—

Sodiaal International SA, v zastúpení: F. Plottin a J.‑C. Cavaillé, avocats,

—

francúzska vláda, v zastúpení: D. Colas a S. Ghiandoni, splnomocnení zástupcovia,

—

grécka vláda, v zastúpení: I. Chalkias a A. Vasilopoulou, splnomocnení zástupcovia,

—

Európska komisia, v zastúpení: A. Sauka a D. Triantafyllou, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 3 ods. 1 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, s. 1; Mim. vyd. 01/001, s. 340).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Établissement national des produits de l’agriculture et de la mer (Národná verejnoprávna inštitúcia pre poľnohospodárske výrobky a morské plody) (FranceAgriMer) a spoločnosťou Sodiaal International SA (ďalej len „Sodiaal International“) vo veci pomoci Spoločenstva, ktorú táto spoločnosť neoprávnene prijala v súvislosti s výrobou kazeinátov.

3

Tretie odôvodnenie nariadenia č. 2988/95 uvádza:

„keďže podrobné pravidlá upravujúce toto decentralizované spravovanie a monitoring ich využitia podliehajú rozdielnym podrobným predpisom podľa príslušných politík spoločenstva; keďže sa však treba brániť vo všetkých oblastiach činom, ktoré poškodzujú finančné záujmy spoločenstiev;“

4

Článok 1 nariadenia č. 2988/95 stanovuje:

„1.   Na účely ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev sa týmto prijíma všeobecná úprava týkajúca sa jednotných kontrol a správnych opatrení a sankcií, ktoré sa týkajú protiprávneho konania s ohľadom na právo spoločenstva.

2.   ‚Nezrovnalosť‘ je akékoľvek porušenie ustanovenia práva spoločenstva vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu spoločenstiev alebo rozpočtov nimi spravovaných, buď zmenšením, alebo stratou výnosov plynúcich z vlastných zdrojov vyberaných priamo v mene spoločenstiev alebo neoprávnenou výdajovou položkou.“

5

Článok 3 nariadenia č. 2988/95 stanovuje:

„1.   Premlčacia doba konania je štyri roky od času spáchania nezrovnalosti uvedenej v článku 1 ods. 1. Odvetvové predpisy však môžu ustanoviť kratšie obdobie, ktoré však nesmie byť kratšie ako tri roky.

V prípade pokračujúcej alebo opakujúcej sa nezrovnalosti, premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa nezrovnalosť skončila. V prípade mnohoročných programov plynie premlčacia doba až do úplného skončenia programu.

Premlčacia doba sa prerušuje pri akomkoľvek akte príslušného orgánu, o ktorom je daná osoba upovedomená a týka sa vyšetrovania alebo právneho konania v súvislosti s nezrovnalosťou. Premlčacia doba začína plynúť znova po každom akte prerušenia.

Premlčanie sa však stane účinným najneskôr v deň, keď vyprší dvojnásobok premlčacej doby bez toho, aby príslušný orgán uložil sankciu, s výnimkou prípadu, keď bolo správne konanie prerušené v zmysle článku 6 ods. 1.

…

3.   Členské štáty si zachovávajú možnosť uplatňovať obdobie dlhšie doby a lehoty ako tie, ktoré sú ustanovené v odsekoch 1 a 2 v tomto poradí.“

6

Článok 4 rovnakého nariadenia uvádza:

„1.   Je všeobecným pravidlom, že pri akejkoľvek nezrovnalosti sa neprávom získaná výhoda odníme:

…

2.   Uplatnenie opatrení uvedených v odseku 1 sa obmedzí na zrušenie poskytnutej výhody..., ak je tak ustanovené, [zvýšenej] o úrok určený na základe paušálnej sadzby.

…

4.   Opatrenia ustanovené v tomto článku sa nepovažujú za tresty.“

7

Článok 5 ods. 1 nariadenia č. 2988/95 znie:

„1.   Úmyselná nezrovnalosť alebo nezrovnalosť spôsobené nedbanlivosťou môžu mať za následok tieto správne sankcie:

8

Článok 2262 Občianskeho zákonníka stanovuje:

„Všetky úkony, tak vecnej, ako aj osobnej povahy sa premlčujú po uplynutí tridsiatich rokov.“

9

Sodiaal Industrie SA dostala v roku 1998 pomoc Spoločenstva upravenú v ustanoveniach nariadenia Komisie (EHS) č. 2921/90 z 10. októbra 1990 o pomoci pre výrobu kazeínu a kazeinátov z odstredeného mlieka (Ú. v. ES L 279, s. 22; Mim. vyd. 03/010, s. 387).

10

Počas roka 2001 uskutočnili úradníci Agence centrale des organismes d’intervention dans le secteur agricole (Ústredný úrad intervenčných agentúr v odvetví poľnohospodárstva) (ACOFA) kontrolu. Táto kontrola zistila, že Sodiaal Industrie SA vyrobila v lete 1998 menšie množstvo kazeinátov, než na aké sa jej poskytla pomoc.

11

Rozhodnutím z 11. júla 2007 Office national interprofessionnel de l’élevage et de ses productions (Národný medziodvetvový úrad pre chov a jeho výrobky) uložil Sodiaal Industrie SA vrátenie sumy 288051,14 eur zodpovedajúcej neoprávnene prijatej pomoci.

12

Dňa 30. júna 2008 Sodiaal Industrie SA zanikla zlúčením so Sodiaal International.

13

Rozsudkom z 11. februára 2010 Tribunal administratif de Paris (Správny súd v Paríži, Francúzsko) vyhovel návrhu Sodiaal International, ktorá je právnym nástupcom Sodiaal Industrie SA, na zrušenie uvedeného rozhodnutia.

14

Odvolanie FranceAgriMer, ktorá je právnym nástupcom Office national interprofessionnel de l’élevage et de ses productions, proti uvedenému rozsudku bolo zamietnuté rozsudkom Cour administrative d’appel de Paris (Správny odvolací súd v Paríži, Francúzsko) z 29. mája 2012.

15

FranceAgriMer podala proti tomuto rozsudku kasačný opravný prostriedok na Conseil d’État (Štátna rada).

16

Na podporu svojho opravného prostriedku FranceAgriMer najmä uviedla, že premlčacia doba uvedená v článku 3 ods. 1 štvrtom pododseku nariadenia č. 2988/95 sa na sporné rozhodnutie neuplatňuje, lebo toto rozhodnutie sa netýka uplatnenia správnej sankcie, ale uplatnenia správneho opatrenia.

17

Ustanovenia článku 3 ods. 1 štvrtého pododseku nariadenia č. 2988/95 sa totiž údajne uplatňujú výlučne za predpokladu, že príslušný orgán nerozhodol o nijakej správnej sankcii v zmysle článku 5 tohto nariadenia počas uplynutia dvojnásobku premlčacej doby. Za predpokladu, že počas tejto doby neboli prijaté správne opatrenia v zmysle článku 4 uvedeného nariadenia, sa uvedené ustanovenia údajne neuplatňujú. Podľa FranceAgriMer sa teda mala uplatniť tridsaťročná doba upravená v článku 2262 Občianskeho zákonníka, skrátená podľa úvahy súdu.

18

Za týchto okolností Conseil d’État rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Uplatnia sa ustanovenia článku 3 ods. 1 štvrtého pododseku nariadenia č. 2988/95, podľa ktorých sa premlčanie stane účinným najneskôr v deň, keď vyprší dvojnásobok premlčacej doby bez toho, aby príslušný orgán uložil sankciu, s výnimkou prípadu, keď bolo správne konanie prerušené v zmysle článku 6 ods. 1 tohto nariadenia, výlučne v prípade, keď príslušný orgán do uplynutia dvojnásobku premlčacej doby neuložil v zmysle článku 5 uvedeného nariadenia nijakú sankciu, alebo sa uplatnia aj za predpokladu, že v tejto dobe nebolo prijaté správne opatrenie v zmysle článku 4 tohto nariadenia?“

19

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 3 ods. 1 štvrtý pododsek nariadenia č. 2988/95 má vykladať v tom zmysle, že premlčanie, ktoré stanovuje, sa vzťahuje nielen na konania o nezrovnalostiach vedúce k uloženiu správnych sankcií v zmysle článku 5 tohto nariadenia, ale aj na konania vedúce k prijatiu správnych opatrení v zmysle článku 4 uvedeného nariadenia.

20

Podľa ustálenej judikatúry je na účely výkladu ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (pozri rozsudky Yaesu Europe, C‑433/08, EU:C:2009:750, bod 13; ebookers.com Deutschland, C‑112/11, EU:C:2012:487, bod 12; Brain Products, C‑219/11, EU:C:2012:742, bod 13, a Utopia, C‑40/14, EU:C:2014:2389, bod 27).

21

Preto treba v prvom rade pripomenúť, že článok 1 ods. 1 nariadenia č. 2988/95 zavádza „všeobecnú úpravu týkajúcu sa jednotných kontrol a správnych opatrení a sankcií, ktoré sa týkajú protiprávneho konania s ohľadom na právo [Únie]“, a to, ako vyplýva z tretieho odôvodnenia tohto nariadenia, s cieľom „brániť sa vo všetkých oblastiach činom, ktoré poškodzujú finančné záujmy [Únie]“.

22

Navyše článok 3 ods. 1 prvý pododsek nariadenia č. 2988/95 stanovuje v oblasti stíhania premlčaciu dobu, ktorá začína plynúť od okamihu, keď došlo k nezrovnalosti, ktorou sa podľa článku 1 ods. 2 tohto nariadenia rozumie „akékoľvek porušenie ustanovenia práva [Únie] vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu [Únie]…“.

23

V tejto súvislosti treba konštatovať, že v znení štvrtého pododseku uvedeného článku 3 ods. 1 je uvedené premlčanie „sankcie“, čo by mohlo znamenať, že tento pododsek sa nemá uplatňovať na stíhanie nezrovnalostí vedúce k uloženiu správnej sankcie v zmysle článku 5 tohto nariadenia.

24

Tento doslovný rozbor však nie je rozhodujúci. V druhom rade je totiž potrebné uskutočniť systematickú analýzu článku 3 ods. 1 uvedeného nariadenia.

25

Pritom je najskôr potrebné konštatovať, že takýto systematický prístup k článku 3 ods. 1 nariadenia č. 2988/95 vedie k záveru, že pododseky, z ktorých sa skladá, tvoria celok, ktorého ustanovenia nemožno posudzovať oddelene. Štvrtý pododsek tohto ustanovenia totiž stanovuje „nárazníkovú“ premlčaciu dobu k štvorročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť od vzniku nezrovnalosti a ktorá je uvedená v prvom pododseku tohto ustanovenia. Priznanie rôznej pôsobnosti týmto pododsekom by bolo v rozpore s celkovým poňatím systému premlčania zavedeného uvedeným článkom. Takýto prístup by bol tiež v rozpore s cieľom sledovaným nariadením č. 2988/95 spočívajúcim v poskytnutí koherentného rámca tomuto systému.

26

Systematický a teleologický výklad článku 3 ods. 1 uvedeného nariadenia teda vyžaduje, aby sa „nárazníková“ doba upravená v článku 3 ods. 1 štvrtom pododseku rovnakého nariadenia považovala za uplatňujúcu sa aj na správne opatrenia.

27

Následne treba uviesť, že tento prístup zodpovedá ustálenej judikatúre Súdneho dvora potvrdenej rozsudkom Pfeifer & Langen (C‑52/14, EU:C:2015:381). Podľa tejto judikatúry sa pri uplatňovaní článku 3 ods. 1 nariadenia č. 2988/95 nemá rozlišovať medzi správnou sankciou a správnym opatrením. Súdny dvor jasne rozhodol v tom zmysle, že toto ustanovenie sa uplatňuje tak na všetky nezrovnalosti vedúce k uloženiu správnej sankcie v zmysle článku 5 tohto nariadenia, ako aj na tie, ktoré sú predmetom správneho opatrenia v zmysle článku 4 uvedeného nariadenia, teda opatrenia, ktorého predmetom je odňatie neoprávnene získanej výhody, ktoré však nemá povahu sankcie (pozri v tomto zmysle rozsudky Handlbauer, C‑278/02, EU:C:2004:388, body 33 a 34; Josef Vosding Schlacht‑, Kühl‑ und Zerlegebetrieb a i., C‑278/07 až C‑280/07, EU:C:2009:38, bod 22; Cruz & Companhia, C‑341/13, EU:C:2014:2230, bod 45, ako aj Pfeifer & Langen, C‑52/14, EU:C:2015:381, bod 23).

28

Súdny dvor už totiž zdôraznil, že nezrovnalosti vedúce k prijatiu správnych opatrení v zmysle článku 4 nariadenia č. 2988/95, o aké ide vo veci samej, sa musia považovať za premlčujúce sa v dobe štyroch rokov, ktorá začína plynúť odo dňa, keď k daným nezrovnalostiam došlo, pričom treba zohľadniť úkony prerušujúce premlčanie stanovené v článku 3 ods. 1 treťom pododseku uvedeného nariadenia a dodržať maximálnu dobu stanovenú vo štvrtom pododseku uvedeného článku 3 ods. 1 (rozsudok Cruz & Companhia, C‑341/13, EU:C:2014:2230, bod 64).

29

Z nedávnej judikatúry Súdneho dvora tiež jasne vyplýva, že výklad článku 3 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia č. 2988/95 sa týka možnosti tak sankcie, ako aj správneho opatrenia (rozsudok Pfeifer &Langen, C‑52/14, EU:C:2015:381, body 40, 43 a 47).

30

Napokon je potrebné uviesť ciele sledované článkom 3 ods. 1 nariadenia č. 2988/95. V tejto súvislosti treba konštatovať, že cieľom doby uvedenej v tomto ustanovení je zabezpečenie právnej istoty hospodárskych subjektov (pozri v tomto zmysle rozsudky Handlbauer, C‑278/02, EU:C:2004:388, bod 40, ako aj SGS Belgium a i., C‑367/09, EU:C:2010:648, bod 68). Tieto subjekty totiž musia byť schopné samy určiť, ktoré z ich transakcií sú uzavreté s konečnou platnosťou a ktoré ešte môžu byť predmetom konaní (rozsudok Pfeifer & Langen, C‑52/14, EU:C:2015:381, body 24 a 64).

31

Vzhľadom na uvedené preto judikatúru citovanú v predchádzajúcom bode tohto rozsudku nemožno chápať v tom zmysle, že sa obmedzuje na výklad článku 3 ods. 1 prvého pododseku nariadenia č. 2988/95, ani v tom zmysle, že štvrtý pododsek tohto článku 3 ods. 1 odkazuje výlučne a kategoricky na správne sankcie upravené v článku 5 tohto nariadenia.

32

Pre úplnosť treba zdôrazniť, že týmto výkladom nie je dotknutý článok 3 ods. 3 nariadenia č. 2988/95, podľa ktorého si členské štáty zachovávajú možnosť uplatňovať dlhšie doby ako tie, ktoré sú ustanovené v odsekoch 1 a 2 uvedeného článku 3 (pozri v tomto zmysle rozsudky Cruz & Companhia, C‑341/13, EU:C:2014:2230, bod 54, ako aj Ze Fu Fleischhandel a Vion Trading, C‑201/10 a C‑202/10, EU:C:2011:282, bod 25).

33

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 3 ods. 1 štvrtý pododsek nariadenia č. 2988/95 sa má vykladať v tom zmysle, že premlčanie, ktoré stanovuje, sa vzťahuje nielen na konania o nezrovnalostiach vedúce k uloženiu správnych sankcií v zmysle článku 5 tohto nariadenia, ale aj na konania vedúce k prijatiu správnych opatrení v zmysle článku 4 uvedeného nariadenia.

34

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:

Článok 3 ods. 1 štvrtý pododsek nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev sa má vykladať v tom zmysle, že premlčanie, ktoré stanovuje, sa vzťahuje nielen na konania o nezrovnalostiach vedúce k uloženiu správnych sankcií v zmysle článku 5 tohto nariadenia, ale aj na konania vedúce k prijatiu správnych opatrení v zmysle článku 4 uvedeného nariadenia.