1

Spoločnosti Alcogroup SA (ďalej len „Alcogroup“) a Alcodis SA (ďalej len „Alcodis“) sa svojím odvolaním domáhajú zrušenia uznesenia predsedu Všeobecného súdu Európskej únie zo 16. júna 2015, Alcogroup a Alcodis/Komisia (T‑274/15 R, EU:T:2015:389, ďalej len „napadnuté uznesenie“), ktorým bol zamietnutý ich návrh na nariadenie predbežného opatrenia smerujúci jednak k odkladu výkonu rozhodnutia Komisie C(2015) 1769 final z 12. marca 2015 (ďalej len „prvé sporné rozhodnutie“) určeného spoločnosti Alcogroup a všetkým podnikom, ktoré táto spoločnosť priamo či nepriamo kontroluje, vrátane spoločnosti Alcodis, týkajúceho sa konania podľa článku 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), ako aj rozhodnutia Komisie z 8. mája 2015 (ďalej len „druhé sporné rozhodnutie“) určeného spoločnosti Alcogroup v rámci vyšetrovania AT.40244 – Bioetanol (predtým „ACQUA VIT“) – a AT.40054 – Oil and Biofuel Markets – a jednak k uloženiu povinnosti Európskej komisii pozastaviť v rámci konaní AT.40054 a AT.40244 všetky vyšetrovacie úkony alebo úkony, ktoré sa uvedených spoločností týkajú.

2

Na úvod treba spresniť, že predseda Všeobecného súdu prijal napadnuté uznesenie skôr, ako Komisia predložila svoje pripomienky k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a to ešte pred uplynutím lehoty na predloženie týchto pripomienok. Ako Komisia správne podotýka pred Súdnym dvorom, napadnuté uznesenie teda vychádza výlučne zo skutkových okolností uvedených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Komisia síce spochybňuje niektoré z týchto okolností, ale len subsidiárne a pre prípad, že by došlo k zrušeniu napadnutého uznesenia. Na účely preskúmania odvolania vychádza toto uznesenie z predpokladu, že skutkové okolnosti uvedené v napadnutom uznesení sa preukázali bez toho, aby sa potvrdila, či vyvrátila ich pravdivosť.

3

Spoločnosti Alcogroup a Alcodis pôsobia v oblasti výroby etanolu, jeho spracovania a uvádzania na trh. Na základe sťažnosti podanej v marci 2013 Komisia v máji 2013 vykonala inšpekcie v priestoroch jedného podniku, ktorý vyvinul a poskytol verejnosti metódu oceňovania etanolu, ako aj v priestoroch niekoľkých ďalších podnikov pôsobiacich v odvetviach ropy, rafinovaných ropných produktov a biopalív. Toto vyšetrovanie, zaevidované pod číslom AT.40054 (Oil and Biofuel Markets), bolo zamerané tak na fungovanie uvedenej metódy, ako aj na prípadné kolúzie medzi podnikmi smerujúce k manipulácii s touto metódou.

4

V rámci uvedeného vyšetrovania Komisia 23. mája 2014 zaslala spoločnosti Alcodis podľa článku 18 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1/2003 žiadosť o informácie. Alcodis odpovedala na túto žiadosť 14. júna 2014.

5

Dňa 29. septembra 2014 Komisia nariadila spoločnostiam Alcogroup a Alcodis, aby sa podrobili inšpekcii podľa článku 20 ods. 4 nariadenia č. 1/2003. Inšpekcia sa konala v ich priestoroch v dňoch 7. až 10. októbra 2014. V rámci tejto inšpekcie a po nej spoločnosti Alcogroup a Alcodis požiadali o pomoc svojich advokátov, aby si zabezpečili obhajobu. V tomto kontexte došlo k vypracovaniu početných dokumentov a ich vzájomnej výmene medzi uvedenými spoločnosťami a ich advokátmi. Spresnilo sa, že táto vzájomná výmena dokumentov a pripojené dokumenty boli predmetom služobného tajomstva advokátov, pričom všetky vymenené dokumenty niesli označenie v anglickom jazyku „legally privileged“ (advokátske tajomstvo) alebo boli založené do spisu s názvom takisto v anglickom jazyku „legally privileged“.

6

Súbežne s vyšetrovaním AT.40054 začala Komisia vyšetrovanie AT.40244, ktoré sa týkalo možných dohôd a zosúladených postupov, ktorých cieľom bolo koordinovať správanie podnikov pôsobiacich v odvetví uvádzania bioetanolu na trh, rozdelenie trhov a odberateľov, ako aj výmenu informácií. V rámci tohto vyšetrovania Komisia svojím prvým sporným rozhodnutím nariadila spoločnostiam Alcogroup a Alcodis podrobiť sa inšpekcii, ktorá sa konala v dňoch 24. až 27. marca 2015. Na začiatku inšpekcie advokáti spoločností požiadali inšpektorov Komisie, aby z vyšetrovania vylúčili dokumenty na obhajobu vyhotovené po inšpekcii, ktorá sa konala v dňoch 7. až 10. októbra 2014. Dohodlo sa, že všetky dokumenty označené výrazom v anglickom jazyku „legally privileged“ sa ihneď vylúčia a nesprístupnia inšpektorom a že budú predmetom spoločného preskúmania s advokátmi spoločností Alcogroup a Alcodis.

7

Následne sa však podľa názoru spoločností Alcogroup a Alcodis ukázalo, že vyšetrovatelia Komisie analyzovali dotknuté dokumenty s cieľom určiť, či sú pre vyšetrovanie relevantné, a že vybrali rôzne dokumenty na obhajobu označené výrazom v anglickom jazyku „legally privileged“ na účely ich zabavenia. V dôsledku protestov advokátov spoločností Alcogroup a Alcodis sa tieto dokumenty vyňali zo zoznamu dokumentov, ktoré mali byť zabavené, a inšpektori súhlasili so založením dokumentov nesúcich uvedené označenie „legally privileged“ do samostatného spisu a ich preskúmaním výhradne v prítomnosti advokátov spoločností Alcogroup a Alcodis. Podľa ich názoru však uvedení inšpektori už preskúmali dokumenty, ktoré boli vyhotovené na obhajobu týchto dvoch spoločností po prvej inšpekcii uskutočnenej v rámci vyšetrovania AT.40054.

8

Spoločnosti Alcogroup a Alcodis 21. apríla 2015 zaslali Komisii list, v ktorom žiadali ihneď pozastaviť všetky vyšetrovacie úkony, ktoré sa ich týkajú v rámci konaní AT.40054 a AT.40244, vrátane preskúmania zabavených dokumentov a ich analýzy. Táto žiadosť bola 8. mája 2015 zamietnutá druhým sporným rozhodnutím.

9

Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 29. mája 2015 Alcogroup a Alcodis podali žalobu, ktorou sa domáhali zrušenia prvého a druhého sporného rozhodnutia.

10

Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu v ten istý deň spoločnosti Alcogroup a Alcodis podali návrh na nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom v podstate navrhli, aby predseda Všeobecného súdu:

11

Napadnutým uznesením predseda Všeobecného súdu zamietol tento návrh ako neprípustný ešte pred uplynutím lehoty stanovenej na podanie pripomienok Komisie.

12

Pokiaľ ide o prvý bod návrhov spoločností Alcogroup a Alcodis, predseda Všeobecného súdu v podstate rozhodol, že návrh na odklad výkonu prvého sporného rozhodnutia je neprípustný, pretože uvedené rozhodnutie už bolo v celom rozsahu vykonané, takže odklad jeho výkonu by nemal zmysel. V súvislosti s návrhom na odklad výkonu druhého sporného rozhodnutia predseda Všeobecného súdu podotkol, že takéto zamietavé rozhodnutie, ktorým sa odmieta vyhovieť návrhu podanému v správnom konaní, v zásade nemôže byť predmetom odkladu. Pokiaľ ide o druhý bod návrhov spoločností Alcogroup a Alcodis, predseda Všeobecného súdu v podstate uviedol, že tento bod smeroval k tomu, aby bola Komisii uložená povinnosť pozastaviť všetky vyšetrovacie úkony alebo úkony, ktoré sa týchto spoločností týkajú, čím presiahol rámec predmetu žaloby podanej v hlavnom konaní, pretože ak by bol požadovaný príkaz vydaný, anticipoval by opatrenia, ktoré by mohla prijať Komisia po prípadnom rozsudku, ktorým by sa zrušilo prvé a druhé sporné rozhodnutie. Okrem toho sa nepreukázalo, že by takáto anticipácia bola nevyhnutná na zabezpečenie plnej účinnosti zrušujúceho rozsudku v prejednávanej veci, pretože v prípade zrušenia uvedených sporných rozhodnutí by na uvedený účel stačilo vyňať všetky protiprávne použité informácie z vyšetrovacieho spisu.

13

Spoločnosti Alcogroup a Alcodis navrhujú, aby Súdny dvor:

14

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

15

Na podporu svojho odvolania spoločnosti Alcogroup a Alcodis uvádzajú tri odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení prípustnosti návrhov, ktoré podali v rámci druhého bodu svojich návrhov v prvostupňovom konaní, a delí sa na tri časti, ktorými sa odvolateľky odvolávajú na:

16

Svojím druhým a tretím dôvodom spoločnosti Alcogroup a Alcodis vytýkajú predsedovi Všeobecného súdu nesprávne právne posúdenie prípustnosti ich návrhu na odklad výkonu prvého, resp. druhého sporného rozhodnutia.

17

Okrem toho spoločnosti Alcogroup a Alcodis vysvetľujú dôvody, pre ktoré je podľa ich názoru potrebné nariadiť predbežné opatrenia, ktoré navrhovali pred Všeobecným súdom.

18

Komisia žiada Súdny dvor, aby odvolanie zamietol v celom rozsahu. Dodáva, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia musel byť v každom prípade zamietnutý a že predseda Všeobecného súdu v tomto zmysle rozhodol správne.

19

Prvou časťou svojho prvého dôvodu spoločnosti Alcogroup a Alcodis vytýkajú predsedovi Všeobecného súdu, že v prvej vete bodu 21 napadnutého uznesenia konštatoval, že druhý bod ich návrhov v prvostupňovom konaní smeroval „de facto k tomu, aby bol Komisii uložený zákaz pokračovať vo vyšetrovaniach AT.40054 a AT.40244 a v tomto kontexte použiť dôverné informácie, ktoré získala protiprávne…“, zatiaľ čo ich návrh bol podľa ich názoru obmedzenejší. Navrhovali totiž len pozastaviť všetky vyšetrovacie úkony v rámci predmetných konaní, kým nebude vydaný rozsudok vo veci samej, aj to len v rozsahu, v akom sa ich tieto úkony týkajú.

20

V tomto ohľade z výkladu napadnutého uznesenia ako celku vyplýva, že predseda Všeobecného súdu náležite zohľadnil obmedzený charakter druhého bodu návrhov v prvostupňovom konaní. Toto konštatovanie vychádza predovšetkým z výkladu prvej vety bodu 21 uvedeného uznesenia, po prvé z hľadiska jeho bodu 12, v ktorom je tento bod predmetných návrhov presne uvedený, a po druhé z jeho bodu 20, v ktorom sa pripomína dočasný charakter požadovaného pozastavenia a akcesorická povaha predbežného opatrenia vo vzťahu k hlavnému konaniu, na ktoré sa vzťahuje.

21

Treba dodať, že spoločnosti Alcogroup a Alcodis tak vo svojich písomných podaniach na Všeobecný súd, ako aj v časti svojho odvolania týkajúcej sa nariadenia navrhnutých predbežných opatrení uviedli, že všetky vyšetrovacie úkony uskutočnené proti nim na základe protiprávne získaných informácií zväčšujú ich ujmu. Z toho vyplýva, že cieľom ich návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a najmä druhého bodu ich návrhov v prvostupňovom konaní, bolo účinne zabrániť vzniku takejto ujmy dočasným zabránením Komisii pokračovať vo vyšetrovaniach AT.40054 a AT.40244 v súvislosti s prípadnou účasťou spoločností Alcogroup a Alcodis na prešetrovanom protiprávnom konaní, ako správne uviedol predseda Všeobecného súdu v prvej vete bodu 21 napadnutého uznesenia.

22

Z uvedených skutočností vyplýva, že prvú časť prvého odvolacieho dôvodu treba zamietnuť.

23

V druhej časti prvého odvolacieho dôvodu spoločnosti Alcogroup a Alcodis v podstate tvrdia, že predseda Všeobecného súdu sa najmä v bode 23 napadnutého uznesenia dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že v prejednávanej veci analogicky uplatnil na účely posúdenia nevyhnutnosti predbežných opatrení navrhovaných na zabezpečenie plnej účinnosti rozsudku, ktorý sa prijme, odôvodnenie uznesenia Komisia/Akzo a Akcros [C‑7/04 P(R), EU:C:2004:566]. Prejednávaná vec sa v skutočnosti odlišuje od veci, v ktorej bolo vydané uvedené uznesenie. V tejto poslednej uvedenej veci bol charakter obmedzeného počtu dokumentov sporný, takže chýbajúca možnosť pre Komisiu použiť tieto dokumenty v prípade zrušenia rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje preskúmanie, predstavovala dostatočnú záruku práv dotknutých spoločností. V prejednávanej veci však inšpektori Komisie naopak úmyselne zahrnuli do predmetu inšpekcie všetky dokumenty na obhajobu spoločností Alcogroup a Alcodis a oboznámili sa s nimi. Pre spoločnosti Alcogroup a Alcodis by následne bolo nemožné s dostatočnou istotou preukázať, že existovala súvislosť medzi takým oboznámením sa s protiprávne získanými informáciami a prípadnými opatreniami prijatými Komisiou v nadväznosti na vyšetrovanie.

24

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že hoci išlo vo veci, v ktorej bolo vydané uznesenie Komisia/Akzo a Akcros [C‑7/04 P(R), EU:C:2004:566], len o obmedzený počet dokumentov, odôvodnenie tohto uznesenia sa nezakladalo na uvedenej okolnosti ako takej. Súdny dvor totiž v bodoch 41 a 42 uvedeného uznesenia v podstate rozhodol, že samotné oboznámenie sa zo strany Komisie s informáciami obsiahnutými v dokumentoch, ktoré údajne podliehajú služobnému tajomstvu, nestačí na preukázanie nevyhnutnosti prijať predbežné opatrenia, pretože uvedené informácie neboli sprístupnené tretím osobám ani použité v konaní o porušení pravidiel hospodárskej súťaže Európskej únie. Súdny dvor tiež v bode 43 toho istého uznesenia spresnil, že možnosť dôkladnejšieho oboznámenia sa s predmetnými dokumentmi zo strany Komisie v skutočnosti nemôže byť dôkazom toho, že dotknutým spoločnostiam bola skutočne spôsobená vážna a nenapraviteľná ujma.

25

Tým skôr teda platí, že tvrdenia spoločností Alcogroup a Alcodis založené na skutočnosti, že úradníci Komisie sa počas inšpekcie oboznámili s dokumentmi podliehajúcimi služobnému tajomstvu, ktoré si však Komisia po skončení tejto inšpekcie neponechala, nestačia samy osebe na preukázanie nevyhnutnosti prijať navrhované predbežné opatrenia, aby sa zabezpečila plná účinnosť rozsudku, ktorý sa prijme. Neexistuje totiž žiadna možnosť, aby Komisia sprístupnila informácie, ktoré už nemá k dispozícii, tretím osobám alebo aby sa na tieto informácie ako také odvolávala s cieľom preukázať existenciu porušenia pravidiel hospodárskej súťaže.

26

Okrem toho treba odmietnuť tvrdenia spoločností Alcogroup a Alcodis v rámci prejednávaného odvolania, že v prípade použitia protiprávne získaných informácií zo strany Komisie by na rozdiel od situácie vo veci, v ktorej bolo vydané uznesenie Komisia/Akzo a Akcros [C‑7/04 P(R), EU:C:2004:566], bolo nemožné preukázať súvislosť medzi použitím týchto informácií a prípadnými následne prijatými opatreniami vyšetrovania. Ako predseda Všeobecného súdu skutočne rozhodol v bode 24 napadnutého uznesenia bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, spoločnosti Alcogroup a Alcodis nepreukázali existenciu takejto nemožnosti pred Všeobecným súdom. Na základe uvedeného teda správne rozhodol, že riziko, na ktoré sa spoločnosti odvolávali, treba považovať za čisto hypotetické.

27

V tejto súvislosti treba dodať, že zo všeobecnejšieho hľadiska predseda Všeobecného súdu takisto správne uviedol v bode 21 napadnutého uznesenia, že spoločnosti Alcogroup a Alcodis ho v skutočnosti vyzvali, aby prekročil svoje právomoci predčasným vyvodením dôsledkov, ktoré by Komisia vyvodila v prípade, že by Všeobecný súd zrušil prvé a druhé sporné rozhodnutie. V skutočnosti nemožno vylúčiť, že v budúcnosti sa prijmú primerané opatrenia spočívajúce najmä vo vyňatí určitých dokumentov zo spisu Komisie, pokiaľ to bude nevyhnutné – bez toho, aby tým boli dotknuté rozhodnutia, ktorá následne vydá súd Európskej únie rozhodujúci o veci samej v hlavnom konaní, ako aj rozhodnutia Komisie správnej povahy – s cieľom napraviť prípadné porušenie práva spoločností Alcogroup a Alcodis na obhajobu. Rovnako nemožno v súčasnom štádiu konania vylúčiť, že Komisia rozhodne, že pokiaľ ide o spoločnosti Alcogroup a Alcodis, už nebude pokračovať vo vyšetrovaniach AT.40054 a AT.40244.

28

Za týchto okolností treba odmietnuť tvrdenia spoločností Alcogroup a Alcodis, podľa ktorých sa predseda Všeobecného súdu dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pokiaľ ide o nevyhnutnosť prijať navrhované predbežné opatrenia, aby sa zabezpečila plná účinnosť rozsudku, ktorý sa prijme. Z uvedeného vyplýva, že druhá časť prvého odvolacieho dôvodu musí byť zamietnutá.

29

V tretej časti prvého odvolacieho dôvodu Alcogroup a Alcodis tvrdia, že výklad podmienok prípustnosti návrhov na nariadenie predbežných opatrení zo strany predsedu Všeobecného súdu je nadmerne prísny, a teda porušuje zásadu účinnej súdnej ochrany. Podľa ich názoru existoval jediný spôsob, ako zabezpečiť takú ochranu za okolností v prejednávanej veci, a to nariadiť pozastavenie vyšetrovacích úkonov, ktoré Komisia mohla a stále môže uskutočniť v nadväznosti na neoprávnenú inšpekciu, pretože prípadný budúci rozsudok, ktorým by sa vyhovelo ich žalobe vo veci samej, by nemohol retroaktívne odstrániť ujmu, ktorá by vznikla v dôsledku takýchto vyšetrovacích úkonov. Predseda Všeobecného súdu sa teda dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď zamietol druhý bod ich návrhov ako neprípustný.

30

V súlade s tým, čo už bolo rozhodnuté v bodoch 24 až 28 tohto uznesenia, Alcogroup a Alcodis však nepreukázali, že by z dôvodu neexistencie predbežných opatrení navrhovaných v druhom bode návrhov v prvostupňovom konaní utrpeli ujmu, ktorú by nebolo možné retroaktívne napraviť, a ani to, že by prijatie týchto opatrení bolo nevyhnutné na zabezpečenie plnej účinnosti rozsudku, ktorý bude vydaný. Ich tvrdenia preto nestačia na preukázanie toho, že predseda Všeobecného súdu porušil zásadu účinnej súdnej ochrany, keď rozhodol, že prijatie týchto opatrení nie je v prejednávanej veci nevyhnutné.

31

Z vyššie uvedeného vyplýva, že tretiu časť prvého odvolacieho treba zamietnuť.

32

Prvý odvolací dôvod preto treba zamietnuť v celom rozsahu.

33

Svojím druhým odvolacím dôvodom spoločnosti Alcogroup a Alcodis vytýkajú predsedovi Všeobecného súdu, že dospel k záveru, že prvé sporné rozhodnutie už bolo v celom rozsahu vykonané prostredníctvom inšpekcie, ktorá sa uskutočnila v dňoch 24. až 27. marca 2015, a že teda ujma, na ktorú sa odvolávajú, vznikla už ku dňu podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Podľa ich názoru nepriaznivé dôsledky tohto rozhodnutia pretrvávajú aj po tom, ako inšpektori Komisie opustili ich priestory, pretože uvedeným rozhodnutím sa tejto inštitúcii priznalo právo uchovávať a analyzovať dokumenty zabavené počas inšpekcie a pretože Komisia tak má možnosť zohľadniť pri svojej analýze informácie, ktoré získala neoprávneným preskúmaním dokumentov na obhajobu spoločností Alcogroup a Alcodis.

34

V tejto súvislosti stačí podotknúť, že ujma, ktorú si spoločnosti Alcogroup a Alcodis uplatňovali s cieľom dosiahnuť u predsedu Všeobecného súdu odklad výkonu prvého sporného rozhodnutia, bola spôsobená tým, že Komisia skúmala ich dokumenty na obhajobu v rámci inšpekcie v dňoch 24. až 27. marca 2015. Predseda Všeobecného súdu napokon správne v bodoch 16 a 17 napadnutého uznesenia uviedol, že táto ujma vznikla už v čase výkonu tohto rozhodnutia, čiže počas inšpekcie.

35

Samozrejme, možné následné použitie dokumentov, zabavených pri inšpekcii v dňoch 24. až 27. marca 2015 a vykladaných z hľadiska protiprávne získaných informácií, na účel konštatovania porušenia pravidiel hospodárskej súťaže by prípadne mohlo spôsobiť ďalšiu ujmu spoločnostiam Alcogroup a Alcodis. Aj keby však predseda Všeobecného súdu nariadil odklad výkonu prvého sporného rozhodnutia, ktoré už bolo vykonané prostredníctvom uskutočnenia uvedenej inšpekcie, odklad by nezabránil vzniku takejto ďalšej ujmy, pretože jeho účelom ani účinkom by nebolo uloženie zákazu pre Komisiu pokračovať v analýze už zabavených dokumentov.

36

Z toho vyplýva, že druhý odvolací dôvod treba takisto zamietnuť.

37

Svojím tretím odvolacím dôvodom spoločnosti Alcogroup a Alcodis tvrdia, že napadnuté uznesenie sa vyznačuje nesprávnym právnym posúdením, ktoré spočíva v tom, že predseda Všeobecného súdu usúdil, že druhé sporné rozhodnutie nemôže byť predmetom odkladu výkonu, pretože ide o zamietavé rozhodnutie. Podľa ich názoru bolo nariadenie takéhoto odkladu nevyhnutné na umožnenie prijatia ďalších navrhovaných predbežných opatrení, osobitne pozastavenia všetkých vyšetrovacích úkonov v rámci konaní AT.40054 a AT.40244 uvedených v druhom bode návrhov v prvostupňovom konaní.

38

Treba zdôrazniť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora návrh na odklad výkonu rozhodnutia v zásade nemožno podať proti zamietavému rozhodnutiu, akým je druhé sporné rozhodnutie, pretože nariadenie odkladu výkonu nesmie mať za následok zmenu situácie žalobcu [uznesenia predsedu druhej komory Súdneho dvora S./Komisia, 206/89 R, EU:C:1989:333, bod 14, a predsedu Súdneho dvora Moccia Irme/Komisia, C‑89/97 P(R), EU:C:1997:226, bod 45]. Návrh na odklad výkonu tohto rozhodnutia sa preto musel zamietnuť ako neprípustný, ako rozhodol predseda Všeobecného súdu v bodoch 18 a 19 napadnutého uznesenia. Inak by to mohlo byť len vtedy, ak by nariadenie odkladu výkonu bolo nevyhnutné na prijatie ďalšieho alebo ďalších navrhovaných predbežných opatrení v prípade, že by ich sudca rozhodujúci o predbežnom opatrení uznal za prípustné a dôvodné.

39

V tejto poslednej súvislosti by uvedená nevyhnutnosť mohla existovať vo vzťahu k tomuto bodu návrhov v prípade, že by bol tento bod posúdený ako prípustný a dôvodný, pretože druhým sporným rozhodnutím Komisia zamietla návrh spoločností Alcogroup a Alcodis podaný v správnom konaní, ktorý v podstate smeroval k prijatiu rovnakých predbežných opatrení, aké boli následne týmito spoločnosťami navrhnuté v druhom bode ich návrhov v prvostupňovom konaní. V tomto ohľade stačí konštatovať, že všetky tvrdenia spoločností Alcogroup a Alcodis, smerujúce proti zamietnutiu tohto druhého bodu návrhov ako neprípustného napadnutým uznesením, boli v bodoch 19 až 32 tohto uznesenia takisto zamietnuté.

40

Predseda Všeobecného súdu teda v napadnutom uznesení správne zamietol návrh na odklad výkonu druhého sporného rozhodnutia ako neprípustný. Z toho vyplýva, že tretí odvolací dôvod treba zamietnuť.

41

Vzhľadom na uvedené treba odvolanie zamietnuť v celom rozsahu, pričom netreba preskúmať tvrdenia spoločností Alcogroup a Alcodis týkajúce sa dôvodov, pre ktoré je podľa nich potrebné nariadiť predbežné opatrenia, ktoré navrhli pred Všeobecným súdom.

42

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Podľa článku 138 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku, uplatniteľného na odvolacie konanie na základe jeho článku 184 ods. 1, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia požadovala náhradu trov konania a spoločnosti Alcogroup a Alcodis nemali vo veci úspech, je dôvodné zaviazať ich na náhradu trov konania v rámci tohto odvolacieho konania.

Z týchto dôvodov podpredseda Súdneho dvora nariadil: