15.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 78/4

1.

Je možné domnievať sa, že záruka, v zmysle ktorej na nadobúdateľa, ktorý získal podnik alebo jeho organizačnú zložku v konkurze, neprejdú záväzky vyplývajúce z dlhov na sociálnom zabezpečení, ktoré predchádzajú nadobudnutiu podniku alebo zo skorších dlhov z pracovnoprávnych vzťahov za predpokladu, že sa v rámci konkurzného konania zabezpečí najmenej ochrana rovnocenná s ochranou uvádzanou v smerniciach Spoločenstva, sa vzťahuje jedine a výhradne na záväzky priamo súvisiace s pracovnými zmluvami alebo pracovnoprávnymi vzťahmi, alebo sa táto záruka v kontexte celkovej ochrany práv zamestnancov a zachovania zamestnanosti má vzťahovať aj na pracovnoprávne záväzky alebo dlhy voči sociálnemu zabezpečeniu, ktoré predchádzajú prevodu na tretiu osobu?

2.

V kontexte tohto zabezpečenia práv zamestnancov, môže súd, ktorý vedie konkurzné konanie a rozhoduje o prevode, poskytnúť nadobúdateľovi podniku záruku, ktorá sa nevzťahuje len na práva vyplývajúce z pracovných zmlúv, ale aj na dlhy predchádzajúce prevodu, ktoré môže mať úpadca voči zamestnancom, ktorým zanikol pracovnoprávny vzťah alebo predchádzajúce dlhy voči sociálnemu zabezpečeniu?

3.

Ten, kto v konkurze nadobudne podnik alebo jeho organizačnú zložku so záväzkom zachovať všetky pracovné zmluvy alebo ich časť, pričom vstúpi do práv a záväzkov z týchto zmlúv, získa záruku, že od neho nebudú vymáhané alebo na neho nebudú prevedené iné záväzky prevádzateľa vyplývajúce zo zmlúv alebo vzťahov, do ktorých takto vstúpil, osobitne pokiaľ ide o predchádzajúce pracovné záväzky voči sociálnemu zabezpečeniu[?]

4.

V konečnom dôsledku je možné vykladať smernicu 2001/23 (1), pokiaľ ide o prevod podnikov alebo organizačných zložiek podnikov, ktorých platobná neschopnosť a likvidácia bola vyhlásená správnymi alebo súdnymi orgánmi, v tom zmysle, že umožňuje nielen ochranu pracovných zmlúv, ale aj istotu, že nadobúdateľ nemusí zodpovedať za dlhy predchádzajúce prevodu uvedeného podniku[?]

5.

Tento súd sa pýta, či znenie článku 149 ods. 2 španielskeho zákona o konkurze, pokiaľ ide o sukcesiu podnikov, je vyjadrením vnútroštátneho práva, ktoré si vyžaduje článok 5 ods. 2 písm. a) uvedenej smernice 23/2001, aby platila výnimka.

6.

A ak platí predchádzajúce, či uznesenie o prevode podniku, ktoré vydáva súd v konkurznom konaní s takýmito zárukami a ochranou, musí byť vždy záväzné pre ostatné súdy alebo správne konania začaté proti novému nadobúdateľovi v súvislosti s dlhmi predchádzajúcimi prevodu podniku a teda stanoviť, že článok 44 Zákonníka práce nemôže zostať nedotknutý ustanovením článku 149 ods. 2 a 3 zákona o konkurze.

7.

Ak by sa naopak prijal záver, že článok 149 ods. 2 a 3 zákona o konkurze neplatí ako výnimka článku 5 smernice; Súdny dvor sa teda vyzýva, aby rozhodol, či režim, ktorý ustanovuje článok 3 ods. 1 smernice [bude mať] vplyv výlučne iba na pracovnoprávne práva a záväzky v užšom zmysle, vyplývajúce z platných zmlúv, na základe čoho by sa práva a povinnosti vyplývajúce z kvót sociálneho zabezpečenia alebo iné povinnosti podľa pracovných zmlúv ukončených už pred začatím konkurzného konania nemali v žiadnom prípade považovať za prenesené na nadobúdateľa.