1

Svojím odvolaním TV2/Danmark A/S navrhuje čiastočné zrušenie rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 24. septembra 2015, TV2/Danmark/Komisia (T‑674/11, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2015:684), ktorým Všeobecný súd jednak zrušil rozhodnutie Komisie 2011/839/EÚ z 20. apríla 2011 o opatreniach Dánska (C 2/03) v prospech TV2/Danmark (Ú. v. EÚ L 340, 2011, s. 1, ďalej len „sporné rozhodnutie“) v rozsahu, v akom Komisia konštatovala, že príjmy z reklamy za roky 1995 a 1996 vyplatené spoločnosti TV2/Danmark prostredníctvom fondu TV2 predstavovali štátnu pomoc, a jednak v zostávajúcej časti jej žalobu zamietol.

2

TV2/Danmark je dánska vysielacia spoločnosť, ktorá bola zriadená v roku 1986. Pri zriadení mala právnu formu nezávislého štátneho podniku a s účinnosťou od 1. januára 2003 zmenila právnu formu na akciovú spoločnosť, čo malo vplyv na jej postavenie v oblasti účtovníctva a daní. TV2/Danmark je druhou verejnoprávnou televíznou stanicou v Dánsku, pričom prvou je Danmarks Radio.

3

Úloha spoločnosti TV2/Danmark spočíva v produkcii a prenose celoštátnych a regionálnych televíznych programov. Tento prenos sa môže uskutočňovať najmä rozhlasovými zariadeniami, satelitom alebo káblom. Záväzky služby vo verejnom záujme, ktoré prináležia spoločnosti TV2/Danmark, stanovuje ministerstvo kultúry.

4

Okrem verejnoprávnych vysielateľov pôsobia na celom dánskom televíznom trhu aj komerční vysielatelia. Konkrétne ide jednak o spoločnosť Viasat Broadcasting UK Ltd (ďalej len „Viasat“) a jednak o celok tvorený spoločnosťami SBS TV A/S a SBS Danish Television Ltd (ďalej len „SBS“).

5

TV2/Danmark bola pôvodne zriadená pomocou úročenej štátnej pôžičky a jej činnosť mala byť, tak ako činnosť spoločnosti Danmarks Radio, financovaná pomocou výťažku z koncesionárskych poplatkov, ktoré platia všetci dánski televízni diváci. Zákonodarca však rozhodol, že na rozdiel od spoločnosti Danmarks Radio bude mať TV2/Danmark tiež možnosť využiť najmä výťažok z reklamnej činnosti.

6

V nadväznosti na sťažnosť, ktorú 5. apríla 2000 podala spoločnosť SBS Broadcasting SA/Tv Danmark, bol systém financovania spoločnosti TV2/Danmark predmetom preskúmania zo strany Komisie v jej rozhodnutí 2006/217/ES z 19. mája 2004 o opatreniach Dánska v prospech TV2/Danmark (Ú. v. EÚ L 85, 2006, s. 1, ďalej len „rozhodnutie TV2 I“). Toto rozhodnutie sa vzťahovalo na obdobie od roku 1995 do roku 2002 a týkalo sa nasledujúcich opatrení: príjmy z koncesionárskych poplatkov, prevody z fondov určených na financovanie spoločnosti TV2/Danmark (fond TV2 a Radiofonden), sumy poskytnuté ad hoc, oslobodenie od dane z príjmu právnických osôb, oslobodenie od platenia úrokov a splácania istiny pôžičiek poskytnutých spoločnosti TV2/Danmark pri jej zriadení, štátna záruka za pôžičky na prevádzku, ako aj výhodné platobné podmienky týkajúce sa poplatku plateného spoločnosťou TV2/Danmark za používanie štátnej vysielacej frekvencie (ďalej spolu len ako „predmetné opatrenia“). Vyšetrovanie Komisie sa napokon týkalo aj povolenia vysielať na miestnych frekvenciách v sieťových rozvodoch udeleného spoločnosti TV2/Danmark a povinnosti všetkých vlastníkov spoločných anténových zariadení prenášať verejnoprávne programy spoločnosti TV2 na svojich zariadeniach.

7

Na záver prešetrovania predmetných opatrení Komisia dospela k záveru, že predmetné opatrenia predstavovali štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ z dôvodu, že režim financovania spoločnosti TV2/Danmark, ktorého účelom bolo kompenzovať náklady poskytovania služby vo verejnom záujme tohto podniku, nespĺňal druhú a štvrtú podmienku zo štyroch podmienok stanovených Súdnym dvorom v jeho rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg (C‑280/00, EU:C:2003:415, ďalej len, pokiaľ ide o tieto podmienky, „podmienky Altmark“).

8

Komisia okrem toho rozhodla, že uvedená pomoc, ktorú Dánske kráľovstvo poskytlo od roku 1995 do roku 2002 spoločnosti TV2/Danmark, bola zlučiteľná s vnútorným trhom v súlade s článkom 106 ods. 2 ZFEÚ s výnimkou sumy 628,2 milióna dánskych korún (DKK) (približne 85 miliónov eur), ktorú Komisia kvalifikovala ako „nadmernú kompenzáciu“. Dánskemu kráľovstvu tak nariadila, aby túto sumu spolu s úrokmi vymáhalo od spoločnosti TV2/Danmark.

9

Rozhodnutie TV2 I bolo napadnuté štyrmi žalobami o neplatnosť, ktoré podali jednak TV2/Danmark (vec T‑309/04) a Dánske kráľovstvo (vec T‑317/04) a jednak konkurenti spoločnosti TV2/Danmark, a to Viasat (vec T‑329/04) a SBS (vec T‑336/04).

10

Rozsudkom z 22. októbra 2008, TV2/Danmark a i./Komisia (T‑309/04, T‑317/04, T‑329/04 a T‑336/04, EU:T:2008:457), Súd prvého stupňa zrušil uvedené rozhodnutie. Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku zastával názor, podľa ktorého sa Komisia správne domnievala, že poslanie verejnej služby, ktoré bolo zverené spoločnosti TV2/Danmark, zodpovedalo definícii služieb všeobecného hospodárskeho záujmu v oblasti vysielania. Tiež však konštatoval existenciu viacerých prípadov protiprávností týkajúcich sa rozhodnutia TV2 I.

11

Po prvé pri skúmaní otázky, či opatrenia, ktorých sa týkalo rozhodnutie TV2 I, zahŕňali štátne prostriedky, Súd prvého stupňa konštatoval, že Komisia na účely kvalifikovania alebo nekvalifikovania ako štátne prostriedky neodôvodnila svoje posúdenie, pokiaľ ide o zohľadnenie príjmov z reklamy za roky 1995 a 1996 de facto. Po druhé Súd prvého stupňa konštatoval, že Komisia sa pri skúmaní otázky, či bola splnená druhá a štvrtá podmienka Altmark, neopierala o serióznu analýzu konkrétnych právnych a hospodárskych podmienok, s ohľadom na ktoré bola určená výška koncesionárskeho poplatku pripadajúceho spoločnosti TV2/Danmark. V dôsledku toho bolo rozhodnutie TV2 I v tomto bode nedostatočne odôvodnené. Po tretie Súd prvého stupňa konštatoval, že závery Komisie týkajúce sa zlučiteľnosti pomoci vzhľadom na článok 106 ods. 2 ZFEÚ, najmä existencie nadmernej kompenzácie, boli tiež nedostatočne odôvodnené. Podľa Súdu prvého stupňa tento nedostatok odôvodnenia vyplýval z neexistencie seriózneho preskúmania konkrétnych právnych a ekonomických podmienok, ktoré viedli k stanoveniu výšky koncesionárskeho poplatku pripadajúceho spoločnosti TV2/Danmark počas obdobia, ktorého sa týkalo prešetrovanie.

12

V nadväznosti na zrušenie rozhodnutia TV2 I Komisia opätovne preskúmala predmetné opatrenia. Pri tejto príležitosti konzultovala s Dánskym kráľovstvom a spoločnosťou TV2/Danmark a okrem iného dostala pripomienky tretích strán.

13

Na záver tohto prešetrovania Komisia prijala sporné rozhodnutie.

14

Toto rozhodnutie sa týka opatrení prijatých voči spoločnosti TV2/Danmark od roku 1995 do roku 2002. Komisia však v rámci svojho prešetrovania zohľadnila aj rekapitalizačné opatrenia prijaté počas roka 2004 v nadväznosti na rozhodnutie TV2 I.

15

V spornom rozhodnutí Komisia zotrvala na svojom stanovisku, pokiaľ ide o kvalifikáciu predmetných opatrení ako „štátna pomoc“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Najprv konštatovala, že príjmy z reklamy za roky 1995 a 1996 predstavovali štátne prostriedky, a následne, v súvislosti s overením existencie selektívnej výhody, dospela k záveru, že predmetné opatrenia nespĺňali druhú a štvrtú podmienku Altmark. Naproti tomu, zatiaľ čo Komisia v rozhodnutí TV2 I dospela k záveru, že suma 628,2 milióna DKK (približne 85 miliónov eur) predstavovala nadmernú kompenzáciu, ktorá je nezlučiteľná s článkom 106 ods. 2 ZFEÚ, v spornom rozhodnutí konštatovala, že táto suma predstavovala primeranú kapitálovú rezervu pre spoločnosť TV2/Danmark. Vo výroku tohto rozhodnutia vyhlásila:

„Článok 1

Opatrenia, ktoré vykonalo Dánsko v prospech TV2/Danmark medzi rokmi 1995 a 2002 formou prostriedkov z koncesionárskych poplatkov a iných opatrení, o ktorých sa hovorí v tomto rozhodnutí, sú zlučiteľné s vnútorným trhom v zmysle článku 106 ods. 2 [ZFEÚ].“

16

Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 30. decembra 2011 podala TV2/Danmark žalobu, ktorou sa domáhala čiastočného zrušenia sporného rozhodnutia.

17

TV2/Danmark v prvom rade navrhla, aby Všeobecný súd zrušil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa Komisia domnievala, že predmetné opatrenia predstavovali štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

18

Subsidiárne TV2/Danmark navrhla, aby Všeobecný súd zrušil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom v ňom Komisia konštatovala, že:

19

Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd zrušil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom Komisia konštatovala, že príjmy z reklamy za roky 1995 a 1996 vyplatené spoločnosti TV2/Danmark prostredníctvom fondu TV2 predstavovali štátnu pomoc, a v zostávajúcej časti žalobu zamietol.

20

Svojím odvolaním TV2/Danmark navrhuje, aby Súdny dvor:

21

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

22

Dánske kráľovstvo navrhuje, aby Súdny dvor odvolaniu v celom rozsahu vyhovel.

23

Viasat navrhuje, aby Súdny dvor:

24

Na podporu svojho odvolania TV2/Danmark uvádza dva odvolacie dôvody.

25

V rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu TV2/Danmark tvrdí, že Všeobecný súd sa tým, že zamietol jej hlavné žalobné návrhy na základe nesprávneho výkladu a uplatnenia štvrtej podmienky Altmark, dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

26

TV2/Danmark najmä zastáva názor, že vzhľadom na osobitnú povahu poslania verejnej služby, ktoré musí plniť, a retroaktívne uplatňovanie podmienok Altmark, Všeobecný súd nemal pristúpiť k prísne doslovnému výkladu a uplatňovaniu štvrtej podmienky Altmark, ale obmedziť sa na overenie, či v danom prípade bol dosiahnutý jej cieľ.

27

Podľa TV2/Danmark je totiž také uplatnenie nemožné, keďže v odvetví činnosti, v ktorom pôsobí, neexistuje konkurenčný a obchodný rozmer, a teda neexistuje „referenčný podnik“, s ktorým by bolo možné vykonať porovnanie vyžadované uvedenou podmienkou.

28

Preto sa TV2/Danmark domnieva, že Všeobecný súd mal uplatniť štvrtú podmienku Altmark vzhľadom na jej cieľ a konštatovať, že vzhľadom na kontrolu účtov spoločnosti TV2/Danmark, ktorú vykonal Rigsrevisionen (Kontrolný úrad, Dánsko), bol tento cieľ dosiahnutý. V dôsledku toho mal dospieť k záveru, že táto podmienka bola splnená.

29

TV2/Danmark dodáva, že toto posúdenie je podporené okolnosťou, že v prejednávanom prípade boli podmienky Altmark uplatnené retroaktívne, ako aj dosiahnutím právnej istoty, ktorá z toho vyplýva.

30

Dánske kráľovstvo súhlasí s argumentáciou spoločnosti TV2/Danmark.

31

Komisia a Viasat spochybňujú prípustnosť prvého odvolacieho dôvodu spoločnosti TV2/Danmark a tvrdia, že tento dôvod nie je v žiadnom prípade dôvodný.

32

Vo svojej replike TV2/Danmark spochybňuje argumentáciu Komisie a spoločnosti Viasat, ktorou sa napáda prípustnosť jej odvolania, keď v podstate tvrdí, že dôvody a tvrdenia uvádzané v jej odvolaní nastoľujú právne otázky.

33

Vo svojej duplike Dánske kráľovstvo tvrdí, že odvolanie spoločnosti TV2/Danmark je prípustné. Konkrétne, podľa neho je otázka týkajúca sa výkladu a uplatňovania štvrtej podmienky Altmark právnou otázkou a posúdenia Všeobecného súdu týkajúce sa tejto otázky predstavujú právne posúdenie, ktoré môže byť predmetom preskúmania Súdnym dvorom v rámci odvolacieho konania.

34

Je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora z článku 256 ZFEÚ, článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 168 ods. 1 písm. d) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyplýva, že v odvolaní musia byť presným spôsobom uvedené kritizované časti rozsudku alebo uznesenia, ktorého zrušenie sa navrhuje, ako aj právne tvrdenia, ktoré osobitným spôsobom podporujú tento návrh, inak sú odvolanie alebo predmetný odvolací dôvod neprípustné (pozri najmä rozsudok z 20. septembra 2016, Ledra Advertising a i./Komisia a ECB, C‑8/15 P až C‑10/15 P, EU:C:2016:701, bod 35, ako aj citovanú judikatúru).

35

Požiadavky odôvodnenia vyplývajúce z týchto ustanovení nespĺňa odvolanie, ktoré bez toho, aby obsahovalo argumentáciu osobitne smerujúcu k označeniu právnych vád, ktorými je poznačený napadnutý rozsudok alebo uznesenie, sa obmedzuje na opakovanie alebo reprodukovanie žalobných dôvodov a tvrdení už uvedených pred Všeobecným súdom, vrátane tých, ktoré vychádzali zo skutočností týmto súdom výslovne odmietnutých. Takéto odvolanie totiž v skutočnosti sleduje iba opätovné posúdenie žaloby podanej na Všeobecný súd, čo nepatrí do právomocí Súdneho dvora (pozri najmä rozsudok z 20. septembra 2016, Ledra Advertising a i./Komisia a ECB, C‑8/15 P až C‑10/15 P, EU:C:2016:701, bod 37, ako aj citovanú judikatúru).

36

Navyše je potrebné pripomenúť, že z článku 256 ods. 1 druhého pododseku ZFEÚ a z článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že odvolanie sa obmedzuje na právne otázky. Posúdenie rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj hodnotenie predložených dôkazov je teda vo výlučnej právomoci Všeobecného súdu. Posúdenie týchto skutočností a dôkazných prostriedkov teda nezakladá, s výnimkou prípadu ich skreslenia, právnu otázku, ktorá sama osebe podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolacieho konania (pozri najmä rozsudok z 15. júna 2017, Španielsko/Komisia, C‑279/16 P, neuverejnený, EU:C:2017:461, bod 36).

37

Svojím prvým odvolacím dôvodom sa TV2/Danmark v podstate obmedzuje na opakovanie alebo reprodukovanie tvrdení už uvedených pred Všeobecným súdom s cieľom dosiahnuť opätovné preskúmanie svojej žaloby o neplatnosť Súdnym dvorom.

38

Okrem toho sa týmto odvolacím dôvodom presne neformulujú právne tvrdenia, ktorých účelom by bolo konkrétne identifikovať právnu vadu, ktorú v tomto ohľade obsahuje napadnutý rozsudok, ale tento odvolací dôvod spočíva v spochybňovaní posúdenia skutkového stavu Všeobecným súdom, pokiaľ ide predovšetkým o konkurenčný a obchodný rozmer sektora vysielania, existenciu priemerného, dobre riadeného a primerane vybaveného podniku, s ktorým by bolo možné porovnať náklady spoločnosti TV2/Danmark, ako aj povahu auditu účtovných závierok spoločnosti TV2/Danmark vykonaného zo strany kontrolného úradu. V tejto súvislosti TV2/Danmark neuvádza žiadne zjavné skreslenie skutkových okolností alebo dôkazov.

39

Okrem toho TV2/Danmark nepreukazuje, že by odlišné posúdenie skutkových okolností alebo teleologický výklad štvrtej podmienky Altmark viedli k inému posúdeniu, než je posúdenie, ku ktorému dospel Všeobecný súd.

40

Napokon v rozsahu, v akom Všeobecný súd tiež v bodoch 132 až 148 napadnutého rozsudku rozhodol, že v každom prípade, aj za predpokladu, že by sa v prejednávanej veci mala uplatňovať štvrtá podmienka Altmark len vo svojej podstate alebo menej prísne, tvrdenia uvádzané spoločnosťou TV2/Danmark sú nedostatočné na účely preukázania, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení tejto štvrtej podmienky, prvý odvolací dôvod je neúčinný.

41

To isté platí, pokiaľ ide o argumentáciu založenú na retroaktívnom uplatňovaní podmienok Altmark, keďže tieto podmienky umožňujú vylúčiť z pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ opatrenia, ktoré by pri neexistencii rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg (C‑280/00, EU:C:2003:415), ihneď spadali pod pojem „pomoc“ uvedený v tomto ustanovení. Na základe neuplatnenia uvedených podmienok by teda nebolo možné vyhovieť nárokom spoločnosti TV2/Danmark.

42

V dôsledku toho musí byť tento odvolací dôvod zamietnutý ako čiastočne neprípustný a čiastočne nedôvodný.

43

V rámci svojho druhého odvolacieho dôvodu TV2/Danmark tvrdí, že meritórnym preskúmaním a zamietnutím druhého subsidiárneho návrhu, hoci medzi TV2/Danmark a Komisiou nebola sporná kvalifikácia prostriedkov získaných z koncesionárskych poplatkov, ktoré TV2/Danmark ďalej prevádzala svojim regionálnym staniciam, Všeobecný súd rozhodol ultra petita, prekročil medze svojho preskúmavania zákonnosti a porušil zásadu kontradiktórnosti.

44

Okrem toho TV2/Danmark tvrdí, že meritórne posúdenie Všeobecného súdu je založené na zjavne nesprávnom výklade dánskeho práva.

45

Konkrétne TV2/Danmark tvrdí, že vnútroštátna právna úprava jej neukladá povinnosť zasielať odmenu svojim regionálnym staniciam za poskytnutie regionálnych programov, ktoré prenáša. Z tejto právnej úpravy podľa nej ani nevyplýva, že by prevod prostriedkov získaných z koncesionárskych poplatkov týmto staniciam zakladal povinnosť odmeny, ktorú by samotná TV2/Danmark mala voči uvedeným staniciam za poskytnutie týchto programov.

46

Dánske kráľovstvo súhlasí s argumentáciou spoločnosti TV2/Danmark.

47

Komisia a Viasat spochybňujú prípustnosť druhého odvolacieho dôvodu a tvrdia, že tento dôvod nie je v žiadnom prípade dôvodný.

48

Keďže druhý odvolací dôvod v podstate pozostáva zo spochybňovania výkladu dánskeho práva zo strany Všeobecného súdu, hneď na úvod je potrebné zdôrazniť, že ide o skutkovú otázku, na ktorú sa v zásade nevzťahuje preskúmanie Súdnym dvorom.

49

Pokiaľ teda ide o preskúmanie posúdenia Všeobecného súdu týkajúceho sa vnútroštátneho práva v rámci odvolania, Súdny dvor je príslušný len overiť, či nedošlo ku skresleniu tohto práva (pozri rozsudky z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia, C‑559/12 P, EU:C:2014:217, bod 79, a z 10. novembra 2016, DTS Distribuidora de Televisión Digital/Komisia, C‑449/14 P, EU:C:2016:848, bod 44).

50

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že skreslenie musí zjavne vyplývať z dokumentov v spise, čiže bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov (pozri rozsudky z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia, C‑559/12 P, EU:C:2014:217, bod 80, a z 10. novembra 2016, DTS Distribuidora de Televisión Digital/Komisia, C‑449/14 P, EU:C:2016:848, bod 45).

51

V prejednávanej veci sa takéto skreslenie nepreukázalo, keďže TV2/Danmark presne neuvádza, aké skutkové okolnosti alebo dôkazy boli prípadne Všeobecným súdom skreslené, ani nepreukazuje existenciu jeho pochybení, ktoré ho mohli viesť k skresleniu skutkových okolností alebo dôkazov.

52

TV2/Danmark konkrétne nepreukázala, že by Všeobecný súd vykonal posúdenia, ktoré by boli v zjavnom rozpore s obsahom týchto právnych predpisov, alebo že by im pripísal význam, aký im zjavne neprináleží.

53

Je potrebné konštatovať, že pod zámienkou vytýkať Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výkone svojho súdneho preskúmania sporného rozhodnutia a že skreslil tieto ustanovenia, sa TV2/Danmark v skutočnosti obmedzuje na kritiku posúdenia dôkazov Všeobecným súdom, ktoré predstavujú uvedené ustanovenia, ktoré už boli dôkladne analyzované v bodoch 169 až 173 napadnutého rozsudku, a to s cieľom vykonať nové a podrobnejšie posúdenie dánskeho práva, ako aj získať nové posúdenie skutkových okolností a dôkazov v štádiu odvolacieho konania.

54

Okolnosť, že pred Všeobecným súdom nebol medzi spoločnosťou TV2/Danmark a Komisiou sporný výklad sporného rozhodnutia, pokiaľ ide o kvalifikáciu príjmov z koncesionárskych poplatkov, ktoré TV2/Danmark ďalej prevádzala svojim regionálnym staniciam, nemá vplyv na správnosť výkonu uvedeného preskúmania zo strany Všeobecného súdu.

55

Z judikatúry totiž vyplýva, že súdom Únie prináleží vykladať rozhodnutia Komisie s ohľadom na odôvodnenie, ktoré je v nich uvedené, a to prípadne nezávisle od argumentácie uvádzanej touto inštitúciou v priebehu konania (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. júla 2012, Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia, C‑628/10 P a C‑14/11 P, EU:C:2012:479, body 72 až 79; z 19. marca 2013, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i. a Komisia/Francúzsko a i., C‑399/10 P a C‑401/10 P, EU:C:2013:175, body 126 až 129, ako aj z 30. novembra 2016, Komisia/Francúzsko a Orange, C‑486/15 P, EU:C:2016:912, body 130 až 132).

56

Navyše ako vyplýva z bodov 154, 157 a 173 napadnutého rozsudku, v tomto ohľade boli vypočuté pripomienky spoločnosti TV2/Danmark, ktorá odmietla tento bod svojej žaloby vziať späť.

57

V dôsledku toho je potrebné druhý odvolací dôvod zamietnuť ako sčasti neprípustný a sčasti nedôvodný.

58

Za týchto podmienok je potrebné odvolanie v celom rozsahu zamietnuť.

59

V rámci svojho návrhu Komisia uvádza, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že druhá podmienka Altmark bola v prejednávanej veci splnená a vyzýva Súdny dvor, aby nahradil v tejto súvislosti odôvodnenie. Tento návrh má význam v prípade, že sa vyhovie prvému odvolaciemu dôvodu spoločnosti TV2/Danmark týkajúcemu sa uplatnenia štvrtej podmienky Altmark.

60

TV2/Danmark spochybňuje prípustnosť tohto návrhu.

61

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora si návrh na nahradenie odôvodnenia na to, aby bol prípustný, vyžaduje existenciu záujmu na konaní v tom zmysle, že návrhom musí byť možné získať výhodu pre účastníka konania, ktorý ho podal. Tak to môže byť v prípade, ak návrh na nahradenie odôvodnenia predstavuje obranu proti dôvodu uvedenému odvolateľkou (pozri rozsudky z 11. júla 2013, Ziegler/Komisia, C‑439/11 P, EU:C:2013:513, bod 42, a z 22. júna 2016, DK Recycling und Roheisen/Komisia, C‑540/14 P, EU:C:2016:469, bod 42).

62

Keďže podmienky Altmark sú kumulatívne a prvý odvolací dôvod spoločnosti TV2/Danmark bol zamietnutý, Komisia nedisponuje záujmom, ktorý sa vyžaduje na podanie návrhu.

63

Navyše týmto návrhom, ktorý Komisia predložila vo svojom vyjadrení k predmetnému odvolaniu a ktorým sa nenavrhuje vyhovenie odvolaniu ani jeho zamietnutie v celom rozsahu alebo sčasti, nemožno rozšíriť predmet tohto odvolania (pozri analogicky rozsudok z 10. novembra 2016, DTS Distribuidora de Televisión Digital/Komisia, C‑449/14 P, EU:C:2016:848, body 100 a 101).

64

Z toho vyplýva, že návrh Komisie je neprípustný.

65

V súlade s článkom 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania.

66

Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe článku 184 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

67

Keďže Komisia a Viasat navrhli uložiť spoločnosti TV2/Danmark povinnosť nahradiť trovy konania a TV2/Danmark nemala úspech vo svojich dôvodoch, je potrebné rozhodnúť, že znáša svoje trovy konania a je povinná nahradiť všetky trovy konania, ktoré vynaložili Komisia a Viasat tak v prvostupňovom, ako aj v tomto odvolacom konaní.

68

Článok 140 ods. 1 rokovacieho poriadku, ktorý je tiež uplatniteľný na konanie o odvolaní podľa článku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, stanovuje, že členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú vlastné trovy konania.

69

Dánske kráľovstvo, ktoré malo postavenie vedľajšieho účastníka v prvostupňovom konaní, znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto: