1.

Svojimi prejudiciálnymi otázkami sa Verwaltungsgericht Berlin (Správny súd Berlín, Nemecko) Súdneho dvora pýta na výklad a platnosť viacerých ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES ( 2 ) z hľadiska primárneho práva Únie.

2.

Tieto otázky boli položené v rámci sporu medzi spoločnosťou Planta Tabak‑Manufaktur Dr. Manfred Obermann GmbH & Co. KG (ďalej len „Planta Tabak“), výrobcom tabaku, a Land Berlin (Spolková krajina Berlín, Nemecko), týkajúceho sa uplatnenia nemeckej právnej úpravy, ktorou sa preberá uvedená smernica, na výrobky predávané touto spoločnosťou.

3.

Početné otázky, ktoré kladie vnútroštátny súd, vyzývajú Súdny dvor k tomu, aby znova preskúmal určité aspekty, ktorým sa už venoval v rámci svojich rozsudkov zo 4. mája 2016, Poľsko/Parlament a Rada ( 3 ), ako aj Philip Morris Brands a i. ( 4 ), predovšetkým zákaz uvádzania tabakových výrobkov s charakteristickou arómou na trh a pravidlá prezentácie tabakových výrobkov zakazujúce všetky prvky alebo charakteristické znaky, ktoré môžu nabádať na spotrebu týchto výrobkov, ktoré sú upravené v článku 7 ods. 1 a 7, ako aj v článku 13 ods. 1 uvedenej smernice.

4.

V súlade so žiadosťou Súdneho dvora sa však tieto návrhy obmedzia na analýzu nasledovných dvoch aspektov. V prvom rade preskúmam platnosť prvého zákazu z hľadiska zásady rovnosti zaobchádzania, keďže normotvorca Únie v článku 7 ods. 14 smernice 2014/40 stanovil prechodné obdobie uplatniteľné na tabakové výrobky s charakteristickou arómou, ktorých objem predaja v Únii prekračuje 3 % konkrétnej kategórie výrobkov. Následne sa budem venovať výkladu druhého ustanovenia s cieľom posúdiť, či toto ustanovenie zakazuje, aby na tabakových výrobkoch s charakteristickou arómou, ktoré sa ešte môžu predávať, bola uvedená zmienka o aróme, ktorú obsahujú.

5.

Súdnemu dvoru navrhnem, aby odpovedal tak, že jednak článok 7 ods. 1, 7 a 14 smernice 2014/40 je v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania, a jednak že článok 13 ods. 1 tejto smernice skutočne zakazuje takúto zmienku o charakteristickej aróme na obaloch výrobkov, ktorých predaj je stále povolený.

6.

V odôvodneniach 16, 25 a 27 smernice 2014/40 sa uvádza:

…

…

7.

Článok 1 tejto smernice, nazvaný „Predmet“, stanovuje:

„Cieľom tejto smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov týkajúce sa:

…

aby sa uľahčilo hladké fungovanie vnútorného trhu s tabakovými a súvisiacimi výrobkami, pričom by sa malo vychádzať z vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí, a aby boli splnené záväzky Únie vyplývajúce z Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku (ďalej len ‚RDKT‘).“

8.

Článok 7 uvedenej smernice, nazvaný „Regulácia zložiek“, stanovuje:

„1.   Členské štáty zakazujú uvádzanie tabakových výrobkov s charakteristickou arómou na trh.

…

7.   Členské štáty zakazujú uvádzať na trh tabakové výrobky obsahujúce arómy v akýchkoľvek ich zložkách, ako napríklad vo filtroch, papieroch, baleniach, kapsuliach, alebo akékoľvek technické prvky umožňujúce zmenu vône alebo chuti dotknutých tabakových výrobkov alebo ich intenzity dymu. Filtre, papiere a kapsuly nesmú obsahovať tabak ani nikotín.

…

12.   Na iné tabakové výrobky ako cigarety a tabak na vlastnoručné zhotovenie cigariet sa nevzťahujú zákazy stanovené v odsekoch 1 a 7. Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 27 s cieľom zrušiť uvedenú výnimku pre konkrétnu kategóriu výrobkov, ak dôjde podľa správy Komisie k podstatnej zmene okolností.

…

14.   V prípade tabakových výrobkov s charakteristickou arómou, ktorých objem predaja v rámci celej Únie predstavuje minimálne 3 % konkrétnej kategórie výrobkov, ustanovenia tohto článku sa uplatňujú od 20. mája 2020.

…“

9.

Podľa článku 13 tejto smernice, nazvaného „Prezentácia výrobku“:

„1.   Označovanie jednotkových balení a každého vonkajšieho obalu a samotného tabakového výrobku nezahŕňa žiadny prvok ani charakteristický znak, ktorý:

…

3.   Prvky alebo charakteristické znaky, ktoré sú zakázané podľa odsekov 1 a 2, môžu okrem iného zahŕňať texty, symboly, názvy, obchodné značky, názorné alebo iné symboly.“

10.

Smernica 2014/40 bola v Nemecku prebratá okrem iného prostredníctvom Gesetz über Tabakerzeugnisse und verwandte Erzeugnisse (zákon o tabakových výrobkoch a príbuzných výrobkoch) zo 4. apríla 2016 (BGBl. 2016 I, s. 569, ďalej len „TabakerzG“), ktorý nadobudol účinnosť 20. mája 2016.

11.

§ 5 TabakerzG, nazvaný „Zložky“, stanovuje:

„1.   Je zakázané uvádzať na trh:

12.

Článok 18 TabakerzG, nazvaný „Zákazy, ktorých cieľom je ochrana spotrebiteľa pred podvodmi“, stanovuje:

„…

2.   Je zakázané uvádzať na trh tabakové výrobky tak, že sa na jednotkových baleniach, vonkajších obaloch alebo na samotnom tabakovom výrobku umiestnia také reklamné informácie, ktoré môžu uviesť do omylu. Ide najmä o prípad:

…

…“

13.

Článok 47 TabakerzG, nazvaný „Prechodné ustanovenia“, vo svojom odseku 4 stanovuje:

„V prípade cigariet a tabaku na vlastnoručné zhotovenie cigariet, ktorých objem predaja v rámci celej Únie predstavuje minimálne 3 % konkrétnej kategórie výrobkov, § 5 ods. 1 bod 1 písm. a) sa uplatňuje od 20. mája 2020.“

14.

Planta Tabak je rodinný podnik, ktorý vyrába a predáva rozličné druhy tabakových výrobkov. Pred nadobudnutím účinnosti smernice 2014/40 bol jednou zo špecializácií tohto podniku aromatizovaný tabak na vlastnoručné zhotovenie cigariet. Najväčší podiel tejto výroby predstavoval tabak s mentolovou arómou. Uvedený podnik predáva aj malý sortiment cigariet, poväčšine aromatizovaných, tabaku do vodnej fajky, a v menšej miere tiež cigariek a fajčiarskeho príslušenstva.

15.

Dňa 4. apríla 2016 prijal nemecký zákonodarca TabakerzG na účely prebratia smernice 2014/40. Dňa 25. apríla 2016 podala Planta Tabak žalobu na Verwaltungsgericht Berlin (Správny súd Berlín), ktorou sa domáha určenia, že na tabakové výrobky, ktoré vyrába a predáva, sa ustanovenia tohto zákona týkajúce sa zákazu uvádzania tabakových výrobkov s charakteristickou arómou na trh, zdravotných varovaní a pravidiel prezentácie výrobku nevzťahujú. Tento súd má však pochybnosti, pokiaľ ide o platnosť a výklad príslušných ustanovení uvedenej smernice.

16.

Za týchto okolností Verwaltungsgericht Berlin (Správny súd Berlín) rozhodnutím z 21. apríla 2017, doručeným Súdnemu dvoru 27. apríla 2017, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru okrem iného tieto otázky:

…

17.

Planta Tabak, španielska, francúzska, maďarská a nórska vláda, vláda Spojeného kráľovstva, Európsky parlament, Rada Európskej únie, ako aj Európska komisia predložili Súdnemu dvoru písomné pripomienky.

18.

Spoločnosť Planta Tabak, španielska vláda, vláda Spojeného kráľovstva, Parlament, Rada, ako aj Komisia sa zúčastnili na pojednávaní, ktoré sa konalo 21. marca 2018.

19.

Medzi rozličnými prínosmi smernice 2014/40 do právnej úpravy Únie v oblasti tabaku má svoje významné miesto zákaz uvádzania výrobkov s charakteristickou arómou na trh, ( 7 ) stanovený v článku 7 ods. 1 tejto smernice. Odsek 7 tohto článku zakazuje okrem iného tabakové výrobky obsahujúce arómy v akýchkoľvek ich zložkách, ako napríklad vo filtroch, papieroch, baleniach, kapsuliach, alebo akékoľvek technické prvky umožňujúce zmenu vône alebo chuti dotknutých tabakových výrobkov alebo ich intenzity dymu. Tieto zákazy sa v súčasnosti týkajú iba cigariet a tabaku na vlastnoručné zhotovenie cigariet. ( 8 )

20.

Zámerom normotvorcu Únie prostredníctvom prijatia týchto zákazov bolo stiahnuť tabakové výrobky s vanilkovou, čokoládovou alebo mentolovou arómou z trhu. V odôvodnení 16 smernice 2014/40 sú vyjadrené príslušné dôvody. Normotvorca v podstate usúdil, že tieto výrobky by mohli predovšetkým u mladých ľudí uľahčiť začatie spotrebúvania tabaku a mohli by ovplyvniť spotrebiteľské správanie. Ako uviedol Súdny dvor, takéto arómy prekrývajú alebo zmierňujú trpkosť tabakového dymu a prispievajú k podpore a udržiavaniu fajčenia. ( 9 )

21.

Uvedené zákazy v zásade nadobudli účinnosť 20. mája 2016, t. j. v deň, ku ktorému boli členské štáty povinné prebrať smernicu 2014/40. ( 10 ) V článku 7 ods. 14 tejto smernice sa však uvádza, že tabakové výrobky s charakteristickou arómou, ktorých objem predaja v rámci celej Únie predstavuje minimálne 3 % konkrétnej kategórie výrobkov, ( 11 ) sa budú môcť naďalej uvádzať na trh do 20. mája 2020. ( 12 )

22.

Podľa spoločnosti Planta Tabak, ku ktorej sa pripojil vnútroštátny súd, článok 7 ods. 14 smernice 2014/40 vytvára neodôvodnené rozdielne zaobchádzanie medzi porovnateľnými tabakovými výrobkami a z tohto dôvodu je v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania. Konkrétne, zatiaľ čo sa vo všeobecnosti pripúšťa, že na cigarety s mentolovou arómou sa vzťahuje prechodné obdobie upravené v tomto ustanovení, ( 13 ) toto ustanovenie sa podľa informácií, ktoré má k dispozícii Planta Tabak, neuplatňuje na tabak na vlastnoručné zhotovenie cigariet s mentolovou arómou. ( 14 ) Okrem toho sa uvedené obdobie neuplatňuje na tabakové výrobky s inými arómami, ako je napríklad vanilka alebo eukalyptus. Všetky tieto výrobky majú pritom totožné objektívne charakteristické znaky a rovnaké riziká pre ľudské zdravie.

23.

Poznamenávam, že v rozsudkoch Poľsko/Parlament a Rada ( 15 ), ako aj Philip Morris Brands a. i ( 16 ), sa Súdny dvor už vyjadril k platnosti zákazov uvádzania tabakových výrobkov s charakteristickou arómou na trh, ktoré sú uvedené v článku 7 ods. 1 a 7 smernice 2014/40, a to z hľadiska zásady proporcionality. Otázka platnosti týchto ustanovení, vykladaných v spojení s článkom 7 ods. 14 tejto smernice, z hľadiska zásady rovnosti zaobchádzania, naopak, doposiaľ nebola riešená.

24.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že zásada rovnosti zaobchádzania ako všeobecná zásada práva Únie vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. ( 17 )

25.

Spomedzi ustanovení, na ktoré poukazuje vnútroštátny súd vo svojej otázke, článok 7 ods. 14 smernice 2014/40 zakladá takéto rozdielne zaobchádzanie. Toto ustanovenie stanovuje rozlišovanie medzi tabakovými výrobkami s charakteristickou arómou, založené na objeme predaja každého z nich v konkrétnej kategórii výrobkov. Z uvedeného vyplýva napríklad to, že s cigaretami s mentolovou arómou, ktorých objem predaja v rámci celej Únie prevyšuje 3 % v kategórii „cigarety“, na jednej strane, a s cigaretami s menej bežnou arómou, ktorých predaj túto prahovú hodnotu nedosahuje, na druhej strane, sa zaobchádza rozdielne. Prvé z nich budú môcť byť uvádzané do obehu do 20. mája 2020; druhé mali byť stiahnuté z trhu 20. mája 2016.

26.

V dôsledku toho treba v prvom rade preveriť, či tie tabakové výrobky s charakteristickou arómou, ktoré nedosahujú prahovú hodnotu 3 % podľa článku 7 ods. 14 smernice 2014/40, a tie, ktoré túto prahovú hodnotu dosahujú, sa nachádzajú v porovnateľných situáciách (2). Za predpokladu, že to tak je, bude v druhom rade potrebné posúdiť, či to, že sa s nimi zaobchádza takto rozdielne, je objektívne odôvodnené (3).

27.

Podľa judikatúry Súdneho dvora „porovnateľná povaha rozdielnych situácií sa posudzuje s ohľadom na všetky prvky, ktoré tieto situácie charakterizujú. Tieto prvky treba určiť a posúdiť najmä s ohľadom na predmet a cieľ aktu Únie, ktorý vytvára predmetný rozdiel. Okrem toho treba zohľadniť zásady a ciele oblasti, do ktorej patrí predmetný akt“. ( 18 )

28.

Uplatnenie tohto „testu“ na prejednávanú vec vyvoláva vzhľadom na zastávané stanoviská ( 19 ) úvodnú otázku: posudzuje sa porovnateľnosť predmetných situácií z hľadiska všeobecných cieľov sledovaných smernicou 2014/40, alebo z hľadiska osobitných cieľov uvedených v článku 7 ods. 14 tejto smernice, alebo z obidvoch týchto hľadísk?

29.

Vzhľadom na dvojkrokovú analýzu, ktorú vykonáva Súdny dvor vo svojej judikatúre – porovnateľnosť situácií, objektívne odôvodnenie –, sa domnievam, že logika je nasledovná. V štádiu porovnateľnosti je potrebné zistiť, či predmetné situácie sú v zásade porovnateľné z hľadiska cieľov, ktoré vo všeobecnosti sleduje predmetný nástroj. V prípade potreby štádium odôvodnenia umožňuje posúdiť, či napriek tejto v zásade platiacej porovnateľnosti existujú, pokiaľ ide o osobitné ustanovenie tohto nástroja, špecifické zretele zlučiteľné s predmetom a cieľom uvedeného nástroja, ktorými by sa dalo rozdielne zaobchádzanie odôvodniť.

30.

Aby som to zhrnul, s cieľom porovnať situáciu tabakových výrobkov s charakteristickou arómou, ktoré prekračujú prahovú hodnotu 3 % predaja v konkrétnej kategórii výrobkov, a situáciu výrobkov, ktoré túto prahovú hodnotu nedosahujú, je podľa môjho názoru potrebné sa oprieť o všeobecné ciele sledované smernicou 2014/40. Osobitné ciele uvedené v článku 7 ods. 14 tejto smernice sa podľa môjho názoru budú musieť prípadne analyzovať v štádiu objektívneho odôvodnenia.

31.

Pokiaľ ide o ciele smernice 2014/40, treba pripomenúť, že podľa jej článku 1 táto smernica sleduje dva až tri ciele. Medzi tieto ciele patrí uľahčenie hladkého fungovania vnútorného trhu s tabakovými a súvisiacimi výrobkami, pričom by sa malo vychádzať z vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí, a plnenie záväzkov Únie vyplývajúcich z Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku (RDKT) ( 20 ).

32.

Vzhľadom na tieto tri ciele normotvorca Únie usúdil, že všetky tabakové výrobky s charakteristickou arómou v zásade ( 21 ) musia podliehať rovnakému právnemu režimu. Domnieval sa, že všetky tieto výrobky by mohli uľahčiť začatie spotrebúvania tabaku alebo ovplyvniť spotrebiteľské správanie. Z tohto dôvodu bolo cieľom prijatia harmonizačných opatrení na základe článku 114 ZFEÚ práve zabrániť „opatreniam zavádzajúcim neodôvodnené rozdiely v zaobchádzaní s rôznymi druhmi ochutených cigariet“. ( 22 ) Zámerom týchto opatrení bolo vo všeobecnosti odstrániť všetky rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi úpravami týkajúcimi sa používania zložiek dodávajúcich tabaku charakteristickú arómu a zabrániť vzniku nových takýchto rozdielov.

33.

Napokon, RDKT, ktorého vykonávanie bolo zámerom normotvorcu Únie, medzi tabakovými výrobkami s charakteristickou arómou nerozlišuje. Čiastkové usmernenia k uplatňovaniu článkov 9 a 10 tohto dohovoru vyžadujú odstránenie zložiek, ktoré sa používajú okrem iného na zvýraznenie chuti výrobku, pričom vôbec nerozlišujú medzi jednotlivými arómami, ktoré sa do tabakových výrobkov môžu pridávať. ( 23 )

34.

Súdny dvor vo svojich rozsudkoch zo 4. mája 2016, Poľsko/Parlament a Rada a Philip Morris Brands a i. ( 24 ), zvolil rovnaký prístup, keď rozhodol, že rozličné druhy tabakových výrobkov s charakteristickou arómou majú jednak podobné objektívne vlastnosti a jednak podobné účinky na začatie spotrebúvania tabaku a udržiavanie fajčenia.

35.

Vyššie uvedené úvahy ma privádzajú k záveru, že všetky tabakové výrobky s arómou, ktorých sa týkajú zákazy charakteristických aróm podľa článku 7 ods. 1 a 7 smernice 2014/40, sa nachádzajú v porovnateľných situáciách na účely uplatnenia zásady rovnosti zaobchádzania, pričom objem ich predaja v Únii nemá v tejto súvislosti vôbec žiadny význam.

36.

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora rozdiel v zaobchádzaní v porovnateľných situáciách je odôvodnený, „ak je založený na objektívnom a primeranom kritériu, to znamená ak je v súlade s právne prípustným cieľom sledovaným predmetnou právnou úpravou a tento rozdiel je primeraný cieľu, ktorý príslušné zaobchádzanie sleduje“. ( 25 )

37.

Vzhľadom na to, že smernica 2014/40 je legislatívnym aktom Únie, prináleží normotvorcovi Únie preukázať existenciu takéhoto kritéria tak, že Súdnemu dvoru poskytne dôkazy, ktoré sú v tejto súvislosti potrebné. ( 26 )

38.

Pri tom všetkom Súdny dvor priznáva normotvorcovi Únie širokú mieru voľnej úvahy v oblasti, o akú ide v prejednávanej veci, v ktorej sa predpokladá prijatie politických, hospodárskych, ako aj sociálnych rozhodnutí z jeho strany a v rámci ktorej sa od neho vyžaduje vykonanie komplexného hodnotenia. Súdny dvor nemá v úmysle nahradiť posúdenie zo strany normotvorcu svojím vlastným posúdením. Obmedzuje sa iba na vykonanie obmedzeného súdneho preskúmania, zameriavajúceho sa na zistenie prípadnej zjavne neprimeranej povahy opatrenia vo vzťahu k cieľu, ktorého sledovanie bolo zámerom tohto normotvorcu. ( 27 ) Čo sa týka konkrétne kontroly dodržiavania zásady rovnosti zaobchádzania, svojvoľné rozdiely v zaobchádzaní, to znamená tie, ktoré zjavne nie sú založené na objektívnych a primeraných kritériách vo vzťahu k sledovanému cieľu, sú sankcionované. ( 28 )

39.

V predmetnom prípade odôvodnenie 16 smernice 2014/40 poskytuje prvé odôvodnenie rozdielu v zaobchádzaní stanoveného v článku 7 ods. 14 tejto smernice. V tomto odôvodnení sa uvádza, že tabakové výrobky s charakteristickou arómou s vyšším objemom predaja by sa mali vyraďovať postupne počas dlhšieho časového obdobia, „aby sa spotrebiteľom poskytol primeraný čas na to, aby prešli na iné výrobky“. ( 29 )

40.

V tejto súvislosti Parlament, Rada a Komisia vo svojich pripomienkach uvádzajú, že normotvorca chcel zohľadniť skutočnosť, že určité charakteristické arómy sú u spotrebiteľov osobitne etablované, a tak majú veľký význam pre spotrebiteľské návyky. Takéto návyky pritom môžu zaniknúť len postupne.

41.

Okrem toho Súdny dvor vo svojich rozsudkoch Poľsko/Parlament a Rada, ako aj Philip Morris Brands a i., ( 30 ) uviedol ďalšie odôvodnenie, na ktorom sa zakladá prechodné obdobie uvedené v článku 7 ods. 14 smernice 2014/40. V rámci svojej analýzy týkajúcej sa platnosti zákazu uvádzania na trh tabakových výrobkov s charakteristickou arómou z hľadiska zásady proporcionality Súdny dvor rozhodol, že cieľom tohto prechodného obdobia je tiež poskytnúť tabakovému priemyslu čas na adaptovanie sa. ( 31 )

42.

Tieto dve odôvodnenia majú rovnakú logiku: zabrániť určitým ekonomickým a sociálnym dôsledkom, ktoré môžu vyplývať z náhleho zákazu výrobkov, ktoré sa v Únii vo veľkých množstvách vyrábajú a spotrebúvajú.

43.

Prípravné práce na smernici 2014/40 tiež preukazujú, že v rámci legislatívneho procesu bola dávaná do popredia myšlienka nezakázať tabakové výrobky s mentolovou arómou, ktoré sa považovali za etablované u spotrebiteľov. Zdá sa totiž, že prechodné obdobie uvedené v článku 7 ods. 14 smernice 2014/40 je prinajmenšom sčasti výsledkom politického kompromisu medzi na jednej strane tými, ktorí chceli dosiahnuť, aby sa na tieto výrobky zákaz charakteristických aróm vôbec nevzťahoval, a na druhej strane tými, ktorí boli uplatňovaniu tohto zákazu na uvedené výrobky priaznivo naklonení. ( 32 )

44.

Vnútroštátny súd pochybuje o tom, že sú takéto dôvody v súlade s cieľom ochrany ľudského zdravia, sledovaným smernicou 2014/40. Ja sa však domnievam, že v takej komplexnej, citlivej a z ekonomického hľadiska významnej oblasti, akou je oblasť právnej úpravy tabaku, normotvorca Únie neprekročil hranice širokej miery voľnej úvahy, ktorou disponuje, keď pristúpil k zavedeniu zákazu uvádzania tabakových výrobkov s charakteristickou arómou na trh v postupných krokoch.

45.

V tejto súvislosti je významnou skutočnosť, že normotvorca Únie odložil nadobudnutie účinnosti zákazu určitých tabakových výrobkov s charakteristickou arómou len dočasne. Podľa môjho názoru normotvorca mohol realizovať cieľ ochrany ľudského zdravia postupne, so stanovením výnimiek s obmedzeným rozsahom a primeraných prechodných období. ( 33 )

46.

Súdny dvor napokon v rámci ustálenej judikatúry rozhoduje, že keď má normotvorca Únie upraviť komplexnú situáciu, môže uplatniť prístup uskutočňovania po etapách, pokiaľ je toto jeho rozhodnutie založené na objektívnych a primeraných kritériách vo vzťahu k sledovaným cieľom. ( 34 )

47.

To, že sa z trhu stiahnu najprv výrobky „pre úzku cieľovú skupinu“, a až následne výrobky, ktoré sú u spotrebiteľov etablované, pričom základom pre takýto postup je objem predaja v konkrétnej kategórii výrobkov, pritom podľa môjho názoru tieto podmienky spĺňa.

48.

Jednak je takéto kritérium objektívne, pokiaľ ide o výrobky, ktorých sa týka. Na akýkoľvek výrobok, bez ohľadu na jeho charakteristické znaky, sa môže vzťahovať prechodné obdobie uvedené v článku 7 ods. 14 smernice 2014/40, pokiaľ objem jeho predaja dosiahne stanovenú prahovú hodnotu. Je pravda, že tak, ako bolo pripomenuté, ( 35 ) pozmeňovacie návrhy, ktoré stoja za vznikom tohto ustanovenia a ktoré navrhol Parlament, sa zameriavali vyslovene na mentol a výrobky s touto arómou. Treba však konštatovať, že normotvorca svoj postoj prehodnotil a napokon zvolil neutrálne kritérium.

49.

Ďalej, kritérium objemu predaja je neutrálne, pokiaľ ide o výrobcov. Normotvorca nevychádzal z ich príslušných podielov na trhu, ale z celkového predaja každého výrobku. Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Planta Tabak, podľa ktorého tabakové výrobky, ktoré presahujú prahovú hodnotu 3 % stanovenú v uvedenom článku 7 ods. 14, predáva prevažne zopár nadnárodných tabakových spoločností, zatiaľ čo výrobky „pre úzku cieľovú skupinu“ vyrábajú hlavne malé a stredne veľké podniky, spis, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, neumožňuje preveriť jeho pravdivosť. Z tohto spisu vyplýva, že samotná žalobkyňa vo veci samej vyrába cigarety s arómou a Rada tvrdí, pričom toto jej tvrdenie nie je spochybnené, že aj nadnárodné spoločnosti predávajú výrobky „pre úzku cieľovú skupinu“. V každom prípade, aj za predpokladu, že by sa preukázalo, že toto tvrdenie je pravdivé, podľa môjho názoru by to nebolo rozhodujúce. Každá politika so sebou prináša negatívne dôsledky pre určité osoby. Ako bolo uvedené v bode 38 týchto návrhov, pre súd Únie je dôležité to, aby rozdiel medzi osobami majúcimi prospech z pozitívnych dôsledkov a osobami, na ktoré dopadli negatívne dôsledky, nebol založený na svojvoľnom kritériu. V predmetnom prípade pritom zvolenie kritéria objemu predaja nemožno vytknúť na takomto základe.

50.

Jednak je totiž toto kritérium primerané vo vzťahu k jednotlivým uvádzaným cieľom, t. j. ponechať čas spotrebiteľom na to, aby zmenili svoje získané návyky, a priemyslu na to, aby sa adaptoval. ( 36 ) V tejto súvislosti objem predaja tým, že je ukazovateľom stretu medzi dopytom a ponukou, odzrkadľuje tak získané spotrebiteľské návyky, ako aj ekonomický význam výroby Únie, ktorej sa týka zákaz charakteristických aróm.

51.

Napokon, ako tvrdí Komisia, kritérium objemu predaja v Únii má tiež zmysel z hľadiska právneho základu, na ktorom je založená smernica 2014/40, t. j. článku 114 ZFEÚ, a z hľadiska cieľa spočívajúceho v harmonizácii, ktorý táto smernica sleduje. Dopad zákazu určitých výrobkov na fungovanie vnútorného trhu totiž do určitej miery závisí od objemu obchodu medzi členskými štátmi. Uvedené kritérium je pritom aj v tejto súvislosti určitým ukazovateľom tohto obchodu.

52.

Tiež zastávam názor, že normotvorca tým, že zvolil prahovú hodnotu 3 % objemu predaja v rámci celej Únie v konkrétnej kategórii výrobkov, neprekročil mieru voľnej úvahy, ktorou disponuje. Normotvorca mohol odôvodnene usudzovať, že objem predaja v hodnote 3 % v konkrétnej kategórii výrobkov demonštruje významné spotrebiteľské návyky a významnú výrobu.

53.

Vzhľadom na všetko vyššie uvedené sa domnievam, že rozdiel v zaobchádzaní medzi porovnateľnými tabakovými výrobkami, zavedený v článku 7 ods. 14 smernice 2014/40, je objektívne odôvodnený. V dôsledku uvedeného je toto ustanovenie podľa môjho názoru platné z hľadiska zásady rovnosti zaobchádzania.

54.

Po nadobudnutí účinnosti zákazov uvedených v článku 7 ods. 1 a 7 smernice 2014/40, k čomu došlo 20. mája 2016, sa už väčšina tabakových výrobkov s charakteristickou arómou nesmie v Únii predávať.

55.

Určité tieto výrobky sa však v Únii môžu zákonne vyrábať a predávať ešte aj po tomto dátume. Jednak tak, ako bolo pripomenuté v rámci prvej otázky písm. b), ( 37 ) tabakové výrobky s charakteristickou arómou, ktorých objem predaja v rámci celej Únie predstavuje minimálne 3 % konkrétnej kategórie výrobkov – t. j. hlavne mentolové cigarety – budú zakázané až od 20. mája 2020. Po druhé iné tabakové výrobky, než cigarety a tabak na vlastnoručné zhotovenie cigariet – to znamená najmä fajkový tabak, cigary a cigarky – môžu byť stále uvádzané do obehu, a to po dobu neurčitú. ( 38 )

56.

Pri tom všetkom, podľa článku 13 ods. 1 písm. c) smernice 2014/40, označovanie jednotkových balení a každého vonkajšieho obalu a samotného tabakového výrobku nesmie zahŕňať „žiadny prvok ani charakteristický znak“, ktorý „odkazuje na chuť, vôňu, akékoľvek arómy alebo iné prídavné látky alebo na ich neprítomnosť“. Odsek 3 tohto článku stanovuje, že takto zakázané prvky a charakteristické znaky zahŕňajú okrem iného „texty, symboly, názvy, obchodné značky, názorné alebo iné symboly“. ( 39 )

57.

Podľa spoločnosti Planta Tabak, ku ktorej sa v tejto záležitosti pripája vnútroštátny súd, z toho vyplýva paradoxná situácia, v ktorej výrobcovia tabaku, samozrejme, môžu určité tabakové výrobky s charakteristickou arómou zákonne predávať, no nemôžu však uviesť arómu, ktorú obsahujú, na označovaní jednotkových balení, vonkajších obalov, ako aj samotných tabakových výrobkov. ( 40 )

58.

Bez takéhoto údaja by pritom spotrebitelia nemohli identifikovať tabakové výrobky s arómou, alebo naopak, výrobky bez arómy. Okrem týchto praktických hľadísk by mal zákaz uvedený v článku 13 ods. 1 písm. c) smernice 2014/40 za dôsledok aj problém ekonomickej povahy. Vzhľadom na to, že takto zakázané prvky a charakteristické znaky zahŕňajú obchodné značky, ( 41 ) výrobcovia tabaku by boli nútení vzdať sa tých svojich značiek, ktoré odkazujú na chuť, vôňu, arómu alebo inú prídavnú látku.

59.

V tejto súvislosti vnútroštátny súd žiada Súdny dvor o to, aby spresnil, či sa článok 13 ods. 1 písm. c) smernice 2014/40 týka jedine takých prvkov alebo charakteristických znakov, ktoré sú určené na propagačné alebo reklamné účely a ktoré idú nad rámec jednoduchej informácie, pokiaľ ide o prítomnosť chuti, vône, arómy alebo inej prídavnej látky v danom tabakovom výrobku, alebo či je zakázané už aj samotné uvedenie takejto informácie. ( 42 )

60.

Súdny dvor v rozsudku Philip Morris Brands a i. ( 43 ) rozhodol, že zákaz akéhokoľvek prvku alebo charakteristického znaku umiestneného na etiketách slúžiacich na označovanie jednotkových balení, vonkajších obaloch, ako aj na samotných tabakových výrobkoch, ktoré poukazujú na chuť, vôňu, akúkoľvek arómu alebo akúkoľvek inú prídavnú látku, ktoré sú uvedené v článku 13 ods. 1 písm. c) smernice 2014/40, sa uplatňuje nezávisle od otázky, či sú dotknuté informácie vecne správne.

61.

Rovnako je podľa môjho názoru nepochybné, že toto ustanovenie zakazuje aj neutrálne a nereklamné údaje, keďže znenie tohto ustanovenia neumožňuje odlišný výklad.

62.

Ako tvrdí Komisia, znenie uvedeného článku 13 ods. 1 písm. c) nesvedčí o akomkoľvek obmedzení na propagačné alebo reklamné informácie. Vzťahuje sa na všetky („žiadny“) prvky a charakteristické znaky, ktoré „odkazuj[ú]“ na chuť, vôňu, akékoľvek arómy alebo iné prídavné látky. Znenie odseku 3 tohto článku, v ktorom sa uvádza, že takto zakázané prvky a charakteristické znaky zahŕňajú „okrem iného“ texty, symboly, názvy, obchodné značky, názorné „alebo iné“ symboly, posilňuje tento dojem o všeobecnosti.

63.

Okrem toho, hoci normotvorca Únie v bodoch a), b) a e) tohto článku 13 ods. 1 použil pojmy, ktoré by prípadne mohli poukazovať na ideu určitej reklamy daného výrobku („podporuje“; „nabáda“; „naznačuje“), pojem „odkazuje“, ktorý je použitý v bode c), naopak odráža iba otázku, či z objektívneho hľadiska je na jednotkových baleniach, vonkajších obaloch, ako aj na samotných tabakových výrobkoch uvedená informácia týkajúca sa chuti, vône alebo inej prídavnej látky. ( 44 )

64.

Napokon tento výklad podporujú odôvodnenia 25 a 27 smernice 2014/40. V tejto súvislosti z nich vyplýva, že zámerom normotvorcu Únie bolo zakázať všetky prvky prezentácie tabakových výrobkov, ktoré by mohli spotrebiteľov, a najmä mladých ľudí, zavádzať, pokiaľ ide o ich škodlivosť. V rámci toho normotvorca Únie s ohľadom na dostupné vedecké údaje usúdil, že určité pojmy [„low‑tar“ (s nízkym obsahom dechtu), „light“ (ľahké), „ultra‑light“ (ultraľahké), „mild“ (jemné), „natural“ (prírodné), „organic“ (organické), „without additives“ (bez prídavných látok), „without flavours“ (bez arómy) atď.], alebo niektoré názvy, obrázky a znaky mohli takýto nesprávny dojem vytvárať. ( 45 )

65.

Normotvorca Únie sa tak nechcel obmedziť iba na to, že by reguloval prvky a charakteristické znaky uvádzané na obaloch tabakových výrobkov, so zameraním sa na propagačné tvrdenia, predovšetkým tie, ktoré sú nepravdivé alebo pripisujú účinky určitým zložkám. Zakázal akékoľvek uvádzanie určitých informácií, ktoré majú preukázaný nabádajúci účinok na spotrebiteľov, a to dokonca aj pokiaľ by tieto informácie boli pravdivé a prezentované neutrálnym a nereklamným spôsobom. ( 46 )

66.

Je pravda, že odôvodnenia 25 a 27 smernice 2014/40 neodkazujú výslovne na údaje týkajúce sa prítomnosti chuti, vône, arómy alebo inej prídavnej látky v danom tabakovom výrobku – zmieňujú sa iba údaje týkajúce sa neprítomnosti týchto prvkov. Logika normotvorcu je však jasná: už len samotná informácia na etiketách slúžiacich na označovanie jednotkových balení, vonkajších obaloch, ako aj na samotných tabakových výrobkoch, týkajúca sa prítomnosti chuti, vône, arómy alebo inej prídavnej látky v danom tabakovom výrobku, môže sama osebe zmenšovať význam škodlivých účinkov tohto výrobku na ľudské zdravie, a tým nabádať na jeho spotrebu, a z tohto dôvodu je zakázaná. ( 47 )

67.

Rovnako je podľa môjho názoru nepochybné, že pokiaľ ide o tabakové výrobky s charakteristickou arómou, ktoré je ešte možné zákonne vyrábať a predávať po 20. máji 2016, ( 48 ) článok 13 ods. 1 písm. c) smernice 2014/40 zakazuje akýkoľvek údaj o aróme, ktorú obsahujú, na jednotkových baleniach, vonkajších obaloch, ako aj na samotných týchto tabakových výrobkoch.

68.

Treba totiž pripomenúť, že charakteristickú arómu podľa definície uvedenej v tejto smernici predstavuje „jasne zreteľná vôňa alebo chuť…, ktorú výrobku dodáva prídavná látka alebo kombinácia prídavných látok…“. ( 49 ) Toto ustanovenie tak zakazuje uvádzať takúto charakteristickú arómu na obaloch dotknutých výrobkov dvojako: po prvé ako evokovanie chuti alebo vône; po druhé ako poukázanie na prídavnú látku alebo prídavné látky, z ktorých táto chuť alebo táto vôňa pochádza.

69.

Okrem toho normotvorca Únie v smernici 2014/40 nestanovil žiadnu výnimku z jej článku 13 ods. 1 písm. c), čo sa týka týchto výrobkov, ktoré sú stále povolené. ( 50 ) Je to tým pozoruhodnejšie, že takáto výnimka, naopak, existuje pre elektronické cigarety a bylinné výrobky na fajčenie. ( 51 )

70.

To, že sú tabakové výrobky s charakteristickou arómou, ktorých predaj je ešte povolený, zahrnuté do pôsobnosti článku 13 ods. 1 písm. c) smernice 2014/40, tak vychádza z uváženého záveru normotvorcu. Súdny dvor pritom v rámci svojej výkladovej právomoci nemôže suplovať normotvorcu tak, že by do tejto smernice zaviedol rozlíšenia, ktoré normotvorca nestanovil. ( 52 )

71.

V dôsledku uvedeného sa akákoľvek diskusia týkajúca sa potreby naďalej na obaloch tých tabakových výrobkov s charakteristickou arómou, ktoré sú ešte povolené, uvádzať arómy, ktoré obsahujú, presúva do rámca tretej otázky písm. b), ( 53 ) položenej vnútroštátnym súdom, ktorá sa týka platnosti článku 13 ods. 1 písm. c) smernice 2014/40 z hľadiska práva vlastniť majetok, zaručeného v článku 17 Charty. Keďže táto otázka nie je predmetom týchto návrhov, pre každý prípad sa obmedzím na to, že poukážem na nasledujúce skutočnosti.

72.

Či už budem rovnako ako vláda Spojeného kráľovstva vo svojich pripomienkach zastávať názor, že práva zo zápisu ochrannej známky sú iba negatívne – umožňujúce zabrániť tomu, aby tretie osoby konali určitým spôsobom –, alebo budem zastávať názor, že ochranná známka priznáva svojmu vlastníkovi aj pozitívne právo ju používať, v každom prípade sa domnievam, že používanie ochrannej známky je podmienené dodržiavaním právnych predpisov, a predovšetkým ustanovení zodpovedajúcich prvoradému cieľu, akým je ochrana ľudského zdravia ( 54 ) a medzi ktoré patrí aj článok 13 ods. 1 písm. c) smernice 2014/40.

73.

Je pravda, že Planta Tabak spochybňuje nevyhnutnosť tohto ustanovenia z hľadiska uvedeného cieľa. Podľa tejto spoločnosti vzhľadom na to, že určité tabakové výrobky sú vyňaté zo zákazov uvádzania na trh, uvedených v článku 7 ods. 1 a 7 tejto smernice, tento istý cieľ nevyžaduje odstrániť z obalu týchto výrobkov arómy, ktoré obsahujú.

74.

Ochrana ľudského zdravia, predovšetkým zdravia mladých ľudí sa však zasadzuje aj za odstránenie akejkoľvek zmienky o charakteristickej aróme na obaloch tých tabakových výrobkov, ktoré sú ešte povolené.

75.

V tejto súvislosti výrobky, na ktoré sa vzťahuje výnimka uvedená v článku 7 ods. 12 smernice 2014/40 a ktoré konzumujú najmä starší spotrebitelia a malé skupiny obyvateľstva, ( 55 ) sú naďalej pozorne sledované. V rámci uvedeného je odstránenie prezentačných prvkov, ktoré môžu nabádať na spotrebu týchto výrobkov, odôvodnené s cieľom zabrániť tomu, aby mentolové cigarety neboli nahradené vanilkovými cigarkami ako vstupnou bránou k fajčeniu pre mladých ľudí. ( 56 ) Pokiaľ ide o tabakové výrobky, na ktoré sa vzťahuje prechodné obdobie upravené v odseku 14 tohto článku, treba rovnako ako Parlament a francúzska vláda uviesť, že cieľom tohto prechodného obdobia nie je ponúknuť výrobcom tabaku dodatočnú lehotu na pritiahnutie nových spotrebiteľov. Príťažlivosť týchto výrobkov musí byť zastavená bezodkladne, čo si vyžaduje okrem iného odstránenie akejkoľvek zmienky o charakteristickej aróme na obale dotknutých výrobkov.

76.

Ani proporcionalita článku 13 ods. 1 písm. c) smernice 2014/40 nemôže byť spochybnená z hľadiska údajného imperatívu náležitého informovania spotrebiteľov. Je pravda, že v určitých oblastiach, medzi ktoré patrí aj oblasť potravín, má prvoradý význam poskytnúť spotrebiteľom informácie, pokiaľ ide o zložky výrobkov, ktoré konzumujú, s cieľom umožniť im potravinu identifikovať, vhodne ju využiť a vybrať si tie, ktoré vyhovujú ich vlastným potrebám. ( 57 )

77.

Tabakové výrobky však nie sú bežnou potravou. Idea nespočíva v tom, aby sa spotrebiteľom umožnilo ľahšie rozhodnúť medzi jednotlivými výrobkami. V danej oblasti poskytnúť primeranú informáciu spotrebiteľom znamená v podstate zdôrazniť osobitne škodlivé účinky tabaku na ich zdravie. Tak ako v podstate tvrdia vláda Spojeného kráľovstva a Komisia, transparentnosť týkajúca sa zložiek ustupuje cieľu zabrániť akejkoľvek informácii, na základe ktorej by mohlo dôjsť k tomu, že spotrebitelia na tieto účinky pozabudnú.

78.

Napokon netreba preháňať praktické dôsledky zákazu uvedeného v článku 13 ods. 1 písm. c) smernice 2014/40. Predovšetkým platí, že výrobcovia tabaku stále môžu odlišovať výrobky s charakteristickou arómou od iných výrobkov, za predpokladu, že nepoužívajú žiaden z prvkov vymenovaných v uvedenom článku 13 ods. 1 písm. a) až e). ( 58 )

79.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor na prvú otázku písm. b) a na tretiu otázku písm. a), ktoré položil Verwaltungsgericht Berlin (Správny súd Berlín, Nemecko), odpovedal takto: