1

Žalobkyne, Caviro Distillerie Srl, Distillerie Bonollo SpA, Distillerie Mazzari SpA a Industria Chimica Valenzana (ICV) SpA, sú spoločnosti vyrábajúce kyselinu vínnu v Európskej únii, pričom predstavujú viac ako 25 % z celkovej výroby.

2

Dňa 30. októbra 2004 uverejnila Európska komisia v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie o začatí antidampingového konania v súvislosti s dovozom kyseliny vínnej pochádzajúcej z Čínskej ľudovej republiky (Ú. v. EÚ C 267, 2004, s. 4). Toto konanie viedlo k prijatiu nariadenia Rady (ES) č. 130/2006 z 23. januára 2006, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz kyseliny vínnej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 23, 2006, s. 1). Podľa článku 1 ods. 1 a 2 tohto nariadenia bolo na dovoz kyseliny vínnej zaradenej pod číselný znak ex 2918 12 00 (znak TARIC 2918 12 00 90) s pôvodom v Číne uložené konečné antidumpingové clo so sadzbou od 0 % do 34,9 %. V uvedenom nariadení bolo spoločnosti Hangzhou Bioking Biochemical Engineering Co., Ltd (ďalej len „Hangzhou Bioking“) priznané postavenie spoločnosti vykonávajúcej činnosť za podmienok trhovej ekonomiky. Na dovoz kyseliny vínnej vyrábanej spoločnosťou Hangzhou Bioking bola uplatnená nulová colná sadzba.

3

V súlade so správou odvolacieho orgánu Svetovej obchodnej organizácie (WTO) pod názvom „Mexiko – konečné antidumpingové opatrenia na hovädzie mäso a ryžu“ (WT/DS 295/AB/R, z 29. novembra 2005, AB‑2005‑6) bola Hangzhou Bioking na základe vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 332/2012, ktorým sa mení nariadenie č. 130/2006 (Ú. v. EÚ L 108, 2012, s. 1) vylúčená z uplatnenia končených opatrení a najmä z preskúmaní v nadväznosti na opatrenia uložené nariadením č. 130/2006.

4

Pôvodné opatrenia opísané v bode 2 vyššie boli následne predmetom viacerých preskúmaní, pričom posledné preskúmanie viedlo k prijatiu vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 349/2012 zo 16. apríla 2012, ktorým sa na základe preskúmania uplynutia platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz kyseliny vínnej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 110, 2012, s. 3). Podľa tohto vykonávacieho nariadenia zostali v platnosti antidumpingové opatrenia týkajúce sa čínskych dovozcov, s výnimkou spoločnosti Hangzhou Bioking.

5

Dňa 15. júna 2011 žalobkyne a ďalší podnik v piatom rade, Comercial Quimica Sarasa, SL, podali antidumpingový podnet v súlade s článkom 5 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, 2009, s. 51, ďalej len „základné nariadenie“), ktorý sa vzťahoval len na dovoz kyseliny vínnej vyrábanej spoločnosťou Hangzhou Bioking. Dňa 29. júla 2011 uverejnila Komisia v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie o začatí antidampingového konania týkajúceho sa dovozu kyseliny vínnej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike obmedzeného na jedného čínskeho vyvážajúceho výrobcu, spoločnosť Hangzhou Bioking (Ú. v. EÚ C 223, 2011, s. 11). V nadväznosti na späťvzatie tohto podnetu Komisia rozhodnutím 2012/289/EÚ zo 4. júna 2012 o ukončení antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu kyseliny vínnej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, obmedzeného na jedného čínskeho vyvážajúceho výrobcu, spoločnosť Hangzhou Bioking (Ú. v. EÚ L 144, 2012, s. 43), ukončila toto konanie bez toho, aby prijala antidumpingové opatrenia.

6

Zároveň 29. júla 2011 začala Komisia na žiadosť tých istých piatich podávateľov podnetu iné prešetrovanie vedené proti dvom čínskym výrobcom kyseliny vínnej s cieľom vykonať čiastočné predbežné preskúmanie podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia, ktoré sa týkalo výšky dumpingových sadzieb uložených na týchto dvoch výrobcov, ktoré boli podľa nich vypočítané na nízkej úrovni (Ú. v. EÚ L 223, 2011, s. 16).

7

Dňa 21. októbra 2014 žalobkyne podali na Komisii nový antidumpingový podnet, v nadväznosti na ktorý táto inštitúcia uverejnila 4. decembra 2014 v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie o začatí antidampingového konania týkajúceho sa dovozu kyseliny vínnej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, obmedzeného na jedného čínskeho vyvážajúceho výrobcu, spoločnosť Hangzhou Bioking (Ú. v. EÚ C 434, 2014, s. 9).

8

Na účely posúdenia dumpingu a ujmy Komisia skúmala obdobie od 1. októbra 2013 do 30. septembra 2014 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Pokiaľ ide o skúmanie vývoja na účely posúdenia ujmy, Komisia analyzovala údaje týkajúce sa obdobia od 1. januára 2011 do 30. septembra 2014 (ďalej len „posudzované obdobie“).

9

Komisia v oznámení o začatí konania zo 4. decembra 2014 uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia neskôr vysvetlila, že predmetná vzorka bola vybraná na základe najväčších objemov predaja v rámci Únie a pozostávala z troch výrobcov Únie, ktorí boli vybraní spomedzi siedmich podnikov, ktoré spolupracovali pri prešetrovaní a ktoré spolu predstavujú 56 % z celkovej výroby kyseliny vínnej v Únii a nachádzajú sa v Taliansku alebo Španielsku, teda v dvoch členských štátoch, v ktorých sú usadení výrobcovia z Únie. Traja výrobcovia zaradení do predbežnej vzorky boli žalobkyne, teda spoločnosti Caviro Distillerie a Distillerie Mazzari, so sídlom v Taliansku, a španielska spoločnosť, Comercial Quimica Sarasa.

10

ICV, ktorá nebola do tejto predbežnej vzorky zaradená, uviedla, že táto vzorka dostatočne neodráža situáciu malých výrobcov z Únie. Talianske obchodné združenie Associazione Nazionale Industriali Distillatori di Alcoli e Acquaviti (AssoDistil, Národné združenie priemyselných liehovarov a liehovín) tiež spochybnilo zloženie uvedenej vzorky. Komisia sa však domnievala, že vzhľadom na to, že všetci výrobcovia kyseliny vínnej v Únii predstavujú malé a stredné podniky, doplnenie malého výrobcu z Únie do vzorky by podstatným spôsobom nezmenilo jej reprezentatívnosť a nemalo by nijaký zásadný vplyv na ukazovatele ujmy preskúmané na základe údajov vyplývajúcich zo vzorky. Konštatovala, že makroekonomické ukazovatele, ako je objem predaja, sa v každom prípade zakladajú na údajoch z výrobného odvetvia Únie ako celku, t. j. všetkých výrobcov Únie, vrátane dotknutého výrobcu z Únie. Komisia preto potvrdila predbežne vybranú vzorku.

11

Počas tohto prešetrovania boli v priestoroch troch spoločností zaradených do vzorky uskutočnené kontroly, ako aj v priestoroch spoločnosti Hangzhou Bioking.

12

Dňa 14. decembra 2015 Komisia zaslala žalobkyniam všeobecný informačný dokument, v ktorom konštatovala, že napriek existencii dumpingovej sadzby vo výške 42,8 %, dovozy spoločnosti Hangzhou Bioking nespôsobili výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. Listom zo 4. januára 2016 žalobkyne v súvislosti s týmto dokumentom predložili svoje pripomienky. Okrem iného požiadali o vypočutie, ktoré sa uskutočnilo 13. januára 2016.

13

Po ukončení prešetrovania v súvislosti s dumpingom Komisia prijala vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2016/176 z 9. februára 2016, ktorým sa ukončuje antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu kyseliny vínnej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vyrábanej spoločnosťou Hangzhou Bioking (Ú. v. EÚ L 33, 2016, s. 14, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým dospela k záveru, že výrobnému odvetviu Únie nebola spôsobená nijaká značná ujma v zmysle článku 3 základného nariadenia.

14

V odôvodneniach 140 a 141 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že ukazovatele ujmy, ako je výroba, objem predaja a podiel na trhu, vykazovali počas posudzovaného obdobia negatívny vývoj, ale že tento vývoj nemal negatívny vplyv na celkovú finančnú situáciu výrobného odvetvia Únie. Komisia naopak usúdila, že niektoré ukazovatele, ako je ziskovosť výrobného odvetvia Únie, peňažný tok, návratnosť investícií a úroveň zamestnanosti, vykazovali počas posudzovaného obdobia pozitívny vývoj. Komisia zdôraznila, že aj keď treba priznať, že výrobné odvetvie Únie bolo v určitej miere negatívne ovplyvnené dumpingovými dovozmi spoločnosti Hangzhou Bioking, prešetrovaním sa nezistilo, že by bola výrobnému odvetviu Únie spôsobená značná ujma v zmysle článku 3 základného nariadenia. V dôsledku toho Komisia článkom 1 napadnutého rozhodnutia ukončila antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu kyseliny vínnej, vyrábanej spoločnosťou Hangzhou Bioking, do Únie.

15

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 4. mája 2016 žalobkyne podali túto žalobu.

16

Rozhodnutím predsedu Všeobecného súdu bola táto vec pridelená novému sudcovi spravodajcovi zasadajúcemu v deviatej komore.

17

Na základe návrhu sudcu spravodajcu Všeobecný súd (deviata komora) rozhodol o začatí ústnej časti konania.

18

Opatrením na zabezpečenie priebehu konania z 19. júla 2017 Všeobecný súd podľa článku 89 ods. 3 písm. a) svojho rokovacieho poriadku vyzval účastníkov konania, aby sa na pojednávaní ústne vyjadrili k otázkam.

19

Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 28. septembra 2017. Počas tohto pojednávania Komisia informovala Všeobecný súd, že nemôže žalobkyniam sprístupniť niektoré požadované informácie z dôvodu ich dôverného charakteru. Podľa článku 91 písm. b), článku 92 ods. 3 a článku 103 rokovacieho poriadku deviata komora požiadala Komisiu, aby predložila tieto informácie, pričom spresnila, že v tomto štádiu nebudú oznámené žalobkyniam. Po tom, čo Všeobecný súd preskúmal tieto informácie, v súlade s článkom 103 rokovacieho poriadku dospel k záveru, že sú relevantné na rozhodnutie o spore a nemôžu vo vzťahu k žalobkyniam zostať dôverné. Keďže Komisia nepožiadala o dôverné zaobchádzanie s týmito informáciami vo vzťahu k verejnosti, Všeobecný súd tieto informácie sprístupnil verejnosti a deviata komora vypočula pripomienky účastníkov konania k týmto informáciám.

20

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

21

Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

22

Žalobkyne na podporu svojej žaloby uvádzajú dva žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod sa zakladá na zjavne nesprávnom posúdení v súvislosti s výberom vzorky výrobcov a na porušení článku 3 ods. 2 a článku 17 ods. 1 základného nariadenia. Druhý žalobný dôvod sa zakladá na zjavne nesprávnom posúdení a porušení článku 3 ods. 2, 3 a 5 základného nariadenia v rozsahu, v akom Komisia dospela k záveru, že výrobnému odvetviu Únie nebola spôsobená značná ujma.

23

Žalobkyne tvrdia, že Komisia pri výbere predmetnej vzorky konala v rozpore s požiadavkami stanovenými v článku 17 ods. 1 základného nariadenia, najmä s požiadavkou spočívajúcou v zabezpečení reprezentatívnosti vybranej vzorky. Toto porušenie malo za následok skreslenie zistení týkajúcich sa makroekonomických ukazovateľov, akými sú predajná cena, ziskovosť na jednotku, peňažný tok, investície a návratnosť investícií, na účely posúdenia ujmy, takže toto preskúmanie nebolo objektívne v zmysle článku 3 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

24

Hoci žalobkyne nespochybňujú samotnú iniciatívu Komisie uskutočniť výber vzorky, čo bolo potvrdené na pojednávaní, tvrdia, že uskutočnenie výberu vzorky predstavuje výnimku zo zásady preskúmania údajov od všetkých výrobcov. Žalobkyne na pojednávaní doplnili, že požiadavka reprezentatívnosti stanovená v článku 17 ods. 1 základného nariadenia neznamená, že vzorka musí zahŕňať najväčší objem predaja, ale že ide o výber výrobcov, ktorých objem predaja odráža stav výrobného odvetvia v Únii. Podľa žalobkýň takáto požiadavka vyplýva z bodu 90 rozsudku z 10. septembra 2015, Fliesen‑Zentrum Deutschland (C‑687/13, EU:C:2015:573).

25

Po prvé podľa žalobkýň Komisia pri výbere vzorky výrobcov Únie, keď vybrala len troch výrobcov spomedzi najväčších výrobcov s najväčším objemom predaja v Únii, nevykonala náležite a objektívne preskúmanie údajov. Táto vzorka totiž neodráža stav výrobného odvetvia Únie, pretože zahŕňala neprimeraný podiel najväčšieho výrobcu Únie, a to Distillerie Mazzari.

26

Na jednej strane žalobkyne tvrdia, že Distillerie Mazzari vyčnieva z predmetnej vzorky, pretože „jej celkový objem výroby predstavuje približne 30 % objemu celkového výrobného odvetvia Únie“. Keďže na druhej strane objem predaja troch výrobcov zaradených do vzorky predstavoval 56 % z celkovej výroby kyseliny vínnej v Únii, z čoho približne 29 % pripadalo na spoločnosť Distillerie Mazzari, ďalší šiesti výrobcovia Únie predstavovali len 44 % zvyšku výroby, čo je priemerne 7,3 % na každého z nich. Vylúčenie výrobcov pritom malo za následok, že vzorka nebola reprezentatívna, pretože bola skreslená najväčším výrobcom.

27

Okrem toho v prvom rade z okolností v prejednávanej veci vyplýva, že v prípade tejto veci nejde o „veľký počet“ subjektov v zmysle článku 17 základného nariadenia, pretože sa týka čínskeho vývozcu, deviatich výrobcov Únie a jedného dovozcu Únie. Podľa žalobkýň preto nič nebránilo tomu, aby bola vybratá vzorka v širšom rozsahu. Okrem toho Komisia vybrala vzorku širšieho rozsahu v iných antidumpingových konaniach. V druhom rade overovanie troch výrobcov Únie zaradených do vzorky bolo ukončené v prvých štyroch mesiacoch po začatí vyšetrovania, takže Komisia mala dostatok času. V poslednom rade žalobkyne uviedli, že od začiatku prešetrovania vybraná vzorka neumožňovala dospieť k dostatočne reprezentatívnemu vyhodnoteniu.

28

Po druhé existuje spojitosť medzi výberom vzorky a vymedzením ujmy. V tejto súvislosti z rozsudku z 21. marca 2012, Marine Harvest Norway a Alsaker Fjordbruk/Rada (T‑113/06, neuverejnený, EU:T:2012:135, body 72 až 74), vyplýva, že nesprávny výber vzorky vedie k nesprávnemu vymedzeniu ujmy. V prejednávanej veci zisky dosiahnuté spoločnosťou Distillerie Mazzari postačovali na pokrytie vzniknutých strát dvoch ďalších účastníkov zaradených do vzorky tak za rok 2013, ako aj v období prešetrovania, takže vzorka výrobcov Únie neodráža stav výrobného odvetvia Únie. V tejto súvislosti žalobkyne tvrdia, že ziskovosť spoločnosti Caviro Distillerie v roku 2011 klesla z 3 % na -1,62 % v roku 2013 a na -1,73 % v období prešetrovania. Comercial Quimica Sarasa, ďalšia spoločnosť zaradená do vzorky, zaznamenala ten istý vývoj od roku 2011 do roku 2013, ako aj v období prešetrovania. Žalobkyne v replike dodávajú, že úroveň ziskovosti výrobcov Únie, ktorá v roku 2010 predstavovala 17,6 %, v roku 2011 klesla na 2 %. Podľa žalobkýň takýto pokles potvrdzuje škodlivý účinok dumpingu, ktorý Hangzhou Bioking uplatňovala v tomto období.

29

Po tretie Komisia mala počas správneho konania zohľadniť obavy spoločnosti AssoDistil v súvislosti s reprezentatívnosťou navrhovanej vzorky. Hoci článok 17 ods. 1 základného nariadenia určite oprávňoval Komisiu vybrať výrobcov Únie len z jediného dôvodu, že dosahovali najväčšie objemy výroby alebo predaja v Únii, mala vybrať vzorku, ktorá by bola objektívne reprezentatívna. V tejto súvislosti je nemožné vykonať objektívne preskúmanie, keďže vzorka primerane v širšom rozsahu neodráža stav výrobného odvetvia Únie ako celku. Z toho vyplýva, že došlo k porušeniu článku 3 ods. 2 základného nariadenia, pretože Komisia objektívne nepreskúmala vplyv dumpingových dovozov na výrobné odvetvie Únie.

30

Vzhľadom na informácie, ktorými disponovala na základe podnetu, ako aj na odpovede, ktoré následne dostala od výrobcov Únie, Komisia mala teda vedieť, že bolo potrebné vybrať vzorku širšieho rozsahu.

31

Okrem toho návrh spoločnosti AssoDistil, aby bola do vzorky zaradená aj ICV, mal len ilustrovať, ako by bolo možné urobiť vzorku primerane reprezentatívnou, keďže v prejednávanej veci sa dalo o tejto reprezentatívnosti pochybovať.

32

Pokiaľ ide o tvrdenie Komisie, podľa ktorého žalobkyne mali v prvom rade povinnosť uviesť vzorku, ktorá by bola podľa nich vhodná, žalobkyne sa domnievajú, že výber vzorky prislúcha Komisii. Až potom môžu napadnúť platnosť navrhovanej vzorky. Nakoniec netvrdili, že je potrebné vylúčiť najväčšieho výrobcu kyseliny vínnej, a to Distillerie Mazzari. Podľa nich zaradenie tejto poslednej spoločnosti mohlo byť vyvážené zaradením väčšieho počtu malých výrobcov.

33

Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkýň.

34

Je nutné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v oblasti spoločnej obchodnej politiky a osobitne v oblasti opatrení na ochranu obchodu disponujú inštitúcie Únie širokou mierou voľnej úvahy z dôvodu zložitosti hospodárskych, politických a právnych situácií, ktoré musia preskúmať (pozri rozsudok z 11. februára 2010, Hoesch Metals and Alloys, C‑373/08, EU:C:2010:68, bod 61 a citovanú judikatúru). V tejto súvislosti má dodržiavanie záruk priznaných právnym poriadkom Únie v správnych konaniach o to väčší význam a medzi tieto záruky patrí najmä povinnosť príslušnej inštitúcie starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné okolnosti prejednávanej veci (pozri rozsudok z 25. januára 2017, Rusal Armenal/Rada, T‑512/09 RENV, EU:T:2017:26, bod 189 a citovanú judikatúru).

35

Z toho vyplýva, že preskúmanie súdmi Únie sa musí vzťahovať nielen na zistenie existencie prípadných nesprávnych právnych posúdení, ale aj na zistenie toho, či boli dodržané príslušné procesné pravidlá, či skutočnosti, na ktorých je napadnutá voľba založená, boli správne stanovené, či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu týchto skutočností a k zneužitiu právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. marca 2009, Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP/Rada, T‑249/06, EU:T:2009:62, bod 39 a citovanú judikatúru).

36

Je to tak osobitne aj v prípade, pokiaľ ide o určenie existencie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, ktoré predpokladá posúdenie zložitých ekonomických situácií (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2015, Bricmate, C‑569/13, EU:C:2015:572, bod 46 a citovanú judikatúru).

37

Hoci v oblasti opatrení na ochranu obchodu, a osobitne v oblasti antidumpingových opatrení, súd Únie nemôže zasiahnuť do posúdenia vyhradeného príslušným orgánom Únie, prináleží mu uistiť sa, že inštitúcie vzali do úvahy všetky relevantné skutočnosti a vyhodnotili spisové dokumenty so všetkou potrebnou dôslednosťou [pozri rozsudok z 18. septembra 2012, Since Hardware (Guangzhou)/Rada, T‑156/11, EU:T:2012:431, bod 184 a citovanú judikatúru].

38

Podľa článku 3 ods. 2 základného nariadenia vymedzenie ujmy sa zakladá na nesporných dôkazoch a musí zahŕňať „objektívne preskúmanie“ objemu dumpingových dovozov, ich vplyvu na ceny podobných výrobkov na trhu Únie a ich následný vplyv na príslušné výrobné odvetvie Únie.

39

Okrem toho z článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia vyplýva, že vymedzenie ujmy musí zodpovedať úrovni výrobného odvetvia Únie ako celku (rozsudok z 19. decembra 2013, Transnational Company Kazchrome a ENRC Marketing/Rada, C‑10/12 P, neuverejnený, EU:C:2013:865, body 50 a 51).

40

V súlade s článkom 17 ods. 1 a 2 základného nariadenia pritom Komisia v prípadoch veľkého rozsahu umožnila obmedziť prešetrovanie na primeraný počet strán, pričom uplatnila metódu výberu vzorky. V tejto súvislosti článok 17 ods. 1 základného nariadenia stanovuje dve metódy výberu vzorky. Prešetrovanie sa totiž môže obmedziť buď na primeraný počet strán, výrobkov alebo transakcií, ktoré sú štatisticky reprezentatívne na základe informácií dostupných v čase výberu, alebo na najväčší reprezentatívny objem výroby, odbytu alebo celkového vývozu, ktorý možno v rámci dostupného času náležite preskúmať (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. septembra 2015, Fliesen‑Zentrum Deutschland, C‑687/13, EU:C:2015:573, bod 86, a z 15. júna 2017, T.KUP, C‑349/16, EU:C:2017:469, bod 30).

41

Z toho vyplýva, že ak sa rozhodnú pre druhú metódu výberu vzorky, inštitúcie Únie disponujú určitou voľnosťou pri zohľadnení toho, čo môžu primerane dosiahnuť v lehote, ktorá im je stanovená na uskutočnenie ich prešetrovania (rozsudok z 15. júna 2017, T.KUP, C‑349/16, EU:C:2017:469, bod 31). Okrem toho z článku 17 ods. 2 uvedeného nariadenia práve vyplýva, že konečný výber strán závisí od Komisie, pričom uplatní ustanovenia týkajúce sa výberu vzorky (rozsudok z 10. septembra 2015, Fliesen‑Zentrum Deutschland, C‑687/13, EU:C:2015:573, bod 87).

42

S prihliadnutím na tieto zásady sa musí preskúmať dôvodnosť tvrdení žalobkýň.

43

V prejednávanej veci Komisia tvrdí, že uplatnila druhú metódu stanovenú v článku 17 ods. 1 základného nariadenia, podľa ktorej sa môže prešetrovanie obmedziť na najväčší objem výroby, odbytu alebo vývozov, ktoré možno v rámci dostupného času primerane preskúmať. Z odôvodnenia 15 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia vybrala predbežnú vzorku Únie „na základe najvyšších objemov predaja v rámci Únie“.

44

Pokiaľ ide o reprezentatívnosť vzorky, treba uviesť, že Komisia musí zohľadniť viaceré ukazovatele, ako sú najmä podiel celkovej výroby Únie a geografické rozloženie výrobcov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2015, Fliesen‑Zentrum Deutschland, C‑687/13, EU:C:2015:573, bod 90 a 91). Treba totiž uviesť, že podľa článku 4 ods. 1 základného nariadenia na dosiahnutie spoľahlivej reprezentatívnosti ekonomického stavu výrobného odvetvia Únie sa musí analýza Komisie zakladať na celom výrobnom odvetví Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. mája 2015, Yuanping Changyuan Chemicals/Rada, T‑310/12, neuverejnený, EU:T:2015:295, bod 115).

45

V prejednávanej veci z odôvodnení 92 a 94 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že do vzorky boli zaradení „traja výrobcovia z Únie [z deviatich], ktorí predstavovali približne 56 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii“. Komisia na pojednávaní uviedla, čo nebolo spochybnené, že vybraná vzorka zahŕňala troch najväčších výrobcov z hľadiska objemov predaja, spomedzi tých, ktorí súhlasili so spoluprácou.

46

Okrem toho odôvodnenie 15 napadnutého rozhodnutia spresňuje, že Komisia sa jednak „opierala o všetky dostupné informácie týkajúce sa výrobného odvetvia Únie, ako napríklad o podnet, informácie získané od Národného združenia priemyselných liehovarov a liehovín v Taliansku (AssoDistil) a iných známych výrobcov z Únie zúčastňujúcich sa preskúmania postavenia podľa článku 5 ods. 4 základného nariadenia“ a jednak „vybrala vzorku… a zároveň zabezpečila, že oba vyrábajúce členské štáty, Taliansko a Španielsko, boli zastúpené vo vzorke“.

47

Komisia istotne mohla, ako uvádzajú žalobkyne, zaradiť do predmetnej vzorky aj ďalších výrobcov výrobného odvetvia Únie, ktorých objem predaja bol údajne nižší. Je tiež nesporné, že podľa článku 17 ods. 2 základného nariadenia sa uprednostní výber vzorky konzultovanej alebo odsúhlasenej príslušnými stranami.

48

Na jednej strane, ako bolo pripomenuté v bode 41 vyššie, z tohto ustanovenia však vyplýva, že konečný výber strán, druhov výrobkov alebo transakcií závisí od Komisie, ktorá uplatní ustanovenia týkajúce sa výberu vzorky.

49

Na druhej strane žalobkyniam prislúcha predložiť dôkazy, ktoré by umožnili Všeobecnému súdu konštatovať, že Komisia sa pri posudzovaní ujmy zjavne dopustila nesprávneho posúdenia z dôvodu zloženia vybranej vzorky výrobného odvetvia Únie [pozri rozsudok z 18. septembra 2012, Since Hardware (Guangzhou)/Rada, T‑156/11, EU:T:2012:431, body 137 a citovanú judikatúru]. Všeobecný súd už totiž rozhodol, že ak žalobca, ktorý napadne reprezentatívnosť vzorky výrobcov Únie, nepredloží nijaký dôkaz o tom, že ceny uplatňované v Taliansku a Španielsku francúzskymi, nemeckými a britskými výrobcami boli rozdielne od cien uplatňovaných týmito istými výrobcami vo Francúzsku, v Nemecku alebo Spojenom kráľovstve, nepreukáže, že sa inštitúcie Únie dopustili zjavne nesprávneho posúdenia, keď obmedzili svoju analýzu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie z hľadiska rozdielnych cien vo Francúzsku, v Nemecku a Spojenom kráľovstve (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. júla 1995, Koyo Seiko/Rada, T‑166/94, EU:T:1995:140, bod 59).

50

V tejto súvislosti žalobkyne tvrdia, že údajná nereprezentatívnosť predmetnej vzorky ovplyvnila spoľahlivosť viacerých makroekonomických ukazovateľov, ktoré Komisia použila v danom prešetrovaní, a v dôsledku ktorých sa dopustila zjavne nesprávnych posúdení a porušila článok 3 ods. 2 písm. b) základného nariadenia. Podľa nich sú nesprávne aj ukazovatele týkajúce sa predajných cien v Únii, ziskovosti na jednotku predaja v Únii, peňažných tokov, investícií a návratnosti investícií výrobcov Únie.

51

V prejednávanej veci v prvom rade treba konštatovať, že s dotknutými stranami bol konzultovaný výber vzorky v súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia. Okrem toho z odôvodnenia 109 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia na účely analýzy ujmy rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi. Pokiaľ ide o makroekonomické ukazovatele, ako je objem predaja, zakladali sa na údajoch z výrobného odvetvia Únie ako celku, t. j. všetkých výrobcov z Únie. Tvrdenia žalobkýň týkajúce sa výberu vzorky svojou povahou teda nemôžu spochybniť posúdenie ujmy Komisiou z makroekonomického hľadiska.

52

Pokiaľ ide o mikroekonomické ukazovatele, z uvedeného odôvodnenia 109 vyplýva, že boli vyhodnotené na základe údajov, ktoré uviedli výrobcovia Únie zaradení vo vzorke, vo svojich odpovediach na dotazník Komisie. Pokiaľ ide o tieto údaje, treba uviesť, ako zdôraznila Komisia, že na to, aby dosiahla jediné číslo pre každý mikroekonomický ukazovateľ, vypočítala vážený priemer, a to na účely zohľadnenia skutočného podielu na trhu, pokiaľ ide o objemy výroby alebo predaja každého výrobcu zaradeného do vzorky. Podľa tohto jednoduchého výpočtu priemeru by však každému z týchto troch výrobcov bola pridelená rovnaká váha, a síce 33 %, bez ohľadu na ich skutočný podiel na trhu, pokiaľ ide o objemy výroby alebo predaja, čo by neodrážalo skutočnú relatívnu váhu jednotlivých výrobcov výrobného odvetvia Únie. Vzhľadom na to, že výpočtom váženého priemeru bola údajom každého výrobcu zaradeného do vzorky udelená relatívna váha, je nutné dospieť k záveru, že metóda týkajúca sa mikroekonomických ukazovateľov bola primeraná.

53

V druhom rade z odôvodnenia 17 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že jeden výrobca z Únie, ktorý nebol zaradený do predbežnej vzorky, podobne ako AssoDistil, uviedol, že vzorka dostatočne neodráža situáciu malých výrobcov z Únie, pretože škodlivý účinok dumpingových dovozov spoločnosti Hangzhou Bioking mal vo veľkej miere dopad na malé podniky.

54

Treba však uviesť, ako bolo vysvetlené v odôvodnení 18 napadnutého rozhodnutia, že doplnenie malého výrobcu Únie do vzorky by nemalo nijaký zásadný vplyv na ukazovatele ujmy, ktoré boli vyhodnotené na základe údajov zo vzorky. Z čísiel uvedených Komisiou totiž vyplýva, že doplnenie ICV do vzorky, ako to navrhovali podávatelia podnetu v správnom konaní, by len v malej miere zmenilo vážené priemerné ziskové rozpätie vzorky, ktoré by tak v roku 2014 predstavovalo vyššie číslo než 9,5 % namiesto 10 %. Pokiaľ ide o vývoj tohto rozpätia, v prípade zaradenia uvedeného výrobcu by sa percentuálna sadzba podľa vzorky vybranej v roku 2011 zvýšila z viac než 5 % na viac než 9 % v roku 2014 namiesto zvýšenia z 2 % na 10 % v priebehu tých istých rokov podľa vzorky vybranej Komisiou.

55

V poslednom rade treba konštatovať, ako bolo potvrdené na pojednávaní, že žalobkyne nepredložili nijaký dôkaz, ktorým by preukázali, že doplnenie ďalšieho výrobcu by zmenil záver týkajúci sa neexistencie ujmy, ku ktorému dospela Komisia v napadnutom rozhodnutí. Žalobkyne totiž len tvrdia, že vzorka s väčším výrobcom, ktorý dosahuje vysoké zisky, by viedla k záveru, že nebola spôsobená ujma, „zatiaľ čo jeden, dva alebo tri tucty, či viac menších výrobcov, sú všetci stratoví“. Táto argumentácia však neodráža skutočný stav výrobného odvetvia Únie, pretože v prejednávanej veci zahŕňa deviatich výrobcov, z čoho siedmi z nich spolupracovali. Navyše tvrdenie žalobkýň týkajúce sa stratovej situácie malých výrobcov nie je podložené nijakým dôkazom a v každom prípade nešpecifikuje, či túto situáciu bolo možné zaznamenať v priebehu posudzovaného obdobia.

56

Pokiaľ ide tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého nič nebránilo Komisii, aby vybrala vzorku širšieho rozsahu, ako to urobila v iných antidumpingových konaniach, stačí konštatovať, že samotné žalobkyne pripustili, a to aj na pojednávaní, že nemajú nijaký dôkaz, ktorým by preukázali, že doplnenie iného menšieho výrobcu Únie by mohlo zmeniť záver týkajúci sa ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, ku ktorému dospela Komisia.

57

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého vysoké zisky, ktoré dosiahla Distillerie Mazzari, „vo veľkej miere pokrývali straty, ktoré vznikli v roku 2013, ako aj v období prešetrovania dvom ďalším spoločnostiam zaradeným do vzorky“, pretože ziskovosť spoločnosti Caviro Distillerie v roku 2011 klesla z 3 % na ‑1,62 % v roku 2013 a na ‑1,73 % v období prešetrovania, a že Comercial Quimica Sarasa od roku 2011 do roku 2013, ako aj v období prešetrovania, zaznamenala taký istý vývoj, treba uviesť, že i keď by sa pokles ziskovosti v uvedených obdobiach potvrdil, skutočnosť, že boli v predmetnej vzorke ponechané spoločnosti, ktoré čelili poklesu ziskovosti, preukazuje, že Komisia v napadnutom rozhodnutí skutočnosti objektívne preskúmala.

58

Ak by aj Komisia zmenila zloženie predmetnej vzorky, na základe nijakého dôkazu sa nemožno domnievať, že by to v prejednávanej veci zmenilo záver týkajúci sa ziskovosti a ujmy.

59

Okrem toho, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého podstatný pokles ziskovosti od roku 2010 do roku 2011 potvrdzuje „škodlivý účinok dumpingu, ktorý Hangzhou Bioking uplatňovala v tomto období“, treba konštatovať, ako bolo správne uvedené, že Komisia, ani napadnuté rozhodnutie, či iné akty Únie, nepreukázali existenciu dumpingu zo strany spoločnosti Hangzhou Bioking v priebehu uvedeného obdobia. Ako totiž vyplýva z odôvodnenia 28 napadnutého rozhodnutia, „sa prešetrovanie dumpingu a ujmy vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2013 do 30. septembra 2014“.

60

Za týchto podmienok treba konštatovať, že žalobkyne nepredložili dostatočné dôkazy, aby preukázali, že Komisia sa pri výbere vzorky výrobného odvetvia Únie, ktorú vybrala, dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

61

Prvý žalobný dôvod sa preto musí zamietnuť.

62

Žalobkyne sa domnievajú, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávaných posúdení a porušila článok 3 ods. 2, 3 a 5 základného nariadenia, keď v odôvodneniach 140 až 142 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, že výrobnému odvetviu kyseliny vínnej v Únii nebola v posudzovanom období spôsobená značná ujma.

63

Vo svojich úvodných pripomienkach žalobkyne zdôrazňujú, že určenie existencie ujmy si vyžaduje objektívne preskúmanie všetkých relevantných ukazovateľov, ktoré majú vplyv na situáciu daného výrobného odvetvia. V prejednávanej veci nijaké objektívne preskúmanie ukazovateľov ujmy by pritom nemohlo viesť k záveru, že dumpingové dovozy nespôsobili nijakú ujmu výrobnému odvetviu kyseliny vínnej v Únii. Žalobkyne v podstate tvrdia, že v záveroch týkajúcich sa neexistencie ujmy uvedených v odôvodneniach 140 a 141 napadnutého rozhodnutia, Komisia dôrazne poukázala na ukazovatele, ktoré vykazovali pozitívny vývoj, ale nedostatočne zohľadnila ukazovatele, ktoré vykazovali záporný vývoj.

64

Pokiaľ ide po prvé o vývoj týkajúci sa dovozu z hľadiska objemu a cien, žalobkyne predovšetkým tvrdia, že v odôvodneniach 41 až 45 napadnutého rozhodnutia sa konštatuje, že Hangzhou Bioking nevykonávala svoju činnosť za normálnych podmienok trhového hospodárstva a využívala ceny za suroviny, ktoré boli umelo znížené a skreslené, aby neprimerane znížila svoje končené ceny pri vývozoch do Únie. Ďalej žalobkyne usudzujú, že uplatňované dumpingové rozpätie vo výške 42,8 %, ako je uvedené v odôvodnení 88 napadnutého rozhodnutia, je vysoké. Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia skutočný rozsah dumpingového rozpätia predstavuje ukazovateľ, ktorý sa musí zohľadniť na účely posúdenia ujmy. Napokon žalobkyne tvrdia, že vážené priemerné rozpätie cenového podhodnotenia pre dumpingové dovozy spoločnosti Hangzhou Bioking na trhu Únie, ktoré predstavuje 10,3 %, ako vyplýva z odôvodnenia 107 napadnutého rozhodnutia, je vysoké.

65

Pokiaľ ide po druhé o objemy dumpingových dovozov v priebehu posudzovaného obdobia, dotknutý vývozca údajne zvýšil svoje dumpingové objemy na trhu Únie o 25 %, pričom maximálny nárast vo výške 36 % dosiahol v roku 2013. Okrem toho žalobkyne uvádzajú, že k tomuto opakovanému zvyšovaniu dumpingových objemov došlo v čase celkového oslabenia spotreby kyseliny vínnej v Únii, pretože ku koncu obdobia prešetrovania táto spotreba klesla o 11 %.

66

Pokiaľ ide o vplyv dumpingových dovozov na ceny v Únii, žalobkyne tvrdia, že hoci je nesporné, že Hangzhou Bioking v posudzovanom období zvýšila svoje ceny o 35 %, ako vyplýva aj z odôvodnenia 104 napadnutého rozhodnutia, nič to nemení na skutočnosti, že tieto zvýšenia cien boli spočiatku uplatňované na veľmi nízkej úrovni. To by vysvetľovalo existenciu váženého priemerného rozpätia cenového podhodnotenia vo výške 10,3 % pre dumpingové dovozy spoločnosti Hangzhou Bioking na trhu Únie, ako bolo uvedené v odôvodnení 107 napadnutého rozhodnutia. Navyše od roku 2013 do ukončenia obdobia prešetrovania, hoci sa ceny výrobného odvetvia Únie znížili o 56 %, ako bolo uvedené v odôvodneniach 124 a 125 napadnutého rozhodnutia, ceny Hangzhou Bioking klesli len o 8 %, ako to vyplýva z odôvodnenia 105 tohto rozhodnutia.

67

V odpovedi na tvrdenie Komisie, ktorá zdôrazňuje, že zvýšenie priemernej ceny dovozov z hľadiska cien výrobného odvetvia Únie predstavuje pozitívny stav, žalobkyne tvrdia, že je potrebné preskúmať skutočné ceny dovozov a nie vývoj. Ak by bola cena dovozov v roku 2011 príliš nízka, zvýšenie, ku ktorému následne došlo, už nebolo relevantné, a to osobitne vzhľadom na to, že po ukončení prešetrovania bolo zistené podhodnotenie cien o 10 %. Z informácií poskytnutých v podnete okrem iného vyplývalo, že podhodnotenie cien, ktoré uplatnila Hangzhou Bioking, bolo oveľa vyššie pred obdobím prešetrovania.

68

Po tretie žalobkyne tvrdia, že Komisia porušila pravidlo, podľa ktorého ani jeden alebo viaceré z týchto ukazovateľov nie sú nevyhnutne rozhodujúcim vodidlom, keď počas prešetrovania neprikladala väčší význam ostatným ukazovateľom stanoveným v článku 3 ods. 5 základného nariadenia, a síce vplyvu dovozov na objemy predaja a podiely výrobcov Únie na trhu. Podľa žalobkýň Komisia sa naopak príliš sústredila na vývoj ziskovosti na jednotku, ako aj na kritériá súvisiace s peňažným tokom a na návratnosť investícií. Dopustila sa tým zjavne nesprávneho posúdenia.

69

V tejto súvislosti žalobkyne tvrdia, že napadnuté rozhodnutie nijakým spôsobom nevysvetľuje, či neanalyzuje spôsob, akým bol pokles výkonností výrobného odvetvia Únie vyvážený nárastom celkovej ziskovosti. Vo všeobecnom informačnom dokumente zo 14. decembra 2015 sa Komisia v súvislosti s týmito skutočnosťami pritom vyjadrila jasne a oveľa stručnejšie.

70

V prvom rade žalobkyne teda vytýkajú Komisii, že počas prešetrovania neprikladala väčší význam objemom predaja výrobného odvetvia Únie, ktoré v priebehu posudzovaného obdobia klesli o 30 %, ako konštatovala v odôvodnení 115 napadnutého rozhodnutia. Tento pokles objemu bol približne trikrát väčší ako pokles spotreby v Únii v priebehu posudzovaného obdobia. Ak však objemy predajov výrobného odvetvia Únie klesnú, prináleží Komisii, aby preukázala a dôkladne preskúmala skutočné dosiahnuté zisky, pretože ide o relevantný ukazovateľ celkového preskúmania stavu výrobného odvetvia Únie. Z toho dôvodu napadnuté rozhodnutie v skutočnosti pozabúda vysvetliť súvislosť medzi jednotlivými zásadnými skutočnosťami.

71

Ďalej žalobkyne usudzujú, že zmenšenie podielu výrobcov na trhu o 21 % počas posudzovaného obdobia, ktoré bolo konštatované v odôvodnení 115 napadnutého rozhodnutia, bolo tiež alarmujúce, zatiaľ čo podľa odôvodnia 117 napadnutého rozhodnutia v rovnakom období „stúpli dovozy spoločnosti [Hangzhou] Bioking o 25 % z hľadiska objemu a podiel na trhu vzrástol o 41 %“. Tvrdenie Komisie, podľa ktorého nárast predajných cien uplatňovaných výrobným odvetvím Únie nasledoval vývoj nákladov na suroviny, možno spochybniť na základe skutočnosti, že výrobné odvetvie Únie od roku 2012 rýchlo strácalo z objemov predaja a podielov na trhu.

72

V tomto kontexte bol nárast výrobného odvetvia silne negatívny, ako vyplýva z odôvodnenia 117 napadnutého rozhodnutia. Rovnako celému výrobnému odvetviu, s výnimkou spoločnosti Distillerie Mazzari, údajne vznikli v priebehu obdobia prešetrovania obrovské straty.

73

Okrem toho vo svojich tvrdeniach, ktoré sa zakladajú na štatistikách z vývozov získaných od čínskych colných úradov, žalobkyne konštatujú, že objemy predaja spoločnosti Hangzhou Bioking dosiahli v roku 2013 približne 9700 ton a 8925 ton počas obdobia prešetrovania. V posudzovanom období došlo aj k dovozom od iných čínskych vývozcov. Počas obdobia prešetrovania Hangzhou Bioking pritom zvýšila svoj podiel na trhu z 25 % na 35 %, pričom tento podiel prislúcha len jednému čínskemu vývozcovi.

74

Napokon Komisia neprikladala nijakú váhu nárastu výrobnej kapacity spoločnosti Hangzhou Bioking v blízkej budúcnosti, ako vyplýva z odôvodnení 165 a 166 napadnutého rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o jej vplyv na ziskovosť výrobného odvetvia Únie. Podľa žalobkýň je možné, že táto ziskovosť, ako aj ostatné pozitívne finančné ukazovatele, sa v blízkej budúcnosti a krátkodobo zhoršia, čo môže viesť k zániku posledných pozitívnych ekonomických ukazovateľov výrobného odvetvia, ktoré Komisia vybrala na účely posúdenia ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu kyseliny vínnej v Únii. Keďže Komisii bola táto skutočnosť známa, ale jej pri posudzovaní ujmy neprikladala význam, dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia.

75

Naopak Komisia sa opierala len o ukazovatele súvisiace so ziskovosťou, peňažnými tokmi a návratnosťou investícií, ktoré vykazovali pozitívny vývoj, aby dospela k záveru, že výrobnému odvetviu Únie nebola spôsobená ujma, hoci ostatné ekonomické ukazovatele podľa žalobkýň dokazujú, že výrobné odvetvie Únie sa rúca pod váhou dumpingových dovozov. Komisia sa preto dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

76

Pokiaľ ide o ziskovosť výrobného odvetvia Únie, žalobkyne sa domnievajú, že tento ukazovateľ je jediným podstatným ekonomickým ukazovateľom, ktorý mal odrážať pozitívny vývoj, ako vyplýva z odôvodnenia 140 napadnutého rozhodnutia, pričom existuje množstvo iných ukazovateľov s negatívnym vývojom. Bod 4.5.4 napadnutého rozhodnutia týkajúci sa záverov o ujme pritom neposkytuje nijaké vysvetlenie alebo analýzu k spôsobu, akým ziskovosť vyvážila vplyv ostatných ukazovateľov, hoci žalobkyne v tejto súvislosti počas správneho konania vyslovili pochybnosti. Napadnuté rozhodnutie teda nevysvetľuje spojitosť medzi jednotlivými podstatnými ukazovateľmi, a najmä ako by nárast úrovní ziskovosti mohol napraviť ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu Únie.

77

Po štvrté z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že výrobné odvetvie Únie bolo vytlačené z menej výnosných častí trhu z dôvodu dumpingových cien uplatňovaných spoločnosťou Hangzhou Bioking a v dôsledku toho zaznamenalo pokles svojich objemov predaja. Žalobkyne na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, netvrdia, že závery Komisie musia spočívať na nimi vybranej časti výrobného odvetvia Únie. Žalobkyne tvrdia, že pri preskúmaní ekonomických ukazovateľov ako celku všetky tieto ukazovatele dokazujú, že dumpingové dovozy spoločnosti Hangzhou Bioking spôsobili ujmu.

78

Po piate žalobkyne uvádzajú, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď dostatočne nezohľadnila dôležitosť obrannej stratégie výrobného odvetvia Únie v boji proti dumpingu. V iných antidumpingových konaniach Komisia prihliadala na nárast ziskovosti na jednotku vzhľadom na skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie tak stratilo časť zo svojich objemov predaja a podielov na trhu. Rovnaká situácia vzniká v tomto konaní, takže Komisia mala zohľadniť skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie od roku 2012 do ukončenia prešetrovania rozhodlo, že objemom predaja dosiahnutým spoločnosťou Hangzhou Bioking nemôže agresívne konkurovať cenami a že sa muselo namiesto toho sústrediť na svoje obchodné úsilie pre zákazníkov, ktorí boli ochotní zaplatiť vyššiu cenu za jeho výrobok vyššej kvality.

79

Po šieste svojím vyhlásením v odôvodnení 146 napadnutého rozhodnutia, že „dumpingové rozpätie vyvážajúceho výrobcu nie je ako také konkluzívnym ekonomickým ukazovateľom ujmy“, Komisia porušila článok 3 ods. 5 základného nariadenia, podľa ktorého táto inštitúcia musí zohľadniť „veľkosť skutočného dumpingového rozpätia“. Na rozdiel od toho, čo obhajuje Komisia, otázkou v prejednávanej veci pritom nie je zistenie, či toto dumpingové rozpätie je alebo nie je rozhodujúce, ale či sa mu pri posudzovaní ujmy prikladal dostatočný význam, či dokonca primeraný význam. Podľa žalobkýň základné nariadenie ukladá Komisii povinnosť zohľadniť dumpingové rozpätie a toto rozpätie by sa malo vždy vypočítavať na kratšie obdobie. Na posúdenie významu dumpingu sa v rámci základného nariadenia nevyžaduje nijaké posúdenie „vývoja vzhľadom na dĺžku trvania“.

80

Okrem toho rovnaké odôvodnenie by sa malo uplatniť, pokiaľ ide o podhodnotenie cien, ktoré sa musí posudzovať podľa článku 3 ods. 3 základného nariadenia. Napadnuté rozhodnutie pritom vôbec neodkazuje na tento ukazovateľ, iba ak v odôvodneniach 141 a 150, v ktorých je tento ukazovateľ vylúčený bez toho, aby bol jeho vplyv riadne preskúmaný, a to aj vtedy, keď rozpätie podhodnotenia cien bolo stanovené na 10,3 %.

81

Po siedme Komisia nepreskúmala vplyv dumpingových dovozov spoločnosti Hangzhou Bioking na objemy predaja výrobného odvetvia Únie. Tlak na ceny v dôsledku dumpingových dovozov mal za následok pokles cien o 76 % od roku 2013 do ukončenia obdobia prešetrovania, ako aj obrovský pokles objemov predaja a podielov na trhu. Takisto vývoj objemov predaja dovozov dosiahnutých spoločnosťou Hangzhou Bioking nezodpovedal vývoju spotreby v Únii. Žalobkyne tvrdia, že od roku 2011 do roku 2014, hoci sa spotreba Únie znížila o 11 %, dovozy spoločnosti Hangzhou Bioking narástli v absolútnom vyjadrení o 25 %, čo znamená, že táto spoločnosť mohla odolávať zákonom trhu. Navyše podľa žalobkýň na konci posudzovaného obdobia objemy predaja výrobného odvetvia Únie klesli o 30 %, zatiaľ čo spotreba sa znížila o 11 %. Zvyšných 19 % objemov predaja preto pohltila Hangzhou Bioking.

82

Po ôsme a nakoniec, pokiaľ ide o pripomienky Komisie v súvislosti so znížením výrobnej kapacity výrobného odvetvia Únie, žalobkyne pripúšťajú, že objemy výroby klesli o 14 %, zatiaľ čo dopyt sa znížil o 11 %. Vzhľadom na to, že výrobnému odvetviu Únie sa podarilo zachovať alebo vylepšiť svoje objemy predaja z vývozu, pokles novej výroby bol oveľa menší. Podľa žalobkýň treba v každom prípade zamietnuť objasnenie Komisie v súvislosti s úrovňou výroby výrobného odvetvia Únie a spotreby Únie, pretože tieto dva ukazovatele neboli prepojené vzhľadom na to, že prvý pravidelne zaznamenával pokles počas posudzovaného obdobia, zatiaľ čo druhý ukazovateľ od roku 2011 do roku 2013 zaznamenal nárast predtým, ako opäť klesol v nasledujúcom období.

83

Komisia nesúhlasí s tvrdeniami žalobkýň.

84

Na úvod treba uviesť, ako bolo uvedené v bode 38 vyššie, že v súlade s článkom 3 ods. 2 základného nariadenia objektívne preskúmanie vymedzenia existencie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie sa musí jednak týkať objemu dumpingových dovozov a vplyvu týchto dovozov na ceny podobných výrobkov na trhu Únie a jednak dopadu týchto dovozov na výrobné odvetvie Únie.

85

Pokiaľ ide o objemy uvedených dovozov a ich vplyv na ceny podobných výrobkov na trhu v Únii, článok 3 ods. 3 základného nariadenia stanovuje ukazovatele, ktoré pri tomto preskúmaní treba vziať do úvahy, pričom spresňuje, že ani jeden alebo viaceré z týchto ukazovateľov nemôžu predstavovať rozhodujúce vodidlo.

86

Samotný článok 3 ods. 5 základného nariadenia spresňuje, že posúdenie dopadu dumpingových dovozov na výrobné odvetvie Únie zahŕňa vyhodnotenie všetkých relevantných hospodárskych faktorov a ukazovateľov, ktoré majú vplyv na stav tohto výrobného odvetvia. Toto ustanovenie obsahuje zoznam jednotlivých ukazovateľov, ktoré možno zohľadniť, pričom spresňuje, že tento zoznam nie je vyčerpávajúci a že ani jeden alebo viaceré z týchto ukazovateľov nemôžu byť nevyhnutne rozhodujúcim vodidlom (rozsudky z 28. novembra 2013, CHEMK a KF/Rada, C‑13/12 P, neuverejnený, EU:C:2013:780, bod 56; z 19. decembra 2013, Transnational Company Kazchrome a ENRC Marketing/Rada, C‑10/12 P, neuverejnený, EU:C:2013:865, bod 20, a zo 16. apríla 2015, TMK Europe, C‑143/14, EU:C:2015:236, bod 32). Toto ustanovenie tak dáva týmto inštitúciám Únie širokú mieru voľnej úvahy pri posudzovaní a vyhodnotení jednotlivých údajov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. septembra 2007, Ikea Wholesale, C‑351/04, EU:C:2007:547, bod 61).

87

Na základe spoločného výkladu týchto ustanovení preto treba určiť, či Komisia bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, mohla dospieť k záveru o neexistencii značnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

88

Pokiaľ ide na úvod o tvrdenie, podľa ktorého sa Komisia príliš sústredila na ekonomické ukazovatele týkajúce sa všeobecnej finančnej situácie, ako sú ziskovosť výrobného odvetvia Únie, peňažný tok a návratnosť investícií, žalobkyne zastávajú názor, že rozhodujúcimi ukazovateľmi sú objemy predaja výrobného odvetvia Únie, úrovne výroby a miera využitia kapacity v Únii. Poukazujú aj na iné ukazovatele, akými sú rozsah dumpingu, podhodnotenie cien spoločnosťou Hangzhou Bioking, nárast objemov dovozu v absolútnom vyjadrení, úroveň zásob, produktivita, rast, mzdy a investície, ktoré mala Komisia zohľadniť.

89

V prejednávanej veci treba po prvé uviesť, že ako vyplýva z bodov 4.5.2 a 4.5.3 napadnutého rozhodnutia, Komisia preskúmala všetky uvedené ukazovatele. Pokiaľ ide o makroekonomické ukazovatele, z odôvodnení 111 až 123 napadnutého rozhodnutia totiž vyplýva, že Komisia analyzovala výrobu, výrobnú kapacitu, využitie kapacít, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivitu, rozsah dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu. Pokiaľ ide o mikroekonomické ukazovatele, posudzovala priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

90

Komisia tak v odôvodnení 140 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, že „ukazovatele ujmy, ako je výroba, objem predaja a podiel na trhu, vykázali počas posudzovaného obdobia záporný vývoj“, pričom tento však „nemal záporný vplyv na celkovú finančnú situáciu výrobného odvetvia Únie“. Toto odôvodnenie dodáva, že „naopak, ziskovosť výrobného odvetvia Únie vykazovala počas posudzovaného obdobia stabilný pozitívny trend a počas obdobia prešetrovania dokonca presiahla cieľový zisk“. Okrem toho podľa uvedeného odôvodnenia „iné finančné ukazovatele, ako je peňažný tok a návratnosť investícií, sa takisto počas posudzovaného obdobia zlepšili“. Ako navyše uviedla Komisia na pojednávaní, tieto ukazovatele týkajúce sa ujmy boli tiež preskúmané v bode 4.5.5 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia odpovedala na pripomienky dotknutých strán, ktorý je súčasťou odôvodnenia tohto rozhodnutia.

91

V rámci širokej miery voľnej úvahy pri posudzovaní ekonomických údajov, treba teda konštatovať, že Komisia preskúmala relevantnosť všetkých ukazovateľov a porovnala pozitívny a záporný vývoj predmetných ukazovateľov.

92

Pokiaľ ide navyše o tvrdenia týkajúce sa vývojov v súvislosti s dovozmi z hľadiska objemu a ceny, je nutné uviesť, ako to zdôraznili žalobkyne, že napadnuté rozhodnutie v odôvodnení 47 uvádza, že čínsky domáci trh s anhydridom kyseliny maleínovej sa celkovo považuje za narušený. Okrem toho je nesporné, že zistené dumpingové rozpätie bolo stanovené na 42,8 % a presiahlo tak prahovú hodnotu de minimis, ako vyplýva z odôvodnení 88 a 122 napadnutého rozhodnutia. Napokon je pravda, že vážené priemerné rozpätie cenového podhodnotenia je 10,3 %, ako vyplýva z odôvodnenia 107 napadnutého rozhodnutia.

93

Na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, takéto konštatovania však neumožňujú preukázať existenciu značnej ujmy v zmysle článku 3 základného nariadenia.

94

Pokiaľ ide najmä o rozsah dumpingového rozpätia, je zjavné, že ho možno zohľadniť v súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia pri posudzovaní všetkých relevantných ekonomických faktorov a ukazovateľov, ktoré môžu ovplyvniť stav výrobného odvetvia Únie. Komisia však správne v odôvodnení 146 napadnutého rozhodnutia zdôraznila, že dumpingové rozpätie jedného výrobcu samo osebe nie je ekonomickým ukazovateľom na vymedzenie ujmy. Ako zdôraznila Komisia na pojednávaní, nijaký ukazovateľ nachádzajúci sa v tomto ustanovení nie je sám osebe rozhodujúcim pre celkové posúdenie ujmy vykonané Komisiou.

95

Pokiaľ ide po druhé o vývoj každého ekonomického ukazovateľa posudzovaného samostatne z hľadiska posúdenia cien, z tabuľky 3 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že priemerná dumpingová dovozná cena výrobku vzrástla počas posudzovaného obdobia o 35 %. Tabuľka 7 napadnutého rozhodnutia uvádza, že počas posudzovaného obdobia vzrástla priemerná jednotková predajná cena vo výrobnom odvetví Únie o 19 %. Z tohto teda vyplýva, že ceny spoločnosti Hangzhou Bioking zaznamenali vyšší nárast ako predajné ceny vo výrobnom odvetví Únie, i keď sa rozdiel medzi týmito dvoma cenami znížil. Treba tiež uviesť, ako vyplýva z tabuľky 7 a odôvodnenia 127 napadnutého rozhodnutia, že počas posudzovaného obdobia nárast priemerných jednotkových predajných cien vo výrobnom odvetví Únie, a síce 19 % nárast, je výraznejší než nárast jeho výrobných nákladov, t. j. o 9 %. V tejto súvislosti, ako Komisia správne zdôraznila, toto konštatovanie potvrdzuje neexistenciu tlaku, ktorý by mohli mať dovozy spoločnosti Hangzhou Bioking na ceny.

96

Čo sa týka navyše tvrdenia žalobkýň, podľa ktorého je nárast týkajúci sa cien irelevantný, možno uviesť, že cena je ukazovateľom nachádzajúcim sa v článku 3 ods. 2, 3 a 5 základného nariadenia na účely vymedzenia ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Komisia pritom uvádza, že miera podhodnotenia sa znížila pred a po období prešetrovania. Komisia teda správne konštatovala, že toto zníženie predstavovalo pozitívny vývoj, ktorý bolo nutné zohľadniť na účely posúdenia ujmy.

97

Pokiaľ ide o vývoj objemu predmetných dovozov a vývoj podielov na trhu, je nesporné, že dovozy spoločnosti Hangzhou Bioking vzrástli o 25 % v priebehu posudzovaného obdobia, i keď vzhľadom na zníženie o 11 % celkovej spotreby Únie v rovnakom období (tabuľka 1 napadnutého rozhodnutia), podiel spoločnosti Hangzhou Bioking na trhu vzrástol o 41 % (pozri odôvodnenia 101 až 102 napadnutého rozhodnutia). Ako zdôraznila Komisia v odôvodnení 148 napadnutého rozhodnutia, podiel na trhu a objemy dovozu však nie sú jedinými ukazovateľmi, ktoré boli analyzované s cieľom stanoviť, či výrobnému odvetviu Únie vznikla alebo nevznikla značná ujma. V tejto súvislosti, ako vyplýva z tabuľky 2 a odôvodnenia 101 napadnutého rozhodnutia, objem dovozov dotknutého dumpingového výrobku v Únii spoločnosti Hangzhou Bioking vzrástol o 25 % počas posudzovaného obdobia, zatiaľ čo tabuľka 10 uvádza, že ziskovosť výrobcov Únie značne vzrástla v priebehu posudzovaného obdobia, pričom v období prešetrovania dosiahla 10 %. Za týchto okolností ziskovosť výrobcov Únie napriek nárastu objemu dovozov spoločnosti Hangzhou Bioking vzrástla.

98

Pokiaľ ide okrem toho o podiel výrobného odvetvia Únie na trhu, jeho vývoj je bezpochyby veľmi dôležitým ukazovateľom na účely posúdenia existencie značnej ujmy spôsobenej uvedenému odvetviu (rozsudok Aluminium Silicon Mill Products/Rada, T‑107/04, EU:T:2007:85, bod 65). V prejednávanej veci podiel výrobného odvetvia Únie na trhu pritom klesol o 21 % v posudzovanom období a ako vyplýva z opatrení prijatých Všeobecným súdom (pozri bod 19 vyššie), na konci tohto obdobia dosiahol 44 %. Komisia nemohla teda v odôvodnení 148 napadnutého rozhodnutia platne konštatovať, že tento podiel na trhu si počas posudzovaného obdobia zachoval relatívne vysokú úroveň.

99

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého Komisia neprikladala nijakú váhu vplyvu očakávaného nárastu objemu výroby spoločnosti Hangzhou Bioking na ziskovosť výrobného odvetvia Únie, či iným finančným ukazovateľom, ktoré sa v blízkej budúcnosti zhoršia, treba pripomenúť, že vymedzenie ujmy po začatí konania v súlade s článkom 3 ods. 1 základného nariadenia predpokladá, že ide o „značnú ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu [Únie] alebo… značnú prekážku v založení tohto výrobného odvetvia [Únie]“. Keďže podnet, ktorý podali výrobcovia Únie, sa zakladal na existencii značnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, ktorá sa už podľa nich potvrdila, Komisia posúdila, či túto ujmu možno preukázať za posudzované obdobie. Ako vyplýva z odôvodnení 6 a 141 napadnutého rozhodnutia, analýza Komisie sa totiž týkala len značnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Komisie v zmysle tohto ustanovenia, a nie budúcej výrobnej kapacity čínskych výrobcov. Argumentácia žalobkýň sa pritom zakladá na prípadnom náraste výrobnej kapacity čínskych vyvážajúcich výrobcov v budúcnosti, ktorý je relevantný v rámci prešetrovania, pokiaľ ide o „značnú ujmu hroziacu výrobnému odvetviu“ v zmysle článku 3 ods. 1 základného nariadenia. Tvrdenia žalobkýň týkajúce sa analýzy výrobného odvetvia Únie z hľadiska predvídateľnosti sú preto za daných okolností neúčinné.

100

Pokiaľ ide po tretie o tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého Komisia vychádzala len zo ziskovosti výrobného odvetvia Únie, peňažného toku a návratnosti investícií z dôvodu, že len tieto ukazovatele vykazovali pozitívny vývoj, v prvom rade treba uviesť, ako bolo konštatované v bode 91 vyššie, že Komisia v napadnutom rozhodnutí v rámci svojej analýzy zohľadnila všetky relevantné údaje. Ako ďalej tvrdí Komisia, ziskovosť je jeden z rozhodujúcich ukazovateľov pri posudzovaní ujmy. Ako napokon vyplýva z odôvodnenia 135 napadnutého rozhodnutia, „ziskovosť [výrobného odvetvia Únie] počas posudzovaného obdobia podstatne stúpla, počas obdobia prešetrovania dosiahla 10 %, a tak presiahla cieľový zisk tohto odvetvia na úrovni 8 %“. Treba pritom zdôrazniť, že na jednej strane takéto zvýšenie nie je nezanedbateľné, a že na strane druhej nemožno ho posudzovať samostatne, ale v kontexte ostatných pozitívnych ekonomických ukazovateľov, ako je peňažný tok, návratnosť investícií a úroveň zamestnanosti, ako to vyplýva z odôvodnení 119 až 139 napadnutého rozhodnutia.

101

V rozsahu, v akom žalobkyne vytýkajú Komisii, že nedostatočne odôvodnila napadnuté rozhodnutie, pokiaľ ide o spôsob, akým bol pokles výkonností výrobného odvetvia Únie vyvážený zlepšením celkovej ziskovosti, žalobkyne svojou argumentáciou v skutočnosti spochybňujú samotné posúdenie ekonomických údajov vykonané Komisiou. Všeobecný súd však zastáva názor, že z preskúmania odôvodnení 119 až 139 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o vyhodnotenie týchto údajov.

102

Pre úplnosť treba pripomenúť, že odôvodnenie požadované v článku 296 ZFEÚ sa musí prispôsobiť druhu príslušného právneho aktu a musí byť z neho jasne a jednoznačne zrejmá úvaha inštitúcie, ktorá akt vydala, a to tak, aby dotknuté osoby mohli spoznať dôvody prijatého opatrenia a príslušný súd mohol vykonať svoje preskúmanie (rozsudok z 10. septembra 2015, Fliesen‑Zentrum Deutschland, C‑687/13, EU:C:2015:573, bod 75).

103

Táto požiadavka sa musí posudzovať v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môžu mať osoby, ktorým je akt určený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyžaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené všetky relevantné právne a skutkové okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky uvedeného článku 296 ZFEÚ, sa má posudzovať nielen s ohľadom na jeho znenie, ale tiež s ohľadom na jeho kontext, ako aj s ohľadom na všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť (rozsudok z 10. septembra 2015, Fliesen‑Zentrum Deutschland, C‑687/13, EU:C:2015:573, bod 76).

104

Okrem toho treba zdôrazniť, že inštitúcie nie sú povinné zaujať stanovisko ku všetkým tvrdeniam, ktoré pred nimi uviedli dotknuté osoby, ale stačí, aby uviedli skutočnosti a právne úvahy, ktoré majú podstatný význam v štruktúre rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. januára 2007, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, C‑404/04 P, neuverejnený, EU:C:2007:6, bod 30).

105

V prejednávanej veci sú dôvody, na základe ktorých Komisia konštatovala, že niektoré ukazovatele ujmy nemali negatívny vplyv na celkovú finančnú situáciu výrobného odvetvia Únie, zatiaľ čo ostatné ukazovatele vykazovali pozitívny vývoj, uvedené v odôvodneniach 140, 141 a 148 až 160 napadnutého rozhodnutia. Komisia v nich jasne uviedla dôvody, na základe ktorých dospela k záveru, že výrobnému odvetviu Únie nebola v dôsledku dovozov spoločnosti Hangzhou Bioking spôsobená nijaká značná ujma. Napadnuté rozhodnutie je preto v tejto súvislosti z právneho hľadiska dostatočne odôvodnené.

106

Pokiaľ ide po štvrté o tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého Komisia nepreskúmala nijaký podiel výrobného odvetvia Únie, treba uviesť, že táto výhrada už bola preskúmaná v rámci prvého žalobného dôvodu. Z bodu 60 vyššie totiž vyplýva, že žalobkyne nepreukázali, akým spôsobom sa mala Komisia pri posudzovaní existencie značnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie dopustiť na základe vybranej vzorky zjavne nesprávneho posúdenia.

107

Hoci je po piate pravda, že výrobné odvetvie Únie prijalo obrannú stratégiu na boj proti dumpingu, nič to nemení na skutočnosti, že účinky tejto stratégie sa odrazili najmä v náraste úrovne ziskovosti dotknutých výrobcov. Tvrdenia žalobkýň založené na tom, že Komisia nezohľadnila túto stratégiu, nemôžu spochybniť dôvodnosť záverov napadnutého rozhodnutia týkajúcich sa neexistencie značnej ujmy.

108

Pokiaľ ide po šieste o tvrdenie, že Komisia nedostatočne zohľadnila dumpingové rozpätie, ako už bolo uvedené v bode 94 vyššie, i keď je určite pravda, že toto rozpätie sa musí zohľadniť v rámci vymedzenia existencie ujmy podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia, nič to nemení na skutočnosti, že ide najmä o ukazovateľ, ktorý sa má zohľadniť na určenie existencie dumpingu, čo je iná podmienka než podmienka týkajúca sa preukázania ujmy pri prijímaní antidumpingových opatrení.

109

Pokiaľ ide o zohľadnenie podhodnotenia cien vo vzťahu k cenám výrobného odvetvia Únie, treba poznamenať, že Komisia v odôvodnení 105 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že „priemerná dovozná cena dotknutého výrobku spoločnosti [Hangzhou] Bioking počas posudzovaného obdobia vzrástla o 35 %“ a „zvýšila sa o 43 % od roku 2011 do roku 2013, ale potom klesla o 8 % od roku 2013 do obdobia prešetrovania“. Komisia následne stanovila vážené priemerné rozpätie cenového podhodnotenia pre dumpingové dovozy spoločnosti Hangzhou Bioking na trhu Únie na úrovni 10,3 %. Na základe týchto skutočností Komisia s výslovným odkazom na podhodnotenie cien výrobného odvetvia Únie v odôvodnení 141 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru o neexistencii značnej ujmy. Možno preto konštatovať, že Komisia tento ukazovateľ zohľadnila. V rozsahu, v akom žalobkyne namietajú proti dôležitosti, ktorý sa prikladal tomuto ukazovateľu, je nutné pripomenúť, že v súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia ani jeden alebo viaceré z ukazovateľov nachádzajúcich sa v tomto ustanovení nie sú nevyhnutne rozhodujúcim vodidlom. Rozpätie podhodnotenia cien samo osebe nie je rozhodujúcim ekonomickým ukazovateľom ujmy.

110

Pokiaľ ide po siedme o tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého ceny klesli „o 76 % od roku 2013 do obdobia prešetrovania“, samotné žalobkyne poukazujú na pokles cien výrobného odvetvia Únie o 56 %. V tejto súvislosti, ako vyplýva z odôvodnenia 125 napadnutého rozhodnutia, je nesporné, že priemerná jednotková predajná cena výrobcov z Únie zaradených do vzorky klesla o 56 % od roku 2013 do ukončenia obdobia prešetrovania. Je však nutné konštatovať, že počas posudzovaného obdobia vzrástla o 19 %. Ako bolo okrem toho konštatované v odôvodnení 127 napadnutého rozhodnutia a uvedené v bode 95 vyššie, nárast priemernej jednotkovej predajnej ceny o 19 % počas posudzovaného obdobia bol výraznejší než nárast výrobných nákladov o 9 % v rovnakom období, čo znamená, že tlak na ceny spôsobený dovozmi spoločnosťou Hangzhou Bioking nebránil nárastu jednotkovej predajnej ceny výrobného odvetvia Únie.

111

Pokiaľ ide po ôsme o pokles objemu výroby, treba uviesť, že tento objem v posudzovanom období skutočne klesol o 16 %, ale od roku 2013 do ukončenia obdobia prešetrovania sa ustálil, ako to uvádza tabuľka 4 napadnutého rozhodnutia. Ako správne uviedla Komisia, táto skutočnosť sa však musí posudzovať s prihliadnutím na zníženie spotreby o 11 % počas posudzovaného obdobia, ako je uvedené v bode 97 vyššie. Za týchto podmienok možno konštatovať, že k podstatnej časti poklesu objemu výroby výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia došlo v dôsledku zníženia spotreby.

112

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že žalobkyne nepredložili dôkazy, na základe ktorých by bolo možné spochybniť záver Komisie v súvislosti s neexistenciou značnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, založený na všetkých relevantných ukazovateľoch. Treba preto konštatovať, že Komisia sa napriek svojmu vykonanému posúdeniu podielu výrobného odvetvia Únie na trhu (pozri bod 98 vyššie) pri celkovom posudzovaní existencie značnej ujmy na základe všetkých relevantných ukazovateľov uvedených v rámci druhého žalobného dôvodu nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

113

Druhý žalobný dôvod, ako aj žalobu v celom jej rozsahu preto treba zamietnuť.

114

Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené rozhodnúť tak, že znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania Komisie v súlade s jej návrhmi.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora)

rozhodol takto: