1

EUCAP Sahel Niger (ďalej len „misia“) je misia v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP), zriadená rozhodnutím Rady 2012/392/SZBP zo 16. júla 2012 o misii Európskej únie v rámci SBOP v Nigeri (EUCAP Sahel Niger) (Ú. v. EÚ L 187, 2012, s. 48), naposledy zmeneným rozhodnutím Rady (SZBP) 2017/1253 z 11. júla 2017 (Ú. v. EÚ L 179, 2017, s. 15).

2

Podľa článku 2 rozhodnutia 2012/392, zmeneného rozhodnutím Rady (SZBP) 2016/1172 z 18. júla 2016 (Ú. v. EÚ L 193, 2016, s. 106), v kontexte vykonávania stratégie Európskej únie pre bezpečnosť a rozvoj v regióne Sahel sa misia zameriava na to, aby sa ňou nigerským orgánom umožnilo vymedziť a realizovať ich vlastnú národnú bezpečnostnú stratégiu. Cieľom misie je tiež prispieť k rozvoju integrovaného, multidisciplinárneho, koherentného a udržateľného prístupu založeného na ľudských právach medzi rôznymi nigerskými bezpečnostnými aktérmi v boji proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti. Misia okrem toho nigerským ústredným a miestnym orgánom a bezpečnostným silám pomáha pri rozvoji politík, techník a postupov na lepšiu kontrolu neregulárnej migrácie a boj proti nej.

3

Podľa článku 7 ods. 3 rozhodnutia 2012/392 misia zamestnáva na zmluvnom základe medzinárodný a miestny personál, pokiaľ požadované funkcie nemôžu zabezpečovať členovia personálu vyslaní členskými štátmi. Článok 7 ods. 4 uvedeného rozhodnutia stanovuje, že podmienky zamestnania a práva a povinnosti medzinárodného a miestneho personálu sa stanovia v zmluvách uzavretých medzi vedúcim misie a členmi personálu.

4

Článok 12a rozhodnutia 2012/392, ktorý bol zavedený článkom 1 bodom 6 rozhodnutia Rady 2014/482/SZBP z 22. júla 2014, ktorým sa mení rozhodnutie 2012/392 (Ú. v. EÚ L 217, 2014, s. 31), stanovuje, že v miere potrebnej na vykonávanie druhého uvedeného rozhodnutia má misia právomoc obstarávať služby a dodávky, uzatvárať zmluvy a administratívne dojednania, zamestnávať personál, vlastniť bankové účty, nadobúdať majetok a užívať ho, plniť si záväzky a vystupovať pred súdom ako účastník konania.

5

Žalobca, pán PY, je bývalým členom personálu misie. Dňa 31. januára 2014 podpísal žalobca s misiou pracovnú zmluvu s pracovnou pozíciou zamestnanca zodpovedného za zásobovanie na obdobie od 30. januára 2014 do 15. júla 2014. Následne žalobca podpísal druhú pracovnú zmluvu pokrývajúcu obdobie od 16. júla 2014 do 15. júla 2015 a potom tretiu pracovnú zmluvu na obdobie od 16. júla 2015 do 15. júla 2016.

6

Podľa znenia pracovných zmlúv žalobcu je etický a disciplinárny kódex misie (ďalej len „etický kódex“) neoddeliteľnou súčasťou uvedených zmlúv.

7

Etický kódex v prvom rade stanovuje niekoľko pravidiel správania, ktoré musia dodržiavať všetci členovia personálu misie (body 1 až 6), vrátane povinnosti nevystavovať ostatných kolegov obťažovaniu (bod 2.5) a šikanovaniu (bod 2.6) a v druhom rade postup, ktorý sa má uplatňovať v prípade porušenia týchto pravidiel (body 7 a 8).

8

Bod 2.5 etického kódexu znie takto:

„Obťažovanie sa líši od sexuálneho obťažovania v tom, že nie je nevyhnutne založené na pohlaví. Na rozdiel od šikanovania môže obťažovanie predstavovať aj ojedinelý incident, pričom to ilustrujú viaceré druhy správania. V rámci tohto dokumentu sa za obťažovanie považuje: akýkoľvek úkon alebo správanie vrátane slov, gest, vyhotovovania, nalepovania alebo rozširovania písomných materiálov, fotografií alebo akéhokoľvek iného materiálu, ak tento úkon alebo správanie zamestnanec nevíta a ak ho možno odôvodnene považovať za urážlivý, ponižujúci alebo zastrašujúci.“

9

Bod 7.1 s názvom „Nahlasovanie prípadov porušovania“ stanovuje:

„Prípady porušujúceho správania môžu viesť k disciplinárnym opatreniam a úkonom a mali by sa zaviesť vhodné postupy… Každý člen misie má právo a povinnosť obrátiť sa na základe písomnej sťažnosti na vedúceho misie… s akýmkoľvek namietaným prípadom porušujúceho správania, nezákonných praktík alebo nespôsobilosti.“

10

Podľa bodu 8.4.1 etického kódexu v prípade namietaného porušenia predmetných pravidiel, ktoré bolo „nahlásené alebo zistené“, zástupca vedúceho misie dohliada na vedenie predbežného vyšetrovania a vymenuje zamestnanca povereného prešetrením veci. V zmysle bodu 8.4.2 etického kódexu uvedený zamestnanec uskutoční preskúmanie namietaného incidentu tak, že zhromaždí verzie tohto incidentu, ktoré poskytnú sťažovateľ, svedkovia a obete. Podľa bodu 8.4.4 etického kódexu sa predbežná správa z vyšetrovania musí odovzdať zástupcovi vedúceho misie do desiatich dní. V prípade, že táto správa potvrdí existenciu porušenia predmetných pravidiel, začne sa hĺbkové vyšetrovanie v súlade s bodom 8.5 etického kódexu, ktorého výsledkom je konečná správa z vyšetrovania. Ak táto správa potvrdí, že došlo k porušeniu predmetných pravidiel, ustanoví sa disciplinárna rada na preskúmanie dôsledkov disciplinárnej povahy, ktoré by sa mali uplatniť.

11

Podľa článku 21 druhej a tretej pracovnej zmluvy žalobcu spory, ktoré vyplývajú z týchto zmlúv alebo sa ich týkajú, patria do právomoci Súdneho dvora Európskej únie na základe článku 272 ZFEÚ.

12

V dňoch 15. a 16. decembra 2014 sa konali zasadnutia hodnotiacej komisie zriadenej pri misii, ktorých predmetom bolo rokovacie konanie týkajúce sa rámcovej zmluvy pre letecké služby pre misiu. Žalobca zabezpečoval jej predsedníctvo.

13

Dňa 16. decembra 2014 vedúci oddelenia „podpora pre misiu“, pán G., ktorý sa dozvedel o incidente, ku ktorému došlo na uvedených stretnutiach, zaslal žalobcovi e‑mail, ktorým ho požiadal o informácie v tejto súvislosti.

14

Žalobca na túto žiadosť odpovedal e‑mailom zo 16. decembra 2014, v ktorom vysvetlil, že mal závažný spor s ďalším členom hodnotiacej komisie, pánom X., týkajúci sa otázky, či jedna z troch ponúk, ktoré sa mali posudzovať, je v súlade s podmienkami stanovenými misiou. Podľa žalobcu pán X. naznačil, že závažné pochybnosti, ktoré vyjadril žalobca v tejto súvislosti, vychádzajú z predsudku žalobcu voči spoločnosti, ktorá uvedenú ponuku predložila. Žalobca dodal, že hodnotiaca komisia v konečnom dôsledku rozhodla, že si od dotknutej spoločnosti vypýta objasnenia. Žalobca vo svojom e‑maile zo 16. decembra 2014 neodhalil totožnosť pána X.

15

Dňa 19. decembra 2014 hodnotiaca komisia vzhľadom na objasnenia, ktoré jej boli doručené od predmetnej spoločnosti, rozhodla, že ponuka tejto spoločnosti nie je v súlade s podmienkami, ktoré bolo v danom prípade potrebné dodržať, a odporučila zadať zákazku inej spoločnosti. Správa z 22. decembra 2014, ktorou hodnotiaca komisia informovala Európsku komisiu o výsledku svojich prác, bola podpísaná aj pánom X.

16

Dňa 7. februára 2015 zaslal žalobca e‑mail poverenému vedúcemu administratívy misie, pánovi M., aby ho informoval o určitých prípadoch správania pána X., ktoré žalobca považoval za „nevhodné medzi kolegami, pretože… neúctivé voči [Únii]…, ostatným administratívnym jednotkám [a] určitým zamestnancom misie (medzi ktorých [patrí aj on samotný])“. Po prvé, pán X. sa ho údajne pred ľuďmi nepatriacimi k misii opýtal, pričom použil slovo „ony“, kde sú dve ženy pracujúce pre misiu, ktoré boli v ten deň neprítomné. Podľa žalobcu mohli svedkovia na mieste ľahko vnímať túto poznámku ako sexistickú. Po druhé, pán X. vstúpil do jeho kancelárie bez zaklopania na dvere a s poukázaním na určitý formulár misie sa obviňujúcim a znevažujúcim tónom opýtal, „kto to napísal“. Po tretie, pán X. bez zaklopania na dvere vstúpil do jeho kancelárie s dokumentom a provokatívne a neúctivo mu položil otázku: „sem to dám?“ Po štvrté, pán X. dal žalobcovi najavo, že hodnotiace pravidlá misie sú „imbecilné“ (alebo „debilné“). Žalobca vo svojom e‑maile naznačil možnosť, že sa mohol cítiť nútený podať oficiálne sťažnosť vedúcemu misie.

17

Pán M. vo svojej odpovedi z 9. februára 2015 vzhľadom na závažný charakter obsahu žalobcovho e‑mailu žalobcovi navrhol tri možnosti, spomedzi ktorých si mal vybrať. Prvá možnosť bola zorganizovať stretnutie najprv so žalobcom, následne s pánom X. a napokon so žalobcom a pánom X., s cieľom vyjasniť situáciu a nájsť riešenie do budúcna. Druhá možnosť bola zorganizovať stretnutie najprv so žalobcom, následne s pánom X. a napokon so žalobcom pánom X. a predstaviteľom sektora ľudských zdrojov misie s cieľom vyjasniť situáciu a nájsť riešenie do budúcna. Vypracovala by sa správa alebo zápis, ktoré by sa založili do osobných spisov žalobcu a pána X. Tretia možnosť bola taká, že žalobca podá oficiálnu sťažnosť vedúcemu misie.

18

Žalobca na tento e‑mail odpovedal ešte v ten istý deň ďalším e‑mailom. V tomto e‑maile žalobca informoval pána M. o novom incidente s pánom X. Podľa žalobcu pán X. vstúpil do jeho kancelárie bez zaklopania. Keď mu žalobca vysvetlil, že očakáva, aby pán X. pred vstúpením do jeho kancelárie zaklopal na dvere, ten „použil svoj prst tak, že ním zakrúžil pri pravej strane svojej hlavy (znamenie nepotrebujúce vysvetlenie)“. Žalobca dodal, že keď vtedy pánovi X. povedal, že to je poslednýkrát, čo otvoril jeho dvere bez zaklopania, ten ho prerušil, aby mu so širokým úsmevom odvetil: „ty sa mi vyhrážaš“.

19

Žalobca v tomto e‑maile okrem toho informoval pána M. o tom, že po tomto incidente vzhľadom na to, že sa cítil zle, zašiel za zdravotnou sestrou, ktorá mu dala liek. Žalobca dodal, že sa mu trochu krútila hlava, a to buď kvôli tomu lieku, alebo kvôli tomu, čo považoval za určitý druh „morálneho obťažovania“, a že tak nemohol odpovedať na návrh, ktorý mu dal pán M. Žalobca však pána M. informoval, že dôveruje jeho úsudku a že v prípade, že pán M. dospeje k záveru, že ide o závažný problém, ktorý je potrebné predložiť vedúcemu misie, bol by mu vďačný, ak by o tom vedúceho misie informoval „aj v [jeho] mene do času, kým sa bude cítiť lepšie na podanie oficiálnej sťažnosti“. Žalobca dodal, že v prípade, že pán M. usúdi, že je možné nájsť riešenie na úrovni administratívy, prirodzene by uprednostnil takéto riešenie. Trval však na tom, aby v tomto prípade pán M. pouvažoval nad dočasnými opatreniami, ktoré by sa mohli prijať na zaručenie jeho ochrany, konkrétne zakázať pánovi X. vstupovať do jeho kancelárie a hovoriť s ním až do času, kým sa nájde riešenie.

20

Pán M. vo svojej odpovedi z 10. februára 2015 žalobcu informoval, že „keďže [má] povinnosť náležitej starostlivosti, a vzhľadom na závažný charakter skutočností, ktoré [žalobca] nahlásil, si mysl[í], že nemá inú možnosť, než preposlať [jeho] e‑mail [vedúcemu misie] a [jeho zástupcovi], ktorí sú jedinými príslušnými orgánmi misie, zodpovednými za etický kódex a za vyriešenie tohto druhu disciplinárnej otázky“. Adresátmi tohto e‑mailu boli aj vedúci misie a zástupca misie.

21

Neskôr v priebehu dňa 10. februára 2015 zástupca vedúceho misie pán S. zaslal e‑mail vedúcemu misie, aby ho informoval, že žalobca „sa sťažuje na správanie pána [X.]“ a že udalosti posledných dní viedli k tomu, že žalobcovi „sa zhoršil zdravotný stav“. Pán S. vysvetlil, že hoci je v tomto druhu situácie ťažké zistiť, čo sa skutočne stalo, zdá sa ťažké nevziať do pozornosti skutočnosti nahlásené žalobcom. Pán S. preto vedúcemu misie oznámil, že s cieľom riadne objasniť [tieto skutočnosti] navrhuje, aby sa tieto jednotlivé správy považovali za sťažnosť vedúcu k začatiu disciplinárneho konania“, a že „predbežné vyšetrovanie umožní zistiť, či je obvinenie dôvodné, alebo nedôvodné“. Pán S. dodal, že ak vedúci misie toto opatrenie nariadi, on uskutoční kroky na začatie predbežného vyšetrovania vo veci namietaných skutkov obťažovania a šikanovania.

22

Vedúci misie dal v e‑maile zaslanom neskôr 10. februára 2015 svoj súhlas s návrhom pána S. Vedúci misie tiež pána S. informoval, že navyše považuje za potrebné, aby sa súbežne s predbežným vyšetrovaním zorganizovalo stretnutie medzi pánom M., žalobcom a pánom X.

23

V nadväznosti na túto výmenu e‑mailov sa však nezačalo žiadne predbežné vyšetrovanie a neuskutočnilo sa žiadne stretnutie medzi pánom M., žalobcom a pánom X.

24

Od 19. júna do 6. júla 2015 a od 1. augusta do 24. augusta 2015 bol žalobca na dovolenke.

25

V e‑maile z 25. augusta 2015, zaslanom vedúcemu misie žalobca uviedol, že pán M. informoval vedúceho misie o závažných skutočnostiach predstavujúcich morálne obťažovanie zo strany pána X., ale že sa mu neozval ani vedúci misie, ani disciplinárna komisia. Žalobca poznamenal, že správanie pána X. voči nemu naďalej prispieva k zhoršovaniu podmienok pracovného prostredia, čo mu spôsobuje ujmu na jeho zdraví, a požiadal vedúceho misie, aby ho informoval o opatreniach, ktoré navrhuje prijať na ukončenie tejto situácie.

26

Vedúci misie odpovedal v ten istý deň tak, že skutky oznámené žalobcom oznámil v súlade s bodom 8.4.1 etického kódexu vo februári 2015 zástupcovi vedúceho misie, ktorý je zodpovedný za disciplinárne veci, a že vzhľadom na to, že od dotknutých osôb nedostal žiadnu odpoveď, mal dojem, že vedúci misie bol schopný urovnať tento spor zmierom. Vedúci misie dodal, že keďže v tomto momente musí skonštatovať, že tomu tak nebolo, žalobcov e‑mail z 25. augusta 2015 považuje za oficiálnu sťažnosť.

27

V e‑maile z 28. augusta 2015, zaslanom vedúcemu misie žalobca uviedol, že od zasadnutí hodnotiacej komisie, ktoré sa konali v decembri 2014, pán X. preukazoval „nenávisť v každom okamihu, pričom akákoľvek činnosť mu bola vhodnou príležitosťou na to, aby [ho] očierňoval, osočoval, ponižoval, zahanboval aj na verejnosti a pred [jeho] pracovným tímom“. Žalobca navyše informoval misiu, že v bližšie neurčený deň vo februári alebo v marci 2015 pán X. vstúpil do jeho kancelárie a použil fyzické násilie v jeho priestoroch, keď mu na nohy vylial vrelý čaj.

28

Vedúci misie listom z 28. augusta 2015 žalobcu informoval, že v nadväznosti na sťažnosť, ktorú podal proti pánovi X. 25. augusta 2015, sa rozhodol túto sťažnosť zaslať „do disciplinárnej právomoci“ poverenému vedúcemu misie. Vedúci misie okrem toho v uvedenom liste žalobcu informoval, že prijal rozhodnutie o zákaze pána X. priblížiť sa k žalobcovi.

29

Žalobca v e‑maile z 30. augusta 2015, zaslanom vedúcemu misie uviedol, že „potvrdzuje obvinenia z fyzického násilia a obťažovania zo strany [pána X.]“, a adresáta požiadal, aby tento e‑mail považoval za oficiálnu sťažnosť.

30

V potvrdení vydanom 25. augusta 2015 lekár, u ktorého mal žalobca konzultáciu v Nigeri, uviedol, že zdravotný stav žalobcu si vyžaduje práceneschopnosť v trvaní siedmich dní. V druhom potvrdení vydanom 27. augusta 2015 tento lekár vysvetlil, že psychické zdravie žalobcu si vyžaduje neprítomnosť žalobcu v jeho pracovnom prostredí. Po kontrolnej návšteve uskutočnenej v ten istý deň lekár skonštatoval, že k zlepšeniu nedošlo, že žalobca má psychické problémy a že sa dôrazne odporúča, aby sa vrátil do Európy s cieľom čo najskôr navštíviť psychiatra.

31

Dňa 29. augusta 2015 žalobca opustil misiu s cieľom dostaviť sa do nemocnice vo Francúzsku.

32

Dňa 1. septembra 2015 príslušný lekár v nemocnici, do ktorej sa žalobca dostavil, nariadil žalobcovi práceneschopnosť do 14. septembra 2015. Dňa 9. septembra 2015 psychiater, u ktorého mal žalobca konzultáciu, vydal potvrdenie, podľa ktorého žalobca nie je schopný vrátiť sa do práce do 25. septembra 2015. Táto práceneschopnosť bola tým istým lekárom viackrát predĺžená, naposledy až do 16. júla 2016. V dvoch z týchto potvrdení, konkrétne zo 14. októbra a z 26. novembra 2015, sa uvádzal „značný depresívny stav“.

33

E‑mailom zo 6. októbra 2015 misia informovala žalobcu, že na základe článku 15.3 jeho pracovnej zmluvy mu už nebude vyplácaná žiadna odmena od 30. septembra 2015, to znamená 30 dní po začiatku jeho práceneschopnosti.

34

E‑mailom z 8. októbra 2015 určitý člen personálu misie informoval žalobcu o tom, že bol vymenovaný za osobu zodpovednú za predbežné vyšetrovanie začaté na základe jeho sťažnosti proti pánovi X. a opýtal sa ho, či je možné, aby sa dostavil na misiu na účely výsluchu, a v prípade, že nie, či existujú dodatočné skutočnosti, ktoré by mu mal oznámiť, a či mu môže uviesť mená svedkov, ktorých by chcel nechať vypočuť.

35

Žalobca poskytol misii dodatočné informácie prostredníctvom svojich advokátov.

36

Listom z 26. novembra 2015 vedúci misie informoval žalobcu, že disciplinárne vyšetrovanie voči pánovi X. už je ukončené, že disciplinárna rada misie dospela k záveru o porušení etického kódexu a navrhla opatrenie voči pánovi X., a napokon, že on rozhodnutie disciplinárnej rady potvrdil a uvedené opatrenie vykonal.

37

Dňa 25. januára 2016 žalobca prostredníctvom svojich advokátov sformuloval návrh na náhradu škody, založený na článku 340 ods. 2 ZFEÚ, adresovaný misii.

38

Listom z 8. júna 2016 misia informovala žalobcu o tom, že jeho zmluva nemôže byť po 15. júli 2016 predĺžená.

39

Dňa 11. júla 2016 určitá francúzska ordinácia lekára na požiadanie misie doporučeným listom zaslaným na adresu vo Francúzsku, ktorú žalobca poskytol misii, predvolala žalobcu na lekársku kontrolu, ktorá bola stanovená na 13. júla 2016. Obálka obsahujúca toto predvolanie sa do uvedenej ordinácie lekára poštou vrátila, keďže ju žalobca neprevzal.

40

V e‑maile z 15. júla 2016 misia informovala žalobcu o vrátení zásielky obsahujúcej predvolanie na lekársku kontrolu. Misia ho tiež informovala, že lekárske potvrdenia, ktoré jej poskytol od 1. septembra 2015, nie sú v súlade s pravidlami stanovenými v jeho pracovnej zmluve, a že misia tak spochybňuje ich platnosť.

41

Žalobca návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 31. októbra 2016 podal žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

42

Všeobecný súd v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania, upravených v článku 89 ods. 3 rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, vyzval misiu, aby predložila určitý dokument. Misia tejto žiadosti vyhovela v stanovenej lehote.

43

Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd (piata komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 89 ods. 3 rokovacieho poriadku vyzval účastníkov konania, aby odpovedali na určité otázky. Účastníci konania vyhoveli tejto výzve v stanovenej lehote.

44

Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im položil Všeobecný súd, boli vypočuté na pojednávaní z 26. októbra 2017.

45

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

46

Misia navrhuje, aby Všeobecný súd:

47

So zreteľom na znenie žaloby žalobca sa v podstate domáha toho, aby Všeobecný súd zaviazal misiu na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktorú mu misia spôsobila tým, že včas nepristúpila k vyšetrovaniu sťažností na obťažovanie, s ktorou sa na ňu obrátil v decembri 2014 a vo februári 2015.

48

Žalobca vo svojom e‑maile z 28. augusta 2015, zaslanom vedúcemu misie, informoval misiu o tom, že pán X. sa voči nemu vo februári alebo v marci 2015 dopustil aj fyzického násilia. Toto údajné fyzické násilie sa však nespomínalo v žiadnom z e‑mailov z decembra 2014 ani februára 2015, ktoré podľa žalobcu predstavovali sťažnosti na obťažovanie. Je pravda, že vo svojom e‑maile z 30. augusta 2015, ktorý bol adresovaný aj vedúcemu misie, žalobca misiu požiadal, aby jeho e‑mail z 28. augusta 2015 považovala za oficiálnu sťažnosť týkajúcu sa okrem iného uvedeného fyzického násilia. Prejednávaná žaloba sa však netýka toho, ako misia naložila s jeho e‑mailami z 28. a 30. augusta 2015. Preskúmanie Všeobecného súdu sa tak v predmetnom prípade musí obmedziť na otázku, či misia splnila svoje povinnosti, pokiaľ ide o sťažnosti na obťažovanie, s ktorými sa žalobca podľa jeho názoru na misiu obrátil v decembri 2014 a vo februári 2015.

49

Zo žaloby vyplýva, že prejedávaná žaloba sa týka zmluvnej zodpovednosti misie v zmysle článku 340 ods. 1 ZFEÚ, čo žalobca napokon potvrdil vo svojej odpovedi z 10. októbra 2017 na písomné otázky Všeobecného súdu. Tvrdenia, ktoré misia uviedla na preukázanie toho, že v predmetnom prípade podmienky potrebné na založenie jej mimozmluvnej zodpovednosti v zmysle článku 340 ods. 2 ZFEÚ nie sú splnené, sú tak absolútne irelevantné.

50

Článok 12a rozhodnutia 2012/392, uplatniteľný od 16. júla 2014 na základe článku 2 rozhodnutia 2014/482 (pozri bod 3 vyššie), zaviedol možnosť misie uzatvárať zmluvy a vystupovať pred súdom ako účastník konania, čím jej tak priznal právnu spôsobilosť. Z článku 7 ods. 3 a 4 rozhodnutia 2012/392 okrem toho vyplýva, že misia môže na zmluvnom základe zamestnávať personál a že podmienky zamestnávania, ako aj práva a povinnosti tohto personálu sa uvádzajú v zmluvách uzavretých medzi vedúcim misie a členmi personálu.

51

Podľa článku 272 ZFEÚ, Súdny dvor Európskej únie má právomoc rozhodovať na základe arbitrážnej doložky pripojenej k verejnoprávnej alebo súkromnoprávnej zmluve uzavretej Úniou alebo v mene Únie. V predmetnom prípade prvá pracovná zmluva žalobcu s misiou obsahovala doložku o voľbe právomoci v prospech súdov v Bruseli (Belgicko). Naopak, tak pracovná zmluva uzavretá medzi misiou a žalobcom na obdobie od 16. júla 2014 do 15. júla 2015, ako aj pracovná zmluva medzi týmito dvomi stranami na obdobie od 16. júla 2015 do 15. júla 2016 obsahujú doložku o voľbe právomoci v prospech Súdneho dvora Európskej únie. Vzhľadom na to, že skutkové okolnosti, ktoré viedli k prejednávanej žalobe, nastali počas období, na ktoré sa vzťahovali tieto dve pracovné zmluvy uvedené ako posledné, prejednávaná žaloba môže byť založená na článku 272 ZFEÚ. Napokon podľa článku 256 ods. 1 ZFEÚ Všeobecný súd je príslušný prejednávať a rozhodovať v prvom stupni o žalobách a v konaniach uvedených v článku 272 ZFEÚ.

52

Podľa článku 20 obidvoch pracovných zmlúv uvedených ako posledné, ktoré boli uzavreté medzi žalobcom a misiou, spory týkajúce sa výkladu týchto zmlúv musia byť predložené na rozhodnutie v arbitrážnom konaní. Tento článok však výslovne stanovuje, že toto priznanie právomoci nemá vplyv na možnosť predložiť spor Súdnemu dvoru Európskej únie. Ustanovenia tohto článku tak nebránili tomu, aby žalobca predložil prejednávaný spor Všeobecnému súdu.

53

Okrem toho treba uviesť, že podľa judikatúry má súd Únie právomoc rozhodovať o žalobách týkajúcich sa personálneho manažmentu zo strany misií SBOP, a to aj v prípade, že sa tento manažment týka operácií „v teréne“ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. júla 2016, H/Rada a Komisia, C‑455/14 P, EU:C:2016:569, body 54 až 60).

54

Všeobecný súd tak má právomoc rozhodovať o tejto žalobe, čo napokon misia nespochybňuje.

55

Misia namieta voči prípustnosti žaloby.

56

V prvom rade, pokiaľ ide o tvrdenie, ktoré misia uviedla na pojednávaní a podľa ktorého je žaloba neprípustná z dôvodu, že žalobca nedodržal postup pred začatím súdneho konania, stačí uviesť, že pokiaľ toto tvrdenie znamená, že žalobca bol pred podaním prejednávanej žaloby povinný obrátiť sa na misiu, takáto povinnosť bola v každom prípade v prejednávanej veci splnená. Hoci totiž žiadosť o náhradu škody, ktorú žalobca zaslal misii 25. januára 2016, bola formálne založená na článku 340 ods. 2 ZFEÚ, obsahovala predmet totožný s predmetom prejednávanej žaloby.

57

V druhom rade misia tvrdí, že prejednávaná žaloba je neprípustná, pokiaľ ide o návrhy na náhradu namietanej ujmy, spôsobenej jej rozhodnutím nevyplácať naďalej plat žalobcu od 30. septembra 2015 (pozri bod 33 vyššie). Vzhľadom na to, že žalobca proti tomuto rozhodnutiu misie nepodal sťažnosť, nemôže už uvedené rozhodnutie napadnúť prostredníctvom návrhov na náhradu ujmy. V tejto súvislosti stačí uviesť, že žalobca svoju žalobu na náhradu ujmy ako takú nezakladá na ujme súvisiacej s rozhodnutím misie nevyplácať mu naďalej od 30. septembra 2015 plat. Prejednávaná žaloba sa totiž týka ujmy vyplývajúcej zo skutočnosti, že misia nepristúpila k začatiu vyšetrovania sťažností na obťažovanie, s ktorými sa žalobca na ňu podľa jeho názoru obrátil v decembri 2014 a vo februári 2015, pričom jeden druh tejto ujmy má predstavovať nevyplácanie jeho platu. Toto tvrdenie sa preto musí zamietnuť, a to bez toho, aby bolo potrebné sa vyjadriť k otázke, či mal žalobca povinnosť podať sťažnosť proti rozhodnutiu nevyplácať mu od 30. septembra 2015 plat.

58

V treťom rade misia vo svojej odpovedi z 11. októbra 2017 na písomné otázky Všeobecného súdu a v rámci svojich pripomienok týkajúcich sa francúzskeho práva tvrdí, že vzhľadom na neexistenciu presných a objektívnych skutočností, ktorých popis by sa zhodoval a na základe ktorých by sa dalo domnievať, že došlo k obťažovaniu, by Všeobecný súd mal žalobu vyhlásiť za neprípustnú. Na pojednávaní v odpovedi na otázku Všeobecného súdu misia uviedla, že k takémuto záveru by sa malo dospieť bez ohľadu na právo uplatniteľné v prejednávanej veci. Toto tvrdenie sa v každom prípade musí zamietnuť, keďže prejednávaná žaloba nie je založená na ujme súvisiacej s obťažovaním, ale na ujme vyplývajúcej zo skutočnosti, že misia nepristúpila k začatiu vyšetrovania o sťažnostiach na obťažovanie, s ktorými sa žalobca podľa jeho názoru na ňu obrátil v decembri 2014 a vo februári 2015.

59

V štvrtom a poslednom rade tvrdenie, ktoré sa misia pokúša založiť na obsahu e‑mailu zaslanom vedúcemu misie 30. augusta 2015, sa tiež musí zamietnuť. Je pravda, že žalobca v tomto e‑maile uvádza, že „potvrdzuje, že formálne nepodal sťažnosť“ v súvislosti so „skutočnosťou, že predbežné vyšetrovanie, ktoré [vedúci misie] nariadil, sa neuskutočnilo, resp. sa uskutočnila bez [jeho] svedectva“. Ako však žalobca zdôraznil na pojednávaní, uvedenú poznámku nemožno považovať za vzdanie sa možnosti podať žalobu na Všeobecný súd. Takéto vzdanie sa by totiž malo byť jasné a jednoznačné na to, aby bolo spôsobilé spochybniť prípustnosť žaloby. V prejednávanej veci tomu tak pritom nie je. V tejto súvislosti stačí uviesť, že poznámka citovaná misiou vôbec nezmieňuje možnosť podať žalobu na Všeobecný súd.

60

Vzhľadom na vyššie uvedené sa prejednávaná žaloba musí považovať za prípustnú.

61

Podľa článku 340 ods. 1 ZFEÚ sa zmluvná zodpovednosť Únie spravuje právom, ktorým sa spravuje príslušná zmluva.

62

V prejednávanej veci sa v pracovných zmluvách žalobcu neuvádza právo uplatniteľné na tieto zmluvy.

63

Žalobca v odpovedi na otázku Všeobecného súdu v tejto súvislosti uviedol, že právnym základom zodpovednosti misie sú primárne ustanovenia uvedených zmlúv vrátane ustanovení etického kódexu a akty Únie, na základe ktorých boli tieto zmluvy prijaté. Subsidiárne by sa malo prihliadať na občiansky zákonník Nigeru, a najmä na jeho článok 1134 prvý odsek.

64

Pokiaľ ide o misiu, tá tvrdí, že jej zmluvná zodpovednosť vyplýva z pracovných zmlúv uzavretých medzi ňou a žalobcom. Za predpokladu, že by mal Všeobecný súd v tejto súvislosti skúmať vnútroštátne právo, relevantnými by boli ustanovenia francúzskeho práva, konkrétne ustanovenia francúzskeho zákonníka práce.

65

Účastníci konania na pojednávaní v odpovedi na otázky Všeobecného súdu v tejto súvislosti potvrdili, že podľa ich názoru na účely preskúmania prípadnej zmluvnej zodpovednosti misie stačí preskúmať predmetné pracovné zmluvy vrátane ustanovení etického kódexu a že nie je potrebné použiť ustanovenia vnútroštátneho práva.

66

Všeobecný súd usudzuje, že prejednávaná žaloba sa skutočne dá preskúmať iba na základe predmetných pracovných zmlúv vrátane ustanovení etického kódexu, ktorý je ich neoddeliteľnou súčasťou, s ohľadom na všeobecné zásady práva Únie vo veci založenia zmluvnej zodpovednosti. Podľa týchto zásad musia byť na to, aby bola žaloba o zmluvnú zodpovednosť úspešná, splnené tri podmienky, a to predovšetkým aby predmetná inštitúcia nesplnila svoje zmluvné povinnosti, ďalej aby žalobcovi vznikla ujma a napokon aby existovala príčinná súvislosť medzi správaním uvedenej inštitúcie a touto ujmou.

67

Nie je tak potrebné preskúmať otázku, či, tak ako žalobca uviedol na pojednávaní, dôkazy, ktoré misia predložila na účel preukázania prípadného uplatňovania francúzskeho práva, sú neprípustné.

68

Žalobca tvrdí, že napriek skutočnosti, že sa svojimi e‑mailami zo 17. decembra 2014 a 7. a 9. februára 2015 na misiu obrátil so sťažnosťami týkajúcimi sa obťažovania, ktorého sa dopustil kolega a ktorého bol on obeťou, misia na základe uvedených sťažnosti neuskutočnila žiadne kroky, čo je v rozpore s viacerými ustanoveniami bodu 8.4 etického kódexu.

69

Podľa žalobcu sa toto porušenie vyznačuje skutočnosťou, že jednak zástupca vedúceho misie pán S. sám vo svojom e‑maile z 10. februára 2015 usúdil, že e‑maily žalobcu zo 7. a 9. februára 2015 sa majú považovať za oficiálnu sťažnosť na obťažovanie, a preto navrhol začatie predbežného vyšetrovania, a jednak že tento návrh bol vedúcim misie ešte v ten deň výslovne schválený. V nadväznosti na toto rozhodnutie o začatí predbežného vyšetrovania však neboli uskutočnené žiadne kroky.

70

Žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že bod 8.4.1 etického kódexu stanovuje, že v prípade nahlásenia porušenia uvedeného kódexu sa musí povinne začať predbežné vyšetrovanie. Misii sa neponechal priestor pre voľnú úvahu, keď už raz vzala na vedomie nahlásenie zo strany žalobcu a považovala ho za oficiálnu sťažnosť.

71

Misia tak podľa žalobcu osobitne závažným spôsobom porušila zmluvné pravidlá, a to konkrétne tie, ktoré si ona sama stanovila v oblasti etiky a interných vyšetrovaní. Cieľom týchto pravidiel je chrániť členov personálu misie, a najmä ich ochraňovať v prípade situácií spočívajúcich v obťažovaní alebo zastrašovaní zo strany kolegov.

72

Žalobca dodáva, že vo svojom e‑maile z 9. februára 2015 už zdôraznil, že situácia, v akej sa nachádzal v danom čase, zhoršila jeho zdravotný stav, o čom zástupca vedúceho misie informoval vedúceho misie.

73

Misia tieto tvrdenia spochybňuje.

74

Z bodu 8.4.1 etického kódexu vyplýva, že v prípade namietaného porušenia predovšetkým ustanovení uvedeného kódexu, ktoré je nahlásené alebo zistené, sa začne predbežné vyšetrovanie. Z toho vyplýva, že ako uviedol žalobca, začatie predbežného vyšetrovania je v takom prípade povinné a že misia v tejto súvislosti nemá žiaden priestor na voľnú úvahu.

75

Okrem toho treba uviesť, že ustanovenia bodu 8.4.1 etického kódexu treba vykladať v spojení s ustanoveniami bodu 7.1 tohto etického kódexu, podľa ktorých majú členovia personálu misie právo a povinnosť obrátiť sa na základe písomnej sťažnosti na vedúceho misie s akýmkoľvek namietaným prípadom porušujúceho správania, nezákonných praktík alebo nespôsobilosti (pozri bod 9 vyššie). Z týchto ustanovení vyplýva, že člen personálu misie, ktorý sa domnieva, že je obeťou obťažovania, a ktorý chce, aby misia v tejto súvislosti začala predbežné vyšetrovanie, musí vyhotoviť písomnú sťažnosť a obrátiť sa s ňou na vedúceho misie. Vzhľadom na to, že bod 8.4.3 etického kódexu v tejto súvislosti zmieňuje „inkriminovaného člena personálu“, je jasné, že sťažnosť sa má týkať osoby, ktorej totožnosť je uvedená.

76

Čo sa týka po prvé e‑mailu žalobcu zo 17. decembra 2014, tieto podmienky zjavne nie sú splnené.

77

V prvom rade je nesporné, že v tomto e‑maile žalobca neuviedol totožnosť pána X. Skutočnosť, že z uvedeného e‑mailu vyplýva, že išlo o hodnotiteľa, ktorý bol členom výberovej komisie, ktorú žalobca presne označil, a že v tejto komisii boli iba traja hodnotitelia, z ktorých dvaja boli muži, nemá vplyv na tento záver.

78

V druhom rade napriek tomu, že žalobca vo svojom e‑maile zo 17. decembra 2014 silne kritizoval postoj, ktorý pán X. zaujal pri diskusiách v rámci hodnotiacej komisie, neuviedol žiadnu konkrétnu výčitku, z ktorej by bolo zrejmé, že usudzoval, že správanie pána X. predstavuje prípad obťažovania. Je pravda, že v žalobe žalobca uviedol, že vo svojom e‑maile zo 17. decembra 2014 nahlásil konflikt záujmov týkajúci sa pána X., pokiaľ ide o rokovacie konanie, ktoré bolo predmetom diskusií v rámci hodnotiacej komisie. Okrem toho, že v e‑maile žalobcu zo 17. decembra 2014 nebola uvedená žiadna zmienka v tomto zmysle, však žalobca nijako nevysvetlil, ako takýto konflikt záujmov mohol viesť k obťažovaniu. V každom prípade žalobca nevysvetlil, ako to, že misia prípadne opomenula začať predbežné vyšetrovanie takéhoto konfliktu záujmov, mohlo viesť k založeniu jej zmluvnej zodpovednosti voči nemu.

79

V treťom rade treba poznamenať, že žalobca vo svojom e‑maile zo 17. decembra 2014 uviedol, že je pripravený spísať „podrobnú správu“ pre vedúceho misie, ak si to adresát tohto e‑mailu želá. Žalobca pritom neuviedol, že následne takúto správu zaslal alebo že sa obrátil na vedúceho misie so sťažnosťou na správanie pána X. v rámci predmetnej hodnotiacej komisie.

80

Vo štvrtom a poslednom rade treba poznamenať, že v žalobe samotný žalobca uviedol, že po prvýkrát nahlásil situáciu spočívajúcu v morálnom obťažovaní vo februári 2015.

81

Čo sa týka po druhé e‑mailu, ktorý žalobca zaslal pánovi M., poverenému vedúcemu administratívy misie, 7. februára 2015, treba uviesť, že v tomto e‑maile žalobca poskytol meno pána X., popísal určité prípady jeho správania, ktoré považoval za nevhodné, a vyjadril nádej, že sa môže nájsť riešenie. Treba však tiež poznamenať, že žalobca sa v tomto e‑maile obmedzil iba na to, že pána M. v nadväznosti na správanie pána X. požiadal o asistenciu, pričom vysvetlil, že dospel k záveru, že v danom momente necíti povinnosť obrátiť sa s oficiálnou sťažnosťou na vedúceho misie. E‑mail zo 7. februára 2015 tak ako taký nemožno považovať za sťažnosť v zmysle bodu 7.1 etického kódexu.

82

Čo sa týka po tretie e‑mailu, ktorý žalobca zaslal pánovi M. 9. februára 2015, treba uviesť, že tento e‑mail predstavuje odpoveď žalobcu na e‑mail z 9. februára 2015, ktorým pán M. odpovedal na jeho e‑mail zo 7. februára 2015. V uvedenej odpovedi pán M. predstavil žalobcovi tri možnosti vrátane možnosti spočívajúcej v podaní oficiálnej sťažnosti vedúcemu misie. Ako misia správne poznamenala vo svojom e‑maile z 9. februára 2015, žalobca si pritom nevybral žiadnu z týchto možností, pričom vyjadril, že uprednostňuje administratívne riešenie. Okrem toho to, že žalobca vo svojom e‑maile z 9. februára 2015 naznačil možnosť, aby poverený vedúci administratívy misie informoval vedúceho misie o problémoch, s ktorými sa stretol vo vzťahu s pánom X., „do času, kým sa bud[e] cítiť lepšie na podanie oficiálnej sťažnosti“, evokuje, že bol toho názoru, že ešte takúto sťažnosť nepodal. Napokon treba poznamenať, že e‑mail z 9. februára 2015 nebol adresovaný vedúcemu misie, hoci podľa bodu 7.1 etického kódexu mala byť sťažnosť na obťažovanie adresovaná jemu.

83

Bez ohľadu na tieto skutočnosti Všeobecný súd usudzuje, že bolo legitímne a zároveň vhodné, aby misia e‑maily žalobcu zo 7. a 9. februára 2015, vykladané spoločne, považovala za oficiálnu sťažnosť.

84

V prvom rade treba poznamenať, že žalobca vo svojom e‑maile z 9. februára 2015 napriek tomu, čo tvrdí misia, uviedol, že sa považuje za obeť „morálneho obťažovania“ zo strany pána X.

85

V druhom rade, hoci si žalobca výslovne nevybral jednu z troch možností, ktoré mu boli predstavené, vo svojom e‑maile z 9. februára 2015 pána M. informoval o tom, že po incidente, ktorý spomenul vo svojom e‑maile, sa cítil zle, a že tak zašiel za zdravotnou sestrou, ktorá mu dala liek. Žalobca dodal, že sa mu trochu krútila hlava, a to buď kvôli tomu lieku, alebo kvôli tomu, čo považoval za určitý druh morálneho obťažovania, a že tak nemohol odpovedať na návrh, ktorý mu dal pán M. Okrem toho naznačil možnosť, aby bol vedúci misie informovaný o jeho problémoch s pánom X. do času, kým sa bude cítiť lepšie na podanie oficiálnej sťažnosti. Z týchto poznámok vyplýva, že žalobca sa považoval za obeť obťažovania, že mal zdravotné problém súvisiace s týmto obťažovaním a že jeho zdravotný stav mu neumožňoval v danom čase podať oficiálnu sťažnosť na obťažovanie. Je zjavné, že misia mala tieto dodatočné skutočnosti vziať do úvahy na účely rozhodnutia o tom, aké kroky sa majú uskutočniť na základe žalobcovho e‑mailu z 9. februára 2015. Osobitne bolo úlohou misie vzhľadom na jej povinnosť náležitej starostlivosti vziať do úvahy to, že hoci skutkové okolnosti, ktoré môžu predstavovať obťažovanie, identifikoval člen jej personálu, ten v danom čase nemohol podať sťažnosť v riadnej a požadovanej forme pre zdravotné problémy, ktoré podľa tejto osoby súviseli s týmito skutkovými okolnosťami predstavujúcimi obťažovanie.

86

V treťom rade žalobca vo svojom e‑maile z 9. februára 2015 zdôraznil, že má dôveru v úsudok pána M. a že v prípade, že by pán M. dospel k záveru, že ide o závažný problém, ktorý je potrebné predložiť vedúcemu misie, bol by mu vďačný, ak by o ňom vedúceho misie informoval. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa podriadil posúdeniu pána M., pokiaľ ide o kroky, ktoré sa mali uskutočniť na základe jeho e‑mailov. Konkrétne posúdenie v prejednávanej veci zo strany pána M. tak v tejto súvislosti tiež treba vziať do úvahy.

87

V štvrtom rade treba uviesť, že pán M. vo svojej odpovedi z 10. februára 2015 informoval žalobcu o tom, že „keďže [má] povinnosť náležitej starostlivosti a vzhľadom na závažný charakter skutočností, ktoré [žalobca] nahlásil, si mysl[í], že nemá inú možnosť, než preposlať [jeho] e‑mail [vedúcemu misie] a [jeho zástupcovi], ktorí sú jedinými príslušnými orgánmi misie zodpovednými za etický kódex a za vyriešenie tohto druhu disciplinárnej otázky“.

88

Čo sa týka e‑mailu pána M. z 10. februára 2015 a to, čo po ňom nasledovalo, treba uviesť nasledujúce.

89

Po prvé tak vedúci, ako aj zástupca vedúceho misie boli adresátmi e‑mailu pána M. z 10. februára 2015. Okrem toho z písomností v spise vyplýva, že obidva emaily žalobcu zo 7. a 9. februára 2015 boli skutočne preposlané vedúcemu misie 10. februára 2015. Hoci pritom bod 7.1 etického kódexu vyžaduje, aby boli vedúcemu misie predložené sťažnosti, ktoré sa uvádzajú v tomto ustanovení, tento bod nestanovuje, že sťažovateľ musí povinne predložiť svoju sťažnosť vedúcemu misie priamo a že je vylúčené, aby vedúcemu misie takúto sťažnosť, doručenú od sťažovateľa, so súhlasom sťažovateľa následne predložila tretia osoba.

90

Po druhé z e‑mailu z 10. februára 2015 pána M. vyplýva, že na rozdiel od toho, čo uviedla misia, sa pán M. neobmedzil len na to, že informoval vedúceho misie o problémoch, s ktorými sa žalobca stretol vo vzťahu k pánovi X., s tým, že sa čakalo na oficiálnu sťažnosť, s ktorou sa žalobca prípadne mohol obrátiť na vedúceho misie. Práve naopak, zo znenia tohto e‑mailu jasne vyplýva, že pán M. zastával názor, že v prejednávanej veci ide o disciplinárnu otázku, ktorú musia riešiť príslušné orgány misie. Ak by totiž zámerom pána M. bolo jednoducho iba informovať vedúceho misie o problémoch žalobcu, nebolo potrebné, aby dal do kópie zástupcu vedúceho misie a zdôraznil, že títo dvaja adresáti sú „jedinými príslušnými orgánmi misie, zodpovednými za etický kódex a za vyriešenie tohto druhu disciplinárnej otázky“.

91

Po tretie treba poznamenať, že v e‑maile zaslanom vedúcemu misie neskôr 10. februára 2015 pán S., zástupca vedúceho misie, skonštatoval, že žalobca sa sťažuje na správanie pána X., a navrhol, aby sa žalobcove e‑maily zo 7. a 9. februára 2015 považovali za sťažnosť vedúcu k začatiu disciplinárneho konania. Pán S. dodal, že ak vedúci misie toto opatrenie nariadi, on uskutoční kroky na začatie predbežného vyšetrovania vo veci namietaných skutkov obťažovania a šikanovania. Okrem toho treba uviesť, že vedúci misie vo svojej odpovedi zaslanej 10. februára 2015 zástupcovi vedúceho misie vyjadril svoj súhlas s návrhom, ktorý mu ten predostrel. Z tejto komunikácie vyplýva, že tak vedúci misie, ako aj jeho zástupca, zastávali názor, že žalobcove e‑maily zo 7. a 9. februára 2015 sa môžu a musia považovať za sťažnosť v zmysle etického kódexu a že sa musí začať predbežné vyšetrovanie.

92

Skutočnosť, že tu išlo o internú komunikáciu, s ktorou bol žalobca oboznámený až koncom augusta 2015, je v tejto súvislosti absolútne irelevantná, keďže to, čo je v prejednávanej veci dôležité, je spôsob, akým misia vyložila e‑maily žalobcu zo 7. a 9. februára 2015. K rovnakému záveru je potrebné dospieť, aj pokiaľ ide o tvrdenie misie, podľa ktorého vedúci misie nemal právomoc nariadiť začatie predbežného vyšetrovania. Aj keby tomu tak bolo, v rozpore s predpokladom, o ktorý sa samotný zástupca vedúceho misie oprel vo svojom e‑maile z 10. februára 2015, nemalo by to vplyv na záver, podľa ktorého tak vedúci misie, ako aj jeho zástupca usúdili, že sa v prejednávanej veci má začať predbežné vyšetrovanie. Nie je tak potrebné preskúmať, či by sa uvedené tvrdenie misie v každom prípade malo zamietnuť ako oneskorené, a teda ako neprípustné, ako žalobca tvrdil na pojednávaní.

93

Po štvrté vzhľadom na to, že z e‑mailu pána M. z 10. februára 2015 vyplývalo, že pán M. prepošle žalobcove e‑maily zo 7. a 9. februára 2015 vedúcemu misie a jeho zástupcovi, aby tí mohli uskutočniť úkony vyžadované etickým kódexom, žalobca v tejto súvislosti nemusel uskutočniť žiadne dodatočné kroky. Konkrétne, už nebolo potrebné, aby sa žalobca v tejto záležitosti sám obrátil na vedúceho misie tým, že by mu predložil oficiálnu sťažnosť, v ktorej by boli zopakované skutočnosti uvedené v jeho e‑mailoch zo 7. a 9. februára 2015. V e‑maile pána M. sa napokon vôbec nezmieňuje, že by sa takáto dodatočná sťažnosť vyžadovala. Rovnako to platí aj pre výmenu e‑mailov z 10. februára 2015 medzi zástupcom misie a jeho zástupcom.

94

Po piate a ako posledné treba uviesť, že žalobca vo svojom e‑maile z 9. februára 2015 trval na tom, aby v prípade, že pán M. usúdi, že sa dá nájsť riešenie na úrovni administratívy, pán M. pouvažoval nad dočasnými opatreniami, ktoré by sa mohli prijať na zaručenie jeho ochrany, konkrétne zakázať pánovi X. vstupovať do jeho kancelárie a hovoriť s ním až do času, kým sa nájde riešenie. Je však nesporné, že v danom čase v nadväznosti na túto žiadosť neboli uskutočnené žiadne kroky. Pokiaľ pritom bola misia toho názoru, že na to, aby bolo možné začať predbežné vyšetrovanie, musí žalobca ešte podať oficiálnu sťažnosť vedúcemu misie, mala v čase, kým na podanie takejto sťažnosti čakala, o uvedenej žiadosti rozhodnúť.

95

Tieto úvahy nie sú spochybnené skutočnosťou, že žalobca vo svojem e‑maile z 30. augusta 2015 požiadal vedúceho misie o to, aby sa uvedený e‑mail považoval za oficiálnu sťažnosť. Ako sa totiž uvádza v bodoch 91 až 93 vyššie, tak vedúci misie, ako aj jeho zástupca usúdili, že žalobcove e‑maily zo 7. a 9. februára 2015 predstavujú oficiálnu sťažnosť a že sa má začať predbežné vyšetrovanie, takže v tomto štádiu už žalobca nemusel uskutočniť žiadne dodatočné úkony.

96

Vzhľadom na vyššie uvedené Všeobecný súd usudzuje, že skutočnosť, že v nadväznosti na žalobcove e‑maily zo 7. a 9. februára 2015 nebolo začaté žiadne predbežné vyšetrovanie, predstavuje porušenie bodu 8.4 etického kódexu a v dôsledku toho porušenie zmluvných povinností pričítateľné misii.

97

Žiadne z ďalších tvrdení, ktoré misia uvádza proti tomuto záveru, nie je presvedčivé.

98

V prvom rade misia poukazuje na vysvetlenie, ktoré uviedol jej vedúci vo svojom e‑maile žalobcovi z 25. augusta 2015, a to, že vzhľadom na to, že od dotknutých strán nedostal odpoveď, nadobudol dojem, že zástupca misie bol schopný urovnať spor medzi žalobcom a pánom X. zmierom. Misia pritom nepopiera, že k takémuto urovnaniu nedošlo. V každom prípade, a ako správne tvrdí žalobca, vedúci misie mal povinnosť sa dopytovať, ako dopadlo predbežné vyšetrovanie, na ktorého začatí sa so svojím zástupcom dohodol.

99

V druhom rade misia chce dosiahnuť, aby sa konštatovalo, že predbežné vyšetrovanie nebolo potrebné, keďže skutkové okolnosti namietané žalobcom nepredstavovali skutky obťažovania a neboli podložené dostatočnými dôkazmi. Toto tvrdenie treba zamietnuť. Jednak misia nepreukázala, že žiadna zo skutkových okolností, ktoré boli uvedené v e‑mailoch zo 7. a 9. februára 2015, nemohla predstavovať prípad obťažovania v zmysle bodu 2.5 etického kódexu. Ďalej, z etického kódexu nijako nevyplýva, že by predbežné vyšetrovanie bolo odôvodnené len vtedy, keď už sťažovateľ predložil dostatočné dôkazy na preukázanie toho, že k obťažovaniu skutočne došlo.

100

V treťom rade misia tvrdí, že od februára do augusta 2015 žalobca nežiadal o informácie vo veci vyšetrovania, ktoré sa podľa jeho názoru malo začať vo februári 2015. Misia pritom nevysvetlila, ako by táto skutočnosť mohla byť relevantná na zodpovedanie otázky, či sa dopustila porušenia zmluvných povinností, keď nepristúpila k začatiu takéhoto predbežného vyšetrovania týkajúceho sa e‑mailov žalobcu zo 7. a 9. februára 2015. K rovnakému záveru treba dospieť aj vo vzťahu k tvrdeniu misie, podľa ktorého žalobca v období od februára do augusta 2015 neoznámil žiaden problém a misiu neinformoval o prípadnej potrebe pomoci psychológa.

101

V štvrtom a poslednom rade skutočnosť namietaná misiou, podľa ktorej misia ponechala v platnosti poslednú pracovnú zmluvu žalobcu napriek tomu, že ju mohla ukončiť z dôvodu, že považuje konanie žalobcu za napĺňajúce skutkovú podstatu závažného porušenia – konkrétne nadávky a hanlivé vyjadrenia, ktoré uviedol vo svojich e‑mailoch, ktoré zaslal misii 28. a 30. augusta 2015, –, je absolútne irelevantná na účely odpovede na otázku, či sa misia tým, že vo februári 2015 nepristúpila k začatiu predbežného vyšetrovania, dopustila porušenia zmluvných povinností.

102

Prvý druh ujmy uvádzaný žalobcom je nemajetková ujma. Z dôvodu nečinnosti misie bol naďalej vystavený situácii spočívajúcej v obťažovaní v období od februára do augusta 2015, čomu sa dalo a malo predísť. Podľa žalobcu toto „zostúpenie do pekla“ názorne preukazuje najmä závažnosť jeho zdravotného stavu v čase jeho odchodu z misie, ale tiež medikamentózna liečba, ktorú mu lekári boli nútení predpísať. Nemajetkovú ujmu predstavuje tiež potreba ďalšej lekárskej asistencie súvisiaca s touto situáciou spočívajúcou v obťažovaní, to znamená závažný depresívny stav, ktorý stále má, lieky, ktoré z tohto dôvodu musí brať, a pracovná nečinnosť, ku ktorej je prinútený z dôvodu jeho práceneschopnosti.

103

Táto nemajetková ujma bola zhoršená postojom misie počas práceneschopnosti žalobcu. Jednak nevyvinula žiadnu iniciatívu na to, aby sa vrátil do práce. Naopak, misia počkala do 11. júla 2016 na to, aby mu na jeho oficiálnu adresu zaslala predvolanie na údajnú lekársku kontrolu, a to napokon na pochybnom právnom základe, ktorá sa mala uskutočniť len o dva dni neskôr, pričom veľmi dobre vedela, že v skutočnosti sa zdržuje inde. Ďalej, misia spochybnila platnosť všetkých jeho lekárskych potvrdení z dôvodu ich zaslania e‑mailom, pričom však po doručení prvého z týchto potvrdení potvrdila, že zaslanie poštou nie je potrebné. Takýto postoj absolútne nespĺňa požiadavku náležitej starostlivosti a konania v dobrej viere a je nepoctivý. Misia tak prispela k zhoršeniu nemajetkovej ujmy žalobcu.

104

Podľa žalobcu môže byť jeho nemajetková ujma ohodnotená ex æquo et bono na sumu 70000 eur.

105

Druhý druh ujmy uvádzaný žalobcom je ujmou majetkovej povahy. Misia by mu mala zaplatiť náhradu škody zodpovedajúcu odmene, ktorá mu mala byť vyplatená za obdobie od 29. septembra 2015, ktorý je dňom, v ktorý bolo vyplácanie pozastavené z dôvodu jeho práceneschopnosti, do 15. júla 2016, ktorý je dňom, v ktorý bola skončená jeho tretia pracovná zmluva s misiou, a ďalej by mu mala zaplatiť úroky a priznať nárok na dovolenku. Jeho práceneschopnosť bola totiž dôsledkom zhoršenia jeho zdravotného stavu súvisiaceho so situáciou spočívajúcou v obťažovaní na pracovisku, ktorému bol vystavený. Suma, ktorá sa má vyplatiť z titulu ušlej mzdy žalobcu od 1. septembra 2015 do 15. júla 2016, je celkovo vo výške 73774 eur.

106

Tretí druh ujmy, ktorý žalobca uvádza a ktorý je tiež majetkovej povahy, predstavuje stratu možnosti, že dôjde k predĺženiu jeho zmluvy. Jeho zmluva totiž nebola predĺžená len z dôvodu nemožnosti uskutočniť hodnotenie jeho pracovného výkonu. Vzhľadom na jeho vynikajúci pracovný výkon v minulosti a to, že misia naďalej potrebuje výkon práce zamestnanca zodpovedného za zásobovanie, by sa jeho šanca na to, aby mu bola zmluva predĺžená o ďalší rok, mala posúdiť na prinajmenšom 80 %. V dôsledku uvedeného by mu mal byť priznaný nárok na náhradu škody v sume zodpovedajúcej 80 % odmeny, ktorá by žalobcovi bola vyplatená v prípade predĺženia jeho zmluvy.

107

Misia tieto tvrdenia žalobcu popiera.

108

V tejto súvislosti treba uviesť, že čo sa týka zdravotného stavu žalobcu, žalobca skutočne, tak ako poznamenáva misia, nepredložil žiaden lekársky posudok, ktorým by sa dal podložiť jeho nárok na náhradu ujmy.

109

Z písomností v spise však vyplýva, že lekár, u ktorého mal žalobca konzultáciu v Nigeri koncom augusta 2015, skonštatoval, že žalobca má psychické problémy. Z týchto písomností navyše vyplýva, že žalobca bol práceneschopný od 25. augusta 2015 do skončenia jeho pracovnej zmluvy s misiou v júli 2016. Napokon z nich vyplýva, že psychiater, u ktorého mal žalobca konzultáciu vo Francúzsku, vo svojich potvrdeniach predpisujúcich práceneschopnosť dvakrát zmienil „závažný depresívny stav“.

110

Je pravda, že z písomností v spise vyplýva, že zdravotný stav žalobcu nebol taký, že by si vyžadoval hospitalizáciu v Nigeri alebo vo Francúzsku. Je tiež pravda, že tvrdenie žalobcu, podľa ktorého závažnosť jeho zdravotného stavu koncom augusta 2015 potvrdzuje medikamentózna liečba, ktorú mu lekári boli nútení predpísať, nebolo preukázané, keďže v lekárskych potvrdeniach, ktoré žalobca predložil Všeobecnému súdu, sa medikamentózna liečba nespomína. Nič to nemení na skutočnosti, že z dokumentov, ktoré má Všeobecný súd k dispozícii, vyplýva, že došlo k významnému zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu a že k tomuto zhoršeniu došlo po tom, ako žalobca svojimi e‑mailami zo 7. a 9. februára 2015 upozornil misiu na to, čo považoval za prípad obťažovania jeho osoby zo strany pána X.

111

Za týchto okolností Všeobecný súd usudzuje, že existenciu nemajetkovej ujmy súvisiacej s týmto zhoršením zdravotného stavu žalobcu nemožno poprieť.

112

Čo sa týka žalobcom uvádzanej nemajetkovej ujmy, je nesporné, že výplata žalobcovej mzdy bola pozastavená 29. septembra 2015 a že žalobca tak prišiel o zvyšok mzdy, na ktorý by mal nárok v súlade s jeho poslednou pracovnou zmluvou až do jej skončenia, ak by bol schopný naďalej vykonávať prácu, ako aj o nárok na dovolenku vzťahujúci sa na toto obdobie. Je pravda, že článok 15.7 poslednej pracovnej zmluvy žalobcu stanovuje, že neprítomnosť z dôvodu choroby sa za obdobie aktívnej služby považuje iba v rozsahu maximálne 30 kalendárnych dní a že neexistuje žiaden nárok, ktorý by pokrýval obdobie neprítomnosti z dôvodu choroby nad rámec tohto obmedzenia. Skutočnosť, že uvedené ustanovenie misii umožnilo, resp. že na jeho základe bola misia povinná, pozastaviť výplatu žalobcovej mzdy, však nemá žiaden vplyv na záver, že žalobca tak prišiel o mzdu, na ktorú by mal nárok, a že mu preto vznikla majetková ujma.

113

Čo sa týka možnosti dosiahnuť uzavretie ďalšej pracovnej zmluvy, je pravda, že žalobca nemal nárok na predĺženie jeho pracovnej zmluvy s misiou. Misia však nespochybnila tvrdenie žalobcu, podľa ktorého vzhľadom na jeho vynikajúci pracovný výkon v minulosti a to, že misia naďalej potrebuje výkon takého druhu práce, ktorú zastával žalobca, by sa jeho šanca na to, aby mu bola zmluva predĺžená o jeden rok, mala posúdiť na prinajmenšom 80 %. Misia sa totiž v tejto súvislosti obmedzila iba na tvrdenie, že krátky čas, ktorý žalobca odpracoval v období, na ktoré sa vzťahuje jeho tretia pracovná zmluva, jej neumožnil vykonať hodnotenie žalobcovho výkonu práce na účely prípadného predĺženia jeho zmluvy. Žalobca pritom tvrdí, že práve porušenie zmluvných povinností, ktorého sa misia dopustila, malo vplyv na jeho zdravotný stav takým spôsobom, že sa nemohol vrátiť do práce. Za týchto okolností nemožno poprieť ani existenciu majetkovej ujmy, pokiaľ ide o stratu možnosti dosiahnuť uzavretie novej zmluvy.

114

Ďalšie tvrdenia, ktoré misia uviedla v tejto súvislosti, nie sú spôsobilé spochybniť tieto závery.

115

Po prvé tvrdenie misie, podľa ktorého žalobca už od začiatku roka 2015 pred svojimi kolegami netajil, že hľadá spôsob, ako sa dostať z misie, okrem toho, že nie je podložené žiadnym konkrétnym dôkazom, nie je spôsobilé spochybniť záver, že v období od februára do augusta 2015 došlo k významnému zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu.

116

Po druhé ani skutočnosť, že žalobca v období od februára do augusta 2015 misiu vôbec nekontaktoval vo veci prípadných psychických problémov a že sa pred augustom 2015 na misii nedopytoval, aké kroky boli uskutočnené na základe jeho e‑mailov zo 7. a 9 februára 2015, nie je spôsobilá spochybniť uvedený záver.

117

Po tretie k rovnakému záveru je zjavne potrebné dospieť, aj pokiaľ ide o tvrdenie misie, podľa ktorého žalobca zorganizoval svoj odchod z misie koncom augusta 2015 takým spôsobom, ktorý naznačuje, že nemal v úmysle sa tam vrátiť.

118

Misia okrem toho uviedla určité tvrdenia, ktoré sa týkajú obdobia, ktoré začalo po tom, ako žalobca opustil svoje pracovné miesto koncom augusta 2015. Misia jednak tvrdí, že žalobca nevyhovel žiadostiam misie, aby sa podrobil vypracovaniu lekárskeho posudku s cieľom posúdiť jeho zdravotný stav a jeho prípadnú nespôsobilosť vykonávať prácu. Ďalej, neprítomnosť žalobcu na jeho pracovisku bola neodôvodnená, a nemôže tak viesť k náhrade škody, keďže žalobca nepredložil platné a overiteľné lekárske potvrdenia, že sa zdržiaval na mieste, ktoré misii nebolo známe, a že z dôvodov pričítateľných žalobcovi nebolo možné vykonať znalecký posudok alebo lekársku kontrolu. Všeobecný súd však usudzuje, že tieto tvrdenia je potrebné preskúmať len v tom prípade, že žalobca vie preukázať príčinnú súvislosť medzi porušením zmluvných povinností zo strany misie a nemajetkovou a majetkovou ujmou vzniknutou počas obdobia nasledujúceho po jeho odchode z misie, čo treba preskúmať nižšie.

119

Žalobca tvrdí, že z dôvodu nečinnosti misie situácia spočívajúca v obťažovaní, nahlásená už vo februári 2015 pretrvávala, zhoršila sa a viedla k jeho práceneschopnosti z dôvodu choroby od 25. augusta 2015. Podľa žalobcu je preukázané, že táto práceneschopnosť bola zapríčinená predovšetkým depresívnym stavom, ktorý bol kvalifikovaný ako závažný a ktorý súvisel so situáciou spočívajúcou v obťažovaní, ktorú zažil na pracovisku. Tento aspekt, ktorý zdôraznil žalobcov lekár, dostatočne preukazuje príčinnú súvislosť medzi porušeniami zmluvných povinností zo strany misie a ujmou vzniknutou žalobcovi. Žalobca dodáva, že práve vo februári 2015 mu boli po prvýkrát predpísané antidepresíva, a to napriek rokom výkonu práce pre misiu v prostredí, ktoré je často nepriateľské. Okrem toho prvá práceneschopnosť mu bola predpísaná od 9. do 13. februára 2015, t. j. presne po prvom nahlásení situácie spočívajúcej v morálnom obťažovaní.

120

Misia tvrdenia žalobcu spochybňuje. Podľa misie medzi jej správaním a údajnou ujmou príčinná súvislosť neexistuje.

121

Z judikatúry vyplýva, že čo sa týka mimozmluvnej zodpovednosti Únie, Únia môže byť zodpovedná len za ujmu, ktorá dostatočne priamo vyplýva z porušujúceho správania dotknutej inštitúcie (pozri rozsudok z 24. októbra 2000, Fresh Marine/Komisia, T‑178/98, EU:T:2000:240, bod 118 a citovanú judikatúru; uznesenie z 9. novembra 2016, Jenkinson/Rada a i., T‑602/15, EU:T:2016:660, bod 49). Všeobecný súd usudzuje, že rovnako to platí, aj pokiaľ ide o zmluvnú zodpovednosť Únie.

122

V prvom rade treba preskúmať existenciu priamej súvislosti medzi správaním misie a nemajetkovou ujmou vzniknutou žalobcovi.

123

Všeobecný súd v tejto súvislosti konštatuje, že žalobca nepredložil žiaden dokument, ktorý by nepochybne preukazoval, že jeho nemajetková ujma bola v predmetnom prípade spôsobená porušením zmluvných povinností zo strany misie. Konkrétne, v rozpore s tým, čo tvrdí žalobca, z dôkazov predložených žalobcom nevyplýva, že jeho lekár konštatoval, že zhoršenie jeho zdravotného stavu súviselo so situáciou spočívajúcou v obťažovaní, ktorú zažil na pracovisku. To, že psychiater, ktorý ho vyšetril, vo svojom potvrdení zo 14. októbra 2015 uviedol, že žalobca sa sťažuje na obťažovanie na pracovisku, takéto konštatovanie nepredstavuje, keďže ide o poznámku žalobcu, ku ktorej sa lekár nevyjadril.

124

V tejto súvislosti je však potrebné vziať do úvahy nasledujúce skutočnosti.

125

Po prvé žalobca vo svojom e‑maile z 9. februára 2015 informoval misiu o zdravotných problémoch, ktoré mal v nadväznosti na incident týkajúci sa pána X., ktorý bol popísaný v tomto e‑maile. Okrem toho z dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že žalobcovi bola následne predpísaná prvá práceneschopnosť od 9. do 13. februára 2015. Za týchto okolností misia musela vedieť, že ak na základe žalobcových e‑mailov zo 7. a 9. februára 2015 neuskutoční primerané opatrenia, môže vzniknúť nebezpečenstvo, že sa zdravotný stav žalobcu zhorší ešte viac. V tejto súvislosti treba uviesť, že keď bolo koncom augusta 2015 začaté predbežné vyšetrovanie, vedúci misie zároveň prijal rozhodnutie, ktorým pánovi X. zakázal približovať sa k žalobcovi s okamžitou účinnosťou.

126

Po druhé, a ako už bolo uvedené (pozri bod 110 vyššie), je nesporné, že k významnému zhoršeniu žalobcovho zdravotného stavu došlo koncom augusta 2015 a že žalobca tvrdí, že toto zhoršenie bolo dôsledkom skutočnosti, že vo februári 2015 nebolo začaté žiadne predbežné vyšetrovanie. Je pravda, že misia naznačuje, že toto zhoršenie by mohlo byť zapríčinené niečím iným, než obťažovaním alebo tým, že vo februári 2015 nezačala predbežné vyšetrovanie. Misia v tejto súvislosti tvrdí, že potvrdenia lekára, u ktorého mal žalobca konzultáciu v Nigeri koncom augusta 2015, zmieňovali podmienky života na misii ako to, čo spôsobilo zhoršenie jeho zdravotného stavu. Toto tvrdenie však nie je podložené uvedenými potvrdeniami, v ktorých sa predmetný lekár iba obmedzil na konštatovanie, že žalobca má psychické problémy a že jeho zdravotný stav si vyžaduje jeho neprítomnosť na pracovisku.

127

Po tretie misia uznáva, že vyšetrovanie, ktoré začala koncom augusta 2015, ju priviedlo k záveru o existencii porušenia etického kódexu zo strany pána X.

128

Vzhľadom na tieto okolnosti Všeobecný súd usudzuje, že existuje celý súbor presvedčivých dôkazov na to, aby sa dalo dospieť k záveru, že existuje priama súvislosť medzi skutočnosťou, že misia nepristúpila k začatiu predbežného vyšetrovania v nadväznosti na výmenu e‑mailov z 10. februára 2015 medzi vedúcim misie a jeho zástupcom s cieľom preskúmať, či skutočnosti nahlásené žalobcom predstavujú na jednej strane obťažovanie zo strany pána X. a na druhej strane zhoršenie žalobcovho zdravotného stavu, ku ktorému došlo v období nasledujúcom po uvedenom dni.

129

Všeobecný súd však usudzuje, že táto príčinná súvislosť sa dá konštatovať len vo vzťahu k časti tohto obdobia.

130

V prvom rade v tejto súvislosti treba uviesť, že z etického kódexu vyplýva, že predbežné vyšetrovanie sa musí uskutočniť urýchlene. Konkrétne bod 8.4.4 etického kódexu stanovuje, že správa z predbežného vyšetrovania sa musí predložiť zástupcovi vedúceho v dosť krátkej lehote, a to do desiatich dní. Za týchto okolností mal žalobca po uplynutí určitého času bez toho, aby bol informovaný o tom, ako sa rozhodlo o jeho sťažnosti, opodstatnene povinnosť položiť si otázku, či predbežné vyšetrovanie bolo skutočne začaté a či stále prebiehalo. Z písomností v spise, najmä z jednotlivých jeho e‑mailov napokon vyplýva, že žalobca bol správne informovaný o platných postupoch v takejto situácii.

131

V dôsledku uvedeného treba dospieť k záveru, že žalobcovi prináležalo vyžiadať si informácie o tom, aké kroky boli uskutočnené na základe jeho e‑mailov zo 7. a 9. februára 2015, v relatívne krátkej lehote, a to tým viac, že podľa jeho e‑mailov z 25. a 28. augusta 2015 sa zdá, že situácia spočívajúca v obťažovaní, na ktorú sa v uvedených e‑mailoch sťažoval, sa značne zhoršila. Predovšetkým treba poznamenať, že v poslednom uvedenom e‑maile sa žalobca sťažuje, že vo februári alebo v marci 2015 voči nemu pán X. použil fyzické násilie, keď mu na nohy vylial vrelý čaj. Na pojednávaní v odpovedi na otázku Všeobecného súdu v tomto smere žalobca nebol schopný vysvetliť, prečo o tomto incidente, ktorý na to, aby sa dal považovať za preukázaný, sa mal vnímať veľmi vážne, informoval misiu až po uplynutí niekoľkých mesiacov.

132

Žalobca pritom nespochybňuje skutočnosť, že tak, ako uviedla misia, v období od februára do augusta 2015 sa k údajnému obťažovaniu vôbec nevyjadroval a nikdy sa na misii nedopytoval, aké kroky boli uskutočnené na základe jeho e‑mailov zo 7. a 9. februára 2015 ani neuskutočnil žiaden úkon s cieľom informovať misiu o zhoršení jeho situácie. Žalobca v tejto súvislosti v odpovedi na otázku Všeobecného súdu na pojednávaní uviedol len to, že nepovažoval za potrebné vykonať takéto úkony, že mal v misiu dôveru a že si myslel, že vyšetrovanie skutočne prebieha.

133

Je pravda, že v rámci dodatočných informácií, ktoré žalobca poskytol misii 26. októbra 2015, žalobca poznamenal, že „pokiaľ ide o pána [X.], ten sa najlepšie ukázal v krátkom období (v priebehu mája 2015)“, že „[musí] spresniť, že po podaní [svojej] sťažnosti z februára… stále čakal na závery disciplinárneho konania a sankciu, ktorá by mala na pána [X.] de facto‚výchovný‘ a ‚stimulačný‘ efekt, a keď… uvidel, že pán [X.] zmenil svoj postoj, veril…, že by sa veci mohli dať znova do poriadku“, a že „aby… ho v tejto pozitívnej zmene podporil, dokonca… ho pozval aj na obed, pričom pán [X]. toto pozvanie prijal a na obed prišiel“. Zo žalobcových vlastných vyhlásení tak vyplýva, že v máji 2015 žalobca usudzoval, že postoj pána X. voči nemu sa zlepšil a že mohol rátať s tým, že s pomocou uspokojivého vybavenia jeho sťažnosti a signálov povzbudenia z jeho strany sa ich vzťahy vrátia do normálu. Ako však uvádza samotný žalobca, k tomuto zlepšeniu došlo iba na krátky čas, a z toho tak treba vyvodiť záver, že následne situácia spočívajúca v obťažovaní, na ktorú sa sťažoval, pokračovala. Preto aj keď sa uznáva, že v máji 2015 zlepšenie situácie nezadalo žalobcovi podnet na to, aby požiadal o informácie o krokoch, ktoré boli uskutočnené na základe jeho sťažnosti, vo vzťahu k neskoršiemu obdobiu to neplatí.

134

Vzhľadom na vyššie uvedené sa Všeobecný súd domnieva, že priamu príčinnú súvislosť medzi nezačatím predbežného vyšetrovania a zhoršením žalobcovho zdravotného stavu možno považovať za dostatočne preukázanú len maximálne vo vzťahu k obdobiu od 10. februára 2015 do mája 2015. Nad rámec tohto obdobia treba usudzovať, že zhoršenie žalobcovho zdravotného stavu už nevplýva priamo z nezačatia predbežného vyšetrovania, ale je dôsledkom aj toho, že nevykonal úkony s cieľom informovať sa o tom, ako boli vybavené jeho e‑maily zo 7. a 9. februára 2015, alebo informovať svojich nadriadených o zhoršení svojich vzťahov s pánom X. V tejto súvislosti sa žalobcov e‑mail z 25. augusta 2015 musí považovať za oneskorený, a to tým viac, že k tomuto dňu sa jeho zdravotný stav zhoršil natoľko, že si podľa lekárskych potvrdení vystavených v tomto období vyžadoval predpísanie práceneschopnosti a jeho návrat do Európy. Preto bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ďalšie tvrdenia, ktoré v tejto súvislosti uviedla misia, misiu nemožno uznať za zodpovednú za nemajetkovú ujmu vzniknutú žalobcovi po máji 2015, a osobitne za tú nemajetkovú ujmu, ku ktorej došlo po odchode žalobcu z misie na konci augusta 2015.

135

V druhom rade z bodov 112 a 113 vyššie vyplýva, že k majetkovej ujme, ktorá vznikla žalobcovi, došlo po jeho odchode z misie v auguste 2015. Preto z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v bodoch 130 až 134 vyššie, treba dospieť k záveru, že misiu nemožno uznať za zodpovednú za túto majetkovú ujmu.

136

Vzhľadom na všetko, čo je uvedené vyššie, Všeobecný súd usudzuje, že výška majetkovej ujmy vzniknutej žalobcovi sa musí stanoviť ex æquo et bono v sume 10000 eur.

137

Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že je potrebné misii uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10000 eur z titulu vzniknutej nemajetkovej ujmy a vo zvyšnej časti návrhy zamietnuť.

138

Podľa článku 134 ods. 3 rokovacieho poriadku, ak mali účastníci konania úspech len v časti predmetu konania, každý z nich znáša vlastné trovy konania. Ak sa to však zdá oprávnené vzhľadom na okolnosti prípadu, Všeobecný súd môže rozhodnúť, že účastník konania znáša vlastné trovy konania a je povinný nahradiť časť trov konania druhého účastníka.

139

V prejednávanej veci žalobca aj misia nemali úspech v časti predmetu konania. Vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci je však opodstatnené rozhodnúť, že misia okrem toho, že znáša svoje vlastné trovy konania, je povinná nahradiť tri štvrtiny trov konania žalobcu.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora)

rozhodol takto: