1.

Podľa smernice 2007/64/ES o platobných službách na vnútornom trhu ( 2 ) musí poskytovateľ platobných služieb poskytnúť užívateľovi platobných služieb zmeny rámcových zmlúv v papierovej podobe alebo na inom trvalom nosiči údajov.

2.

BAWAG PSK Bank für Arbeit und Wirtschaft und Österreichische Postsparkasse AG (ďalej len „BAWAG“) je banka pôsobiaca v Rakúsku. Svojim klientom ponúka zmluvy o internetovom elektronickom bankovníctve. Medzi všeobecnými podmienkami takých zmlúv o elektronickom bankovníctve spoločnosti BAWAG sa nachádza zmluvná podmienka, podľa ktorej budú klientovi „oznámenia o zmenách“ zaslané do internej poštovej schránky jej internetového systému elektronického bankovníctva. Spotrebiteľské združenie Verein für Konsumenteninformation sa domnieva, že taká zmluvná podmienka nie je v súlade s povinnosťou poskytnúť informácie na „trvalom nosiči údajov“ stanovenou v smernici 2007/64.

3.

V prejednávanej veci má Súdny dvor určiť, či sú informácie zaslané do poštového priečinka elektronického bankovníctva „poskytnuté“ (v protiklade k obyčajnému „sprístupneniu“) na „trvalom nosiči údajov“ v zmysle smernice 2007/64. V širšom zmysle má Súdny dvor opäť ( 3 ) nájsť rovnováhu medzi minimálnymi požiadavkami na poskytovanie informácií spotrebiteľom a ich ochranu na jednej strane a technologickým rozvojom, ktorý sa odráža v rastúcej tendencii hospodárskych subjektov (bezpochyby podporovanej aj preferenciami spotrebiteľov) vytvárať na komunikáciu s klientmi on‑line prostredie bez papierových dokumentov, na druhej strane.

4.

Smernica 2007/64 stanovuje pravidlá týkajúce sa transparentnosti podmienok a informačných požiadaviek na platobné služby. ( 4 ) Tieto pravidlá upravujú povinnosti poskytovateľov platobných služieb, pokiaľ ide o poskytovanie informácií užívateľom platobných služieb, ktorým by sa podľa odôvodnenia 21 „… mala poskytnúť rovnako vysoká úroveň prehľadných informácií…, aby mohli prijímať podložené rozhodnutia a mohli nakupovať v rámci celej Európskej únie…“.

5.

Podľa odôvodnenia 23 smernice 2007/64 by požadované informácie mali byť primerané potrebám užívateľov a poskytované štandardným spôsobom. Toto odôvodnenie však stanovuje, že požiadavky na poskytovanie informácií pri jednorazovej platobnej transakcii by sa mali líšiť od požiadaviek rámcovej zmluvy (ktorá zahŕňa viacero platobných transakcií). Odôvodnenie 24 objasňuje požiadavky na poskytovanie informácií o rámcových zmluvách pred ich uzavretím a poskytuje usmernenie týkajúce sa pojmu „trvalý nosič“ s uvedením príkladov takého nosiča. Odôvodnenie 25 objasňuje požiadavky na poskytovanie informácií v prípade jednorazových platobných transakcií v protiklade k rámcovým zmluvám, pričom stanovuje, že ak o to spotrebiteľ nepožiada, nie je nevyhnutné, aby sa informácie zakaždým poskytovali v papierovej podobe alebo na inom trvalom nosiči údajov.

6.

Odôvodnenie 27 smernice 2007/64 rozlišuje medzi dvoma spôsobmi, akými má poskytovateľ platobných služieb poskytovať informácie: „buď by sa informácie mali poskytovať, t. j. poskytovateľ platobných služieb by ich mal aktívne oznamovať v príslušnom čase, ako sa to vyžaduje v tejto smernici, bez toho, aby ich užívateľ platobných služieb musel požadovať, alebo by sa mali informácie sprístupniť užívateľovi platobných služieb pri zohľadnení každej jeho žiadosti o poskytnutie ďalších informácií“. Toto odôvodnenie ďalej objasňuje a uvádza príklady situácií, v ktorých sa informácie „sprístupňujú“ a klient musí vyvinúť určitú iniciatívu, aby ich získal.

7.

Článok 4 smernice 2007/64 obsahuje definície. Článok 4 bod 12 stanovuje, že „‚rámcovou zmluvou‘ je zmluva o poskytovaní platobných služieb, ktorou sa riadi budúci výkon jednotlivých a následných platobných transakcii a ktorá môže obsahovať povinnosť a podmienky zriadenia platobného účtu“. Podľa článku 4 bodu 25 „‚trvalým nosičom údajov‘ je každý nástroj, ktorý užívateľovi platobných služieb umožňuje pre budúce použitie uchovávať informácie adresované osobne jemu spôsobom dostupným po obdobie zodpovedajúce účelu týchto informácií a ktorý umožňuje nezmenenú reprodukciu uložených informácií“.

8.

Hlava III smernice 2007/64 nazvaná „Transparentnosť podmienok a požiadavky na poskytovanie informácií o platobných službách“ obsahuje v druhej kapitole ustanovenia vzťahujúce sa na „jednorazové platobné transakcie“ (články 35 až 39). Jej tretia kapitola obsahuje ustanovenia platné pre „rámcové zmluvy“ (články 40 až 48).

9.

Článok 41 smernice 2007/64 o „všeobecných informáciách poskytnutých vopred“ v súvislosti s „rámcovými zmluvami“ znie takto:

„1.   Členské štáty vyžadujú, aby poskytovateľ platobných služieb užívateľovi platobných služieb v dostatočnom predstihu pred tým, než sa tento zaviaže akoukoľvek rámcovou zmluvou alebo ponukou, poskytol v papierovej forme alebo na inom trvalom nosiči údajov informácie a podmienky vymedzené v článku 42. Tieto informácie a podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne s ľahko pochopiteľnými slovami v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom sa platobná služba ponúka, alebo v akomkoľvek inom jazyku, na ktorom sa strany dohodnú.

…“

10.

Článok 44 smernice 2007/64 sa týka zmien podmienok rámcových zmlúv. Podľa článku 44 ods. 1 prvého pododseku „každú zmenu rámcovej zmluvy, ako aj informácií a podmienok vymedzených v článku 42 predkladá poskytovateľ platobných služieb rovnakým spôsobom, aký je uvedený v článku 41 ods. 1, a to najneskôr dva mesiace pred navrhovaným dňom začatia uplatňovania zmien“. Článok 44 ods. 1 druhý pododsek stanovuje: „Ak je to možné v súlade s článkom 42 bod 6 písm. a), poskytovateľ platobných služieb informuje užívateľa platobných služieb, že ak pred navrhovaným dňom nadobudnutia účinnosti týchto zmien neoznámi poskytovateľovi platobných služieb, že tieto zmeny neprijíma, platí domnienka, že tieto zmeny prijal. V takomto prípade poskytovateľ platobných služieb tiež uvedie, že užívateľ platobných služieb má právo na okamžité ukončenie rámcovej zmluvy bez poplatkov pred navrhovaným dňom začatia uplatňovania zmien.“

11.

Smernica 2007/64 bola do rakúskeho práva prebratá prostredníctvom Bundesgesetz über die Erbringung von Zahlungsdiensten (Zahlungsdienstegesetz) [zákon o platobných službách (BGBl, 2009 I, č. 66)]. § 26 tohto zákona stanovuje:

…“

12.

§ 29 zákona o platobných službách, ktorý sa týka zmien rámcových zmlúv, znie takto:

13.

Pri zmluvách o bankových službách uzatváraných s klientmi používa spoločnosť BAWAG všeobecné zmluvy so štandardnými podmienkami. Zmluvná podmienka, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, sa týka konkrétne účasti klientov na internetovom systéme elektronického bankovníctva spoločnosti BAWAG. Znie takto:

„Pokiaľ klient uzatvoril dohodu o elektronickom bankovníctve, bude oznámenia a vyhlásenia (najmä informácie o účtoch, výpisy z účtu, výpisy z kreditných kariet, oznámenia o zmenách atď.), ktoré banka musí klientovi zaslať alebo sprístupniť, dostávať poštou alebo elektronicky tak, že budú sprístupnené alebo zaslané prostredníctvom elektronického bankovníctva BAWAG P.S.K.“

14.

Komunikácia prostredníctvom dotknutého systému elektronického bankovníctva podľa opisu vnútroštátneho súdu funguje takto: spoločnosť BAWAG zriadi v rámci svojho systému elektronického bankovníctva každému klientovi poštovú schránku. Klienti majú do tejto poštovej schránky prístup tak, že sa prihlásia pomocou svojho osobného hesla cez internetovú stránku elektronického bankovníctva. Banka potom do tohto poštového priečinka posiela elektronické správy. K ďalšej komunikácii nedochádza, napríklad prostredníctvom správy zaslanej na súkromnú e‑mailovú adresu klienta, ktorá by ho informovala o zaslaní správy do jeho poštovej schránky v elektronickom bankovníctve.

15.

V spore vo veci samej združenie Verein für Konsumenteninformation podalo žalobu, ktorou sa usilovalo zabrániť spoločnosti BAWAG v používaní dotknutej zmluvnej podmienky v zmluvách, ktoré uzatvára so svojimi klientmi, a v uplatňovaní takej podmienky vo vzťahu k týmto klientom. Žalobe bolo vyhovené v prvostupňovom konaní a tento rozsudok bol potvrdený v odvolacom konaní. Súd rozhodol, že dotknutá zmluvná podmienka je v rozpore so záväznými požiadavkami § 26 ods. 1 bodu 1 v spojení s § 29 ods. 1 bodom 1 zákona o platobných službách. Spoločnosť BAWAG podala dovolanie na Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko). Za týchto okolností Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd) prerušil konanie a položil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

16.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený Súdnemu dvoru 15. júla 2015. Spoločnosť BAWAG, združenie Verein für Konsumenteninformation, talianska a poľská vláda a Európska komisia predložili písomné pripomienky. Dňa 30. júna 2016 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom združenie Verein für Konsumenteninformation, spoločnosť BAWAG a Komisia predniesli ústne prednesy.

17.

Pred posúdením podstaty otázok, ktoré položil Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd), musím uviesť tri vysvetlenia.

18.

Po prvé vnútroštátny súd síce položil svoje otázky z hľadiska článku 41 ods. 1 smernice 2007/64 „v spojení“ s článkom 36 ods. 1 tejto smernice, no len posledné uvedené ustanovenie je pre prejednávanú vec priamo relevantné.

19.

Z informácií uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že zmluvná podmienka, ktorá je predmetom prejednávanej veci, je súčasťou dohody o elektronickom bankovníctve. Dohoda o elektronickom bankovníctve sa uzatvára ako dodatok k rámcovej zmluve. Predmetná zmluvná podmienka sa preto týka poskytovania informácií podľa rámcovej zmluvy. Článok 36 ods. 1 smernice 2007/64, ktorý sa týka len jednorazových platobných transakcií, t. j. transakcií, ktoré neupravuje rámcová zmluva, v dôsledku toho nie je priamo uplatniteľný v prejednávanej veci.

20.

Článok 36 ods. 1 však napriek tomu predstavuje dôležitý faktor pre systémový výklad smernice ako celku. Upravuje spôsob sprístupňovania informácií v súvislosti s jednorazovými platobnými transakciami, ktorý sa výslovne líši od spôsobu poskytovania informácií v prípade rámcových zmlúv. Odkaz na článok 36 ods. 1 v otázkach položených vnútroštátnym súdom preto treba chápať ako žiadosť o výklad týchto dvoch ustanovení vo vzájomnom vzťahu, lebo obe ustanovenia upravujúce požiadavky na poskytovanie informácií – článok 36 a článok 41 – sú v smernici ponímané vo vzájomnej súvzťažnosti.

21.

Po druhé je jasné, že dotknutá zmluvná podmienka odkazuje na niekoľko – z hľadiska smernice 2007/64 – pomerne odlišných prvkov. Znie takto: „oznámenia a vyhlásenia (najmä informácie o účtoch, výpisy z účtu, výpisy z kreditných kariet, oznámenia o zmenách atď.)…“ Ako však potvrdzujú písomné a ústne pripomienky predložené Súdnemu dvoru, prejednávaná vec sa v skutočnosti týka len posledného z týchto prvkov, konkrétne „oznámení o zmenách“, ktoré ako jediné môžu mať za následok zmeny rámcových zmlúv.

22.

Ustanovením smernice 2007/64 relevantným pre zmeny rámcových zmlúv je článok 44. článok 44 ods. 1 stanovuje, že „každú zmenu rámcovej zmluvy… predkladá poskytovateľ platobných služieb rovnakým spôsobom, aký je uvedený v článku 41 ods. 1…“. Z týchto dôvodov konštatujem, že relevantnými ustanoveniami na účely prejednávanej veci sú článok 41 ods. 1 a článok 44 ods. 1 smernice 2007/64.

23.

Z formulácie návrhu na začatie prejudiciálneho konania v prejednávanej veci vyplýva predpoklad, že existuje súvislosť medzi typom nosiča údajov používaného na komunikáciu a spôsobom oznámenia informácií. Znamená existencia trvalého nosiča údajov nevyhnutne „poskytnutie“ informácií? Ak nie sú informácie predložené na trvalom nosiči, ide len o ich „sprístupnenie“?

24.

Tieto dva prvky – typ nosiča údajov používaného na komunikáciu a spôsob oznamovania informácií – treba podľa môjho názoru posudzovať samostatne. Nosič a spôsob poskytnutia informácií predstavujú dve rozdielne problematiky.

25.

V smernici 2007/64 nič nenaznačuje, že nosič používaný pre informácie a spôsob zaslania informácií musia ísť ruka v ruke. Naopak, viaceré odôvodnenia smernice objasňujú, že ide o dve rozdielne otázky. Odôvodnenie 24 stanovuje, čo je „trvalý nosič údajov“, a uvádza jeho príklady. Odôvodnenie 27 upravuje dva spôsoby oznamovania informácií podľa smernice („poskytnutie“ a „sprístupnenie“). Môže teda nastať situácia, keď sú informácie síce uložené na „trvalom nosiči údajov“, nie sú však spotrebiteľovi skutočne „poskytnuté“, ale len „sprístupnené“, a jej príklady sú uvedené vo viacerých ustanoveniach smernice. ( 5 )

26.

Z týchto dôvodov možno obe otázky položené vnútroštátnym súdom takto zjednodušiť a preformulovať: 1. predstavuje informácia v poštovom priečinku elektronického bankovníctva informáciu na „trvalom nosiči“ a 2. je táto informácia bankou „poskytnutá“ (v protiklade k obyčajnému „sprístupneniu“)?

27.

Vnútroštátny súd zistil, že na účely tohto konania treba vychádzať z toho, že elektronické správy, ktoré banka zasiela klientovi prostredníctvom systému elektronického bankovníctva do jeho poštovej schránky v elektronickom bankovníctve, sa nedajú zmeniť. Banka ich nevymaže po dobu primeranú účelom informácií. Je možné oboznámiť sa s informáciami a reprodukovať ich tým istým spôsobom (elektronicky alebo v tlačenej podobe). Klient môže správy spravovať a môže ich aj vymazať.

28.

Združenie Verein für Konsumenteninformation však tieto tvrdenia spochybňuje. Domnieva sa, že vnútroštátny súd už uskutočňuje právne posúdenie skutkového stavu.

29.

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že konanie podľa článku 267 ZFEÚ je založené na jasnom rozdelení úloh medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom. Výlučne vnútroštátnemu súdu prináleží zistiť a posúdiť skutkový stav veci, ktorú prejednáva. ( 6 )

30.

V tejto veci vnútroštátny súd uviedol pomerne podrobné úvahy o vlastnostiach dotknutého poštového priečinka a systému elektronického bankovníctva. Nasledujúca analýza uvedená v časti B.1 týchto návrhov je preto zameraná na objasnenie pôsobnosti pojmu „trvalý nosič údajov“ v zmysle smernice 2007/64.

31.

Pripomienky predložené Súdnemu dvoru vyvolávajú otázky súvisiace s kritériami, ktoré musia internetové komunikačné systémy spĺňať, aby boli považované za „trvalé nosiče údajov“. Vzhľadom na to môže výklad definície „trvalého nosiča údajov“ v smernici 2007/64 poskytnúť určité užitočné kritériá napriek tomu, že výlučne vnútroštátnemu súdu prináleží v rámci skutkového stavu posúdiť technické vlastnosti systému elektronického bankovníctva spoločnosti BAWAG, ktorý je predmetom prejednávanej veci.

32.

Základné požiadavky, ktoré musí nosič alebo zariadenie spĺňať, aby mohlo byť považované za „trvalý nosič údajov“, sú uvedené v definícii uvedenej v článku 4 bode 25 smernice 2007/64: a) musí umožňovať uchovávať pre budúce použitie informácie adresované osobne klientovi spôsobom dostupným počas primeraného obdobia a b) musí umožňovať nezmenenú reprodukciu uložených informácií.

33.

Tie isté prvky sú uvedené vo viacerých ďalších nástrojoch sekundárneho práva EÚ, ktoré odkazujú na pojem „trvalý nosič údajov“. Tento pojem, po prvý raz zavedený smernicou 97/7/ES v oblasti zmlúv na diaľku ( 7 ), poskytuje alternatívu k papieru ako nosiču alebo médiu pre informácie. Smernica 97/7 síce neobsahovala definíciu „trvalého nosiča údajov“, Súdny dvor však potvrdil jednotné chápanie tohto pojmu v práve EÚ tým, že sa odvolával na prvky definície „trvalého nosiča údajov“, ktorú normotvorca Európskej únie poskytol v iných legislatívnych textoch. ( 8 ) Prvky definície uvedené v bode 32 týchto návrhov sú prítomné aj v následných sekundárnych právnych predpisoch ( 9 ) a vo vykonávacích aktoch. ( 10 )

34.

Hlavné zložky definície – uchovávateľnosť a reprodukciu – možno nájsť aj v ďalších nástrojoch, ktoré výslovne neodkazujú na pojem „trvalý nosič údajov“, akým je smernica 2000/31/ES o elektronickom obchode. ( 11 )

35.

Zavedenie pojmu „trvalý nosič údajov“ a prvkov jeho definície poukazuje na vôľu normotvorcu EÚ zmierniť napätie medzi i) potrebou prispôsobiť sa technologickému pokroku, v dôsledku ktorého sa obchodné transakcie stávajú rýchlejšími vďaka internetu a iným prostriedkom elektronickej komunikácie, a ii) ochranou práv spotrebiteľov pomocou poskytovania informácií spotrebiteľom. Právo EÚ tým, že v konkrétnych situáciách zrovnoprávňuje papierový nosič s inými „trvalými nosičmi údajov“, uznáva technologický pokrok a hospodárske záujmy klientov i poskytovateľov služieb, v záujme ktorých je opustiť papierový nosič.

36.

Prvky definície „trvalého nosiča“ – uchovávateľnosť a nezmenená reprodukcia – sú však zároveň zamerané na ochranu spotrebiteľa ako najzraniteľnejšieho účastníka zmluvných vzťahov, lebo bránia tomu, aby mu boli poskytované len krátkodobé informácie, ( 12 ) a zároveň aj jednostranným zmenám informácií zo strany poskytovateľov služieb. Ako uviedol generálny advokát Mengozzi, ide o charakteristiky, vďaka ktorým je možné tvrdiť, „že informácie sú pod kontrolou zákazníka a už ich nekontroluje subjekt, ktorý ich dodáva“. ( 13 )

37.

Napriek tomu, že definícia pojmu „trvalý nosič“ je pomerne jasná, v prejednávanej veci je sporná otázka, či správy zasielané do poštového priečinka elektronického bankovníctva spĺňajú požiadavky na „trvalý nosič údajov“ uvedené v bode 32 týchto návrhov.

38.

Združenie Verein für Konsumenteninformation vychádza z úvahy, že e‑mailové a internetové lokality nemožno považovať za „trvalé nosiče údajov“, lebo nemôžu predstavovať fyzický nástroj na uchovávanie.

39.

Toto tvrdenie podľa môjho názoru nemožno prijať.

40.

V súčasnosti je jasné, že pojem „trvalý nosič údajov“ je vymedzený flexibilne. Súdny dvor tento pojem považuje za „z funkčného hľadiska rovnocenný“ s papierovým médiom, ( 14 ) čím odbúrava akékoľvek predsudky súvisiace s otázkou, aký má byť hmotný nosič informácií.

41.

Okrem toho odkaz na „každý nástroj“ v článku 4 bode 25 smernice 2007/64 potvrdzuje, že definícia „trvalého nosiča“ musí byť široká a a priori nesmie vylučovať nijaký potenciálny spôsob komunikácie.

42.

Pojem „trvalý nosič“ je tak nezávislý od fyzickej štruktúry alebo hardvérových vlastností média alebo nosiča. Naopak, je založený na funkčných vlastnostiach, ktoré riadia jeho fungovanie a umožňujú mu spĺňať požiadavky uchovávateľnosti a nezmenenej reprodukcie v zmysle článku 4 bodu 25 smernice. Pokiaľ sú teda tieto podmienky splnené, skutočný typ a forma „trvalého nosiča“ sa môžu v čase meniť spolu s vývojom technických možností.

43.

Je pravda, že vývoj právnych predpisov EÚ vykazuje určitý stupeň neistoty, pokiaľ ide o otázku, či môže internetová komunikácia spĺňať požiadavky na „trvalé nosiče údajov“. Z odôvodnenia 20 smernice 2002/65 a článku 2 ods. 12 smernice 2002/92 totiž vyplýva určitá zdržanlivosť voči internetu, keďže stanovujú, že na internetové stránky sa pojem „trvalý nosič“ nevzťahuje, pokiaľ nespĺňajú kritéria definície.

44.

V odôvodnení 23 smernice 2011/83 sú však e‑maily uvedené medzi príkladmi trvalých nosičov údajov. Smernica 2007/64 okrem toho pravdepodobne zvrátila zdržanlivý prístup voči internetovým stránkam. Odôvodnenie 24 tejto smernice teraz výslovne uvádza medzi príkladmi trvalých nosičov údajov tie internetové stránky, ktoré „umožňujú prístup k týmto informáciám pre budúce použitie po obdobie zodpovedajúce účelu informácií a nezmenenú reprodukciu uložených informácií“.

45.

Označenie internetovej stránky za „trvalý nosič údajov“ v závislosti od jej funkčných vlastností nakoniec potvrdil aj Súdny dvor EZVO v rozsudku Inconsult Anstalt/Finanzmarktaufsicht ( 15 ) vydanom vo veci, v ktorej išlo o výklad pojmu „trvalý nosič“ v zmysle smernice 2002/92. Súdny dvor EZVO v uvedenej veci konštatoval, že zatiaľ čo „bežné“ internetové stránky nespĺňajú kritériá trvalého nosiča, ( 16 )„sofistikované“ internetové stránky za taký nosič môžu byť považované, pokiaľ spĺňajú požiadavky stanovené v príslušnej definícii. ( 17 )

46.

V tomto štádiu preto musím konštatovať, že internetové komunikačné systémy nie sú per se vylúčené z označenia za „trvalé nosiče údajov“. Aby však mohli byť takými nosičmi, ich funkcie a prevádzka musia byť v súlade s požiadavkami článku 4 bodu 25 smernice 2007/64, ktoré sú uvedené v bode 32 týchto návrhov.

47.

Spoločnosť BAWAG a Komisia sa vzhľadom na informácie uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania domnievajú, že predmetná poštová schránka elektronického bankovníctva spĺňa požiadavky článku 4 bodu 25 smernice.

48.

Naopak, združenie Verein für Konsumenteninformation tvrdí, že dotknutý systém elektronického bankovníctva nespĺňa vyššie uvedené požiadavky, lebo server, ktorý hosťuje poštovú schránku, spravuje samotná spoločnosť BAWAG. Nie je preto zaručené, že informácie obsiahnuté v poštovej schránke zostanú nezmenené. Poskytovateľ služieb môže navyše užívateľom zablokovať prístup. Poľská vláda sa v rovnakom duchu domnieva, že e‑maily a správy zasielané prostredníctvom elektronického bankovníctva predstavujú dva odlišné nástroje, keďže správy v elektronickom bankovníctve môže poskytovateľ platobných služieb vo všeobecnosti jednostranne meniť alebo k nim môže zablokovať prístup najmä po ukončení zmluvy, takže neexistuje záruka nezmenenej reprodukcie informácií.

49.

Podľa môjho názoru to, či možno poštový priečinok elektronického bankovníctva považovať za „trvalý nosič údajov“, závisí od splnenia podmienok upravených v článku 4 bode 25 smernice 2007/64, ktoré musí posúdiť vnútroštátny súd vzhľadom na kritériá výkladu stanovené Súdnym dvorom.

50.

Rozsudok Súdneho dvora vo veci Content Services má na tento účel obmedzenú použiteľnosť. V uvedenej veci Súdny dvor v súvislosti so smernicou 97/7 rozhodol, že sprístupnenie informácií spotrebiteľovi len pomocou hypertextového odkazu na internetovú stránku nemožno považovať za „trvalé médium“ v zmysle článku 5 ods. 1 uvedenej smernice. ( 18 ) Súdny dvor však nemal príležitosť zaoberať sa situáciou, v ktorej internetová stránka zabezpečuje spotrebiteľovi možnosť uchovávať informácie, mať k nim prístup a reprodukovať ich. ( 19 ) Takú situáciu ale posudzoval Súdny dvor EZVO vo veci Inconsult Anstalt/Finanzmarktaufsicht. ( 20 )

51.

Na základe podobného prístupu ako Súdny dvor EZVO vo veci Inconsult Anstalt/Finanzmarktaufsicht sa domnievam, že rôzne typy technických systémov, akými sú internetové systémy poštových schránok, môžu v závislosti od svojich vlastností a funkcií spĺňať požiadavky kladené na „trvalé nosiče údajov“.

52.

Bez úsilia o taxatívny výpočet alebo o obmedzenie rozsahu existujúcich či potenciálnych technických systémov, ktoré by mohli spĺňať požiadavky článku 4 bodu 25 smernice 2007/64, sa domnievam, že poštové priečinky elektronického bankovníctva možno považovať za „trvalé nosiče údajov“ v prípade dvoch scenárov. ( 21 ) Po prvé je možné vychádzať z toho, že poštový priečinok elektronického bankovníctva spĺňa per se podmienky „trvalého nosiča“. Po druhé je možné taký systém považovať za kanál na zasielanie elektronických dokumentov, ktoré samy osebe môžu predstavovať „trvalé nosiče údajov“, ak sú poskytnuté v náležitej forme. Kľúčovou otázkou je v oboch prípadoch to, či je možné uchovávať informácie počas primeraného obdobia a či je zaručená ich nezmenená reprodukcia. V prípade oboch scenárov je však predpokladom existencie „poštovej schránky“ zabezpečený nezávislý priestor na ukladanie informácií, ku ktorému majú užívatelia prístup po zadaní užívateľského mena a hesla.

53.

Pri prvom scenári poštová schránka elektronického bankovníctva predstavuje systém, ktorý poskytovateľom platobných služieb umožňuje zasielať informácie a užívateľom platobných služieb umožňuje tieto informácie uchovávať a reprodukovať. V takom prípade sú však samostatné funkcie poštovej schránky ako „trvalého nosiča“ na jednej strane a „priestoru na uchovávanie“ na druhej strane do veľkej miery obmedzené.

54.

Pokiaľ ide o požiadavku uchovávateľnosti, informácie by mali byť prístupné po dobu primeranú účelu dotknutých informácií, t. j. pokým majú pre užívateľa platobných služieb význam v rámci ochrany jeho záujmov vo vzťahu k poskytovateľovi platobných služieb. ( 22 ) Obdobie dostupnosti informácií preto môže byť rôzne v závislosti od ich obsahu a od dotknutých zmluvných práv a povinností. ( 23 ) Pokiaľ ide o zmeny podmienok rámcových zmlúv, obdobie prístupnosti môže pokračovať po zatvorení účtu alebo po ukončení zmluvy, aby užívateľ platobných služieb poznal svoje zmluvné práva a v prípade potreby sa mohol domáhať nápravy.

55.

Po preskúmaní problematiky uchovávateľnosti informácií počas primeraného obdobia musí byť splnená aj požiadavka „nezmenenej reprodukcie“. Nezmenená reprodukcia znamená, že pre poskytovateľa platobných služieb by malo byť technicky nemožné jednostranne zmeniť alebo odstrániť informácie, ktoré už užívateľovi zaslal. ( 24 ) Poštová schránka, ktorú hosťuje a spravuje poskytovateľ platobných služieb, v dôsledku toho pravdepodobne nebude spĺňať požiadavku zabezpečenia „nezmenenej reprodukcie“, lebo z technického hľadiska je pod kontrolou poskytovateľa platobných služieb.

56.

Napriek zjavnej zložitosti súvisiacej s novými technológiami je základný bod pozoruhodne jednoduchý: primárnym cieľom právnych predpisov týkajúcich sa poskytovania informácií spotrebiteľom pri uzatváraní alebo zmenách zmlúv je, aby boli spotrebitelia určitým spôsobom informovaní a aby si mohli určité informácie uchovať v zabezpečenej forme na účely neskoršieho dokazovania. Aj bez zlej vôle jednej zo zmluvných strán „poštová schránka“, ktorá je pod kontrolou poskytovateľa služieb, už zo svojej podstaty nemôže zabezpečiť, že spotrebitelia si budú môcť uchovať informácie zaslané do tejto poštovej schránky v bezpečnej forme, aby sa na ne v budúcnosti mohli odvolávať alebo ich použiť. Aby som uviedol paralelu s „predvirtuálnou“ dobou, taký poštový priečinok sa ponáša na situáciu, v ktorej by klienti dostali svoje zmluvy s bankou v papierovej podobe, všetky tieto zmluvné dokumenty by však museli byť povinne uskladnené v archíve samotnej banky. Papier je síce veľmi trvácny, informácie uvedené v týchto archivovaných zmluvných dokumentoch by sa však z hľadiska klienta sotva dali označiť za dostupné „pre budúce použitie“ a umožňujúce „nezmenenú reprodukciu“ v zmysle článku 4 bodu 25 smernice 2007/64.

57.

Existuje však vyššie uvedený druhý scenár. Pri prvom scenári, ako aj vo väčšine pripomienok predložených v prejednávanej veci ide najmä o to, či možno samotnú poštovú schránku považovať za „trvalý nosič“. Táto otázka však môže byť do určitej miery zavádzajúca. Poštová schránka môže byť chápaná ako portál na poskytovanie informácií. Pri tomto scenári poštová schránka nie je považovaná za nosič samotných informácií. Inými slovami, poštový priečinok systému elektronického bankovníctva možno považovať za „bránu“, cez ktorú sú informácie zasielané v podobe elektronických dokumentov. Ak sa prijme tento pohľad, kľúčovou otázkou nie je, „aké sú technické parametre poštovej schránky?“, ale skôr „ako vyzerajú jednotlivé správy, ktoré sú cez ňu zasielané?“

58.

Ak sa zameriam na požadovaný formát poskytovaných informácií, informácie adresované osobne klientovi by mali mať podobu elektronického dokumentu, ktorého formát zaručuje nezmenenú reprodukciu týchto informácií. Bez toho, aby boli dotknuté možné technické riešenia, dá sa to zabezpečiť pomocou elektronického formátu, ktorý v zásade neumožňuje zmeny a zaručuje primeranú mieru autentickosti informácií v prípade, že ich klient v budúcnosti použije.

59.

Keďže pri druhom scenári predstavuje poštová schránka kanál na zasielanie dokumentov, ale nie samotné zariadenie na ich uchovávanie, malo by byť možné uchovávať elektronické dokumenty samostatne spôsobom, ktorý užívateľovi umožňuje dokument stiahnuť a/alebo vytlačiť. Vzhľadom na koncepčné oddelenie medzi poštovou schránkou ako bránou a zariadením na uchovávanie údajov požiadavka uchovávateľnosti pri tomto scenári znamená, že poštová schránka by mala dávať informácie, ktoré sú cez ňu zasielané, a možnosti ich uchovávania do pozornosti klienta prostredníctvom užívateľsky priateľského rozhrania. Ako zdôraznil Súdny dvor EZVO, mala by „mať funkcie, ktoré spotrebiteľa takmer určite privedú k tomu, že si informácie uloží na papier alebo na iný trvalý nosič“. ( 25 )

60.

Ak sú príslušné informácie zaslané v podobe elektronického dokumentu, ktorý sám osebe predstavuje „trvalý nosič“, možnosť uloženia elektronického dokumentu na osobnom pevnom disku alebo uchovanie výtlačku v osobnom zakladači klienta v zásade predstavuje splnenie časového kritéria súvisiaceho s dostupnosťou uložených informácií. Treba však poukázať na to, že poskytovateľ platobných služieb zriadením „poštovej schránky“ vytvára zdanie nezávislého priestoru s určitou skladovacou kapacitou pre spotrebiteľa. Znamená to, že doba dostupnosti správ v podobe elektronických dokumentov v samotnom poštovom priečinku musí byť primeraná účelu dotknutých informácií, pokiaľ klient nie je jasne informovaný o tom, že elektronický dokument možno v poštovej schránke elektronického bankovníctva uchovávať len dočasne a po výslovne uvedenej primeranej dobe z nej bude odstránený.

61.

Podľa môjho názoru je teda požiadavka na informácie na „trvalom nosiči údajov“ v zmysle článku 4 bodu 25 smernice 2007/64 splnená, pokiaľ sú klientom ponúknuté v ľahko prístupnej a zabezpečenej forme prostredníctvom schránky elektronickej pošty a pokiaľ môžu klienti s týmito informáciami nakladať, ako uznajú za vhodné. Ak porovnám túto situáciu s poštovou pobočkou: je to skutočne to isté ako odovzdanie „listu“ klientovi. Čo s ním jednotliví klienti urobia – či si ho odložia alebo ho zahodia – je len na nich.

62.

Nakoniec treba uviesť, že dva vyššie načrtnuté scenáre sa navzájom nevylučujú. Iste, aby bola splnená požiadavka komunikácie prostredníctvom „trvalého nosiča údajov“, musí sa podľa môjho názoru uskutočniť aspoň jeden z týchto dvoch scenárov. Technické vlastnosti oboch alternatív však môžu byť aj skombinované. Napríklad systém elektronického bankovníctva, ktorý užívateľom služby zaručuje kontrolu nad ich poštovými schránkami a poskytovateľovi služieb neumožňuje jednostranne meniť alebo odstraňovať obsah, môže zároveň fungovať ako brána, cez ktorú sú príslušné informácie zasielané v podobe elektronických dokumentov, ktorých formát zaručuje ich nemeniteľnosť a uchovávateľnosť a užívateľom umožňuje uchovať si dokument tým, že si ho vytlačia alebo stiahnu.

63.

Na základe vyššie uvedených úvah sa domnievam, že článok 44 ods. 1 v spojení s článkom 41 ods. 1 a článkom 4 bodom 25 smernice 2007/64 sa má vykladať v tom zmysle, že informácie, ktoré poskytovateľ platobných služieb zašle do poštovej schránky elektronického bankovníctva klienta, sú informáciami na „trvalom nosiči údajov“, pokiaľ poštová schránka elektronického bankovníctva umožňuje užívateľovi platobných služieb uchovať si informácie, ktoré sú mu osobne adresované, takým spôsobom, aby boli dostupné na budúce použitie počas doby primeranej účelu informácií. Musí preto umožňovať nezmenenú reprodukciu uložených informácií, a tým znemožňovať poskytovateľovi služieb prístup k týmto informáciám, ich zmenu alebo odstránenie. Poštová schránka elektronického bankovníctva môže byť aj vhodným kanálom na prenos informácií v podobe elektronických dokumentov, ak samotné tieto dokumenty spĺňajú požiadavku, podľa ktorej musia byť „trvalými nosičmi údajov“, a ak taký systém nabáda užívateľa k tomu, aby si tieto dokumenty uložil v elektronickej forme a/alebo si ich vytlačil pomocou ľahko dostupnej funkcie.

64.

Ak vnútroštátny súd dospeje k názoru, že dotknutá poštová schránka elektronického bankovníctva alebo informácie, ktoré sú prostredníctvom nej poskytnuté, spĺňajú požiadavky potrebné na to, aby sa dali považovať za „trvalý nosič údajov“, potrebuje ešte určiť, či informácie súvisiace s „oznámeniami o zmenách“ možno považovať za „poskytnuté“ v zmysle článku 41 ods. 1 smernice 2007/64.

65.

Ako som už zdôraznil v bode 25 týchto návrhov, smernica 2007/64 upravuje dva rôzne systémy komunikácie s rôznymi požiadavkami.

66.

Ako talianska vláda správne zdôrazňuje vo svojich písomných pripomienkach, rozdielna terminológia použitá v článkoch 36 až 37 („sprístupnenie“ informácií) v porovnaní s článkami 41 až 42 („poskytnutie“ informácií) smernice 2007/64 vyjadruje dva rozdielne štandardy zasielania informácií užívateľom platobných služieb. Keď je v smernici použité sloveso „poskytnúť“, podľa môjho názoru to odkazuje na posilnenú informačnú povinnosť.

67.

Informácie o zmenách podmienok rámcových zmlúv, ktoré sú predmetom prejednávanej veci, upravuje článok 44 ods. 1 smernice 2007/64. Prvý pododsek tohto ustanovenia stanovuje, že každú zmenu rámcovej zmluvy, ako aj informácií a podmienok vymedzených v článku 42 predkladá poskytovateľ platobných služieb v súlade s požiadavkami článku 41 ods. 1, a to najneskôr dva mesiace pred navrhovaným dňom začatia uplatňovania zmien. Informácie musia byť „poskytnuté“ v zmysle článku 41 ods. 1 smernice.

68.

Odôvodnenie 27 smernice 2007/64 poskytuje užitočné usmernenie v súvislosti s výrazmi „poskytnúť“ a „sprístupniť“. Podľa tohto odôvodnenia sú informácie „poskytnuté“, ak ich „poskytovateľ platobných služieb… aktívne ozn[ámi] v príslušnom čase… bez toho, aby ich užívateľ platobných služieb musel požadovať“.

69.

Keď sa informácie „sprístupňujú“, užívateľ musí zohrať aktívnejšiu úlohu a vyžiadať si informácie od poskytovateľa platobných služieb. V odôvodnení 27 smernice 2007/64 sú uvedené tieto príklady „sprístupnenia“: výslovné vyžiadanie informácií od poskytovateľa platobných služieb, prihlásenie sa do emailovej schránky bankového účtu alebo vloženie bankovej karty do prístroja na vydávanie výpisov z účtu. Výraz „sprístupnenie“ preto naznačuje aktívnejšiu úlohu užívateľa platobných služieb, ktorý sa musí obrátiť na poskytovateľa služieb, aby informácie získal.

70.

Skutočnosť, že v odôvodnení 27 je uvedené „prihlás[enie] sa do emailovej schránky svojho bankového účtu“ ako príklad „sprístupnenia“ informácií, na rozdiel od tvrdenia vnútroštátneho súdu nie je v rozpore s odôvodnením 24 smernice, v ktorom je internet uvedený ako možný „trvalý nosič údajov“. Skutočnosť, že poštová schránka elektronického bankovníctva môže spĺňať podmienky „trvalého nosiča údajov“, nevedie k záveru, že banka klientovi „poskytla“ informácie. Ako som už vysvetlil v bodoch 23 až 26 týchto návrhov, nosič, na ktorom sú informácie poskytnuté, a spôsob prenosu informácií sú dve rozdielne veci.

71.

Dôvodom zahrnutia „emailovej schránky bankového účtu“ medzi príklady „sprístupnených“ informácií v odôvodnení 27 smernice sú práve špecifické vlastnosti komunikácie prostredníctvom systémov elektronického bankovníctva.

72.

Podľa názoru spoločnosti BAWAG (ako aj vnútroštátneho súdu) je rozhodujúce určiť, kto vyvinul iniciatívu na zaslanie informácií. Podľa tejto argumentácie keďže poskytovateľ platobných služieb vyvinul iniciatívu na zaslanie informácií do poštovej schránky elektronického bankovníctva klienta, informácie boli „poskytnuté“ v zmysle článku 41 ods. 1 smernice 2007/64.

73.

S týmto názorom nesúhlasím. Podľa môjho názoru prvotná iniciatíva nie je jediným alebo rozhodujúcim faktorom pri určovaní toho, či boli informácie „poskytnuté“ alebo len „sprístupnené“. Dôležitejší je skutočný prenos informácií. Informácie musia prekročiť hranicu oblasti poskytovateľa služieb, aby sa dostali do sféry povedomia užívateľa. V dôsledku toho síce iniciatívu na zaslanie informácií prostredníctvom poštovej schránky elektronického bankovníctva mohol vyvinúť poskytovateľ platobných služieb, samotný tento kanál však ako taký nezabezpečí prenos informácií do sféry klienta, aby sa dozvedel o ich existencii.

74.

Ak sa vrátim k už použitej paralele s „predvirtuálnym“ svetom, poštová schránka elektronického bankovníctva spravovaná poskytovateľom služieb sa veľmi podobá na poštovú schránku na pobočke pošty alebo na osobnú bezpečnostnú schránku v priestoroch banky. Listy uložené do takej schránky a adresované klientovi sa bez oznámenia alebo upozornenia dajú sotva považovať za informácie, ktoré skutočne prešli do osobnej sféry klienta.

75.

Súhlasím s poľskou vládou v tom, že treba rozlišovať medzi osobnou schránkou elektronickej pošty a interným poštovým priečinkom systému elektronického bankovníctva. E‑mailový účet v súčasnosti predstavuje riadny a bežný spôsob komunikácie a je súčasťou každodenného života väčšiny spotrebiteľov. Naopak, poštovú schránku systému elektronického bankovníctva síce možno prípadne z technického hľadiska pripodobniť k e‑mailu, hoci s istými výhradami, no sotva sa dá považovať za riadne používaný nástroj všeobecnej a každodennej komunikácie spotrebiteľov. Ide o prostredie špecifické pre ich vzťah s konkrétnym subjektom (t. j. v prejednávanej veci s bankou) v osobitnom rámci ich bankových transakcií. Vo všeobecnosti však neumožňuje všeobecnú komunikáciu s ďalšími tretími stranami. Okrem toho nie je dôvodné očakávať, že spotrebitelia budú každý deň nahliadať do stále sa znásobujúcich systémov elektronickej komunikácie každého poskytovateľa služieb v ich mnohorakých zmluvných vzťahoch.

76.

V dôsledku toho informácie umiestnené do poštovej schránky elektronického bankovníctva hoci aj z iniciatívy poskytovateľa platobných služieb neopúšťajú osobitnú sféru banky a neprenikajú do oblasti riadnych nástrojov, ktoré klienti používajú vo svojom každodennom živote. V tomto zmysle informácie nie sú „poskytnuté“.

77.

Ešte viac to platí, pokiaľ sa vychádza z toho, že spotrebiteľ informovaný v súlade s článkom 44 ods. 1 druhým pododsekom [v prípade dohody podľa článku 42 ods. 6 písm. a) smernice] prijal zmeny podmienok rámcovej zmluvy, lebo poskytovateľovi platobných služieb neoznámil, že s nimi nesúhlasí, pred navrhovaným dátumom nadobudnutia ich účinnosti. Ako uvádza poľská vláda, ak sú také informácie oznámené len prostredníctvom internej poštovej schránky elektronického bankovníctva, je možné alebo dokonca celkom pravdepodobné, že klienti nebudú vedieť o tom, že majú k dispozícii nové dôležité informácie.

78.

Pre úplnosť však treba poukázať na to, že na skutočné „poskytnutie“ informácií užívateľom zo strany poskytovateľov platobných služieb možno použiť iné technické riešenia.

79.

Podľa môjho názoru môže k „poskytnutiu“ informácií dôjsť v dôsledku „dvojkrokovej“ operácie. Môže byť zriadený systém, ktorý zabezpečí zaslanie oznámenia alebo upozornenia na súkromnú e‑mailovú adresu klienta (alebo textovej správy do ich osobného telefónu či dokonca jednoduchého listu s upozornením), vďaka ktorému sa klient dozvie, že v poštovej schránke elektronického bankovníctva má nové správy. Taký postup by bol podľa môjho názoru vhodným doplnkom k zaslaniu informácií na trvalom nosiči do poštovej schránky elektronického bankovníctva, aby došlo k „poskytnutiu“ informácií. Technické riešenie tohto druhu by zabezpečilo skutočné poskytnutie informácií užívateľovi platobných služieb a zároveň by zachovalo výhody poštovej schránky systému elektronického bankovníctva, akou je možnosť zabezpečiť potvrdenie prijatia.

80.

Nemyslím si, že taký prístup by bol v rozpore s konštatovaniami Súdneho dvora v rozsudku Content Services. Je pravda, že v uvedenej veci Súdny dvor rozhodol, že ak sú informácie nachádzajúce sa na internetovej stránke dostupné len pomocou odkazu zaslaného klientovi e‑mailom, tieto informácie nie sú tomuto spotrebiteľovi „dodané“ ani ich „neobdržal“ v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 97/7. ( 26 ) Nielen predmet smernice 97/7 sa však líši od predmetu smernice 2007/64, ale aj znenie príslušných ustanovení v každom z týchto nástrojov nesleduje ten istý vzor. ( 27 ) Okrem toho aj okolnosti veci Content Services, v ktorej boli informácie zaslané len pomocou odkazu na internetovú stránku a nespĺňali kritériá „trvalého nosiča“, boli diametrálne odlišné od okolností prejednávanej veci. ( 28 )

81.

Rovnako ako vnútroštátny súd si nemyslím, že počet kliknutí (myšou) potrebný na získanie prístupu k príslušným informáciám by mal byť určujúci na zodpovedanie otázky, či tieto informácie boli alebo neboli „poskytnuté“. Napokon pokiaľ ide o rámcové zmluvy v zmysle smernice 2007/64, klient a banka sa dohodnú na tom, že komunikácia bude prebiehať cez poštovú schránku elektronického bankovníctva. Viacnásobné kliknutie alebo dokonca zadanie užívateľského mena a hesla sú kroky, ktoré nepresahujú rámec toho, čo klienti očakávajú, že budú musieť urobiť, aby získali informácie, ktoré im boli zaslané.

82.

Nakoniec Komisia tvrdí, že keďže užívateľ platobných služieb súhlasil s tým, že bude dostávať informácie prostredníctvom poštovej schránky elektronického bankovníctva, kroky potrebné na vstup do poštovej schránky by sa nemali považovať za iniciatívu klienta. Toto tvrdenie by malo dva následky: po prvé všetky informácie zaslané prostredníctvom internej poštovej schránky by sa museli považovať za „poskytnuté“. Po druhé spotrebitelia by mali podpísaním dohody o systéme elektronického bankovníctva skutočne možnosť „zmluvne sa vzdať“ ochrany stanovenej v smernici 2007/64.

83.

Toto tvrdenie podľa môjho názoru treba zamietnuť.

84.

Ako je uvedené v odôvodnení 20 smernice 2007/64, spotrebitelia a podniky nie sú v rovnakej situácii a nepotrebujú tú istú úroveň ochrany. Toto odôvodnenie uznáva existenciu neodmysliteľne nerovnakých vyjednávacích pozícií a ďalej stanovuje, že je dôležité zaručiť spotrebiteľom práva ustanoveniami, od ktorých sa nebudú môcť zmluvne odchýliť. ( 29 ) Bez úsilia o prehnaný paternalizmus voči spotrebiteľom je to vlastne samotná podstata práva v oblasti ochrany spotrebiteľov.

85.

Povedzme, že z článku 42 ods. 4 písm. a) smernice vyplýva, že strany sa môžu dohodnúť na prostriedkoch komunikácie na zasielanie informácií alebo oznámení. V tejto súvislosti odôvodnenie 24 stanovuje, že „pre poskytovateľa platobných služieb a ich užívateľa by malo byť možné dohodnúť v rámcovej zmluve spôsob, akým sa poskytnú následné informácie o vykonaných platobných transakciách, napríklad, že v prípade internetového bankovníctva sa všetky informácie o platobnom účte sprístupnia online“. Toto konštatovanie, ktoré sa týka „následných informácií o vykonaných platobných transakciách“, však nemá vplyv na požiadavky súvisiace so všeobecnými informáciami poskytnutými vopred podľa článku 41 ods. 1 ani na povinnosť poskytovať informácie v súvislosti so zmenami rámcových zmlúv podľa článku 44 smernice 2007/64.

86.

Okrem toho výnimky z povinnosti poskytovať informácie stanovenej v hlave III smernice 2007/64 sú výslovne upravené v článku 34. Toto ustanovenie sa v súlade so svojím názvom týka len platieb nízkej hodnoty a elektronických peňazí. Podľa článku 34 ods. 1 písm. b) smernice sú výnimky z požiadaviek na poskytovanie informácií podľa článku 44 na základe dohody prípustné len v tomto osobitnom rámci. ( 30 ) Pri informáciách o zmenách rámcových zmlúv, ktoré sa majú poskytnúť podľa článku 44 ods. 1, navyše nie je možná zmena dohodou ako v prípade zmien úrokových sadzieb alebo výmenných kurzov, na ktoré sa vzťahuje osobitný režim článku 44 ods. 2 smernice 2007/64.

87.

Vzhľadom na tieto úvahy sa domnievam, že článok 44 ods. 1 v spojení s článkom 41 ods. 1 smernice 2007/64 sa má vykladať v tom zmysle, že informácie o zmenách rámcovej zmluvy, ktoré poskytovateľ platobných služieb zašle len prostredníctvom poštovej schránky elektronického bankovníctva, nie sú užívateľovi platobných služieb „poskytnuté“ v zmysle článku 41 ods. 1 tejto smernice, ale len „sprístupnené“.

88.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré položil Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko), takto: