1.

Spoločnosť SolarWorld AG (ďalej len „SolarWorld“) týmto odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor zrušil uznesenie, ( 2 ) ktorým Všeobecný súd zamietol ako neprípustnú žalobu o neplatnosť článku 3 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1238/2013 (ďalej len „sporné nariadenie“). ( 3 ) Článkom 1 sporného nariadenia bolo uložené konečné antidumpingové clo na dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka z Číny, zatiaľ čo podľa článku 3 uvedeného nariadenia bol od cla uloženého článkom 1 oslobodený dovoz uskutočňovaný spoločnosťami, ktoré sa zaviazali uplatňovať minimálnu dovoznú cenu do určitého ročného objemu dovozu. Všeobecný súd v napadnutom uznesení konštatoval, že článok 3 nemožno oddeliť od zostávajúcej časti uvedeného nariadenia, lebo zrušenie tohto ustanovenia by viedlo k zmene podstaty sporného nariadenia. Žalobu o neplatnosť samotného článku 3 v dôsledku toho zamietol ako neprípustnú.

2.

Toto odvolanie vyvoláva otázku, či pokiaľ určité nariadenie ukladá antidumpingové clo a následne oslobodzuje od platenia tohto cla vývozcov, ktorých ponúknutý záväzok bol prijatý, je možné domáhať sa zrušenia len samotného oslobodenia od cla. Ak by to tak bolo a odvolaniu by bolo potrebné vyhovieť, antidumpingové clo stanovené nariadením by sa vzťahovalo na dovoz uskutočňovaný spoločnosťami, ktoré boli predtým stranami záväzku. Ak by to tak nebolo a odvolaniu by bolo potrebné vyhovieť, nariadenie by bolo zrušené v celom rozsahu a clo uložené týmto nariadením by sa už nemohlo uplatňovať. Komisii by prináležalo prijať opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku, ktorý zrušil napadnuté uznesenie, a najmä posúdiť, či je možné prijať upravený záväzok alebo či možno uložiť clo bez takého oslobodenia.

3.

Článok 7 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 ( 4 ) stanovuje:

„1.   Dočasné clo možno uložiť, ak sa konanie začalo v súlade s článkom 5, ak bolo vydané oznámenie v tomto zmysle a zainteresovaným stranám sa poskytli primerané možnosti na predloženie informácií a vznesenie pripomienok v súlade s článkom 5 ods. 10, ak sa uskutočnilo predbežné kladné rozhodnutie o dumpingu a následnej ujme výrobnému odvetviu Spoločenstva a ak si záujmy Spoločenstva vyžadujú prijatie opatrení na zabránenie takejto ujmy…

2.   Výška dočasného antidumpingového cla nepresiahne predbežne stanovené dumpingové rozpätie, mala by byť však menšia než príslušné rozpätie, ak by takéto menšie clo bolo primerané na odstránenie ujmy výrobnému odvetviu Spoločenstva.

…“

4.

Článok 8 ods. 1 základného nariadenia stanovuje:

„Pokiaľ sa predbežne potvrdzujúcim zistením určila existencia dumpingu a ujmy, Komisia môže prijať prijateľné dobrovoľné ponuky záväzkov, predložené ktorýmkoľvek vývozcom, na úpravu jeho cien alebo na ukončenie vývozov za dumpingové ceny, ak je po osobitnej konzultácií poradného výboru presvedčená, že škodlivý účinok dumpingu sa týmto odstráni. V takom prípade a za predpokladu, že takéto záväzky sú platné, sa dočasné clo uložené Komisiou v súlade s článkom 7 odsek 1 alebo konečné clo uložené Radou v súlade s článkom 9 odsek 4, podľa daného prípadu, nevzťahuje na príslušné dovozy daného výrobku vyrábaného spoločnosťami, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie Komisie, ktorým sa prijímajú záväzky, v znení jeho neskorších zmien a doplnení. Zvýšenie cien v zmysle takýchto záväzkov nie je vyššie, ako je potrebné na odstránenie dumpingového rozpätia, avšak malo by byť nižšie než dumpingové rozpätie, ak by takéto zvýšenie bolo dostatočné na odstránenie ujmy výrobnému odvetviu Spoločenstva.“

5.

Článok 8 ods. 9 základného nariadenia stanovuje:

„V prípade porušenia alebo späťvzatia záväzkov akoukoľvek stranou záväzku, alebo v prípade odvolania prijatia záväzku Komisiou, prijatie záväzku sa po konzultácií odvolá rozhodnutím Komisie alebo nariadením Komisie, ak je to vhodné, a automaticky sa uplatňuje dočasné clo, ktoré Komisia uložila v súlade s článkom 7 alebo konečné clo, ktoré uložila Rada v súlade s článkom 9 odsek 4 za predpokladu, že daný výrobca mal možnosť vyjadriť svoje pripomienky, okrem prípadov, v ktorých záväzok vzal späť samotný vývozca.

…“

6.

Článok 9 ods. 4 základného nariadenia stanovuje:

„Ak skutočnosti tak, ako boli s konečnou platnosťou stanovené, preukážu existenciu dumpingu a ním spôsobenú ujmu a záujmy Spoločenstva si vyžadujú intervenciu v súlade s článkom 21, Rada uloží konečné antidumpingové clo, uznášajúc sa na základe návrhu predloženého Komisiou po konzultácii s poradným výborom… Výška antidumpingového cla nepresiahne stanovené dumpingové rozpätie, mala by však byť nižšia ako dumpingové rozpätie, ak by takéto nižšie clo bolo dostatočné na odstránenie ujmy výrobnému odvetviu Spoločenstva.“

7.

Dňa 6. septembra 2012 Komisia začala antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov s pôvodom v Číne. ( 5 ) Toto konanie sa začalo na podnet združenia EU Pro Sun, ktoré združuje európskych výrobcov fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov.

8.

Dňa 8. novembra 2012 Komisia začala antisubvenčné konanie týkajúce sa dovozu fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov s pôvodom v Číne. ( 6 )

9.

Dňa 4. júna 2013 Komisia prijala nariadenie (EÚ) č. 513/2013, ktorým uložila dočasné antidumpingové clo na dovoz dotknutého výrobku z Číny. ( 7 ) Toto dočasné antidumpingové clo malo podobu cla ad valorem.

10.

Žaloba o neplatnosť nariadenia č. 513/2013, ktorú podali dvaja európsky výrobcovia fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov, vrátane spoločnosti SolarWorld, bola zamietnutá uznesením Všeobecného súdu. ( 8 ) Odvolanie podané proti tomuto uzneseniu bolo zamietnuté uznesením Súdneho dvora. ( 9 )

11.

China Chamber of Commerce for Import and Export of Machinery and Electronic Products (ďalej len „CCCME“) a skupina vyvážajúcich výrobcov listom z 27. júla 2013 zaslaným Komisii predložili ponuku záväzku, konkrétne uplatnenie minimálnej dovoznej ceny (ďalej len „minimálna dovozná cena“) do určitého ročného objemu dovozu zodpovedajúceho ich trhovej výkonnosti. Na dovoz prevyšujúci tento objem by sa uplatnilo clo ad valorem. Dňa 2. augusta 2013 Komisia prijala rozhodnutie 2013/423/EÚ, ktorým prijala uvedený záväzok. ( 10 ) V ten istý deň Komisia prijala nariadenie (EÚ) č. 748/2013, ( 11 ) ktorým bolo zmenené nariadenie č. 513/2013 tak, aby zohľadňovalo prijatie uvedeného záväzku.

12.

Dňa 2. decembra 2013 Rada prijala sporné nariadenie, ktorým bolo uložené konečné antidumpingové clo na dovoz dotknutého výrobku z Číny. Článkom 1 sporného nariadenia Rada uložila clo ad valorem. Článok 2 stanovoval, že sumy zabezpečené prostredníctvom dočasného cla podľa nariadenia č. 513/2013 sú s konečnou platnosťou vybrané. Článkom 3 bol od cla uloženého v článku 1 oslobodený dovoz fakturovaný spoločnosťami, ktorých záväzok bol prijatý a ktorých zoznam bol uvedený v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu Komisie 2013/707/EÚ. ( 12 )

13.

Komisia prijala rozhodnutie 2013/707 dňa 4. decembra 2013. Komisia v tomto rozhodnutí prijala pozmenenú ponuku záväzku zo strany CCCME a skupiny vyvážajúcich výrobcov (ďalej len „záväzok“) na obdobie uplatňovania konečného antidumpingového cla. Uvedený záväzok prijala nielen v súvislosti s antidumpingovým konaním, ale aj antisubvenčným konaním.

14.

Dňa 2. decembra 2013 prijala Rada nariadenie (EÚ) č. 1239/2013, ktorým uložila konečné vyrovnávacie clo na dovoz dotknutého výrobku z Číny. ( 13 ) Článkom 1 bolo uložené antisubvenčné clo ad valorem. V článku 2 bol dovoz fakturovaný spoločnosťami, ktorých záväzok Komisia prijala a ktorých názvy boli uvedené v prílohe k rozhodnutiu 2013/707, oslobodený od tohto antisubvenčného cla.

15.

Žaloba o neplatnosť rozhodnutia 2013/423 a rozhodnutia 2013/707 bola zamietnutá uznesením Všeobecného súdu. ( 14 ) Odvolanie podané voči tomuto uzneseniu bolo zamietnuté uznesením Súdneho dvora. ( 15 )

16.

Listom z 15. septembra 2014 Komisia v súlade s doložkou 3.5 záväzku vyhovela žiadosti CCCME o úpravu minimálnej dovoznej ceny smerom nadol. Dňa 16. februára 2017 Všeobecný súd zamietol žalobu, ktorou sa spoločnosť SolarWorld domáhala zrušenia rozhodnutia obsiahnutého v liste Komisie z 15. septembra 2014. ( 16 )

17.

Dňa 28. februára 2014 spoločnosť SolarWorld a dvaja ďalší európski výrobcovia fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov, konkrétne spoločnosti Brandoni solare SpA (ďalej len „Brandoni solare“) a Solaria Energia y Medio Ambiente, SA (ďalej len „Solaria Energia“), podali žalobu o neplatnosť článku 3 sporného nariadenia.

18.

Všeobecný súd napadnutým uznesením zamietol žalobu ako neprípustnú.

19.

Všeobecný súd pripomenul, že podľa ustálenej judikatúry je čiastočné zrušenie aktu Únie možné len vtedy, ak časti, ktorých zrušenie sa navrhuje, možno oddeliť od zostávajúcej časti aktu, t. j. ak by čiastočné zrušenie aktu nespôsobilo zmenu jeho podstaty. V prejednávanej veci sa navrhovalo len zrušenie článku 3 sporného nariadenia. Keby bol zrušený len článok 3, malo by to za následok uplatňovanie antidumpingového cla na všetky dovozy odosielané vyvážajúcimi výrobcami, ktorých ponuka záväzku bola prijatá. Pôsobnosť antidumpingového cla by sa tak zvýšila, lebo podľa sporného nariadenia sa uvedené clo uplatňovalo len na dovoz odosielaný vyvážajúcimi výrobcami, ktorí sa nepripojili k záväzku, a tento dovoz predstavoval 30 % celkového dovozu dotknutého výrobku. Článok 3 preto nebolo možné oddeliť od zostávajúcej časti sporného nariadenia. Žaloba o neplatnosť samotného článku 3 bola zamietnutá ako neprípustná.

20.

Keďže Všeobecný súd zamietol žalobu na základe toho, že zrušenie samotného článku 3 by viedlo k zmene podstaty sporného nariadenia, nezaoberal sa ďalším dôvodom neprípustnosti, ktorý uviedla Rada, t. j. že spoločnosti SolarWorld, Brandoni solare a Solar Energia nemajú aktívnu legitimáciu na napadnutie článku 3 sporného nariadenia.

21.

Odvolaním podaným 11. apríla 2016 spoločnosť SolarWorld navrhuje, aby Súdny dvor vyhlásil odvolanie za prípustné a dôvodné, zrušil napadnuté uznesenie a buď rozhodol vo veci samej a zrušil článok 3 sporného nariadenia, alebo vrátil vec Všeobecnému súdu. Spoločnosť SolarWorld ďalej navrhuje, aby Súdny dvor zaviazal Radu na náhradu trov konania.

22.

Rada navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a zaviazal spoločnosť SolarWorld na náhradu trov odvolacieho konania a konaní pred Všeobecným súdom.

23.

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie ako nedôvodné a zaviazal spoločnosť SolarWorld na náhradu trov konania.

24.

Spoločnosť SolarWorld uvádza dva odvolacie dôvody. Po prvé tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že článok 3 sporného nariadenia nemožno oddeliť od zostávajúcej časti uvedeného nariadenia. Po druhé tvrdí, že keď Všeobecný súd zamietol jej žalobu ako neprípustnú, porušil články 47 a 20 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

25.

Prvým odvolacím dôvodom spoločnosť SolarWorld tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 53 až 60 napadnutého uznesenia a najmä v bodoch 55 a 59 uvedeného uznesenia konštatoval, že článok 3 sporného nariadenia nemožno oddeliť od zostávajúcej časti uvedeného nariadenia.

26.

Spoločnosť SolarWorld po prvé tvrdí, že záväzok minimálnej dovoznej ceny stanovený v článku 3 sporného nariadenia, ako aj antidumpingové clá ad valorem stanovené v článku 1 uvedeného nariadenia predstavujú dve formy antidumpingových opatrení. Ako také majú rovnaký účel (odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie) a musia byť stanovené na takej úrovni, aby túto ujmu odstránili. Nahradenie jedného antidumpingového opatrenia (záväzok) iným (clá) preto nespôsobí zmenu podstaty sporného nariadenia. Dôvodom je to, že pôsobnosť uvedeného nariadenia spočíva v uložení antidumpingových opatrení na všetky dumpingové dovozy bez ohľadu na ich formu. Pokiaľ ide o rozsudky citované v bode 57 napadnutého uznesenia, v prejednávanej veci sa neuplatnia, lebo v predmetných rozsudkoch by čiastočné zrušenie malo za následok vecnú zmenu pôsobnosti sporného aktu, zatiaľ čo v prejednávanej veci by čiastočné zrušenie sporného nariadenia viedlo len k zmene formy uložených antidumpingových opatrení.

27.

Po druhé spoločnosť SolarWorld tvrdí, že samotné základné nariadenie upravuje nahradenie jedného antidumpingového opatrenia iným opatrením v odlišnej podobe. Článok 8 ods. 9 uvedeného nariadenia stanovuje, že v prípade porušenia alebo späťvzatia záväzku alebo v prípade odvolania prijatia záväzku Komisiou sa automaticky uplatňujú uložené antidumpingové clá.

28.

Po tretie spoločnosť SolarWorld poukazuje na to, že keby Všeobecný súd zrušil článok 3 sporného nariadenia na základe toho, že ako tvrdí spoločnosť SolarWorld, minimálna dovozná cena nebola stanovená na takej úrovni, aby odstránila ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu Únie, nemalo by to nevyhnutne za následok uloženie cla. Komisia a Rada by mohli dosiahnuť súlad s rozsudkom stanovujúcim zrušenie tým, že by akceptovali upravenú minimálnu dovoznú cenu stanovenú na takej úrovni, aby odstránila ujmu.

29.

Po štvrté spoločnosť SolarWorld tvrdí, že nie je podstatné, že keby bol zrušený len článok 3 sporného nariadenia, výsledkom by bolo uplatnenie antidumpingových ciel stanovených v článku 1 uvedeného nariadenia na všetky dumpingové dovozy, zatiaľ čo predtým sa vzťahovali len na 30 % týchto dovozov. Pôsobnosť sporného nariadenia sa tým nemení, lebo táto pôsobnosť spočíva v uplatnení antidumpingových opatrení na všetky dumpingové dovozy. Podiel dumpingových dovozov, na ktoré sa uplatní konkrétna forma antidumpingových opatrení, je preto nepodstatný.

30.

Rada tvrdí, že prvý odvolací dôvod je neprípustný po prvé preto, že len preberá výhradu predloženú Všeobecnému súdu, a po druhé preto, že vychádza zo skutkových otázok, ktoré nepodliehajú preskúmaniu Súdnym dvorom s výnimkou prípadu, keď bol skreslený jasný význam dôkazov, čo spoločnosť SolarWorld nenamieta.

31.

Pokiaľ ide o vecnú stránku, Rada tvrdí, že prvý odvolací dôvod treba zamietnuť. Po prvé rozlišovanie medzi antidumpingovými opatreniami a antidumpingovými clami zo strany spoločnosti SolarWorld je umelé. Keď základné nariadenie odkazuje na „opatrenia“, obvykle ide o clá, napríklad v názvoch článkov 7 a 9 základného nariadenia. Po druhé Rada uvádza, že zrušenie len článku 3 sporného nariadenia by malo za následok uplatnenie antidumpingových ciel stanovených v článku 1 uvedeného nariadenia na všetky dovozy, zatiaľ čo predtým sa vzťahovali len na dovoz prekračujúci určitý ročný objem, t. j. len na časť dumpingových dovozov. Spôsobilo by to zmenu podstaty sporného nariadenia. Po tretie Rada tvrdí, že bez ciel by záväzok nemohol byť uplatnený. Dôvodom je to, že záväzok má obmedzenú pôsobnosť (vzťahuje sa len na dovoz do určitého objemu, nad ktorý sa uplatnia clá). Po štvrté pri posudzovaní záujmov výrobného odvetvia Únie Rada a Komisia vzali do úvahy účinky minimálnej dovoznej ceny. Po piate clá boli stanovené na takej úrovni, aby v spojení s minimálnou dovoznou cenou odstránili ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu Únie. Sporné nariadenie je preto založené na kombinovanom účinku ciel a záväzku na hospodárstvo. Nie je isté, že keby záväzok neexistoval, Rada by uložila antidumpingové clá na všetky dumpingové dovozy.

32.

Komisia tvrdí, že prvý odvolací dôvod je nedôvodný.

33.

Po prvé je nepodstatné, že záväzok i antidumpingové clá predstavujú antidumpingové opatrenia a že ako také majú rovnaký účel (odstrániť ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie). Dôležité je to, že keby bol záväzok nahradený antidumpingovými clami, spôsobilo by to zmenu podstaty sporného nariadenia. Dôvodom je to, že záväzok a clá boli v súvislosti s odstránením ujmy a záujmom Únie posudzované ako celok. Navyše záväzok a antidumpingové clá majú odlišné účinky. Zatiaľ čo dodatočné príjmy zo záväzku získava vývozca, príjmy z ciel idú do rozpočtu Únie.

34.

Po druhé Komisia nesúhlasí s tvrdením spoločnosti SolarWorld, podľa ktorého sa rozsudky citované v bode 57 napadnutého uznesenia neuplatnia v prejednávanej veci. Komisia poukazuje na to, že v týchto rozsudkoch nebolo čiastočné zrušenie odopreté z toho dôvodu, že by spôsobilo vecné zmeny v pôsobnosti sporného aktu, ale preto, že by došlo k zmene podstaty sporného aktu. Podobne v prejednávanej veci Všeobecný súd konštatoval, že keby bol zrušený len článok 3 sporného nariadenia, vyvolalo by to zmenu podstaty uvedeného nariadenia. Dôvodom je to, že zrušením samotného článku 3 by sa rozšírila pôsobnosť antidumpingových ciel, lebo by sa vzťahovali na dovoz, ktorý bol od nich predtým oslobodený. Všeobecný súd na rozdiel od tvrdení spoločnosti SolarWorld nekonštatoval, že čiastočné zrušenie by viedlo k zmene pôsobnosti sporného nariadenia.

35.

Podľa Komisie nemožno tvrdiť, že nie je v záujme spoločnosti SolarWorld domáhať sa zrušenia celého sporného nariadenia (lebo článok 1 uvedeného nariadenia ukladá clo jej čínskym konkurentom). Je to tak preto, lebo keby spoločnosť SolarWorld podala žalobu o neplatnosť celého nariadenia, mohla v nej navrhnúť pozastavenie účinkov rozsudku, kým príslušné inštitúcie prijmú opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s uvedeným rozsudkom (inými slovami, kým tieto inštitúcie znova prijmú nariadenie ukladajúce antidumpingové clá). Podanie žaloby, ktorou sa spoločnosť SolarWorld domáha len zrušenia článku 3, je podľa slov Komisie „strategickou chybou v súdnom spore“, ktorú nemožno napraviť týmto konaním.

36.

Komisia konštatuje, že Všeobecný súd správne rozhodol, že návrhu na čiastočné zrušenie nemožno vyhovieť. Keby Všeobecný súd konštatoval, že článok 3 sporného nariadenia je protizákonný, mohol by len zrušiť celé nariadenie a ponechať na Rade a Komisii, aby rozhodli, akú formu antidumpingových opatrení majú prijať na dosiahnutie súladu s jeho rozsudkom. Len v prípade zrušenia celého sporného nariadenia by mohla byť zachovaná inštitucionálna rovnováha upravená v Zmluvách.

37.

CCCME nepredložila písomné pripomienky. Na pojednávaní však súhlasila s tvrdeniami Rady a Komisie, podľa ktorých článok 3 sporného nariadenia nemožno oddeliť od zostávajúcej časti uvedeného nariadenia.

38.

Rada tvrdí, že prvý odvolací dôvod je neprípustný po prvé preto, že len preberá výhradu oddeliteľnosti predloženú Všeobecnému súdu, a po druhé preto, že vychádza zo skutkových otázok, ktoré nepodliehajú preskúmaniu Súdnym dvorom.

39.

Podľa môjho názoru je potrebné výhradu neprípustnosti uvedenú Radou zamietnuť.

40.

Po prvé je pravda, že v odpovedi na výhradu neprípustnosti preloženú Radou spoločnosť SolarWorld v prvostupňovom konaní uviedla, že uvedené ustanovenie možno oddeliť od zostávajúcej časti sporného nariadenia. Vo svojich písomných pripomienkach v konaní pred Súdnym dvorom však spoločnosť SolarWorld jasne uvádza, ktoré body napadnutého uznesenia sú podľa jej názoru postihnuté nesprávnym právnym posúdením, najmä bod 55 (ktorý sa týka širšej pôsobnosti antidumpingového cla v prípade zrušenia len článku 3), bod 57 (v ktorom Všeobecný súd skúma skoršie rozsudky týkajúce sa požiadavky oddeliteľnosti) a bod 59 (v ktorom Všeobecný súd konštatuje, že článok 3 nemožno oddeliť od zostávajúcej časti sporného nariadenia). Spoločnosť SolarWorld sa preto nedomáha len opätovného preskúmania žaloby predloženej Všeobecnému súdu a Súdny dvor môže preskúmať napadnuté uznesenie. ( 17 )

41.

Po druhé otázka, či článok 3 sporného nariadenia možno považovať za oddeliteľný od zostávajúcej časti uvedeného nariadenia v zmysle judikatúry a či je možné ako také zrušiť len toto ustanovenie, nie je skutkovou otázkou. Je to otázka právnej kvalifikácie, ktorej preskúmanie je v právomoci Súdneho dvora. ( 18 )

42.

Domnievam sa preto, že prvý odvolací dôvod je prípustný.

43.

Prvým odvolacím dôvodom spoločnosť SolarWorld tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že článok 3 sporného nariadenia nemožno oddeliť od zostávajúcej časti uvedeného nariadenia.

44.

Pripomínam, že článok 1 sporného nariadenia síce ukladá antidumpingové clá v podobe ciel ad valorem, článok 3 však stanovuje, že dumpingový dovoz „sa oslobodzuje od antidumpingového cla uloženého podľa článku 1 pod podmienkou, že… spoločnosť uvedená v prílohe k [rozhodnutiu 2013/707] vyrobila, prepravila a fakturovala vyššie uvedené výrobky…“. V prílohe k rozhodnutiu 2013/707 sú uvedení všetci vyvážajúci výrobcovia, ktorých ponuku záväzku Komisia prijala. Uvedený záväzok je v rozhodnutí 2013/423 opísaný tak, že spočíva v minimálnej dovoznej cene do určitého ročného objemu dovozu, pričom tento objem zodpovedá trhovej výkonnosti vyvážajúcich výrobcov v danom čase. ( 19 )

45.

Podľa ustálenej judikatúry je čiastočné zrušenie opatrenia práva EÚ možné len vtedy, ak časti, ktorých zrušenie sa navrhuje, možno oddeliť od zostávajúcej časti opatrenia. Táto požiadavka by nebola splnená, ak by čiastočné zrušenie opatrenia spôsobilo zmenu jeho podstaty, čo musí byť posudzované na základe objektívneho kritéria a nie subjektívneho kritéria spojeného s politickou vôľou orgánu, ktorý prijal dotknuté opatrenie. ( 20 ) Overovanie oddeliteľnosti častí určitého aktu EÚ si vyžaduje preskúmanie rozsahu pôsobnosti týchto ustanovení, aby bolo možné posúdiť, či by ich zrušenie zmenilo účel a podstatu tohto aktu. ( 21 )

46.

Spôsobilo by zrušenie samotného článku 3 zmenu podstaty sporného nariadenia? Podľa môjho názoru nie.

47.

Na úvod musím uviesť, že omyl postihujúci antidumpingové clo môže rovnako ako omyl postihujúci skutkové zistenie spôsobiť zmenu podstaty nariadenia ukladajúceho antidumpingové clá.

48.

Je nepochybné, že skutkové zistenia inštitúcií týkajúce sa určenia dumpingu, ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Únie sú v prípade zrušenia spôsobilé viesť k zmene podstaty nariadenia ukladajúceho antidumpingové clá, lebo bez jedného z týchto prvkov clo nemôže byť uložené. ( 22 ) Napríklad pochybenie pri určovaní normálnej hodnoty môže viesť iba k zrušeniu celého nariadenia ukladajúceho antidumpingové clo, keďže „normálna hodnota je základnou podmienkou pri určovaní uplatniteľnej sadzby antidumpingového cla“. ( 23 )

49.

Omyl postihujúci antidumpingové clo je o to viac spôsobilý zmeniť podstatu nariadenia ukladajúceho uvedené clo. Dôvodom je to, že účelom takého nariadenia je práve uloženie cla s cieľom odstrániť ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu Únie.

50.

V tomto smere treba poukázať na nedávny rozsudok Všeobecného súdu Canadian Solar. ( 24 ) Vo veci Canadian Solar určití čínski vyvážajúci výrobcovia a ich pridružený dovozca v plnom rozsahu napadli nariadenie č. 1238/2013, ktorého článok 3 je napadnutý v prejednávanej veci. Rada a Komisia po prvé najmä tvrdili, že v záujme žalobkýň nie je domáhať sa len zrušenia článku 3 (keďže počas správneho konania sa usilovali o prijatie článku 3), po druhé že článok 1 nemožno oddeliť od zostávajúcej časti aktu, takže po tretie žaloba o neplatnosť sporného nariadenia v plnom rozsahu je neprípustná. Všeobecný súd po prvé rozhodol, že žaloby proti nariadeniu ukladajúcemu konečné antidumpingové clá podané stranami, ktorých záväzok bol prijatý, sú prípustné, po druhé že článok 1 nemožno oddeliť od zostávajúcej časti sporného nariadenia, takže po tretie žaloba o neplatnosť sporného nariadenia v plnom rozsahu je prípustná. Všeobecný súd najmä konštatoval: „Pochybenie, z ktorého by mohla vyplynúť neplatnosť posúdenia uskutočneného inštitúciami, ktoré viedlo k prijatiu článku 1 [sporného nariadenia], by spôsobilo zmenu samotnej podstaty uvedeného nariadenia. Článok 3… by automaticky prestal platiť, keďže upravuje výnimku z platenia antidumpingových ciel stanovených v článku 1 uvedeného nariadenia.“ ( 25 )

51.

Všeobecný súd podľa môjho názoru v rozsudku Canadian Solar správne rozhodol, že článok 1 sporného nariadenia nemožno oddeliť od zostávajúcej časti uvedeného nariadenia. Z nižšie uvedených dôvodov z toho však nevyplýva, že článok 3 nemožno oddeliť od zostávajúcej časti sporného nariadenia.

52.

Po prvé by som chcel poukázať na to, že článok 1 sporného nariadenia nepodmieňuje uloženie ciel nijakou podmienkou. Uloženie ciel najmä nie je podmienené porušením alebo späťvzatím záväzku. Preto ak by bol zrušený len článok 3 uvedeného nariadenia, článok 1 by sa uplatňoval, tak ako platí v rámci sporného nariadenia v podobe prijatej Radou (iba bez výnimky).

53.

Naopak, článok 3 sporného nariadenia upravuje výnimku z článku 1. Preto ak by bol zrušený len článok 1, namiesto cla by sa uplatnila minimálna dovozná cena stanovená v záväzku, zatiaľ čo v spornom nariadení v podobe prijatej Radou sa článok 3 uplatňuje len ako výnimka z platenia ciel upravených v článku 1. ( 26 )

54.

Je preto nepodstatné, že ako tvrdí spoločnosť SolarWorld, antidumpingové clá upravené v článku 1 sporného nariadenia a záväzok, na ktorý sa odvoláva článok 3 uvedeného nariadenia, predstavujú dve formy antidumpingových opatrení s rovnakým účelom, t. j. odstrániť ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Podstatné je to, že jedno opatrenie je výnimkou z druhého, a teda zrušenie antidumpingového cla by nemalo rovnaké následky ako zrušenie záväzku.

55.

Z toho vyplýva, že zatiaľ čo zrušením samotného článku 1 sporného nariadenia by sa zmenila podstata uvedeného nariadenia, zrušením samotného článku 3 uvedeného nariadenia by sa nezmenila. Práve z dôvodu, pre ktorý Všeobecný súd v rozsudku Canadian Solar ( 27 ) rozhodol, že článok 1 nemožno oddeliť od zostávajúcej časti sporného nariadenia, t. j. že článok 3 predstavuje výnimku z článku 1, je potrebné článok 3 považovať za oddeliteľný.

56.

Tento záver je podporený skutočnosťou, že vždy, keď sa záväzok neuplatní alebo prestane uplatňovať, je potrebné zaplatiť clo stanovené v článku 1 sporného nariadenia. Ako som už uviedol, minimálna dovozná cena stanovená v záväzku sa uplatní len do určitého ročného objemu dovozu. Dovoz prekračujúci tento objem podlieha clu upravenému v článku 1 sporného nariadenia. Okrem toho článok 8 ods. 9 základného nariadenia stanovuje, že v prípade porušenia alebo späťvzatia záväzku jednou zo strán alebo v prípade odvolania prijatia záväzku Komisiou „automaticky sa uplatňuje“ clo stanovené v článku 1 sporného nariadenia. Prijatie záväzku bolo skutočne odvolané v prípade určitých vyvážajúcich výrobcov na základe toho, že porušili svoje povinnosti vyplývajúce zo záväzku (najmä povinnosť dodržiavať minimálnu dovoznú cenu alebo povinnosť predkladať správy), ( 28 ) alebo na základe toho, že vyvážajúci výrobcovia chceli záväzok vziať späť. ( 29 ) Okamžite sa uplatnilo clo stanovené v článku 1 sporného nariadenia. ( 30 )

57.

Po druhé je nepodstatné, že v dôsledku zrušenia samotného článku 3 sporného nariadenia by sa antidumpingové clá stanovené v článku 1 uplatnili na všetky dovozy, zatiaľ čo v súčasnosti sa uplatňujú len na dovoz pochádzajúci od vývozcov, ktorí nie sú stranami záväzku, t. j. na 30 % všetkých dovozov.

58.

V tomto smere by som rád poukázal na to, že zrušením samotného článku 3 by sa nerozšírila pôsobnosť sporného nariadenia, lebo podľa článku 1 sa clo ukladá na všetky dovozy. Od cla je oslobodený len dovoz uskutočňovaný spoločnosťami, ktoré sú stranami záväzku, ako je jasné zo skutočnosti, že ak dôjde k porušeniu alebo späťvzatiu záväzku, clo sa automaticky uplatní.

59.

Aj keby sa vychádzalo z toho, že zrušením samotného článku 3 by sa rozšírila pôsobnosť antidumpingových ciel, bolo by to, ako tvrdí spoločnosť SolarWorld, nepodstatné vzhľadom na to, že by sa nezmenila pôsobnosť sporného nariadenia. Keby bol zrušený len článok 3, článok 1 by mal presne takú istú pôsobnosť ako sporné nariadenie prijaté Radou.

60.

Všeobecný súd sa preto podľa môjho názoru dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 55 napadnutého uznesenia konštatoval, že podstata sporného nariadenia by sa zmenila, lebo zrušením len článku 3 „by sa antidumpingovým clám prisúdil väčší rozsah pôsobnosti, ako je ten, ktorý vyplýva z uplatňovania [sporného] nariadenia, ako ho prijala Rada“.

61.

Po tretie pokiaľ ide o judikatúru citovanú v bode 57 napadnutého uznesenia, konkrétne uznesenie Carbunión, ( 31 ) rozsudky Du Pont de Nemours ( 32 ) a Nemecko/Parlament a Rada, ( 33 ) a uznesenie Government of Gibraltar/Komisia, ( 34 ) domnievam sa, že sa od prejednávanej veci odlišujú.

62.

V uznesení Carbunión ( 35 ) Súdny dvor rozhodol, že nie je možné domáhať sa zrušenia len tých podmienok, za ktorých bola štátna pomoc uhoľnému priemyslu vyhlásená za zlučiteľnú s vnútorným trhom. Podľa rozhodnutia o zlučiteľnosti bola predmetná pomoc „pomoc[ou] na zatvorenie“, ktorá bola „zameran[á] osobitne na pokrytie bežných výrobných strát uhoľných výrobných jednotiek“. Jej zlučiteľnosť s vnútorným trhom bola preto podmienená existenciou „plánu zatvorenia, ktorý sa [mal] vykonať do 31. decembra 2018“. ( 36 ) Súdny dvor v dôsledku toho konštatoval, že účelom rozhodnutia o zlučiteľnosti bolo „stanoviť osobitný právny rámec na zatvorenie uhoľných baní neschopných konkurencie“. Keby bolo zrušené len ustanovenie upravujúce túto podmienku, spôsobilo by to zmenu podstaty rozhodnutia Rady o zlučiteľnosti, lebo „účinkom by bolo odstránenie časovej požiadavky, čo by znamenalo, že uhoľné bane neschopné konkurencie by nemuseli ukončiť svoju prevádzku do 31. decembra 2018, ale mohli by donekonečna poberať štátnu pomoc v rozpore s účelom [rozhodnutia Rady o zlučiteľnosti]“. ( 37 ) Naopak, v prejednávanej veci by sa zrušením článku 3 neodstránila nijaká podmienka, za ktorej boli uložené antidumpingové clá stanovené v článku 1, lebo také podmienky neexistujú. Všeobecný súd preto pochybil, keď v bode 57 napadnutého uznesenia konštatoval, že situácia vo veci Carbunión je podobná situácii v prejednávanej veci.

63.

V rozsudku Du Pont De Nemours ( 38 ) Súdny dvor konštatoval, že nie je možné domáhať sa zrušenia len toho ustanovenia smernice 91/414/EHS, ( 39 ) ktorým bol na 30. júna 2008 stanovený koniec lehoty na začlenenie flusilazolu (účinná látka používaná vo fungicídnych prípravkoch pre poľnohospodárske plodiny) do prílohy I uvedenej smernice (členský štát môže povoliť prípravok na ochranu rastlín, len ak sú účinné látky, ktoré obsahuje, uvedené v tejto prílohe a len ak sú splnené podmienky stanovené v uvedenej prílohe). Všeobecný súd konštatoval, že účelom smernice 91/414 je „zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia“. V dôsledku toho keby bola zrušená len časová podmienka, „vyplynulo by z toho začlenenie flusilazolu do prílohy I [uvedenej] smernice… po 30. júni 2008“, t. j. začlenenie tejto látky do prílohy I „za menej prísnych obmedzení, než stanovuje [uvedená] smernica“, ktorej pôsobnosť by sa tým zmenila. ( 40 ) Naopak, v prejednávanej veci uloženie antidumpingového cla nepodlieha nijakej podmienke. Okrem toho je nepochybné, že zrušenie článku 3 sporného nariadenia nemôže vyústiť do zvýšenia alebo zníženia ciel, lebo sadzby týchto ciel sú stanovené v článku 1 uvedeného nariadenia.

64.

V rozsudku Nemecko/Parlament a Rada ( 41 ) Súdny dvor v plnom rozsahu zrušil smernicu 98/43/ES, ( 42 ) ktorá zakazovala reklamu a sponzorstvo tabakových výrobkov, s odôvodnením, že nemôže byť založená na článku 100a Zmluvy o ES (teraz po zmene a doplnení článok 114 ZFEÚ), ktorý Radu oprávňuje prijímať opatrenia na aproximáciu zákonov, ktorých cieľom je vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu. Dôvodom bolo to, že zákaz všetkých foriem reklamy a sponzorstva tabakových výrobkov smernicou 98/43 nemožno odôvodniť potrebou odstrániť prekážky pre voľný pohyb reklamných materiálov alebo voľné poskytovanie služieb v oblasti reklamy. Podľa Súdneho dvora to však platí len pre zákaz reklamy tabakových výrobkov na predmetoch používaných v hoteloch (plagáty, dáždniky, popolníky) a pre zákaz reklamných filmov v kine, lebo zákaz takýchto foriem reklamy neprispieva k uľahčeniu obchodu s danými výrobkami. Neplatí to pre zákaz reklamy tabakových výrobkov v časopisoch a novinách, lebo zákaz tejto formy reklamy môže uľahčiť voľný pohyb tlačových výrobkov. ( 43 ) Súdny dvor napriek tomu zrušil smernicu 98/43 v plnom rozsahu. Dôvodom bolo to, že „vzhľadom na všeobecný charakter zákazu reklamy a sponzorstva tabakových výrobkov stanoveného v [smernici 98/43] by však jej čiastočné zrušenie znamenalo, že Súdny dvor pozmení ustanovenia tejto smernice“. ( 44 ) Ako uviedol generálny advokát Fennelly, „potenciálna legitímnosť zákazu reklamy v určitých médiách nezodpovedá nijakému konkrétnemu a oddeliteľnému ustanoveniu [smernice 98/43]“. Podľa slov generálneho advokáta by preto čiastočné zrušenie znamenalo, že „Súdny dvor prepíše túto smernicu pomocou výkladu. Nijaké ustanovenie, ktoré by sa zjavne dalo oddeliť od zostávajúcej časti smernice, nemožno jednoznačne oddeliť na základe jeho vyhlásenia za neplatné“. ( 45 ) Naopak, v prejednávanej veci možno článok 3 sporného nariadenia jednoznačne oddeliť.

65.

V uznesení Government of Gibraltar/Komisia ( 46 ) Súdny dvor konštatoval, že je možné domáhať sa len zrušenia rozhodnutia Komisie 2009/95/ES v plnom rozsahu. ( 47 ) V rozhodnutí 2009/95 Komisia zahrnula lokalitu v Gibraltári do zoznamu lokalít európskeho významu v zmysle smernice Rady 92/43/EHS (ďalej len „smernica o biotopoch“). ( 48 ) Government of Gibraltar sa nemohla domáhať zrušenia rozhodnutia 2009/95 len v rozsahu, v akom rozšírilo dotknutú lokalitu na zemepisné oblasti v rámci územia Spojeného kráľovstva. Podľa Súdneho dvora rozdielne zemepisné oblasti, z ktorých sa dotknutá lokalita údajne skladala, neboli uvedené v rozhodnutí 2009/95. V rámci systému zavedeného smernicou o biotopoch okrem toho lokalitu nemožno rozdeliť na rozdielne oblasti. ( 49 ) Vo veci Government of Gibraltar/Komisia z ustanovení smernice o biotopoch jasne vyplývalo, že lokalita, ktorá môže byť označená za lokalitu európskeho významu, musí byť posudzovaná ako celok. Naopak, v prejednávanej veci je nepodstatné, že antidumpingové clá a záväzok boli posudzované spoločne vo vzťahu k ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Dôvodom je to, že keby sa inštitúcie domnievali, že uvedenú ujmu môže odstrániť len kombinácia ciel a záväzku, nestanovili by minimálnu dovoznú cenu ako oslobodenie od cla.

66.

Na základe toho konštatujem, že judikatúra citovaná Všeobecným súdom v bode 57 napadnutého uznesenia sa v prejednávanej veci neuplatní.

67.

Po štvrté na rozdiel od tvrdení Komisie by zrušenie samotného článku 3 sporného nariadenia nenarušilo inštitucionálnu rovnováhu medzi Radou a Komisiou na jednej strane ( 50 ) a Súdmi Únie na druhej strane. ( 51 )

68.

Chcem poukázať na to, že keby bol zrušený len článok 3, viedlo by to iba k uplatneniu opatrenia, ktoré predtým prijala Rada a Komisia, konkrétne článku 1. Súdny dvor by nerozhodol o uložení určitého typu antidumpingových opatrení (cla ad valorem napríklad namiesto cla s pevnou sumou). Nevypočítal by ani sadzbu takých ciel.

69.

Okrem toho nemožno tvrdiť, že čiastočné zrušenie aktu Únie by mohlo narušiť inštitucionálnu rovnováhu, lebo po prvé z právomoci zrušiť právny akt Únie v plnom rozsahu, ktorú Súdnemu dvoru priznáva článok 264 prvý odsek ZFEÚ, vyplýva právomoc zrušiť len časť tohto aktu ( 52 ) a po druhé táto právomoc nie je neobmedzená, lebo ako som už uviedol, dôsledkom čiastočného zrušenia nemôže byť zmena podstaty aktu. ( 53 )

70.

Domnievam sa preto, že prvý odvolací dôvod je dôvodný a že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že článok 3 sporného nariadenia nemožno oddeliť od zostávajúcej časti uvedeného nariadenia. Z toho vyplýva, že napadnuté uznesenie treba zrušiť.

71.

Pre úplnosť však teraz preskúmam druhý odvolací dôvod.

72.

Druhým odvolacím dôvodom spoločnosť SolarWorld tvrdí, že keď Všeobecný súd v bodoch 53 až 60 napadnutého uznesenia a najmä v bodoch 55 a 59 tohto uznesenia konštatoval, že žaloba je neprípustná, porušil tým články 47 a 20 Charty.

73.

Pokiaľ ide o porušenie článku 47 Charty, spoločnosť SolarWorld tvrdí, že výrobcom Únie by napriek konštatovaniu, že nariadenia ukladajúce antidumpingové opatrenia sa ich individuálne dotýkajú, bol odopretý akýkoľvek účinný prostriedok súdnej nápravy, keby sa nemohli domáhať čiastočného zrušenia týchto nariadení. Spoločnosť SolarWorld v tomto smere poukazuje na to, že jej žaloby o neplatnosť nariadenia č. 513/2013 a rozhodnutí 2013/423 a 2013/707 boli zamietnuté ako neprípustné.

74.

Pokiaľ ide o porušenie článku 20 Charty, spoločnosť SolarWorld tvrdí, že Všeobecný súd tým, že zamietol jej žalobu, ktorou sa domáhala čiastočného zrušenia sporného nariadenia, ako neprípustnú, hoci žalobu čínskych vývozcov o neplatnosť uvedeného nariadenia označil za prípustnú, nezaobchádzal rovnako s výrobcami EÚ a čínskymi vývozcami.

75.

Rada tvrdí, že druhý odvolací dôvod treba zamietnuť. Rada poukazuje najmä na to, že cieľom článku 47 Charty nebolo zmeniť systém súdneho preskúmania upravený Zmluvami, predovšetkým pravidlá prípustnosti priamych žalôb na súdy Únie. Pokiaľ ide o porušenie článku 20 Charty, táto výhrada je neprípustná, lebo nebola uvedená pred Všeobecným súdom. V každom prípade je nedôvodná, lebo so spoločnosťou SolarWorld a čínskymi výrobcami sa nezaobchádzalo rozdielne. Dôvodom je to, že spoločnosť SolarWorld sa mohla domáhať zrušenia celého sporného nariadenia.

76.

Komisia tvrdí, že druhý odvolací dôvod je nedôvodný. Čo sa týka porušenia článku 47 Charty, Komisia poukazuje po prvé na to, že cieľom tohto ustanovenia nebolo zmeniť systém súdneho preskúmania upravený Zmluvami, po druhé na to, že spoločnosť SolarWorld v skutočnosti podala žalobu o neplatnosť rozhodnutí 2013/423 a 2013/707, a po tretie na to, že mohla podať žalobu o neplatnosť celého sporného nariadenia. Pokiaľ ide o porušenie článku 20 Charty, Komisia tvrdí, že so spoločnosťou SolarWorld a čínskymi vývozcami sa nezaobchádzalo rozdielne, lebo spoločnosť SolarWorld mohla podať žalobu o neplatnosť celého sporného nariadenia a mohla navrhnúť pozastavenie účinkov rozsudku, kým nebude uvedené nariadenie nahradené novým nariadením ukladajúcim vyššie antidumpingové clá.

77.

Rada tvrdí, že výhrada poukazujúca na údajné porušenie článku 20 Charty je neprípustná, lebo nebola uvedená pred Všeobecným súdom.

78.

Je pravda, že spoločnosť SolarWorld neuviedla výhradu týkajúcu sa údajného porušenia článku 20 Charty vo svojej odpovedi na výhradu neprípustnosti predloženú Radou Všeobecnému súdu. Druhý odvolací dôvod je preto podľa môjho názoru neprípustný v rozsahu, v akom namieta porušenie článku 20 Charty.

79.

Pre úplnosť však nižšie preskúmam, či Všeobecný súd porušil článok 20 Charty tým, že zamietol žalobu spoločnosti SolarWorld ako neprípustnú.

80.

Druhým odvolacím dôvodom spoločnosť SolarWorld tvrdí, že keď Všeobecný súd zamietol jej žalobu ako neprípustnú, porušil tým články 47 a 20 Charty.

81.

Podľa môjho názoru treba druhý odvolací dôvod zamietnuť.

82.

Po prvé pokiaľ ide o údajné porušenie článku 47 Charty, je pravda, že ako som uviedol vyššie, žaloba spoločnosti SolarWorld o neplatnosť rozhodnutia 2013/707, ktorým Komisia prijala ponuku záväzku vyvážajúcich výrobcov, bola zamietnutá ako neprípustná na základe toho, že „rozhodnutie o prijatí záväzku… nemá právne účinky, ktorými by mohlo byť priamo dotknuté právne postavenie výrobcov, ktorí pôsobia v Únii, [akým je spoločnosť SolarWorld]“. ( 54 ) Všeobecný súd zamietol žalobu o neplatnosť rozhodnutia obsiahnutého v liste Komisie z 15. septembra 2014, ktorým Komisia upravila minimálnu dovoznú cenu stanovenú v záväzku, ktorú podala spoločnosť SolarWorld, z vecného hľadiska „bez toho, aby bolo potrebné skúmať jej prípustnosť“. ( 55 )

83.

Chcem však poukázať na to, že podľa vysvetliviek k Charte prijatie článku 47 „nemalo za cieľ zmeniť systém súdnej kontroly ustanovený v zmluvách, a najmä nie pravidlá týkajúce sa prípustnosti priamych žalôb na Súdny dvor Európskej únie“. ( 56 ) V dôsledku toho z ustálenej judikatúry vyplýva, že podmienky prípustnosti stanovené v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ je potrebné vykladať z hľadiska základného práva na účinnú súdnu ochranu, účinkom takého výkladu však nemôže byť vylúčenie uplatnenia podmienok výslovne stanovených v uvedenej Zmluve. ( 57 )

84.

Navyše v konaní pred Súdnym dvorom ide o to, či je možné podať žalobu navrhujúcu len zrušenie článku 3 sporného nariadenia. Pokiaľ by Súdny dvor konštatoval, že toto ustanovenie nemožno oddeliť od zostávajúcej časti aktu, stále by bolo možné podať žalobu o neplatnosť sporného nariadenia v plnom rozsahu. V tomto smere nemožno tvrdiť, že zrušenie uvedeného nariadenia v plnom rozsahu by nemalo pre spoločnosť SolarWorld užitočný účel. Dôvodom je to, že spoločnosť SolarWorld by sa mohla domáhať zrušenia sporného nariadenia v plnom rozsahu a navrhnúť, aby Súdny dvor pozastavil účinky tohto zrušenia, kým inštitúcie neprijmú opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku o zrušení. ( 58 )

85.

Domnievam sa preto, že výhradu týkajúcu sa porušenia článku 47 Charty treba zamietnuť.

86.

Po druhé čo sa týka údajného porušenia článku 20 Charty, domnievam sa, že keby Súdny dvor dospel k záveru, že článok 3 sporného nariadenia nemožno oddeliť od zostávajúcej časti uvedeného nariadenia a že spoločnosť SolarWorld sa nemôže domáhať čiastočného zrušenia sporného nariadenia, so spoločnosťou SolarWorld by sa nezaobchádzalo inak ako s vyvážajúcimi výrobcami. Ako som už uviedol, z rozsudku Všeobecného súdu Canadian Solar vyplýva, že vyvážajúci výrobcovia sa nemôžu domáhať čiastočného zrušenia sporného nariadenia (keďže článok 1 nemožno oddeliť od zostávajúcej časti uvedeného nariadenia). ( 59 )

87.

Pokiaľ by teda Súdny dvor konštatoval, že výhrada týkajúca sa porušenia článku 20 Charty je prípustná, mal by podľa môjho názoru túto výhradu zamietnuť ako nedôvodnú.

88.

Na základe toho konštatujem, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že článok 3 sporného nariadenia nemožno oddeliť od zostávajúcej časti uvedeného nariadenia. Napadnuté uznesenie preto treba zrušiť.

89.

Článok 61 Štatútu Súdneho dvora uvádza, že v prípade zrušenia rozsudku alebo uznesenia napadnutého odvolaním Súdny dvor môže buď vrátiť vec Všeobecnému súdu, alebo sám rozhodnúť vo veci samej, ak to stav konania dovoľuje.

90.

V prejednávanej veci sa Všeobecný súd v napadnutom uznesení nezaoberal otázkou, či má spoločnosť SolarWorld aktívnu legitimáciu na to, aby sa mohla domáhať zrušenia článku 3 sporného nariadenia, ktorú v prvostupňovom konaní napadla Rada. Nebola uvedená ani v písomných pripomienkach, ktoré Súdnemu dvoru predložili účastníci konania. To isté platí pre výhrady týkajúce sa vecnej stránky odvolania. Stav konania preto v prejednávanej veci nedovoľuje vydať konečný rozsudok.

91.

Je teda potrebné vrátiť vec Všeobecnému súdu a rozhodnúť, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.

92.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor: