1

Nariadením Rady (EHS) č. 2474/93 z 8. septembra 1993, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike do spoločenstva a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné antidumpingové clo (Ú. v. ES L 228, 1993, s. 1; Mim. vyd. 11/051, s. 3), Rada Európskej únie stanovila konečné antidumpingové clo vo výške 30,6 % na dovoz bicyklov s pôvodom v Číne.

2

Po preskúmaní opatrení pred uplynutím ich platnosti v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES, L 56, 1996, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 45), Rada nariadením (ES) č. 1524/2000 z 10. júla 2000, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. ES L 175, 2000, s. 39; Mim. vyd. 11/033, s. 319) rozhodla o zachovaní vyššie uvedeného antidumpingového cla.

3

Po predbežnom preskúmaní podľa článku 11 ods. 3 nariadenia č. 384/96 Rada nariadením (ES) č. 1095/2005 z 12. júla 2005, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy bicyklov s pôvodom vo Vietname a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1524/2000 (Ú. v. EÚ L 183, 2005, s. 1) zvýšila antidumpingové clo na dovozy bicyklov s pôvodom v Číne na 48,5 %.

4

Rada vykonávacím nariadením (EÚ) č. 990/2011 z 3. októbra 2011, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009 (Ú. v. EÚ L 261, 2011, s. 2), rozhodla o zachovaní platného antidumpingového cla vo výške 48,5 %.

5

V máji 2013 po predbežnom preskúmaní podľa článku 11 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009, o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, 2009, s. 51, ďalej len „základné nariadenie“), v znení platnom v danom čase, prijala Rada nariadenie (EÚ) č. 502/2013 z 29. mája 2013, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 990/2011 (Ú. v. EÚ L 153, 2013, s. 17), a rozhodla o zachovaní platného antidumpingového cla vo výške 48,5 %, s výnimkou bicyklov vyvážaných troma podnikmi, ktorým boli uložené individuálne colné sadzby.

6

Po prešetrovaní zameranom na obchádzanie opatrení uskutočnenom na základe článku 13 základného nariadenia prijala Rada vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 501/2013 z 29. mája 2013, ktorým sa konečné antidumpingové clo uložené vykonávacím nariadením (EÚ) č. 990/2011 na dovoz bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike rozširuje na dovoz bicyklov odosielaných z Indonézie, Malajzie, zo Srí Lanky a z Tuniska bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Indonézii, Malajzii, na Srí Lanke a v Tunisku (Ú. v. EÚ L 153, 2013, s. 1).

7

Na základe novej sťažnosti predloženej v roku 2014, ktorá sa tentokrát týkala prípadného obchádzania antidumpingových ciel výrobcami‑vývozcami bicyklov so sídlom v Kambodži, Pakistane a na Filipínach, Európska komisia prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 938/2014 z 2. septembra 2014, ktorým sa začína prešetrovanie týkajúce sa možného obchádzania antidumpingových opatrení uložených nariadením Rady (EÚ) č. 502/2013 na dovoz bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike prostredníctvom dovozu bicyklov odosielaných z Kambodže, Pakistanu a Filipín bez ohľadu na to, či majú, alebo nemajú deklarovaný pôvod v Kambodži, Pakistane a na Filipínach, a na základe ktorého sa zavádza registrácia takéhoto dovozu (Ú. v. EÚ L 263, 2014, s. 5). V priebehu tohto prešetrovania týkajúceho sa obdobia od 1. januára 2011 do 31. augusta 2014 (ďalej len „obdobie prešetrovania“) doručila Komisia žalobkyni, Kolachi Raj Industrial (Private) Ltd, spoločnosti s ručením obmedzeným založenej podľa pakistanského práva, „Dotazník pre spoločnosti požadujúce oslobodenie od prípadného rozšírenia ciel“ (ďalej len „dotazník“), ktorý vyplnila a odoslala 17. októbra 2014.

8

Z informácií poskytnutých v tomto dotazníku vyplývalo, že žalobkyňa kupovala bicyklové diely pochádzajúce zo Srí Lanky a z Číny na účely montáže bicyklov v Pakistane. Keďže žalobkyňa nespresnila, že v Pakistane tiež vyrábala diely, Komisia sa domnievala, že hodnota pridaná k dielom použitým pri montážnej alebo kompletizačnej činnosti nebola vyššia než 25 % výrobných nákladov v zmysle článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

9

Žalobkyňa pripojila k dotazníku tabuľku F.2, ktorá vymenúva všetky nákupy dielov uskutočnené v období od 1. septembra 2013 do 31. augusta 2014 (ďalej len „referenčné obdobie“). Z tejto tabuľky vyplýva, že za dodávateľov žalobkyne bolo označených päť spoločností, konkrétne Creative Cycles Pvt Ltd, Great Cycles Pvt Ltd, Continental Cycles Pvt Ltd, Kelani Cycles Pvt Ltd a Flying Horse Pvt Ltd. V tejto súvislosti, hoci je pravda, ako tvrdí Komisia, že žalobkyňa nevyplnila stĺpec „prepojení alebo neprepojení“ uvedenej tabuľky, ktorý umožňuje zistiť prípadné väzby s týmito dodávateľmi, je dôležité spresniť, že spomenula existenciu prepojenia s Great Cycles, keď na strane 11 dotazníka uviedla, že jej majiteľ a majiteľ Great Cycles je tá istá osoba.

10

Dňa 27. novembra 2014 sa konalo vypočutie žalobkyne Komisiou na základe žiadosti žalobkyne, v priebehu ktorého žalobkyňa predložila určitý počet spresnení, pričom zachovala obsah dôkazov uvedených v dotazníku, konkrétne že počas referenčného obdobia uskutočňovala montáž bicyklov v Pakistane, ale že z Číny pochádzalo menej než 60 % hodnoty dielov použitých pri týchto montážnych činnostiach a že v dôsledku toho jej montážne činnosti nepredstavovali obchádzanie platných opatrení v zmysle článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

11

Komisia po tomto vypočutí skoncipovala žiadosť o doplňujúce informácie, na ktorú žalobkyňa odpovedala 16. januára 2015, pričom priznala, že je prepojená nielen so spoločnosťou Great Cycles, ale aj so spoločnosťami Creative Cycles a Continental Cycles, a v bode 2 svojej odpovede spresnila, že pôvodne neuviedla tieto dve spoločnosti, keďže prvá „ukončila svoju činnosť“ a druhá bola „už zavretá“.

12

Overovanie na mieste sa uskutočnilo 17. a 18. februára 2015, avšak nie ako sa pôvodne predpokladalo v priestoroch žalobkyne v Karáči (Pakistan), ale z bezpečnostných dôvodov a so súhlasom žalobkyne v Katunayake (Srí Lanka), v priestoroch spoločnosti Great Cycles, do ktorých boli prenesené účtovné dokumenty na účely ich overenia. Cieľom tohto overenia bolo konkrétne určiť, či podiel dielov pochádzajúcich z Číny bol nižší než 60 % hodnoty všetkých použitých dielov pri montáži uskutočnenej žalobkyňou v Pakistane. Komisia sa rozhodla sústrediť svoje šetrenie na údaje týkajúce sa jedného z dodávateľov žalobkyne, konkrétne na spoločnosť Flying Horse, z dôvodu, že žalobkyňa od nej odoberala 93 % bicyklových dielov používaných pri svojich montážnych činnostiach v Pakistane. V tejto súvislosti z údajov uvedených v tabuľke F.2 vyplynulo, že uvedený dodávateľ nebol prepojený so žalobkyňou, a zo skutočností poskytnutých touto spoločnosťou pri overovaní na mieste vyplynulo, že tento dodávateľ bol sprostredkovateľ, ktorý nakupoval diely skoro v rovnakých podieloch – a to vo výške 46 a 47 % všetkých bicyklových dielov použitých pri montážnych činnostiach žalobkyne v Pakistane – jednotlivo v Číne a na Srí Lanke a následne ich predával žalobkyni. V zostávajúcej časti táto spoločnosť odoberala diely od dodávateľov zo Srí Lanky a z Kambodže.

13

Ukázalo sa, že spoločnosť Flying Horse nakupovala významný objem rámov, vidlíc, zliatinových ráfikov a plastových kolies od spoločnosti Great Cycles, výrobcu bicyklových dielov so sídlom na Srí Lanke, ktorá je prepojená so žalobkyňou, ako sa uvádza v bode 9 vyššie. Plášte a pásky do ráfikov naopak nakupovala od spoločnosti Vechenson Limited, výrobcu bicyklových dielov taktiež so sídlom na Srí Lanke, ktorá nebola prepojená so žalobkyňou. Komisia uznáva, že táto spoločnosť je „skutočný výrobca bicyklov“ (bod 27 vyjadrenia k žalobe). Po zistení súboru anomálií, ako je existencia nezaplatenej pohľadávky žalobkyne vo výške 5277325 amerických dolárov (USD) voči dodávateľovi Flying Horse, sumy predstavujúcej viac než 90 % sumy predajov dosiahnutých žalobkyňou v Európskej únii v referenčnom období, dosahovanie veľmi variabilnej marže spoločnosťou Flying Horse počas jej predajov žalobkyni vzhľadom na sumu fakturovanú spoločnosti Flying Horse spoločnosťou Great Cycles, ktorá bola v rozpätí od predaja so stratou až po maržu skoro 20 %, a tiež existencia množstva faktúr vystavených buď spoločnosťou Flying Horse žalobkyni, alebo priamo spoločnosťou Great Cycles a adresovaných žalobkyni, ktoré mali to isté číslo a týkali sa rovnakých množstiev a rovnakých súm, Komisia vyjadrila pochybnosti nad povahou vzťahu medzi žalobkyňou a uvedeným dodávateľom.

14

Komisia si tiež vzhľadom na tieto praktiky kládla otázku, či bicyklové diely pochádzajúce zo Srí Lanky a deklarované žalobkyňou ako diely s pôvodom v tejto krajine, skutočne boli z tejto krajiny. Žalobkyňa poskytla v tomto ohľade osvedčenia o pôvode „formulár typu A“ vydané Ministerstvom obchodu Srílanskej demokratickej socialistickej republiky pre bicyklové diely kúpené jednak prostredníctvom spoločnosti Flying Horse od spoločnosti Great Cycles a jednak od spoločnosti Vechenson. V rámci svojho prešetrovania Komisia tiež požiadala, aby jej boli poskytnuté dôkazy predložené na podporu žiadosti o vydanie osvedčení o pôvode „formulár typu A“, pričom žalobkyňa tejto žiadosti taktiež vyhovela.

15

Žalobkyňa teda poskytla Komisii osvedčenia o pôvode „formulár typu A“, ako aj s nimi súvisiace potvrdenia, ktoré sa týkali po prvé vývozov uskutočnených spoločnosťou Vechenson a po druhé vývozov uskutočnených spoločnosťou Great Cycles. Komisia uznala ako dôkaz o srílanskom pôvode bicyklových dielov osvedčenia týkajúce sa spoločnosti Vechenson, ale neuznala osvedčenia týkajúce sa spoločnosti Great Cycles. Pokiaľ ide o osvedčenia týkajúce sa spoločnosti Great Cycles, Komisia preskúmala dva výpisy nákladov týkajúce sa rámov a vidlíc, prvý zo 17. decembra 2012 a druhý z 12. decembra 2013. Oba boli označené pečiatkou Ministerstva obchodu Srílanskej demokratickej socialistickej republiky. Žalobkyňa tiež predložila výpisy nákladov týkajúcich sa ráfikov z 27. júna 2014. Komisia pritom konštatovala viacero možných nezrovnalostí, prvú spočívajúcu v tom, že pre určité druhy rámov a vidlíc chýbali podporné výkazy nákladov, druhú týkajúcu sa toho, že predmetné výpisy sa nezakladali na skutočných výrobných nákladoch, ale len na všeobecnom odhade výrobných nákladov neurčeného objemu výroby na obdobie približne jedného roka, tretiu týkajúcu sa nesúladu medzi veľkosťami rámov a vidlíc uvedených v osvedčeniach o pôvode „formulár typu A“ a veľkosťami nachádzajúcimi sa vo výkazoch nákladov, štvrtú nezrovnalosť spočívajúcu v rozdiele medzi hodnotou „free on board“ (FOB) uvedenou v osvedčeniach o pôvode „formulár typu A“ a hodnotou FOB uvedenou v tabuľke F.2 pripojenej k formuláru, ako aj hodnotou rôznych faktúr preskúmaných v rámci prešetrovania a piatu nezrovnalosť týkajúcu sa neuvedenia spoločnosti Flying Horse v osvedčeniach o pôvode „formulár typu A“.

16

Za týchto okolností Komisia v rámci overovania na mieste požiadala žalobkyňu, aby jej predložila údaje týkajúce sa výrobných nákladov dielov vyrábaných spoločnosťou Great Cycles na Srí Lanke v referenčnom období vo forme tabuľky F.4.1 dotazníka. Žalobkyňa vyhovela tejto žiadosti a predložila v požadovanej forme požadované informácie týkajúce sa celkových výrobných nákladov všetkých dielov (rámov, vidlíc, zliatinových rámov a plastových kolies) vyrábaných spoločnosťou Great Cycles na Srí Lanke v danom období. Na základe týchto údajov Komisia vypočítala, že viac než 65 % všetkých surovín použitých na výrobu bicyklových dielov na Srí Lanke pochádzalo z Číny, oproti 31 % pochádzajúcim zo Srí Lanky, a že srílanská pridaná hodnota k týmto surovinám pri procese výroby uvedených dielov predstavovala menej než 25 %. Na základe toho dospela k záveru, že žalobkyňa sa podieľala na obchádzaní cla a tento záver jej oznámila 13. marca 2015.

17

Dňa 23. marca 2015 došlo k vypočutiu žalobkyne na jej žiadosť úradníkom pre vypočutie.

18

Vo svojich písomných pripomienkach z 27. marca 2015 týkajúcich sa záverov Komisie žalobkyňa tvrdí, že Komisia nebola z právneho hľadiska oprávnená spochybniť srílanský pôvod dielov, ktoré jej dodávala spoločnosť Great Cycles, keďže na jednej strane osvedčenia o pôvode „formulár typu A“ vydané srílanským štátom osvedčovali tento pôvod, a na druhej strane, keďže článok 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia nie je pravidlom o pôvode, Komisia ho nemohla uplatniť na účely určenia pôvodu dielov vyrobených na Srí Lanke.

19

Dňa 18. mája 2015 Komisia prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/776 z 18. mája 2015, ktorým sa konečné antidumpingové clo uložené vykonávacím nariadením (EÚ) č. 502/2013 na dovoz bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike rozširuje na dovoz bicyklov odosielaných z Kambodže, Pakistanu a Filipín bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Kambodži, Pakistane a na Filipínach (Ú. v. EÚ L 122, 2015, s. 4, ďalej len „napadnuté nariadenie“).

20

Odôvodnenie 13 napadnutého nariadenia najmä uvádza, že otázka „dôkaznej hodnoty“ osvedčení o pôvode „formulár typu A“ pre bicyklové diely kúpené od prepojenej spoločnosti na Srí Lanke prostredníctvom obchodníka a „analogické“ uplatnenie článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia na bicyklové diely kúpené na Srí Lanke boli preskúmané v rámci vypočutia žalobkyne úradníkom pre vypočutie 23. marca 2015.

21

Odôvodnenie 22 napadnutého nariadenia uvádza, že počas referenčného obdobia žalobkyňa bola jediným výrobcom bicyklov v Pakistane, vyplnila dotazník a že jej výroba predstavovala o niečo viac ako 100 % celkového objemu dovozov bicyklov z Pakistanu do Únie. Tiež uvádza, že došlo k prešetrovaniu na mieste spomenutému v bode 12 vyššie a spresňuje, že žalobkyňa bola posúdená ako spolupracujúca.

22

V bode 2.5.3 napadnutého nariadenia s názvom „Pakistan“ sú odôvodnenia 94 až 106 uvedeného nariadenia venované prešetrovaniu Komisie týkajúcemu sa žalobkyne. Na úvod Komisia v odôvodnení 94 napadnutého nariadenia poukazuje na vzťahy existujúce medzi žalobkyňou a „spoločnosťou na Srí Lanke, ktorá bola predmetom predchádzajúceho prešetrovania obchádzania opatrení a podlieha rozšíreným opatreniam“, pričom uvádza, že akcionári uvedenej spoločnosti založili spoločnosť v Kambodži, ktorá sa tiež podieľa na vývoze bicyklov do Únie a ktorá „nespolupracovala v rámci súčasného prešetrovania, hoci vyvážala výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, na trh Únie v roku 2013“. Komisia stále v odôvodnení 94 napadnutého nariadenia uvádza, že kambodžská spoločnosť ukončila svoju aktivitu v Kambodži počas referenčného obdobia a presunula svoje aktivity do prepojenej spoločnosti so sídlom v Pakistane.

23

V odôvodnení 96 napadnutého nariadenia Komisia zdôrazňuje, že pri prešetrovaní sa nezistili postupy prekládky výrobkov s čínskym pôvodom cez Pakistan a v odôvodneniach 98 a 99 uvedeného nariadenia uvádza nezrovnalosti, ktoré zistila v priebehu tohto prešetrovania, uvedené v bodoch 13 a 15 vyššie. Ďalej venuje odôvodnenia 100 a 101 napadnutého nariadenia otázke dôkaznej hodnoty osvedčení o pôvode „formulár typu A“, ako aj pomerom surovín pochádzajúcim z Číny a použitým na výrobu bicyklových dielov na Srí Lanke. Tieto odôvodnenia znejú takto:

24

Komisia sa teda v odôvodnení 104 napadnutého nariadenia domnievala, že prešetrovanie neodhalilo „žiadnu inú dostatočne náležitú príčinu ani iné ekonomické opodstatnenie montážnej činnosti ako snahu vyhnúť sa existujúcim opatreniam týkajúcim sa dotknutého výrobku.“

25

Odôvodnenia 144 až 147 napadnutého nariadenia sú venované, v rámci dokazovania existencie dumpingu, metodológii uplatnenej Komisiou, ktorá spočívala najskôr v stanovení váženého priemeru vývozných cien uplatňovaného v referenčnom období a následne v jeho porovnaní s váženou priemernou normálnou hodnotou. Komisia dospela, pokiaľ ide o Pakistan, k záveru o existencii „značného dumpingu“ (odôvodnenie 147 napadnutého nariadenia).

26

V odôvodnení 163 napadnutého nariadenia, ktoré odkazuje na odôvodnenie 102 tohto nariadenia, Komisia vylúčila možnosť oslobodiť žalobkyňu od prípadných rozšírených opatrení z dôvodu, že keďže žalobkyňa „bola zapojená do praktík obchádzania…, podľa článku 13 ods. 4 základného nariadenia tejto spoločnosti nemôže byť udelené oslobodenie.“

27

Komisia teda v článku 1 napadnutého nariadenia rozhodla o rozšírení konečného antidumpingového cla vo výške 48,5 % uplatňujúceho sa na dovozy bicyklov z Číny a uvedeného v bode 3 vyššie na dovozy bicyklov vyvážaných najmä z Pakistanu, pričom v článku 1 ods. 3 uvedeného nariadenia uviedla, že „clo rozšírené odsekom 1 tohto článku sa vyberá na dovoz zasielaný z Kambodže, Pakistanu a Filipín bez ohľadu na to, či má alebo nemá deklarovaný pôvod v Kambodži, Pakistane alebo na Filipínach, registrovaný v súlade s článkom 2 [vykonávacieho] nariadenia… č. 938/2014 a článkom 13 ods. 3 a článkom 14 ods. 5 [základného] nariadenia, s výnimkou dovozu výrobkov, ktoré vyrábajú spoločnosti uvedené v odseku 1.“

28

Návrhom predloženým do kancelárie Všeobecného súdu 29. júla 2015 podala žalobkyňa túto žalobu.

29

Komisia podala vyjadrenie k žalobe do kancelárie Všeobecného súdu 12. októbra 2015.

30

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 16. novembra 2015 European Bicycle Manufacturers Association (EBMA) podala návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov Komisie.

31

Dňa 7. a 18. decembra 2015 Komisia a následne žalobkyňa oznámili Všeobecnému súdu, že nemajú námietky proti vstupu asociácie EBMA do konania ako vedľajšieho účastníka.

32

Dňa 18. decembra 2015 Komisia adresovala Všeobecnému súdu žiadosť o dôverné zaobchádzanie s vyjadrením k žalobe, pričom predložila jeho nedôvernú verziu. Žalobkyňa zas v ten istý deň zaslala Všeobecnému súdu žiadosť o dôverné zaobchádzanie s prílohami žaloby a s prílohami vyjadrenia k žalobe, pričom k tejto žiadosti pripojila nedôverné verzie týchto príloh.

33

Rovnako 18. decembra 2015 žalobkyňa podala repliku do kancelárie Všeobecného súdu.

34

Dňa 25. januára 2016 žalobkyňa doručila kancelárii Všeobecného súdu nedôvernú verziu žaloby.

35

Uznesením predsedu siedmej komory z 9. marca 2016 sa asociácii EBMA povolil vstup vedľajšieho účastníka do konania a vyhovelo sa žiadostiam o dôverné zaobchádzanie predloženým hlavnými účastníkmi konania.

36

Dňa 18. marca 2016 Komisia podala dupliku do kancelárie Všeobecného súdu.

37

Listom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 1. apríla 2016 žalobkyňa potvrdila, že duplika neobsahuje dôverné údaje.

38

Listom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 4. apríla 2016 vedľajší účastník konania potvrdil, že nemá námietky proti dôvernému zaobchádzaniu so žalobou, s vyjadrením k žalobe a s replikou.

39

Listom z 20. apríla 2016 Všeobecný súd vyzval hlavných účastníkov konania, aby predložili svoje pripomienky k prípadnému prerušeniu konania z dôvodu existencie šiestich odvolaní pred Súdnym dvorom, ktoré by mohli mať vplyv na vyriešenie prejednávaného sporu.

40

Komisia odpovedala 26. apríla 2016 a žalobkyňa 10. mája 2016, pričom Komisia uviedla, že tieto odvolania sa týkali poradia posúdenia, ktoré treba dodržiavať pri výklade a uplatnení článku 13 základného nariadenia, ako aj správneho rozdelenia dôkazného bremena v rámci prešetrovania obchádzania ciel, čo nie je predmetom prejednávanej veci, a žalobkyňa uviedla, že vzhľadom na dôvody uplatnené v týchto odvolaniach sa domnieva, že nie sú relevantné pre vyriešenie prejednávanej veci.

41

Dňa 2. mája 2016 vedľajší účastník konania podal do kancelárie Všeobecného súdu vyjadrenie vedľajšieho účastníka.

42

Dňa 26. mája 2016 predseda siedmej komory rozhodol o neprerušení konania.

43

Dňa 17. júna a 8. júla 2016 žalobkyňa podali do kancelárie Všeobecného súdu svoje pripomienky k vyjadreniu vedľajšieho účastníka konania.

44

V nadväznosti na zmenu zloženia komôr Všeobecného súdu bola vec pridelená novému sudcovi spravodajcovi v rámci siedmej komory.

45

Žalobkyňa v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd:

46

Komisia podporovaná vedľajším účastníkom konania navrhuje, aby Všeobecný súd:

47

Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 17. mája 2017, ktoré sa konalo s čiastočným vylúčením verejnosti, s cieľom vypočutia hlavných účastníkov konania v súvislosti s prílohami obsahujúcimi dôverné údaje.

48

Vedľajší účastník konania na pojednávaní predložil pripomienku k správe pre pojednávanie, čo bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania.

49

Hoci Komisia formálne nepodala námietku neprípustnosti, tvrdí, že pokiaľ by „žalobkyňa bola len bežný predajca bicyklov, nebola by individuálne dotknutá výberom dotknutých ciel odo dňa registrácie dovozov“. Pripúšťa však, že „za osobitných okolností prejednávanej veci by žaloba mohla byť prípustná v rozsahu, v akom sa rozšírené clá uplatňujú nielen na bicykle odosielané žalobkyňou, ale aj na bicykle ňou vyrábané“ a že „žalobkyňa bola predmetom prešetrovaní a jej údaje boli použité prešetrovacím orgánom len v postavení (údajného) výrobcu bicyklov“ (bod 92 vyjadrenia k žalobe).

50

Kritérium, ktoré podmieňuje prípustnosť žaloby podanej fyzickou alebo právnickou osobou proti aktu, ktorý jej nie je určený, tým, aby bola priamo a osobne dotknutá týmto aktom, a ktoré je upravené v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ, je prekážkou konania z dôvodu verejného záujmu, ktorú môžu súdne orgány Únie kedykoľvek preskúmať, dokonca aj ex offo (uznesenie z 5. júla 2001, Conseil national des professions de l’automobile a i./Komisia, C‑341/00 P, EU:C:2001:387, bod 32, a rozsudok z 29. novembra 2007, Stadtwerke Schwäbisch Hall a i./Komisia, C‑176/06 P, neuverejnený, EU:C:2007:730, bod 18).

51

V tomto ohľade je potrebné na úvod pripomenúť, že podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ „akákoľvek fyzická alebo právnická osoba môže za podmienok ustanovených v prvom a druhom odseku podať žalobu proti aktom, ktoré sú jej určené alebo ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, ako aj voči regulačným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyžadujú vykonávacie opatrenia.

52

V tomto ohľade v prvom rade stačí uviesť, že pokiaľ ide o osobnú dotknutosť žalobkyne, súd Únie zastával názor, že niektoré ustanovenia nariadení, ktorými sa zavádzajú antidumpingové a vyrovnávacie clá, sa mohli konkrétne týkať tých výrobcov a vývozcov príslušného výrobku, ktorým sa pripísalo dumpingové konanie na základe údajov týkajúcich sa ich obchodnej činnosti. To je vo všeobecnosti prípad vyrábajúcich a vyvážajúcich podnikov, ktoré môžu preukázať, že boli uvedené v aktoch Komisie a Rady alebo dotknuté pôvodnými prešetrovaniami (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. februára 1984, Allied Corporation a i./Komisia, 239/82 a 275/82, EU:C:1984:68, bod 11, a z 13. septembra 2013, Huvis/Rada, T‑536/08, neuverejnený, EU:T:2013:432, bod 25).

53

S prihliadnutím na túto judikatúru zostáva len konštatovať, že žalobkyňa nielenže bola predmetom prešetrovania, ako to bolo pripomenuté v bodoch 7 až 18 vyššie, ale aj bola označená v odôvodnení 22 napadnutého nariadenia za jediného výrobcu bicyklov so sídlom v Pakistane. Navyše mnohé ďalšie odôvodnenia uvedeného nariadenia opisujú vecnú a právnu situáciu žalobkyne (pozri body 21 až 27 vyššie). Je preto nesporné, že žalobkyňa je osobne dotknutá napadnutým nariadením v rozsahu, v akom ukladá výber rozšíreného antidumpingového cla odo dňa registrácie dovozov.

54

V druhom rade treba konštatovať, že žalobkyňa je priamo dotknutá napadnutým nariadením. V tomto ohľade stačí konštatovať, že colné orgány členských štátov bez toho, aby disponovali určitou mierou voľnej úvahy, sú totiž povinné vyberať clá uložené podľa antidumpingového nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. januára 2014, BP Products North America/Rada, T‑385/11, EU:T:2014:7, bod 72 a citovanú judikatúru).

55

Keďže žalobkyňa je priamo a osobne dotknutá napadnutým nariadením, žaloba na jeho zrušenie je prípustná.

56

Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia. Tvrdí, že pri uplatňovaní tohto ustanovenia sa Komisia dopustila procesných a vecných pochybení a poskytla nekoherentné odôvodnenie. V tomto ohľade tento žalobný dôvod uvádza:

57

Komisia tvrdí, že žalobkyňa predkladá v skutočnosti tri „dôvody“, keďže postupne namieta proti zamietnutiu jej žiadosti o oslobodenie od cla, rozšíreniu konečného antidumpingového cla na dovozy bicyklov ňou odosielaných z Pakistanu a výberu uvedeného cla. Domnieva sa, že prvý a tretí z týchto žalobných „dôvodov“ sú neprípustné z dôvodu, že nie sú podoprené vlastnými tvrdeniami, a v každom prípade sa domnieva, že nie sú dôvodné.

58

Výklad žaloby uskutočnený Komisiou nemožno uznať. Žalobkyňa totiž predkladá jediný žalobný dôvod na podporu svojich návrhov na zrušenie, v ktorom tvrdí, že Komisia sa pri rozšírení konečného antidumpingového cla vo výške 48,5 % na žalobkyňu dopustila rôznych „procesných pochybení, nesprávnych právnych posúdení a nesprávnych úvah“. Odmietnutie oslobodenia, rozšírenie uvedeného cla a jeho výber sú v prejednávanej veci neoddeliteľné, keďže, ako sa uviedlo v odôvodnení 22 napadnutého nariadenia a bolo spomenuté v bode 21 vyššie, „počas [referenčného] obdobia v Pakistane vyrábala bicykle jedna spoločnosť“, konkrétne žalobkyňa, ktorá bola zodpovedná za všetky vývozy bicyklov z Pakistanu do Únie. Rozšírenie pôvodného antidumpingového cla vo výške 48,5 % na túto krajinu bolo preto jednak neodvratným dôsledkom zamietnutia oslobodenia žalobkyni a jednak priamo viedlo k výberu uvedeného cla.

59

Potvrdzuje to aj samotné znenie napadnutého nariadenia. Z odôvodnenia 163 uvedeného nariadenia, ktoré odkazuje na odôvodnenie 102 tohto istého nariadenia, totiž vyplýva, že žiadosť o oslobodenie bola zamietnutá výlučne z dôvodu, že „[žalobkyňa] bola zapojená do praktík obchádzania“ v zmysle článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia. Z článku 1 ods. 3 napadnutého nariadenia citovaného v bode 27 vyššie tiež vyplýva, že samotný výber konečného antidumpingového cla vyplýval priamo z rozšírenia, o ktorom sa rozhodlo v článku 1 ods. 1 uvedeného nariadenia.

60

Je preto potrebné domnievať sa, že tieto tri „dôvody“ sú len jediným dôvodom na zrušenia napadnutého nariadenia v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, a v nadväznosti na to zamietnuť námietky neprípustnosti týkajúce sa dvoch uvedených „dôvodov“ predložené Komisiou.

61

Pred vecným preskúmaním jediného žalobného dôvodu považuje Všeobecný súd za vhodné uviesť niekoľko úvodných pripomienok.

62

Po prvé Komisia tvrdí, že „poradie, v akom je žaloba prezentovaná, nerešpektuje poradie stanovené v článku 13 základného nariadenia“ (bod 60 vyjadrenia k žalobe), konkrétne najskôr povinnosť stanoviť, že štyri podmienky stanovené článkom 13 ods. 1 základného nariadenie boli splnené vo vzťahu ku krajine a následne preskúmať dôkazy predložené výrobcami‑vývozcami na podporu ich individuálnej žiadosti o oslobodenie. Pripúšťa však, že v prejednávanej veci rozlíšenie stanovené článkom 13 základného nariadenia medzi jeho dvomi prvými odsekmi „je znejasnené skutočnosťou, že žalobkyňa je jediný podnikateľ zaoberajúci sa montážou bicyklov v Pakistane“ (bod 66 vyjadrenia k žalobe).

63

V tomto ohľade treba na jednej strane zdôrazniť, že žalobkyňa nenamieta proti poradiu, v akom Komisia v napadnutom nariadení jednotlivo uplatnila článok 13 ods. 1 a článok 13 ods. 2 základného nariadenia v súvislosti s praktikami obchádzania v Pakistane a následným posúdením jej žiadosti o oslobodenie. Na druhej strane samotná Komisia uznala, ako sa uvádza v bode 62 vyššie, že toto rozlíšenie bolo v prejednávanej veci nejasné a tiež vo svojich pripomienkach k možnosti prerušenia konania spomenutým v bode 40 vyššie uviedla, že na rozdiel od vecí, ktoré viedli k rozsudkom z 26. januára 2017, Maxcom/Chin Haur Indonesia (C‑247/15 P, C‑253/15 P a C‑259/15 P, EU:C:2017:61) a Maxcom/City Cycle Industries (C‑248/15 P, C‑254/15 P a C‑260/15 P, EU:C:2017:62), otázka poradia preskúmania stanoveného článkom 13 ods. 1 a 2 základného nariadenia v tejto veci nevznikla.

64

Po druhé vedľajší účastník konania vo svojom vyjadrení vedľajšieho účastníka a na pojednávaní tvrdil, že pojem „krajina, na ktorú sa vzťahujú opatrenia“ nachádzajúci sa v článku 13 ods. 2 písm. a) základného nariadenia by sa mal chápať ako odkazujúci nielen na Čínu, ale aj na Srí Lanku, teda krajinu, na ktorú boli pôvodné opatrenia rozšírené.

65

V tomto ohľade treba konštatovať, že napadnuté nariadenie sa nezakladá na výklade článku 13 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, ako ho uvádza vedľajší účastník konania, a že Komisia sa v tejto veci na tento výklad neodvoláva, nepreberá ho ani ho nekomentuje. Zo znenia uvedeného nariadenia ako celku totiž vyplýva, že jedine Čína bola považovaná za „krajinu, na ktorú sa vzťahujú opatrenia“ v zmysle článku 13 ods. 2 písm. a) základného nariadenia. Navyše stačí uviesť, že obdobia prešetrovania v prejednávanej veci sa týkalo čiastočne fázy, v priebehu ktorej antidumpingové opatrenia uložené na bicykle s pôvodom v Číne neboli ešte rozšírené na bicykle odosielané zo Srí Lanky, čo preukazuje, ak by to bolo ešte potrebné, že Srí Lanka nemohla byť považovaná v napadnutom nariadení za „krajinu, na ktorú sa vzťahujú opatrenia“ v zmysle článku 13 ods. 2 písm. a) základného nariadenia.

66

Podľa ustálenej judikatúry však Všeobecný súd v rámci žaloby o neplatnosť nemôže nahradiť odôvodnenie autora napadnutého aktu svojím vlastným odôvodnením (pozri rozsudok z 26. októbra 2016, PT Musim Mas/Rada, C‑468/15 P, EU:C:2016:803, bod 64 a citovanú judikatúru; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok zo 14. decembra 2005, General Electric/Komisia, T‑210/01, EU:T:2005:456, bod 359), čo by bol nútený urobiť, ako by prijal tvrdenie vedľajšieho účastníka konania. Uvedené tvrdenie preto nemôže uspieť.

67

Po tretie je nesporné, že v prejednávanej veci Komisia neuplatnila článok 18 základného nariadenia týkajúci sa nedostatku spolupráce. Domnievala sa totiž, ako je to pripomenuté v bode 21 vyššie, že žalobkyňa spolupracovala. V dôsledku toho sa tvrdenie vedľajšieho účastníka konania, podľa ktorého mala Komisia právo uplatniť uvedený článok, musí zamietnuť ako irelevantné.

68

Po štvrté vedľajší účastník konania poukazuje na to, že spoločnosť Great Cycles a žalobkyňa tvorili „jeden hospodársky subjekt“ na účely výkladu kritéria týkajúceho sa 60 % alebo viac z celkovej hodnoty zmontovaného výrobku, ktoré je uvedené v článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia. Treba však uviesť, rovnako ako sa rozhodlo v bode 65 vyššie, že napadnuté nariadenie sa nezakladá na takomto odôvodnení a že tvrdenie vedľajšieho účastníka konania, aj ak by sa považovalo za preukázané, nemôže nahradiť odôvodnenie prijaté Komisiou v uvedenom nariadení. Ani toto tvrdenie, predložené subsidiárne, nemôže uspieť.

69

Po prvé žalobkyňa tvrdí, že tak zo znenia článku 13 ods. 2 základného nariadenia, ako aj z judikatúry (rozsudok z 26. septembra 2000, Starway/Rada, T‑80/97, EU:T:2000:216, bod 88) vyplýva, že toto ustanovenie odkazuje na diely zmontovaného výrobku „pochádzajúce“ z krajiny, na ktorú sa vzťahujú opatrenia bez toho, aby sa slovo „pochádzajúce“ muselo vykladať tak, že vyžaduje, aby diely skutočne mali pôvod v tejto krajine. V prejednávanej veci skutočnosť, že uvedené diely boli vyrobené na Srí Lanke a vyvezené z tejto krajiny do Pakistanu, by teda mala stačiť na preukázanie, že ich nemožno kvalifikovať ako diely „pochádzajúce“ z Číny v zmysle článku 13 ods. 2 uvedeného nariadenia (body 22 a 23 žaloby).

70

Po druhé pri prešetrovaní na mieste žalobkyňa predložila osvedčenia o pôvode „formulár typu A“ vydané Ministerstvom obchodu Srílanskej demokratickej socialistickej republiky na účely preukázania, že uvedené diely vyrobené na Srí Lanke a odoslané z tejto krajiny do Pakistanu mali pôvod na Srí Lanke. Keďže uvedené osvedčenia stanovuje colná právna úprava Únie, hospodárske subjekty majú právo sa na ne spoľahnúť, ibaže by boli formálne vyhlásené za neplatné v nadväznosti na oficiálne vyšetrovanie colných orgánov Únie. Domnieva sa teda, že uniesla dôkazné bremeno, ktoré na nej spočívalo podľa bodu 88 rozsudku z 26. septembra 2000, Starway/Rada (T‑80/97, EU:T:2000:216). Spresňuje, že k vyhláseniam o nákladoch vyhotoveným účtovníkmi bol pripojený záväzok z jej strany umožniť vo svojej továrni akúkoľvek inšpekciu a aktualizovať svoje účtovné záznamy. V replike žalobkyňa v bode 20 uvádza, že „v prípade malej krajiny s obmedzenými zdrojmi, ako je Srí Lanka, sa javí ako rozumné vytvorenie systému, v rámci ktorého sú osvedčenia o pôvode ‚formulár typu A‘ vydávané na základe predpokladaných nákladov s tým, že podliehajú kontrole ex post“. Ďalej v bodoch 52 až 54 repliky uvádza, že článok 97t vtedy platného nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 253, 1993, s. 1; Mim. vyd. 02/006, s. 3, ďalej len „vykonávacie nariadenie k Colnému kódexu“) upravoval konanie o preskúmaní uvedených osvedčení o pôvode ex post. Podľa žalobkyne Komisia v napadnutom nariadení neuviedla, z akých dôvodov osvedčenia o pôvode „formulár typu A“ boli nespoľahlivé (bod 53 repliky), hoci musí „rozumne odôvodniť dôvody, pre ktoré“ ich nebolo možné považovať za platné (bod 55 in fine repliky).

71

Po tretie sa Komisia dopustila procesných pochybení, nesprávnych právnych posúdení a nesprávnych úvah tým, že uplatnila článok 13 ods. 2 základného nariadenia na výrobné činnosti, ktoré neboli uskutočnené v Pakistane, ale na Srí Lanke. Týmto postupom Komisia konala nad rámec územnej pôsobnosti prešetrovania, keďže uplatnila toto isté ustanovenie na inú krajinu než Pakistan. Komisia navyše uplatnila nesprávne pravidlo, keďže uplatnené ustanovenie nie je pravidlom o pôvode, aby nesprávnym spôsobom preukázala, že bicyklové diely vyrobené na Srí Lanke nemali srílanský pôvod, v dôsledku čoho ich bolo možné považovať za pochádzajúce z Číny. Okrem toho je odôvodnenie Komisie nekoherentné, keďže hoci správne uznala, že predmetné ustanovenie nie je pravidlom o pôvode, napriek tomu ho v tomto zmysle uplatnila na predmetné bicyklové diely.

72

Za týchto okolností, keďže zámerom Komisie bolo zamietnuť osvedčenia o pôvode „formulár typu A“ ako nedostatočné dôkazy, zásady riadnej správy vecí verejných a náležitej starostlivosti si prinajmenšom vyžadovali preskúmanie pôvodu dotknutých bicyklových dielov podľa preferenčných a nepreferenčných pravidiel pôvodu stanovených nariadením Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, 1992, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307) a vykonávacím nariadením k Colnému kódexu. Nijaké takéto preskúmanie sa však neuskutočnilo.

73

Po prvé Komisia tvrdí, že článok 13 ods. 2 písm. a) základného nariadenia nijako neodkazuje na „pôvod“ dielov, ale používa jednoducho vecné pojmy „pochádzajúce z krajiny“. Uvedené ustanovenie teda neobsahuje nijaký odkaz na skutočnosť, že k jeho uplatneniu musí dôjsť s použitím pravidiel o pôvode stanovených colnou právnou úpravou Únie na rozdiel od iných ustanovení uvedeného nariadenia, ako je článok 13 ods. 1 druhý odsek, ktorý odkazuje na „mierne upravenie daného výrobku, aby tak patril pod kódy colného sadzobníka, ktoré normálne nepodliehajú opatreniam“. V dôsledku toho článok 13 základného nariadenia zavádza samostatný právny režim s osobitnými prahovými hodnotami, ktorých cieľom je zaručiť predvídateľnosť konania Únie proti obchádzaniu.

74

Po druhé, čo sa týka osvedčení o pôvode predložených žalobkyňou, Komisia sa domnieva, že tieto osvedčenia nepredstavujú dostatočné dôkazy na preukázanie srílanského pôvodu týchto dielov z dôvodu nepriamych dôkazov zhrnutých v bode 15 vyššie.

75

Po tretie, keďže judikatúra priznáva inštitúciám Únie možnosť oprieť sa o súbor zhodujúcich sa nepriamych dôkazov, treba z toho vyvodiť, že článok 13 základného nariadenia sa vykladal tak, že nezužuje typy dôkazov, o ktoré sa orgány vykonávajúce prešetrovanie majú pravo oprieť na účely preukázania praktík obchádzania.

76

Komisia v bodoch 3 a 42 dupliky tvrdí, že „analogické“ uplatnenie článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia nepredstavuje hlavný základ jej zistení, ale „dodatočné preskúmanie“, ktoré nebola povinná vykonať, keďže „nespoľahlivosť [osvedčení o pôvode ‚formulár typu] A‘ a neexistencia výrobných zariadení boli [pre ňu] postačujúce na to, aby jej umožnili… dospieť k záveru, že informácie poskytnuté žalobkyňou neboli spoľahlivé“. Spresňuje, že výraz „okrem toho“ v odôvodnení 101 napadnutého nariadenia potvrdzuje povahu uplatnenia tohto ustanovenia ako „dodatočného nástroja“.

77

Na úvod treba pripomenúť, že podľa článku 13 ods. 1 základného nariadenia antidumpingové clo uložené podľa tohto nariadenia možno rozšíriť na dovozy mierne upravených či neupravených podobných výrobkov alebo ich častí z tretích krajín v prípade, keď dochádza k obchádzaniu platných opatrení. Podľa článku 13 ods. 2 tohto nariadenia taká montážna činnosť, ako uskutočňuje žalobkyňa v prejednávanej veci, sa považuje za obchádzanie platných opatrení, pokiaľ sú splnené podmienky vymenované v písmenách a) až c) (rozsudok z 26. septembra 2000, Starway/Rada, T‑80/97, EU:T:2000:216, bod 78).

78

Konkrétnejšie z článku 13 ods. 2 písm. a) a z článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia vyplýva, že montážna činnosť sa považuje za obchádzanie platných opatrení, ak diely tvoriace 60 % alebo viac z celkovej hodnoty zmontovaného výrobku „pochádzajú z krajiny, na ktorú sa vzťahujú opatrenia“ (rozsudok z 26. septembra 2000, Starway/Rada, T‑80/97, EU:T:2000:216, bod 79).

79

Z toho vyplýva, že na základe článku 13 ods. 2 základného nariadenia musia inštitúcie Únie preukázať – okrem splnenia ostatných podmienok, ktoré sú tam vymenované – že príslušné diely tvoriace 60 % alebo viac z celkovej hodnoty zmontovaného výrobku pochádzajú z krajiny, na ktorú sa vzťahujú opatrenia. Na druhej strane však nie sú povinné preukázať, že tieto diely majú tiež pôvod v tejto krajine (rozsudok z 26. septembra 2000, Starway/Rada, T‑80/97, EU:T:2000:216, bod 84).

80

Vzhľadom na to zo základného nariadenia a najmä z jeho článku 13 vyplýva, že jediným cieľom nariadenia, ktorým sa rozširuje antidumpingové clo, je zabezpečiť účinnosť tohto opatrenia a zabrániť tomu, aby sa obchádzalo najmä prostredníctvom montážnych činností v Únii alebo v tretej krajine. Preto opatrenie, ktorým sa rozširuje konečné antidumpingové clo, má iba podpornú povahu vo vzťahu k prvotnému aktu ukladajúcemu toto clo. V dôsledku toho by bolo v rozpore s účelom a so všeobecnou systematikou článku 13 uvedeného nariadenia uložiť antidumpingové clo stanovené pôvodne na dovoz výrobku s pôvodom v určitej krajine na dovozy dielov tohto výrobku pochádzajúcich z krajiny podliehajúcej predmetným opatreniam v prípade, že dotknuté hospodárske subjekty, ktoré uskutočňujú montážne činnosti, ktoré sú predmetom prešetrovania Komisie, predložia dôkaz, že tieto diely tvoriace 60 % alebo viac z celkovej hodnoty zmontovaného výrobku pochádzajú z inej krajiny. V takejto situácii totiž montážne činnosti nemožno považovať za obchádzanie pôvodne uloženého antidumpingového cla v zmysle článku 13 základného nariadenia (rozsudok z 26. septembra 2000, Starway/Rada, T‑80/97, EU:T:2000:216, bod 85).

81

V dôsledku toho treba vykladať článok 13 ods. 2 základného nariadenia v tom zmysle, že montážna činnosť v Únii alebo v tretej krajine sa považuje za obchádzanie platných opatrení, ak okrem splnenia ostatných podmienok stanovených v tomto ustanovení diely tvoriace 60 % alebo viac z celkovej hodnoty zmontovaného výrobku pochádzajú z krajiny, na ktorú sa vzťahujú opatrenia, ibaže by dotknutý hospodársky subjekt predložil inštitúciám Únie dôkaz o tom, že tieto diely majú pôvod v inej krajine (rozsudok z 26. septembra 2000, Starway/Rada, T‑80/97, EU:T:2000:216, bod 88).

82

Takýto dôkaz môže byť predložený za rôznych okolností, nielen v prípade jednoduchého tranzitu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. septembra 2000, Starway/Rada, T‑80/97, EU:T:2000:216, bod 87).

83

Z toho vyplýva, že hoci vo všeobecnosti stačí odkázať jednoducho na „provenienciu“ dielov použitých pri montáži konečného výrobku na účely uplatnenia článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia, v prípade pochybností môže byť nevyhnutné overiť, či diely „z“ tretej krajiny majú v skutočnosti pôvod v inej krajine.

84

Pokiaľ ide o pojmy „pochádzajú z“ použité v článku 13 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, treba uviesť, že hoci uvedené nariadenie neobsahuje ich definíciu, opakovane ich používa tak, že ich systematicky pripája k pojmu „dovoz“. Pojem „dovozy z“ sa teda napríklad nachádza v odôvodnení 8, ako aj v článku 2 ods. 7 písm. a), v článku 3 ods. 4, v článku 9 ods. 5 a 6 a v článku 13 ods. 1 uvedeného nariadenia. Variant tohto výrazu bola navyše použitá v odôvodnení 54 napadnutého nariadenia. Tento výraz je navyše preložený v ďalších jazykových verziách uvedených ustanovení základného nariadenia ako „dovozy z“. To platí napríklad pre anglickú jazykovú verziu (imports from), nemeckú (Einfuhren aus), bulharskú (внос от), chorvátsku (uvoza iz) a litovskú (importui iš). Z toho vyplýva, že pojmy „pochádzajúce z“ v zmysle článku 13 ods. 2 písm. a) základného nariadenia sa majú chápať ako odkaz na dotknuté dovozy, a teda na krajinu vývozu.

85

Tento výklad je navyše v súlade s cieľom účinnosti opatrení, ktorých cieľom je bojovať s obchádzaním, ktorý je dôvodom existencie článku 13 základného nariadenia, keďže upravuje účinné a praktické riešenie umožňujúce Komisii odkázať jednoducho na „provenienciu“ dielov použitých pri montáži konečného výrobku na účely uplatnenia článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

86

V prejednávanej veci zo spisu a najmä z tabuľky F.2 pripojenej k formuláru vyplýva, čo navyše účastníci konania nespochybňujú, že minimálne 47 % dielov použitých pri montáži bicyklov v Pakistane bolo dovezených zo Srí Lanky po ich výrobe v tejto krajine. Domnienka jednoduchého tranzitu teda nezodpovedá okolnostiam prejednávanej veci. Preto je namieste konštatovať, že tieto diely možno považovať za „pochádzajúce zo“ Srí Lanky.

87

Ako však vyplýva z judikatúry zhrnutej v bodoch 79 až 82 vyššie, toto zistenie nebráni Komisii, aby v prípade pochybností overila, či diely „zo“ Srí Lanky majú v skutočnosti pôvod v inej krajine, ako je krajina, na ktorú sa vzťahujú opatrenia, v prejednávanej veci Čína.

88

V tomto ohľade na jednej strane treba zdôrazniť, že tvrdenie Komisie, podľa ktorého „pôvod“ dielov nie je relevantný na účely uplatnenia článku 13 ods. 2 základného nariadenia, úplne nezohľadňuje výklad tohto ustanovenia súdom Únie.

89

Na druhej strane toto tvrdenie Komisie je v rozpore so skutočnosťou, že sama skúmala pôvod dotknutých bicyklových dielov. Po prvé totiž tabuľka F.2 formulára, na ktorý Komisia sústredila veľkú časť svojho prešetrovania, osobitne vyžaduje, aby sa uviedol „pôvod“ bicyklových dielov použitých pri montážnych činnostiach v Pakistane. Po druhé z odôvodnení 98 a 101 napadnutého nariadenia vyplýva, že Komisia preskúmala, či osvedčenia o pôvode „formuláre typu A“ týkajúce sa dotknutých tovarov boli dostatočnými dôkazmi na preukázanie „pôvodu“ dotknutých bicyklových dielov. Po tretie Komisia potom, ako dospela k záveru, že uvedené osvedčenia o pôvode nie sú dostatočnými dôkazmi na preukázanie „pôvodu“ bicyklových dielov, uplatnila kritériá článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia na účely overenia „pôvodu“ uvedených dielov, ako sama tvrdila v priebehu vypočutia pred úradníkom pre vypočutie, čo vyplýva aj zo zápisnice z tohto vypočutia.

90

Hoci zo znenia odôvodnenia 101 in fine napadnutého nariadenia vyplýva, že Komisia dospela k záveru, že dotknuté bicyklové diely „pochádzali z“ Číny, keďže viac ako 60 % týchto dielov bolo vyrobených zo surovín z Číny a pridaná hodnota bola menej ako 25 % výrobných nákladov, z viacerých dôkazov v spise a najmä z dôkazov uvedených v bode 89 vyššie vyplýva, že Komisia uplatnila kritériá článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia na účely overenia „pôvodu“ týchto dielov. Tieto terminologické fluktuácie svedčia o určitej zámene zo strany Komisie, pokiaľ ide o pojmy „proveniencia“ a „pôvod“.

91

V každom prípade z bodov 81 až 86 uvedených vyššie vyplýva, že v prejednávanej veci dotknuté bicyklové diely „pochádzali zo“ Srí Lanky, ale že Komisia mala možnosť žiadať od žalobkyne predloženie dôkazu, že uvedené diely nielen „pochádzali“ zo Srí Lanky, ale aj mali pôvod v tejto krajine.

92

Za týchto okolností treba overiť, či Komisia mohla bez toho, aby sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, dospieť k záveru, že bicyklové diely pochádzajúce zo Srí Lanky boli v skutočnosti čínskeho pôvodu.

93

V tomto ohľade je namieste preskúmať po prvé dôkaznú hodnotu osvedčení o pôvode „formulár typu A“, ktoré boli predložené žalobkyňou ako dôkazy o srílanskom pôvode dotknutých bicyklových dielov, ale odmietnuté Komisiou (ďalej len „spochybnené osvedčenia“), a po druhé výrobné náklady uvedených dielov, ktoré žalobkyňa predložila na žiadosť Komisie a voči ktorým Komisia analogicky uplatnila článok 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

94

Keďže časť tvrdení žalobkyne by sa mohla vykladať tak, že spochybňujú odôvodnenie napadnutého nariadenia, pokiaľ ide o preskúmanie Komisiou dôkaznej hodnoty osvedčení o pôvode „formulár typu A“, je namieste konštatovať, že z odôvodnení 98, 100 a 101 napadnutého nariadenia, ktorých obsah bol zhrnutý v bode 23 vyššie, vyplýva, že Komisia jasne a úplne uviedla dôvody, pre ktoré nemohla v prejednávanej veci uznať niektoré z osvedčení o pôvode „formulár typu A“ predložených žalobkyňou. Odôvodnenie uvedené v napadnutom nariadení spĺňa teda požiadavky stanovené v článku 296 ZFEÚ.

95

Z vecného hľadiska treba v prvom rade pripomenúť, že osvedčenia o pôvode „formulár typu A“ sú osvedčenia o preferenčnom pôvode, ktoré boli v čase skutkových okolností upravené, pokiaľ ide o Úniu, článkami 97k až 97u vykonávacieho nariadenia k Colnému kódexu, a ktoré umožňovali vývozcovi preukázať pôvod tovaru, ktorý vyváža. V tomto ohľade treba zdôrazniť, že každej prijímateľskej krajine na základe článku 97k ods. 1 vykonávacieho nariadenia k Colnému kódexu prináleží, aby dodržiavala a zabezpečila dodržiavanie pravidiel o pôvode a pravidiel týkajúcich sa vyhotovovania a vydávania osvedčení o pôvode „formulár typu A“.

96

Osvedčenia o pôvode „formulár typu A“ sa teda bežne používajú v medzinárodnom obchode ako prostriedok na osvedčenie pôvodu tovarov, ktorých sa týkajú. Inštitúcie Únie navyše často žiadajú ich predloženie, a to aj v rámci konaní v antidumpingovej oblasti, aby sa ubezpečili o pôvode dotknutého výrobku. V prejednávanej veci o tom svedčí skutočnosť, ako to bolo potvrdené na pojednávaní, že Komisia uznala osvedčenia o pôvode „formulár typu A“ predložené žalobkyňou a týkajúce sa bicyklových dielov vyrobených spoločnosťou Vechenson ako dostatočný dôkaz o ich srílanskom pôvode (pozri bod 15 vyššie).

97

Treba však uviesť, že podľa článku 26 nariadenia č. 2913/92, v znení uplatniteľnom v čase skutkových okolností, colné orgány môžu v prípade vážnych pochybností požadovať predloženie akéhokoľvek ďalšieho dôkazu, aby sa ubezpečili, že označenie pôvodu zodpovedá pravidlám ustanoveným príslušnými právnymi predpismi Únie. Článok 97t vykonávacieho nariadenia k Colnému kódexu, v znení uplatniteľnom v čase skutkových okolností, upravoval postup dodatočnej kontroly osvedčení o pôvode „formulár typu A“ prostredníctvom sondáže alebo vždy, ak colné orgány členských štátov mali dôvodné pochybnosti o pravosti týchto dokumentov.

98

Z týchto ustanovení možno vyvodiť, že hoci osvedčenia o pôvode „formulár typu A“ majú dôkaznú hodnotu, pokiaľ ide o tovary, ktorých sa týkajú, táto dôkazná hodnota nie je absolútna. Takéto osvedčenie vyhotovené treťou krajinou totiž nemôže zaväzovať orgány Únie, pokiaľ ide o pôvod týchto tovarov, takým spôsobom, že by im bránilo overiť tento pôvod inými spôsobmi, pokiaľ existujú objektívne, spoľahlivé a zhodujúce sa nepriame dôkazy, ktoré zakladajú pochybnosti o skutočnom pôvode tovarov, ktoré sú predmetom týchto osvedčení. Z judikatúry v tomto ohľade vyplýva, že dodatočné kontroly by boli zbavené svojej užitočnosti, ak by samotné použitie takých osvedčení mohlo odôvodniť priznanie odpustenia cla (rozsudky z 11. júla 2002, Hyper/Komisia, T‑205/99, EU:T:2002:189, bod 102, a zo 16. decembra 2010, Hit Trading a Berkman Forwarding/Komisia, T‑191/09, neuverejnený, EU:T:2010:535, bod 97).

99

V druhom rade z článku 6 ods. 8 základného nariadenia vyplýva, že s výnimkou okolností, ktoré sú ustanovené v článku 18 uvedeného nariadenia, pokiaľ ide o nedostatok spolupráce, pričom tento článok sa v prejednávanej veci neuplatnil, ako je zdôraznené v bode 67 vyššie, je potrebné v miere, v akej je to možné, skontrolovať, či informácie, ktoré poskytli zainteresované strany a z ktorých Komisia zamýšľa vychádzať pri svojich záveroch, sú presné. V dôsledku toho toto ustanovenie legitimizuje nielen možnosť Komisie overiť dokumenty, ktoré sú jej predložené, ale jej aj ukladá takúto povinnosť. Táto povinnosť sa v antidumpingovej oblasti plní prirodzene, pričom nemá vplyv na špecifické konania stanovené na tieto účely v prospech colných orgánov, a to tým viac, že v prejednávanej veci Komisia nespochybnila platnosť spochybnených osvedčení ako takú, ale len dostatočnosť ich dôkaznej hodnoty.

100

V prejednávanej veci Komisia dospela k záveru, že spochybnené osvedčenia nemožno považovať za dostatočné dôkazy na preukázanie pôvodu dotknutých bicyklových dielov na základe súboru objektívnych, spoľahlivých a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov, ktoré žalobkyňa navyše nevyvrátila.

101

V tomto ohľade sa po prvé konštatovalo, že spochybnené osvedčenia neboli vydané na základe skutočných výrobných nákladov, ale na základe prognózy budúcich výrobných nákladov, ktorá neposkytuje žiadne záruky, že časti bicyklov boli skutočne vyrobené v súlade s týmito prognózami nákladov. Išlo len o všeobecný odhad výrobných nákladov neurčeného objemu výroby na obdobie približne jedného roka, čo navyše potvrdila aj samotná žalobkyňa (odôvodnenia 98 a 101 napadnutého nariadenia). Komisia navyše poznamenala, že pre určité druhy rámov a vidlíc, pre ktoré boli vydané spochybnené osvedčenia, chýbali podporné výkazy nákladov (odôvodnenie 98 napadnutého nariadenia), napríklad pre 24 a 26‑palcové rámy a vidlice, a že niektoré z týchto osvedčení boli vydané bez podporných výkazov nákladov, čo bol prípad najmä 10‑palcových riadidiel.

102

Po druhé srílanské orgány Komisii potvrdili, že vo vzťahu ku spoločnosti Great Cycles uplatnili tento všeobecný postup bez toho, aby uskutočnili kontrolu ex post.

103

Po tretie Komisia poukázala na skutočnosť, že výkazy nákladov predložené na podporu žiadosti o vydanie spochybnených osvedčení boli vyhotovené na základe veľkosti bicyklových dielov – rámov, vidlíc, ráfikov a kolies – a nie pre individualizované výrobky.

104

Po štvrté hodnota FOB uvedená v spochybnených osvedčeniach nezodpovedala hodnote uvedenej v ďalších údajoch poskytnutých žalobkyňou, akými boli údaje v tabuľke F.2 (pozri body 9 a 12 vyššie) alebo niektoré faktúry týkajúce sa obchodných vzťahov medzi spoločnosťou Great Cycles a žalobkyňou, spoločnosťou Flying Horse a žalobkyňou alebo medzi spoločnosťami Great Cycles a Flying Horse. Pokiaľ ide o niektoré z týchto faktúr, žalobkyňa nesprávne tvrdí, že odkaz na desať z nich vo vyjadrení k žalobe je neprípustný z dôvodu, že neboli spomenuté v záveroch Komisie. Zo spisu totiž vyplýva, že samotná žalobkyňa odovzdala tieto faktúry Komisii pri prešetrovaní na mieste a že tieto dôkazy, na ktoré sa odkazuje v tabuľke F.2, boli predmetom diskusií v rámci správneho konania. Komisia mala teda právo odkázať na ne, a to aj v rámci tohto konania.

105

Komisia sa teda za osobitných okolností prejednávanej veci a vzhľadom na všetky nepriame dôkazy uvedené v bodoch 101 až 104 vyššie mohla oprávnene domnievať, že spochybnené osvedčenia nepredstavovali dostatočné dôkazy na preukázanie pôvodu bicyklových dielov.

106

V tomto bode sa teda žalobný dôvod musí zamietnuť ako nedôvodný.

107

Po tom, čo Komisia odmietla spochybnené osvedčenia ako nedostatočné dôkazy na preukázanie srílanského pôvodu dotknutých bicyklových dielov, požiadala o predloženie výkazu výrobných nákladov uvedených dielov v referenčnom období, pričom žalobkyňa jej ho predložila v požadovanej forme. Komisia teda „analogicky“ uplatnila kritériá článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia, aby overila „pôvod“ uvedených dielov na základe ich výrobných nákladov (podľa zápisnice z vypočutia pred úradníkom pre vypočutie) alebo ich „provenienciu“ (podľa znenia odôvodnenia 101 in fine napadnutého nariadenia, pozri body 89 a 90 vyššie).

108

Ako však bolo uvedené v bode 86 vyššie, v prejednávanej veci tieto diely „pochádzali“ zo Srí Lanky. Treba teda ešte overiť, či Komisia mohla bez toho, aby sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, „analogicky“ uplatniť článok 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia vo veci samej na účely overenia pôvodu týchto dielov.

109

V tomto ohľade treba spresniť, že výrobné náklady predložené na tieto účely žalobkyňou Komisia nezamietla ani ako nedostatočné, ani ako nespoľahlivé. Naopak zo spisu, ako aj z odôvodnení 13 a 101 napadnutého nariadenia vyplýva, že Komisia vychádzala práve z týchto informácií pri „analogickom“ uplatnení článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

110

Na jednej strane však prostredníctvom „analogického“ uplatnenia článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia Komisia v skutočnosti skúmala, či výroba bicyklových dielov na Srí Lanke obchádzala antidumpingové opatrenia uložené na bicykle s pôvodom v Číne, čo nebolo predmetom prešetrovania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého nariadenia.

111

Zo znenia samotného článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia vyplýva, že toto nariadenie sa uplatňuje na „montážne činnosti“, a teda pravidlo 60 %, ktoré je v ňom stanovené, sa teda uplatňuje na celkovú hodnotu „zmontovaného výrobku“. Je nesporné, že v prejednávanej veci predmetom prešetrovania neboli „montážne činnosti“ bicyklov na Srí Lanke, ani sa nijakým spôsobom netýkalo bicyklov „montovaných“ v uvedenej krajine.

112

Na druhej strane článok 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia nie je pravidlom o pôvode, ako to navyše uznáva aj samotná Komisia v odôvodnení 101 napadnutého nariadenia, čo potvrdzuje aj vo svojich písomných podaniach. Preto ho nemožno ani „analogicky“ uplatniť na účely určenia pôvodu určitého tovaru, a to tým skôr, že kritériá stanovené v článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia sa zásadne líšia od kritérií týkajúcich sa pravidiel o pôvode. Ak by sa konštatovalo, že viac než 40 % celkovej hodnoty dielov zmontovaného výrobku je tvorených dielmi s pôvodom v inej krajine, než je krajina, na ktorú sa vzťahujú opatrenia, montážne činnosti by sa nemohli považovať za obchádzanie pôvodne uloženého antidumpingového cla v zmysle článku 13 základného nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. septembra 2000, Starway/Rada, T‑80/97, EU:T:2000:216, bod 85).

113

Z článku 14 ods. 3 základného nariadenia ďalej vyplýva, že „podľa tohto nariadenia možno prijať osobitné ustanovenia, predovšetkým vo vzťahu k spoločnému vymedzeniu pojmu pôvod, ktorý je uvedený v nariadení [č. 2913/92].“ V každom prípade je nesporné, že ešte pred nadobudnutím účinnosti napadnutého nariadenia neboli prijaté takéto ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. septembra 2000, Starway/Rada, T‑80/97, EU:T:2000:216, bod 108).

114

V dôsledku toho sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že „analogicky“ uplatnila článok 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia na bicyklové diely kúpené na Srí Lanke na účely overenia ich pôvodu v rámci montážnych činností v Pakistane.

115

Nijaké z tvrdení predložených Komisiou nespochybňuje tento záver. Po prvé, pokiaľ ide o tvrdenie predložené v duplike, podľa ktorého Komisia nebola povinná preskúmať ďalšie dôkazy, keďže nedostatočná dôkazná povaha spochybnených osvedčení jej umožňovala zamietnuť žiadosť o oslobodenie výlučne na tomto základe, treba uviesť, že z nijakého ustanovenia napadnutého nariadenia nevyplýva, že by sa „analogické“ uplatnenie článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia vo vzťahu k bicyklovým dielom kúpeným na Srí Lanke vykonávalo pre doplnenie. Práve naopak, z viacerých odôvodnení napadnutého nariadenia, ako sú odôvodnenia 13, 98, 100 a 101, vyplýva, že tento dôvod predstavoval zásadný prvok preskúmania uskutočneného Komisiou, a navyše naň bolo poukázané a bol predmetom diskusie počas celého konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého nariadenia. Komisia v tomto ohľade nemôže vyvodiť nijaké podstatné tvrdenie z použitia pojmov „okrem toho“ (moreover) v odôvodnení 101 napadnutého nariadenia, keďže uvedený dôvod sa nachádza vo viacerých ďalších odôvodneniach a tieto pojmy označujú len pridanie ďalšieho argumentu bez toho, aby z nich vyplývala nadbytočná povaha tohto argumentu.

116

Po druhé samotná Komisia uznáva, že okolnosti tejto veci, hoci aj vyvolávajú pochybnosti, ako také nestačia na to, aby sa „s určitosťou preukázalo, že žalobkyňa sa podieľala na postupoch obchádzania v Pakistane počas obdobia prešetrovania“ (bod 11 in limine dupliky). Preto sa Komisia nemala uspokojiť s odkazom na „súbor nepriamych dôkazov“ bez toho, aby preukázala, že podmienky stanovené v článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia boli splnené, tým skôr, že žalobkyňa bola považovaná za spolupracujúcu, ako to bolo uvedené v bode 21 vyššie.

117

Po tretie a v každom prípade z judikatúry vyplýva, že Komisia dokumenty predložené dotknutým hospodárskym subjektom v rámci prešetrovania na účely preukázania jeho tvrdení nemá preskúmavať stručným spôsobom, ale starostlivo a nestranne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. septembra 2000, Starway/Rada, T‑80/97, EU:T:2000:216, bod 115). Komisia teda nemôže nezohľadniť informácie poskytnuté žalobkyňou na účely preukázania pôvodu dotknutých bicyklových dielov pod zámienkou, že takéto preskúmanie nie je potrebné, a to tým skôr, že Komisia sama vychádzala z týchto informácií, ako sú uvedené v tabuľke F.4.1, bez spochybnenia ich spoľahlivosti, pri „analogickom“ uplatnení článku 13 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

118

Napokon okolnosť, že overenie výrobných nákladov dotknutých dielov sa uskutočnilo „na papieri“, keďže výrobné stroje boli presťahované, nie je rozhodujúca, keďže Komisia nespochybňuje, že počas referenčného obdobia boli diely vyrobené na Srí Lanke. V každom prípade táto okolnosť sama osebe nemôže zahladiť nesprávne právne posúdenie, ktorého sa dopustila Komisia.

119

Z vyššie uvedeného vyplýva, že jediný žalobný dôvod je dôvodný. Je teda namieste uznať ho a v nadväznosti na to zrušiť napadnuté nariadenie v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne.

120

Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

121

Keďže Komisia nemala v prejednávanej veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom žalobkyne.

122

Vedľajší účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania v súlade s článkom 138 ods. 3 rokovacieho poriadku.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora)

rozhodol a vyhlásil: