—

D. Bowman, v zastúpení: P. Ringhofer, Rechtsanwalt,

—

Pensionsversicherungsanstalt, v zastúpení: J. Milchram, A. Ehm a T. Mödlagl, Rechtsanwälte,

—

Európska komisia, v zastúpení: B.‑R. Killmann a D. Martin, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 21 a 28 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), ako aj článku 2 ods. 1 a 2 a článku 6 ods. 1 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, 2000, s. 16; Mim. vyd. 05/004, s. 79).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pánom Danielom Bowmanom a Pensionsversicherungsanstalt (Inštitúcia dôchodkového poistenia, ďalej len „úrad“) vo veci rozhodnutia tohto úradu, ktoré sa zakladá na ustanovení kolektívnej zmluvy a ktoré stanovuje dlhšiu dobu na postup z prvého do druhého platového stupňa v rámci platovej schémy, než je doba, ktorá sa uplatňuje na postup medzi nasledujúcimi vyššími platovými stupňami.

3

Podľa článku 1 smernice 2000/78 „účelom tejto smernice je ustanovenie všeobecného rámca pre boj proti diskriminácii v zamestnaní a povolaní na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, s cieľom zaviesť v členských štátoch uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania“.

4

Článok 2 tejto smernice stanovuje:

5

Článok 6 ods. 1 uvedenej smernice, nazvaný „Odôvodnené rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku“, znie:

„Bez ohľadu na článok 2 ods. 2 členské štáty môžu stanoviť, že rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku nie sú diskrimináciou, ak v kontexte vnútroštátnych právnych predpisov sú objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom, vrátane zákonnej politiky zamestnanosti, trhu práce a cieľov odbornej prípravy, a ak prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné.

Takéto rozdiely v zaobchádzaní môžu okrem iného zahrňovať:

…“

6

Pred 80. novelizáciou tejto kolektívnej zmluvy Dienstordnung A für die Angestellten bei den Sozialversicherungsträgern Österreichs (Služobný poriadok A uplatniteľný na zamestnancov rakúskych inštitúcií sociálneho poistenia (ďalej len „DO.A“), stanovoval:

„§ 13: Započítateľné obdobia výkonu služby na účely zaradenia do platovej schémy

…

§ 40: Zaradenie do platovej schémy; postup

…“

7

Po 80. novelizácii DO.A, ktorou sa zaviedlo aj prechodné ustanovenie týkajúce sa pracovníkov prijatých do zamestnania pred 1. januárom 2011, tieto ustanovenia znejú:

„§ 13: „Započítateľné obdobia výkonu služby na účely zaradenia do platovej schémy

…

…

…

§ 40: Zaradenie do platovej schémy; postup

…

…“

8

Pán Bowman, narodený 28. júla 1961, pracuje od 1. apríla 1988 v službách úradu na základe súkromnoprávnej pracovnej zmluvy. Na túto zmluvu sa vzťahuje DO.A, ktorý je kolektívnou zmluvou. Jeho plat sa vypočítava na základe zaradenia v čase jeho prijatia do zamestnania, pričom v tom čase sa nezapočítavali obdobia školskej dochádzky, ktoré údajne absolvoval. Pán Bowman od toho času každé dva roky postúpil do vyššieho platového stupňa v súlade s ustanoveniami DO.A a v súlade s jeho postupom mu bol zvýšený plat.

9

Pred svojou 80. novelizáciou § 40 ods. 2 DO.A, pokiaľ ide o zamestnancov úradu, ktorí v deň prijatia do zamestnania nedovŕšili vek minimálne 18 rokov, stanovoval, že zamestnanci mladší ako 16, 17 a 18 rokov boli jednotlivo zaradení do platového stupňa a, b a c uplatniteľnej platovej triedy v súlade s § 37 DO.A. Až po tom, čo títo istí zamestnanci dosiahli vek 18 rokov, postúpili do prvého platového stupňa, do ktorého bol zaradený každý zamestnanec úradu, ktorý bol prijatý do zamestnania po dovŕšení veku 18 rokov, pričom sa nemohli odvolávať na skoršie obdobia, ktoré možno prirovnať k obdobiam výkonu činnosti. V dôsledku toho nijaké obdobie školskej dochádzky nemohlo byť zohľadnené. Okrem toho odmena zodpovedajúca platovým stupňom a, b a c bola oveľa nižšia než odmena zodpovedajúca prvému platovému stupňu. Tá istá činnosť alebo služba boli teda platené rozdielne v závislosti od veku, v ktorom sa vykonávali.

10

80. novelizácia DO.A zrušila § 40 ods. 2 tohto režimu a nenahradila ho, takže platové stupne a, b a c boli zrušené. Každý zamestnanec úradu, ktorý pred dňom prijatia do zamestnania nedosiahol obdobia, ktoré sa majú započítať na účely výpočtu kariérneho postupu, sa po tejto novelizácii zaraďuje nezávisle od veku, ktorý dovŕšil pri nástupe do služby. Zamestnanec je automaticky zaradený do prvého platového stupňa. Nový režim nezmenil plat zodpovedajúci poslednému uvedenému platovému stupňu danej platovej triedy, takže platy všetkých zamestnancov mladších ako 18 rokov sa podstatne zvýšili, čo podľa príslušnej platovej triedy predstavovalo 100 až 200 eur mesačne.

11

Od 80. novelizácie DO.A je možné postúpiť do druhého platového stupňa až po piatich rokoch. Ďalej k postúpeniu do nasledujúcich vyšších platových stupňov dochádza zakaždým po odpracovaní dvoch rokov služby. Tieto postupy stanovené na každé dva roky sa končia 18. platovým stupňom, pričom postúpiť do nasledujúceho vyššieho stupňa je potom možné až po štyroch rokoch. Po tomto postúpení, kvalifikovanom ako „bonifikácia na základe služobných rokov“, už žiadne iné postúpenie nie je upravené.

12

Pred tým, ako bol pán Bowman prijatý do zamestnania úradom, od 1. septembra 1976 do 30. júna 1979 absolvoval štúdium na rakúskom gymnáziu, teda v rozsahu 2 roky a 10 mesiacov. Po tom, čo 80. novelizácia DO.A umožnila započítavanie obdobia školskej dochádzky, pán Bowman podal 17. mája 2012 žiadosť, ktorou sa domáhal, aby obdobia pred jeho nástupom do služby na úrade boli prepočítané na účely stanovenia jeho dátumu vzniku nároku na postup v súlade s § 13 DO.A, v znení vyplývajúcom z 80. novelizácie tejto kolektívnej zmluvy. Pán Bowman sa preto dožadoval od úradu, aby mu zaplatil sumu vo výške 3655,20 eura brutto, navýšenú o úroky a výdavky, aby mu v budúcnosti vyplácal odmenu zodpovedajúcu zaradeniu v platovej triede F, služobnej triede I, platovom stupni 17, a stanovil dátum jeho nasledujúceho platového postupu na 1. októbra 2012.

13

Dňa 27. mája 2012 úrad rozhodol, že hoci v súlade s DO.A v znení vyplývajúcom z jeho 80. novelizácie mohli byť odpracované roky pána Bowmana doplnené najviac o tri roky, nevyplýva však pre neho z toho nijaké zlepšenie z hľadiska platového zaradenia ani z hľadiska zmeny jeho dátumu na postup, pretože od uvedenej novelizácie k postupu do druhého platového stupňa mohlo dôjsť až po odpracovaní piatich rokov, a nie dvoch rokov, ako to bolo predtým.

14

Arbeits‑ und Sozialgericht Wien (Súd pre pracovné a sociálne veci Viedeň, Rakúsko) vyhovel žalobe, ktorú pán Bowman podal proti tomuto rozhodnutiu úradu. Tento súd konštatoval, že predĺženie doby na postup z prvého do druhého platového stupňa predstavuje nepriamu diskrimináciu na základe veku.

15

Oberlandesgericht Wien (Vyšší krajinský súd Viedeň, Rakúsko) vyhovel odvolaniu proti tomuto rozhodnutiu Arbeits‑ und Sozialgericht Wien (Súd pre pracovné a sociálne veci Viedeň), ktoré podal úrad. Odvolací súd najmä konštatoval, že možnosť započítať obdobia školskej dochádzky bola zavedená až po 80. novelizácií DO.A, v tom istom čase ako opatrenie spočívajúce v predĺžení doby na postup z prvého do druhého platového stupňa platovej schémy, a že s pánom Bowmanom sa zaobchádzalo rovnakým spôsobom ako s ostatnými pracovníkmi tak pred touto novelizáciou, ako aj po nej, takže v jeho prípade nedošlo k nijakej diskriminácií na základe veku.

16

Pán Bowman podal proti tomuto rozsudku opravný prostriedok „Revision“ na Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko). Tento súd si kladie otázku, či predĺženie doby na postup z prvého do druhého platového stupňa platovej schémy, ktorú stanovuje DO.A, predstavuje, alebo nepredstavuje nepriamu diskrimináciu na základe veku. Poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že 80. novelizácia DO.A nemá za cieľ odstrániť predtým existujúce rozdielne zaobchádzanie, ale umožniť zhodnotenie kariérneho postupu započítaním predchádzajúcich období. Hoci sa zdá, že predĺženie doby na postup z prvého do druhého platového stupňa zakladá nepriame rozdielne zaobchádzanie na základe veku, mohlo by byť však odôvodnené.

17

Za týchto podmienok Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 21 Charty v spojení s článkom 2 ods. 1 a 2 a článkom 6 ods. 1 smernice 2000/78 a v spojení s článkom 28 Charty vykladať v tom zmysle, že:

a v prípade kladnej odpovede, má sa vykladať v tom zmysle, že

18

Vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta, či sa má článok 21 Charty, ako aj článok 2 ods. 1 a 2 a článok 6 ods. 1 smernice 2000/78 vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej kolektívnej zmluve, o akú ide vo veci samej, podľa ktorej sa na zamestnanca, ktorému sa započítavajú obdobia školskej dochádzky na účely jeho zaradenia do platových stupňov platovej schémy, vzťahuje dlhšia doba na postup z prvého do druhého platového stupňa platovej schémy, než je doba, ktorá sa uplatňuje na postup medzi nasledujúcimi vyššími platovými stupňami.

19

Na úvod treba pripomenúť, že ak členské štáty a sociálni partneri prijmú opatrenia spadajúce do pôsobnosti smernice 2000/78, ktorá v oblasti zamestnania a povolania spresňuje zásadu zákazu diskriminácie na základe veku, ktorá je už zakotvená v článku 21 Charty, musia konať v súlade s touto smernicou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. septembra 2011, Prigge a i., C‑447/09, EU:C:2011:573, bod 48, ako aj z 11. novembra 2014, Schmitzer, C‑530/13, EU:C:2014:2359, bod 23).

20

V prvom rade je preto nutné zistiť, či kolektívna zmluva, o akú ide vo veci samej, stanovuje rozdielne zaobchádzanie na základe veku v zmysle článku 2 smernice 2000/78. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa tohto ustanovenia sa pod pojmom zásada rovnakého zaobchádzania rozumie, že nemá existovať žiadna priama alebo nepriama diskriminácia založená na ktoromkoľvek z dôvodov uvedených v článku 1 tejto smernice. Článok 2 ods. 2 písm. a) uvedenej smernice spresňuje, že na účely uplatňovania odseku 1 ide o priamu diskrimináciu vtedy, ak sa z niektorého z dôvodov uvedených v článku 1 tejto smernice zaobchádza s jednou osobou nepriaznivejšie ako s inou osobou, ktorá sa nachádza v porovnateľnej situácii. Okrem toho z článku 2 ods. 2 písm. b) smernice 2000/78 vyplýva, že na jej účely o nepriamu diskrimináciu na základe veku ide vtedy, keď zdanlivo neutrálne ustanovenie, kritérium alebo prax môžu uviesť osoby určitého veku do nevýhodného postavenia v porovnaní s inými osobami, ibaže by takýto predpis, kritérium alebo prax boli objektívne odôvodnené legitímnym cieľom a prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa by boli primerané a nevyhnutné.

21

Pokiaľ ide o obdobia školskej dochádzky, ktoré sú predmetom sporu vo veci samej, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že na rozdiel od režimu existujúcemu pred 80. novelizáciou DO.A režim, ktorý nastolila táto novelizácia, umožňuje ich započítanie, ak ide o obdobia po skončení povinnej školskej dochádzky v minimálnom rozsahu platnom pre toto štúdium podľa právnej úpravy o školstve, ale najviac v rozsahu troch rokov.

22

Okrem toho hoci po 80. novelizácií DO.A bola doba na postup z prvého do druhého platobného stupňa platovej schémy predĺžená o tri roky, k postupu v rámci platovej schémy naďalej dochádza v závislosti od odpracovaných rokov služby.

23

Z toho vyplýva, ako to uviedol vnútroštátny súd, že kolektívna zmluva, o akú ide vo veci samej, na základe ktorej sa na zamestnancov, ktorým sa na účely zaradenia do platových stupňov v rámci platovej schémy započítavajú obdobia školskej dochádzky, vzťahuje v rámci prvého platového stupňa dlhšia doby, než je doba na postup do vyšších platových stupňov, priamo nevedie k rozdielnemu zaobchádzaniu na základe veku.

24

Pokiaľ ide o otázku, či táto kolektívna zmluva, ako naznačuje vnútroštátny súd, obsahuje nepriamu diskrimináciu na základe veku, treba preskúmať, či, hoci je formulovaná neutrálne, v skutočnosti znevýhodňuje väčší počet osôb určitého veku alebo určitej kategórie veku.

25

V prejednávanej veci má 80. novelizácia DO.A za následok, že každý postup do druhého platového stupňa vyžaduje dosiahnutie výkonu služby v trvaní piatich rokov, zatiaľ čo od tohto platového stupňa dochádza k postupu každé dva roky výkonu služby.

26

V tejto súvislosti treba uviesť, že vnútroštátny súd sa opiera o domnienku, podľa ktorej stanovenie dlhšej doby na postup z prvého do druhého platového stupňa v rámci platovej schémy, než je doba uplatniteľná na postup do nasledujúcich vyšších stupňov, sa vzťahuje hlavne na nových pracovníkov, ktorých úrad prijal a ktorí sa nemôžu na účely svojho zaradenia do platových stupňov v rámci platovej schémy účinne odvolávať na obdobia predchádzajúce ich nástupu do služby. Skupinu pracovníkov, ktorých plat je nižší, tvoria najmä mladšie osoby, takže podľa vnútroštátneho súdu nemožno vylúčiť, že režim zavedený 80. novelizáciou DO.A z platového hľadiska znevýhodňuje mladších pracovníkov.

27

Treba však uviesť, že v prejednávanej veci existencia nepriameho rozdielneho zaobchádzania na základe veku nemôže spočívať len na tomto konštatovaní.

28

Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru totiž na jednej strane vyplýva, že režim zavedený 80. novelizáciou DO.A stanovuje, že zaradenie zamestnancov úradu do platových stupňov v rámci platovej schémy závisí najmä, ako vyplýva z bodu 21 tohto rozsudku, od absolvovaných období školskej dochádzky. Tieto obdobia školskej dochádzky možno na účely uvedeného zaradenia započítať nezávisle od veku zamestnanca v čase jeho prijatia do zamestnania. Uvedený režim teda vychádza z kritéria, ktoré nie je ani neoddeliteľné, ani sa nepriamo nespája s vekom zamestnancov (pozri analogicky rozsudok zo 7. júna 2012, Tyrolean Airways Tiroler Luftfahrt Gesellschaft, C‑132/11, EU:C:2012:329, bod 29).

29

Na druhej strane je potrebné uviesť, že sa nezdá, že postavenie pána Bowmana, ktoré napriek tomu viedlo vnútroštátny súd k tomu, aby položil túto otázku, zodpovedá postaveniu pracovníka, ktorého odborná prax ešte len začína a ktorý sa nemôže odvolávať na príslušné dosiahnuté obdobie výkonu služby, ktoré on môže preukázať, ako vyplýva zo spisu, ktorým disponuje Súdny dvor, ako obdobie školskej dochádzky, ako aj takmer tridsiatich rokov odslúžených na úrade.

30

Preto hoci sa na mladého pracovníka, prvýkrát prijatého do zamestnania a s krátkou praxou, ktorý žiada, aby jeho obdobia školskej dochádzky boli započítané na účely zaradenia do platových stupňov v rámci platovej schémy, konkrétne bude vzťahovať predĺženie doby na postup v rámci prvého platového stupňa, nič to nemení na skutočnosti, ako to dokazuje postavenie pána Bowmana, že na staršieho pracovníka, ktorý v rámci úradu odslúžil dlhé obdobie a ktorý podá rovnakú žiadosť, sa bude tiež a na tom istom základe prakticky alebo retroaktívne vzťahovať to isté predĺženie doby.

31

Ako totiž vyplýva z odpovede úradu na písomnú otázku, ktorú mu položil Súdny dvor, dotknutá kolektívna zmluva vo veci samej v rozsahu, v akom stanovuje započítanie období školskej dochádzky a predĺženie doby na postup v rámci prvého platového stupňa platovej schémy, sa uplatňuje rovnakým spôsobom na všetkých pracovníkov, ktorí žiadajú o toto započítanie, a to aj retroaktívne na pracovníkov, ktorí už postúpili do nasledujúcich vyšších platových stupňov.

32

Z toho vyplýva, že kolektívna zmluva, o akú ide vo veci samej, na základe ktorej sa na zamestnancov, ktorým sa na účely zaradenia do platových stupňov v rámci platovej schémy započítavajú obdobia školskej dochádzky, vzťahuje dlhšia doba na postup v rámci prvého platového stupňa, než je doba na postup do vyšších platových stupňov, nevedie vo vzťahu k nim k nepriamemu rozdielnemu zaobchádzaniu na základe veku.

33

Na položenú otázku treba preto odpovedať, že článok 2 ods. 1 a 2 smernice 2000/78 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni takej vnútroštátnej kolektívnej zmluve, o akú ide vo veci samej, podľa ktorej sa na zamestnanca, ktorému sa na účely jeho zaradenia do platových stupňov v rámci platovej schémy započítavajú obdobia školskej dochádzky, vzťahuje dlhšia doba na postup z prvého do druhého platového stupňa v rámci platovej schémy, pretože toto predĺženie sa uplatňuje na všetkých zamestnancov, ktorým sa tieto obdobia započítavajú, a to aj retroaktívne na tých zamestnancov, ktorí už postúpili do nasledujúcich vyšších platových stupňov.

34

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:

Článok 2 ods. 1 a 2 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni takej vnútroštátnej kolektívnej zmluve, o akú ide vo veci samej, podľa ktorej sa na zamestnanca, ktorému sa na účely jeho zaradenia do platových stupňov v rámci platovej schémy započítavajú obdobia školskej dochádzky, vzťahuje dlhšia doba na postup z prvého do druhého platového stupňa v rámci platovej schémy, pretože toto predĺženie sa uplatňuje na všetkých zamestnancov, ktorým sa tieto obdobia započítavajú, a to aj retroaktívne na tých zamestnancov, ktorí už postúpili do nasledujúcich vyšších platových stupňov.