–

Finnair Oyj, v zastúpení: T. Väätäinen, asianajaja,

–

Keskinäinen Vakuutusyhtiö Fennia, v zastúpení: V. Teiramaa, asianajaja,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci M. Capolupo, avvocato dello Stato,

–

Európska komisia, v zastúpení: I. Koskinen a K. Simonsson, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 31 Dohovoru o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu uzavretého v Montreale 28. mája 1999 a schváleného v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2001/539/ES z 5. apríla 2001 (Ú. v. ES L 194, 2001, s. 38; Mim. vyd. 07/005, s. 491, ďalej len „Montrealský dohovor“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Finnair Oyj, leteckou spoločnosťou, a Keskinäinen Vakuutusyhtiö Fennia (ďalej len „Fennia“), poisťovňou, vo veci zodpovednosti tohto leteckého dopravcu z dôvodu škody vyplývajúcej zo straty predmetov nachádzajúcich sa v batožine.

3

Preambula Montrealského dohovoru najmä v treťom odôvodnení uvádza, že zmluvné štáty tohto dohovoru „uzn[ali] dôležitosť zabezpečenia ochrany záujmov spotrebiteľov v medzinárodnej leteckej doprave a potrebu spravodlivého odškodnenia založeného na princípe náhrady“.

4

Podľa piateho odôvodnenia tejto preambuly:

„… spoločná akcia štátov týkajúca sa ďalšieho zosúlaďovania a kodifikácie niektorých pravidiel upravujúcich medzinárodnú leteckú dopravu prostredníctvom nového dohovoru je najprimeranejším prostriedkom na dosiahnutie spravodlivého vyváženia záujmov.“

5

Článok 17 Montrealského dohovoru, nazvaný „Smrť a zranenie cestujúcich – škoda na batožine“, vo svojom odseku 2 stanovuje:

„Dopravca je zodpovedný za spôsobenú škodu v prípade zničenia, straty alebo poškodenia zapísanej batožiny iba v prípade, ak sa udalosť, ktorá zapríčinila zničenie, stratu alebo poškodenie, udiala na palube lietadla alebo kedykoľvek v čase, keď mal dopravca zapísanú batožinu na starosti. Dopravca však nie je zodpovedný v takom rozsahu, v akom škoda vznikla v dôsledku vnútornej závady, povahy alebo vady batožiny. V prípade nezapísanej batožiny vrátane osobných vecí je dopravca zodpovedný, ak škoda vznikla jeho zavinením alebo zavinením jeho pracovníkov alebo agentov.“

6

Článok 31 tohto dohovoru, nazvaný „Včasné oznámenie reklamácií“, uvádza:

„1.   Prijatie zapísanej batožiny alebo nákladu bez reklamácie osobou, ktorá je oprávnená na ich prijatie, je dôkazom prima facie, že tieto boli dodané v dobrom stave a v súlade s prepravným dokumentom alebo záznamom uloženým iným spôsobom, ako je uvedené v odseku 2 článku 3 a odseku 2 článku 4.

2.   V prípade škody musí osoba, ktorá je oprávnená na prijatie prepravovaných vecí, vzniesť reklamáciu voči dopravcovi ihneď po zistení škody a najneskôr do siedmich dní po dni prijatia zapísanej batožiny a do 14 dní po dni prijatia nákladu. V prípade omeškania musí byť reklamácia vznesená najneskôr do 21 dní po dni, keď jej boli batožina alebo náklad dané k dispozícii.

3.   Každá reklamácia musí mať písomnú formu a musí byť odovzdaná alebo odoslaná v horeuvedených lehotách.

4.   Ak v horeuvedenej lehote nebola vznesená reklamácia, proti dopravcovi nemožno začať konanie s výnimkou podvodu z jeho strany.“

7

Článok 1 nariadenia Rady (ES) č. 2027/97 z 9. októbra 1997 o zodpovednosti leteckého dopravcu pri preprave cestujúcich a ich batožiny v leteckej doprave (Ú. v. ES L 285, 1997, s. 1; Mim. vyd. 07/003, s. 489), zmeneného a doplneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 889/2002 z 13. mája 2002 (Ú. v. ES L 140, 2002, s. 2; Mim. vyd. 07/006, s. 246) (ďalej len „nariadenie č. 2027/97“), stanovuje:

„Toto nariadenie vykonáva príslušné ustanovenia Montrealského dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny v leteckej doprave a ustanovuje určité dodatočné ustanovenia. …“

8

Článok 3 ods. 1 nariadenia č. 2027/97 znie:

„Zodpovednosť leteckého dopravcu spoločenstva za cestujúcich a ich batožinu sa riadi všetkými ustanoveniami Montrealského dohovoru, relevantnými pre takú zodpovednosť.“

9

Pani Kristiina Mäkelä‑Dermedesiotisová letela spoločnosťou Finnair z Malagy (Španielsko) do Helsínk (Fínsko). Po prílete do Helsínk 1. novembra 2010 zistila, že jej v zapísanej batožine chýbajú viaceré predmety.

10

Pani Mäkelä‑Dermedesiotisová túto skutočnosť telefonicky oznámila ešte v ten istý deň zástupcovi zákazníckeho centra spoločnosti Finnair. Označila stratené predmety a informovala o ich hodnote tohto zástupcu, ktorý zaznamenal informácie, ktoré mu poskytla, v informačnom systéme spoločnosti Finnair. Dňa 3. novembra 2010 pani Mäkelä‑Dermedesiotisová opäť telefonicky kontaktovala zákaznícke centrum spoločnosti Finnair s cieľom získať potvrdenie pre potreby jej poisťovne, spoločnosti Fennia. V nadväznosti na túto žiadosť jej spoločnosť Finnair vydala potvrdenie o podaní oznámenia o škode.

11

Fennia následne nahradila škodu pani Mäkelä‑Dermedesiotisovej, ktorá jej vznikla, a vzhľadom na to, že vstúpila do pôvodných nárokov svojho poistenca, podala 2. septembra 2011 žalobu na Helsingin käräjäoikeus (Súd prvého stupňa Helsinki, Fínsko), ktorou sa domáhala náhrady škody od spoločnosti Finnair.

12

Finnair prípustnosť uvedenej žaloby spochybnila, pričom v podstate tvrdila, že pani Mäkelä‑Dermedesiotisová nepodala písomnú reklamáciu v lehote do siedmich dní od prijatia batožiny, stanovenej v článku 31 ods. 2 Montrealského dohovoru.

13

Rozsudkom zo 4. septembra 2012 Helsingin käräjäoikeus (Súd prvého stupňa Helsinki) rozhodol v prospech spoločnosti Finnair a žalobu o náhradu škody zamietol.

14

Fennia sa proti tomuto rozsudku odvolala na Helsingin hovioikeus (Odvolací súd Helsinki, Fínsko).

15

Uvedený súd najmä preskúmal pokyny pre cestujúcich uverejnené na internetovej stránke spoločnosti Finnair, ktoré obsahovali rôzne údaje týkajúce sa oznámenia škody a samotného podania písomnej reklamácie. Tento súd konštatoval, že oznámenie o škode možno urobiť telefonicky, zatiaľ čo písomná reklamácia sa musí podať prostredníctvom osobitného formulára v lehote do siedmich dní od prijatia batožiny. Helsingin hovioikeus (Odvolací súd Helsinki) uviedol, že pokyny na internetovej stránke spoločnosti Finnair „neboli dostatočne jasné a jednoznačné pre cestujúceho ako spotrebiteľa“. Podľa tohto súdu, keďže v pokynoch nebolo osobitne uvedené, na aký účel sa má oznámenie o škode podať, mohol sa cestujúci ako spotrebiteľ oprávnene domnievať, že aj reklamácia podaná telefonicky a zaregistrovaná zamestnancom podniku spĺňa podmienky formálnej písomnej reklamácie. V danom prípade pani Mäkelä‑Dermedesiotisová spoločnosti Finnair podrobne opísala vzniknutú stratu a písomné potvrdenie o podaní oznámenia o škode, ktoré jej táto spoločnosť vydala, preukazuje skutočnosť, že jej reklamácia bola včas zapísaná do informačného systému spoločnosti Finnair. Navyše Finnair prijala toto oznámenie o škode, ale neinformovala pani Mäkelä‑Dermedesiotisovú o tom, že sa domnieva, že to nestačí na umožnenie podania žaloby o náhradu škody proti tomuto leteckému dopravcovi, a neoznámila jej, že musí podať tiež písomnú reklamáciu.

16

Rozsudkom z 28. februára 2014 Helsingin hovioikeus (Odvolací súd Helsinki) zmenil rozsudok Helsingin käräjäoikeus (Súd prvého stupňa Helsinki) a uložil spoločnosti Finnair povinnosť nahradiť škodu poisťovni Fennia.

17

Finnair podala proti tomuto rozsudku dovolanie na vnútroštátny súd Korkein oikeus (Najvyšší súd, Fínsko). Na podporu svojho dovolania tento letecký dopravca najmä tvrdí, že Helsingin hovioikeus (Odvolací súd Helsinki) vyložil na rozdiel od Helsingin käräjäoikeus (Súd prvého stupňa Helsinki) článok 31 Montrealského dohovoru nesprávne.

18

Za týchto podmienok Korkein oikeus (Najvyšší súd) rozhodol konanie prerušiť a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

19

Treba spresniť, že Európske spoločenstvo podpísalo Montrealský dohovor 9. decembra 1999 a tento dohovor bol schválený v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady Európskej únie 5. apríla 2001. Tento dohovor nadobudol platnosť pre Európsku úniu 28. júna 2004.

20

Od tohto dátumu je Montrealský dohovor neoddeliteľnou súčasťou právneho poriadku Únie a v dôsledku toho má Súdny dvor právomoc rozhodovať o prejudiciálnych otázkach týkajúcich sa jeho výkladu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. januára 2006, IATA a ELFAA, C‑344/04, EU:C:2006:10, bod 36, ako aj zo 6. mája 2010, Walz, C‑63/09, EU:C:2010:251, bod 20).

21

Článok 31 Viedenského dohovoru z 23. mája 1969 o zmluvnom práve, ktorý kodifikuje všeobecné medzinárodné právo, ktoré je pre Úniu záväzné, v tejto súvislosti spresňuje, že zmluva sa má vykladať dobromyseľne, v súlade s obvyklým významom, ktorý sa dáva výrazom v zmluve v ich celkovej súvislosti, a takisto s prihliadnutím na predmet a účel zmluvy (rozsudok zo 17. februára 2016, Air Baltic Corporation, C‑429/14, EU:C:2016:88, bod 24).

22

V zmysle týchto úvah treba v predmetnej veci vyložiť relevantné ustanovenia Montrealského dohovoru.

23

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 31 ods. 4 Montrealského dohovoru má vykladať v tom zmysle, že v lehotách stanovených v odseku 2 tohto článku musí byť reklamácia podaná písomne v súlade s odsekom 3 tohto článku, pod hrozbou neprípustnosti uplatnenia akýchkoľvek nárokov voči dopravcovi.

24

V tomto ohľade predovšetkým z článku 31 ods. 2 Montrealského dohovoru najmä vyplýva, že v prípade škody musí osoba, ktorá je oprávnená na prijatie prepravovaných vecí, vzniesť reklamáciu voči leteckému dopravcovi ihneď po zistení škody a najneskôr v lehotách stanovených týmto ustanovením pre zapísanú batožinu a pre náklad.

25

Okrem toho podľa článku 31 ods. 3 tohto dohovoru musí mať každá reklamácia písomnú formu a musí byť odovzdaná alebo odoslaná v lehotách stanovených pre túto reklamáciu.

26

Ustanovenia odsekov 2 a 3 článku 31 Montrealského dohovoru však majú doplnkovú povahu. Zatiaľ čo článok 31 ods. 2 tohto dohovoru sa obmedzuje na stanovenie lehôt, v ktorých musia byť rôzne druhy reklamácií zaslané leteckému dopravcovi, článok 31 ods. 3 uvedeného dohovoru spresňuje, akým spôsobom by mali byť tieto reklamácie dopravcovi podané a v akej forme treba tieto reklamácie urobiť, s tým, že toto spresnenie nemôže ovplyvniť povinnosť dodržať lehoty stanovené v uvedenom článku 31 ods. 2.

27

Z toho vyplýva, že odseky 2 a 3 článku 31 Montrealského dohovoru vo vzájomnom spojení sa majú vykladať tak, že vyžadujú, aby reklamácia bola vykonaná písomne a podaná leteckému dopravcovi v lehotách stanovených v uvedenom článku 31 ods. 2.

28

Podľa článku 31 ods. 4 Montrealského dohovoru, ak v stanovenej lehote nebola vznesená reklamácia, proti leteckému dopravcovi nemožno začať konanie s výnimkou podvodu z jeho strany.

29

Z toho vyplýva, že ten, kto sa domnieva, že mu bola spôsobená škoda v dôsledku poškodenia batožiny alebo nákladu, musí podať svoju reklamáciu leteckému dopravcovi v lehotách stanovených v článku 31 ods. 2 tohto dohovoru, pod hrozbou neprípustnosti akýchkoľvek nárokov proti tomuto dopravcovi.

30

Okrem toho vzhľadom na osobitný vzťah medzi odsekmi 2 a 3 článku 31 Montrealského dohovoru, ako je spresnený v bode 26 tohto rozsudku, reklamáciu nemožno považovať za platne zaslanú leteckému dopravcovi v stanovených lehotách v zmysle odseku 4 tohto článku, pokiaľ nebola podaná v písomnej forme, ktorú vyžaduje odsek 3 toho istého článku.

31

Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že na prvú otázku treba odpovedať tak, že článok 31 ods. 4 Montrealského dohovoru sa má vykladať v tom zmysle, že v lehotách stanovených v odseku 2 tohto článku musí byť reklamácia podaná písomne v súlade s odsekom 3 tohto článku, pod hrozbou neprípustnosti uplatnenia akýchkoľvek nárokov voči dopravcovi.

32

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či reklamácia, akou je reklamácia dotknutá vo veci samej, zaregistrovaná do informačného systému leteckého dopravcu, spĺňa požiadavku písomnej formy stanovenú v článku 31 ods. 3 Montrealského dohovoru.

33

V tomto zmysle treba uviesť, že podľa jeho obvyklého významu prídavné meno „písomný“ označuje súbor grafických znakov, ktorý má určitý význam.

34

Okrem toho vzhľadom tak na tretie odôvodnenie preambuly Montrealského dohovoru, ktorý pripomína dôležitosť zabezpečenia ochrany záujmov spotrebiteľov v medzinárodnej leteckej doprave, ako aj na zásadu „spravodlivého vyváženia záujmov“ uvedenú v piatom odôvodnení tejto preambuly, nemôže požiadavka písomnej formy viesť k neprimeranému obmedzeniu konkrétneho spôsobu, ktorý si môže cestujúci zvoliť pre podanie svojej reklamácie, pokiaľ tento cestujúci zostáva identifikovateľný ako autor reklamácie.

35

V dôsledku toho sa prídavné meno „písomný“ v kontexte článku 31 uvedeného dohovoru chápe tak, že označuje akýkoľvek súbor grafických znakov, ktorý má určitý význam, nezávisle od skutočnosti, či je písaný rukou, vytlačený na papieri alebo zaregistrovaný v elektronickej forme.

36

Preto sa reklamácia, akou je tá dotknutá vo veci samej, zaregistrovaná do informačného systému leteckého dopravcu, má považovať za reklamáciu, ktorá spĺňa požiadavku písomnej formy uvedenú v článku 31 ods. 3 Montrealského dohovoru.

37

S ohľadom na vyššie uvedené úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že reklamácia, akou je reklamácia dotknutá vo veci samej, zaregistrovaná do informačného systému leteckého dopravcu, spĺňa požiadavku písomnej formy stanovenú v článku 31 ods. 3 Montrealského dohovoru.

38

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 31 ods. 2 a 3 Montrealského dohovoru má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sa požiadavka písomnej formy považovala za dodržanú, ak zástupca leteckého dopravcu s vedomím cestujúceho v písomnej forme zaznamenal oznámenie o škode do informačného systému tohto dopravcu, buď na papier alebo elektronicky.

39

Ako vyplýva z bodov 24 a 25 tohto rozsudku, z článku 31 ods. 2 Montrealského dohovoru vyplýva najmä to, že v prípade poškodenia musí osoba, ktorá je oprávnená na prijatie prepravovaných vecí, vzniesť reklamáciu voči leteckému dopravcovi v stanovených lehotách. Okrem toho podľa článku 31 ods. 3 tohto dohovoru musí mať každá reklamácia písomnú formu a musí byť odovzdaná alebo odoslaná v lehote stanovenej pre túto reklamáciu.

40

Z jasného znenia týchto ustanovení vo vzájomnom spojení vyplýva, že je úlohou osoby, ktorá je oprávnená na prijatie prepravovaných vecí, ako je osoba dotknutá vo veci samej, ako cestujúci, ktorého zapísaná batožina bola poškodená, vzniesť reklamáciu a podať ju dotknutému leteckému dopravcovi.

41

Dotknutý cestujúci je totiž schopný zistiť poškodenie a má informácie nevyhnutné na účely preukázania povahy a hodnoty konkrétnych predmetov, ktoré boli poškodené, a v konečnom dôsledku aj výšky tejto škody.

42

Hoci zodpovednosť za vznesenie reklamácie znáša výlučne cestujúci, zo znenia článku 31 Montrealského dohovoru nijako nevyplýva, že by táto osoba nemala možnosť využiť na podanie svojej reklamácie pomoc iných osôb.

43

Opačný výklad by bol okrem toho v rozpore s cieľom ochrany záujmov spotrebiteľov v leteckej doprave, ktorý vyplýva z tretieho odôvodnenia preambuly tohto dohovoru a ktorý treba v súlade s judikatúrou Súdneho dvora pripomenutou v bode 21 tohto rozsudku zohľadniť.

44

Možnosť cestujúceho využiť pomoc iných osôb mu tiež umožňuje, ako to bolo vo veci samej, využiť pomoc zástupcu leteckého dopravcu na účely zapísania jeho ústneho vyhlásenia v písomnej forme a jeho zaregistrovania do informačného systému tohto dopravcu určeného na tento účel.

45

Nemožno však poprieť, že záujmy cestujúceho a leteckého dopravcu, ktorého zamestnancom je zástupca, sú rôzne či dokonca protichodné. Prvý totiž uplatňuje škodu vzniknutú na jeho batožine, za ktorú by ten druhý mal niesť zodpovednosť.

46

Cieľ ochrany záujmov spotrebiteľov v medzinárodnej leteckej doprave a potrebu zabezpečiť, aby zástupca zapísal ústne vyhlásenie cestujúceho verne a spoľahlivo, však možno dostatočne zaručiť tým, že dotknutý cestujúci môže overiť správnosť znenia reklamácie tak, ako ju zástupca leteckého dopravcu písomne zaznamenal a vložil do informačného systému, a prípadne ju zmeniť alebo doplniť, či dokonca nahradiť, pred uplynutím lehoty stanovenej v článku 31 ods. 2 Montrealského dohovoru.

47

Z vyššie uvedeného vyplýva, že článok 31 ods. 2 a 3 Montrealského dohovoru sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sa požiadavka písomnej formy považovala za dodržanú, ak zástupca leteckého dopravcu s vedomím cestujúceho v písomnej forme zaznamenal oznámenie o škode do informačného systému tohto dopravcu, buď na papier alebo elektronicky, pokiaľ tento cestujúci môže overiť správnosť znenia reklamácie tak, ako bola písomne zaznamenaná a vložená do tohto systému, a prípadne ju zmeniť alebo doplniť, či dokonca nahradiť, pred uplynutím lehoty stanovenej v článku 31 ods. 2 tohto dohovoru.

48

Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 31 Montrealského dohovoru podmieňuje reklamáciu ďalším obsahovým požiadavkám, akou je tá, že spôsobená škoda musí byť oznámená leteckému dopravcovi.

49

V tomto zmysle zo znenia článku 31 ods. 1 Montrealského dohovoru najmä vyplýva, že prijatie zapísanej batožiny alebo nákladu bez reklamácie osobou, ktorá je oprávnená na ich dodanie, je dôkazom prima facie, že tieto boli dodané v dobrom stave a v súlade s prepravným dokumentom alebo záznamom uloženým iným spôsobom, ako je uvedené v článku 3 ods. 2 tohto dohovoru.

50

Z tohto znenia vyplýva, že cieľom reklamácie, akou je reklamácia dotknutá vo veci samej, podanej leteckému dopravcovi, je oznámiť mu, že zapísaná batožina nebola dodaná v dobrom stave a v súlade s prepravným dokumentom alebo záznamom uloženým iným spôsobom, ako je uvedené v článku 3 ods. 2 tohto dohovoru.

51

Pokiaľ ide ďalej o kontext článku 31 ods. 1 Montrealského dohovoru, treba uviesť, že podľa prvej časti prvej vety článku 17 ods. 2 tohto dohovoru je dopravca zodpovedný za spôsobenú škodu v prípade zničenia, straty alebo poškodenia zapísanej batožiny.

52

Z toho vyplýva, že článok 31 ods. 1 Montrealského dohovoru v spojení s prvou časťou prvej vety článku 17 ods. 2 tohto dohovoru sa má vykladať v tom zmysle, že reklamácia dotknutého cestujúceho, ako je tá podaná vo veci samej, má za cieľ informovať leteckého dopravcu o existencii vzniknutej škody.

53

Vzhľadom na to, že, ako vyplýva z odpovede na prvú a druhú otázku, článok 31 ods. 2 až 4 Montrealského dohovoru predovšetkým iba spresňuje lehoty, v ktorých musia byť rôzne druhy reklamácií podané dopravcovi, ďalej, akým spôsobom a v akej forme musia byť tieto reklamácie dopravcovi podané, a nakoniec dôsledky nedodržania všetkých týchto požiadaviek, tento článok nestanovuje pre uvedené reklamácie nijakú obsahovú podmienku.

54

Z vyššie uvedeného vyplýva, že článok 31 Montrealského dohovoru sa má vykladať v tom zmysle, že nepodmieňuje reklamáciu ďalším obsahovým požiadavkám, akou je tá, že spôsobená škoda musí byť oznámená leteckému dopravcovi.

55

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: