1

Svojím odvolaním sa Belgické kráľovstvo domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 25. marca 2015, Belgicko/Komisia (T‑538/11, EU:T:2015:188, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým tento súd zamietol jeho žalobu o čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie 2011/678/EÚ z 27. júla 2011 týkajúce sa štátnej pomoci, ktorú poskytlo Belgicko na financovanie skríningu prenosných spongiformných encefalopatií (TSE) hovädzieho dobytka [štátna pomoc C 44/08 (ex NN 45/04)] (Ú. v. EÚ L 274, 2011, s. 36, ďalej len „sporné rozhodnutie“).

2

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001 z 22. mája 2001, ktorým sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií (Ú. v. ES L 147, 2001, s. 1; Mim. vyd. 03/032, s. 289), bolo prijaté na základe článku 152 ods. 4 písm. b) ES.

3

Podľa odôvodnenia 2 tohto nariadenia, jeho cieľom je prijať zvláštne pravidlá na prevenciu, kontrolu a eradikáciu niektorých prenosných spongiformných encefalopatií (TSE), medzi nimi spongiformnej encefalopatie hovädzieho dobytka (BSE), a to so zreteľom na rozsah rizika, ktoré tieto choroby predstavujú pre ľudské zdravie a zdravie zvierat.

4

Článok 6 nariadenia č. 999/2001 s názvom „Systém monitoringu“ vo svojom odseku 1 prvom pododseku stanovuje:

„Každý členský štát vykonáva výročný program monitoringu BSE a scrapie v súlade s prílohou III kap. A. Tento program zahŕňa screening použitím rýchlych testov.“

5

Príloha III kapitola A časť I nariadenia č. 999/2001 stanovuje minimálne požiadavky na program sledovania BSE hovädzieho dobytka. Zakotvuje najmä výber určitých subpopulácií hovädzieho dobytka staršieho ako 30 mesiacov vrátane tých, na ktoré sa vzťahuje porážka za normálnych podmienok na ľudskú výživu, na účely tohto programu.

6

Okrem toho príloha III kapitola A časť IV nariadenia č. 999/2001 uvádza:

„Členské štáty zaistia, aby žiadne časti tiel zvierat vyšetrovaných podľa tejto prílohy neboli použité v potravinách, krmivách a hnojivách, pokiaľ sa neuskutočnilo laboratórne vyšetrenie s negatívnym výsledkom.“

7

Nariadenie Komisie (ES) č. 1248/2001 z 22. júna 2001, ktoré mení a dopĺňa prílohy III, X a XI nariadenia č. 999/2001 (Ú. v. ES L 173, 2001, s. 12; Mim. vyd. 03/032, s. 450), rozšírilo od 1. júla 2001 povinnosť skríningu BSE rýchlymi testami na každý núdzovo porazený hovädzí dobytok starší ako 24 mesiacov.

8

Nariadenie Komisie (ES) č. 1494/2002 z 21. augusta 2002, ktorým sa menia a dopĺňajú prílohy III, VII a XI nariadenia č. 999/2001 (Ú. v. ES L 225, 2002, s. 3; Mim. vyd. 03/036, s. 550), rozšírilo túto povinnosť na hovädzí dobytok starší ako 24 mesiacov, ktorý bol uhynutý alebo porazený najmä na účely odlišné ako ľudská konzumácia.

9

V roku 2002 Komisia Európskych spoločenstiev prijala usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci v súvislosti s testami TSE, uhynutým dobytkom a odpadom z bitúnkov (Ú. v. ES C 324, 2002, s. 2, ďalej len „usmernenia TSE“).

10

Bod 12 usmernení TSE spresňuje, že tieto usmernenia „sa týkajú štátnej pomoci v súvislosti s testami [na skríning] TSE, uhynutým dobytkom a odpadom z bitúnkov poskytovanej hospodárskym subjektom pôsobiacim v oblasti výroby, spracovania a uvádzania na trh zvierat a výrobkov z nich patriacich do pôsobnosti prílohy I Zmluvy“.

11

Presnejšie, pokiaľ ide o testy na skríning TSE, body 23 až 25 usmernení TSE stanovujú toto:

12

Pokiaľ ide o štátnu pomoc určenú na pokrytie nákladov vzniknutých v súvislosti s testami na skríning TSE a BSE, ktorá bola neoprávnene poskytnutá pred 1. januárom 2003, bod 45 usmernení TSE stanovuje, že Komisia posúdi ich zlučiteľnosť v súlade s bodom 11.4 usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci v sektore poľnohospodárstva (Ú. v. ES C 28, 2000, s. 2) a s jej praxou od roku 2001 uznať takúto pomoc až do výšky 100 %.

13

Okolnosti predchádzajúce sporu sú opísané v bodoch 11 až 39 napadnutého rozsudku. Na účely odvolania ich možno zhrnúť takto.

14

V spornom rozhodnutí sa Komisia domnievala, že belgický systém financovania povinných testov na skríning BSE zo štátnych zdrojov v období od roku 2001 do roku 2005 spĺňa štyri kumulatívne podmienky potrebné na existenciu štátnej pomoci podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Dospela k záveru, že táto pomoc bola v období od 1. januára 2001 do 30. júna 2004 protiprávna, keďže bola poskytnutá v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ.

15

Okrem toho sa Komisia domnievala, že v období od 1. januára 2003 do 30. júna 2004 boli sumy presahujúce hranicu 40 eur na test, ktorá bola stanovená v bode 24 usmernení, nezlučiteľné s vnútorným trhom a mali byť vrátené. Zastávala názor, že v zvyšnej časti dotknutého obdobia, teda od 1. januára 2001 do 31. decembra 2002 a od 1. júla 2004 do 31. decembra 2005 financovanie testov zo štátnych zdrojov predstavuje pomoc zlučiteľnú s vnútorným trhom. Napokon, ostatné opatrenia financovania, ku ktorým došlo v dotknutom období, neboli považované za štátnu pomoc.

16

Výrok sporného rozhodnutia je formulovaný takto:

„Článok 1

1.   Opatrenia financované z poplatkov nepredstavujú pomoc.

2.   Financovanie testov [na skríning] BSE zo štátnych zdrojov predstavuje pomoc zlučiteľnú s vnútorným trhom v prospech poľnohospodárov, bitúnkov a ostatných subjektov, ktoré spracúvajú, predávajú alebo uvádzajú na trh výrobky alebo manipulujú s výrobkami pochádzajúcimi z hovädzieho dobytka a ktoré podliehajú povinnému testovaniu na BSE v období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2002 a od 1. júla 2004 do 31. decembra 2005.

3.   Financovanie testov [na skríning] BSE zo štátnych zdrojov v období od 1. januára 2003 do 30. júna 2004 predstavuje štátnu pomoc zlučiteľnú s vnútorným trhom v prospech poľnohospodárov, bitúnkov a ostatných subjektov, ktoré spracúvajú, predávajú, uvádzajú na trh výrobky alebo manipulujú s výrobkami pochádzajúcimi z hovädzieho dobytka a ktoré podliehajú povinnému testovaniu na BSE, pre sumy do 40 [eur] na test. Sumy prevyšujúce 40 [eur] na test nie sú zlučiteľné s vnútorným trhom a musia byť vrátené s výnimkou pomoci poskytnutej na špecifické projekty, ktoré v čase poskytnutia danej pomoci spĺňali všetky podmienky stanovené v nariadení uplatniteľnom de minimis.

4.   Belgicko poskytovalo v období od 1. januára 2001 do 30. júna 2004 pomoc na financovanie testov [na skríning] BSE protiprávne v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ.

Článok 2

1.   Belgicko prijme potrebné opatrenia, aby od [príjemcov] vymohlo vrátenie protiprávnej a nezlučiteľnej pomoci podľa článku 1 ods. 3 a 4.

…“

17

Žalobou podanou do kancelárie Všeobecného súdu 10. októbra 2011 Belgické kráľovstvo žiadalo zrušenie sporného rozhodnutia s výnimkou článku 1 ods. 1 jeho výroku.

18

Na podporu svojej žaloby Belgické kráľovstvo uviedlo jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 107 ods. 1 ZFEÚ v rozsahu, v akom sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri posúdení financovania povinných testov na skríning BSE ako štátnej pomoci.

19

Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd žalobu zamietol.

20

Belgické kráľovstvo navrhuje, aby Súdny dvor:

21

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

22

Belgické kráľovstvo na podporu svojho odvolania uvádza dva odvolacie dôvody.

23

Svojím prvým odvolacím dôvodom Belgické kráľovstvo tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a porušil svoju povinnosť odôvodnenia, pokiaľ ide o existenciu selektívnej výhody v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

24

Pokiaľ ide o to, či financovanie testov tým, že oslobodilo podniky od záťaže, ktorá by inak zaťažovala ich rozpočet, predstavuje výhodu, Belgické kráľovstvo tvrdí, že Všeobecný súd v bode 76 napadnutého rozsudku nesprávne uviedol, že toto zaťaženie zahŕňa dodatočné náklady, ktoré musia podniky znášať z dôvodu povinností, ktoré sú zákonného, regulačného alebo zmluvného pôvodu, ktoré sa uplatňujú na hospodársku činnosť. Nemožno totiž vyžadovať, aby finančné dôsledky tohto zaťaženia boli vždy znášané podnikmi. Okrem toho, keďže v prejednávanej veci neexistujú harmonizačné pravidlá v oblasti financovania testov na BSE, členské štáty sa môžu slobodne rozhodnúť, že budú samy znášať náklady na súvisiace kontroly.

25

Belgické kráľovstvo Všeobecnému súdu tiež vytýka, že sa v bode 81 napadnutého rozsudku domnieval, že cieľ ochrany verejného zdravia sledovaný povinnými testami, ktoré sú predmetom dotknutého financovania, nestačí na to, aby neboli považované za štátnu pomoc. Tento cieľ bol totiž uvedený len na podporu tvrdenia, že povaha tohto financovania nie je hospodárska, čo je rozhodujúcim faktorom na odôvodnenie, že náklady na testy by nemali automaticky zaťažovať rozpočet podnikov.

26

Takisto tvrdí, že Všeobecný súd v bode 89 napadnutého rozsudku nepovažoval na účely uplatnenia článku 107 ods. 1 ZFEÚ za relevantnú judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa financovania určitých sanitárnych kontrol vzhľadom na predpisy týkajúce sa voľného pohybu tovaru, hoci tieto kontroly členských štátov majú rovnako ako kontroly v oblasti štátnej pomoci vplyv na vnútorný trh.

27

Podľa tohto členského štátu sa Všeobecný súd na účely odmietnutia jeho tvrdenia, podľa ktorého povinné skríningové testy na BSE, pokiaľ sa nespájajú s výkonom právomoci verejnej moci a nemajú hospodársku povahu, mohli byť hradené štátom, nemôže obmedziť na tvrdenie, že samotné dotknuté subjekty nekonajú v rámci výkonu verejnej moci.

28

Ďalej sa uvádza, že Všeobecný súd nemohol bez toho, aby sa v bode 67 svojho rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, zamietnuť ako neúčinné tvrdenie, podľa ktorého normotvorca Únie neharmonizoval podmienky financovania skríningových testov na BSE, pričom tak urobil, pokiaľ ide o kontroly v iných oblastiach týkajúcich sa bezpečnosti potravín, hoci tento prvok je rozhodujúci na účely posúdenia, či podniky za normálnych podmienok znášajú takéto zaťaženie alebo nie.

29

Napokon Belgické kráľovstvo, ktoré v konaní na prvom stupni uviedlo, že financovanie skríningových testov na BSE verejnými orgánmi bolo vždy nižšie ako skutočné náklady na tieto testy a že táto neexistencia „nadmernej kompenzácie“ preto bránila uznaniu existencie ekonomickej výhody, tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne považoval toto tvrdenie za odlišné od dôvodu týkajúceho sa danej výhody a na účely jeho zamietnutia ako neprípustného v bode 133 napadnutého rozsudku uviedol, že nebolo formulované dostatočne jasne.

30

Komisia navrhuje zamietnuť všetky tieto tvrdenia.

31

Na účely rozhodnutia o predmetnom odvolaní je potrebné pripomenúť, že aby mohlo byť vnútroštátne opatrenie označené za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 TFEÚ, musí ísť o štátne opatrenie alebo o opatrenie financované zo štátnych prostriedkov, toto opatrenie musí byť spôsobilé ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, jeho príjemca z neho musí mať selektívnu výhodu a toto opatrenie musí narušovať hospodársku súťaž alebo hroziť jej narušením (pozri rozsudok z 2. septembra 2010, Komisia/Deutsche Post, C‑399/08 P, EU:C:2010:481, bod 39 a citovanú judikatúru).

32

V tejto veci sa spochybňuje len výklad a uplatnenie tretej podmienky, podľa ktorej musí predmetné opatrenie poskytovať svojmu príjemcovi selektívnu výhodu.

33

Svojím prvým odvolacím dôvodom totiž Belgické kráľovstvo tvrdí, že v napadnutom rozsudku Všeobecný súd na základe nesprávnych a nedostatočne odôvodnených právnych dôvodov zamietol jeho tvrdenia, podľa ktorých financovanie skríningových testov na BSE nepredstavuje výhodu v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

34

V tomto ohľade treba pripomenúť, ako Všeobecný súd uviedol v bode 72 napadnutého rozsudku, že zásahy, ktoré sú bez ohľadu na formu spôsobilé priamo alebo nepriamo zvýhodniť podniky alebo ktoré treba považovať za ekonomickú výhodu, ktorú by podnik príjemca za normálnych trhových podmienok nedosiahol, sa považujú za štátnu pomoc (pozri najmä rozsudok zo 16. apríla 2015, Trapeza Eurobank Ergasias, C‑690/13, EU:C:2015:235, bod 20 a citovanú judikatúru).

35

Všeobecný súd v bode 76 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že dodatočné náklady, ktoré podniky musia znášať z dôvodu povinností, ktoré sú zákonného, regulačného alebo zmluvného pôvodu a uplatňujú sa na hospodársku činnosť, patria medzi náklady obvykle zaťažujúce rozpočet podniku.

36

Toto odôvodnenie, ktoré je dostatočne odôvodnené a jednoznačné, neobsahuje žiadne právne pochybenie. Takéto dodatočné náklady, ktoré majú tak ako v prejednávanom prípade zákonný alebo regulačný pôvod súvisiaci s výkonom regulovanej hospodárskej činnosti, svojou povahou predstavujú náklady, ktoré podniky obvykle znášajú. Okolnosť, že tieto povinnosti sú uložené verejnými orgánmi, teda sama osebe nemôže mať vplyv na posúdenie povahy ostatných zásahov týchto orgánov na účely stanovenia, či z nich pre podniky vyplýva úžitok, ktorý prekračuje normálne trhové podmienky.

37

Belgické kráľovstvo teda na základe nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku tvrdí, že Všeobecný súd v bode 76 napadnutého rozsudku potvrdil, že v každom prípade, keď verejný orgán uloží povinnosť, náklady z nej vyplývajúce musia automaticky znášať dotknuté podniky.

38

Preto tvrdenia, ktoré uvádza Belgické kráľovstvo na podporu tohto tzv. potvrdenia, sú neúčinné. Konkrétne okolnosť, že tieto náklady vyplývajú zo zásahu verejných orgánov pri výkone ich verejnej moci, ani skutočnosť, že členské štáty sa môžu rozhodnúť, že budú samy znášať tieto náklady, keďže v oblasti financovania skríningových testov na BSE neexistuje harmonizácia, nemajú vplyv na kvalifikáciu nákladov, ktoré musia podniky obvykle znášať.

39

Okrem toho okolnosť, že pokiaľ ide o financovanie opatrení, ktoré sa stali povinnými v boji proti BSE, nedošlo k žiadnej harmonizácii, nemá v žiadnom prípade vplyv na kvalifikáciu tohto financovania ako ekonomickej výhody, ktorú môže predstavovať. Treba totiž pripomenúť, ako to urobil Všeobecný súd v bode 65 napadnutého rozsudku, že aj v oblastiach, kde majú právomoc členské štáty, musia tieto štáty rešpektovať právo Únie a najmä požiadavky, ktoré vyplývajú z článkov 107 a 108 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. marca 2012, 3M Italia, C‑417/10, EU:C:2012:184, bod 25 a nasl.).

40

Belgické kráľovstvo takisto nemôže účinne tvrdiť, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia aj tým, že v bode 81 napadnutého rozsudku konštatoval, že cieľ ochrany verejného zdravia sledovaný povinnosťou vykonať skríningové testy na BSE nestačí na to, aby financovanie týchto testov štátom nebolo považované za štátnu pomoc. Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že článok 107 ods. 1 ZFEÚ nerozlišuje uvedené zásahy podľa príčin alebo cieľov, ale definuje ich na základe ich účinkov (pozri najmä rozsudok z 15. novembra 2011, Komisia a Španielsko/Government of Gibraltar a Spojené kráľovstvo, C‑106/09 P a C‑107/09 P, EU:C:2011:732, bod 87).

41

Napokon tvrdenie týkajúce sa „nadmernej kompenzácie“ je neúčinné, keďže v každom prípade by mohlo byť účinne namietané len v rámci článku 106 ods. 2 ZFEÚ. Preto toto tvrdenie, ktoré Belgické kráľovstvo uviedlo pred Všeobecným súdom, bol tento súd oprávnený zamietnuť, pričom mu nemožno vytýkať, že ho zamietol z dôvodu neprípustnosti.

42

Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba prvý odvolací dôvod zamietnuť.

43

Svojím druhým odvolacím dôvodom Belgické kráľovstvo tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a nesplnil si svoju povinnosť odôvodnenia, pokiaľ ide o podmienku selektivity pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

44

Belgické kráľovstvo v tejto súvislosti tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že sa v bodoch 109 a 110 svojho rozsudku domnieval, že prevádzkovatelia v odvetví hovädzieho dobytka, ktorým bola uložená povinnosť vykonať skríningové testy na BSE, sa vzhľadom na kvalifikáciu štátnej pomoci nachádzali v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii ako je tá, v ktorej sa nachádzajú všetky ostatné hospodárske subjekty, ktoré majú regulačnú povinnosť vykonať kontroly pred tým, ako môžu uviesť na trh svoje výrobky.

45

Všeobecný súd nespresňuje, o ktoré podniky z iných odvetví ide. Okrem toho existujú podstatné rozdiely medzi dočasnými testami uskutočňovanými s cieľom eradikácie ochorenia zvierat, akým je BSE, a povinnými kontrolami kvality, ktorým podliehajú výrobcovia výťahov alebo nákladných vozidiel. Aj v prípade, že sú referenčným rámcom povinné testy pre poľnohospodárske výrobky, všetky tieto testy nie sú nevyhnutne porovnateľné s testami, ktorých cieľom je eradikácia BSE, ako to vyplýva z právnej úpravy Únie, ktorá pre určité testy stanovuje osobitný systém financovania, zatiaľ čo pre iné je definícia tohto systému ponechaná v právomoci členských štátov.

46

Vzhľadom na to, že rovnaká schéma sa uplatňuje na všetky podniky, ktoré podliehajú povinným skríningovým testom na BSE, to znamená na všetky podniky, ktoré sa nachádzajú v rovnakej skutkovej a právnej situácii, podmienka týkajúca sa selektivity uvedená v článku 107 ods. 1 ZFEÚ v prejednávanej veci nie je splnená.

47

Komisia navrhuje, aby sa tieto argumenty odmietli.

48

Požiadavku selektivity vyplývajúcu z článku 107 ods. 1 ZFEÚ treba jasne odlíšiť od súčasného zistenia ekonomickej výhody tým, že keď Komisia zistila existenciu ekonomickej výhody v širokom zmysle, ktorá priamo alebo nepriamo vyplýva z daného opatrenia, okrem iného musí preukázať, že táto výhoda sa špecificky týka jedného alebo viacerých podnikov. Komisia musí najmä preukázať, že dotknuté opatrenie zavádza rozdiely medzi podnikmi, ktoré sa vzhľadom na sledovaný cieľ nachádzajú v porovnateľnej situácii. Je teda potrebné, aby bola výhoda poskytnutá selektívne a aby mohla viesť k tomu, že určité podniky sa budú nachádzať vo výhodnejšej situácii ako iné podniky (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. júna 2015, Komisia/MOL, C‑15/14 P, EU:C:2015:362, bod 59).

49

Túto výhodu však treba rozlíšiť podľa toho, či je predmetné opatrenie koncipované ako všeobecná schéma pomoci alebo ako individuálna pomoc. V tomto poslednom prípade určenie ekonomickej výhody v zásade umožňuje predpokladať jeho selektivitu. Naopak pri skúmaní schémy všeobecnej pomoci je potrebné určiť, či predmetné opatrenie napriek zisteniu, že poskytuje výhodu so všeobecnou pôsobnosťou, neposkytuje túto výhodu výlučne v prospech určitých podnikov alebo určitých odvetví činností (pozri rozsudok zo 4. júna 2015, Komisia/MOL, C‑15/14 P, EU:C:2015:362, bod 60).

50

V prejednávanej veci je nesporné, že financovanie skríningových testov na BSE Belgickým kráľovstvom musí, pokiaľ poskytuje výhodu všetkým prevádzkovateľom v sektore hovädzieho dobytka, ktoré znášajú náklady na tieto testy, byť považované za všeobecnú schému a je teda úlohou Komisie zistiť, či toto opatrenie napriek konštatovaniu, že poskytuje všeobecnú výhodu, poskytlo túto výhodu výlučne v prospech určitých podnikov alebo určitých odvetví činností.

51

Ako vyplýva z bodov 108 a 110 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd konštatoval, že tak to bolo v prípade financovania dotknutých testov, pričom sa domnieval, že Komisia správne konštatovala, „že prevádzkovatelia v odvetví hovädzieho dobytka boli zvýhodnení oproti podnikom v iných sektoroch, pretože títo prevádzkovatelia boli príjemcami bezplatných kontrol, ktoré sa museli povinne vykonať pred uvedením na trh ich výrobkov alebo obchodovaním s nimi, pričom podniky v iných sektoroch nemali túto možnosť, čo Belgické kráľovstvo nenamietalo“.

52

Pokiaľ ide o to, že Belgické kráľovstvo vytýka Všeobecnému súdu, že nespresnil, na aké „iné sektory“ odkazuje, treba uviesť, že Všeobecný súd v bode 110 napadnutého rozsudku len prevzal konštatovanie, ktoré v tomto ohľade uskutočnila Komisia. Belgické kráľovstvo však netvrdí, že Všeobecný súd v tejto súvislosti neodpovedal na tvrdenie založené na tom, že samotná Komisia nespresnila, na ktoré iné sektory odkazuje.

53

V každom prípade z konštatovania pripomenutého v bode 110 napadnutého rozsudku jasne vyplýva, že situácia prevádzkovateľov v odvetví hovädzieho dobytka bola nepriamo, ale nevyhnutne porovnaná so situáciou všetkých podnikov, ktoré rovnako ako daní prevádzkovatelia podliehajú kontrolám, ktoré sú povinné uskutočniť pred uvedením ich výrobkov na trh alebo obchodovaním s nimi.

54

Pokiaľ Belgické kráľovstvo tvrdí, že tieto rôzne sektory sa nenachádzajú v porovnateľnej situácii, keďže testy zamerané na kontrolu kvality výrobkov, aj keď ide o potraviny, sú v jednotlivých odvetviach odlišné so zreteľom na ich povahu, cieľ, náklady a ich periodicitu, toto tvrdenie je neúčinné, pokiaľ ide o kvalifikáciu štátnej pomoci, ktorá sa netýka samotných testov, ale ich financovania zo štátnych prostriedkov, ktorého cieľom je zmiernenie nákladov, ktoré zaťažujú príjemcov tohto opatrenia. Je však nesporné, ako uviedol Všeobecný súd v bode 110 napadnutého rozsudku, že Belgické kráľovstvo pred ním nespochybnilo, že prevádzkovateľom v odvetví hovädzieho dobytka bola prostredníctvom financovania skríningových testov priznaná výhoda, ktorá nebola dostupná pre podniky z iných odvetví.

55

Za týchto podmienok Všeobecný súd rozhodol bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, že predmetné opatrenie bolo selektívne v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

56

Druhý odvolací dôvod musí byť preto zamietnutý.

57

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné odvolanie zamietnuť.

58

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania.

59

Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

60

Keďže Komisia navrhla zaviazať Belgické kráľovstvo na náhradu trov konania a Belgické kráľovstvo nemalo úspech vo všetkých svojich dôvodoch, je opodstatnené rozhodnúť, že znáša svoje vlastné trovy konania a je povinné nahradiť trovy konania, ktoré Komisia vynaložila v tomto konaní.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol a vyhlásil: