1. 

Česká republika spochybňuje nesplnenie povinnosti, ktoré jej vytýka Komisia, a tvrdí, že články 34 ZFEÚ a 36 ZFEÚ nezakazujú administratívnu prax jej národného puncového úradu, keďže puncové značky WaarborgHolland sa vyrážajú tak v Holandsku, ako aj v prevádzkach nachádzajúcich sa v tretích krajinách (Čína a Thajsko).

2. 

Pokiaľ ide o vzájomné uznávanie národných puncových značiek členských štátov, je doterajšia judikatúra Súdneho dvora ustálená. Táto žaloba je nová v tom, že je potrebné rozhodnúť, či sa táto judikatúra uplatňuje aj na výrobky z drahých kovov z tretích krajín, ktoré boli dovezené do Európskej únie a prepustené tam do voľného obehu, pričom v týchto tretích krajinách boli opatrené puncovou značkou holandského puncového úradu WaarborgHolland.

3. 

Je pravda, že prepustenie do voľného obehu znamená, že výrobky pochádzajúce z krajín mimo Európskej únie sú postavené na úroveň tovaru prepravovaného v rámci EÚ. Toto zaradenie na rovnakú úroveň však nemôže byť dostatočné na dosiahnutie vzájomného uznania: jednou z podmienok, aby členský štát (členský štát určenia) uznal rovnocennosť a nevyžadoval uplatňovanie vlastných noriem, je predchádzajúce uvedenie výrobku na trh v členskom štáte v súlade s jeho vnútroštátnymi pravidlami. S cieľom vymedziť do akej miery a za akých okolností možno vyžadovať splnenie uvedenej podmienky, je v prejednávanej veci potrebné podrobné vysvetlenie.

4.

Komisia zaslala 30. septembra 2011 Českej republike výzvu, v ktorej požadovala vysvetlenie odmietnutia uznať holandské puncové značky Českou republikou, najmä značky puncového úradu WaarborgHolland.

5.

V odpovedi z 30. novembra 2011 Česká republika pripustila, že tieto holandské puncové značky neuznáva, čo podľa jej názoru predstavuje problém slobodného poskytovania služieb, a nie voľného pohybu tovaru. Česká vláda odôvodnila odmietnutie uznania nemožnosťou rozlišovať medzi výrobkami označenými puncovými značkami WaarborgHolland v Holandsku a výrobkami opuncovanými v tretích krajinách a následne dovezenými do Únie.

6.

Komisia, ktorú vysvetlenie českých orgánov nepresvedčilo, zaslala 30. mája 2013 Českej republike odôvodnené stanovisko, v ktorom uviedla, že ustanovenia ZFEÚ o voľnom pohybe tovaru sa uplatňujú na tovar prepustený do voľného obehu na colnom území Únie, a teda na tovar z tretích krajín dovezený do členského štátu v súlade s článkom 29 ZFEÚ. Komisia vyzvala Českú republiku, aby zabezpečila súlad s článkom 34 ZFEÚ v lehote dvoch mesiacov.

7.

V odpovedi z 23. júla 2013 Česká republika trvala na svojom stanovisku a zdôraznila, že odmietnutie uvedenia výrobkov z drahých kovov, ktoré sú označené puncovými značkami WaarborgHolland, na trh, je odôvodnené potrebou chrániť svojich spotrebiteľov.

8.

Vzhľadom na postoj Českej republiky podala Komisia 20. novembra 2014 predmetnú žalobu o nesplnenie povinnosti, v ktorej obhajuje stanovisko uvedené v doterajšom konaní. Česká republika vo svojom vyjadrení k žalobe zotrvala na svojom pôvodnom stanovisku voči Komisii.

9.

Dňa 26. februára 2015 Francúzsko podalo predsedovi Súdneho dvora návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu Českej republiky. Dňa 9. apríla 2015 mu tajomník Súdneho dvora oznámil, že jeho návrhu bolo vyhovené v súlade s článkom 130 rokovacieho poriadku a 26. mája 2015 predložilo Francúzsko svoje vyjadrenie vedľajšieho účastníka.

10.

Komisia aj Česká republika zotrvali v replike a v duplike, ako aj na pojednávaní na Súdnom dvore, ktoré sa konalo 17. februára 2016, na svojich protichodných postojoch.

11.

Podľa Českej republiky je žaloba sčasti neprípustná, keďže Komisia jej nepresným a nejednoznačným spôsobom vytýka nesplnenie povinnosti, pričom poukazuje na odmietnutie uznania „niektorých holandských puncových značiek“, a „najmä puncových značiek WaarborgHolland“, zatiaľ čo v štádiu pred začatím súdneho konania a vo svojej výzve iba odkazovala na puncové značky WaarborgHolland bez toho, aby uviedla akúkoľvek inú puncovú značku. Žaloba by sa teda mala obmedziť iba na odmietnutie uznania uvedených puncových značiek zo strany českých orgánov.

12.

Komisia nesúhlasí s námietkou čiastočnej neprípustnosti a tvrdí, že predmet žaloby nerozšírila, keďže v štádiu pred začatím súdneho konania (konkrétne v odôvodnenom stanovisku) vytýkala Českej republike porušenie článku 34 ZFEÚ z dôvodu neuznania „niektorých holandských puncových značiek“.

13.

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora musí v rámci žaloby o nesplnenie povinnosti akákoľvek žaloba podaná na Súdny dvor obsahovať vymedzenie predmetu sporu a zhrnutie dôvodov, pričom tieto údaje musia byť „dostatočne jasné a presné“, aby mohla žalovaná strana pripraviť svoju obranu a Súdny dvor vykonať preskúmanie. Z toho vyplýva, že podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je žaloba založená, musia koherentným a zrozumiteľným spôsobom vyplývať už z textu samotnej žaloby a žalobné návrhy musia byť formulované jednoznačne, aby Súdny dvor nerozhodol nad rámec návrhov alebo neopomenul rozhodnúť o niektorej výhrade.

14.

Súdny dvor tiež rozhodol, že v rámci žaloby o nesplnenie povinnosti musí Komisia uvádzať žalobné dôvody koherentným a presným spôsobom, aby členský štát a Súdny dvor mohli správne pochopiť rozsah vytýkaného porušenia práva Únie. Táto požiadavka umožňuje, aby mohol uvedený štát vhodne uplatniť svoje dôvody obrany a aby mohol Súdny dvor preveriť existenciu namietaného nesplnenia povinnosti. ( 2 )

15.

Vzhľadom na tieto požiadavky sa domnievam, že argument Českej republiky je opodstatnený a žalobu podanú Komisiou je potrebné vyhlásiť za čiastočne neprípustnú. Vymedzenie predmetu nesplnenia povinnosti je nepresné, keď hovorí o českom odmietnutí uznania „niektorých holandských puncových značiek“, a Komisia spresňuje – a pripája informácie – iba o výrobkoch označených značkou puncového úradu WaarborgHolland, so sídlom v Goude, ktorý ako jediný presunul svoju činnosť do tretích krajín (konkrétne do Číny a Thajska).

16.

Komisia nepredložila žiadne informácie o tom, že by české orgány odmietli uznať puncovú značku označenú značkou druhého holandského puncového orgánu (Edelmetaal Waarborg Nederland B. V., so sídlom v Joure). Česká republika navyše tvrdí, a Komisia tomu neodporuje, že uvedenie českej puncovej značky sa vyžaduje iba pri výrobkoch z drahých kovov označených puncovou značkou WaarborgHolland.

17.

Hoci existuje určitá konzistentnosť medzi konaním Komisie v štádiu pred začatím súdneho konania a v rámci súdneho konania, domnievam sa, že výhrady Komisie adresované Českej republike v súvislosti s jej odmietnutím uznania holandských puncových značiek iných ako značiek WaarborgHolland nie sú presné. Žalobu Komisie je teda potrebné vyhlásiť za čiastočne neprípustnú v rozsahu, v akom sa týka týchto puncových značiek a pripustiť ju v rozsahu, v akom sa týka výrobkov z drahých kovov označených puncovými značkami WaarborgHolland, ktoré české orgány odmietajú.

18.

Pred posúdením nesplnenia povinnosti, ktoré Komisia vytýka Českej republike, je vhodné poukázať na niektoré charakteristiky právnej úpravy – v Európskej únii a na medzinárodnej úrovni – obchodu s výrobkami z drahých kovov.

19.

Uvádzanie týchto výrobkov na trh je jednou z oblastí, kde technické prekážky (ktoré vznikli v dôsledku existencie rozdielnych pravidiel v členských štátoch Európskej únie) nebolo možné odstrániť prostredníctvom harmonizácie právnych predpisov. Vzhľadom na neúspech postupných návrhov Komisie ( 3 ) uplatnila judikatúra Súdneho dvora právnu techniku vzájomného uznávania, ktorú podporuje samotná Komisia ako alternatívu k neexistujúcej harmonizácii. ( 4 )

20.

Príčinou toho, že v prípade výrobkov z drahých kovov zatiaľ neexistuje vnútorný trh s voľným pohybom, je to, že mnoho členských štátov má národné puncové úrady, ktoré používajú rôzne označenia a puncové značky s cieľom zaručiť pôvod a rýdzosť týchto výrobkov. ( 5 ) Účelom týchto puncových značiek je ochrániť spotrebiteľov, zabrániť podvodom a zaručiť poctivosť obchodných transakcií.

21.

Prehľad vnútroštátnych právnych úprav týkajúcich sa výrobkov z drahých kovov je veľmi rôznorodý. Pätnásť krajín (vrátane Českej republiky a Holandska) zaviedlo systém povinného označovania, vykonávaného ich puncovým úradom, ktoré má informovať o tom, že výrobok úspešne prešiel skúškou. Sedem členských štátov má systém dobrovoľného označovania a ďalších päť nemá žiaden systém.

22.

Väčšina technických prekážok obchodu s týmito výrobkami vyplýva z existencie postupu kontroly výrobku puncovým úradom („assay office“) pred jeho uvedením na vnútroštátny trh, ako aj z požiadaviek povinného označovania, ( 6 ) nazývaného puncová značka, ktorá uvádza výrobcu, druh kovu a jeho rýdzosť. Najbežnejšími puncovými značkami sú tieto:

23.

Vzhľadom na technické prekážky, ktoré sú spôsobené rozdielmi medzi vnútroštátnymi pravidlami o puncových značkách výrobkov z drahých kovov, uplatnil Súdny dvor v tejto oblasti svoju judikatúru týkajúcu sa článkov 34 ZFEÚ a 36 ZFEÚ. Uskutočnil to najmä s odkazom na povinnosť vzájomného uznávania rovnocenných puncových značiek.

24.

Úvahy Súdneho dvora boli jasné v rozsudkoch Robertson a i., Houtwiper, Komisia/Írsko a Juvelta ( 9 ), teda v prípadoch obchodu s týmto tovarom v rámci Spoločenstva. Vnútroštátne právne úpravy predstavujú opatrenia s rovnakým účinkom pre dovoz (teda v rozpore s článkom 34 ZFEÚ), ak v prípade výrobkov dovezených z iných členských štátov, v ktorých boli v súlade s právnymi predpismi opuncované a uvedené na trh, stanovia povinnosť získať novú puncovú značku v štáte určenia, keďže táto podmienka spôsobuje, že dovoz týchto výrobkov v rámci Spoločenstva je zložitejší a nákladnejší.

25.

Súdny dvor však uznal, že v prípade, ak harmonizácia na úrovni Únie neexistuje, môže byť požiadavka opuncovania vnútroštátnou puncovou značkou a odmietnutie uznania puncovej značky štátu pôvodu odôvodnená nevyhnutnými požiadavkami ochrany spotrebiteľa a poctivosti obchodných transakcií, rozvinutými v rozsudku Cassis de Dijon. ( 10 ) Puncová značka zaručuje, že spotrebiteľ nebude uvedený do omylu, keďže zrakom, hmatom alebo vážením nemožno posúdiť presný stupeň rýdzosti výrobku z drahých kovov. ( 11 ) Ako hovorí staré príslovie: „Nie je všetko zlato, čo sa blyští“.

26.

Puncovú značku štátu dovozu však nemožno vyžadovať, ak výrobok dovezený z iného členského štátu bol označený puncovou značkou, ktorá bez ohľadu na svoju formu obsahuje údaje rovnocenné údajom požadovaným členským štátom dovozu a zrozumiteľným pre spotrebiteľov tohto štátu ( 12 ). To si teda vyžaduje špecifické uplatnenie zásady vzájomného uznávania rovnocenných vnútroštátnych obchodných právnych úprav, ktoré Súdny dvor často používa ako alternatívu k neexistujúcej harmonizácii s cieľom odstrániť technické prekážky obchodu v rámci Spoločenstva.

27.

V prípade obchodu (s výrobkami z drahých kovov) Únie s tretími krajinami existuje iba málo použiteľných pravidiel a existencia technických prekážok je z dôvodu značnej rôznorodosti vnútroštátnych právnych režimov dokonca väčšia ako na trhu v rámci Spoločenstva. Samozrejme, na tento obchod sa vzťahuje všeobecná právna úprava Svetovej obchodnej organizácie, a najmä GATT a Dohoda o technických prekážkach obchodu. ( 13 ) Únia v rámci spoločnej obchodnej politiky neuzavrela zmluvy o obchode s výrobkami z drahých kovov, ani do svojich zmlúv s tretími krajinami nezačlenila ustanovenia o tomto obchode.

28.

Snaha odstrániť technické prekážky medzinárodného obchodu s týmito výrobkami sa uskutočnila prostredníctvom Dohovoru o kontrole a označovaní výrobkov z drahých kovov, podpísaného 15. novembra 1972 vo Viedni, ktorý vstúpil do platnosti v roku 1975 a ktorého zmluvnými stranami je okrem Švajčiarska, Nórska a Izraela aj šestnásť členských štátov Únie (ďalej len „Viedenský dohovor“). ( 14 ) Pre Českú republiku tento dohovor platí od roku 1994 a pre Holandsko od roku 1999.

29.

Viedenský dohovor uskutočňuje minimálnu harmonizáciu noriem týkajúcich sa puncových značiek s cieľom uľahčiť ich vzájomné uznávanie medzi zmluvnými štátmi. Národné puncové úrady určené v súlade s Dohovorom môžu označovať tieto výrobky spoločnou kontrolnou značkou po tom, čo v súlade so schválenými skúšobnými metódami overia rýdzosť výrobkov zo zlata, striebra a platiny. Každý zmluvný štát umožní, aby výrobky označené spoločnou kontrolnou značkou ( 15 ) boli dovezené na jeho územie bez ďalšieho testovania alebo označovania. Označenie spoločnej kontrolnej značky je dobrovoľné a vývozca má možnosť oň požiadať národný puncový úrad alebo odoslať tovar bez neho do dovážajúcej krajiny, v ktorej sa táto značka vyznačí, ak je tovar v súlade s jej právnymi predpismi a s Dohovorom. Predmety, ktoré sú označené spoločnou kontrolnou značkou a ďalšími tretími značkami uvedenými v Dohovore, sú akceptované zmluvnými štátmi bez ďalšieho testovania alebo označovania.

30.

Neochota niektorých európskych štátov (predovšetkým tých, ktoré majú puncové úrady so širokým zázemím, dlhou tradíciou a mnohými skúsenosťami) pristúpiť k Viedenskému dohovoru viedla k uzatváraniu bilaterálnych zmlúv o vzájomnom uznávaní puncových značiek s tretími krajinami, ktoré sú veľmi aktívne v medzinárodnom obchode s týmito výrobkami. ( 16 )

31.

Komisia sa domnieva, že prax Českej republiky, ktorá vyžaduje vyrazenie českej puncovej značky na výrobkoch z drahých kovov, ktoré sú označené puncovou značkou WaarborgHolland, predstavuje opatrenia s rovnakým účinkom pre dovoz zakázané článkami 34 ZFEÚ a 36 ZFEÚ.

32.

Podľa Komisie je judikatúra Súdneho dvora o uznávaní puncových značiek plne uplatniteľná na postup Českej republiky, keďže sloboda pohybu sa vzťahuje na tovar pochádzajúci z niektorého členského štátu, ako aj na tovar pochádzajúci z tretích krajín, ktorý bol prepustený do voľného obehu v súlade s článkom 29 ZFEÚ. Česká republika nemôže uznávať puncové značky niektorých členských štátov Únie a pristupovať odlišne k výrobkom označeným puncovou značkou WaarborgHolland na základe toho, že tento puncový úrad fyzicky uskutočňuje puncovanie v tretích krajinách, keďže niektoré zo svojich činností presunul mimo Holandska a Úniu.

33.

Česká republika odpovedá, že jej postup je v súlade s článkom 34 ZFEÚ, pretože vzájomné uznávanie puncových značiek platí iba pre tovar pochádzajúci zo Spoločenstva a pre výrobky z tretích krajín prepustené do voľného obehu v Únii, ak už boli uvedené na trh v členskom štáte v súlade s jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi. Na výrobky označené puncovými značkami WaarborgHolland v tretej krajine, prepustené do voľného obehu v Únii a neuvedené v súlade s právnymi predpismi na trh v členskom štáte Únie, sa teda vzájomné uznávanie nevzťahuje, hoci sa puncová činnosť WaarborgHolland mimo Úniu uskutočňuje v súlade s holandskými právnymi predpismi.

34.

Podľa môjho názoru je v prvom rade potrebné jasne uviesť, že za administratívnu prax českého puncového úradu je zodpovedná Česká republika, takže podľa judikatúry Súdneho dvora ju možno považovať za opatrenia s rovnakým účinkom ako množstevné obmedzenia dovozu. ( 17 )

35.

V druhom rade sa nestotožňujem s argumentom Českej republiky (uvedeným v štádiu pred začatím súdneho konania), podľa ktorého je potrebné jej postup posudzovať z hľadiska pravidiel a judikatúry týkajúcich sa slobodného poskytovania služieb. Ako zdôraznila Komisia, obmedzenia uložené Českou republikou priamo ovplyvňujú obchod s výrobkami z drahých kovov, a nie poskytovanie služby opuncovania. Puncová značka je uvedená na tovare, ktorého je súčasťou, takže česká prax má vplyv na voľný pohyb tovaru, a nie na slobodné poskytovanie služieb. Táto administratívna prax, uplatňovaná bez rozdielu, ovplyvňuje uvádzanie určitého druhu tovaru na trh.

36.

V treťom rade sa domnievam, že česká administratívna prax jasne spadá pod definíciu opatrenia s rovnakým účinkom ako množstevné obmedzenie dovozu, formulovanú judikatúrou Súdneho dvora pri výklade článku 34 ZFEÚ. Za takéto opatrenie je potrebné považovať akúkoľvek obchodnú právnu úpravu členských štátov, ktorá by priamo, či nepriamo mohla skutočne alebo potenciálne narušiť obchod v rámci Únie. ( 18 )

37.

Súdny dvor konštatoval, že prekážky voľného pohybu tovaru vyplývajúce v prípade, že neexistuje harmonizácia právnych predpisov, z uplatňovania pravidiel týkajúcich sa podmienok, ktoré musí tento tovar spĺňať, na tovar pochádzajúci z iných členských štátov, v ktorých sa v súlade s právnymi predpismi vyrába a uvádza na trh, hoci sa tieto pravidlá uplatňujú bez rozdielu na všetky výrobky, predstavujú opatrenia s rovnakým účinkom zakázané článkom 34 ZFEÚ za predpokladu, že toto uplatňovanie nemožno odôvodniť z dôvodu všeobecného záujmu, ktorý by mohol prevážiť nad požiadavkami voľného pohybu tovaru. ( 19 )

38.

Požiadavka označenia českej puncovej značky na výrobkoch opatrených puncovými značkami WaarborgHolland sťažuje uvádzanie týchto výrobkov na český trh, keďže vyžaduje označenie dvojitou puncovou značkou; okrem toho vyžaduje zaplatenie poplatku puncovému úradu štátu dovozu a odďaľuje uvedenie na trh, a tým sa zvyšujú náklady. ( 20 )

39.

Zákaz uvedený v článku 34 ZFEÚ sa v zásade a so spresnením, ktoré uvediem ďalej, týka tovaru v rámci obchodu vo vnútri Spoločenstva, ako aj tovaru pochádzajúceho z tretích krajín, ktorý bol prepustený do voľného obehu v Únii. Súdny dvor spresnil, že pokiaľ ide o voľný pohyb tovaru vo vnútri Únie, sú výrobky prepustené do voľného obehu s konečnou platnosťou a úplne postavené na úroveň s výrobkami pochádzajúcimi z členských štátov. ( 21 )

40.

České opatrenie je teda v rozpore s článkom 34 ZFEÚ v rozsahu, v akom sa vzťahuje na výrobky z drahých kovov vyrobené a uvedené na trh v Holandsku, ktoré sú opatrené puncovou značkou WaarborgHolland. Je s ním v rozpore aj vtedy, ak sa uplatňuje na tento druh výrobkov, ktoré boli vyrobené v tretích krajinách, v ktorých boli opatrené puncovou značkou WaarborgHolland, a pred dovozom do Českej republiky boli dovezené do niektorého členského štátu Únie a prepustené tam do voľného obehu.

41.

Česká republika, ktorú podporuje Francúzsko, sa snaží odôvodniť svoju administratívnu prax s odkazom na nevyhnutnú požiadavku ochrany spotrebiteľa. Okrem toho je presvedčená, že rešpektuje zásadu proporcionality, pretože neexistuje spôsob, ako rozlišovať výrobky, ktoré WaarborgHolland opuncoval na území Holandska, od výrobkov opatrených jeho puncovou značkou v tretích krajinách. Ako uvádza Česká republika vo svojom vyjadrení k žalobe, snaha zaviesť na základe rokovaní s WaarborgHolland spoľahlivý spôsob, ako odlišovať jedny výrobky od druhých, bola neúspešná.

42.

Ako som už uviedol, Súdny dvor pripustil, že v prípade, že harmonizácia na úrovni Únie neexistuje, môže byť požiadavka opuncovania vnútroštátnou puncovou značkou a odmietnutie uznania puncovej značky štátu pôvodu odôvodnená nevyhnutnými požiadavkami ochrany spotrebiteľa a poctivosti obchodných transakcií. Česká republika by sa podľa tohto kritéria mohla dovolávať ochrany spotrebiteľa s cieľom legitimizovať prax spočívajúcu vo vyžadovaní českého označenia a v odmietnutí uznania puncových značiek WaarborgHolland.

43.

Túto administratívnu prax však možno odôvodniť ochranou spotrebiteľa iba vtedy, ak sú splnené dve kumulatívne podmienky, a to ak: a) puncové značky WaarborgHolland neposkytujú ochranu rovnocennú českým puncovým značkám a b) uvedená prax rešpektuje zásadu proporcionality.

44.

Podľa Komisie poskytujú česká a holandská puncová značka spotrebiteľovi podobnú ochranu, v dôsledku čoho by Česká republika podľa judikatúry Súdneho dvora ( 22 ) mala akceptovať ich vzájomné uznávanie. České orgány v skutočnosti toto tvrdenie Komisie nespochybňujú a akceptujú rovnocennosť českej a holandskej puncovej značky, ale iba pri výrobkoch, ktoré WaarborgHolland opuncoval na území Holandska, a nie pri výrobkoch, ktoré WaarborgHolland opuncoval v tretích krajinách a ktoré boli potom prepustené do voľného obehu v Únii a dovezené do Českej republiky.

45.

Komisia tvrdí, že vzájomné uznávanie českej a holandskej puncovej značky nemožno vylúčiť na základe toho, že WaarborgHolland presunul časť svojej činnosti do tretích krajín, keďže holandské orgány túto činnosť naďalej kontrolujú na základe svojich vnútroštátnych právnych predpisov. V tejto súvislosti sú výrobky, ktoré WaarborgHolland opuncoval na území Holandska, a výrobky, ktoré tento puncový úrad opuncoval v tretích krajinách, porovnateľné, po ich prepustení do voľného obehu v ktoromkoľvek členskom štáte Únie.

46.

Naopak, Česká republika, ktorú podporuje Francúzsko, sa domnieva, že vzájomné uznávanie je pri výrobkoch z drahých kovov možné iba v prípade, že boli opuncované na území niektorého členského štátu Únie, a nie vtedy, keď ide o výrobky opuncované v tretích krajinách, hoci by to vykonal puncový úrad členského štátu a pravdepodobne v súlade s právnymi predpismi tohto štátu. Takéto výrobky predstavujú tovar z tretích krajín a zásada vzájomného uznávania sa na ne neuplatňuje, hoci boli prepustené do voľného obehu v štáte Únie, pokiaľ v tomto štáte nie sú uvedené na trh v súlade s jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi.

47.

Riešenie sporu si podľa môjho názoru vyžaduje uplatnenie zásady vzájomného uznávania puncových značiek na jednotlivé skutkové okolnosti primeraným spôsobom. Po prvé som toho názoru, že táto zásada je plne uplatniteľná v prípade výrobkov vyrobených a uvedených na trh v Holandsku v súlade s právnymi predpismi a potom vyvezených do Českej republiky. Judikatúra Súdneho dvora o vzájomnom uznávaní rovnocenných puncových značiek sa za týchto okolností jednoznačne uplatní.

48.

Po druhé táto zásada sa uplatňuje tiež pri výrobkoch, ktoré boli vyrobené z drahých kovov v tretích krajinách, WaarborgHolland ich označil holandskou puncovou značkou vo svojich prevádzkach v Číne alebo v Thajsku, potom boli prepustené do voľného obehu v Únii, uvedené v súlade s právnymi predpismi na trh v Holandsku a následne vyvezené do Českej republiky. V tomto prípade je zároveň nevyhnutné vzájomné uznanie českej a holandskej puncovej značky, keďže holandské orgány overili zlučiteľnosť predmetov dovezených z tretích krajín, v ktorých boli opatrené puncovými značkami WaarborgHolland, s holandskými právnymi predpismi.

49.

Tretí prípad predstavujú výrobky z drahých kovov, ktoré boli vyrobené v tretích krajinách, WaarborgHolland ich vo svojich prevádzkach v Číne alebo v Thajsku označil holandskou puncovou značkou a potom boli dovezené do Únie a tam prepustené do voľného obehu a v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v inom členskom štáte ako Holandsko, ktorého vnútroštátne predpisy vyžadujú použitie puncových značiek podobných českej puncovej značke. V tomto prípade sa prikláňam k tomu, že vzájomné uznávanie funguje rovnako ako v predchádzajúcom prípade, keďže členský štát pôvodu overí zlučiteľnosť puncových značiek WaarborgHolland opatrených v tretích krajinách s vlastnými právnymi predpismi. Česká republika by sa na toto overenie mala spoliehať a uplatniť vzájomné uznávanie puncových značiek na výrobky dovezené na jej územie za týchto podmienok.

50.

Naproti tomu existujú tri situácie, v ktorých sa zásada vzájomného uznávania (holandskej a českej puncovej značky) neuplatní, a to vtedy, keď ide o: a) predmety dovezené priamo do Českej republiky; b) výrobky, ktoré WaarborgHolland opuncoval vo svojich prevádzkach v Číne alebo v Thajsku, dovezené do niektorého štátu Únie a tam prepustené do voľného obehu bez toho, aby v ňom boli uvedené na trh, a potom vyvezené do Českej republiky, a c) výrobky, ktoré WaarborgHolland opuncoval vo svojich prevádzkach mimo Únie, dovezené do štátu Únie, v ktorom neexistujú vnútroštátne normy vyžadujúce použitie puncovej značky, prepustené tam do voľného obehu a uvedené na trh a potom vyvezené do Českej republiky.

51.

V súvislosti s týmito troma kategóriami vzniká problém, ktorý ešte nie je definitívne vyriešený, a to problém uplatniteľnosti zásady vzájomného uznávania, rozvinutej judikatúrou Súdneho dvora v súvislosti s obchodom v rámci Spoločenstva, na tovar dovezený z tretích krajín.

52.

Komisia poukazuje na to, že prepustenie do voľného obehu stavia dovezené výrobky opatrené holandskou puncovou značkou WaarborgHolland v tretích krajinách na rovnakú úroveň ako výrobky opuncované týmto puncovým úradom na území Holandska. Česká republika naopak tvrdí, že vzájomné uznávanie puncových značiek si vyžaduje prepustenie týchto výrobkov do voľného obehu a okrem toho ich uvedenie na trh v členskom štáte v súlade s jeho vnútroštátnymi predpismi.

53.

V článku 28 ods. 2 ZFEÚ sa spresňuje, že ustanovenia týkajúce sa voľného pohybu tovaru „sa vzťahujú na výrobky s pôvodom v členských štátoch a na výrobky s pôvodom v tretích krajinách, ktoré sú v členských štátoch vo voľnom obehu“. V článku 29 ZFEÚ sa uvádza, že „za výrobky vo voľnom obehu v členskom štáte sa považujú tie výrobky s pôvodom v tretích krajinách, pri ktorých boli splnené dovozné formálne náležitosti a zaplatené clá a poplatky s rovnakým účinkom ako iné splatné a vyrubené clá v tomto členskom štáte, ak sa na tieto výrobky nevzťahuje nárok na plné alebo čiastočné vrátenie týchto ciel a poplatkov“. Článok 79 Colného kódexu Spoločenstva, ako aj článok 129 modernizovaného Colného kódexu ( 23 ), ktorý sa bude uplatňovať od 16. apríla 2016, stanovujú, že prepustením do voľného obehu získava tovar, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, colný štatút tovaru Spoločenstva.

54.

Tieto normy stavajú tovar z Únie na úroveň tovaru pochádzajúceho z tretích krajín, ktorý bol prepustený do voľného obehu po splnení colných formálnych náležitostí a náležitosti obchodnej politiky, čo potvrdzuje judikatúra Súdneho dvora od vydania rozsudku Donckerwolke a i. ( 24 ) Postavenie na rovnakú úroveň však samo osebe nezaručuje tovaru dovezenému z tretích krajín a prepustenému do voľného obehu v členskom štáte absolútnu slobodu pohybu v ostatných členských štátoch. ( 25 ) Dovezený tovar musí spĺňať právne predpisy členského štátu, v ktorom sa najprv uvádza na trh, aby mohol neskôr využívať výhody, ktoré prináša sloboda pohybu, a tým aj profitovať z uplatňovania zásady vzájomného uznávania. ( 26 )

55.

Súdny dvor podľa tohto kritéria postupoval aj v rozsudku Expo Casa Manta, ( 27 ) v ktorom konštatoval, že „uvedenie na trh je fázou nasledujúcou po dovoze. Rovnako ako výrobok vyrobený v súlade s právnymi predpismi v Spoločenstve nemôže byť uvedený na trh iba na základe tejto okolnosti, legálny dovoz výrobku neznamená, že je tomuto výrobku automaticky umožnený vstup na trh“ a že „v rozsahu, v akom neexistuje právna úprava Spoločenstva, ktorá by harmonizovala podmienky uvádzania príslušných výrobkov na trh, môže členský štát, v ktorom sú prepustené do voľného obehu, brániť ich uvádzanie na trh, ak nespĺňajú podmienky stanovené na tento účel vnútroštátnym právom“.

56.

Tieto závery Súdneho dvora sa prejavili v článkoch 27 až 29 nariadenia (ES) č. 765/2008, ( 28 ) ktoré stanovujú, akú kontrolu môžu vykonávať vnútroštátne orgány dohľadu nad trhom a colné orgány v prípade výrobkov dovezených z tretích krajín pred ich prepustením do voľného obehu, aby zabezpečili dodržiavanie harmonizovaných európskych noriem. Kontrola sa obmedzuje na zisťovanie vážnych rizík pre zdravie alebo bezpečnosť, medzi ktoré nepatrí falšovanie výrobkov z drahých kovov.

57.

Logika zásady vzájomného uznávania ma okrem iného privádza k výkladu, že jej uplatnenie je potrebné obmedziť a) na obchod v rámci Únie s tovarom pochádzajúcim z Únie, legálne vyrobeným a uvedeným na trh v členskom štáte v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou, a b) na obchod s tovarom z tretích krajín vo voľnom obehu, ktorý bol v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v jednom členskom štáte a vyvezený do iného členského štátu. ( 29 )

58.

Na rozdiel od vyššie uvedeného nemôžu dovozcovia využívať vzájomné uznávanie s cieľom uvádzať na trh Únie tovar pochádzajúci z tretích krajín, ktorý nespĺňa právne predpisy žiadneho členského štátu. ( 30 ) Uplatňovanie techniky vzájomného uznávania v medzinárodnom obchode Únie s tretími krajinami si vyžaduje uzavretie špecifickej medzinárodnej zmluvy ( 31 ) alebo začlenenie ustanovení v tomto zmysle, ktoré sú v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie, do rozsiahlejšej obchodnej zmluvy.

59.

V súlade s týmito východiskami je potrebné objasniť, či Česká republika môže odmietať uplatňovanie vzájomného uznávania na účely ochrany spotrebiteľa a vyžadovať označovanie vlastnej puncovej značky na predmetoch, ktoré WaarborgHolland opuncoval vo svojich prevádzkach mimo Únie. Podľa môjho názoru a na základe predchádzajúcich úvah je Česká republika oprávnená konať tak v troch vyššie uvedených prípadoch, ( 32 ) na ktoré nie je možné uplatňovať judikatúru Súdneho dvora o vzájomnom uznávaní puncových značiek členskými štátmi.

60.

Ak výrobok z drahých kovov nespĺňa právnu úpravu žiadneho členského štátu o uvádzaní tohto druhu tovaru na trh (ktorý nie je harmonizovaný) alebo ak je dovezený priamo z tretej krajiny, nemôže sa naň vzťahovať vzájomné uznávanie puncových značiek. Vzájomné uznávanie sa totiž uplatňuje, ako som už uviedol, iba na výrobky, ktoré spĺňajú pravidlá členského štátu, ktorého právne predpisy vyžadujú používanie puncových značiek alebo podobné mechanizmy, keďže je založené na vzájomnej dôvere členských štátov v účinnosť ich príslušných opatrení s cieľom zabrániť podvodom voči spotrebiteľom v súvislosti s výrobkami zo zlata.

61.

Táto dôvera neexistuje, ak sa obchod s výrobkami z drahých kovov uskutočňuje medzi Úniou a tretími krajinami, v ktorých nie je používanie puncových značiek bežné, s výnimkou signatárov Viedenského dohovoru. Únia nie je zmluvnou stranou tohto dohovoru, ku ktorému pristúpilo šestnásť jej členských štátov, vrátane Holandska a Českej republiky. Viedenský dohovor, ktorý nie je súčasťou práva Únie, nemôže slúžiť ako základ pre uplatňovanie zásady vzájomného uznávania, ktorej základom je práve posledný uvedený právny poriadok.

62.

Komisia tvrdí, že judikatúra Súdneho dvora o vzájomnom uznávaní puncových značiek by sa mala uplatňovať aj v týchto troch prípadoch. Podľa jej názoru sú výrobky dovezené z tretích krajín a prepustené do voľného obehu v štátoch Únie v súlade s holandskou právnou úpravou, pretože WaarborgHolland pri označovaní svojich puncových značiek v prevádzkach v tretích krajinách vychádza z tejto právnej úpravy a jeho prevádzky podliehajú kontrole holandských orgánov, ktorá je podobná kontrole uskutočnenej v prípade činnosti vykonávanej v Holandsku. Presun služieb opuncovania do tretích krajín, ktorý holandská právna úprava umožňuje, ( 33 ) by nemal brániť uplatneniu zásady vzájomného uznávania.

63.

Komisia v tomto zmysle uviedla, že WaarborgHolland má certifikát vydaný holandským akreditačným orgánom, ( 34 ) ktorý ho oprávňuje vykonávať činnosť puncovania mimo územia Holandska. Komisia na pojednávaní uviedla, že v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia č. 765/2008 ( 35 ) sú české orgány povinné uznávať rovnocennosť osvedčení orgánov posudzovania zhody (v tomto prípade WaarborgHolland), riadne akreditovaných vnútroštátnym akreditačným orgánom [v tomto prípade Raad voor Accrediatie (Akreditačná rada)].

64.

Komisia okrem toho poukázala na kontrolné právomoci holandských orgánov v rámci uplatňovania vnútroštátnych právnych predpisov v súvislosti s činnosťou WaarborgHolland v tretích krajinách, hoci nepredložila žiadny dôkaz o početnosti a intenzite týchto kontrol.

65.

Nie som však presvedčený o tom, že tieto faktory sú dostatočné na to, aby bolo možné prijať tvrdenie Komisie. Vzájomné uznávanie stanovené nariadením č. 765/2008 pre osvedčenia vydané orgánmi posudzovania zhody, ktoré boli riadne akreditované vnútroštátnym akreditačným orgánom, sa uplatní iba vtedy, ak sa uvedené potvrdenia vydávajú na území členského štátu. Článok 7 nariadenia č. 765/2008 pripúšťa v určitých prípadoch ako výnimku cezhraničnú akreditáciu, ale neuvádza možnosť vydávať osvedčenia mimo územia Únie, čo je v súlade s praxou akceptovať ich iba vtedy, keď Únia uzavrela medzinárodnú zmluvu s tretími krajinami. ( 36 ) Únia neuzavrela s Čínou ani s Thajskom žiadnu medzinárodnú zmluvu o vzájomnom uznávaní posudzovania zhody, ktorá by sa mohla uplatňovať na puncové značky, ktoré WaarborgHolland používa v týchto krajinách.

66.

Na druhej strane, ako uviedli Česká republika a Francúzsko, kontrolné právomoci holandského vnútroštátneho akreditačného orgánu, ktorý dohliada na činnosť puncových úradov, nemôžu byť rovnaké na území Holandska ako v tretej krajine. Kontrola podvodov pri výrobkoch z drahých kovov si vyžaduje vzájomnú administratívnu spoluprácu medzi puncovými úradmi, ktoré tieto podvody odhaľujú prostredníctvom chemickej analýzy výrobkov a ďalšími verejnými orgánmi (colné a finančné orgány, policajné orgány, súdy), ktoré ich stíhajú a potláčajú. Výkon týchto kontrolných právomocí sa spája s prípadným uplatnením správnych a trestných sankcií, ktoré majú nevyhnutne územnú pôsobnosť a holandské orgány ich nemôžu uplatniť v tretej krajine.

67.

V konečnom dôsledku je povinné puncovanie v krajinách, ktoré ho uplatňujú, administratívnou činnosťou spojenou s uplatňovaním štátnej suverenity, ktorá sa nezlučuje s možnosťou presunu do tretích krajín, pokiaľ neexistuje medzinárodná zmluva. ( 37 )

68.

Administratívna povaha puncovania zaručuje tiež väčšiu nezávislosť puncových úradov pri výkone tejto činnosti voči podnikom v tomto odvetví. Presun do tretích krajín môže ohroziť nezávislosť, keďže, ako uviedlo Francúzsko na pojednávaní, ochrana poskytovaná správnym právom v tretej krajine nemusí byť podobná ochrane v štáte Únie.

69.

Aby som to zhrnul, Česká republika môže pri dodržiavaní článku 34 ZFEÚ a judikatúry Súdneho dvora, ktorá ho vykladá v súvislosti so vzájomným uznávaním puncových značiek, vyžadovať označenie vlastnej puncovej značky na výrobkoch vyrobených z drahých kovov v tretích krajinách, na ktorých WaarborgHolland vyznačil holandskú puncovú značku mimo Únie, v týchto troch prípadoch:

70.

Naopak, vzhľadom na zásadnú rovnocennosť medzi českou puncovou značkou a holandskou puncovou značkou WaarborgHolland porušuje Česká republika článok 34 ZFEÚ a judikatúru Súdneho dvora, ktorá ho vykladá, keď vyžaduje uvedenie českej puncovej značky na týchto kategóriách výrobkov z drahých kovov:

71.

V prípadoch, v ktorých Česká republika podľa môjho názoru porušuje článok 34 ZFEÚ, je potrebné ešte určiť, či sa možno domnievať, že jej postup je v súlade so zásadou proporcionality, teda či neexistuje alternatíva, ktorá by pri ochrane spotrebiteľa pred podvodmi pri obchodovaní s týmito výrobkami menej obmedzovala voľný pohyb tovaru. ( 38 )

72.

Ako uvádza Francúzsko vo svojom vyjadrení vedľajšieho účastníka, ak by WaarborgHolland používal pri svojej činnosti v tretích krajinách puncovú značku odlišnú od značky používanej na území Holandska, bola by to možno menej obmedzujúca alternatíva. Česká republika by tak mohla vyžadovať uvedenie českej puncovej značky iba pri výrobkoch, ktoré WaarborgHolland opuncoval vo svojich pobočkách mimo Európskej únie, a zároveň uznávať rovnocennosť holandskej puncovej značky, ktorou WaarborgHolland označuje výrobky v Holandsku. Zdá sa, že Česká republika sa o tento spôsob riešenia snažila, ale WaarborgHolland s ním nesúhlasil, ( 39 ) takže vzhľadom na nemožnosť rozlišovať medzi výrobkami, ktoré WaarborgHolland opuncoval v Holandsku, a výrobkami opuncovanými v jeho prevádzkach mimo Únie, stanovila Česká republika pri všetkých výrobkoch povinnosť získať českú puncovú značku ako podmienku ich uvedenia na trh na jej území.

73.

Podľa môjho názoru nie je táto prax v súlade so zásadou proporcionality, keďže existujú opatrenia, ktoré by obmedzovali obchod v rámci Spoločenstva menej, napríklad požiadavka českých orgánov preukázať pôvod výrobku. To by mohlo byť vyjadrené napríklad požiadavkou, aby výrobky, ktoré opuncoval WaarborgHolland, boli označené identifikačnou značkou, ktorá informuje o mieste ich výroby. ( 40 ) České orgány by tak mohli uznávať holandskú puncovú značku, ktorú uviedol WaarborgHolland na výrobky vyrobené v Holandsku, a súčasne vyžadovať označenie českej puncovej značky iba na výrobkoch, ktoré WaarborgHolland opuncoval v tretích krajinách.

74.

Popísané opatrenie by však neumožňovalo identifikovať výrobky, ktoré WaarborgHolland opuncoval v tretích krajinách a ktoré sú dovezené do Holandska (alebo do členských štátov so systémom puncových značiek podobným českému systému puncových značiek) a tam uvedené na trh a následne sú vyvezené do Českej republiky. V týchto prípadoch by dovozca mohol preukázať predchádzajúce uvedenie na trh v súlade s právnymi predpismi v niektorých členských štátov prostredníctvom rôznych dôkazných prostriedkov, ako sú faktúry alebo etikety výrobku, daňové doklady alebo dokumenty o predaji alebo písomné potvrdenie príslušného orgánu členského štátu, v ktorom sa výrobok uvádza na trh. ( 41 ) Všetky tieto opatrenia sú pre obchod s výrobkami z drahých kovov menej obmedzujúce ako požiadavka uvedenia českej puncovej značky na výrobky opatrené puncovou značkou WaarborgHolland.

75.

Na základe uvedených úvah navrhujem, aby Súdny dvor: