1

Vo svojich žalobách navrhujú Európsky parlament a Európska komisia zrušenie nariadenia Rady (EÚ) č. 1243/2012 z 19. decembra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1342/2008, ktorým sa ustanovuje dlhodobý plán pre populácie tresky a na ne zameraný rybolov (Ú. v. EÚ L 352, s. 10, ďalej len „napadnuté nariadenie“).

2

Nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu (Ú. v. ES L 358, s. 59; Mim. vyd. 04/005, s. 460, ďalej len „základné nariadenie“) bolo zrušené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (Ú. v. EÚ L 354, s. 22).

3

Odôvodnenia 6 a 7 základného nariadenia zneli:

4

Článok 1 tohto nariadenia definoval pôsobnosť spoločnej politiky v oblasti rybolovu (SPR) takto:

„1.   [SPR] sa vzťahuje na ochranu, hospodárenie s a využívanie živých vodných zdrojov, akvakultúry a spracovanie a uvádzanie výrobkov rybného hospodárstva a akvakultúry na trh, keď sú tieto činnosti vykonávané na území členských štátov alebo vo vodách spoločenstva alebo na rybárskych lodiach spoločenstva alebo štátnymi príslušníkmi členských štátov bez toho, aby to malo vplyv na priamu zodpovednosť štátu, v ktorom je loď zaregistrovaná.

2.   [SPR] ustanovuje zosúladené opatrenia, ktoré sa týkajú:

…“

5

Ciele [SPR] boli definované v článku 2 ods. 1 rovnakého nariadenia:

„[SPR] zabezpečí také využívanie živých vodných zdrojov, ktoré umožnia trvalo udržateľné ekonomické, environmentálne a sociálne podmienky.

Pri prijímaní opatrení určených na ochranu a zachovanie živých vodných zdrojov spoločenstvo na tento účel uplatní prístup obozretného konania, aby sa zabezpečilo ich trvalo udržateľné využívanie a minimalizoval vplyv rybárskych činností na morské ekosystémy. Zameria sa na postupné uplatňovanie ekologického prístupu k rybnému hospodárstvu. …“

6

Článok 4 základného nariadenia, ktorý určuje druhy opatrení zameraných na dosiahnutie cieľa udržateľnosti, stanovoval vo svojom odseku 2:

„… Tie môžu zahŕňať najmä opatrenia pre každú zásobu rýb alebo skupinu zásob na obmedzenie úmrtnosti pri rybolove a vplyvu rybárskych činnosti na životné prostredie prostredníctvom:

…“

7

Nariadenie Rady (ES) č. 1342/2008 z 18. decembra 2008, ktorým sa ustanovuje dlhodobý plán pre populácie tresky a na ne zameraný rybolov a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 423/2004 (Ú. v. EÚ L 348, s. 20 a korigendum Ú. v. EÚ L 231, 2010, s. 6), prijala Rada Európskej únie na návrh Komisie a po porade s Parlamentom v zmysle článku 37 Zmluvy o ES.

8

Odôvodnenia 7 a 9 tohto nariadenia znejú:

…

9

Článok 5 uvedeného nariadenia opisuje cieľ plánu obnovy populácií tresky, ktorý spočíva „v trvalo udržateľnom využívaní [týchto] populácií… na základe maximálneho udržateľného výnosu“. Podľa tohto článku 5 ods. 2 a 3 musí byť uvedený cieľ dosiahnutý udržaním určitej miery úhynu tresky.

10

Rovnaké nariadenie stanovuje vo svojich článkoch 6 až 10 osobitné pravidlá týkajúce sa ročného určovania celkových povolených výlovov (TAC) a vo svojich článkoch 11 až 17 pravidlá týkajúce sa obmedzenia rybolovného úsilia.

11

Nariadenie č. 1342/2008, v znení platnom pred zmenou a doplnením vyplývajúcim z napadnutého nariadenia, vo svojom článku 9 upravovalo podrobné pravidlá určovania TAC na základe neúplných údajov v prípade, že pravidlá týkajúce sa určovania TAC stanovené v článkoch 7 a 8 nemohli byť uplatnené z dôvodu nedostatku dostatočne presných a reprezentatívnych informácií. Vo svojom článku 12 toto nariadenie tiež definovalo spôsob výpočtu maximálneho prípustného rybolovného úsilia.

12

Odôvodnenia 3 až 5 napadnutého nariadenia znejú:

13

Odôvodnenie 8 napadnutého nariadenia stanovuje dôvody, pre ktoré toto nariadenie, ktoré zmenilo a doplnilo články 9 a 12 nariadenia č. 1342/2008, bolo prijaté na základe článku 43 ods. 3 ZFEÚ, a nie na základe článku 43 ods. 2 ZFEÚ.

14

Uvedené odôvodnenie znie:

„Zmenami a doplneniami článkov 9 a 12 sa ustanovujú podrobné osobitné pravidlá na účely stanovenia rybolovných možností vyjadrených pomocou TAC a obmedzení rybolovného úsilia. Upravujú sa nimi v súčasnosti uplatniteľné pravidlá na stanovenie rybolovných možností bez toho, aby sa zmenil cieľ plánu pre tresku. Preto ide o opatrenia týkajúce sa stanovovania a prideľovania TAC a obmedzení rybolovného úsilia a nie je možné ich považovať ani za ustanovenia stanovujúce spoločnú organizáciu rybárskych trhov, ani za iné ustanovenia potrebné na dosiahnutie cieľov [SPR].“

15

Článok 1 bod 1 tohto nariadenia, ktorý nahrádza článok 9 nariadenia č. 1342/2008, stanovuje osobitný postup stanovovania TAC, podľa ktorého:

„1.   Ak dostupné informácie nepostačujú na stanovenie TAC v súlade s článkom 7, TAC pre populácie tresky v Kattegate, na západe Škótska a v Írskom mori sa stanoví na úrovni uvedenej vo vedeckom odporúčaní. Ak je však úroveň uvedená vo vedeckom odporúčaní vyššia o viac ako 20 % ako TAC v predchádzajúcom roku, TAC sa stanoví na úrovni o 20 % vyššej ako TAC v predchádzajúcom roku, alebo ak je úroveň uvedená vo vedeckom odporúčaní nižšia o viac ako 20 % ako TAC v predchádzajúcom roku, stanoví sa na úrovni o 20 % nižšej ako TAC v predchádzajúcom roku.

2.   Odchylne od odseku 1 v prípade, že podľa vedeckého odporúčania by nemal byť povolený cielený rybolov a že:

3.   Ak dostupné informácie nepostačujú na stanovenie TAC v súlade s článkom 8, TAC pre populáciu tresky v Severnom mori, Skagerraku a vo východnej časti Lamanšského prielivu sa stanoví uplatnením odsekov 1 a 2 tohto článku mutatis mutandis, pokiaľ z konzultácií s Nórskom nevyplynie iná úroveň TAC.

4.   Ak podľa vedeckého odporúčania nie je uplatňovanie pravidiel ustanovených v článku 8 ods. 1 až 4 z hľadiska plnenia cieľov plánu vhodné, Rada môže bez ohľadu na vyššie uvedené ustanovenia rozhodnúť o stanovení alternatívnej úrovne TAC.“

16

Článok 1 bod 2 písm. a) napadnutého nariadenia znie:

„[Článok 12 ods. 4 nariadenia č. 1342/2008] sa nahrádza takto:

‚4.   Na agregované skupiny úsilia, v ktorých percentuálny podiel súhrnných úlovkov vypočítaný podľa odseku 3 písm. d) dosiahne 20 % alebo viac, sa uplatňujú každoročné úpravy. Maximálne povolené rybolovné úsilie príslušných skupín sa vypočíta takto:

17

Článok 1 bod 2 písm. b) napadnutého nariadenia, ktorý do článku 12 nariadenia č. 1342/2008 pridáva odsek 6, znie:

„Dopĺňa sa tento odsek:

‚6.   Odchylne od odseku 4, ak sa maximálne prípadne povolené rybolovné úsilie znížilo v štyroch po sebe nasledujúcich rokoch, Rada sa môže rozhodnúť, že v nasledujúcom roku alebo v nasledujúcich rokoch sa každoročná úprava maximálneho povoleného rybolovného úsilia neuplatní.‘“

18

Komisia predložila 12. septembra 2012 návrh nariadenia Parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 1342/2008 [COM(2012) 498 final] s cieľom zlepšiť a objasniť ustanovenia novelizovaného nariadenia.

19

Tento návrh nariadenia bol založený na článku 43 ods. 2 ZFEÚ a smeroval k vyriešeniu niektorých komplikácií súvisiacich s realizáciou plánu pre tresku stanoveného v nariadení č. 1342/2008. V uvedenom návrhu boli predložené tieto zmeny a doplnenia:

20

Rada prijala 19. decembra 2012 bez toho, aby použila všetky ustanovenia vyplývajúce z návrhu nariadenia COM(2012) 498 final, len zmeny a doplnenia týkajúce sa článkov 9 a 12 nariadenia č. 1342/2008, pričom ako právny základ zvolila článok 43 ods. 3 ZFEÚ.

21

Do zápisnice zo zasadania Rady pre poľnohospodárstvo a rybolov, v priebehu ktorej bolo napadnuté nariadenie prijaté, bolo zapísané vyhlásenie Komisie. Toto vyhlásenie znie takto:

22

Napadnuté nariadenie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie21. decembra 2012 a nadobudlo účinnosť 22. decembra 2012.

23

Podľa Parlamentu a Komisie bolo uvedené nariadenie prijaté na nesprávnom právnom základe a malo byť prijaté na základe článku 43 ods. 2 ZFEÚ, a preto Parlament podal prejednávanú žalobu vo veci C‑124/13 a Komisia vo veci C‑125/13.

24

Parlament a Komisia navrhujú, aby Súdny dvor zrušil napadnuté nariadenie a zaviazal Radu na náhradu trov konania. Komisia tiež navrhuje, aby sa zachovali právne účinky tohto nariadenia počas primeranej doby po vyhlásení tohto rozsudku, teda najviac počas jedného celého kalendárneho roka od 1. januára roka nasledujúceho po vyhlásení tohto rozsudku.

25

Rada navrhuje, aby Súdny dvor zamietol žalobu a zaviazal Parlament a Komisiu na náhradu trov konania. Subsidiárne, v prípade, že Súdny dvor zruší napadnuté nariadenie, Rada navrhuje zachovať podľa článku 264 ZFEÚ účinky tohto nariadenia.

26

Uznesením predsedu Súdneho dvora z 19. apríla 2013 boli veci C‑124/13 a C‑125/13 spojené na spoločné konanie na účely písomnej časti konania, ústnej časti konania a rozsudku.

27

Uznesením predsedu Súdneho dvora z 11. septembra 2013 bolo vyhovené návrhom Španielskeho kráľovstva, Francúzskej republiky a Poľskej republiky na vstup do konania ako vedľajších účastníkov konania na podporu návrhov Rady.

28

Vo veci C‑124/13 Parlament uvádza jediný žalobný dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení vzhľadom na voľbu článku 43 ods. 3 ZFEÚ ako právneho základu napadnutého nariadenia.

29

Tento žalobný dôvod sa rozdeľuje na dve časti. V prvej časti Parlament tvrdí, že každý viacročný plán, rovnako ako plán, o ktorý ide v tejto veci, ako nástroj na hospodárenie s populáciami rýb a na ich ochranu, tvorí celok, ktorý obsahuje iba ustanovenia na účely dosiahnutia cieľov SPR týkajúcich sa obnovy a ochrany, a preto musí byť v celom rozsahu prijatý na základe článku 43 ods. 2 ZFEÚ. V druhej časti Parlament uvádza, že návrh nariadenia COM(2012) 498 final mal byť v celom rozsahu prijatý na základe článku 43 ods. 2 ZFEÚ. Keďže Rada návrh rozdelila a nariadením prijala len niektoré zmeny navrhované Komisiou, zvolila procesný postup v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora týkajúcou sa voľby právneho základu aktu Únie.

30

Vo veci C‑125/13 Komisia uvádza tri žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení spočívajúcom vo voľbe článku 43 ods. 3 ZFEÚ ako právneho základu napadnutého nariadenia. Druhý žalobný dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení v súvislosti s postupom zvoleným Radou, v ktorom bol z prijímania tohto nariadenia neoprávnene vylúčený Parlament, ako aj Hospodársky a sociálny výbor. Tretí žalobný dôvod je založený na skreslení návrhu nariadenia Komisie, a to v rozpore s výlučným právom legislatívnej iniciatívy, ktoré tejto inštitúcii prináleží.

31

V prvej časti jediného žalobného dôvodu Parlamentu a v prvom žalobnom dôvode Komisie tieto inštitúcie tvrdia, že Rada sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď prijala napadnuté nariadenie na základe odseku 3 článku 43 ZFEÚ, a nie na základe odseku 2 toho istého článku.

32

Podľa týchto inštitúcií predstavuje odsek 3 článku 43 ZFEÚ po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy výnimku z uplatnenia riadneho legislatívneho postupu stanoveného v odseku 2 tohto článku, takže odsek 3 sa má vykladať reštriktívne, pokiaľ ide o jeho pôsobnosť. Na základe uvedeného odseku 3 sa preto môžu prijímať len opatrenia týkajúce sa výslovne „určovania a prideľovania rybolovných možností“. Naopak pokiaľ právny akt sleduje iný cieľ SPR než len jednoduché udelenie rybolovných možností, musí sa prijať na základe článku 43 ods. 2 ZFEÚ.

33

V tejto súvislosti žalobcovia tvrdia, že toto ustanovenie označuje riadny legislatívny postup ako zvyčajný rozhodovací postup na prijímanie ustanovení potrebných na dosiahnutie cieľov SPR, kým článok 43 ods. 3 ZFEÚ sa obmedzuje na to, že Rade priznáva osobitnú právomoc obmedzenú na prijímanie vykonávacích aktov sui generis, ktoré majú nelegislatívnu povahu a týkajú sa stanovovania TAC.

34

Žalobcovia sa preto domnievajú, že výraz „opatrenia týkajúce sa… určovania a prideľovania rybolovných možností“ uvedený v článku 43 ods. 3 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že Rada môže na základe tohto ustanovenia prijímať len nelegislatívne nariadenia alebo vykonávacie akty týkajúce sa určovania a prideľovania rybolovných možností, a nie opatrenia potrebné na dosiahnutie cieľov SPR. Ako totiž vyplýva z článku 3 písm. q) základného nariadenia, „‚príležitosť na rybolov‘ znamená kvantifikovaný právny nárok loviť, vyjadrený ako možný úlovok a/alebo výlov“.

35

To však nie je prípad napadnutého nariadenia. Najmä z odôvodnenia 7, ako aj z článkov 5 a 6 základného nariadenia a z článku 5 nariadenia č. 1342/2008 totiž vyplýva, že viacročné plány, teda plány obnovy a hospodárenia, sú nástrojmi na ochranu zásob rýb, čo rozhodujúcim spôsobom prispieva k hlavnému cieľu SPR, teda trvalo udržateľnému využívaniu týchto zásob.

36

Z toho vyplýva, že vzhľadom na to, že viacročné plány predstavujú nástroj umožňujúci uskutočnenie cieľov SPR, právne akty, ako je napadnuté nariadenie, ktoré tieto plány ustanovujú alebo menia, majú byť považované za „potrebné“ na dosiahnutie cieľov SPR v zmysle článku 43 ods. 2 ZFEÚ, a preto sa majú prijímať riadnym legislatívnym postupom zakotveným v tomto ustanovení.

37

Žalobcovia dodávajú, že uvedené nariadenie mení legislatívne ustanovenia prijaté na základe článku 37 ES, ktorý pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy predstavoval všeobecný právny základ na prijatie legislatívnych aktov v oblasti rybolovu. Keďže však toto ustanovenie bolo nahradené článkom 43 ods. 2 ZFEÚ, mal sa z dôvodu paralelnosti oboch postupov využiť riadny legislatívny postup stanovený v tomto ustanovení na účely prijatia všetkých legislatívnych aktov v tejto oblasti. V rovnakom zmysle, keďže článok 20 základného nariadenia bol prevzatý do článku 43 ods. 3 ZFEÚ, je potrebné na účely prijímania nelegislatívnych aktov použiť práve toto ustanovenie.

38

Rada, ktorú podporuje Španielske kráľovstvo, Francúzska republika a Poľská republika, odmieta tvrdenia žalobcov a tvrdí, že napadnuté nariadenie skutočne prestavuje opatrenie na určovanie a prideľovanie rybolovných možností, a preto je oprávnene založené na článku 43 ods. 3 ZFEÚ.

39

V tejto súvislosti Rada na úvod tvrdí, že výklad žalobcov v súvislosti s uplatnením článku 43 ods. 3 ZFEÚ nemá v Zmluve o FEÚ nijakú oporu. Odseky 2 a 3 článku 43 ZFEÚ, ktoré boli zavedené Lisabonskou zmluvou, totiž nahradili jediné ustanovenie, článok 37 ES, ktorý slúžil ako právny základ na prijatie celého súboru právnych aktov v oblasti poľnohospodárstva a rybolovu. Už len z tohto dôvodu žalobcovia nemôžu tvrdiť, že vždy, keď bol pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy uplatnený článok 37 ES, je potrebné v súčasnosti automaticky uplatniť článok 43 ods. 2 ZFEÚ.

40

Okrem toho Rada uvádza, že autori Zmluvy o FEÚ mali vzhľadom na použitie výrazu „opatrenia týkajúce sa“ určovania a prideľovania rybolovných možností v článku 43 ods. 3 ZFEÚ v úmysle zahrnúť do pôsobnosti tohto ustanovenia opatrenia, ktoré idú nad rámec samotného určovania a prideľovania rybolovných možností. Príliš reštriktívny výklad spočívajúci vo vylúčení niektorých opatrení jasne stanovených v článku 43 ods. 3 ZFEÚ z pôsobnosti tohto ustanovenia by pritom zasiahol do právomocí, ktoré Komisii uvedené ustanovenie priznáva, a nerešpektoval by základné pravidlá rovnováhy medzi inštitúciami, tak ako vyplývajú z článku 13 ods. 2 ZEÚ, podľa ktorého „každá inštitúcia koná v medziach právomocí, ktoré sú jej zverené zmluvami, a v súlade s postupmi, podmienkami a cieľmi v nich stanovenými…“.

41

Rada preto odmieta tvrdenia žalobcov, podľa ktorých ak môže byť opatrenie považované za potrebné na dosiahnutie cieľov SPR, musí byť nevyhnutne prijaté na základe článku 43 ods. 2 ZFEÚ. Odseky 2 a 3 článku 43 ZFEÚ totiž predstavujú samostatné právne základy stanovené primárnym právom, takže použitie odseku 3 nemôže podliehať nijakej podmienke, akou je predchádzajúce prijatie aktu na základe odseku 2.

42

Vzhľadom na uvedené Rada tvrdí, že uplatnenie zmien a doplnení článku 9 a článku 12 ods. 4 a 6 nariadenia č. 1342/2008, zavedených článkom 1 napadnutého nariadenia, priamo, záväzne a automaticky ovplyvňuje postup určovania a prideľovania rybolovných možností. Žalobcovia preto nemôžu oprávnene tvrdiť, že tieto zmeny mali vplyv na cieľ viacročného plánu pre tresku, ktorý je bez toho, aby bol predmetom zmien a doplnení, stále definovaný v článku 5 nariadenia č. 1342/2008. Naopak, ako jasne vyplýva z analýzy zámeru a obsahu napadnutého nariadenia, tieto zmeny a doplnenia smerovali k prispôsobeniu prostriedkov umožňujúcich splnenie tohto cieľa, teda pravidiel určovania TAC a pravidiel obmedzení rybolovného úsilia.

43

V prvej časti jediného žalobného Parlamentu a v prvom žalobnom dôvode Komisie tieto inštitúcie tvrdia, že Rada zvolila nesprávny právny základ, keď sa rozhodla založiť napadnuté nariadenie na odseku 3 článku 43 ZFEÚ, a nie na odseku 2 článku 43 ZFEÚ.

44

V tejto súvislosti je na úvod potrebné pripomenúť, že ako vyplýva z článku 43 ods. 2 ZFEÚ, Parlament a Rada majú povinnosť prijímať podľa riadneho legislatívneho postupu „ustanovenia potrebné pre dosiahnutie cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva“.

45

Okrem toho v zmysle článku 43 ods. 3 ZFEÚ Rada na návrh Komisie prijíma opatrenia týkajúce sa stanovovania cien, odvodov, pomoci a množstevných obmedzení a určovania a prideľovania rybolovných možností.

46

Je tiež potrebné pripomenúť, že Súdny dvor už rozhodol v súvislosti s pôsobnosťou odsekov 2 a 3 článku 43 ZFEÚ v rozsudku Parlament a Komisia/Rada (C‑103/12 a C‑165/12, EU:C:2014:2400).

47

Vo veciach, v ktorých bol vyhlásený tento rozsudok, bol Súdny dvor požiadaný, aby preskúmal, či Rada mohla na základe článku 43 ods. 3 ZFEÚ platne prijať rozhodnutie 2012/19/EÚ zo 16. decembra 2011 o schválení Vyhlásenia o udelení rybolovných možností vo vodách EÚ rybárskym plavidlám, ktoré sa plavia pod vlajkou Venezuelskej bolívarovskej republiky vo výhradnej hospodárskej zóne pri pobreží Francúzskej Guyany, v mene Európskej únie (Ú. v. EÚ L 6, 2012, s. 8).

48

Aj keď skutkový a právny rámec sa od prejednávanej veci líšil, Súdny dvor v bode 50 tohto rozsudku najmä konštatoval, že prijatie ustanovení na základe článku 43 ods. 2 ZFEÚ nevyhnutne predpokladá posúdenie otázky, či sú tieto ustanovenia „potrebné“ na dosiahnutie cieľov spoločných politík upravených Zmluvou o FEÚ, takže si uvedené prijatie vyžaduje politické rozhodnutie, ktoré je vyhradené normotvorcovi Únie. Naopak prijatie opatrení týkajúcich sa určovania a prideľovania rybolovných možností v súlade s článkom 43 ods. 3 ZFEÚ si takéto posúdenie nevyžaduje, keďže uvedené opatrenia sú predovšetkým technickej povahy a treba ich vnímať ako vykonanie ustanovení prijatých na základe článku 43 ods. 2 ZFEÚ.

49

Súdny dvor z toho v bodoch 78 až 81 rovnakého rozsudku vyvodil, že Rada sa prijatím rozhodnutia 2012/19 na základe článku 43 ods. 3 ZFEÚ dopustila pochybenia. Keďže uvedeným rozhodnutím bol plavidlám plaviacim sa pod venezuelskou vlajkou umožnený prístup do vôd Únie, a nie len rybolov, jeho prijatie predpokladalo politické rozhodnutie, ktoré si vyžaduje riadny legislatívny postup stanovený v článku 43 ods. 2 ZFEÚ.

50

Z rozsudku Parlament a Komisia/Rada (C‑103/12 a C‑165/12, EU:C:2014:2400) vyplýva, že opatrenia vyžadujúce politické rozhodnutie vyhradené pre normotvorcu Únie z dôvodu, že sú potrebné na dosiahnutie cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, musia byť založené na článku 43 ods. 2 ZFEÚ.

51

Vzhľadom na uvedené a na účel prejedávaných vecí je potrebné overiť, či sa pôsobnosť odseku 3 článku 43 ZFEÚ má obmedziť len na opatrenia, ktorých cieľom je určovanie a prideľovacie rybolovných možností.

52

Ako tvrdí Rada, v tejto súvislosti nie je vhodné posudzovať rozsah právomocí, ktoré pre túto inštitúciu vyplývajú z uvedeného odseku 3 na základe paralely s právomocami, ktoré jej patria v zmysle článku 291 ZFEÚ v súvislosti s vykonávacími opatreniami.

53

Ako totiž Súdny dvor viackrát konštatoval, právomoc prijímať takéto vykonávacie akty je vo všeobecnosti zverená Komisii a podľa článku 291 ods. 2 ZFEÚ môže byť výnimočne zverená Rade „v osobitných, náležite odôvodnených prípadoch“, ako aj za presne vymedzených predpokladov, ktoré sú výslovne uvedené v tomto ustanovení a týkajú sa len spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (pozri v tomto zmysle rozsudky Parlament/Rada, C‑133/06, EU:C:2008:257, bod 47 a citovanú judikatúru, ako aj Komisia/Parlament a Rada, C‑88/14, EU:C:2015:499, bod 30).

54

Z toho vyplýva, že článok 43 ods. 3 ZFEÚ síce priznáva Rade právomoc prijímať najmä vykonávacie opatrenia v dotknutej oblasti, avšak tieto akty nemožno jednoducho považovať za rovnaké, aké sú akty stanovené v článku 291 ods. 2 ZFEÚ.

55

Rovnako nemožno prijať tvrdenie žalobcov, pokiaľ ide o využitie riadneho legislatívneho postupu stanoveného článkom 43 ods. 2 ZFEÚ na celú oblasť, ktorá bola pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy v pôsobnosti článku 37, na základe paralely medzi oboma uvedenými článkami.

56

Článok 37, ktorý pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy slúžil ako právny základ na prijímanie celého súboru aktov v oblasti poľnohospodárstva a rybolovu, umožňoval Rade rozhodujúcej na základe kvalifikovanej väčšiny, aby prijímala akty zabezpečujúce najmä implementáciu SPR, a to na základe návrhu Komisie a po porade s Parlamentom.

57

Ten istý článok je však v súčasnosti nahradený článkom 43 ods. 2 a 3 ZFEÚ. Paralela, ktorú Komisia vytvorila medzi článkom 37 ES a článkom 43 ods. 2 ZFEÚ, sa preto musí posúdiť pri zohľadnení väzby medzi uvedeným ustanovením a článkom 43 ods. 3 ZFEÚ.

58

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že odseky 2 a 3 článku 43 ZFEÚ sledujú odlišné ciele a obidva majú špecifickú pôsobnosť, takže ich možno používať samostatne ako základ na prijatie opatrení stanovených v rámci SPR, pričom ak Rada prijíma akty na základe článku 43 ods. 3 ZFEÚ, musí dodržiavať hranice svojej právomoci, ako aj podľa okolností právny rámec už stanovený na základe článku 43 ods. 2 ZFEÚ.

59

Z uvedeného vyplýva, že pôsobnosť odseku 3 článku 43 ZFEÚ sa môže vzťahovať na opatrenia, ktoré sa neobmedzujú na určovanie a prideľovanie rybolovných možností, ak tieto opatrenia nevyžadujú politické rozhodnutie vyhradené pre normotvorcu Únie z dôvodu, že sú potrebné na dosiahnutie cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva.

60

Práve z hľadiska týchto úvah je teda potrebné overiť, či Rada mohla oprávnene zvoliť ako právny základ na prijatie napadnutého nariadenia článok 43 ods. 3 ZFEÚ.

61

V prejednávanej veci je cieľom napadnutého nariadenia, tak ako to vyplýva z návrhu nariadenia COM(2012) 498 final, zmena a doplnenie nariadenia č. 1342/2008 s cieľom zlepšiť a objasniť jeho ustanovenia.

62

Za týchto okolností je pred preskúmaním obsahu zmien a doplnení vyplývajúcich z napadnutého nariadenia potrebné pripomenúť právny rámec, do ktorého nariadenie č. 1342/2008 spadá.

63

Ako v bode 70 svojich návrhov uviedol generálny advokát, hlavným cieľom SPR je trvalo udržateľné využívanie živých vodných zdrojov, pri rovnomernom zohľadnení environmentálnych, hospodárskych a sociálnych aspektov.

64

Únia s týmto zámerom v zmysle článku 2 ods. 1 druhého pododseku základného nariadenia uplatňuje pri prijímaní osobitných opatrení určených na ochranu a zachovanie živých vodných zdrojov v rámci viacročných plánov prístup obozretného konania, aby sa zabezpečilo ich trvalo udržateľné využívanie a minimalizoval vplyv rybárskych činností na morské ekosystémy.

65

Najmä článok 5 tohto nariadenia stanovuje, že Rada prioritne prijme viacročné plány obnovy pre tie oblasti rybolovu, v ktorých sa využívajú zásoby nad rámec bezpečných biologických limitov, aby sa tieto zásoby mohli obnoviť a dosiahnuť úroveň v rámci uvedených limitov.

66

Okrem toho článok 6 rovnakého nariadenia Radu oprávňuje na prijatie viacročných plánov hospodárenia na udržanie zásob rýb v rámci bezpečných biologických limitov, ak sa tieto limity dosiahnu.

67

Nariadenie č. 1342/2008 spadá do tohto právneho rámca. Toto nariadenie, prijaté na základe článku 37 ES, stanovuje celý rad osobitných ochranných opatrení na podporu trvalo udržateľného hospodárenia s niektorými populáciami tresky.

68

Podľa článku 5 tohto nariadenia je cieľom plánu obnovy, ktorý toto nariadenie stanovuje, trvalo udržateľné využívanie populácií tresky na základe maximálneho udržateľného výnosu, pri zachovaní určitej miery úhynu dotknutých rýb.

69

Aby bolo možné tento cieľ dosiahnuť, stanovujú články 6 až 10 nariadenia č. 1342/2008 pravidlá týkajúce sa metódy ročného určovania TAC a články 11 až 17 tohto nariadenia obsahujú pravidlá týkajúce sa obmedzenia ročného rybolovného úsilia.

70

Konkrétne a na účely prejednávanej veci článok 9 tohto nariadenia stanovuje osobitný postup určovania TAC v prípade, že všeobecné pravidlá týkajúce sa určovania TAC stanovené v článkoch 7 a 8 nemôžu byť uplatnené z dôvodu nedostatku dostatočne presných a reprezentatívnych informácií. Okrem toho článok 12 rovnakého nariadenia stanovuje podrobné pravidlá na účely prideľovania rybolovného úsilia podľa jednotlivých členských štátov.

71

Ako vyplýva z odôvodnenia 3 napadnutého nariadenia, vedecké hodnotenie účinnosti plánu pre tresku, ktoré vykonal vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybné hospodárstvo, ukázalo viacero problémov v súvislosti s návrhom a fungovaním tohto plánu. Tento výbor dospel k záveru, že je nepravdepodobné, že sa tieto ciele dosiahnu v časovom rámci, ktorý by bol v súlade so závermi Svetového samitu o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorý sa konal v roku 2002 v Johannesburgu, pokiaľ sa neopravia chyby v návrhu uvedeného plánu, ktoré sa okrem iného týkajú uplatňovania článkov 9 a 12 nariadenia č. 1342/2008.

72

Pokiaľ ide konkrétne o uvedený článok 9, z odôvodnenia 4 napadnutého nariadenia vyplýva, že automatické znižovanie TAC o 25 % od roku 2009 do roku 2012 stanovené v tomto článku malo za následok výrazné zníženie TAC pre dotknuté oblasti od nadobudnutia účinnosti plánu pre tresku, pričom ďalšie automatické zníženia by v dotknutých oblastiach viedli k skutočnému ukončeniu lovu tresky.

73

Napadnuté nariadenie tak významne zmenilo osobitný postup ročného určovania TAC pre populácie tresky stanovený v článku 9 nariadenia č. 1342/2008, keď v určitých prípadoch, tak ako to vyplýva z odôvodnenia 4 napadnutého nariadenia, umožnilo väčšiu pružnosť pri stanovení a pridelení rybolovných možností, aby bolo možné zohľadniť vedecké odporúčanie na individuálnom základe. Tento mechanizmus nahrádza automatické zníženia TAC, ktoré boli pôvodne stanovené v nariadení č. 1342/2008 za predpokladu nedostatku dostatočne presných a reprezentatívnych informácií, ak sa nemohli uplatniť všeobecné pravidlá stanovovania TAC.

74

Pokiaľ ide o článok 12 nariadenia č. 1342/2008, odôvodnenie 5 napadnutého nariadenia tiež poukazuje na výrazné zníženie prípustného rybolovného úsilia medzi rokmi 2009 a 2012 v dotknutých oblastiach. Podľa tohto odôvodnenia by pokračovanie v uplatňovaní automatického každoročného znižovania úsilia neviedlo k dosiahnutiu cieľov plánu pre tresku, ale malo by významný hospodársky a sociálny vplyv na segmenty flotily, ktoré používajú hlavné výstroje na lov tresky, ale lovia prevažne iné druhy, než je treska.

75

Z toho vyplýva, že pravidlá týkajúce sa obmedzenia rybolovného úsilia boli predmetom významnej zmeny, z ktorej vyplýva najmä zavedenie postupu, ktorý je výnimkou vo vzťahu k postupu určenia rybolovného úsilia na základe neúplných údajov, stanovenému v článku 12 ods. 4 naradenia č. 1342/2008.

76

Okrem toho je nevyhnutné zdôrazniť, že článok 9 ods. 2 nariadenia č. 1342/2008, v znení článku 1 bodu 1 napadnutého nariadenia, ako aj článok 12 ods. 6 naradenia č. 1342/2008, tak ako ho zaviedol článok 1 bod 2 písm. b) napadnutého nariadenia, dáva Rade právomoc rozhodnúť o pozastavení každoročných úprav TAC alebo úprav obmedzení rybolovného úsilia v prípadoch stanovených v týchto ustanoveniach.

77

Je síce pravda, ako to v odôvodnení 8 napadnutého nariadenia uviedla Rada s cieľom odôvodniť svoje rozhodnutie zvoliť ako právny základ tohto nariadenia článok 43 ods. 3 ZFEÚ, že zmeny článkov 9 a 12 naradenia č. 1342/2008 vyplývajúce z článku 1 napadnutého nariadenia neovplyvňujú cieľ viacročného plánu obnovy populácie tresky, tak ako vyplýva z článku 5 nariadenia č. 1342/2008, táto okolnosť však sama osebe nepostačuje na prijatie záveru, že uvedené zmeny mohli byť oprávnene prijaté na základe tohto ustanovenia Zmluvy o FEÚ.

78

Ako bolo uvedené v bode 59 tohto rozsudku, na tento účel je potrebné overiť, či prijatie napadnutého nariadenia nevyžadovalo politické rozhodnutie vyhradené pre normotvorcu Únie z dôvodu potreby zmien a doplnení na dosiahnutie cieľov SPR, čo by znamenalo, že uvedené nariadenie malo byť prijaté na základe článku 43 ods. 2 ZFEÚ.

79

V prejednávanej veci sa zmeny článkov 9 a 12 nariadenia č. 1342/2008 zavedené napadnutým nariadením a opísané v bodoch 70 až 76 tohto rozsudku neobmedzujú len na to, aby tak ako tvrdí Rada, zabezpečili výhradné určovanie a účinné prideľovanie rybolovných možností za špecifických okolností a na ročnom základe, ale ich cieľom je aj prispôsobenie všeobecného mechanizmu určovania TAC a obmedzení rybolovného úsilia, aby vylúčili nedostatky vyplývajúce z uplatnenia skorších pravidiel automatického zníženia, ktoré by narušili dosiahnutie cieľov viacročného plánu obnovy populácií tresky.

80

Uvedené zmeny teda definujú právny rámec, v ktorom sú stanovené a pridelené rybolovné možnosti. Zakladajú sa teda na politickom rozhodnutí s dlhodobým dosahom na viacročný plán obnovy populácie tresky.

81

Z toho vyplýva, že dotknuté zmeny a doplnenia predstavujú ustanovenia, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov SPR. Prijatie týchto zmien a doplnení sa preto malo riadiť legislatívnym postupom stanoveným na základe článku 43 ods. 2 ZFEÚ.

82

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je potrebné vyhovieť prvej časti jediného žalobného dôvodu Parlamentu a prvému žalobnému dôvodu Komisie.

83

V dôsledku toho sa napadnuté nariadenie musí zrušiť bez toho, aby bolo nevyhnutné preskúmať ostatné žalobné dôvody uvádzané Parlamentom a Komisiou v ich žalobách.

84

Rada a Komisia podporované Španielskym kráľovstvom a Francúzskou republikou navrhujú, aby Súdny dvor zachoval účinky napadnutého nariadenia v prípade, že ho zruší. V tejto súvislosti Komisia spresňuje, že účinky by mali byť zachované počas primeranej doby, teda najviac počas 12 mesiacov od 1. januára roka nasledujúceho po dátume vyhlásenia tohto rozsudku.

85

Podľa článku 264 druhého odseku ZFEÚ Súdny dvor Európskej únie môže uviesť, ak to považuje za potrebné, ktoré z účinkov aktu, ktorý vyhlásil za neplatný, sa považujú za konečné.

86

V tomto ohľade z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že vzhľadom na dôvody súvisiace s právnou istotou možno účinky takéhoto aktu zachovať najmä v prípade, keby okamžité účinky jeho zrušenia mali pre dotknuté osoby závažné negatívne následky a keď zákonnosť napadnutého aktu nie je napadnutá z dôvodov jeho cieľa alebo obsahu, ale z dôvodov nedostatku právomoci jeho autora alebo pre porušenie základných formálnych náležitostí. Medzi takéto dôvody patrí najmä nesprávne posúdenie pri výbere právneho základu napadnutého aktu (pozri rozsudok Parlament a Komisia/Rada, C‑103/12 a C‑165/12, EU:C:2014:2400, bod 90 a citovanú judikatúru).

87

V tomto prípade treba uviesť, že napadnuté nariadenie v súlade s jeho článkom 2 nadobudlo účinnosť v deň nasledujúci po jeho zverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie, ku ktorému došlo 21. decembra 2012.

88

Vzhľadom na to, že cieľom uvedeného nariadenia je zabezpečiť ochranu a trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva v rámci SPR, môže jeho zrušenie s okamžitým účinkom mať závažné negatívne následky na uskutočňovanie tejto politiky a pre dotknuté hospodárske subjekty.

89

Za týchto okolností existujú závažné dôvody právnej istoty, ktoré odôvodňujú, aby Súdny dvor vyhovel návrhu na zachovanie účinkov napadnutého nariadenia. Navyše treba uviesť, že ani Parlament, ani Komisia nenapadli zákonnosť tohto nariadenia z dôvodu jeho cieľa alebo obsahu, takže v tomto ohľade neexistuje prekážka, ktorá by bránila Súdnemu dvoru rozhodnúť o takomto zachovaní.

90

Až do nadobudnutia účinnosti nového nariadenia, ktoré bude založené na primeranom právnom základe, teda na článku 43 ods. 2 ZFEÚ, a bude prijaté v primeranej lehote, ktorá nemôže prekročiť 12 mesiacov od 1. januára roka nasledujúceho po dátume vyhlásenia tohto rozsudku, je preto potrebné zachovať účinky napadnutého nariadenia.

91

Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Parlament a Komisia navrhli zaviazať Radu na náhradu trov konania a Rada nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania. Podľa článku 140 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku Španielske kráľovstvo, Francúzska republika a Poľská republika, ktorí vstúpili do týchto konaní ako vedľajší účastníci konania, znášajú svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol a vyhlásil: