Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62013CJ0098

    Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 6. februára 2014.
    Martin Blomqvist proti Rolex SA a Manufacture des Montres Rolex SA.
    Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Højesteret.
    Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Nariadenie (ES) č. 1383/2003 – Opatrenia brániace uvedeniu napodobenín a pirátskych tovarov na trh – Článok 2 – Pôsobnosť nariadenia – Internetový predaj hodiniek, ktoré sú napodobeninou, na súkromné účely jednotlivcovi s bydliskom v členskom štáte, uskutočnený z tretieho štátu – Zadržanie hodiniek pri ich vstupe na územie členského štátu colnými orgánmi – Oprávnenosť zadržania – Podmienky – Podmienky týkajúce sa porušenia práv duševného vlastníctva – Smernica 2001/29/ES – Článok 4 – Verejné šírenie – Smernica 2008/95/ES – Článok 5 – Nariadenie (ES) č. 207/2009 – Článok 9 – Použitie v obchodnom styku.
    Vec C‑98/13.

    Court reports – general

    ECLI identifier: ECLI:EU:C:2014:55

    ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

    zo 6. februára 2014 ( *1 )

    „Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Nariadenie (ES) č. 1383/2003 — Opatrenia brániace uvedeniu napodobenín a pirátskych tovarov na trh — Článok 2 — Pôsobnosť nariadenia — Internetový predaj hodiniek, ktoré sú napodobeninou, na súkromné účely jednotlivcovi s bydliskom v členskom štáte, uskutočnený z tretieho štátu — Zadržanie hodiniek pri ich vstupe na územie členského štátu colnými orgánmi — Oprávnenosť zadržania — Podmienky — Podmienky týkajúce sa porušenia práv duševného vlastníctva — Smernica 2001/29/ES — Článok 4 — Verejné šírenie — Smernica 2008/95/ES — Článok 5 — Nariadenie (ES) č. 207/2009 — Článok 9 — Použitie v obchodnom styku“

    Vo veci C‑98/13,

    ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Højesteret (Dánsko) z 25. februára 2013 a doručený Súdnemu dvoru 27. februára 2013, ktorý súvisí s konaním:

    Martin Blomqvist

    proti

    Rolex SA,

    Manufacture des Montres Rolex SA,

    SÚDNY DVOR (druhá komora),

    v zložení: predsedníčka druhej komory R. Silva de Lapuerta, sudcovia J. L. da Cruz Vilaça, G. Arestis, J.‑C. Bonichot (spravodajca) a A. Arabadžiev,

    generálny advokát: P. Cruz Villalón,

    tajomník: A. Calot Escobar,

    so zreteľom na písomnú časť konania,

    so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

    M. Blomqvist, v zastúpení: J. Petersen, advokat,

    Rolex SA a Manufacture des Montres Rolex SA, v zastúpení: K. Dyekjær a T. Mølsgaard, advokater,

    estónska vláda, v zastúpení: N. Grünberg a M. Linntam, splnomocnené zástupkyne,

    francúzska vláda, v zastúpení: D. Colas a B. Beaupère‑Manokha, splnomocnení zástupcovia,

    poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

    Európska komisia, v zastúpení: M. Clausen a F. W. Bulst, splnomocnení zástupcovia,

    so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

    vyhlásil tento

    Rozsudok

    1

    Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003 z 22. júla 2003, ktoré sa týka colného konania pri tovare podozrivom z porušovania niektorých práv duševného vlastníctva a opatrení, ktoré sa majú prijať pri tovare, u ktorého sa zistilo, že sa takéto práva porušili (Ú. v. EÚ L 196, s. 7; Mim. vyd. 02/013, s. 469, ďalej len „colné nariadenie“), článku 4 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230, ďalej len „smernica o autorských právach“), článku 5 ods. 1 a 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. EÚ L 299, s. 25, ďalej len „smernica o ochranných známkach“) a článku 9 ods. 1 a 2 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1, ďalej len „nariadenie o ochrannej známke Spoločenstva“).

    2

    Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pánom Blomqvistom a spoločnosťami Rolex SA a Manufacture des montres Rolex SA (spolu ďalej len „Rolex“) vo veci zničenia hodiniek – napodobeniny, ktoré colné orgány zadržali po tom, ako ich pán Blomqvist zakúpil prostredníctvom čínskej webovej stránky zaoberajúcej sa predajom tovaru cez internet.

    Právny rámec

    Právo Únie

    Colné nariadenie

    3

    Odôvodnenia 2 a 8 colného nariadenia znejú:

    „(2)

    obchodovanie napodobenín, pirátskeho tovaru a v skutočnosti všetkého tovaru porušujúceho práva duševného vlastníctva spôsobuje významnú ujmu výrobcom dodržiavajúcim zákony, obchodníkom a držiteľom práv, ako aj klamanie a v niektorých prípadoch ohrozovanie zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov. Pokiaľ je to možné, takýto tovar by nemal vstúpiť na trh a mali by sa prijať opatrenia, ktoré sa zaoberajú touto protiprávnou činnosťou bez toho, aby predstavovali prekážku pre slobodu legálneho obchodu. Tento cieľ je v súlade s úsilím na medzinárodnej úrovni;

    (8)

    konania začaté s cieľom určiť, či sa podľa vnútroštátneho práva právo duševného vlastníctva porušilo, sa budú viesť s odkazom na kritériá použité pri preukázaní, či tovar vyrobený v tomto členskom štáte porušuje práva duševného vlastníctva. Toto nariadenie neovplyvňuje ustanovenia členských štátov o právomociach súdov alebo súdne postupy.“

    4

    Článok 1 tohto nariadenia stanovuje:

    „1.   Toto nariadenie ustanovuje podmienky pre konanie colných orgánov v prípade, ak sa tovar podozrivý z porušenia práva duševného vlastníctva nachádza v týchto situáciách:

    b)

    zistí sa počas kontrol tovaru vstupujúceho alebo opúšťajúceho colné územie spoločenstva, v súlade s článkom 37 a 183 nariadenia [Rady] (EHS) č. 2913/92 [z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307)]…

    2.   Toto nariadenie tiež stanovuje opatrenia, ktoré sa majú prijať príslušnými orgánmi v prípade, ak sa zistí, že tovar uvedený v odseku 1 porušuje práva duševného vlastníctva.“

    5

    Článok 2 ods. 1 písm. a) a b) uvedeného nariadenia znie:

    „Na účely tohto nariadenia, tovar porušujúci právo duševného vlastníctva znamená:

    a)

    ‚napodobenina‘, a to:

    i)

    tovar vrátane obalu, ktorý nesie bez oprávnenia obchodnú značku [ochrannú známku – neoficiálny preklad] totožnú s obchodnou značkou [ochrannou známkou – neoficiálny preklad] platne registrovanou pre rovnaký druh tovaru alebo tovar, ktorého hlavné znaky nemôžu byť rozlíšené od takejto obchodnej značky [ochrannej známky – neoficiálny preklad], a ktorý týmto porušuje práva držiteľa obchodnej značky [majiteľa ochrannej známky – neoficiálny preklad] podľa práva spoločenstva, ako sa ustanovuje [nariadením Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146)] alebo právom členského štátu, v ktorom sa žiada o konanie colných orgánov;

    b)

    ‚pirátsky tovar‘, ktorý je kópiou alebo obsahuje kópie vyrobené bez súhlasu držiteľa autorského práva, príslušného práva alebo dizajnového práva bez ohľadu na to, či je registrovaný vo vnútroštátnom práve alebo je registrovaný osobou oprávnenou držiteľom práva v krajine výroby v prípadoch, ak by výroba týchto kópií predstavovala porušenie tohto práva podľa [nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch – spoločenstva (Ú. v. ES L 3, s. 1; Mim. vyd. 13/027, s. 142)] alebo porušenie [alebo podľa – neoficiálny preklad] práva členského štátu, v ktorom sa žiada o colné konanie“.

    6

    Článok 9 ods. 1 toho istého nariadenia stanovuje:

    „Ak je colný úrad… uspokojený [Ak colný úrad... konštatuje – neoficiálny preklad], že tovar nachádzajúci sa v jednej zo situácií uvedených v článku 1 ods. 1 je podozrivý z porušovania práva duševného vlastníctva…, odloží uvoľnenie tovaru alebo ho zadrží.“

    7

    Článok 10 colného nariadenia stanovuje:

    „Právo platné v členskom štáte, na ktorého území sa tovar nachádza v jednej zo situácií uvedených v článku 1 ods. 1 sa uplatňuje pri rozhodovaní, či sa právo podľa vnútroštátneho práva duševného vlastníctva porušilo [či vzhľadom na vnútroštátne právo došlo k porušeniu práva duševného vlastníctva – neoficiálny preklad].“

    8

    Podľa článku 17 ods. 1 tohto nariadenia:

    „Bez toho, aby boli dotknuté ostatné zákonné opravné prostriedky prístupné pre držiteľa práva, členské štáty prijmú opatrenia potrebné na umožnenie príslušným orgánom:

    a)

    zničenia tovaru, v súlade príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva, u ktorého sa zistilo, že porušuje právo duševného vlastníctva alebo jeho odstránenia mimo obchodných trás takým spôsobom, aby sa vopred vylúčilo poškodenie držiteľa práva bez akéhokoľvek druhu náhrady a, pokiaľ sa bližšie neurčuje vo vnútroštátnom práve inak [a pokiaľ vnútroštátne právo nestanovuje inak – neoficiálny preklad], bez akýchkoľvek štátnych nákladov;

    …“

    Smernica o autorských právach

    9

    Článok 4 ods. 1 smernice o autorských právach znie:

    „Členské štáty poskytnú autorom vo vzťahu k originálu ich diela alebo k jeho rozmnoženinám výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať akúkoľvek formu verejného šírenia predajom alebo iným spôsobom.“

    Smernica o ochranných známkach

    10

    Podľa článku 5 ods. 1 a 3 smernice o ochranných známkach:

    „1.   Zapísaná ochranná známka priznáva svojmu majiteľovi výlučné práva. Majiteľ má právo zabrániť všetkým tretím osobám, ktoré nemajú jeho súhlas, aby v obchodnom styku používali:

    a)

    akékoľvek označenie, ktoré je zhodné s ochrannou známkou…;

    3.   Ak sú splnené podmienky podľa odsekov 1 a 2, možno zakázať najmä:

    b)

    ponúkať tovary alebo ich uvádzať na trh, alebo na tieto účely skladovať pod týmto označením, alebo ponúkať alebo poskytovať takto označené služby;

    c)

    dovážať alebo vyvážať takto označený tovar;

    …“

    Nariadenie o ochrannej známke Spoločenstva

    11

    Podľa článku 9 ods. 1 a 2 nariadenia o ochrannej známke Spoločenstva:

    „1.   K ochrannej známke Spoločenstva vzniká majiteľovi výhradné právo. Majiteľ je oprávnený zabrániť všetkým tretím osobám, ktoré nemajú jeho súhlas, používať v obchodnom styku:

    a)

    akékoľvek označenie, ktoré je zhodné s ochrannou známkou…;

    2.   Na základe odseku 1 môže byť okrem iného zakázané:

    b)

    ponúkanie tovarov, ich umiestňovanie na trh alebo ich skladovanie na tieto účely pod takýmto značením, alebo ponúkanie alebo poskytovanie služieb pod takýmto označením;

    c)

    dovážanie alebo vyvážanie tovarov pod týmto označením;

    …“

    Dánske právo

    12

    Podľa § 2 ods. 1 a 3 zákona o autorských právach (ophavsretsloven), ktorým bola do dánskeho právneho poriadku prebratá smernica o autorských právach, v znení vyplývajúcom z konsolidovaného zákona č. 202 (lovbekendtgørelse nr. 202) z 27. februára 2010:

    „1.   S výnimkou obmedzení upravených v tomto zákone pod autorským právom sa rozumie výlučné právo voľne disponovať dielom formou rozmnožovania alebo sprístupňovania diela verejnosti, či už v origináli, alebo v upravenej forme, v preklade, v spracovaní do iného literárneho alebo umeleckého žánru, alebo do inej technickej podoby.

    3.   Dielo je sprístupňované verejnosti, pokiaľ

    (1)

    sú rozmnoženiny diela ponúkané na predaj, prenájom, vypožičanie alebo inú distribúciu verejnosti;

    (2)

    sú rozmnoženiny verejne vystavené alebo

    (3)

    je dielo predvádzané na verejnosti.“

    13

    Podľa § 4 ods. 1 a 3 zákona o ochranných známkach (varenmærkeloven), ktorým bola do dánskeho právneho poriadku prebratá smernica o ochranných známkach, v znení vyplývajúcom z konsolidovaného zákona č. 109 (lovbekendtgørelse nr. 109) z 24. januára 2012:

    „1.   Majiteľ ochrannej známky je oprávnený zabrániť iným osobám, ktoré nemajú jeho súhlas, používať v obchodnom styku akékoľvek označenie, ak

    (1)

    je označenie zhodné s ochrannou známkou a tovary alebo služby, pre ktoré sa označenie používa, sú rovnakého druhu ako tovary alebo služby, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, alebo

    (2)

    je označenie zhodné s ochrannou známkou alebo jej je podobné a tovary alebo služby, pre ktoré sa označenie používa, sú zhodné s tovarmi alebo službami, na ktoré sa ochranná známka vzťahuje, alebo sú im natoľko podobné, že existuje pravdepodobnosť zámeny vrátane pravdepodobnosti asociácie označenia s ochrannou známkou.

    3.   Použitie v rámci obchodného styku zahŕňa najmä:

    (1)

    umiestňovanie označenia na tovar alebo na obaly;

    (2)

    ponúkanie tovarov, ich umiestňovanie na trh alebo ich skladovanie na tieto účely pod takýmto značením, alebo ponúkanie či poskytovanie služieb pod takýmto označením;

    (3)

    dovážanie alebo vyvážanie tovarov pod predmetným označením alebo

    (4)

    používanie označenia v obchodnej korešpondencii a v reklame.“

    14

    Podľa § 5 konsolidovaného zákona č. 1047 z 20. októbra 2005 o uplatňovaní európskeho nariadenia o tovare podozrivom z porušovania niektorých práv duševného vlastníctva a opatreniach, ktoré sa majú prijať vzhľadom na tovar, ktorý porušuje niektoré práva duševného vlastníctva (lovbekendtgørelse nr. 1047 om anvendelse af Det Europæiske Fællesskabs forordning om toldmyndighedernes indgriben over for varer, der mistænkes for at krænke visse intellektuelle ejendomsrettigheder, og om de foranstaltninger, som skal træffes over for varer, der krænker sådanne rettigheder):

    „[1.]   V priebehu konania, ktoré sa začalo podľa článku 9 [colného nariadenia], môže príjemca tovaru navrhnúť súdu, aby určil, či sú splnené podmienky odkladu uvoľnenia tovarov v zmysle tohto článku. Súd môže nariadiť uvoľnenie tovaru.

    2.   Príjemca tovaru sa voči rozhodnutiu colnej a daňovej správy o odklade uvoľnenia tovarov nemôže odvolať na vyšší správny orgán.“

    15

    § 4 nariadenia č. 12 z 9. januára 2006 o uplatňovaní európskeho nariadenia o tovare podozrivom z porušovania niektorých práv duševného vlastníctva a opatreniach, ktoré sa majú prijať vzhľadom na tovar, ktorý porušuje niektoré práva duševného vlastníctva (bekendtgørelse nr. 12 om anvendelse af Det Europæiske Fællesskabs forordning om toldmyndighedernes indgriben over for varer, der mistænkes for at krænke visse intellektuelle ejendomsrettigheder, og om de foranstaltninger, som skal træffes over for varer, der krænker sådanne rettigheder), stanovuje:

    „[1.]   Tovar, pri ktorom sa zistí porušenie práva duševného vlastníctva a na ktorý sa vzťahuje vymedzenie uvedené v článku 2 ods. 1 [colného nariadenia], prepadne v prospech štátnej pokladnice a bude zničený. Zničenie tovaru sa uskutoční v súlade s podmienkami stanovenými v článku 17 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia.

    2.   Za zničenie tovaru podľa odseku 1 sa neplatí nijaká náhrada.“

    Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

    16

    V januári 2010 si pán Blomqvist s bydliskom v Dánsku objednal prostredníctvom čínskej webovej stránky zaoberajúcej sa predajom tovaru cez internet hodinky opísané ako hodinky značky Rolex. Hodinky boli objednané a platba sa uskutočnila cez anglickú webovú stránku tohto predajcu. Uvedený predávajúci hodinky poslal ako poštovú zásielku z Hongkongu.

    17

    Keď balík prišiel do Dánska, bol predložený na kontrolu daňovým orgánom. Tieto orgány rozhodli o odklade uvoľnenia hodiniek, keďže sa domnievali, že ide o napodobeninu originálnych hodiniek značky Rolex a porušenie autorských práv k dotknutému dizajnu. Dňa 18. marca 2010 o tom informovali Rolex a pána Blomqvista.

    18

    Rolex v súlade s konaním stanoveným v colnom nariadení požiadal, aby po tom, ako sa preukáže, že skutočne ide o napodobeninu, bol odklad uvoľnenia hodiniek predĺžený, a požiadal pána Blomqvista o súhlas so zničením hodiniek colnými orgánmi.

    19

    Pán Blomqvist odmietol poskytnúť svoj súhlas s odôvodnením, že si hodinky zakúpil zákonným spôsobom.

    20

    Rolex začal konanie na Sø‑ og Handelsretten (obchodný súd), v ktorom navrhoval, aby súd pánovi Blomqvistovi nariadil, že musí uznať odklad uvoľnenia hodiniek a ich zničenie bez náhrady. Uvedený súd návrhu Rolexu vyhovel.

    21

    Pán Blomqvist podal odvolanie na Højesteret. Tento súd si v situácii, o akú ide vo veci samej, kladie otázku o reálnosti porušenia práva duševného vlastníctva, ktoré je nevyhnutnou podmienkou uplatnenia colného nariadenia, zatiaľ čo na uplatnenie tohto nariadenia treba, aby došlo k porušeniu autorského práva alebo práva vyplývajúceho z ochrannej známky zapísanej v Dánsku a aby k údajnému porušeniu došlo v tomto istom členskom štáte. Ak sa preukáže, že pán Blomqvist si kúpil hodinky na súkromné účely a neporušil dánske právne predpisy o autorskom práve alebo práve vyplývajúcom z ochrannej známky, vnútroštátny súd si kladie otázku, či predávajúci porušil autorské právo a právo vyplývajúce z ochrannej známky v Dánsku. V dôsledku toho a vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora (rozsudky z 12. júla 2011, L’Oréal a i., C-324/09, Zb. s. I-6011; z 1. decembra 2011, Philips, C-446/09 a C-495/09, Zb. s. I-12435, a z 21. júna 2012, Donner, C‑5/11), si Højesteret kladie otázku, či sa prejednávaná vec týka verejného šírenia v zmysle smernice o autorských právach a použitia v obchodnom styku v zmysle smernice o ochranných známkach a nariadenia o ochrannej známke Spoločenstva.

    22

    Za týchto okolností Højesteret rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

    „1.

    Má sa článok 4 ods. 1 smernice [o autorských právach] vykladať v tom zmysle, že k ‚verejnému šíreniu‘ v členskom štáte, v ktorom je tovar chránený autorským právom, dochádza v prípade, keď sa podnik dohodne prostredníctvom webovej stránky so sídlom v tretej krajine na predaji a preprave tovaru so súkromným kupujúcim, ktorého adresa v členskom štáte, kde je tovar chránený autorským právom, je predávajúcemu známa, prijme platbu za tovar a dodá ho kupujúcemu na dohodnutú adresu, alebo za daných okolností musí byť splnená aj podmienka, že tovar bol pred predajom predmetom ponuky na predaj alebo reklamy zameranej na spotrebiteľov v členskom štáte dodávky tovaru alebo zobrazenej na internetovej stránke určenej pre týchto spotrebiteľov?

    2.

    Má sa článok 5 ods. 1 a 3 smernice [o ochranných známkach] vykladať v tom zmysle, že k ‚použitiu‘ ochrannej známky ‚v obchodnom styku‘ v členskom štáte dochádza v prípade, keď sa podnik dohodne prostredníctvom webovej stránky so sídlom v tretej krajine na predaji a preprave tovaru, na ktorom je ochranná známka umiestnená, so súkromným kupujúcim, ktorého adresa v členskom štáte, kde je ochranná známka zapísaná, je predávajúcemu známa, prijme platbu za tovar a dodá ho kupujúcemu na dohodnutú adresu, alebo za daných okolností musí byť splnená aj podmienka, že tovar bol pred predajom predmetom ponuky na predaj alebo reklamy zameranej na spotrebiteľov v predmetnom členskom štáte alebo zobrazenej na internetovej stránke určenej pre týchto spotrebiteľov?

    3.

    Má sa článok 9 ods. 1 a 2 nariadenia [o ochrannej známke Spoločenstva] vykladať v tom zmysle, že k ‚použitiu‘ ochrannej známky ‚v obchodnom styku‘ v členskom štáte dochádza v prípade, keď sa podnik dohodne prostredníctvom webovej stránky so sídlom v tretej krajine na predaji a preprave tovaru, na ktorom je umiestnená ochranná známka Spoločenstva, so súkromným kupujúcim, ktorého adresa v určitom členskom štáte je predávajúcemu známa, prijme platbu za tovar a dodá ho kupujúcemu na dohodnutú adresu, alebo za daných okolností musí byť splnená aj podmienka, že tovar bol pred predajom predmetom ponuky na predaj alebo reklamy zameranej na spotrebiteľov v predmetnom členskom štáte alebo zobrazenej na internetovej stránke určenej pre týchto spotrebiteľov?

    4.

    Má sa článok 2 ods. 1 písm. b) [colného] nariadenia vykladať v tom zmysle, že podmienkou uplatňovania ustanovenia týkajúceho sa neprepustenia do voľného obehu a zničenia ‚pirátskeho tovaru‘ v členskom štáte je, aby v tomto členskom štáte došlo k ‚verejnému šíreniu‘ za rovnakých podmienok, aké sa vzťahujú na odpoveď na prvú otázku?

    5.

    Má sa článok 2 ods. 1 písm. a) [colného] nariadenia vykladať v tom zmysle, že podmienkou uplatňovania ustanovenia týkajúceho sa neprepustenia do voľného obehu a zničenia ‚napodobeniny‘ v členskom štáte je, aby v tomto členskom štáte došlo k ‚použitiu v obchodnom styku‘ za rovnakých podmienok, aké sa vzťahujú na odpovede na druhú a tretiu otázku?“

    O prejudiciálnych otázkach

    23

    Najskôr treba uviesť, že vnútroštátny súd svojimi otázkami žiada o vysvetlenie pojmu „verejné šírenie“ v zmysle článku 4 ods. 1 smernice o autorských právach, ako aj pojmu „použitie v obchodnom styku“ v zmysle článku 5 ods. 1 a 3 smernice o ochranných známkach a článku 9 ods. 1 a 2 nariadenia o ochrannej známke Spoločenstva, aby mohol vo veci samej posúdiť existenciu porušenia práva duševného vlastníctva.

    24

    Podľa definície výrazov „napodobeniny“ a „pirátsky tovar“ nachádzajúcich sa v článku 2 ods. 1 colného nariadenia tieto pojmy súvisia s porušením ochrannej známky, autorského práva alebo s ním súvisiaceho práva, prípadne dizajnu. Z toho vyplýva, že ide len o porušenia práv duševného vlastníctva, ktoré upravuje právo Únie a vnútroštátne právo členských štátov (pozri rozsudok Philips, už citovaný, bod 50).

    25

    Colné nariadenie v tomto zmysle nezavádza žiadne nové kritérium, ktoré by umožnilo overiť existenciu porušenia práv duševného vlastníctva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. novembra 2006, Montex Holdings, C-281/05, Zb. s. I-10881, bod 40). Takéto porušenie preto možno uvádzať na účely odôvodnenia zásahu colných orgánov na základe tohto nariadenia len v prípade, ak predaj dotknutého tovaru môže ohroziť práva priznané za podmienok stanovených smernicou o autorských právach, smernicou o ochranných známkach a nariadením o ochrannej známke Spoločenstva.

    26

    Za týchto podmienok je potrebné chápať prejudiciálne otázky v tom zmysle, že vnútroštátny súd sa snaží zistiť, či z colného nariadenia vyplýva, že na to, aby majiteľovi práva duševného vlastníctva k tovaru predanému osobe s bydliskom na území členského štátu prostredníctvom webovej stránky so sídlom v treťom štáte zaoberajúcej sa predajom tovaru cez internet bola v čase, keď tento tovar vstúpi na územie daného členského štátu, priznaná ochrana, ktorú danému majiteľovi zaručuje uvedené nariadenie, je nevyhnutné, aby sa tento predaj v uvedenom členskom štáte považoval za formu verejného šírenia alebo za činnosť v rámci použitia v obchodnom styku. Vnútroštátny súd sa takisto pýta, či predtým, ako dôjde k predaju, musí byť uvedený tovar predmetom ponuky na predaj alebo reklamy zameranej na spotrebiteľov z toho istého členského štátu.

    27

    V tomto ohľade treba na jednej strane pripomenúť, že majiteľ ochrannej známky je na základe smernice o ochranných známkach a nariadenia o ochrannej známke Spoločenstva oprávnený zakázať používanie označenia zhodného s uvedenou ochrannou známkou treťou osobou bez jeho súhlasu, keď k tomuto používaniu dochádza v obchodnom styku pri tovaroch alebo službách zhodných s tými, pre ktoré bola zapísaná ochranná známka, a toto používanie zasahuje alebo je spôsobilé zasahovať do funkcií ochrannej známky (rozsudok z 23. marca 2010, Google France a Google, C-236/08 až C-238/08, Zb. s. I-2417, bod 49 a citovaná judikatúra).

    28

    Na druhej strane v súlade so smernicou o autorských právach je autorom poskytnuté výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať akúkoľvek formu verejného šírenia originálu ich diela alebo jeho rozmnoženín, či už predajom, alebo iným spôsobom. Verejné šírenie je charakterizované sériou operácií, ktoré postupujú prinajmenšom od uzatvorenia kúpnej zmluvy až k jej splneniu prostredníctvom dodania verejnosti. Obchodník je teda zodpovedný za akúkoľvek operáciu, ktorú uskutoční sám alebo na svoj účet, na základe ktorej dôjde k „verejnému šíreniu“ v členskom štáte, kde je šírenie tovaru chránené autorským právom (pozri v tomto zmysle rozsudok Donner, už citovaný, body 26 a 27).

    29

    Za týchto podmienok právo Únie vyžaduje, aby sa tento predaj na území členského štátu považoval za formu „verejného šírenia“ v zmysle smernice o autorských právach alebo za činnosť v rámci použitia v obchodnom styku v zmysle smernice o ochranných známkach a nariadenia o ochrannej známke Spoločenstva. V prípade uzavretia zmluvy o predaji a preprave je nutné existenciu takéhoto verejného šírenia považovať za preukázanú.

    30

    Vo veci samej nie je predmetom sporu skutočnosť, že Rolex je v Dánsku majiteľom autorských práv a ochranných známok, o ktorých dodržiavanie žiada, ani že hodinky dotknuté v tejto veci sú napodobeninou a pirátskym tovarom v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) a b) colného nariadenia. Okrem toho nie je sporné, že Rolex by bol oprávnený namietať proti zásahu do svojich práv v prípade, že by tento tovar uviedol na trh obchodník so sídlom v danom členskom štáte, keďže pri takomto predaji uskutočnenom na obchodné účely by boli v rámci verejného šírenia použité jeho práva v obchodnom styku. Preto na účely odpovede na položené otázky treba preskúmať, či sa majiteľ práv duševného vlastníctva, akým je Rolex, môže domáhať rovnakej ochrany svojich práv v prípade, kde podobne ako vo veci samej bol dotknutý tovar predaný z webovej stránky zaoberajúcej sa predajom tovaru cez internet, ktorá má sídlo v treťom štáte, na ktorého území sa táto ochrana neuplatňuje.

    31

    Je nepochybne pravda, že samotná dostupnosť webovej stránky na území, na ktoré sa vzťahuje táto ochrana, nepostačuje na to, aby bolo možné vyvodiť záver, že ponuky na predaj zobrazené na tejto stránke sú určené spotrebiteľom nachádzajúcim sa na tomto území (pozri rozsudok L’Oréal a i., už citovaný, bod 64).

    32

    Súdny dvor však už rozhodol, že k porušeniu práv, ktoré sú takto chránené, môže dôjsť aj vtedy, ak tovar pochádzajúci z tretieho štátu je pred svojím vstupom na územie, na ktoré sa vzťahuje ochrana, predmetom obchodnej operácie určenej spotrebiteľom nachádzajúcim sa na tomto území, akou je predaj, ponuka na predaj alebo reklama (pozri v tomto zmysle rozsudok Philips, už citovaný, bod 57 a citovanú judikatúru).

    33

    Tovar pochádzajúci z tretích štátov a predstavujúci napodobeninu výrobku chráneného v Európskej únii právom z ochrannej známky alebo kópiu výrobku chráneného v Únii autorským právom, s ním súvisiacim právom alebo dizajnom môže predstavovať porušenie týchto práv, a možno ho teda kvalifikovať ako „napodobeninu“ alebo „pirátsky tovar“, ak sa preukáže, že je určený na predaj v Únii, pričom o takýto dôkaz ide najmä vtedy, ak sa preukáže, že uvedený tovar bol predmetom predaja zákazníkovi v Únii alebo ponuky na predaj, či reklamy určenej spotrebiteľom v Únii (pozri v tomto zmysle rozsudok Philips, už citovaný, bod 78).

    34

    Je však nesporné, že vo veci samej bol dotknutý tovar predmetom predaja zákazníkovi v Únii, pričom táto situácia nie je v žiadnom prípade porovnateľná so situáciou, v ktorej je tovar ponúkaný v „internetovom obchode“, ani so situáciou, kde je tovar na colnom území Únie prepustený do režimu dočasného oslobodenia od cla. V dôsledku toho samotná skutočnosť, že tento predaj sa uskutočnil z webovej stránky zaoberajúcej sa predajom tovaru cez internet, ktorá má sídlo v treťom štáte, nemôže majiteľa práva duševného vlastníctva k tovaru, ktorý je predmetom predaja, zbaviť ochrany vyplývajúcej z colného nariadenia bez toho, aby bolo potrebné overiť, či uvedený tovar bol predmetom ponuky na predaj alebo reklamy zameranej na spotrebiteľov Únie.

    35

    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné odpovedať na položené otázky tak, že colné nariadenie sa má vykladať v tom zmysle, že majiteľovi práva duševného vlastníctva k tovaru predanému osobe s bydliskom na území členského štátu prostredníctvom webovej stránky so sídlom v treťom štáte zaoberajúcej sa predajom tovaru cez internet sa v čase, keď tento tovar vstúpi na územie daného členského štátu, priznáva ochrana, ktorú tomuto majiteľovi zaručuje uvedené nariadenie, už na základe skutočnosti, že došlo k nadobudnutiu daného tovaru. Okrem toho na tieto účely nie je nevyhnutné, aby dotknutý tovar predtým, ako dôjde k predaju, bol predmetom ponuky na predaj alebo reklamy zameranej na spotrebiteľov z toho istého členského štátu.

    O trovách

    36

    Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

     

    Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

     

    Nariadenie Rady (ES) č. 1383/2003 z 22. júla 2003, ktoré sa týka colného konania pri tovare podozrivom z porušovania niektorých práv duševného vlastníctva a opatrení, ktoré sa majú prijať pri tovare, u ktorého sa zistilo, že sa takéto práva porušili, sa má vykladať v tom zmysle, že majiteľovi práva duševného vlastníctva k tovaru predanému osobe s bydliskom na území členského štátu prostredníctvom webovej stránky so sídlom v treťom štáte zaoberajúcej sa predajom tovaru cez internet sa v čase, keď tento tovar vstúpi na územie daného členského štátu, priznáva ochrana, ktorú tomuto majiteľovi zaručuje uvedené nariadenie, už na základe skutočnosti, že došlo k nadobudnutiu daného tovaru. Okrem toho na tieto účely nie je nevyhnutné, aby dotknutý tovar predtým, ako dôjde k predaju, bol predmetom ponuky na predaj alebo reklamy zameranej na spotrebiteľov z toho istého členského štátu.

     

    Podpisy


    ( *1 ) Jazyk konania: dánčina.

    Top