—

Wortmann KG Internationale Schuhproduktionen, v zastúpení: D. Ehle, Rechtsanwalt, A. Willems, avocat, a S. De Knop, advocaat,

—

Hauptzollamt Bielefeld, v zastúpení: pôvodne K. Greven, neskôr M. Greven, ako aj S. Holtmann, splnomocnení zástupcovia,

—

nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller a T. Henze, splnomocnení zástupcovia,

—

talianska vláda, v zastúpení: A. Collabolletta a G. Palmieri, splnomocnené zástupkyne,

—

Rada Európskej únie, v zastúpení: M. Balta, J.‑P. Hix, splnomocnení zástupcovia,

—

Európska komisia, v zastúpení: L. Grønfeldt, T. Maxian Rusche, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 241 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, 1992, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307, ďalej len „colný kódex“).

2

Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi spoločnosťou Wortmann KG Internationale Schuhproduktionen (ďalej len „Wortmann“) a Hauptzollamt Bielefeld (Hlavný colný úrad v Bielefelde, Nemecko) vo veci zaplatenia úrokov v rámci vrátenia antidumpingového cla, ktoré Wortmann zaplatila podľa nariadenia Rady (ES) č. 1472/2006 z 5. októbra 2006, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vo Vietname (Ú. v. EÚ L 275, 2006, s. 1), čiastočne zrušeného rozsudkom z 2. februára 2012, Brosmann Footwear (HK) a i./Rada (C‑249/10 P, EU:C:2012:53).

3

Článok 4 colného kódexu stanovuje:

„Na účely tohto kódexu sa rozumie:

…

…“

4

Článok 232 colného kódexu stanovuje:

„1.   Ak suma cla nebola zaplatená v stanovenej lehote:

…

…“

5

Článok 236 colného kódexu stanovuje:

„1.   Dovozné alebo vývozné clo bude vrátené ak sa zistí, že v čase, kedy bolo zaplatené, nebola suma tohto cla dlžná na základe právnych predpisov, alebo že bola zapísaná do účtovnej evidencie v rozpore s článkom 220, odsek 2.

…

2.   Dovozné alebo vývozné clo bude vrátené alebo odpustené na základe žiadosti podanej príslušnému colnému úradu v lehote 3 rokov odo dňa, kedy bola suma tohto cla oznámená dlžníkovi.

Táto lehota bude predĺžená, ak dotknutá osoba preukáže, že nemohla podať žiadosť v stanovenej lehote z dôvodov nepredvídateľných okolností alebo vyššej moci.

Colné orgány vrátia alebo odpustia clo z vlastného podnetu, ak v tejto lehote zistia, že nastala niektorá zo skutočností uvedených v odseku 1, prvý a druhý pododsek.“

6

Článok 241 colného kódexu stanovuje:

„Ak colné orgány vrátia dovozné alebo vývozné clo alebo úverový úrok alebo úrok z omeškania vybratý pri platbe týchto ciel, nie sú povinné zaplatiť úroky. Colné orgány však úrok zaplatia, ak:

Suma takéhoto úroku sa vypočíta tak, aby sa rovnala sume, ktorá by bola na tento účel požadovaná na národnom peňažnom alebo finančnom trhu.“

7

Článok 1 nariadenia č. 1472/2006 stanovuje:

„1.   Týmto sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz obuvi so zvrškom z usne alebo kompozitnej usne okrem: športovej obuvi, obuvi, ktorej výroba si vyžaduje špeciálnu technológiu, šľapiek a ostatnej domácej obuvi a obuvi s ochrannou špičkou, vyrobenej v Čínskej ľudovej republike a vo Vietname zatriedenej do kódov [kombinovanej nomenklatúry]:

…

4.   Pokiaľ nie je uvedené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa colných sadzieb.“

8

§ 1 Abgabenordnung (všeobecný daňový poriadok) v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej (ďalej len „daňový poriadok“) stanovuje:

„1.   Tento zákon platí pre všetky dane vrátane daňových náhrad, ktoré upravuje spolkové právo alebo právo Európskej únie, pokiaľ ich spravujú spolkové finančné orgány alebo finančné orgány spolkových krajín. Tento zákon sa uplatní, len pokiaľ právo Európskej únie nestanovuje inak.

…

3.   Na vedľajšie daňové plnenia sa ustanovenia tohto zákona uplatnia analogicky, pokiaľ právo Európskej únie nestanovuje inak. …“

9

§ 3 ods. 3 a 4 daňového poriadku znie:

„3.   Dovozné a vývozné clá v zmysle § 4 body 10 a 11 colného kódexu predstavujú dane v zmysle tohto zákona.

4.   Vedľajšie daňové plnenia sú… úroky (§ 233 až 237),… ako aj úroky v zmysle colného kódexu…“

10

§ 37 daňového poriadku stanovuje:

„1.   Nárokmi z daňového záväzkového vzťahu sú… [okrem iného] právo na vrátenie v zmysle odseku 2…

2.   Ak sa daň… zaplatila alebo bola vrátená bez právneho dôvodu, osoba, na ktorej účet sa platba uskutočnila, má voči príjemcovi plnenia nárok na vrátenie zaplatenej alebo vrátenej sumy. …“

11

§ 233 daňového poriadku znie:

„Nároky z daňového záväzkového vzťahu (§ 37) sa úročia len vtedy, ak to stanovuje zákon. …“

12

Nakoniec § 236 ods. 1 daňového poriadku stanovuje:

„Ak sa stanovená daň zníži právoplatným rozhodnutím súdu alebo na základe takého rozhodnutia alebo ak sa prizná daňová náhrada, suma, ktorá sa má vrátiť alebo nahradiť, sa úročí pri dodržaní odseku 3 odo dňa začiatku súdneho konania do dňa vyplatenia. …“

13

Počas rokov 2006 až 2012 Wortmann prepustila vo vlastnom mene na území Európskej únie do voľného obehu obuv so zvrškom z usne s pôvodom v Číne a vo Vietname vyrobenú spoločnosťami Brosmann Footwear (HK) Ltd (ďalej len „Brosmann“) a Seasonable Footwear (ZhongShan) Ltd (ďalej len „Seasonable“). Keďže na túto obuv sa vzťahuje jeden z kódov kombinovanej nomenklatúry uvedený v článku 1 ods. 1 nariadenia č. 1472/2006, Hlavný colný úrad v Bielefelde vyrubil spoločnosti Wortmann antidumpingové clá na základe tohto nariadenia.

14

Wortmann 22. júla 2010 požiadala Hlavný colný úrad v Bielefelde o vrátenie antidumpingových ciel zaplatených za obdobie od júna 2007 do júna 2010. Dňa 14. februára 2011 požiadala o vrátenie antidumpingových ciel zaplatených do 31. decembra 2010. Napokon 7. mája 2012 požiadala o vrátenie antidumpingových ciel, tentokrát zaplatených od roku 2006. Na podporu týchto žiadostí sa okrem iného dovoláva na vec prejednávanú pred Všeobecným súdom Európskej únie, neskôr pred Súdnym dvorom, v ktorej bol vydaný rozsudok z 2. februára 2012, Brosmann Footwear (HK) a i./Rada (C‑249/10 P, EU:C:2012:53).

15

Súdny dvor týmto rozsudkom čiastočne zrušil nariadenie č. 1472/2006, najmä v rozsahu, v akom sa týkalo spoločností Brosmann a Seasonable. Dôvodom tohto zrušenia bolo, že Európska komisia pochybila, keď nepreskúmala žiadosti o uplatnenie štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve, prípadne že so žalobkyňami nezaobchádzala individuálne.

16

Dňa 17. apríla 2013 sa Hlavný colný úrad v Bielefelde rozhodol vrátiť spoločnosti Wortmann antidumpingové clá vo výške 61895,49 eura za rok 2007 a 92870,62 eura za rok 2008.

17

Listom z 29. novembra 2013 Wortmann požiadala Hlavný colný úrad v Bieleflede o vyplatenie úrokov z vrátenej sumy vo výške 8 % nad základnou úrokovou sadzbou od okamihu zaplatenia antidumpingových ciel. Rozhodnutím z 15. januára 2014 Hlavný colný úrad v Bielefelde zamietol túto žiadosť. Wortmann podala proti tomuto poslednému uvedenému rozhodnutiu sťažnosť, ktorá bola 17. septembra 2014 týmto istým úradom taktiež zamietnutá.

18

Wortmann podala na vnútroštátny súd žalobu, ktorou sa domáhala uloženia povinnosti Hlavnému colnému úradu v Bielefelde vyplatiť jej úroky z vrátených súm.

19

Vnútroštátny súd sa domnieva, že riešenie sporu vo veci samej závisí od výkladu článku 241 colného kódexu. Podľa tohto súdu je vyplatenie úrokov zo súm vrátených spoločnosti Wortmann na základe článku 241 prvej vety colného kódexu vylúčené.

20

Keďže podmienky stanovené v článku 241 druhej vety prvej zarážke colného kódexu nie sú vo veci samej splnené, základom žiadosti žalobcu o vyplatenie úrokov môžu byť podľa článku 241 druhej vety druhej zarážky tohto kódexu len vnútroštátne ustanovenia. Vnútroštátny súd v tejto súvislosti uvádza, že zo znenia § 37 ods. 2 prvej vety v spojení s § 233 prvou vetou daňového poriadku vyplýva, že nároky vyplývajúce z daňového dlhu sú zúročiteľné, len pokiaľ to zákon stanovuje. Ako právny základ nároku na vyplatenie úrokov prichádza v nemeckom práve preto do úvahy len § 236 daňového poriadku. Z dôvodu návrhu na začatie súdneho konania predmetnou žalobkyňou, ktoré smeruje k vráteniu antidumpingových cieľ zaplatených predtým Hlavnému colnému úradu v Bielefelde, sa toto ustanovenie vo veci samej neuplatňuje.

21

Z toho dôvodu vnútroštátny súd uvádza, že má pochybnosti, pokiaľ ide o súlad tohto riešenia s právom Únie. Pripomína judikatúru, podľa ktorej zásada, podľa ktorej je členský štát povinný vrátiť spoločne s úrokmi aj sumy daní vybraté v rozpore s právom Únie, vyplýva z uvedeného práva (rozsudok z 18. apríla 2013, Irimie, C‑565/11, EU:C:2013:250, bod 22). Tento súd si kladie otázku, či „nepísané právo“ Únie nevyžaduje za okolností, o aké ide vo veci samej, vyplatenie úrokov z dovozných cieľ, ktoré sú predmetom vrátenia. V tejto súvislosti treba podľa vnútroštátneho súdu predovšetkým zohľadniť skutočnosť, že vnútroštátne ustanovenia upravujúce vyplatenie úrokov, v prejednávanej veci § 233 a nasl. daňového poriadku, sa analogicky uplatnia, len pokiaľ právo Európskej únie nestanovuje inak, ako vyplýva z § 1 ods. 3 prvej vety a § 3 ods. 4 uvedeného kódexu.

22

Za týchto okolností Finanzgericht Düsseldorf (Finančný súd Düsseldorf, Nemecko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 241 colného kódexu vykladať v tom zmysle, že vnútroštátne právo, na ktoré sa tento článok vzťahuje, musí s ohľadom na zásadu efektivity, ktorá je zakotvená v práve Únie, stanovovať povinnosť platiť úroky z vrátených súm dovozného cla od okamihu zaplatenia cla až do vyplatenia vracanej sumy aj v prípadoch, keď nárok na vrátenie nebol uplatnený žalobou na vnútroštátnom súde?“

23

Svojou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 241 colného kódexu vykladať v tom zmysle, že vnútroštátne právo, na ktoré sa tento článok vzťahuje, musí stanovovať povinnosť platiť úroky z vrátených súm dovozného cla od okamihu zaplatenia cla až do vyplatenia vracanej sumy.

24

V tejto súvislosti treba síce poznamenať, že článok 241 prvá veta colného kódexu stanovuje, že ak colné orgány vrátia dovozné alebo vývozné clo alebo úverový úrok, alebo úrok z omeškania vybratý pri platbe týchto ciel, nie sú povinné zaplatiť úroky.

25

Z tohto ustanovenia ako takého však nevyplýva, že v situácii, o akú ide vo veci samej, môže vnútroštátne právo platne stanovovať, že nie je potrebné platiť úroky z vrátených súm dovozného cla od okamihu zaplatenia tohto cla až do vyplatenia vracanej sumy.

26

Tak z vývoja článku 241 colného kódexu, ako aj z kontextu, do ktorého toto ustanovenie patrí, vyplýva, že sa neuplatňuje za okolností, o aké ide vo veci samej.

27

Zo skúmania vývoja tohto ustanovenia uskutočneného generálnym advokátom v bodoch 48 až 50 svojich návrhov tak vyplýva, že článok 241 colného kódexu sa týka situácie, keď sa zistí – po tom, ako colný orgán prepustil dotknuté tovary, –, že počiatočné vyrubenie dovozných ciel musí byť revidované smerom nadol a že celá suma dovozných ciel alebo ich časť zaplatená hospodárskym subjektom mu musí byť vrátená.

28

Vysvetlenia, pokiaľ ide o vývoj ustanovenia, ktoré sa stalo článkom 241 colného kódexu, poskytnuté Komisiou na pojednávaní preukazujú, že jeho prijatie bolo odôvodnené skutočnosťou, že vo väčšine prípadov colné orgány nevykonali kontrolu a posteriori colných vyhlásení, existuje preto možnosť, aby takáto kontrola viedla k vráteniu už zaplateného dovozného cla.

29

Okrem toho colný kódex stanovuje symetriu, pokiaľ ide o otázku vyplatenia úrokov, medzi jednak situáciou hospodárskych subjektov, ktorým sa má preplatok dovozného cla vrátiť z dôvodu chyby zapríčinenej rýchlosťou systému colného odbavenia uskutočneného vo veľkom počte prípadov bez vykonania kontroly tovarov pred ich prepustením a jednak situáciou hospodárskych subjektov, ktorí naopak musia z dôvodu rovnakej chyby zaplatiť colnému orgánu doplatok dovozného cla.

30

Ako vyplýva z rozsudku z 31. marca 2011, Aurubis Balgaria (C‑546/09, EU:C:2011:199, body 26 až 34), ak po novom výmere cla na základe doplňujúcich informácií zostane určitá suma na vybratie, možno podľa článku 232 ods. 1 písm. b) colného kódexu úroky z omeškania z tejto sumy vybrať len za obdobie, ktoré nasleduje po uplynutí lehoty na zaplatenie uvedenej sumy.

31

Naopak, ak nový výmer cla vedie k vráteniu časti alebo celej sumy cla dotknutému hospodárskemu subjektu, ktoré bolo predtým zaplatené, z článku 241 colného kódexu vyplýva, že úroky sú splatné len od uplynutia lehoty troch mesiacov stanovenej v tomto ustanovení bez toho, aby bola dotknutá možnosť vnútroštátneho zákonodarcu stanoviť platenie úrokov aj za iných okolností.

32

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že vrátenie antidumpingových ciel, ktorých bola príjemcom spoločnosť Wortmann, nevyplýva z chyby pri výmere uvedených ciel, ktorá bola zistená po tom, ako príslušný daňový orgán prepustil tovary spoločnosti Wortmann. Pravidlo stanovené v článku 241 prvej vete colného kódexu nemožno preto v situácii, o akú ide vo veci samej, vykladať ako pravidlo, ktoré v zásade vylučuje vyplatenie úrokov.

33

Treba však uviesť, že hoci z formálneho hľadiska vnútroštátny súd svoju otázku obmedzil iba na výklad článku 241 colného kódexu, táto okolnosť nebráni Súdnemu dvoru podať vnútroštátnemu súdu všetky aspekty výkladu práva Únie, ktoré môžu byť užitočné na rozhodnutie v prejednávanej veci, bez ohľadu na to, či ich vnútroštátny súd uviedol, alebo neuviedol v znení uvedenej otázky (pozri analogicky rozsudok z 29. októbra 2015, Nagy, C‑583/14, EU:C:2015:737, body 20 a 21, ako aj citovanú judikatúru).

34

V tejto súvislosti je rovnako potrebné pripomenúť, že podľa judikatúry Súdneho dvora je úlohou vnútroštátnych orgánov vyvodiť dôsledky v ich právnych poriadkoch vyplývajúce zo zrušenia alebo z určenia neplatnosti nariadenia, ktorým sa ukladá antidumpingové clo, čo má za následok, že antidumpingové clo zaplatené podľa dotknutého nariadenia nie je v zmysle článku 236 ods. 1 colného kódexu zákonne dlžné a musí byť v zásade vrátené colnými orgánmi v súlade s týmto ustanovením len vtedy, ak sú splnené podmienky, ktoré sa vzťahujú na takéto vrátenie, ako aj podmienka, ktorá je upravená v článku 236 ods. 2 tohto kódexu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. septembra 2007, Ikea Wholesale, C‑351/04, EU:C:2007:547, bod 67, ako aj z 18. marca 2010, Trubowest Handel a Makarov/Rada a Komisia, C‑419/08 P, EU:C:2010:147, bod 25).

35

V prejednávanej veci po zrušení nariadenia č. 1472/2006 rozsudkom z 2. februára 2012, Brosmann Footwear (HK) a i./Rada (C‑249/10 P, EU:C:2012:53), v časti, v ktorej sa toto nariadenie týkalo okrem iného spoločností Brosmann a Seasonable, ktorých obuv bola na území Únie prepustená do voľného obehu spoločnosťou Wortmann, vrátil príslušný nemecký daňový orgán, domnievajúc sa, že vybraté antidumpingové clá neboli v zmysle článku 236 ods. 1 prvého pododseku colného kódexu zákonne dlžné, spoločnosti Wortmann sumu uvedených ciel, pričom ju nenavýšil o úroky z omeškania nárokované týmto podnikom.

36

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že hoci článok 236 ods. 1 prvý pododsek colného kódexu stanovuje vrátenie antidumpingových ciel v situácii, a akú ide vo veci samej, výslovne nespresňuje, či toto vrátenie musí viesť k zaplateniu úrokov zo súm takto vrátených ciel.

37

Okrem toho treba zdôrazniť, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že ak dane alebo clá, ktoré boli vybraté členským štátom podľa nariadenia Únie, ktoré bolo vyhlásené za neplatné alebo zrušené súdom Únie, dotknuté osoby, ktoré zaplatili predmetné dane alebo clá, majú v zásade právo nielen na vrátenie vybratých súm, ale aj na úroky z uvedených súm (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. septembra 2012, Zuckerfabrik Jülich, C‑113/10, C‑147/10 a C‑234/10, EU:C:2012:591, body 65 až 67, ako aj citovanú judikatúru).

38

V tomto kontexte vzhľadom na to, že na jednej strane ani článok 236 ods. 1 colného kódexu, ani článok 241 tohto kódexu nevylučujú vrátenie úrokov v situácii, o akú ide vo veci samej, a na druhej strane, že k vráteniu predmetných antidumpingových ciel došlo po zrušení nariadenia Súdnym dvorom, na základe ktorého boli uvedené clá vybraté, je z dôvodu nezlučiteľnosti ich vybratia s právom Únie, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu, potrebné domnievať sa, že sumy týchto cieľ vrátené dotknutému podniku príslušným vnútroštátnym orgánom musia byť navýšené o príslušné úroky.

39

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že ak sú dovozné clá vrátane antidumpingových ciel vrátené z dôvodu, že boli vybraté pri porušení práva Únie, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu, členské štáty majú povinnosť vyplývajúcu z práva Únie zaplatiť osobám podliehajúcim súdnej právomoci, ktoré majú právo na vrátenie, príslušné úroky, ktoré plynú od dátumu zaplatenia vrátených ciel týmito osobami.

40

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Ak sú dovozné clá vrátane antidumpingových ciel vrátené z dôvodu, že boli vybraté pri porušení práva Únie, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu, členské štáty majú povinnosť vyplývajúcu z práva Únie zaplatiť osobám podliehajúcim súdnej právomoci, ktoré majú právo na vrátenie, príslušné úroky, ktoré plynú od dátumu zaplatenia vrátených ciel týmito osobami.