1

Svojím odvolaním Európska komisia navrhuje zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie zo 16. marca 2016, Xinyi PV Products (Anhui) Holdings/Komisia (T‑586/14, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2016:154), ktorým tento súd zrušil vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 470/2014 z 13. mája 2014, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz solárneho skla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 142, 2014, s. 1, ďalej len „sporné nariadenie“) v rozsahu, v akom sa toto nariadenie týka spoločnosti Xinyi PV Products (Anhui) Holdings Ltd (ďalej len „Xinyi PV“).

2

V čase skutkových okolností sporu vo veci samej boli ustanovenia upravujúce prijatie antidumpingových opatrení Európskou úniou obsiahnuté v nariadení Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, 2009, s. 51, ďalej len „základné nariadenie“). Toto nariadenie bolo zrušené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 21).

3

Článok 2 ods. 7 základného nariadenia stanovoval:

…

…“

4

Okolnosti predchádzajúce sporu, ako vyplývajú z napadnutého rozsudku, možno zhrnúť takto.

5

Spoločnosť Xinyi je spoločnosťou so sídlom v Číne, ktorá vyrábala a vyvážala solárne sklo. Jedinou akcionárkou žalobkyne je spoločnosť Xinyi Solar (Hongkong) Ltd so sídlom v Hongkongu (Čína), ktorá je kótovaná na burze v Hongkongu.

6

V nadväznosti na sťažnosť podanú 15. januára 2013 Komisia začala 28. februára 2013 antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu určitých výrobkov zo solárneho skla s pôvodom v Číne.

7

Dňa 21. mája 2013 Xinyi PV predložila Komisii žiadosť o priznanie trhovo‑hospodárskeho zaobchádzania (ďalej len „THZ“) v zmysle článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia, aby sa normálna hodnota vo vzťahu k nej určila v súlade s článkom 2 ods. 1 až 6 tohto nariadenia, a nie podľa tzv. metódy „analogickej krajiny“ upravenej pravidlami uvedenými v článku 2 ods. 7 písm. a) uvedeného nariadenia.

8

Listom z 22. augusta 2013 Komisia informovala Xinyi PV, že tejto jej žiadosti nemôže vyhovieť. V danom liste Komisia v tejto súvislosti uviedla:

„Prešetrovanie ukázalo, že [Xinyi PV] mala rôzne daňové zvýhodnenia, čo sa týka jej dane z príjmov, ako sú:

Je pravdou, že znížené sadzby dane poskytujú značné daňové zvýhodnenia, pričom [Xinyi PV] nepreukázala, že jej výrobné náklady a jej finančná situácia nie sú predmetom žiadnej podstatnej deformácie prenesenej z bývalého systému netrhového hospodárstva…

V dôsledku toho Komisia navrhuje zamietnuť žiadosť [spoločnosti Xinyi PV o] THZ.“

9

Dňa 1. septembra 2013 Xinyi PV predložila svoje pripomienky k tomuto listu, na ktoré Komisia odpovedala listom z 13. septembra 2013, v ktorom potvrdila zamietnutie žiadosti o THZ podanej touto spoločnosťou.

10

V tomto liste z 13. septembra 2013 Komisia najmä uviedla:

„Režim dane z príjmu, ktorý [spôsobuje zvýhodnenie] niektorých spoločností alebo niektorých hospodárskych odvetví, ktoré vláda považuje za strategické, predpokladá, že tento daňový režim nemá svoj pôvod v trhovom hospodárstve, ale stále do značnej miery vyplýva zo štátneho plánovania a môže sa tak naň vzťahovať tretie kritérium [uvedené v článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážky základného nariadenia]. Uplatnenie režimu zvýhodnenej daňovej sadzby mení výšku ziskov pred zdanením, ktoré spoločnosť musí generovať, aby bola pre investorov atraktívna…

V tomto ohľade treba pripomenúť, že na [Xinyi PV] bolo možné uplatniť zníženú daňovú sadzbu (14,01 %), keďže mohla kumulovať daňový režim podnikov v oblasti špičkovej technológie s iným režimom, konkrétne programom ‚2 Free 3 Halve‘. Kombinovaným účinkom toho bola významne znížená sadzba v porovnaní s bežnou sadzbou (25 %), ktorá mohla najmä sledovať cieľ prilákania kapitálu prostredníctvom znížených sadzieb, a tým ovplyvňovať finančnú a hospodársku situáciu celej spoločnosti.

…

Napokon tvrdíte, že posúdenie Komisie, podľa ktorého sa môže dotknutý daňový režim prakticky neobmedzene prispôsobovať, je nedôvodné. Vaše tvrdenia, podľa ktorých sú obidva daňové režimy časovo obmedzené, boli riadne zohľadnené. Skutočnosť, že tieto dva daňové režimy nemajú trvalú povahu, však nemôže spochybniť skutočnosť…, že ich cieľom bolo ovplyvniť finančnú a hospodársku situáciu podniku.“

11

Dňa 26. novembra 2013 prijala Komisia nariadenie (EÚ) č. 1205/2013, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz solárneho skla z Čínskej ľudovej republiky (Ú. v. EÚ L 316, 2013, s. 8, ďalej len „dočasné nariadenie“). Podľa metódy analogickej krajiny bola Turecká republika vybratá na účely výpočtu normálnej hodnoty pre všetkých čínskych vyvážajúcich výrobcov vrátane Xinyi PV. Dočasné antidumpingové clo vo výške 39,3 % bolo uložené na dovoz príslušného výrobku, ktorý vyrába tento výrobca.

12

Odôvodnenia 34 až 47 dočasného nariadenia sa týkajú žiadosti o THZ. Odôvodnenia 40, 41, 43 a 45 až 47 tohto nariadenia znejú:

…

…

13

Dňa 13. mája 2014 Komisia prijala sporné nariadenie, v ktorom najmä potvrdila, v jeho odôvodnení 34, zistenia uvedené v odôvodneniach 34 až 47 dočasného nariadenia, podľa ktorých sa všetky žiadosti o THZ mali zamietnuť. Podľa sporného nariadenia bolo uložené konečné antidumpingové clo na dovoz výrobkov zo solárneho skla vyrábaných spoločnosťou Xinyi PV vo výške 36,1 %.

14

Toto konečné antidumpingové clo bolo následne zmenené a stanovené na úrovni 75,4 % podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/1394 z 13. augusta 2015, ktorým sa v nadväznosti na opätovné absorpčné prešetrovanie podľa článku 12 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 mení vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 470/2014, zmenené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2015/588, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz solárneho skla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 215, 2015, s. 42).

15

Zároveň s antidumpingovým prešetrovaním sa 23. apríla 2013 začalo antisubvenčné prešetrovanie, ktoré viedlo k prijatiu vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 471/2014 z 13. mája 2014, ktorým sa ukladajú konečné vyrovnávacie clá na dovoz solárneho skla z Čínskej ľudovej republiky (Ú. v. EÚ L 142, 2014, s. 23). V súlade s článkom 1 ods. 2 tohto nariadenia bolo uložené vyrovnávacie clo vo výške 3,2 % na dovoz solárneho skla vyrábaného spoločnosťou Xinyi PV.

16

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 7. augusta 2014 sa Xinyi PV domáhala zrušenia sporného nariadenia.

17

Xinyi PV na podporu svojej žaloby uviedla štyri žalobné dôvody. Len prvý z týchto žalobných dôvodov, ktorý je založený na porušení článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážke základného nariadenia, bol preskúmaný Všeobecným súdom v napadnutom rozsudku, a má teda význam na účely tohto odvolania.

18

Týmto žalobným dôvodom Xinyi PV tvrdila, že Komisia nesprávne dospela v spornom nariadení k záveru, že jej výrobné náklady a finančná situácia podliehali závažným deformáciám preneseným z bývalého systému netrhového hospodárstva v zmysle článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážky základného nariadenia.

19

V tejto súvislosti Všeobecný súd v bode 62 napadnutého rozsudku rozhodol, že bolo treba dospieť k záveru, že posúdenie Komisie bolo v tejto časti zjavne nesprávne.

20

V prvom rade Všeobecný súd založil v bodoch 63 až 67 napadnutého rozsudku tento záver v podstate na tom, že nie je možné sa domnievať, že predmetné daňové zvýhodnenia sú prenesené z bývalého systému netrhového hospodárstva, v tom zmysle, že z neho vyplývajú alebo sú jeho dôsledkom, pretože je všeobecne známe, že krajiny s trhovým hospodárstvom, akými sú členské štáty Únie, tiež poskytujú podnikom daňové zvýhodnenia vo forme daňových oslobodení počas určitého obdobia alebo zníženej daňovej sadzby, ako to navyše vyplýva aj z judikatúry Súdneho dvora v oblasti štátnej pomoci.

21

Všeobecný súd v bodoch napadnutého rozsudku následne zamietol tvrdenia Komisie založené na tom, že vzhľadom na svoje osobitné vlastnosti nie sú predmetné daňové zvýhodnenia typické pre trhové hospodárstvo, najmä z toho dôvodu, že sa môžu viazať na rôzne plány zavedené v Číne.

22

Všeobecný súd teda vyhovel prvému žalobnému dôvodu a v dôsledku toho zrušil článok 1 sporného nariadenia v rozsahu, v akom sa týkal spoločnosti Xinyi PV bez toho, aby preskúmal ostatné dôvody neplatnosti predložené touto spoločnosťou.

23

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

24

Xinyi PV navrhuje, aby Súdny dvor:

25

Uznesením predsedu Súdneho dvora z 13. októbra 2016, Komisia/Xinyi PV Products (Anhui) Holdings (C‑301/16 P, neuverejnené, EU:C:2016:796), bolo spoločnosti GMB Glasmanufaktur Brandenburg GmbH (ďalej len „GMB“) povolené vstúpiť do konania ako vedľajšiemu účastníkovi na podporu návrhov Komisie.

26

Komisia na podporu svojho odvolania uvádza tri odvolacie dôvody, z ktorých prvý je založený na nesprávnom právnom posúdení pri výklade slovného spojenia „preneseným z bývalého systému netrhového hospodárstva“ uvedeného v článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážke základného nariadenia, druhý na porušení povinnosti odôvodnenia a tretí na vadách konania.

27

Prvý odvolací dôvod sa skladá z piatich častí.

28

Komisia svojou prvou časťou prvého odvolacieho dôvodu Všeobecnému súdu vytýka, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 63 a 69 napadnutého rozsudku rozhodol, že nestačí preukázať, že opatrenie je určené na vykonávanie päťročného plánu v Číne, aby sa považovalo za prenesené z bývalého systému netrhového hospodárstva v zmysle článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážky základného nariadenia, pretože inak by bolo toto ustanovenie zbavené všetkého potrebného účinku.

29

Článok 2 ods. 7 písm. c) tretiu zarážku základného nariadenia treba podľa nej totiž vykladať v tom zmysle, že daňové zvýhodnenia určené na vykonanie päťročného plánu sú vždy prenesené z bývalého systému netrhového hospodárstva.

30

Xinyi PV v odpovedi na túto prvú časť tohto odvolacieho dôvodu tvrdí, že z bodu 57 napadnutého rozsudku vyplýva, že argumentácia Komisie, podľa ktorej daňové zvýhodnenia určené na vykonanie päťročného plánu sú vždy prenesené z bývalého systému netrhového hospodárstva, nebola nikdy predmetom diskusie pred Všeobecným súdom. Podľa nej ide teda o nové tvrdenie, ktoré by ako také malo byť Súdnym dvorom zamietnuté ako neprípustné.

31

Pokiaľ ide o vec samú, Všeobecný súd v bode 69 napadnutého rozsudku správne rozhodol, že zamietnutím žiadosti o priznanie THZ z dôvodu, že existuje nepriama súvislosť medzi dotknutými daňovými zvýhodneniami a plánmi zavedenými v súčasnej Čínskej ľudovej republike, by zbavovalo slovné spojenie „prenesené z bývalého systému netrhového hospodárstva“ akéhokoľvek potrebného účinku.

32

V druhej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu Komisia Všeobecnému súdu vytýka, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia v bodoch 74 až 76 napadnutého rozsudku, keď dospel k rozhodnutiu, že podpora niektorých priemyselných odvetví, ako sú špičkové technológie, považovaných danou krajinou za strategické, predstavuje v trhovom hospodárstve legitímny cieľ.

33

V tejto súvislosti Komisia tvrdí, že hoci koncept trhového hospodárstva povoľuje určité štátne zásahy, ich cieľom je všeobecný záujem, a nie výber „favoritov“, ktorý spočíva v uprednostnení určitého hospodárskeho odvetvia vyhláseného za „strategické“ pred iným prostredníctvom rôznych daňových sadzieb alebo iných foriem výhod. V trhovom hospodárstve je štátna pomoc odôvodnená len vtedy, ak je zameraná na riešenia zlyhania trhu alebo ak sleduje ciele nastolenia vyrovnanosti.

34

Xinyi PV tvrdí, že táto argumentácia sa v rozsahu, v akom sa týka bodov 75 a 76 napadnutého rozsudku, vzťahuje na v zásade autonómne posúdenia dôkazov Všeobecným súdom, ktoré mu uvedená spoločnosť predložila a ktoré nemôžu byť predmetom preskúmania v rámci odvolania, keďže Komisia netvrdila, že došlo k zjavnému skresleniu týchto dôkazov, ani ho nepreukázala.

35

Body 75 a 76 podľa nej slúžia len na ilustráciu toho, že predmetné daňové zvýhodnenia nepredstavujú deformácie takého druhu, ako sú deformácie uskutočňované v hospodárstvach s obchodnými vzťahmi riadenými štátom, na účely uplatnenia kritéria uvedeného v článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážke základného nariadenia.

36

V tretej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 77 a 78 napadnutého rozsudku rozhodol, že tvrdenie Komisie, podľa ktorého predmetné daňové zvýhodnenia mali vplyv nielen na ceny priamo viazané na sledovaný cieľ, ale na všetky finančné výsledky spoločnosti Xinyi PV, a teda na jej celkovú finančnú situáciu, je relevantné iba na určenie rozsahu deformácie v zmysle článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážky základného nariadenia, ale nie na posúdenie, či uvedené narušenie je prenesené z bývalého systému netrhového hospodárstva v zmysle tohto istého ustanovenia.

37

Ako preukázala Komisia tak v rámci správneho konania, ako aj pred Všeobecným súdom, jedna z charakteristík spoločných pre schémy pomoci v trhovom hospodárstve sa týka toho, že pomoci sú cielené a obmedzené na verejné financovanie potrebné na dosiahnutie sledovaných cieľov. Naopak, opatrenia skúmané v tomto prípade nie sú takto obmedzené na konkrétnu kategóriu nákladov spojených s investíciou a nie sú ani časovo obmedzené.

38

Xinyi PV tvrdí, že Komisia nepredložila žiaden dôkaz na podporu svojho tvrdenia, že len také subvencie, aké existujú v trhových hospodárstvach, sú tie, ktoré sú cielené a obmedzené na verejné financovanie potrebné na dosiahnutie sledovaných cieľov, a ani neodkázala na žiadny dôkaz predložený pred Všeobecným súdom.

39

Táto argumentácia nemá navyše právny základ, keďže článok 2 ods. 7 písm. c) tretia zarážka základného nariadenia sa netýka otázky, či deformácia patrí medzi prijateľné deformácie v trhovom hospodárstve, ale toho, či patrí medzi ten druh opatrení, ktoré existovali v bývalom systéme netrhového hospodárstva.

40

V rámci štvrtej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu Komisia Všeobecnému súdu vytýka, že v bodoch 66 a 67 napadnutého rozsudku rozhodol, že schémy štátnej pomoci považované za protiprávne a nezlučiteľné s vnútorným trhom v rozsudkoch z 29. januára 1998, Komisia/Taliansko (C‑280/95, EU:C:1998:28), z 21. marca 2002, Španielsko/Komisia (C‑36/00, EU:C:2002:196), a z 28. júla 2011, Diputación Foral de Vizcaya a i./Komisia (C‑471/09 P až C‑473/09 P, neuverejnený, EU:C:2011:521), sú porovnateľné s daňovými opatreniami v prejednávanom prípade, takže samotná existencia týchto opatrení nepostačuje na to, aby mohli byť považované za opatrenia prenesené z netrhového hospodárstva.

41

Po prvé schémy pomoci, ktoré boli sporné v týchto troch rozsudkoch Súdneho dvora, mali ako spoločný prvok, že boli cielené a obmedzené na sumu potrebnú na dosiahnutie strategického cieľa a teda mali jednu z vlastností, ktorá je typická pre trhové hospodárstvo. Naopak, obe opatrenia preskúmané v prejednávanej veci sa neobmedzovali na určitú kategóriu nákladov, a okrem toho znížená sadzba dane stanovená pre podniky v oblasti špičkových technológií nebola časovo obmedzená.

42

Po druhé tieto tri uvedené schémy pomoci sledovali strategický cieľ, ktorý je typický pre trhové hospodárstvo, a to ochrana životného prostredia, reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach a regionálny rozvoj. Naopak, opatrenia prešetrované v prejednávanej veci mali za cieľ podporovať strategické odvetvia a teda nesledovali cieľ, ktorý by bol typický pre trhové hospodárstvo.

43

Napokon Komisia uvádza, že príjemcovia štátnej pomoci, ktorá bola v troch rozsudkoch citovaných v bode 66 napadnutého rozsudku považovaná za protiprávnu a nezlučiteľnú s vnútorným trhom, nemali na rozdiel od spoločnosti Xinyi PV právo ponechať si túto pomoc, pretože bolo nariadené jej vymáhanie.

44

Xinyi PV tvrdí, že konštatovania, ktoré Všeobecný súd uviedol v bodoch 66 a 67 napadnutého rozsudku, predstavujú skutkové posúdenia, ktoré nemožno preskúmať v odvolacom konaní, pretože Komisia nenamietala ani nepreukázala zjavné skreslenie dôkazov.

45

Pokiaľ ide o meritum veci, táto spoločnosť tvrdí, že Komisia nespresnila, prečo si myslí, že predmetné daňové zvýhodnenia nie sú obmedzené na sumu nevyhnutnú na dosiahnutie cieľa, ktorý sledujú. V každom prípade sa podľa kritéria stanoveného v článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážke základného nariadenia nevyžaduje, aby bolo preukázané, že prijaté subvencie sa obmedzovali na sumu, ktorá je nevyhnutná na dosiahnutie sledovaných cieľov. Predmetné daňové zvýhodnenia sa navyše týkali environmentálnych cieľov.

46

GMB v prvom rade napáda bod 66 napadnutého rozsudku a tvrdí, že Všeobecný súd si mýli dva rozdielne pojmy. Slovné spojenie „významná deformácia prenesená z bývalého systému netrhového hospodárstva“, v prejednávanej veci z Čínskej ľudovej republiky, sa týka otázky právnej úpravy v oblasti antidumpingovej politiky Únie, pričom ide o to, či čínsky vývozca má nárok na THZ. Naopak, pojem „dotácie alebo štátna pomoc“ tvorí súčasť súboru pravidiel upravujúcich odlišnú otázku, spočívajúcu v tom, či je štátna pomoc, ktorá bola poskytnutá v krajine s trhovým hospodárstvom, dovolená.

47

Okrem toho Všeobecný súd údajne neprihliadol na rozdiel existujúci medzi centralizovaným systémom kontroly hospodárstva a obmedzenými a cielenými zásahmi, ktoré možno pozorovať v podmienkach trhového hospodárstva a ktoré sú zamerané na prilákanie zahraničných investícií a podporu obchodovania.

48

Napokon GMB napáda odôvodnenie uvedené v bode 67 napadnutého rozsudku, pričom tvrdí, že predmetné daňové zvýhodnenia sú zámerne a výslovne navrhnuté tak, aby upravovali štruktúru čínskeho hospodárstva určitým spôsobom, preto ich nemožno posudzovať izolovane od centralizovaného plánovania čínskej ekonomiky a ich cieľom je manipulovať sily na trhu, ktoré v tomto štáte pôsobia.

49

V piatej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 75 a 76, ako aj v bodoch 66 a 67 napadnutého rozsudku vychádzal z nesprávneho výkladu pojmu „netrhové hospodárstvo“ v zmysle článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážky základného nariadenia.

50

Komisia v prvom rade tvrdí, že keď Všeobecný súd v bode 76 napadnutého rozsudku uviedol, že systém netrhového hospodárstva sa vyznačuje „spôsobom hospodárskej organizácie založenej na spoločnom alebo štátnom vlastníctve podnikov, na ktoré sa vzťahujú výrobné ciele stanovené centralizovaným plánom“, nesprávne odkazuje na definíciu krajiny s obchodnými vzťahmi riadenými štátom.

51

Pojem „systém netrhového hospodárstva“ je totiž širší ako pojem „krajina s obchodnými vzťahmi riadenými štátom“, pretože sa vzťahuje najmä na krajiny uvedené v zozname nachádzajúcom sa v poznámke pod čiarou k článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia, z ktorých niektoré, ba až väčšina, predstavujú hospodárstva nachádzajúce sa v prechode k trhovému hospodárstvu.

52

Pokiaľ ide o Čínsku ľudovú republiku, aj táto krajina, v čase, keď bola uvedená v tomto zozname – predtým, než bola v dôsledku prijatia nariadenia Rady (ES) č. 905/98 z 27. apríla 1998, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 384/96 o ochrane pred dampingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 128, 1998, s. 18; Mim. vyd. 11/010, s. 111), presunutá do kategórie krajín uvedených v ustanovení zodpovedajúcom článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia – bola od roku 1979 hospodárstvom v prechode k trhovému hospodárstvu.

53

Čínska ľudová republika zaviedla v roku 1986 opatrenia na prilákanie priamych zahraničných investícií, medzi ktoré patril aj program „2 Free 3 Halve“, najmä pre zahraničné podniky v oblasti špičkových technológií.

54

Z tohto dôvodu sa Všeobecný súd tým, že v bode 76 napadnutého rozsudku rozhodol, že cieľ, ktorým je prilákanie priamych zahraničných investícií, je v rozpore s pojmom „netrhové hospodárstvo“, dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pretože vychádzal z nesprávneho výkladu tohto pojmu. Prevažná väčšina, ak nie všetky krajiny s netrhovým hospodárstvom, sa v okamihu začatia hospodárskych reforiem pokúšajú sa o prilákanie zahraničných investícií, pričom často využívajú oslobodenia od daní, o aké ide v tejto veci.

55

V druhom rade Všeobecný súd v bodoch 66, 67, 75 a 76 napadnutého rozsudku vychádzal podľa odvolateľky z predpokladu, že všetko, čo možno pozorovať v systéme trhového hospodárstva, nemožno a priori preniesť zo systému netrhového hospodárstva.

56

Takýto predpoklad je však nesprávny, pretože jednak väčšina krajín s netrhovým hospodárstvom sú krajiny s hospodárstvom v procese prechodu, ktoré sa orientujú na trhové hospodárstvo, a jednak deformácie spôsobené štátnymi zásahmi možno pozorovať aj v trhových hospodárstvach. Nie je rozhodujúca otázka, či niektoré prvky možno pozorovať aj v podmienkach trhového hospodárstva, ale či sú typické pre takéto hospodárstvo.

57

Xinyi PV tvrdí, že pojem „bývalý“, ktorý sa nachádza v článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážke základného nariadenia, vôbec nedovoľuje pochybovať o tom, že pri posudzovaní žiadostí o THZ podaných čínskymi výrobcami od 1. júla 1998, keď nadobudlo účinnosť nariadenie (ES) č. 905/98, ktorým bola zavedená možnosť získať THZ, musí Komisia preskúmať, či existujú deformácie prenesené zo systému netrhového hospodárstva, ktorý platil pred týmto dátumom, teda keď Čínska ľudová republika ešte bola krajinou s obchodnými vzťahmi riadenými štátom.

58

Všeobecný súd teda v bode 76 napadnutého rozsudku správne vyložil slovné spojenie „netrhové hospodárstvo“, ktoré je uvedené v článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážke základného nariadenia, tak, že znamená „hospodárstvo s obchodnými vzťahmi riadenými štátom“.

59

GMB tvrdí, že v bodoch 65 a 67 napadnutého rozsudku došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Zdôrazňuje, že deformácia hospodárskej súťaže môže byť považovaná za „prenesenú“ v zmysle článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážky základného nariadenia, pretože čínske hospodárstvo neupustilo jednoznačným spôsobom od plánovaného hospodárstva na účely prejdenia na trhové hospodárstvo.

60

Čínske hospodárstvo však zostáva v mnohých ohľadoch nereformovaným hospodárstvom, v ktorom vplyvy štátnej kontroly zohrávajú riadiacu úlohu. Po sebe nasledujúce päťročné plány zodpovedajú súboru povinných pokynov ústrednej čínskej vlády, ktoré sa vykonávajú na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni tak, aby sa čínske hospodárstvo riadilo v súlade s centrálnym plánovaním. Čínsky hospodársky model sa po roku 1998 významnejšie nezmenil do takej miery, že by sa dal opísať ako trhové hospodárstvo.

61

GMB napáda prístup Všeobecného súdu, ktorý považuje za príliš formalistický, vo vzťahu k slovnému spojeniu „deformácia prenesená z bývalého systému netrhového hospodárstva“, pretože tento prístup by znamenal, že akákoľvek deformácia zavedená Čínskou ľudovou republikou v jej hospodárstve od roku 1998 by vylučovala možnosť Komisie odmietnuť priznať THZ.

62

Táto spoločnosť zastáva názor, že Všeobecný súd sa tiež dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pretože primerané posúdenie deformácie sa nevzťahuje len na „existenciu“ predmetných opatrení ako ekonomických stimulov, ale skôr na úlohu, akú zohrávajú ako nástroje politických cieľov ústrednej čínskej vlády. Vývoj antidumpingového cla vo výške 36,1 %, potom 75,4 %, ktoré bolo uložené Xinyi PV, preukazuje, že deformácie, ktoré mohla využiť pri dosahovaní hospodárskych cieľov naplánovaných čínskou vládou, jej výrazne pomohli znížiť svoje ceny na najnižšiu úroveň bez toho, aby zohľadnila akékoľvek výrobné náklady. Úplná nepružnosť cien by nevznikla bez dotknutých deformácii.

63

GMB napokon tvrdí, že v bode 65 napadnutého rozsudku došlo v každom prípade k nesprávnemu právnemu posúdeniu v tom zmysle, že program „2 Free 3 Halve“ bol čínskou vládou zavedený počas roka 1986 a siaha teda do éry, keď Čína ešte nevykazovala žiadne charakteristické črty trhového hospodárstva.

64

Na úvod treba uviesť, že článok 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia stanovuje, že v prípade dovozov z krajín s netrhovým hospodárstvom sa normálna hodnota v zásade určí na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty v tretej krajine s trhovým hospodárstvom, t. j. podľa metódy analogickej krajiny, v zmysle výnimky z pravidiel stanovených v článku 2 ods. 1 až 6 toho istého nariadenia. Toto ustanovenie má teda za cieľ predchádzať zohľadneniu cien a nákladov, ktoré platia v krajinách s netrhovým hospodárstvom, keďže tieto parametre nie sú normálnym výsledkom síl, ktoré pôsobia na trhu (pozri najmä rozsudok z 19. júla 2012, Rada/Zhejiang Xinan Chemical Industrial Group, C‑337/09 P, EU:C:2012:471, bod 66).

65

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia sa však v prípade antidumpingových prešetrovaní, ktoré sa týkajú dovozu tovarov najmä z Číny, normálna hodnota pri niektorých výrobkoch určí v súlade s článkom 2 ods. 1 až 6 tohto nariadenia, a teda nie v súlade s metódou analogickej krajiny, ak sa na základe riadne preukázateľných tvrdení jedného alebo viacerých výrobcov, ktorí sú predmetom prešetrovania, a v súlade s kritériami a postupmi stanovenými v rovnakom článku 2 ods. 7 písm. c) uvedeného nariadenia preukáže, že u tohto výrobcu, resp. výrobcov, prevládajú pri výrobe a predaji výrobku, ktorý je podobný dotknutému výrobku, podmienky trhového hospodárstva.

66

Ako vyplýva z rôznych nariadení, z ktorých vychádza článok 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia, cieľom tejto úpravy je umožniť výrobcom, na ktorých sa vzťahujú podmienky trhového hospodárstva, ktoré vznikli najmä v Číne, získať postavenie zodpovedajúce ich individuálnej situácii, a nie postavenie zodpovedajúce celkovej situácii krajiny, v ktorej majú sídlo (rozsudok zo 4. februára 2016, C & J Clark International a Puma, C‑659/13 a C‑34/13, EU:C:2016:74, bod 108).

67

V súlade s právomocami, ktoré sú Komisii zverené základným nariadením, je jej úlohou posúdiť, či sú dôkazy predložené dotknutým výrobcom dostatočné na preukázanie, že kritériá na priznanie THZ uvedeného v článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia, ktoré sú stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) tohto nariadenia, sú splnené, kým úlohou sudu Únie je preskúmať, či toto posúdenie nebolo zjavne nesprávne (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 19. júla 2012, Rada/Zhejiang Xinan Chemical Industrial Group, C‑337/09 P, EU:C:2012:471, bod 70).

68

Je nesporné, že v tomto prípade žiadosť spoločnosti Xinyi PV, ktorou sa usiluje o THZ, bola zamietnutá jedine z dôvodu, že táto spoločnosť nepreukázala, že spĺňa kritérium uvedené v článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážke základného nariadenia.

69

Podľa daného ustanovenia musí dotknutý výrobca predložiť dostatočné dôkazy na preukázanie toho, že jeho výrobné náklady a finančná situácia nepodliehajú výrazným deformáciám preneseným z bývalého systému netrhového hospodárstva, najmä v oblasti odpisovania aktív, iných odpisov, výmenného obchodu a platieb vo forme vyrovnania dlhov.

70

Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, ako to tiež uviedol Všeobecný súd v bode 46 napadnutého rozsudku, že ukladá dve kumulatívne podmienky, z ktorých jedna sa týka existencie závažnej deformácie výrobných nákladov a finančnej situácie predmetného podniku a druhá skutočnosti, že uvedená deformácia sa ukazuje byť prenesená z bývalého systému netrhového hospodárstva.

71

Keďže napadnutý rozsudok sa zaoberá len druhou z týchto podmienok, Všeobecný súd sa obmedzil na to, že preskúmal a následne vyhovel len tej časti prvého žalobného dôvodu uvádzaného spoločnosťou Xinyi PV, ktorá bola založená na tom, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že daňové zvýhodnenia upravené čínskou právnou úpravou, z ktorých mala Xinyi PV prospech, mali byť kvalifikované ako deformácie „prenesené z bývalého systému netrhového hospodárstva“ v zmysle článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážky základného nariadenia.

72

V piatej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu, ktorú treba preskúmať na prvom mieste, Komisia spochybňuje výklad, ktorý dal Všeobecný súd v bode 76 napadnutého rozsudku druhej podmienke stanovenej v článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážke základného nariadenia, pričom v podstate tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne dospel k záveru, že slovné spojenie „bývalý systém netrhového hospodárstva“ v zmysle článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážky základného nariadenia odkazuje na „spôso[b] hospodárskej organizácie založenej na spoločnom alebo štátnom vlastníctve podnikov, na ktoré sa vzťahujú výrobné ciele stanovené centralizovaným plánom“.

73

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Xinyi PV pred Všeobecným súdom predovšetkým tvrdila, že daňové zvýhodnenia, ktoré získala, sa nemohli považovať za zvýhodnenia patriace do systému, v rámci ktorého je obchod predmetom úplného alebo takmer úplného monopolu a vnútroštátne ceny sú stanovené štátom, t. j. krajiny s obchodnými vzťahmi riadenými štátom.

74

Z toho vyplýva, čo napokon nespochybnil žiadny z účastníkov konania pred Súdnym dvorom, že na účely definície slovného spojenia „bývalý systému netrhového hospodárstva“, ktoré je uvedené v článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážke základného nariadenia, Všeobecný súd výslovne v bode 76 napadnutého rozsudku odkázal na hospodársky systém krajiny s obchodnými vzťahmi riadenými štátom.

75

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, ako vyplýva z odôvodnení 4 a 5 nariadenia č. 905/98, že k doplneniu mechanizmu, ktorý bol neskoršie prebratý najmä do článku 2 ods. 7 písm. b) a c) základného nariadenia, došlo preto, lebo reformy v Číne zásadne zmenili jej hospodárstvo a viedli k vytvoreniu podnikov, v ktorých prevládajú podmienky trhového hospodárstva, takže v tejto krajine sa zmenili hospodárske pomery, ktoré pôvodne viedli k systematickému používaniu metódy analogickej krajiny (rozsudok z 19. júla 2012, Rada/Zhejiang Xinan Chemical Industrial Group, C‑337/09 P, EU:C:2012:471, bod 68).

76

Čínska ľudová republika však aj napriek vykonaným reformám stále nie je krajinou s trhovým hospodárstvom, na ktorej vývozy by sa automaticky uplatnili pravidlá stanovené v článku 2 ods. 1 až 6 základného nariadenia, a preto v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. c) tohto nariadenia je úlohou každého výrobcu, ktorý chce využiť tieto pravidlá, aby predložil také dostatočné dôkazy, ako sú dôkazy špecifikované v poslednom uvedenom ustanovení, že pôsobí v trhovom hospodárstve odôvodňujúcom priznanie THZ (rozsudok z 19. júla 2012, Rada/Zhejiang Xinan Chemical Industrial Group, C‑337/09 P, EU:C:2012:471, bod 69).

77

Treba sa preto domnievať, že slovné spojenie „bývalý systém netrhového hospodárstva“, ako je uvedené v článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážke základného nariadenia, odkazuje na bývalý hospodársky systém, ktorý viedol k systematickému používaniu metódy analogickej krajiny v súvislosti s čínskymi výrobcami, no od ktorého sa Čínska ľudová republika odklonila.

78

Je všeobecne známe, že už pred 1. júlom 1998, t. j. dátumom nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 905/98 zavádzajúceho mechanizmus, ktorý bol neskôr prebratý najmä do článku 2 ods. 7 písm. b) a c) základného nariadenia, hospodársky systém prevládajúci v Číne už vtedy nebol systémom krajiny s obchodnými vzťahmi riadenými štátom. Bol totiž systémom krajiny, v ktorej napriek tomu, že stále nemala trhové hospodárstvo, už prebehli niektoré reformy znižujúce kontrolu zo strany štátu, no ktorej hospodárstvo zostáva v mnohých odvetviach poznačené predovšetkým ústrednou úlohou päťročných plánov.

79

Navyše je nesporné, ako uviedol aj generálny advokát v bode 59 svojich návrhov, že cieľom sledovaným zavedením tohto mechanizmu bolo uznať niektoré dosiahnuté reformy v určitých odvetviach čínskeho hospodárstva a podporovať ešte zásadnejšie reformy, aby v relatívne blízkej budúcnosti vo všetkých odvetviach tohto hospodárstva neboli náklady znášané výrobcami a ceny nimi uplatňované stanovované alebo výrazne ovplyvnené štátom, ale boli v podstate výsledkom slobodnej súťaže ponuky a dopytu.

80

Dovtedy sa však v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. b) a c) základného nariadenia vo všeobecnosti naďalej uplatňuje metóda analogickej krajiny na výpočet normálnej hodnoty, pričom táto metóda sa na výrobcu neuplatní len vtedy, ak z právneho hľadiska dostatočne preukáže, že spĺňa všetkých päť podmienok stanovených v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, a v takomto prípade bude Komisia povinná vypočítať normálnu hodnotu s ohľadom na tohto čínskeho výrobcu v súlade s metódou stanovenou v článku 2 ods. 1 až 6 základného nariadenia na dovoz z krajín s trhovým hospodárstvom.

81

Záver, podľa ktorého slovné spojenie „bývalý systém netrhového hospodárstva“, ako je uvedené v článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážke základného nariadenia, nemusí nevyhnutne a osobitne odkazovať na hospodársky systém krajiny s obchodnými vzťahmi riadenými štátom, ale všeobecnejšie na hospodársky systém s netrhovým hospodárstvom, v ktorom prípadne už došlo k niektorým reformám, je potvrdený skutočnosťou, že vo viacerých jazykových verziách tohto ustanovenia sa nachádzajú rôzne výrazy, ako napr. „predchádzajúci hospodársky systém, v ktorom hospodárstvo nepodlieha zákonom trhu“ (sistema anterior de economia no sujeta a las leyes del mercado v španielskej jazykovej verzii), „bývalý systém s netrhovým hospodárstvom“ (former non‑market economy system v anglickej jazykovej verzii), ako aj „bývalý systém centralizovanej ekonomiky“ (antigo sistema de economia centralizada v portugalskej jazykovej verzii).

82

Tento záver navyše podporuje skutočnosť, ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 70 až 73 svojich návrhov, že slovo „prenesený“, ktoré je uvedené pred slovným spojením „z bývalého systému netrhového hospodárstva“, treba vzhľadom na ratio legis ustanovení týkajúcich sa štatútu THZ chápať v tom zmysle, že tento bývalý systém musel viesť k predmetným deformáciám alebo ich spôsobiť, alebo, inými slovami, v tom zmysle, že predmetné zvýhodnenia musia vyplývať z takéhoto systému, ako to navyše rozhodol Všeobecný súd v bode 64 napadnutého rozsudku po porovnaní niektorých jazykových verzií základného nariadenia.

83

Napokon tento záver je potvrdený cieľom článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, ktorého účelom je zabezpečiť, aby výrobca pôsobil v podmienkach trhového hospodárstva, a najmä, aby náklady, ktoré mu vznikajú, a ceny, ktoré stanovuje, boli výsledkom slobodnej súťaže síl na trhu (rozsudok z 19. júla 2012, Rada/Zhejiang Xinan Chemical Industrial Group, C‑337/09 P, EU:C:2012:471, bod 82).

84

Vzhľadom na tento cieľ je totiž na účely článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážky tohto nariadenia irelevantné, či predmetný hospodársky systém je hospodárstvom s obchodnými vzťahmi riadenými štátom alebo iným druhom netrhového hospodárstva.

85

Z toho vyplýva, že článok 2 ods. 7 písm. c) tretia zarážka základného nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že ukladá výrobcovi povinnosť z právneho hľadiska dostatočne preukázať, že jeho výrobné náklady a finančná situácia nie sú predmetom žiadnej významnej deformácie vyplývajúcej z hospodárskeho systému netrhového hospodárstva, ktorý môže byť pre niektoré odvetvia systémom nachádzajúcim sa už v procese prechodu k systému trhového hospodárstva.

86

Vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že keď Všeobecný súd v bode 76 napadnutého rozsudku odkázal na účely definície slovného spojenia „bývalý systém netrhového hospodárstva“ uvedeného v článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážke základného nariadenia na hospodársky systém krajiny s obchodnými vzťahmi riadenými štátom, dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia.

87

Piatej časti prvého odvolacieho dôvodu treba preto vyhovieť.

88

Komisia svojou prvou časťou prvého odvolacieho dôvodu, ktorú treba preskúmať na druhom mieste, Všeobecnému súdu v podstate vytýka, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 63 a 69 napadnutého rozsudku rozhodol, že nestačí preukázať, že opatrenie mohlo byť viazané na plán zavedený v Číne, aby sa považovalo za prenesené z bývalého systému netrhového hospodárstva v zmysle článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážky základného nariadenia, pretože inak by bolo toto ustanovenie zbavené všetkého potrebného účinku.

89

V tejto súvislosti treba na úvod zamietnuť námietku vznesenú spoločnosťou Xinyi PV, podľa ktorej je táto argumentácia Komisie neprípustná, keďže ide o nové tvrdenie, ktoré nebolo predmetom diskusie pred Všeobecným súdom.

90

Je totiž prípustné, aby Komisia podala odvolanie, v rámci ktorého v konaní pred Súdnym dvorom uvedie odvolacie dôvody vyplývajúce zo samotného napadnutého rozsudku, ktoré majú z právneho hľadiska spochybniť jeho dôvodnosť (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 10. apríla 2014, Komisia a i./Siemens Österreich a i., C‑231/11 P až C‑233/11 P, EU:C:2014:256, bod 102). Okrem toho, z bodov 52 a 53 napadnutého rozsudku vyplýva, že predmetné tvrdenie bolo vznesené Komisiou pred Všeobecným súdom, takže tento súd bol povinný naň odpovedať.

91

Pokiaľ ide o meritum veci, na úvod treba uviesť, že na rozdiel od tvrdenia spoločnosti Xinyi PV, Všeobecný súd nevychádzal v bode 69 napadnutého rozsudku z konštatovania, že päťročné plány pripravované v súčasnej Čínskej ľudovej republike nie sú porovnateľné s tými, ktoré sa uplatňovali, keď mala táto krajina ešte hospodárstvo s obchodnými vzťahmi riadenými štátom.

92

V uvedenom bode totiž Všeobecný súd zamietol tvrdenie Komisie založené na „nepriamej väzbe predmetných daňových zvýhodnení na rôzne plány zavedené v Číne“ z dôvodu, že „vyplýva z nadmerného formalizmu, keďže pretrvávajúca existencia uvedených plánov nevyhnutne neznamená, že uvedené režimy boli prenesené z bývalého netrhového hospodárstva v Číne, s výnimkou názoru, že všetky opatrenia prijaté v Číne, ktoré možno viazať na plán, sú prenesené z jej bývalého netrhového hospodárstva, čo by zbavilo článok 2 ods. 7 písm. b) a c) základného nariadenia akéhokoľvek potrebného účinku“.

93

Okrem toho Všeobecný súd v bode 76 napadnutého rozsudku uviedol, že uplatňovanie výrobných cieľov stanovených centralizovaným plánom je charakteristické pre systém netrhového hospodárstva.

94

V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že hoci v súčasnosti čínske päťročné plány už nestanovujú ciele výroby pre všetky odvetvia hospodárstva, ako to bolo v čase, keď ešte bola krajinou s obchodnými vzťahmi riadenými štátom, nič to nemení na tom, že je zrejmé, ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 89 a 99 svojich návrhov, že tieto plány majú ešte aj po reformách, ktorými prešiel čínsky hospodársky systém, kľúčovú úlohu v riadení tohto hospodárstva, pretože obsahujú pre veľké množstvo odvetví presné ciele, ktoré majú záväznú povahu pre všetky úrovne verejnej správy.

95

V dôsledku toho, keďže, ako už bolo uvedené v bode 85 tohto rozsudku, kritérium stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážke základného nariadenia ukladá výrobcovi z právneho hľadiska dostatočne preukázať, že jeho výrobné náklady a finančná situácia nie sú predmetom žiadnej významnej deformácie vyplývajúcej z hospodárskeho systému netrhového hospodárstva, či už ide o systém štátneho obchodu alebo o systém nachádzajúci sa v procese prechodu k trhovému hospodárstvu, spojenie opatrenia, o aké ide v prejednávanej veci, a ktoré spočíva v udelení daňových zvýhodnení na zahraničné investície v sektoroch považovaných za strategické, akými sú špičkové technológie, s rôznymi plánmi zavedenými v Číne, je dostatočné na to, aby sa bolo možné domnievať, že toto opatrenie predstavuje deformáciu „prenesenú z bývalého systému netrhového hospodárstva“ v zmysle tohto ustanovenia.

96

Navyše na rozdiel od toho, ako Všeobecný súd rozhodol v bode 69 napadnutého rozsudku, táto domnienka nezbavuje článok 2 ods. 7 písm. c) tretiu zarážku základného nariadenia nijakého potrebného účinku.

97

Totiž okrem toho, že sa uplatňuje len na opatrenia, ktoré sú skutočne spojené s päťročným plánom, môže dotknutý výrobca túto domnienku vyvrátiť, ak z právneho hľadiska dostatočne preukáže, že dotknuté opatrenie nie je vo svojej podstate v rozpore s trhovým hospodárstvom.

98

V každom prípade má uvedený výrobca možnosť preukázať, že toto opatrenie v rozsahu, v akom sa na neho uplatňuje, nepredstavuje žiadnu deformáciu, ktorú by bolo možné v zmysle tohto istého ustanovenia považovať za „významnú“.

99

Z toho vyplýva, že v odôvodnení uvedenom v bode 69 napadnutého rozsudku došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu.

100

V dôsledku toho treba dospieť k záveru, že aj prvá časť prvého odvolacieho dôvodu je dôvodná.

101

V druhej a štvrtej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu, ktoré treba preskúmať spoločne na treťom mieste, Komisia Všeobecnému súdu vytýka, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 66, 67, 75 a 76 napadnutého rozsudku rozhodol, že sa nemožno domnievať, že predmetné daňové zvýhodnenia sú prenesené z bývalého systému netrhového hospodárstva v zmysle článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážky základného nariadenia, pretože na jednej strane je všeobecne známe, že krajiny s trhovým hospodárstvom, akými sú členské štáty Únie, taktiež priznávajú podnikom daňové zvýhodnenia s cieľom prilákať zahraničné investície v sektoroch považovaných za strategické, ako je oblasť špičkových technológií, a na druhej strane sa takýto cieľ zdá byť aspoň teoreticky v rozpore so spôsobom hospodárskej organizácie založenej na spoločnom alebo štátnom vlastníctve podnikov, na ktoré sa vzťahujú výrobné ciele stanovené centralizovaným plánom, čo charakterizuje systém netrhového hospodárstva.

102

Hoci, ako tvrdí Xinyi PV, Súdnemu dvoru síce neprináleží, aby v rámci odvolania preskúmaval konštatovanie, ktoré má v zásade povahu skutkového zistenia, ktoré bolo uskutočnené v uvedených bodoch napadnutého rozsudku a podľa ktorého rovnaké daňové zvýhodnenia ako tie, ktoré sa poskytujú tomuto výrobcovi, existujú aj v krajinách s trhovým hospodárstvom, akými sú členské štáty Únie, je prípustné, aby Komisia vo svojom odvolaní napadla záver, ktorý Všeobecný súd vyvodil v podobe právnej kvalifikácie z týchto skutkových okolností, a síce, že sa nemožno domnievať, že tieto daňové zvýhodnenia sú „prenesené z bývalého systému netrhového hospodárstva“ v zmysle článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážky základného nariadenia.

103

Treba pritom konštatovať, že táto kritika je dôvodná.

104

Ako totiž generálny advokát v podstate uviedol v bodoch 95 až 99 svojich návrhov, keďže je nesporné, že predmetné daňové zvýhodnenia môžu byť viazané na rôzne plány zavedené v Číne a že táto krajina sa aj napriek reformám jej hospodárskeho modelu stále považuje – ako vyplýva z ustanovení uvedených v článku 2 ods. 7 písm. b) a c) základného nariadenia – za krajinu v zásade s netrhovým hospodárstvom, kontext, do ktorého tieto daňové zvýhodnenia patria, je zásadne odlišný od toho, v akom fungujú prípadné podobné opatrenia v krajinách s trhovým hospodárstvom.

105

V tejto súvislosti, pokiaľ ide o členské štáty Únie, treba pripomenúť, že takéto zvýhodnenia sú v zásade nezlučiteľné s vnútorným trhom, a teda zakázané, ak ich možno kvalifikovať ako „štátnu pomoc“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, čo si vyžaduje, aby boli splnené všetky štyri podmienky, ktoré sú stanovené v tomto ustanovení (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia a i./World Duty Free Group e.a., C‑20/15 P a C‑21/15 P, EU:C:2016:981, bod 53).

106

Okrem toho, ako tiež uviedla Komisia bez toho, aby jej v tomto bode Xinyi PV oponovala, v troch rozsudkoch, ktoré spomenul Všeobecný súd v bode 66 napadnutého rozsudku, išlo o daňové pomoci považované za nezlučiteľné s právom Únie, ktoré sa majú vymáhať od ich príjemcov, a to napriek tomu, že ich poskytnutie sa spájalo s určitými obmedzeniami na účely dosiahnutia presných cieľov. Naopak, v prejednávanej veci sú daňové zvýhodnenia poskytnuté v prospech široko definovaných strategických odvetví a nie sú časovo obmedzené, a navyše sa nezdá, že by poskytovanie pomoci bolo predmetom kontroly zo strany štátu, ktorá by vystavovala príjemcov pomoci riziku jej vymáhania.

107

Čo sa týka osobitného hospodárskeho systému prevládajúcemu v Číne, ako je uvedený v ustanovení článku 2 ods. 7 písm. b) a c) základného nariadenia, t. j. hospodárskeho systému v prechode k trhovému hospodárstvu, ktorý sa však stále v zásade považuje za systém s netrhovým hospodárstvom, pokiaľ sú predmetné daňové zvýhodnenia tak ako v prejednávanej veci spojené s rôznymi plánmi zavedenými v Číne, nemožno sa domnievať, že by tieto zvýhodnenia boli v protiklade k takémuto systému.

108

Naopak, ako uviedol aj generálny advokát v bode 104 svojich návrhov, vzhľadom na to, že predmetné daňové zvýhodnenia vykonávajú päťročný plán, čo je charakteristický prvok netrhových hospodárstiev, ktorý je naďalej zásadným prvkom v čínskej hospodárskej organizácii, Komisia mohla predpokladať, že tieto opatrenia boli „prenesen[é] z bývalého systému netrhového hospodárstva“.

109

Z tohto dôvodu treba dospieť k záveru, že druhá a štvrtá časť prvého odvolacieho dôvodu Komisie sú dôvodné.

110

Z toho vyplýva, že aj bez toho, aby bolo potrebné preskúmať tretiu časť prvého odvolacieho dôvodu, sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že rozhodol, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď odmietla priznať THZ spoločnosti Xinyi PV na základe posúdenia, že deformácie vyplývajúce z týchto opatrení neboli „prenesené z bývalého systému netrhového hospodárstva“ v zmysle článku 2 ods. 7 písm. c) tretej zarážky základného nariadenia.

111

Z toho vyplýva, že keďže je prvý odvolací dôvod Komisie dôvodný vo svojej prvej, druhej, štvrtej a piatej časti, treba napadnutý rozsudok zrušiť bez toho, aby bolo potrebné preskúmať druhý a tretí odvolací dôvod.

112

Podľa článku 61 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej Únie môže Súdny dvor v prípade zrušenia rozhodnutia Všeobecného súdu sám vydať konečný rozsudok, ak to stav konania dovoľuje.

113

To však nie je prípad v prejednávanej veci, pretože Všeobecný súd vyhovel žalobe spoločnosti Xinyi PV o neplatnosť bez toho, aby preskúmal druhú časť prvého žalobného dôvodu a druhý až štvrtý žalobný dôvod, ktoré mu boli predložené. Je preto opodstatnené vrátiť vec Všeobecnému súdu.

114

Keďže vec musí byť vrátená Všeobecnému súdu, o trovách konania sa rozhodne neskôr.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: