–

X BV, v zastúpení: L.E.C. Kanters, E.H. Mennes a L.G.C.A. Pfennings,

–

holandská vláda, v zastúpení: M. Bulterman a B. Koopman, splnomocnené zástupkyne,

–

Európska komisia, v zastúpení: L. Grønfeldt, M. Wasmeier a F. Wilman, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka jednak výkladu článku 29 ods. 1 a 3 a článku 78 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, 1992, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307, ďalej len „colný kódex“), ako aj článku 145 ods. 2 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 2913/92 (Ú. v. ES L 253, 1993, s. 1; Mim. vyd. 02/006, s. 3), zmeneného nariadením Komisie (ES) č. 444/2002 z 11. marca 2002 (Ú. v. ES L 68, 2002, s. 11; Mim. vyd. 02/012, s. 209) (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), a jednak platnosti článku 145 ods. 3 vykonávacieho nariadenia.

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou X BV a Staatssecretaris van Financiën (štátny tajomník pre financie, Holandsko) v súvislosti s tým, že uvedený štátny tajomník zamietol žiadosti uvedenej spoločnosti o vrátenie cla týkajúceho sa vozidiel.

3

Článok 29 colného kódexu vo svojich odsekoch 1 a 3 stanovuje:

„1.   Colnou hodnotou dovážaného tovaru je jeho prevodná hodnota, t. j. cena skutočne zaplatená alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie spoločenstva, podľa potreby upravená podľa článku 32 a 33, a to za podmienky že:

…

4

Podľa článku 78 toho istého kódexu:

„1.   Po prepustení tovaru môžu colné orgány z vlastného podnetu alebo na žiadosť deklaranta colné vyhlásenia opraviť.

2.   Po prepustení tovaru môžu colné orgány kontrolovať obchodné doklady a iné údaje vzťahujúce sa k dovozným alebo vývozným operáciám s tovarom alebo k následným obchodným operáciám s týmto tovarom s cieľom presvedčiť sa o správnosti údajov uvedených v colnom vyhlásení. Kontrolu je možné vykonať u deklaranta alebo inej osoby, ktorá sa priamo alebo nepriamo obchodne podieľa na uvedených operáciách, alebo u akejkoľvek inej osoby, ktorá má u seba uvedené doklady a údaje na obchodné účely. Colné orgány môžu taktiež prehliadať tovar, pokiaľ ho ešte je možné predložiť.

3.   Ak výsledky preskúmania colného vyhlásenia alebo následnej kontroly nasvedčujú tomu, že predpisy upravujúce príslušný colný režim boli uplatnené na základe nesprávnych alebo neúplných údajov, colné orgány v súlade s vydanými predpismi môžu prijať opatrenia nevyhnutné na nápravu, pričom zoberú do úvahy nové informácie, ktoré majú k dispozícii.“

5

Článok 236 colného kódexu znie:

„1.   Dovozné alebo vývozné clo bude vrátené ak sa zistí, že v čase, kedy bolo zaplatené, nebola suma tohto cla dlžná na základe právnych predpisov, alebo že bola zapísaná do účtovnej evidencie v rozpore s článkom 220, odsek 2.

Dovozné alebo vývozné clo bude odpustené ak sa zistí, že v čase keď toto bolo zapísané do účtovnej evidencie, nebolo dlžné na základe právnych predpisov alebo že bolo zapísané do účtovnej evidencie v rozpore s článkom 220, odsek 2.

Vrátenie alebo odpustenie nebude povolené, ak skutočnosti, ktoré viedli k zaplateniu alebo zapísaniu sumy cla do účtovnej evidencie, ktorá nebola dlžná na základe právnych predpisov, vyplývajú z úmyselného konania dotknutej osoby.

2.   Dovozné alebo vývozné clo bude vrátené alebo odpustené na základe žiadosti podanej príslušnému colnému úradu v lehote 3 rokov odo dňa, kedy bola suma tohto cla oznámená dlžníkovi.

Táto lehota bude predĺžená, ak dotknutá osoba preukáže, že nemohla podať žiadosť v stanovenej lehote z dôvodov nepredvídateľných okolností alebo vyššej moci.

Colné orgány vrátia alebo odpustia clo z vlastného podnetu, ak v tejto lehote zistia, že nastala niektorá zo skutočností uvedených v odseku 1, prvý a druhý pododsek.“

6

Článok 238 ods. 1 a 4 uvedeného kódexu stanovuje:

„1.   Dovozné alebo vývozn[é] clo bude vrátené alebo odpustené, ak sa zistí, že suma tohto cla zapísaná do účtovnej evidencie sa vzťahuje na tovar, ktorý bol prepustený do daného colného režimu a odmietnutý dovozcom vzhľadom k tomu, že tovar bol… chybný alebo nezodpovedal podmienkam zmluvy, na základe ktorej bol dovezený.

…

4.   Dovozné clo bude vrátené alebo odpustené z dôvodov uvedených v odseku 1 na základe žiadosti podanej príslušnému colnému úradu v lehote 12 mesiacov odo dňa, kedy bola suma uvedeného cla dlžníkovi oznámená.

…“

7

Článok 145 vykonávacieho nariadenia stanovuje:

„…

2.   Po prepustení tovaru do voľného obehu možno na určenie colnej hodnoty v súlade s článkom 29 kódexu vziať do úvahy úpravu naozaj uhradenej alebo splatnej ceny, ktorú predávajúci urobí v prospech kupujúceho, ak sa k spokojnosti colných orgánov preukáže, že:

3.   Naozaj uhradenú alebo splatnú cen[u] za tovar, ktorá sa upravila v súlade s odsekom 2, možno vziať do úvahy, len ak sa táto úprava urobila v lehote 12 mesiacov odo dňa prijatia vyhlásenia o prepustení tovaru do voľného obehu.“

8

Spoločnosť X nakupuje automobily od výrobcu so sídlom v Japonsku a prepúšťa ich do voľného obehu na území Európskej únie. X predáva tieto automobily koncesionárom, ktorí ich ďalej predávajú konečným užívateľom.

9

V auguste 2007 podala X colné vyhlásenie na prepustenie do voľného obehu v prípade osobných automobilov typu A (ďalej len „automobily typu A“) a osobných automobilov typu D (ďalej len „automobily typu D“). V marci 2008 podala X colné vyhlásenie na prepustenie do voľného obehu v prípade osobných automobilov typu C (ďalej len „automobily typu C“). Colná hodnota týchto troch typov automobilov bola určená podľa článku 29 colného kódexu na základe kúpnej ceny, ktorú X zaplatila výrobcovi. X zaplatila clo, ktoré stanovil Inspecteur van de Belastingdienst/Douane (Inšpektorát daňovej a colnej správy, Holandsko) (ďalej len „inšpektorát“).

10

Po tom, ako boli automobily typu A prepustené do voľného obehu, výrobca požiadal X, aby vyzvala všetkých vlastníkov automobilov tohto typu, aby si s koncesionárom dohodli termín na bezplatnú výmenu spojky riadenia. X nahradila koncesionárom náklady na túto výmenu. Následne výrobca tieto náklady nahradil spoločnosti X na základe záručnej povinnosti upravenej v kúpnej zmluve, ktorú s touto spoločnosťou uzatvoril. K náhrade týchto nákladov došlo v lehote 12 mesiacov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie automobilov typu A do voľného obehu.

11

Po tom, ako boli automobily typov D a C uvedené do prevádzky, objavila sa v prípade automobilov typu D vada na pántoch dverí a v prípade automobilov typu C vada na tesniacich gumách. Dotknutí koncesionári tieto vady opravili počas roka 2010 v súlade so zárukou, ktorú poskytujú. X opätovne nahradila koncesionárom náklady na tieto opravy na základe plnenia záručnej povinnosti upravenej v kúpnej zmluve, ktorú s nimi uzatvorila. Následne výrobca tieto náklady nahradil spoločnosti X v rámci plnenia záručnej povinnosti vyplývajúcej z kúpnej zmluvy, ktorú s touto spoločnosťou uzatvoril.

12

V liste z 10. mája 2010 požiadala X na základe článku 236 colného kódexu o čiastočné vrátenie cla, ktoré zaplatila v prípade automobilov typov A, C a D. Táto žiadosť bola podaná z dôvodu, že colná hodnota každého z dotknutých automobilov sa ukázala byť a posteriori nižšia než pôvodná colná hodnota. Rozdiel medzi pôvodnou colnou hodnotou a skutočnou colnou hodnotou podľa spoločnosti X zodpovedal sume náhrady, ktorú jej výrobca poskytol za každý automobil.

13

Inšpektorát sa domnieval, že táto žiadosť sa týkala úpravy skutočne zaplatenej ceny za dotknuté automobily, ktorú uskutočnil výrobca v prospech spoločnosti X, v zmysle článku 145 ods. 2 vykonávacieho nariadenia. Túto žiadosť však zamietol v prípade automobilov typu A z dôvodu, že tieto automobily neboli „vadné“ v zmysle uvedeného ustanovenia. Pokiaľ ide o automobily typov D a C, inšpektorát takisto zamietol žiadosť o vrátenie cla z dôvodu, že lehota 12 mesiacov odo dňa prijatia dovozného colného vyhlásenia, v rámci ktorej musí predávajúci uskutočniť platbu v prospech kupujúceho, stanovená v článku 145 ods. 3 vykonávacieho nariadenia, uplynula.

14

Rechtbank Noord‑Holland (Súd pre provinciu Severné Holandsko, Holandsko) rozhodujúci v prvom stupni zamietol žalobu podanú spoločnosťou X v súvislosti s rozhodnutiami o zamietnutí, ktoré prijal inšpektorát. Tento súd najmä rozhodol, že X v zmysle článku 145 ods. 2 vykonávacieho nariadenia nepreukázala, že by automobily typu A boli ku dňu prijatia dovozného colného vyhlásenia „vadné“, keďže podľa tohto súdu na uplatnenie tohto ustanovenia nestačí preukázať „riziko alebo možnosť vzniku vady“.

15

Vnútroštátny súd rozhodujúci o odvolaní sa v súvislosti s automobilmi typu A v prvom rade pýta na presný rozsah článku 145 ods. 2 vykonávacieho nariadenia. V tejto súvislosti uvádza, že náhrada nákladov na výmenu spojky riadenia týchto automobilov zo strany výrobcu zodpovedá zníženiu kúpnej ceny po dovoze týchto automobilov a že toto zníženie vyplýva zo zistenia, že na uvedených automobiloch sa vyskytla výrobná vada, takže existovalo riziko, že na spojke sa pri jej používaní vyskytne porucha. Za týchto podmienok výrobca preventívne vymenil chybnú spojku v prípade všetkých dotknutých automobilov.

16

Vnútroštátny súd v súlade so stanoviskom, ktoré poskytol inšpektorát, a s odkazom na zbierku textov týkajúcich sa colnej hodnoty uvádza, že článok 145 ods. 2 vykonávacieho nariadenia by sa mohol týkať iba prípadov, keď sa a posteriori preukáže, že ku dňu prijatia colného vyhlásenia na prepustenie do voľného obehu bol tovar skutočne vadný. Tento súd sa takisto domnieva, že toto ustanovenie by sa mohlo vykladať extenzívnejšie a týkať sa prípadov, keď sa zistí, že v čase prijatia uvedeného colného vyhlásenia existovalo riziko súvisiace s výrobou, a to že na dovezenom tovare sa skutočne vyskytne vada.

17

Ak Súdny dvor rozhodne, že článok 145 ods. 2 vykonávacieho nariadenia nie je v prejednávanej veci uplatniteľný, vnútroštátny súd sa teda pýta, či vzhľadom na rozsudok z 19. marca 2009, Mitsui & Co. Deutschland (C‑256/07, EU:C:2009:167), článok 29 ods. 1 a 3 colného kódexu v spojení s článkom 78 tohto kódexu neukladá povinnosť posúdiť zníženie pôvodne dohodnutej ceny, ktoré poskytol výrobca spoločnosti X, ako zníženie colnej hodnoty automobilov typu A. Ak by sa totiž po dovoze tovaru zistilo, že v čase tohto dovozu existovalo riziko, že na dotknutom tovare sa vyskytne vada pred uplynutím záručnej doby, takže tento tovar by bol nepoužiteľný, nepriaznivo by to ovplyvnilo ekonomickú hodnotu tohto tovaru a v dôsledku toho aj jeho colnú hodnotu.

18

V druhom rade, pokiaľ ide automobily typov C a D, vnútroštátny súd sa pýta na platnosť lehoty 12 mesiacov, ktorú stanovuje článok 145 ods. 3 vykonávacieho nariadenia.

19

V prejednávanom prípade vnútroštátny súd uvádza, že výrobca nahradil spoločnosti X náklady na opravu vadných súčiastok automobilov týchto dvoch typov, a to na základe zmluvnej záručnej povinnosti, čo treba považovať za úpravu ceny, ktorá bola za dotknuté automobily zaplatená. Túto úpravu ceny však nemožno zohľadniť na účely určenia colnej hodnoty, pretože nebola vykonaná v lehote 12 mesiacov, ktorú stanovuje uvedený článok 145 ods. 3.

20

Vnútroštátny súd zdôrazňuje, že dôvody, ktoré viedli k stanoveniu tejto lehoty, jednoznačne nevyplývajú z odôvodnení vykonávacieho nariadenia. V tejto súvislosti odkazuje na rozsudok z 19. marca 2009, Mitsui & Co. Deutschland (C‑256/07, EU:C:2009:167), podľa ktorého Súdny dvor rozhodol, že článok 29 ods. 1 a 3 colného kódexu predstavuje základ pre vrátenie alebo odpustenie cla. Vnútroštátny súd sa preto pýta, či je lehota 12 mesiacov, stanovená v článku 145 ods. 3 vykonávacieho nariadenia, v súlade s článkom 29 colného kódexu v spojení s článkom 78 tohto kódexu v rozsahu, v akom tieto ustanovenia neupravujú lehotu na vykonanie úprav colnej hodnoty v nadväznosti na úpravu ceny, a v súlade s článkom 236 toho istého kódexu v rozsahu, v akom tento článok stanovuje lehotu 3 rokov na podanie žiadostí o vrátenie cla.

21

Za týchto okolností Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd Holandska) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

22

Svojou prvou otázkou pod písmenom a) sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 145 ods. 2 vykonávacieho nariadenia v spojení s článkom 29 ods. 1 a 3 colného kódexu vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje na takú situáciu, o akú ide vo veci samej, keď sa zistí, že v čase prijatia colného vyhlásenia na prepustenie určitého tovaru do voľného obehu existuje riziko súvisiace s jeho výrobou, že na tomto tovare sa vyskytne pri jeho používaní vada, a keď v tejto súvislosti predávajúci na základe plnenia zmluvnej záručnej povinnosti, ktorú prevzal voči kupujúcemu, tomuto kupujúcemu poskytne zľavu z ceny vo forme náhrady nákladov, ktoré kupujúci vynaložil na úpravu tovaru s cieľom vylúčiť uvedené riziko.

23

Vnútroštátny súd sa konkrétne pýta na rozsah „vadnosti“, ktorú musí dovezený tovar vykazovať v zmysle článku 145 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, aby bolo možné zohľadniť úpravu skutočne uhradenej ceny, ktorú predávajúci uskutočnil v prospech kupujúceho, na účely určenia colnej hodnoty podľa článku 29 colného kódexu.

24

Na úvod treba spresniť, že je nesporné, že automobily typu A vykazovali z dôvodu ich výroby riziko zlyhania ich spojky riadenia.

25

Treba uviesť, že vykonávacie nariadenie nevymedzuje pojem „vadný tovar“ ani neobsahuje nijaký odkaz na právo členských štátov v súvislosti s vymedzením zmyslu a rozsahu tohto pojmu.

26

Za týchto podmienok a v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora treba na účely zabezpečenia jednotného uplatňovania práva Únie a dodržiavania zásady rovnosti poskytnúť uvedenému pojmu samostatný a jednotný výklad v celej Únii (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. decembra 2013, Christodoulou a i., C‑116/12, EU:C:2013:825, bod 34 a citovanú judikatúru, ako aj z 3. septembra 2014, Deckmyn a Vrijheidsfonds, C‑201/13, EU:C:2014:2132, bod 14).

27

Význam a rozsah pojmu „vadný tovar“ treba v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora zistiť podľa jeho obvyklého významu v bežnom jazyku pri súčasnom zohľadnení súvislostí, v ktorých sa používa, ako aj pri zohľadnení účelu sledovaného právnou úpravou, v ktorej sa nachádza (rozsudky z 22. decembra 2008, Wallentin‑Hermann, C‑549/07, EU:C:2008:771, bod 17, a z 22. novembra 2012, Probst, C‑119/12, EU:C:2012:748, bod 20).

28

Podľa svojho obvyklého významu v bežnom jazyku označuje pojem „vadný tovar“, ako uviedla Európska komisia, akýkoľvek tovar, ktorý sa nevyznačuje vlastnosťami, ktoré možno od tohto tovaru právom očakávať vzhľadom na jeho povahu a všetky relevantné okolnosti. Pojem „vadný“ tak označuje tovar, ktorý nemá požadované vlastnosti alebo ktorý je nedokonalý.

29

Táto definícia navyše zodpovedá definícii pojmu chybný výrobok podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady 85/374/EHS z 25. júla 1985 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky (Ú. v. ES L 210, 1985, s. 29; Mim. vyd. 15/001, s. 257). Podľa tejto definície je chybným výrobkom výrobok, ktorý nezabezpečuje bezpečné používanie, ktoré jednotlivec od výrobku právom očakáva s ohľadom na všetky okolnosti vrátane predvádzania výrobku, použitia výrobku na také účely, na ktoré sa logicky predpokladá, že sa použije, a časového obdobia, počas ktorého sa výrobok uviedol do obehu.

30

Za okolností, o ktoré ide vo veci samej, a vzhľadom na povahu dovezeného tovaru, konkrétne automobilov, a dotknutých dielov, konkrétne spojky riadenia, je legitímne a dôvodné od tohto tovaru očakávať vyšší stupeň bezpečnosti vzhľadom na významné riziká pre fyzickú integritu a život vodičov, pasažierov a tretích osôb, ktoré súvisia s jeho používaním, ako uviedol generálny advokát v bode 32 svojich návrhov. Táto požiadavka bezpečnosti nie je splnená, pokiaľ existuje riziko súvisiace s výrobou, a to riziko poruchovosti spojky riadenia, takže uvedený tovar nemá vlastnosti, ktoré od neho možno legitímne očakávať, a preto ho treba považovať za vadný.

31

Za takýchto podmienok riziko vadnosti súvisiace s výrobou takého tovaru, akým sú automobily, znamená, že tento tovar je v zmysle článku 145 ods. 2 vykonávacieho nariadenia „vadný“ od svojej výroby, a teda a fortiori v čase svojho dovozu na územie Únie.

32

Tento výklad pojmu „vadnosť“ v zmysle článku 145 ods. 2 vykonávacieho nariadenia je podporený cieľmi, ako aj kontextom, do ktorého je toto ustanovenie začlenené.

33

Pokiaľ totiž ide o sledovaný cieľ, z ustálenej judikatúry vyplýva, že cieľom právnej úpravy Únie týkajúcej sa colnej hodnoty je vytvorenie spravodlivého, jednotného a nestranného systému, ktorý vylučuje uplatňovanie svojvoľných alebo fiktívnych colných hodnôt (rozsudok z 12. decembra 2013, Christodoulou a i., C‑116/12, EU:C:2013:825, bod 36, ako aj citovaná judikatúra).

34

Pokiaľ ide o kontext, do ktorého je začlenený článok 145 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, treba pripomenúť, že toto ustanovenie spresňuje všeobecné pravidlo stanovené v článku 29 colného kódexu (rozsudok z 19. marca 2009, Mitsui & Co. Deutschland, C‑256/07, EU:C:2009:167, bod 27).

35

Podľa tohto článku 29 je colnou hodnotou dovážaného tovaru jeho prevodná hodnota, t. j. cena, ktorá je skutočne zaplatená alebo sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie Únie, avšak s výhradou úprav, ktoré treba vykonať podľa článkov 32 a 33 toho istého kódexu.

36

V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil, že aj keď cena, ktorá je skutočne zaplatená alebo sa má zaplatiť za tovar, tvorí vo všeobecnosti základ pre výpočet colnej hodnoty, táto cena je údajom, ktorý prípadne podlieha úprave, ak je tento krok potrebný na to, aby sa zabránilo určeniu svojvoľnej alebo fiktívnej colnej hodnoty (rozsudok z 12. decembra 2013, Christodoulou a i., C‑116/12, EU:C:2013:825, bod 39, ako aj citovaná judikatúra).

37

Colná hodnota totiž musí odrážať skutočnú ekonomickú hodnotu dovážaného tovaru a zohľadňovať všetky zložky tohto tovaru, ktoré majú ekonomickú hodnotu (rozsudok z 15. júla 2010, Gaston Schul, C‑354/09, EU:C:2010:439, bod 29 a citovaná judikatúra).

38

Samotná existencia rizika súvisiaceho s výrobou, že sa tovar pri používaní stane nefunkčným, však bez ohľadu na naplnenie tohto rizika znižuje ekonomickú hodnotu tohto tovaru, ako uviedol generálny advokát v bode 34 svojich návrhov.

39

Komentár č. 2 zbierky textov týkajúcich sa colnej hodnoty, na ktorý odkazuje vnútroštátny súd, nemôže spochybniť záver nachádzajúci sa v bode 31 tohto rozsudku, pretože okrem toho, že tento komentár nie je právne záväzný, situácia, ktorej sa tento komentár týka, je odlišná od situácie, o ktorú ide vo veci samej, keď existuje riziko súvisiace s výrobou, že na akomkoľvek automobile sa skutočne vyskytne pri používaní vada, ktorá si vyžaduje nahradenie spojky riadenia v prípade všetkých dotknutých vozidiel.

40

Vzhľadom na uvedené úvahy treba na prvú otázku pod písmenom a) odpovedať tak, že článok 145 ods. 2 vykonávacieho nariadenia v spojení s článkom 29 ods. 1 a 3 colného kódexu sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje aj na takú situáciu, o akú ide vo veci samej, keď sa zistí, že v čase prijatia colného vyhlásenia na prepustenie určitého tovaru do voľného obehu existuje riziko súvisiace s jeho výrobou, že na tomto tovare sa vyskytne pri jeho používaní vada, a keď v tejto súvislosti predávajúci na základe plnenia zmluvnej záručnej povinnosti, ktorú prevzal voči kupujúcemu, tomuto kupujúcemu poskytne zľavu z ceny vo forme náhrady nákladov, ktoré kupujúci vynaložil na úpravu tovaru s cieľom vylúčiť uvedené riziko.

41

Z toho vyplýva, že na prvú otázku pod písmenom b), ktorú položil vnútroštátny súd subsidiárne, nie je potrebné odpovedať.

42

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či je článok 145 ods. 3 vykonávacieho nariadenia v rozsahu, v akom stanovuje lehotu 12 mesiacov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustení tovaru do voľného obehu, v rámci ktorej musí dôjsť k úprave skutočne zaplatenej alebo splatnej ceny, neplatný vzhľadom na článok 29 colného kódexu v spojení s článkami 78 a 236 tohto kódexu.

43

Vnútroštátny súd vyjadruje pochybnosti, pokiaľ ide o súlad článku 145 ods. 3 vykonávacieho nariadenia s colným kódexom, keďže v prípade, že by úprava colnej hodnoty dovezeného tovaru vyplývala z úpravy ceny na základe článku 145 ods. 2 tohto nariadenia, viedlo by to ku skráteniu lehoty 3 rokov, stanovenej v článku 236 ods. 2 colného kódexu, v rámci ktorej možno požiadať o vrátenie cla.

44

Treba uviesť, že vykonávacie nariadenie bolo prijaté na základe článku 247 colného kódexu, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2700/2000 zo 16. novembra 2000 (Ú. v. ES L 311, 2000, s. 17; Mim. vyd. 02/010, s. 239), ktorý preberal v podstate totožné ustanovenie nachádzajúce sa v článku 249 tohto kódexu. Uvedený článok 247 predstavuje dostatočný základ, aby mohla Komisia prijať opatrenia na vykonanie uvedeného kódexu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. novembra 1999, Söhl & Söhlke, C‑48/98, EU:C:1999:548, bod 35, ako aj z 8. marca 2007, Thomson a Vestel France, C‑447/05 a C‑448/05, EU:C:2007:151, bod 23).

45

Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že Komisia je splnomocnená prijať všetky vykonávacie opatrenia, ktoré sú potrebné alebo vhodné na vykonanie základnej právnej úpravy za predpokladu, že nie sú v rozpore s takouto právnou úpravou alebo s vykonávacími predpismi prijatými Radou Európskej únie (pozri najmä rozsudok z 11. novembra 1999, Söhl & Söhlke, C‑48/98, EU:C:1999:548, bod 36, ako aj citovanú judikatúru). V tejto súvislosti Komisia disponuje určitou mierou voľnej úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. marca 2007, Thomson a Vestel France, C‑447/05 a C‑448/05, EU:C:2007:151, bod 25, ako aj z 13. decembra 2007, Asda Stores, C‑372/06, EU:C:2007:787, bod 45).

46

V prejednávanej veci, pokiaľ ide o nevyhnutnosť alebo vhodnosť lehoty 12 mesiacov, ktorú stanovuje článok 145 ods. 3 vykonávacieho nariadenia, treba poukázať na to, že na tvrdenia, ktoré v tejto súvislosti uviedla Komisia, nemožno napriek tomu prihliadnuť.

47

V prvom rade sa Komisia totiž domnieva, že uvedená lehota je vhodná, ba dokonca potrebná na vykonanie článku 29 colného kódexu, keďže umožňuje bojovať proti riziku omylu alebo podvodu v rámci uplatňovania článku 145 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, a to vzhľadom na ťažkosti pri určovaní okamihu zistenia vady.

48

V tejto súvislosti však treba konštatovať, že prvá z hmotnoprávnych podmienok upravených v uvedenom ustanovení stanovuje, že k spokojnosti colných orgánov treba preukázať, že tovar bol v čase prijatia colného vyhlásenia na jeho prepustenie do voľného obehu vadný.

49

Za týchto podmienok, ako uviedol generálny advokát v bode 45 svojich návrhov, sa nezdá byť vhodné ani potrebné podmieniť úpravu colnej hodnoty dodatočnou požiadavkou, podľa ktorej musí k úprave ceny dôjsť v lehote 12 mesiacov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenia do voľného obehu.

50

V druhom rade Komisia poukazuje na potrebu zaručiť právnu istotu a jednotné uplatňovanie článku 145 ods. 2 vykonávacieho nariadenia.

51

V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa článku 236 ods. 2 colného kódexu každá žiadosť o vrátenie alebo odpustenie dovozného cla musí byť podaná na príslušnom colnom úrade v lehote 3 rokov odo dňa oznámenia sumy uvedeného cla dlžníkovi. Inými slovami, ak má určitý dlžník nárok na vrátenie cla v nadväznosti na úpravu colnej hodnoty tovaru, ktorý doviezol, na základe článku 145 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, k tomuto vráteniu dôjde len vtedy, ak bola žiadosť podaná v lehote 3 rokov stanovenej v článku 236 ods. 2 colného kódexu, a to z toho istého dôvodu ako akákoľvek iná žiadosť podaná na základe článku 236.

52

V dôsledku toho je ťažko predstaviteľné, z akého dôvodu by táto lehota za predpokladu žiadosti o vrátenie založenej na vadnosti tovaru v zmysle článku 145 ods. 2 vykonávacieho nariadenia nezaručovala primeraný stupeň právnej istoty a jednotnosti v prospech colných orgánov členských štátov podobne ako v prípade žiadostí o vrátenie, ktoré sa zakladajú na inom dôvode a boli podané podľa článku 236 colného kódexu.

53

V treťom rade tvrdenie založené na prekrývaní lehoty stanovenej v článku 145 ods. 3 vykonávacieho nariadenia s rovnako dlhou lehotou, ktorú stanovuje článok 238 ods. 4 colného kódexu, nemôže byť úspešné.

54

Článok 238 ods. 4 colného kódexu sa totiž vzťahuje na situáciu, ktorá je odlišná od situácie upravenej v článku 145 ods. 3 vykonávacieho nariadenia, keďže sa týka vrátenia alebo odpustenia dovozného cla, pokiaľ dovozca odmietne tovar z dôvodu, že je chybný alebo nezodpovedá podmienkam zmluvy. Naproti tomu kupujúci, na ktorého sa vzťahuje článok 145 ods. 3 vykonávacieho nariadenia, hypoteticky nevie o existencii vady, ktorá sa vyskytuje na tovare v čase dovozu.

55

Z toho vyplýva, že lehota 12 mesiacov, stanovená v článku 145 ods. 3 vykonávacieho nariadenia, sa nezdá byť potrebná ani vhodná na vykonanie colného kódexu.

56

V každom prípade, pokiaľ ide o súlad článku 145 ods. 3 vykonávacieho nariadenia s colným kódexom, treba konštatovať, že toto ustanovenie je v rozpore s článkom 29 tohto kódexu v spojení s článkom 78 a článkom 236 ods. 2 uvedeného kódexu.

57

Je totiž potrebné pripomenúť, ako vyplýva z bodov 34 a 35 tohto rozsudku, že článok 29 colného kódexu stanovuje všeobecné pravidlo, podľa ktorého musí colná hodnota dovážaného tovaru zodpovedať prevodnej hodnote, t. j. cene skutočne zaplatenej alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar, a že toto všeobecné pravidlo bolo spresnené v článku 145 ods. 2 vykonávacieho nariadenia.

58

Z rozsudku z 19. marca 2009, Mitsui & Co. Deutschland (C‑256/07, EU:C:2009:167, bod 36), vyplýva, že článok 145 ods. 2 a 3 vykonávacieho nariadenia, ako bol zavedený nariadením č. 444/2002, sa neuplatňuje na situácie, ktoré nastali pred nadobudnutím účinnosti tohto posledného uvedeného nariadenia z dôvodu, že toto ustanovenie by porušovalo legitímnu dôveru dotknutých hospodárskych subjektov. Súdny dvor usúdil, že to tak bolo vzhľadom na to, že príslušné colné orgány uplatňovali všeobecnú lehotu 3 rokov, stanovenú v článku 236 ods. 2 colného kódexu, v prípade, že po dovoze došlo k úprave prevodnej hodnoty tovaru z dôvodu jeho vadnosti, a to s cieľom určiť jeho colnú hodnotu.

59

Článok 145 ods. 3 vykonávacieho nariadenia však stanovuje, že úpravu ceny v súlade s odsekom 2 tohto článku možno na účely stanovenia colnej hodnoty zohľadniť len vtedy, ak k tejto úprave došlo v lehote 12 mesiacov odo dňa prijatia vyhlásenia na prepustenie do voľného obehu. V dôsledku toho, ak sa takáto úprava ceny vykoná po uplynutí lehoty 12 mesiacov, stanovenej v uvedenom článku 145 ods. 3, colná hodnota dovezeného tovaru nebude zodpovedať jeho prevodnej hodnote v zmysle článku 29 colného kódexu a nebude už možné upraviť ju.

60

Z toho vyplýva, ako uviedol generálny advokát v bode 60 svojich návrhov, že článok 145 ods. 3 vykonávacieho nariadenia vedie v rozpore s článkom 29 colného kódexu k určeniu colnej hodnoty, ktorá nezodpovedá takej prevodnej hodnote tovaru, aká bola upravená po dovoze tohto tovaru.

61

Ďalej treba pripomenúť, že článok 78 colného kódexu umožňuje colným orgánom preskúmať colné vyhlásenie na žiadosť deklaranta, ktorá bola podaná po prepustení tovaru, a prípadne vrátiť preplatok, pokiaľ dovozné clo uhradené deklarantom prevyšuje clo, ktoré bolo podľa právnych predpisov dlžné v čase jeho úhrady. Toto vrátenie cla možno vykonať na základe článku 236 colného kódexu, ak sú splnené podmienky stanovené v tomto ustanovení, a to najmä podmienka týkajúca sa dodržania lehoty v zásade 3 rokov na predloženie žiadosti o vrátenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. októbra 2005, Overland Footwear, C‑468/03, EU:C:2005:624, body 53 a 54).

62

Súdny dvor v tejto súvislosti rozhodol, že článok 78 colného kódexu je uplatniteľný na úpravy, ktoré možno vykonať v prípade skutočností zohľadnených na účely určenia colnej hodnoty a v dôsledku toho dovozného cla. Úpravu colnej hodnoty, ktorá vyplýva z „vadnosti“ dovezeného tovaru, v zmysle článku 145 ods. 2 vykonávacieho nariadenia preto možno vykonať prostredníctvom opravy colného vyhlásenia na základe článku 78 colného kódexu.

63

Z toho vyplýva, ako uviedol generálny advokát v bode 62 svojich návrhov, že na základe článku 29 colného kódexu v spojení s článkom 78 a článkom 236 ods. 2 tohto kódexu by dlžník mohol dosiahnuť vrátenie dovozného cla, a to pomerne k zníženiu colnej hodnoty vyplývajúcemu z uplatnenia článku 145 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, do uplynutia lehoty 3 rokov od oznámenia tohto cla dlžníkovi.

64

Článok 145 ods. 3 tohto nariadenia však obmedzuje túto možnosť lehotou 12 mesiacov, pretože úpravu colnej hodnoty, ktorá vyplýva z uplatnenia článku 145 ods. 2 uvedeného nariadenia, možno zohľadniť len v prípade, ak bola cena upravená v tejto lehote 12 mesiacov.

65

V dôsledku toho je článok 145 ods. 3 vykonávacieho nariadenia v rozpore s článkom 29 colného kódexu v spojení s článkom 78 a článkom 236 ods. 2 tohto kódexu.

66

Vzhľadom na uvedené úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 145 ods. 3 vykonávacieho nariadenia je v rozsahu, v akom stanovuje lehotu 12 mesiacov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do voľného obehu, v rámci ktorej musí dôjsť k úprave skutočne zaplatenej alebo splatnej ceny, neplatný.

67

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto: