Okolnosti predchádzajúce sporu

Konanie pred Všeobecným súdom a napadnutý rozsudok

Návrhy účastníkov konania

O odvolaní

O prvom odvolacom dôvode založenom na porušení práv na obhajobu z dôvodu procesných chýb

O prvej časti prvého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa oprávnenia Komisie prvýkrát sa odvolávať pred Všeobecným súdom na dôkazy obsiahnuté v správnom spise

– Tvrdenia spoločností Dole

– Posúdenie Súdnym dvorom

O druhej časti prvého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa prípustnosti dôkazného prostriedku predloženého spoločnosťami Dole na pojednávaní na Všeobecnom súde

– Tvrdenia spoločností Dole

– Posúdenie Súdnym dvorom

O tretej časti prvého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa zamietnutia prílohy C.7 repliky ako neprípustnej zo strany Všeobecného súdu

– Tvrdenie spoločností Dole

– Posúdenie Súdnym dvorom

O štvrtej časti prvého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa porušenia zásady rovnosti zbraní

O piatej časti prvého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa zisťovania skutkového stavu Všeobecným súdom

– Tvrdenie spoločností Dole

– Posúdenie Súdnym dvorom

O druhom odvolacom dôvode založenom na skreslení skutkových okolností týkajúcich sa ekonomického kontextu porušenia

Tvrdenie spoločností Dole

Posúdenie Súdnym dvorom

O treťom odvolacom dôvode založenom na nedostatočnom posúdení dôkazov

O prvej časti tretieho odvolacieho dôvodu týkajúcej sa chýbajúceho dostatočného odôvodnenia, ktoré umožňuje potvrdiť výpočet podielov na trhu, ktorý urobila Komisia

– Tvrdenie spoločností Dole

– Posúdenie Súdnym dvorom

O druhej a tretej časti tretieho odvolacieho dôvodu, ktoré sa týkajú chýbajúcej presnej identifikácie prvkov komunikácie pred stanovením cien a faktorov stanovenia cien, ktoré predstavujú obmedzenie hospodárskej súťaže

– Tvrdenie spoločností Dole

– Posúdenie Súdnym dvorom

O štvrtej časti tretieho odvolacieho dôvodu týkajúcej sa zodpovednosti zamestnancov, ktorí sa zúčastnili na kontaktoch pred stanovením cien

O piatej časti tretieho odvolacieho dôvodu týkajúcej sa kvalifikácie kontaktov pred stanovením cien ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa

– Tvrdenie spoločností Dole

– Posúdenie Súdnym dvorom

O štvrtom odvolacom dôvode založenom na nesprávnom výpočte pokuty

O prvej časti štvrtého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa zohľadnenia predajov spoločností, ktoré sa na údajnom porušení nezúčastnili

– Tvrdenie spoločností Dole

– Posúdenie Súdnym dvorom

O druhej časti štvrtého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa dvojitého zohľadnenia určitých predajov

– Tvrdenie spoločností Dole

– Posúdenie Súdnym dvorom

O trovách

1

Spoločnosti Dole Food Company, Inc. (ďalej len „Dole Food“) a Dole Fresh Fruit Europe, predtým Dole Germany OHG (ďalej len „DFFE“) (ďalej spoločne len „spoločnosti Dole“) svojím odvolaním navrhujú úplné alebo čiastočné zrušenie rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie Dole Food a Dole Germany/Komisia (T‑588/08, EU:T:2013:130, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým Všeobecný súd zamietol ich žaloby na zrušenie rozhodnutia Komisie K (2008) 5955 v konečnom znení z 15. októbra 2008 týkajúceho sa konania podľa článku 81 ES (vec COMP/39 188 – Banány) (ďalej len „sporné rozhodnutie“). Zároveň navrhujú zrušenie tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ich týka, ako aj zrušenie alebo zníženie pokuty, ktorá im bola uložená uvedeným rozhodnutím.

2

Pre potreby predmetného konania možno okolnosti predchádzajúce sporu uvedené v bodoch 1 až 32 napadnutého rozsudku zhrnúť takto.

3

Spoločnosť Dole Food je americkou spoločnosťou, ktorá produkuje čerstvé ovocie a zeleninu, ako aj balené a mrazené ovocie. Spoločnosť DFFE je dcérskou spoločnosťou tejto spoločnosti.

4

Dňa 8. apríla 2005 spoločnosť Chiquita Brands International Inc. (ďalej len „Chiquita“) podala žiadosť o oslobodenie na základe oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, ďalej len „oznámenie o spolupráci“).

5

Dňa 3. mája 2005 jej Európska komisia udelila podmienečné oslobodenie od pokuty na základe odseku 8 písm. a) oznámenia o spolupráci.

6

Komisia 20. júla 2007 poslala viacerým podnikom, u ktorých urobila inšpekciu, a to spoločnostiam Chiquita, Dole, Fresh Del Monte Produce, Inc. (ďalej len „Del Monte“) a Internationale Fruchtimport Gesellschaft Weichert & Co. KG (ďalej len „Weichert“) oznámenie o výhradách.

7

Dňa 15. októbra 2008 prijala Komisia sporné rozhodnutie, v ktorom konštatuje, že podniky, ktorým rozhodnutie doručila, sa zúčastnili na zosúladenom postupe, ktorý spočíval v koordinácii ich referenčných cien banánov predávaných v Rakúsku, Belgicku, Dánsku, Fínsku, Nemecku, Luxembursku, Holandsku, ako aj vo Švédsku, a to od 1. januára 2000 do 31. decembra 2002 (odôvodnenia 1 až 3 sporného rozhodnutia).

8

V čase skutkových okolností boli dodávky banánov do prístavov severnej Európy a množstvá predané v tejto oblasti každý týždeň určované na základe rozhodnutí o výrobe, dodávkach a predaji, ktoré prijímali výrobcovia, dovozcovia a obchodníci (odôvodnenia 36, 131, 135 a 137 sporného rozhodnutia).

9

Pri produkcii banánov sa rozlišovali tri úrovne značiek banánov: banány prvej triedy značky Chiquita, banány druhej triedy značiek Dole a Del Monte, a banány tretej triedy, ktoré zahŕňali viaceré ďalšie značky banánov. Toto rozdelenie podľa značiek sa odrážalo v stanovení cien banánov (odôvodnenie 32 sporného rozhodnutia).

10

V priebehu dotknutého obdobia bolo odvetvie banánov v severnej Európe organizované v týždenných cykloch. Lodná preprava banánov z prístavov Latinskej Ameriky do Európy trvala približne dva týždne. Dovozy banánov do severoeurópskych prístavov boli spravidla týždenné a uskutočňovali sa v súlade s pravidelným harmonogramom dodávok (odôvodnenie 33 sporného rozhodnutia).

11

Banány boli zasielané zelené a prichádzali do prístavov zelené. Následne boli buď dodávané priamo odberateľom (zelené banány), alebo sa nechali dozrieť a potom sa dodávali približne o týždeň neskôr (žlté banány). Dozrievanie mohol vykonať buď dovozca alebo iný subjekt v jeho mene, alebo ho mohol zabezpečiť odberateľ. Zákazníkmi dovozcov boli obvykle subjekty zaoberajúce sa dozrievaním alebo obchodné reťazce (odôvodnenie 34 sporného rozhodnutia).

12

Spoločnosti Chiquita, Dole Food a Weichert stanovovali svoje referenčné ceny pre svoje značky každý týždeň, v tomto prípade vo štvrtok ráno, a oznámili ich svojim zákazníkom. Pojem „referenčné ceny“ zodpovedal vo všeobecnosti referenčným cenám zelených banánov, pričom referenčné ceny žltých banánov sa spravidla skladali zo zelenej ponuky navýšenej o poplatok za dozretie (odôvodnenia 104 a 106 sporného rozhodnutia).

13

Ceny, ktoré maloobchodníci a predajcovia platili za banány („skutočné ceny“), mohli vyplynúť buď z rokovaní, ktoré sa konali na týždennom základe, v tomto prípade vo štvrtok poobede alebo neskôr, alebo z vykonávania zmlúv o dodávkach s vopred stanovenými cenovými vzorcami, ktoré uvádzali pevnú cenu alebo viazali cenu na referenčnú cenu predajcu alebo konkurenta, alebo na inú referenčnú cenu, akou je „cena Aldi“. Maloobchodný reťazec Aldi dostával každý štvrtok od 11.00 do 11.30 hod. ponuky od svojich dodávateľov a následne vyjadril svoj protinávrh, pričom „cena Aldi“, ktorá bola zaplatená dodávateľom, bola stanovená spravidla okolo 14.00 hod. Od druhého polroka roku 2002 sa „cena Aldi“ začala čoraz viac používať ako ukazovateľ pre výpočet ceny banánov pre určitý počet ďalších transakcií, najmä transakcií týkajúcich sa značkových banánov (odôvodnenia 34 a 104 sporného rozhodnutia).

14

Podľa Komisie podniky, ktorým je sporné rozhodnutie určené, nadviazali pred stanovením cien dvojstranné kontakty, v priebehu ktorých diskutovali o faktoroch stanovenia cien banánov, teda o faktoroch týkajúcich sa referenčných cien pre nasledujúci týždeň, alebo prerokúvali, či si prezrádzali vývoj cien alebo či si poskytovali údaje o referenčných cenách pre nasledujúci týždeň. Tieto kontakty sa uskutočňovali obvykle v stredu predtým, ako dotknuté podniky stanovili svoje referenčné ceny, a všetky sa týkali budúcich referenčných cien (odôvodnenie 51 a nasl. sporného rozhodnutia).

15

Dole Food teda dvojstranne komunikovala so spoločnosťou Chiquita, ako aj so spoločnosťou Weichert. Chiquita vedela o kontaktoch pred stanovením cien, alebo prinajmenšom predpokladala existenciu takých kontaktov, medzi spoločnosťami Dole Food a Weichert (odôvodnenie 57 sporného rozhodnutia).

16

Tieto dvojstranné kontakty pred stanovením cien mali za cieľ znížiť neistotu spojenú so správaním podnikov, pokiaľ ide o referenčné ceny, ktoré mali stanoviť vo štvrtok dopoludnia (odôvodnenie 54 sporného rozhodnutia).

17

Po ich stanovení vo štvrtok ráno si dotknuté podniky obojstranne vymenili svoje referenčné ceny. Táto neskoršia výmena im umožnila kontrolovať individuálne rozhodnutia o stanovení cien vzhľadom na kontakty pred stanovením cien, ku ktorým došlo predtým, a posilnila ich vzájomnú spoluprácu (odôvodnenia 198 až 208, 227, 247, 273 a nasl. sporného rozhodnutia).

18

Podľa Komisie referenčné ceny slúžili prinajmenšom ako signály, trendy alebo údaje pre trh, pokiaľ ide o plánovaný vývoj cien banánov, a boli dôležité pre obchod s banánmi a výsledné ceny. Okrem toho pri niektorých transakciách bola cena priamo naviazaná na referenčné ceny na základe vzorcov založených na týchto referenčných cenách (odôvodnenie 115 sporného rozhodnutia).

19

Komisia konštatovala, že dotknuté podniky museli pri určovaní svojho správania na trhu nevyhnutne zohľadniť informácie, ktoré dostali od konkurentov, pričom spoločnosti Chiquita a Dole Food to dokonca výslovne pripustili (odôvodnenia 228 a 229 sporného rozhodnutia).

20

Komisia dospela k záveru, že kontakty pred stanovením cien medzi spoločnosťami Dole Food a Chiquita, a medzi spoločnosťami Dole Food a Weichert boli spôsobilé ovplyvniť ceny používané hospodárskymi subjektmi, týkali sa stanovenia cien a viedli k zosúladenému postupu, ktorého cieľom bolo obmedziť hospodársku súťaž v zmysle článku 81 ES (odôvodnenia 54 a 271 sporného rozhodnutia).

21

Podľa Komisie všetky tajné dohody opísané v spornom rozhodnutí predstavujú jediné a pokračujúce porušenie, ktorého cieľom je obmedziť hospodársku súťaž v Európskom spoločenstve v zmysle článku 81 ES. Spoločnosti Chiquita a Dole Food boli uznané za zodpovedné za jediné a pokračujúce porušenie ako celok, kým spoločnosť Weichert bola uznaná za zodpovednú iba za časť porušenia, ktorá sa týka tajných dohôd so spoločnosťou Dole Food (odôvodnenie 258 sporného rozhodnutia).

22

Vzhľadom na skutočnosť, že trh s banánmi v severnej Európe sa vyznačoval podstatným objemom obchodov medzi členskými štátmi a že tajné dohody sa týkali významnej časti Spoločenstva, Komisia konštatovala, že uvedené dohody mali značný vplyv na obchod medzi členskými štátmi (odôvodnenie 333 a nasl. sporného rozhodnutia).

23

Pokiaľ ide o výpočet sumy pokút, Komisia uplatnila usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, ďalej len „usmernenia“) a oznámenie o spolupráci.

24

Komisia stanovila základnú sumu pokuty, ktorá sa mala uložiť a ktorá zodpovedá sume od 0 do 30 % hodnoty dotknutého predaja podniku v závislosti od stupňa závažnosti porušenia vynásobenej počtom rokov účasti podniku na porušení, a dodatočnú sumu od 15 do 25 % hodnoty predaja s cieľom odradiť podniky od účasti na protiprávnych konaniach (odôvodnenie 448 sporného rozhodnutia).

25

Základná suma pokuty, ktorá sa mala uložiť, bola v prípade všetkých subjektov, ktorým bolo sporné rozhodnutie určené, znížená o 60 % vzhľadom na osobitný režim právnej úpravy odvetvia banánov a z dôvodu, že koordinácia sa týkala referenčných cien (odôvodnenie 467 sporného rozhodnutia). Spoločnosti Weichert, ktorá nebola informovaná o kontaktoch spoločností Dole Food a Chiquita pred stanovením cien, bolo priznané zníženie o 10 % (odôvodnenie 476 sporného rozhodnutia).

26

Chiquita získala oslobodenie od pokút na základe oznámenia o spolupráci (odôvodnenia 483 až 488 sporného rozhodnutia). V prípade spoločnosti Dole, ani spoločností Del Monte a Weichert nedošlo k žiadnej ďalšej úprave.

27

Sporné rozhodnutie obsahuje okrem iného nasledujúce ustanovenia:

„Článok 1

Nasledujúce podniky porušili ustanovenia článku 81 [ES] tým, že sa zúčastnili na zosúladenom postupe, ktorý spočíval v koordinovaní referenčných cien banánov:

…

Porušenie sa týkalo nasledujúcich členských štátov: Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Fínsko, Nemecko, Luxembursko, Holandsko a Švédsko.

Článok 2

Za porušenie uvedené v článku 1 sa ukladajú nasledujúce pokuty:

…“

28

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 24. decembra 2008 spoločnosti Dole podali žalobu smerujúcu k zrušeniu sporného rozhodnutia a k zrušeniu a zníženiu pokuty, ktorá im bola uvedeným rozhodnutím uložená.

29

Na pojednávaní uskutočnenom 25. januára 2012 spoločnosti Dole predložili písomné vyhlásenie pochádzajúce zo spisu Komisie a požiadali, aby bolo doložené do spisu konania, pričom Komisia s tým nesúhlasila.

30

Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd žalobu zamietol. Všeobecný súd predovšetkým v bodoch 40 až 48 napadnutého rozsudku konštatoval, že dokument, ktorý spoločnosti Dole predložili na pojednávaní, je neprípustný.

31

Spoločnosti Dole navrhujú, aby Súdny dvor:

32

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

33

V prvej časti prvého odvolacieho dôvodu spoločnosti Dole uvádzajú, že Všeobecný súd namiesto konštatovania chýbajúceho odôvodnenia sporného rozhodnutia povolil Komisii, aby sa prvýkrát v priebehu súdneho konania odvolala na kľúčový prvok ekonomického kontextu, v ktorom dochádzalo k správaniu, ktoré Komisia podnikom vytýka. Z tohto hľadiska podniky na prvom stupni namietali, že Komisia neodôvodnila svoju tézu, podľa ktorej cieľom kontaktov pred stanovením cien bola koordinácia cien, keďže referenčné ceny spoločností Chiquita a DFFE sa týkali banánov, ktoré pri predaji nekonkurovali iným banánom v tom istom týždni.

34

V bode 134 napadnutého rozsudku Všeobecný súd odobril toto chýbajúce odôvodnenie a domnieval sa, že spresnenia, ktoré mu boli predložené, iba vysvetlili odôvodnenie už obsiahnuté v spornom rozhodnutí. Z tohto dôvodu Všeobecný súd nezohľadnil povinnosti, ktoré Komisii vyplývajú z článku 253 ES, a porušil článok 48 ods. 2 svojho rokovacieho poriadku. Týmto svojím rozhodnutím Všeobecný súd zároveň porušil práva spoločností Dole na obhajobu.

35

V bode 127 napadnutého rozsudku Všeobecný súd uviedol, že Komisia v odôvodneniach 4, 5, 32, 34, 104, 141 až 143, 182, 196 a 287 sporného rozhodnutia vysvetlila „svoje stanovisko, pokiaľ ide o jedinečnú povahu predmetného výrobku, teda čerstvého banánu, špecifický charakter uvedeného výrobku, teda ovocia, ktoré sa dováža zelené a ponúka verejnosti na spotrebu, keď po dozretí zožltne, spôsoby organizácie dozrievania a následného predaja banánov, postup obchodného rokovania s referenčnými cenami a vzťah, ktorý existuje medzi referenčnou cenou zelených a žltých banánov“.

36

V bode 128 tohto rozsudku Všeobecný súd spresnil, že „[spoločnosti Dole] v priebehu správneho konania neuviedli argumentáciu, ktorou sa v podstate domáhajú určenia, že delenie a nesúlad činností spoločností [Dole Food] a Chiquita znemožnili zosúladenie referenčných cien prostredníctvom dvojstranných kontaktov“. Toto konštatovanie nebolo spochybnené.

37

Za týchto okolností sa Všeobecný súd jednak nedopustil nesprávneho posúdenia, keď v bode 135 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že Komisia v spornom rozhodnutí splnila svoju povinnosť odôvodnenia vyplývajúcu z článku 253 ES, keďže z tohto rozhodnutia dostatočne jasne vyplýva, že Komisia nepovažovala za relevantné rozlišovanie medzi údajnými trhmi so zelenými a žltými banánmi, ktoré uplatňujú spoločnosti Dole.

38

Jednak vzhľadom na to, že spoločnosti Dole sa na toto rozlišovanie prvýkrát odvolali vo svojej žalobe, ktorou sa začalo konanie, Všeobecný súd mohol v bodoch 133 a 134 napadnutého rozsudku oprávnene konštatovať, že mal právo umožniť Komisii obhájiť jej posúdenie obsiahnuté v spornom rozhodnutí pomocou skutočností predložených v priebehu konania bez toho, aby porušil článok 48 ods. 2 svojho rokovacieho poriadku.

39

Z uvedeného vyplýva, že prvá časť prvého odvolacieho dôvodu je nedôvodná.

40

V druhej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu spoločnosti Dole tvrdia, že Všeobecný súd tým, že zamietol dôkazy, ktoré odvolateľky predložili proti dôvodu Komisie uvedenému prvýkrát v jej duplike, porušil práva odvolateliek na obhajobu. Komisia sa pokúsila odôvodniť tvrdenie, podľa ktorého „nie je žiaden významný rozdiel medzi ‚zelenou referenčnou cenou‘ a ‚žltou referenčnou cenou‘“ banánov, odkazom na prílohu tejto dupliky, z ktorej vyplýva, že maloobchodník Aldi každý štvrtok oznámil cenu, ktorú zaplatí za nákup žltých banánov. Komisia z toho vydedukovala, že v rovnakom týždni sa vzájomne dohadovali žlté a zelené referenčné ceny, a nákupná cena žltých banánov, ktorú oznámila spoločnosť Aldi, zohrávala významnú úlohu pri stanovení skutočných cien zelených banánov spoločnosťou DFFE.

41

Tento záver je chybný, ale spoločnosti Dole mohli svoju argumentáciu predložiť až na pojednávaní pred Všeobecným súdom. Žalobkyne pripomínajú, že vysvetlili, že cena oznámená spoločnosťou Aldi sa týkala žltých banánov, ktoré tento maloobchodník nakúpi o dva týždne neskôr, v čase, keď subjekty zaoberajúce sa dozrievaním a distribúciou banánov, ktoré nakúpili zelené banány u spoločnosti DFFE, predávali zožltnuté banány maloobchodníkom konkurujúcim spoločnosti Aldi.

42

Na podporu svojich tvrdení spoločnosti Dole na pojednávaní pred Všeobecným súdom predložili písomné vyhlásenie pochádzajúce zo spisu Komisie, ktoré tieto skutočnosti potvrdzuje a odporuje záveru Komisie. Všeobecný súd však tento dôkaz zamietol ako neprípustný a v bode 46 napadnutého rozsudku sa domnieval, že Komisia vo svojej duplike neuviedla nové tvrdenie, ale len zopakovala znenie sporného rozhodnutia.

43

Všeobecný súd však toto odôvodnenie napadnutého rozsudku nedoplnil žiadnym vysvetlením alebo odkazom.

44

Je potrebné pripomenúť, ako to urobil Všeobecný súd v bodoch 40 až 42 napadnutého rozsudku, že podľa článku 48 ods. 1 rokovacieho poriadku účastníci konania môžu tak v replike, ako aj v duplike navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov na podporu svojich tvrdení, pričom sa však v tomto ustanovení konkrétne uvádza, že musia odôvodniť svoje omeškanie s takýmto navrhovaním dôkazov. Táto povinnosť znamená, že súdu je priznaná právomoc preskúmať dôvodnosť odôvodnenia oneskoreného predloženia takýchto návrhov dôkazov, ako aj právomoc dôkazy zamietnuť v prípade, že nebude návrh z právneho hľadiska dostatočne odôvodnený (rozsudok Gaki‑Kakouri/Súdny dvor, C‑243/04 P, EU:C:2005:238, bod 33).

45

V predmetnej veci treba konštatovať, že referenčná cena Aldi už bola predmetom skúmania v správnom konaní, bola posudzovaná aj v spornom rozhodnutí a bola od začatia písomnej časti prvostupňového konania predmetom sporu medzi účastníkmi konania ohľadom jej dosahu a jej významu, ako to pripomenula aj generálna advokátka v bode 36 svojich návrhov. Na rozdiel od argumentácie odvolateliek, nešlo teda o žiaden nový aspekt, ktorý bol predložený v konaní až v duplike Komisie.

46

Spoločnosti Dole neuvádzajú nijaké tvrdenie, podľa ktorého nemohli vo svojej žalobe alebo prípadne vo svojej replike predložiť dokument, na ktorý sa odvolávajú, a preto Všeobecný súd mohol v bode 48 napadnutého rozsudku rozhodnúť o oneskorenom preložení tohto dokumentu v štádiu pojednávania a z tohto dôvodu ho zamietnuť bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

47

Z toho vyplýva, že druhá časť prvého odvolacieho dôvodu je nedôvodná.

48

V tretej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu spoločnosti Dole uvádzajú, že Všeobecný súd sa tým, že zamietol prílohu C.7 ich repliky ako neprípustnú, dopustil nesprávneho právneho posúdenia a porušil ich práva na obhajobu. S cieľom spochybniť viaceré tvrdenia Komisie obsiahnuté v jej vyjadrení k žalobe, ktorými tvrdí, že žalobkyne urobili vyhlásenia, ktorými sa uznáva, že referenčné ceny súviseli so skutočnými cenami, odvolateľky predložili túto prílohu C.7, z ktorej vyplývalo, že tieto vyhlásenia sú vo veci samej irelevantné a boli vytrhnuté z kontextu.

49

Na rozdiel od toho, čo konštatoval Všeobecný súd v bodoch 461 až 470 napadnutého rozsudku, tvrdenia uvedené v ich replike by mu umožnili vyjadriť sa k danej otázke. Navyše príloha C.7 nebola rozšírením ich repliky, neobsahovala ďalší dôvod alebo tvrdenie, ale len predkladala dôkazy na podporu tvrdení uvedených v tejto replike.

50

Je potrebné pripomenúť, že na prípustnosť žaloby pred Všeobecným súdom sa vyžaduje, aby z jej samotného textu aspoň stručne, ale koherentným a zrozumiteľným spôsobom vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa žaloba zakladá. Aj keď obsah žaloby môže byť v konkrétnych bodoch podporený a doplnený odkazmi na určité časti priložených dokumentov, všeobecný odkaz na iné písomnosti, hoci tvoria jej prílohu, nemôže zhojiť nedostatok podstatných častí právnej argumentácie, ktoré musia byť v žalobe obsiahnuté (pozri rozsudok MasterCard a i./Komisia, C‑382/12 P, EU:C:2014:2201, bod 40, ako aj citovanú judikatúru).

51

V predmetnej veci postačuje pripomenúť, že preštudovanie prvostupňového spisu preukázalo, že Všeobecný súd správne dospel k záveru, že predložené vyjadrenia k žalobe neobsahujú žiadne vysvetlenie uplatňovanej námietky spoločností Dole, podľa ktorej Komisia niektoré vyhlásenia vytrhla z kontextu, keďže replika iba odkazuje na uvedenú prílohu C.7 a z tohto dôvodu Všeobecný súd nemohol uplatňované námietky spoločností Dole vyvodiť z ich vyjadrení.

52

Preto je tretia časť prvého odvolacieho dôvodu nedôvodná.

53

Vo štvrtej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu sa spoločnosti Dole domnievajú, že z dôvodov uvedených v troch prvých častiach predmetného odvolacieho dôvodu Všeobecný súd porušil zásadu rovnosti zbraní tým, že Komisii povolil predložiť nové dôvody a tvrdenia, pričom spoločnostiam Dole zabránil v odpovedi na tieto dôvody a dôkazy. To predstavovalo samostatné porušenie ich práv na obhajobu, keďže sa ocitli v nevýhodnejšom postavení v porovnaní s Komisiou.

54

Vzhľadom na to, že ani prvé tri časti prvého odvolacieho dôvodu nie sú dôvodné, je údajné porušenie zásady rovnosti zbraní takisto nedôvodné.

55

V piatej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu spoločnosti Dole uvádzajú, že Všeobecný súd nesprávne zistil skutkový stav tým, že iba položil ústne otázky rade spoločností Dole bez toho, aby otázky položil na ústnom pojednávaní a umožnil im na ne odpovedať, a bez toho, aby uplatnil opatrenia v rámci dokazovania upravené v článku 65 svojho rokovacieho poriadku s cieľom preskúmať podstatné otázky, pri ktorých sa prejavila na pojednávaní jeho zmätenosť.

56

V bodoch 203 a 630 napadnutého rozsudku Všeobecný súd prvýkrát vyjadril pochybnosti o pravdivosti niektorých vyjadrení a informácií predložených spoločnosťami Dole, hoci tieto pochybnosti mohli byť prostredníctvom opatrení v rámci dokazovania rozptýlené žiadosťou o predloženie dokumentov alebo doloženie svedeckých výpovedí.

57

Všeobecný súd tým, že pri zisťovaní niektorých skutočností, ktoré sú považované za relevantné, neuplatnil opatrenia v rámci dokazovania, porušil pravidlá a zásady, ktorými sa riadi vykonávanie dôkazov, ako aj povinnosť zisťovania, ktorá sa naň vzťahuje. Z tohto dôvodu zároveň porušil práva spoločností Dole na obhajobu.

58

Predovšetkým z ustálenej judikatúry vyplýva, že len Všeobecný súd rozhoduje o prípadnej potrebe doplniť informácie, ktorými disponuje vo veciach, o ktorých rozhoduje. Dôkazný alebo chýbajúci dôkazný charakter procesných písomností patrí do jeho právomoci nezávislého posúdenia skutkového stavu, ktorý nepodlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolania, okrem prípadov skreslenia dôkazov predložených Všeobecnému súdu, alebo keď zo spisového materiálu vyplýva vecná nepresnosť konštatovaní Všeobecného súdu (rozsudok Der Grüne Punkt – Duales System Deutschland/Komisia, C‑385/07 P, EU:C:2009:456, bod 163 a citovanú judikatúru).

59

Následne samotné tvrdenia spoločností Dole, ktoré Komisia napáda, nepreukazujú, že odpovede na otázky položené na pojednávaní a následné preskúmanie spisu nepostačovali Všeobecnému súdu na to, aby s úplnou znalosťou veci rozhodol o charaktere referenčných cien. Z tohto dôvodu nemožno z uvedených tvrdení vyvodiť povinnosť Všeobecného súdu uplatniť opatrenia v rámci dokazovania.

60

Napokon v súvislosti s bodmi 203 a 630 napadnutého rozsudku postačí uviesť, že v týchto bodoch sa Všeobecný súd obmedzil na uplatnenie zásad upravujúcich dôkazné bremeno.

61

Z toho vyplýva, že piata časť prvého odvolacieho dôvodu je nedôvodná.

62

Vzhľadom na vyššie uvedené sa prvý odvolací dôvod musí zamietnuť ako nedôvodný.

63

Vo svojom druhom odvolacom dôvode spoločnosti Dole uvádzajú, že Všeobecný súd skreslil skutkové okolnosti týkajúce sa charakteru referenčných cien oznámených spoločnosťami DFFE, Weichert a Chiquita.

64

Po prvé spoločnosti Dole uvádzajú, že Všeobecný súd v bodoch 152, 182 a 184 napadnutého rozsudku tvrdil, že spoločnosť DFFE oznámila žltú referenčnú cenu, a v bode 232 uvedeného rozsudku uviedol, že všetci dovozcovia stanovili zelenú referenčnú cenu, ktorá potom slúžila ako základ pre stanovenie žltej referenčnej ceny. Spoločnosti však na prvom stupni spresnili, že spoločnosť DFFE oznámila len zelenú referenčnú cenu a nikdy neoznamovala, ani nestanovovala žltú referenčnú cenu.

65

Po druhé Všeobecný súd tvrdením uvedeným v bode 232 napadnutého rozsudku nesprávne posúdil charakter referenčnej ceny, ktorú oznámila Weichert, keďže táto spoločnosť stanovovala len zelenú referenčnú cenu, ktorá bola oznámená po cene DFFE. Neexistoval žiaden dôkaz, ktorý by podporoval záver Všeobecného súdu.

66

Po tretie rovnakým tvrdením Všeobecný súd skreslil skutkové okolnosti týkajúce sa charakteru referenčnej ceny oznámenej spoločnosťou Chiquita, pretože dôkazy preukazujú, že prax spoločnosti Chiquita (a iba spoločnosti Chiquita) spočívala v oznámení žltej referenčnej ceny, na základe ktorej stanovila zelenú referenčnú cenu.

67

Okrem toho neexistoval dôkaz, ktorý by preukazoval, že referenčná cena spoločnosti Chiquita sa týkala banánov predávaných o dva týždne neskôr. Táto domnienka Komisie odporovala skutočnej situácii na trhu a dôkazom obsiahnutým v jej spise. V dôsledku toho sa referenčné ceny, oznámené spoločnosťami DFFE a Chiquita v rovnakom týždni, týkali rôznych výrobkov.

68

Skreslenie týchto skutkových okolností viedlo Všeobecný súd k nesprávnemu záveru, že existoval postup spočívajúci v prevoditeľnosti zelených a žltých referenčných cien medzi nimi a že referenčné ceny DFFE, Weichert a Chiquita sa vzťahovali na všetky banány, ktoré boli v rovnakom týždni v štádiu dozrievania. Komisiou predpokladaná koordinácia cien, ktorú Všeobecný súd nesprávne zohľadnil v bode 248 napadnutého rozsudku, teda nebola možná.

69

Okrem toho uvedené skreslenie skutkových okolností viedlo k nesprávnemu konštatovaniu Všeobecného súdu v bode 232 napadnutého rozsudku, že referenčné ceny sa zhodovali so skutočnými cenami a predstavovali nevyhnutnú predbežnú podmienku pre predaj všetkých banánov. Použitie pojmu „zelená cena“ totiž znamenalo, že dovozcovia každý štvrtok oznamovali ich skutočné ceny klientom. Vo štvrtok teda oznamovali len ich referenčnú cenu a skutočná zelená cena bola následne dohodnutá s klientom.

70

Z napadnutého rozsudku predovšetkým vyplýva, že na rozdiel od tvrdení spoločností Dole, Všeobecný súd zohľadnil charakter referenčných cien, rozdiel vo vzťahu ku skutočným cenám, všeobecné fungovanie trhu a osobitosti vnútorných postupov spoločností Chiquita, Dole Food a Weichert. Tieto rôzne skutkové okolnosti sú totiž uvedené najmä v bodoch 143, 144 a 206, 127 a 137 až 142, 150 a nasl., bodoch 158 a nasl., ako aj bodoch 252, 254 a 255 tohto rozsudku.

71

Následne Všeobecný súd v bodoch 152 a 184 uvedeného rozsudku odkazuje na žltú cenu Dole, a nie na žltú referenčnú cenu, ako to tvrdia spoločnosti Dole. Výraz „referenčná cena“ sa v bode 232 napadnutého rozsudku vôbec neuvádza.

72

Okrem toho, ako to uvádza generálna advokátka v bode 66 svojich návrhov, aj keď bod 182 napadnutého rozsudku obsahuje redakčnú chybu, pretože odkazuje na „žltú referenčnú cenu“, nemožno z toho vydedukovať omyl Všeobecného súdu, ani akékoľvek skreslenie dôkazov.

73

Napokon je potrebné v každom prípade zamietnuť ako neúčinné tvrdenie, podľa ktorého banány Chiquita a Dole Food, u ktorých sa v rovnaký deň oznamovali referenčné ceny, sa nepredávali v rovnakých týždňoch, a preto si vzájomne nekonkurovali.

74

Uvedené nezosúladenie predajov, aj keby sa preukázalo, by totiž v nijakom prípade nevyvrátilo konštatovania Všeobecného súdu založené na dôkazoch samotných podnikov, ktoré sa uvádzajú v bodoch 201 a 220 napadnutého rozsudku a z ktorých vyplýva, že zelené a žlté referenčné ceny boli medzi nimi prevoditeľné a že stanovenie žltých referenčných cien spoločnosťou Chiquita, ako priznáva tento podnik sám, bolo ovplyvnené vývojom referenčných cien oznámených spoločnosťou Dole Food.

75

Vzhľadom na vyššie uvedené treba druhý odvolací dôvod zamietnuť.

76

V prvej časti svojho tretieho odvolacieho dôvodu spoločnosti Dole uvádzajú, že Všeobecný súd porušil svoju povinnosť odôvodnenia tým, že rozhodol, že Komisia správne preskúmala štruktúru trhu.

77

Odvolateľky uvádzajú, že v bode 353 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že Komisia správne konštatovala a zohľadnila skutočnosť, že spoločnosti Dole Food, Chiquita a Weichert mali podstatný podiel na trhu a že tento trh nemožno charakterizovať ako trh s rozdrobenou ponukou. Tento záver sa zakladal len na údajoch o podieloch na trhu, ktoré poskytla Komisia a z ktorých vyplýva, že celkový predaj spoločností Dole, Chiquita a Weichert predstavoval podľa hodnoty približne 45 až 50 % predaja (bod 345 napadnutého rozsudku) a podľa objemu 40 až 45 % zrejmej spotreby (bod 350 tohto rozsudku).

78

Na prvom stupni spoločnosti Dole uviedli, že tieto podiely na trhu predstavovali dvojnásobok podielov zistených v nezávislom prieskume. Podiely boli značne navýšené vzhľadom na to, že podľa nich Komisia v čitateli sčítala predaje žltých a zelených banánov, zatiaľ čo údaj v menovateli vychádzal z dovozov, ktoré sa vzťahovali len na zelené banány. Tento výpočet viedol k podielom na trhu, ktoré prevyšovali 100 %, pretože napríklad žlté banány predávané spoločnosťami Dole, ktoré nakúpili zelené banány u iného dovozcu, sú zahrnuté tak v ich žltých predajoch, ako aj v zelených predajoch dovozcu, zatiaľ čo menovateľ zahŕňa len predaje zelených banánov.

79

Komisia si bola vedomá ťažkostí spojených s odhadom podielov na trhu, ktoré predmetné spoločnosti majú na trhu s čerstvými banánmi. Všeobecný súd však rozhodoval na základe údajov poskytnutých Komisiou bez požadovania ďalších informácií alebo uskutočnenia preskúmania uvedených problémov. Zároveň v napadnutom rozsudku došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu tým, že Všeobecný súd v bode 352 napadnutého rozsudku zamietol tvrdenie spoločností Dole založené na rozlišovaní žltých a zelených banánov a potvrdil tézu Komisie zohľadniť na účely výpočtu podielov na trhu len čerstvé banány.

80

Ako uviedla generálna advokátka v bodoch 82 a 83 svojich návrhov, na jednej strane sa spoločnosť Dole Food v písomných podaniach predložených Všeobecnému súdu obmedzila na tvrdenie, že podiely na trhu zohľadnené Komisiou boli prehnané. Najmä nepoukázala na dvojité započítanie banánov z dôvodu predajov zelených banánov medzi dovozcami, ale sa uspokojila s tým, že Komisii v poznámke pod čiarou vytýkala, že sčítala predaje žltých a zelených banánov.

81

Na druhej strane spoločnosť Dole Food na pojednávaní pred Súdnym dvorom uznala, že predmet argumentácie obsiahnutej v týchto písomných podaniach nebol podrobnejšie rozobratý na pojednávaní pred Všeobecným súdom.

82

Za týchto okolností, keďže tento bod nebol dostatočne jasne predložený na Všeobecnom súde, nemožno Všeobecnému súdu vytýkať, že v napadnutom rozsudku podrobnejšie nepreskúmal túto otázku.

83

Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že povinnosť Všeobecného súdu odôvodniť svoje rozhodnutia nemôže byť vykladaná tak, že zahŕňa aj povinnosť Všeobecného súdu detailne odpovedať na každé tvrdenie, ktorého sa dovoláva odvolateľ, najmä keď nie je dostatočne jasné a presné (rozsudok FIAMM a i./Rada et Komisia, C‑120/06 P a C‑121/06 P, EU:C:2008:476, bod 91, ako aj citovaná judikatúra).

84

Z toho vyplýva, že prvú časť tretieho odvolacieho dôvodu treba zamietnuť ako nedôvodnú.

85

V druhej časti svojho tretieho odvolacieho dôvodu spoločnosti Dole uvádzajú, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že v bode 261 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia pri posudzovaní, či výmena informácií predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, nie je povinná spresniť predmety diskusií, ktoré predstavujú takéto obmedzenie z hľadiska cieľa.

86

Spoločnosti Dole uvádzajú, že na Všeobecnom súde tvrdili, že opis predmetu komunikácie pred stanovením cien bol v spornom rozhodnutí veľmi všeobecný na to, aby im umožnil s istotou určiť ich budúce správanie sa na trhu a zistiť, či Komisiou vykonané posúdenie bolo správne. Keďže navyše frekvencia alebo pravidelnosť výmen informácií je relevantným faktorom na posúdenie zákonnosti týchto výmen, bolo by potrebné, aby Komisia na účely určenia tejto frekvencie a pravidelnosti spresnila, ktoré predmety komunikácie sa považujú za súčasť porušenia.

87

Všeobecný súd tým, že tieto tvrdenia zamietol z dôvodu, že nie je povinnosťou Komisie vypracovať taxatívny zoznam faktorov, ktoré sa v predmetnom odvetví musia považovať za protiprávne, na jednej strane neuznal, že diskusie o faktoroch, ktoré môžu byť relevantné pre stanovenie cien, nie sú všetky dostatočne škodlivé na to, aby mohli byť považované za obmedzovanie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Na druhej strane to nebolo v súlade s tvrdením o potrebe vypracovať taxatívny zoznam na to, aby podnik mohol preveriť dôkladnosť odôvodnenia Komisie ohľadom frekvencie kontaktov považovaných Komisiou za postihnuteľné sankciou.

88

V tretej časti svojho tretieho odvolacieho dôvodu spoločnosti Dole tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia aj tým, že sa v bodoch 265, 266 a 376 napadnutého rozsudku domnieval, že Komisia dostatočne presne opísala faktory stanovenia cien, u ktorých vzájomné informovanie sa predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

89

Odvolateľky uvádzajú, že podľa sporného rozhodnutia výmena informácií o objemoch nebola súčasťou porušenia uplatňovaného voči nim, zatiaľ čo vo vyjadrení Komisie k žalobe na Všeobecnom súde Komisia poskytla podrobný popis kontaktov predstavujúcich porušenie, ktorý uvedené informácie zahŕňal.

90

V uvedených bodoch napadnutého rozsudku Všeobecný súd dospel k záveru, že z bodov 136, 149 a 185 sporného rozhodnutia vyplýva, že uvedené výmeny informácií o objemoch nemožno považovať za správanie, za ktoré hrozí uloženie sankcie, pretože tieto výmeny predchádzali kontaktom pred stanovením cien. Toto tvrdenie teda bolo nesprávne, keďže zo samotných vyššie uvedených bodov vyplýva, že výmeny informácií o objemoch sa uskutočnili v rovnakom čase ako uvedené kontakty. V dôsledku toho, na rozdiel od toho, čo konštatoval Všeobecný súd, zo sporného rozhodnutia jasne nevyplývalo, že tieto výmeny sa nepovažujú za kontakty pred stanovením cien.

91

Takisto nie je zrejmé, že Komisia konštatovala, že neformálne výmeny o odvetví vo všeobecnosti sú súčasťou porušenia. Všeobecný súd najmä nepreskúmal, či táto konkrétna téma bola opomenutá zámerne v zozname tém, ktoré Komisia považovala za údajne sankcionovateľné.

92

Záver Všeobecného súdu sa teda zakladal na skreslení sporného rozhodnutia a vyjadrenia Komisie k žalobe. Nešpecifikovanie týchto tém spoločnostiam Dole zabránilo v preverení dôvodnosti odôvodnenia Komisie týkajúceho sa kvalifikácie určitého správania ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa a určenia frekvencie kontaktov.

93

Podľa ustálenej judikatúry musí byť na jednej strane odôvodnenie požadované článkom 253 ES prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, aby sa dotknutým osobám umožnilo pochopiť dôvody prijatia aktu a príslušnému súdu preskúmať ho. Pokiaľ ide konkrétne o odôvodnenie individuálnych rozhodnutí, povinnosť odôvodniť takéto rozhodnutia má za cieľ, okrem snahy umožniť preskúmanie súdom, poskytnúť dotknutej osobe dostatok údajov, aby prípadne zistila, či rozhodnutie obsahuje vadu, na základe ktorej možno spochybniť jeho platnosť (rozsudok Ziegler/Komisia, C‑439/11 P, EU:C:2013:513, bod 115 a citovaná judikatúra).

94

Na druhej strane požiadavka odôvodnenia musí byť posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä od obsahu dotknutého aktu, od povahy uvádzaných dôvodov a od záujmu, ktorý na jeho objasnení môžu mať osoby, ktorým je akt určený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyžaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené všetky relevantné právne a skutkové okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 253 ES, sa má posudzovať nielen s prihliadnutím na jeho znenie, ale tiež s prihliadnutím na jeho kontext, ako aj na všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť (rozsudok Ziegler/Komisia, EU:C:2013:513, bod 116 a citovaná judikatúra).

95

V predmetnej veci Všeobecný súd najprv v bodoch 253 až 255 napadnutého rozsudku citoval vyhlásenia dotknutých podnikov týkajúce sa informácií, ktoré sa pri kontaktoch pred stanovením cien vymieňali.

96

V bode 256 uvedeného rozsudku z toho vyvodil záver, že Komisia určila dva druhy informácií, a to cenové faktory, čiže faktory významné pre stanovenie referenčných cien pre nasledujúci týždeň, ako aj vývoj cien a údaje o referenčných cenách pre nasledujúci týždeň pred stanovením týchto referenčných cien.

97

Následne v bodoch 262 až 264 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd zdôraznil, že podľa vyhlásení spoločností Dole sa kontakty týkali faktorov ovplyvňujúcich ponuku vo vzťahu k dopytu, trhové podmienky a vývoj cien.

98

Napokon Všeobecný súd v bodoch 266 a 376 napadnutého rozsudku konštatoval, že spoločnosti Dole nespochybnili konštatovanie Komisie, podľa ktorého údaje o dovážaných množstvách neboli súčasťou kontaktov pred stanovením cien.

99

Za týchto okolností sa Všeobecný súd mohol domnievať bez dopustenia sa nesprávneho právneho posúdenia, že Komisia z hľadiska skutkových okolností s dostatočnou presnosťou určila správanie, za ktoré hrozí sankcia, a teda splnila svoju povinnosť odôvodnenia.

100

Všeobecný súd predovšetkým v bode 261 napadnutého rozsudku správne rozhodol, že článok 253 ES neukladá Komisii povinnosť uviesť v spornom rozhodnutí taxatívny zoznam faktorov, ktoré nemôžu byť predmetom výmeny medzi konkurentmi.

101

Z uvedeného vyplýva, že druhú a tretiu časť tretieho odvolacieho dôvodu treba zamietnuť ako nedôvodné.

102

Vo štvrtej časti svojho tretieho odvolacieho dôvodu spoločnosti Dole uvádzajú, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že nepreskúmal ich tvrdenie, podľa ktorého zamestnanci spoločností Chiquita a DFFE si nemohli vymieňať relevantné informácie o vývoji referenčných cien, pretože nemali právomoc stanoviť tieto ceny na poslednom stupni, čo Komisia nespochybnila. Podľa nich to znamená, že všetky tieto rozhovory nemôžu dostatočne znížiť neistotu spojenú s možnosťou koordinácie referenčných cien. V rozpore s tým, čo konštatoval Všeobecný súd, sa teda odvolateľky neobmedzili iba na tvrdenie, že správanie zamestnancov, ktorí sa zúčastnili na týchto výmenách, nemožno pričítať ich spoločnosti.

103

Ako správne uviedla Komisia, argumentácia spoločností Dole spočíva na nesprávnej interpretácii napadnutého rozsudku, pričom Všeobecný súd sa ich tvrdeniami o zodpovednosti zúčastnených zamestnancov podrobnejšie zaoberal v bodoch 578 až 582 uvedeného rozsudku.

104

Z toho vyplýva, že štvrtú časť tretieho odvolacieho dôvodu treba zamietnuť ako úplne nedôvodnú.

105

V piatej časti svojho tretieho odvolacieho dôvodu spoločnosti Dole tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávnej právnej kvalifikácie skutkových okolností tým, že rozhodol, že kontakty pred stanovením cien predstavujú obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Podľa nich uskutočnenú výmenu informácií nemožno považovať za výmenu, ktorá môže odstrániť neistotu týkajúcu sa zamýšľaného konania dotknutých podnikov vo vzťahu k stanoveniu skutočných cien.

106

Na jednej strane totiž kontakty pred stanovením cien uskutočnili zamestnanci, ktorí neboli zodpovední za stanovenie referenčných cien. Na druhej strane v rozsahu, v akom sa tieto kontakty týkali vývoja referenčných cien, nemohli odstrániť neistotu v súvislosti so skutočnými cenami. Z tohto hľadiska všetci účastníci trhu, ktorí sa zúčastnili na prieskume Komisie, vyhlásili, že referenčné ceny boli veľmi vzdialené od skutočných cien. Navyše Komisia nekonštatovala obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa pri rovnakom druhu výmeny informácií, na ktorej sa zúčastnili dva ďalšie podniky.

107

Všeobecný súd v bodoch 540, 541, 548 a 549 napadnutého rozsudku zamietol tieto tvrdenia a na spoločnosti Dole nesprávne preniesol dôkazné bremeno preukazujúce, že výmena informácií nemohla odstrániť neistotu spojenú s vývojom skutočných cien. Bolo však úlohou Komisie, aby preukázala, že výmena informácií bola porušením. Podľa spoločností Dole z judikatúry vyplýva, že skutočnosť, že výmena informácií mohla mať určitý vplyv na ceny, nepostačuje na konštatovanie existencie obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Komisia však takéto dôkazy nemohla predložiť vzhľadom na nedôveryhodnosť vzťahu medzi pohybmi referenčnej ceny a pohybmi skutočnej ceny.

108

Navyše, vzhľadom na to, že Všeobecný súd zamietol tvrdenie spoločností Dole vzťahujúce sa na vyhlásenia iného podniku a v bode 516 napadnutého rozsudku sa domnieval, že „vyhlásenia tohto podniku treba posudzovať vzhľadom na ich kontext, teda vzhľadom na kontext podniku, ktorému bolo určené oznámenie o výhradách a ktorý spochybňuje vytýkané protisúťažné správanie“, uvedené spoločnosti namietajú, že Všeobecný súd porušil zásadu prezumpcie neviny a poukazujú na skutočnosť, že dôkazné bremeno znáša Komisia.

109

Napokon spoločnosti Dole tvrdia, že kontakty pred stanovením cien o faktoroch stanovenia cien nemohli odstrániť neistotu v súvislosti s plánovaným konaním dotknutých podnikov. Predovšetkým uvádzajú, že Všeobecný súd dospel k záveru, že všeobecné výmeny o odvetví boli „neškodné“, že sporné rozhodnutie vylúčilo informácie o objemoch z porušenia a že Všeobecný súd sa domnieval, že meteorologické podmienky boli verejnými informáciami, ktoré bolo možné získať z rôznych zdrojov.

110

Ku konštatovaniu Všeobecného súdu, že kontakty pred stanovením cien však podľa názoru konkurentov patrili k týmto faktorom, spoločnosti Dole uvádzajú, že podľa relevantnej judikatúry nie je možné považovať za obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa výmenu názorov o meteorologických podmienkach, keďže tieto rozhovory boli tak vzdialené od stanovenia skutočných cien, že nemohli znížiť neistotu a umožniť koordináciu cien týchto výrobkov.

111

Na rozdiel od tvrdení Komisie, treba konštatovať, že spoločnosti Dole sa neobmedzujú len na návrh na nové posúdenie skutkového stavu predložený Súdnemu dvoru, ale sa odvolávajú aj na nesprávne právne posúdenia, ktorých sa Všeobecný súd údajne dopustil. Preto je predmetná časť prípustná.

112

Pokiaľ ide o vecnú stránku, treba pripomenúť, že na to, aby sa uplatnil zákaz upravený v článku 81 ods. 1 ES, dohoda, rozhodnutie združenia podnikov alebo zosúladený postup musia mať „za cieľ alebo následok“ vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu.

113

V tomto ohľade z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že niektoré typy koordinácie medzi podnikmi majú dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž na to, aby bolo možné dospieť k záveru, že preskúmanie ich účinkov nie je nevyhnutné (rozsudok CB/Komisia, C‑67/13 P, EU:C:2014:2204, bod 49 a citovaná judikatúra).

114

Táto judikatúra je postavená na tom, že určité formy koordinácie medzi podnikmi možno považovať za škodlivé pre riadne fungovanie hospodárskej súťaže už z dôvodu ich samotnej povahy (rozsudok CB/Komisia, EU:C:2014:2204, bod 50 a citovaná judikatúra).

115

Preto je nesporné, že určité zosúladené správania, ako tie, ktoré vedú k horizontálnemu určeniu cien prostredníctvom kartelov, možno považovať za do tej miery schopné mať negatívne účinky predovšetkým na cenu, množstvo a kvalitu výrobkov a služieb, že sa môže považovať preukázanie ich konkrétnych účinkov na trhu za nepotrebné na účely uplatnenia článku 81 ods. 1 ES. Skúsenosť totiž ukazuje, že takéto správania vedú k zníženiam produkcie a zvýšeniam cien, čo vedie k zlému rozdeleniu zdrojov na úkor spotrebiteľov (rozsudok CB/Komisia, EU:C:2014:2204, bod 51 a citovaná judikatúra).

116

V prípade, že analýza určitého typu koordinácie medzi podnikmi neodhalí dostatočný stupeň škodlivosti vo vzťahu k hospodárskej súťaži, však bude potrebné skúmať jeho následky, a aby bolo možné zistiť, či takéto konanie patrí medzi konania, na ktoré sa vzťahuje článok 81 ods. 1 ES, požadovať zhromaždenie dôkazov preukazujúcich, že hospodárska súťaž bola skutočne citeľným spôsobom vylúčená, obmedzená alebo skreslená (pozri v tomto zmysle rozsudok CB/Komisia, EU:C:2014:2204, bod 52 a citovanú judikatúru).

117

Podľa judikatúry Súdneho dvora na účely posúdenia, či určitý druh koordinácie medzi podnikmi má dostatočný stupeň škodlivosti na to, aby mohol byť považovaný za obmedzenie hospodárskej súťaže „z hľadiska cieľa“ v zmysle článku 81 ods. 1 ES, je potrebné sústrediť sa najmä na ciele, ktoré chce dosiahnuť, ako aj na hospodársky a právny kontext, do ktorého patrí. V rámci posúdenia uvedeného kontextu je potrebné takisto zohľadniť povahu dotknutých výrobkov alebo služieb, ako aj skutočné podmienky fungovania a štruktúry relevantného trhu alebo relevantných trhov (pozri v tomto zmysle rozsudok CB/Komisia, EU:C:2014:2204, bod 53 a citovanú judikatúru).

118

Navyše, hoci úmysel dotknutých osôb nie je prvkom nevyhnutným na určenie obmedzujúcej povahy druhu koordinácie medzi podnikmi, orgánom pre hospodársku súťaž ani vnútroštátnym súdom alebo súdom Únie nič nebráni v tom, aby tento úmysel zohľadnili (pozri v tomto zmysle rozsudok CB/Komisia, EU:C:2014:2204, bod 54 a citovanú judikatúru).

119

Pokiaľ ide konkrétne o výmenu informácií medzi konkurentmi, je opodstatnené pripomenúť, že kritériá koordinácie a spolupráce, ktoré zakladajú zosúladený postup, musia byť vnímané vo svetle vlastného znenia ustanovení Zmluvy týkajúcich sa hospodárskej súťaže, podľa ktorých si každý hospodársky subjekt musí autonómne určiť politiku, ktorú na spoločnom trhu mieni sledovať (rozsudok T‑Mobile Netherlands a i., C‑8/08, EU:C:2009:343, bod 32, ako aj citovaná judikatúra).

120

Hoci táto požiadavka autonómie nevylučuje právo hospodárskych subjektov rozumne sa prispôsobovať existujúcemu alebo očakávanému konaniu ich konkurentov, zásadne bráni uskutočneniu priameho alebo nepriameho kontaktu medzi týmito subjektmi, ktorý by mohol buď ovplyvniť konanie skutočného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo by mohol tomuto konkurentovi odhaliť konanie, ktoré sa rozhodol uskutočňovať na uvedenom trhu, alebo ktoré zamýšľal na tomto trhu uskutočňovať, pokiaľ cieľom alebo následkom týchto kontaktov je vytvorenie podmienok hospodárskej súťaže, ktoré nezodpovedajú obvyklým podmienkam dotknutého trhu vzhľadom na povahu dodávaných výrobkov alebo poskytovaných služieb, veľkosť a počet podnikov a objem uvedeného trhu (rozsudok T‑Mobile Netherlands a i., EU:C:2009:343, bod 33, ako aj citovaná judikatúra).

121

Súdny dvor teda rozhodol, že výmena informácií medzi konkurentmi môže byť v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže, pokiaľ zmierňuje alebo odstraňuje stupeň neistoty vo fungovaní dotknutého trhu, čo vedie k obmedzeniu hospodárskej súťaže medzi podnikmi (rozsudky Thyssen Stahl/Komisia, C‑194/99 P, EU:C:2003:527, bod 86, a T‑Mobile Netherlands a i., EU:C:2009:343, bod 35, ako aj citovaná judikatúra).

122

Protisúťažný cieľ treba pripísať najmä výmene informácií spôsobilej vylúčiť neistotu v mysli dotknutých subjektov, pokiaľ ide o presný dátum, rozsah a spôsoby prispôsobenia správania na trhu, ktoré dotknuté podniky budú zavádzať (pozri v tomto zmysle rozsudok T‑Mobile Netherlands a i., EU:C:2009:343, bod 41).

123

Navyše zosúladený postup môže mať protisúťažný cieľ, hoci daný postup nemá priamu súvislosť so spotrebiteľskými cenami. Zo znenia článku 81 ods. 1 ES totiž nevyplýva, že zakázané sú len zosúladené postupy, ktoré majú priamy vplyv na ceny zaplatené konečnými spotrebiteľmi (pozri v tomto zmysle rozsudok T‑Mobile Netherlands a i., EU:C:2009:343, bod 36).

124

Naopak, z uvedeného článku 81 ods. 1 písm. a) ES vyplýva, že zosúladené postupy môžu mať protisúťažný cieľ, pokiaľ „priamo alebo nepriamo určujú nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky“ (rozsudok T‑Mobile Netherlands a i., EU:C:2009:343, bod 37).

125

V každom prípade článok 81 ES smeruje, podobne ako iné pravidlá hospodárskej súťaže uvedené v Zmluve, nielen k ochrane priamych záujmov účastníkov hospodárskej súťaže alebo spotrebiteľov, ale aj k ochrane štruktúry trhu a tým hospodárskej súťaže ako takej. Preto konštatovanie existencie protisúťažného cieľa zosúladeného postupu nemožno podmieňovať existenciou priamej súvislosti tohto postupu so spotrebiteľskými cenami (rozsudok T‑Mobile Netherlands a i., EU:C:2009:343, body 38 a 39).

126

Napokon treba pripomenúť, že zo samotného znenia článku 81 ods. 1 ES vyplýva, že pojem zosúladený postup zahŕňa okrem zosúlaďovania postupu medzi dotknutými podnikmi konanie na trhu vyplývajúce z tohto zosúlaďovania a vzťah príčiny a následku medzi týmito dvoma skutočnosťami (rozsudok T‑Mobile Netherlands a i., EU:C:2009:343, bod 51, ako aj citovaná judikatúra).

127

V tejto súvislosti sa Súdny dvor domnieval, že s výhradou dôkazu opaku, ktorý zaťažuje dotknuté hospodárske subjekty, je potrebné predpokladať, že podniky zúčastňujúce sa na zosúlaďovaní postupu a naďalej pôsobiace na trhu pri určovaní svojho konania na tomto trhu zohľadňujú informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi. Súdny dvor predovšetkým dospel k záveru, že takýto zosúladený postup patrí do pôsobnosti článku 81 ods. 1 ES bez ohľadu na to, či má protisúťažný vplyv na trh (rozsudok T‑Mobile Netherlands a i., EU:C:2009:343, bod 51, ako aj citovaná judikatúra).

128

V predmetnej veci Všeobecný súd v bodoch 442 až 585 napadnutého rozsudku preskúmal tvrdenia spoločností Dole týkajúce sa relevantnosti referenčných cien pre odvetvie banánov a zodpovednosti zamestnancov spoločnosti Dole Food, ktorí sa zúčastnili na kontaktoch pred stanovením cien.

129

Ako uviedla generálna advokátka v bodoch 115 a 116 svojich návrhov, z podrobnejších zistení Všeobecného súdu vyplýva, že po prvé dvojstranné kontakty pred stanovením cien sa uskutočnili medzi spoločnosťami Dole a inými podnikmi pôsobiacimi v odvetví banánov, v rámci ktorých boli prerokované ich referenčné ceny a určité cenové trendy. Navyše toto konštatovanie Všeobecného súdu spoločnosti Dole nenapadli.

130

Po druhé Všeobecný súd v bode 574 napadnutého rozsudku konštatoval, že referenčné ceny boli relevantné pre dotknutý trh, pretože jednak slúžili prinajmenšom ako signály, trendy alebo údaje pre trh týkajúce sa očakávaného vývoja cien banánov a boli relevantné pre obchod s banánmi, a jednak skutočné ceny boli priamo viazané na referenčné ceny.

131

Po tretie v bode 580 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že zamestnanci spoločnosti Dole podieľajúci sa na kontaktoch pred stanovením cien, sa zúčastňovali interných rokovaní o stanovení cien.

132

Okrem toho uvedené konštatovania Všeobecného súdu na jednej strane z veľkej časti vychádzajú z vyhlásení spoločnosti Dole Food a na druhej strane nie sú predmetom žiadnej výhrady skreslenia spoločností Dole.

133

Za týchto podmienok Všeobecný súd mohol bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, dospieť k záveru, že podmienky uplatnenia prezumpcie uvedené v bode 127 predmetného rozsudku boli vo veci samej splnené, keďže spoločnosti mu nemôžu dôvodne vytýkať porušenie zásad upravujúcich dôkazné bremeno a prezumpciu neviny.

134

Z uvedeného zároveň vyplýva, že Všeobecný súd mohol bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, konštatovať – ako to urobil v bodoch 553 a 585 napadnutého rozsudku –, že Komisia oprávnene dospela k záveru, že cieľom kontaktov pred stanovením cien, umožňujúcich v súvislosti s možným správaním konkurentov v prípade každého z účastníkov znížiť neistotu, bolo zabezpečiť konkurenčné podmienky, ktoré nezodpovedajú normálnym podmienkam trhu, a teda viedli k zosúladenému postupu, ktorého cieľom bolo obmedziť hospodársku súťaž v zmysle článku 81 ES.

135

V dôsledku toho treba zamietnuť piatu časť tretieho odvolacieho dôvodu, a preto aj tento odvolací dôvod v celom rozsahu.

136

V prvej časti ich štvrtého odvolacieho dôvodu spoločnosti Dole uvádzajú, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že pokutu počítal najmä na základe predajov uskutočnených dcérskymi spoločnosťami Dole Food, ktoré sa na konštatovanom porušení nezúčastnili.

137

Pripomínajú, že podľa oznámenia o výhradách a sporného rozhodnutia jedinou spoločnosťou, o ktorej bolo prehlásené, že sa zúčastnila na porušení, bola spoločnosť DFFE, pričom spoločnosť Dole Food sa na porušení nezúčastnila a niesla zodpovednosť len ako materská spoločnosť. V bodoch 619 až 623 napadnutého rozsudku však Všeobecný súd tvrdil, že porušenia sa dopustila spoločnosť Dole Food, že tvrdenie o samostatnosti jej dcérskych spoločností vychádza z argumentácie týkajúcej sa potreby rozlišovania zelených a žltých banánov, že táto argumentácia je irelevantná a v každom prípade nedôvodná.

138

Týmto tvrdením Všeobecný súd nesprávne vykladal tvrdenie spoločností Dole, podľa ktorého nie je možné uložiť pokuty vypočítané na základe predajov banánov uskutočnených spoločnosťami skupiny Dole, ktoré sa na porušení nezúčastnili a ktoré následne znovu predávali banány pochádzajúce od spoločnosti DFFE. V dôsledku toho bola pokuta nesprávne založená na predajoch uskutočnených inými dcérskymi spoločnosťami Dole Food.

139

Ako uviedla generálna advokátka v bode 134 svojich návrhov, argumentácia spoločnosti Dole Food spočíva v nesprávnej interpretácii ustálenej judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa zodpovednosti materských spoločností za porušenia kartelového práva, ktorých sa dopustili ich dcérske spoločnosti, v ktorých vlastnia podiel vo výške 100 %.

140

Podľa tejto judikatúry pojem podnik zahŕňa každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť nezávisle od právneho postavenia tohto subjektu a spôsobu jeho financovania. Tento pojem treba chápať tak, že označuje hospodársku jednotku, hoci sa táto hospodárska jednotka z právneho hľadiska skladá z viacerých fyzických alebo právnických osôb. Ak takýto hospodársky subjekt porušuje predpisy hospodárskej súťaže, podľa zásady osobnej zodpovednosti zodpovedá za toto porušenie (rozsudok Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia, a Komisia/Alliance One International a i., C‑628/10 P a C‑14/11 P, EU:C:2012:479, bod 42, ako aj citovaná judikatúra).

141

Článok 23 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) stanovuje, že Komisia môže rozhodnutím uložiť podnikom pokuty, keď porušujú článok 81 ES, ak pokuta nepresiahne pre každý podnik, ktorý sa podieľal na porušovaní, 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku.

142

Cieľom tohto ustanovenia je predovšetkým zabezpečiť dostatočne odstrašujúci účinok pokuty, čo odôvodňuje zohľadnenie veľkosti a hospodárskej sily dotknutého podniku, to znamená celkových príjmov autora porušenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Lafarge/Komisia, C‑413/08 P, EU:C:2010:346, bod 102 a citovanú judikatúru).

143

Práve hľadanie tohto dostatočne odstrašujúceho účinku pokuty totiž odôvodňuje zohľadnenie finančnej sily sankcionovaného podniku (pozri rozsudok Lafarge/Komisia, EU:C:2010:346, bod 104).

144

Preto Komisia musí v každom jednotlivom prípade posúdiť tak kontext, ako aj ciele, ktoré sleduje systém sankcií zavedený nariadením č. 1/2003, sledované dopady na dotknutý podnik, najmä tým, že zohľadní obrat, ktorý odráža jeho skutočnú hospodársku situáciu počas doby, keď dochádzalo k porušeniu (rozsudok Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, C‑76/06 P, EU:C:2007:326, bod 25).

145

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora pri určení sumy pokuty je dovolené zohľadniť tak celkový obrat podniku, ktorý je ukazovateľom, i keď iba približným a nepresným, veľkosti podniku a jeho hospodárskej sily, ako aj časť tohto obratu, ktorá pochádza z výrobkov, ktoré sú predmetom porušenia, a ktorá je teda spôsobilá naznačiť rozsah tohto porušenia (rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 až 103/80, EU:C:1983:158, bod 121; Dansk Rørindustri a i./Komisia, C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P, EU:C:2005:408, bod 243, ako aj Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, C‑397/03 P, EU:C:2006:328, bod 100).

146

Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že hoci článok 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 ponecháva Komisii širokú mieru voľnej úvahy, obmedzuje jej výkon zavedením objektívnych kritérií, ktoré Komisia musí dodržiavať. Jednak suma pokuty, ktorá môže byť podniku uložená, má vyčísliteľnú a absolútnu hornú hranicu, takže maximálna výška pokuty, ktorú možno danému podniku uložiť, je vopred určiteľná. Jednak výkon tejto právomoci voľnej úvahy je obmedzený aj pravidlami, ktoré Komisia sama vypracovala (pozri v tomto zmysle rozsudok Schindler Holding a i./Komisia, C‑501/11 P, EU:C:2013:522, bod 58).

147

Z tohto hľadiska podľa bodu 13 usmernení, „na účely stanovenia základnej výšky, ktorá má byť uložená, Komisia použije hodnotu predajov tovarov alebo služieb uskutočnených podnikom, ktoré s porušením priamo alebo nepriamo súvisia… v príslušnej geografickej oblasti v rámci EHP“. Tieto usmernenia v bode 6 týchto usmernení spresňujú, že „kombinácia hodnoty predaja v súvislosti s porušením a trvaním [porušenia] sa považuje za vhodnú hodnotu na vyhodnotenie ekonomického významu porušenia, ako aj relatívneho podielu každého podniku na porušení“.

148

Z toho vyplýva, že bod 13 uvedených usmernení má za cieľ vziať ako východiskový bod na výpočet pokuty uloženej podniku sumu, ktorá odráža hospodársku dôležitosť porušenia a relatívnu váhu tohto podniku na tomto porušení. V dôsledku toho, hoci sa pojem hodnoty predaja uvedený v tomto bode 13 nemôže iste rozšíriť tak, aby zahŕňal predaje realizované predmetným podnikom, ktoré priamo alebo nepriamo nepatria do pôsobnosti vytýkaného kartelu, bol by narušený cieľ sledovaný týmto ustanovením, keby sa mal tento pojem vnímať len ako týkajúci sa obratu dosiahnutého iba pri predaji, v prípade ktorého sa preukázalo, že bol naozaj ovplyvnený týmto kartelom (rozsudok Team Relocations a i./Komisia, C‑444/11 P, EU:C:2013:464, bod 76).

149

V každom prípade treba zdôrazniť, že časť celkového obratu pochádzajúca z predaja výrobkov, ktoré sú predmetom porušenia, môže najlepšie odrážať hospodársky význam tohto porušenia (rozsudok Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, C‑580/12 P, EU:C:2014:2363, bod 59).

150

V predmetnej veci sa teda Všeobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 622 napadnutého rozsudku rozhodol, že Komisii nemožno vytýkať, že pri stanovovaní hodnoty predaja tovaru alebo služieb podniku súvisiacich priamo alebo nepriamo s porušením, v súlade s bodom 13 usmernení zohľadnila sumu predajov žltých banánov, ktoré dosiahli iné spoločnosti skupiny než spoločnosť DFFE, a to spoločnosť Dole Food a zastrešujúca spoločnosť.

151

Z toho vyplýva, že prvá časť štvrtého odvolacieho dôvodu musí byť zamietnutá.

152

V druhej časti svojho štvrtého odvolacieho dôvodu spoločnosti Dole tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil chyby vo výpočte pokuty, keďže rovnaké banány započítal dvakrát. Použité hodnoty z predajov totiž zahŕňali banány, ktoré DFFE predala tretiemu podniku, a predaje rovnakých banánov uskutočnené inou dcérskou spoločnosťou Dole Food, ktorá ich nakúpila od uvedeného tretieho podniku.

153

V bode 630 napadnutého rozsudku Všeobecný súd toto tvrdenie zamietol, spochybňujúc jednak presnosť číselných údajov vzhľadom na to, že Komisia nikdy v tejto súvislosti nevyjadrila pochybnosti a takisto uznala, že túto otázku neskúmala. V každom prípade, ak v tejto súvislosti Všeobecný súd mal určité pochybnosti, mal uplatniť svoje vyšetrovacie právomoci.

154

Všeobecný súd jednak rozhodol, že na tieto predaje sa nevzťahuje výnimka z dvojitého započítania, lebo uvedený tretí podnik nebol súčasťou podnikov, ktorým je sporné rozhodnutie určené. To však nemá vplyv na skutočnosť, že predaje rovnakých banánov boli na účely výpočtu pokuty započítané dvakrát. Navyše z bodu 452 sporného rozhodnutia nijakým spôsobom nevyplýva, že vôľa zabrániť dvojitému započítaniu sa obmedzovala na predaje banánov, ktoré jeden z podnikov, ktorým je sporné rozhodnutie určené, ich predával inému adresátovi tohto rozhodnutia.

155

Z judikatúry uvedenej v bodoch 140 až 149 tohto rozsudku vyplýva, že výška sankcie, ktorá sa má uložiť, musí byť určená podľa obratu dotknutého podniku.

156

Na jednej strane je nesporné, že predaj banánov jednou z dcérskych spoločností Dole Food tretiemu podniku, ktorý sa nezúčastnil kartelovej dohody, prispieva k obratu podniku, a že ak ich iná dcérska spoločnosť Dole Food opätovne od tohto tretieho podniku kúpi s cieľom následne ich predať maloobchodníkom, tento druhý predaj takisto prispieva k uvedenému obratu.

157

Na druhej strane, na rozdiel od tvrdení spoločností Dole, z bodu 452 sporného rozhodnutia nepochybne vyplýva, že len predaje čerstvých banánov iným adresátom tohto rozhodnutia boli vylúčené z dvojitého započítania.

158

Za týchto podmienok, ako správne uvádzala Komisia a ako v bode 145 svojich návrhov konštatovala generálna advokátka, tvrdenie spoločností Dole neumožňuje určiť, ktoré nesprávne právne posúdenia odvolateľky vytýkajú Všeobecnému súdu a z tohto dôvodu treba druhú časť štvrtého odvolacieho dôvodu zamietnuť ako neprípustnú.

159

Preto sa tento odvolací dôvod musí zamietnuť.

160

Vzhľadom na vyššie uvedené treba odvolanie zamietnuť.

161

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. Podľa článku 138 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku uplatniteľného na odvolanie na základe jeho článku 184 ods. 1 účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Spoločnosti Dole nemali úspech so svojimi dôvodmi a Komisia navrhla zaviazať tieto spoločnosti na náhradu trov konania, je namieste zaviazať ich na náhradu trov konania. Keďže podali odvolanie spoločne, musia znášať tieto trovy konania spoločne a nerozdielne.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: