i)

Všeobecný súd sa v odôvodnení svojho rozsudku nevyjadril k otázkam položeným účastníkom konania formou opatrenia na zabezpečenie riadneho priebehu konania, ani k ich stanoviskám v tejto súvislosti.

ii)

Vyššie uvedené predstavuje podstatnú procesnú vadu, ktorá patrí do pôsobnosti článku 58 Štatútu Súdneho dvora, keďže Všeobecný súd bol povinný zaoberať sa so všetkými vznesenými návrhmi, námietkami a tvrdeniami účastníkov konania.

i)

Všeobecný súd uplatnil článok 107 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 1 písm. c) nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (1) v rozpore s právom tým, že vychádzal z toho, že ide o novú pomoc v prospech spoločnosti Ruse Indăstri AD.

ii)

Všeobecný súd vydal svoj rozsudok za porušenia článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keďže nesprávne vychádzal z toho, že štátna pomoc je nezlučiteľná s vnútorným trhom Únie a že skresľuje hospodársku súťaž, a že okolnosť, že štát nepožadoval vrátenie dlhu, predstavuje pre uvedenú spoločnosť výhodu.

iii)

Rozsudok Všeobecného súdu nezodpovedá článku 107 ods. 1 ZFEÚ a článku 296 ZFEÚ, keďže komora uplatnila z právneho hľadiska nesprávny predpoklad pri svojom posúdení vykonanom v súvislosti s kritériami zvolenými Európskou komisiou pre súkromného veriteľa. Európska komisia vo svojom rozhodnutí nepodložila svoje závery v súvislosti s kritériom súkromného veriteľa analýzou a ekonomickými dôvodmi, v dôsledku čoho pre Všeobecný súd neexistoval právny základ, aby súhlasil s jej tvrdeniami.

iv)

Všeobecný súd nesprávne vyložil a uplatnil článok 14 nariadenia (ES) č. 659/1999 a článok 296 ZFEÚ, pretože Európska komisia mala v rozhodnutí uviesť sumu štátnej pomoci podliehajúcu vráteniu aj s úrokmi, pričom Európska komisia mala pre tieto úroky stanoviť primeranú sadzbu, čo neurobila — to znamená, že právny akt Európskej komisie nie je odôvodnený.