—

Toorank Productions BV, v zastúpení: G. van Slooten, belastingadviseur,

—

holandská vláda, v zastúpení: B. Koopman, M. Bulterman a H. Stergiou, splnomocnené zástupkyne,

—

grécka vláda, v zastúpení: K. Nasopoulou, splnomocnená zástupkyňa,

—

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

—

Európska komisia, v zastúpení: A. Caeiros a W. Roels, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu kombinovanej nomenklatúry (ďalej len „KN“) nachádzajúcej sa v prílohe I nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, 1987, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 382) v znení vyplývajúcom z nariadenia Komisie (ES) č. 1719/2005 z 27. októbra 2005 (Ú. v. EÚ L 286, 2005, s. 1) a nariadenia Komisie (ES) č. 1214/2007 z 20. septembra 2007 (Ú. v. EÚ L 286, 2007, s. 1).

2

Tieto návrhy boli podané v rámci konaní, ktorých účastníkmi sú Toorank Productions BV a Staatssecretaris van Financiën (štátny tajomník pre financie) a ktoré sa týkajú colného zaradenia alkoholických nápojov.

3

Rada pre colnú spoluprácu, teraz Svetová colná organizácia (WCO), bola zriadená na základe Dohovoru o zriadení uvedenej rady uzatvoreného v Bruseli 15. decembra 1950. Harmonizovaný systém opisu a číselného označovania tovaru (ďalej len „HS“) bol vypracovaný WCO a zavedený Medzinárodným dohovorom o harmonizovanom systéme opisu a číselného označovania tovaru, uzavretým v Bruseli 14. júna 1983 a prijatým spolu s protokolom o jeho zmene a doplneniach z 24. júna 1986 v mene Európskeho hospodárskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 87/369/EHS zo 7. apríla 1987 (Ú. v. ES L 198, 1987, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 288).

4

Podľa článku 3 ods. 1 uvedeného medzinárodného dohovoru sa každá zmluvná strana zaväzuje, že svoje tarifné a štatistické nomenklatúry usporiada podľa HS, že bude používať bez dodatkov a zmien všetky položky a podpoložky HS, ako aj ich číselné znaky a že bude dodržiavať číselné usporiadanie tohto systému. Každá zmluvná strana sa tiež zaväzuje používať na výklad HS všeobecné pravidlá, ako aj všetky vysvetlivky k triedam, kapitolám a podpoložkám HS a nemeniť ich rozsah.

5

WCO schvaľuje za podmienok, ktoré sú stanovené v článku 8 toho istého dohovoru, vysvetlivky a klasifikačné stanoviská prijaté výborom pre HS.

6

Položka 22.06 HS je nazvaná „Ostatné kvasené nápoje (napríklad jablčné, hruškové, medovina); zmesi kvasených nápojov a zmesi kvasených nápojov a nealkoholických nápojov, inde nešpecifikované alebo nezahrnuté“. Vysvetlivka k HS týkajúca sa tejto položky vo svojom druhom odseku uvádza:

„Všetky tieto nápoje môžu byť prírodne sýtené alebo sýtené pridávaním kysličníka uhličitého. Pokiaľ si zachovajú charakter produktu zaradeného do tejto položky, zostanú v nej zaradené aj v prípade, že bol do nich pridaný alkohol alebo ich obsah alkoholu bol zvýšený druhým kvasením.“

7

Položka HS 22.08 je nazvaná „Etylalkohol nedenaturovaný s objemovým alkoholometrickým titrom nižším ako 80 % vol; destiláty, likéry a ostatné liehové nápoje“. Vysvetlivka HS k tejto položke uvádza:

„Do tejto položky patria jednak, bez ohľadu na ich stupeň alkoholu:

…

…“

8

KN je založená na HS, z ktorého preberá jeho položky a podpoložky zložené zo šiestich čísel, pričom iba siedme a ôsme číslo vytvárajú triedenie, ktoré je pre KN charakteristické.

9

Podľa článku 12 ods. 1 nariadenia č. 2658/87, zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 254/2000 z 31. januára 2000 (Ú. v. ES L 28, 2000, s. 16; Mim. vyd. 02/009, s. 357), Európska komisia každoročne prijme nariadenie obsahujúce úplné znenie KN a colných sadzieb vyplývajúce z opatrení prijatých Radou Európskej únie alebo Komisiou. Toto nariadenie sa uplatňuje od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka.

10

Znenie položiek 2206 a 2208 a všeobecných pravidiel na interpretáciu KN, ktoré sa nachádzajú v jej prvej časti oddiele I bode A, sú v znení KN vyplývajúcom z nariadení č. 1719/2005 a 1214/2007 zhodné.

11

Uvedený bod stanovuje:

„Zatrieďovanie tovaru do kombinovanej nomenklatúry sa riadi nasledujúcimi zásadami:

…

…“

12

Položky 2206 a 2208 KN preberajú znenie položiek 22.06 a 22.08 HS.

13

Toorank Productions sa obrátila na daňové orgány so žiadosťou o záväznú informáciu o colnom zatriedení nápoja nazvaného „Petrikov Creamy Green“, pričom žiadala o zatriedenie tohto nápoja do podpoložky 2206 00 59 KN. Rozhodnutím, ktoré bolo po sťažnosti v správnom konaní potvrdené, uvedené orgány zaradili uvedený nápoj do colnej podpoložky 2208 70 10 KN.

14

Uvedený nápoj sa vyrába z kvaseného nápoja s názvom „Ferm Fruit“ pridaním destilovaného alkoholu, cukrového sirupu, odstredeného mlieka, rastlinného tuku a aróm. Má alkoholometrický objemový titer 13,4 %, pričom najmenej 51 % alkoholu, ktorý obsahuje, pochádza z kvasenia. „Ferm Fruit“, ktorý má alkoholometrický objemový titer 16 % sa pripravuje z alkoholu získaného kvasením ovocia, ktorý sa následne čistí filtrovaním. Jeho vôňa, farba a chuť sú neutrálne. Hoci sa používa na výrobu konečných výrobkov, Ferm fruit je tiež ako taký vhodný na ľudskú spotrebu.

15

Rozhodujúc o žalobe, ktorú podala Toorank Productions proti rozhodnutiu daňových orgánov, Rechtbank Amsterdam (Prvostupňový súd v Amsterdame, Holandsko) zrušil toto rozhodnutie a konštatoval, že Petrikov Creamy Green treba zaradiť pod podpoložku 2206 00 59 KN.

16

V konaní o odvolaní, ktoré podal štátny tajomník pre financie Gerechtshof te Amsterdam (Odvolací súd v Amsterdame, Holandsko) prijal záver, že Petrikov Creamy Green treba zaradiť ako likér do podpoložky 2208 70 10 KN na základe vysokého obsahu cukru, na základe pridania destilovaného alkoholu, aróm a smotanového základu, ako aj na základe jeho zelenej farby.

17

Toorank Productions podala proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd Holandska).

18

Uvedený súd na jednej strane uvádza, že položka 2206 KN zahŕňa tiež zmesi kvasených nápojov a nealkoholických nápojov a že podľa vysvetlivky k HS týkajúcej sa položky 22.06 HS takéto nápoje zostávajú zaradené do tejto položky aj v prípade, že bol do nich pridaný alkohol alebo ich obsah alkoholu bol zvýšený druhým kvasením, pokiaľ si zachovajú charakter produktu zaradeného do tejto položky. Na druhej strane položka 2208 KN sa týka likérov, ktorých alkoholometrický objemový titer je vo všeobecnosti vyšší ako 13,4 %. Pridanie destilovaného alkoholu do nápoja, ktorý patrí do položky 2206 KN, nemá za dôsledok jeho automatické vylúčenie z tejto položky. Napriek tomu, pokiaľ množstvá alkoholu získaného kvasením a destilovaného alkoholu v takom výrobku, ako je Petrikov Creamy Green, nie sú rozhodujúce pre klasifikovanie tohto výrobku a nápoj, do ktorého bol pridaný destilovaný alkohol, má vlastnosti a charakteristiky výrobkov patriacich do položky 2208 KN, uvedený výrobok treba podľa tohto súdu zaradiť do uvedenej položky.

19

Vnútroštátny súd sa pýta na výklad, aký treba dať rozsudku zo 7. mája 2009, Siebrand (C‑150/08, EU:C:2009:294). Konkrétne sa pýta, či tento rozsudok, najmä jeho bod 35, treba vykladať tak, že množstvo pridaného destilovaného alkoholu, posudzované tak z hľadiska objemu, ako aj obsahu alkoholu, je prvkom, ktorý určuje zaradenie do položky 2208 KN, bez ohľadu na prípadné iné charakteristiky a vlastnosti predmetného výrobku, alebo či treba vo všetkých prípadoch overovať, či organoleptické vlastnosti, ako aj určenie výrobku zodpovedajú vlastnostiam a určeniu nápojov, ktoré sú zaradené do položky 2208 KN.

20

Za týchto podmienok Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd Holandska) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

21

Toorank Productions bolo v nadväznosti na vyskladnenie rôznych alkoholických nápojov z jej colného skladu doručené rozhodnutie o dodatočnom výmere spotrebných daní za obdobie od 1. októbra 2008 do 31. októbra 2008. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím daňových orgánov prijatým v nadväznosti na sťažnosť podanú v správnom konaní.

22

Výrobky, na ktoré bola vymeraná spotrebná daň, sú na jednej strane Ferm Fruit a na druhej strane nápoje vyrobené z Ferm Fruit, ku ktorému boli pridané rôzne prísady (ďalej len „nápoje na báze Ferm Fruit“).

23

Ferm Fruit je nápoj, ktorého alkoholometrický objemový titer je 16 %. Jeden liter tohto výrobku sa vyrába z 275 ml cukrového sirupu, 711 ml demineralizovanej vody, 10 ml jablkového koncentrátu a 4 ml minerálnych solí a vitamínov. Tieto prísady sa zmiešajú, potom je zmes pasterizovaná a pridajú sa vínne kvasinky, čo vyvolá kvasenie zmesi. Takto získaná tekutina sa vyčistí rôznymi filtračnými postupmi, ultrafiltráciou, kremelinovou filtráciou, mikrofiltráciou a filtráciou uhlím. Tekutina neobsahuje destilovaný alkohol a nie je predmetom žiadneho postupu na zvýšenie koncentrácie alkoholu, ktorý obsahuje. Má neutrálnu vôňu, farbu a chuť. Keďže je vhodný na ľudskú spotrebu, nie je určený výlučne na výrobu iných výrobkov.

24

Nápoje na báze Ferm Fruit sú nápojmi s alkoholometrickým objemovým titrom 14 %, ktoré sa vyrábajú tak, že k Ferm Fruit sa pridá cukor, arómy, farbivá, ochucovadlá, zahusťujúce a/alebo konzervačné látky a v prípade jedného z nich smotany. Alkohol v týchto nápojoch pochádza výlučne z kvasenia bez pridania destilovaného alkoholu. Uvedené nápoje sa z 80 % až 90 % skladajú z Ferm Fruit.

25

V rozhodnutí, ktorého sa týka konanie vo veci samej, daňové orgány zastávali názor, že Ferm Fruit a nápoje na báze Ferm Fruit patria do položky 2208 KN.

26

Toorank Productions podala žalobu proti tomuto rozhodnutiu na Rechtbank te Breda (Prvostupňový súd v Brede, Holandsko), ktorý ho zrušil a znížil sumu dodatočného vymerania dane.

27

Gerechtshof te ‘s‑Hertogenbosch (Odvolací súd v Hertogenboschi, Holandsko), na ktorý sa obrátili Toorank Productions a štátny tajomník financií, potvrdil rozhodnutie Rechtbank te Breda (Prvostupňový súd v Brede), pričom ale zastával názor, že Ferm Fruit patrí do položky 2206 KN a nápoje na báze Ferm Fruit patria do položky 2208 KN.

28

Toorank Productions podala kasačný opravný prostriedok a štátny tajomník financií podal vzájomný kasačný opravný prostriedok na Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd Holandska).

29

Vnútroštátny súd zastáva názor, že Ferm Fruit by mohol byť zaradený zároveň do položky 2206 KN, keďže alkohol, ktorý obsahuje, je získaný kvasením, aj do položky 2208 KN, keďže bez farby, vône a chuti je svojimi organoleptickými vlastnosťami podobný alkoholickému výrobku získanému destiláciou. Zdá sa však, že vysvetlivky k HS vylučujú z položky 2208 KN nápoje získané kvasením.

30

Naopak, tento súd uvádza, že z rozsudku zo 14. júla 2011, Paderborner Brauerei Haus Cramer (C‑196/10, EU:C:2011:487), vyplýva, že výrobky získané postupom kvasenia a následne filtrovania môžu patriť do položky 2208 KN, keďže získali vlastnosti výrobkov, ktoré patria do tejto položky.

31

Pokiaľ ide o nápoje na báze Ferm Fruit, vnútroštátny súd zastáva názor, že za predpokladu, že by bolo vhodné zatriediť Ferm Fruit do položky 2206 KN, tieto nápoje by nemohli patriť do položky 2208 KN. Uvedený súd zo znenia položky 2208 KN a vysvetliviek týkajúcich sa tejto položky vyvodzuje, že táto položka zahŕňa len nápoje vrátane likérov obsahujúce destilovaný alkohol. Poznamenáva tiež, že nápoje na báze Ferm Fruit majú pomerne nízky alkoholometrický objemový titer 14 %, v porovnaní so všeobecne vyšším alkoholometrickým objemovým titrom likérov a ostatných alkoholových nápojov. Keďže však nápoje na báze Ferm Fruit strácajú vlastnosti výrobkov, ktoré patria do položky 2206 KN, vnútroštátny súd pripúšťa, že klasifikácia týchto nápojov do tejto položky môže byť predmetom diskusie.

32

Za týchto podmienok Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd Holandska) rozhodol prerušiť súdne konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

33

Uznesením predsedu Súdneho dvora zo 7. januára 2015 boli veci C‑532/14 a C‑533/14 spojené na spoločné konanie na účely písomnej časti konania, ústnej časti konania a rozsudku.

34

Na úvod treba podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora v záujme právnej istoty a uľahčenia kontroly hľadať rozhodujúce kritérium na colné zaradenie tovarov všeobecným spôsobom v ich objektívnych znakoch a vlastnostiach, ako sú definované v znení položky KN, ako aj v poznámkach k triedam alebo ku kapitolám (pozri rozsudok z 11. júna 2015, Amazon EU, C‑58/14, EU:C:2015:385, bod 20 a citovanú judikatúru).

35

Platí, že účel použitia výrobku môže predstavovať objektívne kritérium zaradenia, pokiaľ je danému výrobku vlastný, na základe jeho objektívnych charakteristík a vlastností (pozri rozsudok z 30. apríla 2014, Nutricia, C‑267/13, EU:C:2014:277, bod 21 a citovanú judikatúru). Účel výrobku je však relevantným kritériom iba vtedy, ak sa zaradenie nemôže vykonať iba na základe jeho objektívnych charakteristík a vlastností (pozri rozsudok zo 16. decembra 2010, Skoma‑Lux, C‑339/09, EU:C:2010:781, bod 47 a citovanú judikatúru).

36

Okrem toho vysvetlivky vypracované jednak Komisiou v súvislosti s KN a jednak WCO v súvislosti s HS prispievajú významným spôsobom k výkladu rozsahu rozličných colných položiek, ale nie sú právne záväzné (pozri rozsudok zo 4. marca 2015, Oliver Medical, C‑547/13, EU:C:2015:139, bod 46 a citovanú judikatúru).

37

Svojou prvou otázkou vo veci C‑533/14 sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa KN má vykladať v tom zmysle, že do položky 2206 tejto nomenklatúry patrí nápoj, ako je Ferm Fruit, ktorý sa vyrába kvasením jablkového koncentrátu, je určený na konzumáciu v pôvodnom čistom stave alebo ako základná zložka iných nápojov, je farebne, čuchovo a chuťovo neutrálny v dôsledku čistenia, najmä ultrafiltrácie, a ktorého alkoholometrický objemový titer je bez pridania destilovaného alkoholu 16 %, alebo sa má vykladať tak, že na tento nápoj sa vzťahuje položka 2208 uvedenej nomenklatúry.

38

Na jednej strane treba pripomenúť, že z vysvetliviek k HS týkajúcich sa položky 22.06 HS, ktorá je zhodná s položkou 2206 KN, vyplýva, že výrobky získané kvasením zostávajú zaradené do uvedenej položky, pokiaľ si zachovajú charakter výrobkov zaradených do tejto položky, teda charakter kvasených nápojov (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. mája 2009, Siebrand, C‑150/08, EU:C:2009:294, bod 26, ako aj zo 16. decembra 2010, Skoma‑Lux, C‑339/09, EU:C:2010:781, bod 46 a citovanú judikatúru).

39

Na druhej strane treba poznamenať, že výrobky, ktoré nie sú vyrobené výlučne kvasením, ale tiež postupom čistenia, ktorý vedie k tomu, že tieto výrobky strácajú vlastnosti a charakteristiky kvasených nápojov a získavajú vlastnosti a charakteristiky etylalkoholu, ktorý je zaradený do položky 2208 KN, patria do tejto poslednej uvedenej položky (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. júla 2011, Paderborner Brauerei Haus Cramer, C‑196/10, EU:C:2011:487, bod 37).

40

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že Ferm Fruit, ktorého obsah alkoholu je 16 %, sa vyrába kvasením jablkového koncentrátu, po ktorom nasledujú rôzne filtračné postupy. Pokiaľ ide o charakteristiky a vlastnosti Ferm Fruit, z návrhov na začatie prejudiciálneho konania tiež vyplýva, že má neutrálnu farbu, vôňu a chuť, a preto vykazuje podobnosť s alkoholickým výrobkom získaným destiláciou.

41

Na úvod treba pripomenúť, že podľa judikatúry uvedenej v bode 34 tohto rozsudku zaradenie výrobku závisí najmä od jeho objektívnych charakteristík a vlastností.

42

Zo znenia položky 2208 KN ďalej vyplýva po prvé, že táto položka zahŕňa nápoje, ako aj polotovary, ktoré sa používajú na výrobu iných výrobkov, po druhé, že pokiaľ ide o obsah alkoholu, jediným uvádzaným kritériom je maximálny alkoholometrický objemový titer 80 %, a po tretie, že nie je stanovené kritérium týkajúce sa metódy výroby tovarov, ktoré patria do tejto položky.

43

Nakoniec z judikatúry citovanej v bodoch 38 a 39 tohto rozsudku vyplýva, že výrobok získaný kvasením a následne filtračným postupom patrí do položky 2208 KN, keďže stratil vlastnosti kvasených nápojov, ktoré patria do položky 2206 KN, a získal vlastnosti etylalkoholu, na ktorý sa vzťahuje položka 2208 KN.

44

Preto, keďže Ferm Fruit získal v dôsledku rôznych filtračných postupov objektívne vlastnosti etylalkoholu, ktorý patrí do položky 2208 KN, a to neutrálnu farbu, vôňu a chuť, patrí do položky 2208 KN.

45

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na prvú otázku položenú vo veci C‑533/14 odpovedať, že KN sa má vykladať v tom zmysle, že do položky 2208 tejto nomenklatúry patrí nápoj, ako je Ferm Fruit, ktorý sa vyrába kvasením jablkového koncentrátu, je určený na konzumáciu v pôvodnom čistom stave alebo ako základná zložka iných nápojov, je farebne, čuchovo a chuťovo neutrálny v dôsledku čistenia, najmä ultrafiltrácie, a ktorého alkoholometrický objemový titer je bez pridania destilovaného alkoholu 16 %.

46

Druhou otázkou vo veci C‑533/14 sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa KN má vykladať v tom zmysle, že nápoje s alkoholometrickým objemovým titrom 14 %, ktoré sa vyrábajú tak, že k Ferm Fruit sa pridá cukor, arómy, farbivá a ochucovadlá, zahusťovadlá a konzervačné látky a v prípade jedného z nich tiež smotana, a ktoré neobsahujú nijaký destilovaný alkohol, patria do položky 2206, alebo či sa má KN vykladať v tom zmysle, že uvedené nápoje patria do položky 2208 KN.

47

Na úvod treba konštatovať, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑533/14 vyplýva, že k Ferm Fruit, ktorý patrí do položky 2208 KN, bolo pridané určité množstvo prísad, ako je cukor, arómy, farbivá a ochucovadlá, zahusťovadlá a konzervačné látky a v prípade jedného z nich tiež smotana.

48

Ako poznamenal generálny advokát v bode 76 svojich návrhov, zo znenia vysvetliviek k HS týkajúcich sa položky 22.08 HS, ktorá je zhodná s položkou 2208 KN, táto položka zahŕňa výrobky, ktoré obsahujú rôzne prísady, ako je napríklad cukor a arómy.

49

V dôsledku toho nápoje na báze Ferm Fruit, ku ktorým bol pridaný najmä cukor a arómy, majú objektívne vlastnosti likéru a patria do položky 2208 KN.

50

Preto treba na druhú otázku vo veci C‑533/14 odpovedať, že KN sa má vykladať v tom zmysle, že do položky 2208 tejto nomenklatúry patria nápoje s alkoholometrickým objemovým titrom 14 %, ktoré sa vyrábajú tak, že k Ferm Fruit sa pridá cukor, arómy, farbivá a ochucovadlá, zahusťovadlá a konzervačné látky a v prípade jedného z nich tiež smotana, a ktoré neobsahujú nijaký destilovaný alkohol.

51

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má KN vykladať v tom zmysle, že nápoj s alkoholometrickým objemovým titrom 13,4 %, ktorý sa vyrába tak, že k Ferm Fruit sa pridá cukor, arómy, farbivá a ochucovadlá, zahusťovadlá a konzervačné látky a destilovaný alkohol, pričom destilovaný alkohol objemovo aj percentuálne nepresahuje 49 % alkoholu, ktorý sa nachádza v nápoji, a 51 % ostatného alkoholu vzniklo kvasením, patrí do položky 2206 nomenklatúry, alebo či sa má KN vykladať v tom zmysle, že na uvedený nápoj sa vzťahuje položka 2208 KN.

52

Na úvod treba poznamenať, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že uvedený súd zastáva názor, že nápoj, ktorého sa týka konanie vo veci C‑532/14, má charakteristiky a vlastnosti výrobkov, ktoré patria do položky 2208 KN.

53

Napriek tomu má ten istý súd pochybnosti, pokiaľ ide o výklad kritérií stanovených v rozsudku zo 7. mája 2009, Siebrand (C‑150/08, EU:C:2009:294), pokiaľ ide o tarifné zaradenie nápojov, ktoré sa vyrábajú pridaním destilovaného alkoholu a iných látok k základnému kvasenému nápoju.

54

Presnejšie, tento súd sa pýta na to, či ide o súhrn kritérií, ktoré musia byť všetky splnené na to, aby sa nápoj mohol považovať za patriaci do položky 2208 KN, alebo či treba priznať väčšiu dôležitosť príslušným množstvám kvaseného alkoholu a destilovaného alkoholu, než iným objektívnym charakteristikám a vlastnostiam výrobkov.

55

V tejto súvislosti treba poznamenať, že Súdny dvor v bode 35 rozsudku zo 7. mája 2009, Siebrand (C‑150/08, EU:C:2009:294), jasne uviedol, že na určenie podstatného charakteru v zmysle výkladového pravidla č. 3 písm. b) KN možno zohľadniť viaceré objektívne znaky a vlastnosti. Posúdil teda podiel destilovaného alkoholu, ktorý obsahovali predmetné výrobky, na objeme a obsahu alkoholu v týchto výrobkoch. V bodoch 36 a 37 uvedeného rozsudku navyše Súdny dvor preskúmal organoleptické vlastnosti uvedených výrobkov a v bode 38 preskúmal účel ich použitia, pričom v bode 39 dospel k riešeniu, ktoré vyplývalo z celkového posúdenia týchto troch kritérií.

56

Ako to uviedol generálny advokát v bode 84 svojich návrhov, dôležitosť, ktorú Súdny dvor v bode 35 rozsudku zo 7. mája 2009, Siebrand (C‑150/08, EU:C:2009:294), prikladal skutočnosti, že podiel destilovaného alkoholu bol vyšší než podiel kvaseného alkoholu, sa vysvetľuje skutočnosťou, že v konaní, ktorého sa týkal tento rozsudok, bol alkoholometrický objemový titer predmetných výrobkov viac výsledkom destilovaného alkoholu než kvaseného alkoholu, ktorý tieto výrobky obsahovali.

57

Z vyššie uvedeného vyplýva, že prípadný väčší podiel jedného typu alkoholu v porovnaní s druhým typom je len jedným z viacerých kritérií, ktoré sa uplatní vtedy, keď treba v súlade s výkladovým pravidlom č. 3 písm. b) KN rozhodnúť, ktorá zložka dáva posudzovanému výrobku jeho podstatný charakter.

58

Treba poznamenať, že na rozdiel od výrobkov sporných vo veci, ktorej sa týkal rozsudok zo 7. mája 2009, Siebrand (C‑150/08, EU:C:2009:294), výkladové pravidlo č. 3 písm. b) KN neupravuje zaradenie nápoja sporného v konaní vo veci samej. Ako to poznamenal generálny advokát v bode 88 svojich návrhov, zaradenie nápoja Petrikov Creamy Green spočíva na kritériu vlastností a organoleptických charakteristík tohto nápoja.

59

V dôsledku toho taký nápoj, keďže nemá vlastnosti a organoleptické charakteristiky nápojov, ktoré patria do položky 2206 KN, ale vlastnosti a organoleptické charakteristiky výrobkov položky 2208 KN, patrí do poslednej uvedenej položky.

60

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že na otázku vo veci C‑532/14 treba odpovedať, že KN sa má vykladať v tom zmysle, že nápoj s alkoholometrickým objemovým titrom 13,4 %, ktorý sa vyrába tak, že k Ferm Fruit sa pridá cukor, arómy, farbivá a ochucovadlá, zahusťovadlá a konzervačné látky a destilovaný alkohol, pričom destilovaný alkohol objemovo aj percentuálne nepresahuje 49 % alkoholu, ktorý sa nachádza v nápoji, a 51 % ostatného alkoholu vzniklo kvasením, patrí do položky 2208 tejto nomenklatúry.

61

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto: