1.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol podaný v rámci siedmich sporov týkajúcich sa nedoplatku hypotekárneho úveru medzi Alpha Bank Cyprus Ltd (ďalej len „Alpha Bank“), spoločnosťou vykonávajúcou bankové činnosti na jednej strane, a nadobúdateľmi nehnuteľností, ako aj spoločnosťou Alpha Panareti Public Ltd, ďalšou spoločnosťou, ktorá za tento úver ručila ( 2 ), na strane druhej.

2.

Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch (doručovanie písomností) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 ( 3 ).

3.

Článok 8 tohto nariadenia, nazvaný „Odmietnutie prevzatia písomnosti“, stanovuje, že adresát písomnosti musí byť informovaný „na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe II [nariadenia]“ o tom, že môže odmietnuť prevziať túto písomnosť pri jej doručení, pokiaľ nie je napísaná v uvedenom jazyku alebo k nej nie je pripojený preklad do uvedeného jazyka.

4.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka predovšetkým toho, či toto vzorové tlačivo je alebo nie je záväznej povahy a následkov jeho nepoužitia na prevzatie písomnosti pri doručení.

5.

Článok 8 tohto nariadenia, nazvaný „Odmietnutie prevzatia písomnosti“, stanovuje:

„1.   Prijímajúci orgán na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe II informuje adresáta o tom, že môže doručovanú písomnosť odmietnuť prevziať pri jej doručení alebo ju môže vrátiť prijímajúcemu orgánu v lehote jedného týždňa, pokiaľ písomnosť nie je napísaná v jednom z nasledujúcich jazykov alebo k nej nie je pripojený preklad do niektorého z nasledujúcich jazykov:

2.   Ak bol prijímajúci orgán informovaný, že adresát odmietol podľa odseku 1 prevziať písomnosť, okamžite o tom informuje odosielajúci orgán osvedčením podľa článku 10 a vráti žiadosť a písomnosti, ktorých preklad sa vyžaduje.

3.   Ak adresát odmietol podľa odseku 1 písomnosť prevziať, doručenie písomnosti možno napraviť tak, že písomnosť s prekladom do jazyka uvedeného v odseku 1 sa adresátovi doručí v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia. V takom prípade je dňom doručenia písomnosti deň, keď sa písomnosť s prekladom doručí v súlade s právnym poriadkom prijímajúceho členského štátu. Ak sa podľa právneho poriadku členského štátu písomnosť musí doručiť v určitej lehote, dátum, ktorý sa vezme do úvahy vo vzťahu k žiadateľovi, je deň doručenia pôvodnej písomnosti určený podľa článku 9 ods. 2.

…“

6.

Odporcami v siedmich odvolacích konaniach pred vnútroštátnym súdom sú nadobúdatelia nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú na území Cyperskej republiky, a predávajúca týchto nehnuteľností, spoločnosť Alpha Panareti Public Ltd. ( 4 ) Nehnuteľnosti boli nadobudnuté na hypotekárny úver poskytnutý Alpha Bank, ktorá podala na cyperské súdy žalobu na zaplatenie nedoplatku hypotekárneho úveru proti nadobúdateľom, ako aj proti predávajúcej, konkrétne Alpha Panareti Public Ltd, ktorá za úver ručila.

7.

Keďže nadobúdatelia ( 5 ) mali trvalý pobyt v zahraničí, Alpha Bank sa po podaní jednostranného návrhu ( 6 ) domohla toho, aby v každom konaní na prvom stupni bolo vydané uznesenie nariaďujúce doručenie overenej kópie návrhu na začatie konania ( 7 ) a záznamu pripojeného k návrhu na začatie konania ( 8 ), ako aj ich prekladu (ďalej len „sporné uznesenie“) mimo súdnej právomoci súdu. Každé z týchto sporných uznesení okrem iného stanovilo, aby sa doručenie príslušných písomností vykonalo podľa pravidiel uvedených v nariadení č. 1393/2007.

8.

Všetkým nadobúdateľom v Anglicku boli doručené nasledujúce dokumenty:

9.

Odporcovia vo všetkých siedmich sporoch na prvom stupni uviedli, že sa zúčastnia konania s výhradou a podali návrh na zrušenie alebo vyhlásenie neplatnosti sporných uznesení, ako aj ich doručení. Tvrdili, že podľa nariadenia č. 1393/2007 a cyperského občianskeho súdneho poriadku im mali byť doručené aj ďalšie dokumenty, konkrétne pre každú žalobu:

10.

Alpha Bank pred prvostupňovým súdom tvrdila, že odporcovia nemohli namietať vadu doručenia, keďže vedeli o existencii žaloby a jej predmete, ako aj lehotách, ktoré sa na ňu uplatňovali. Alpha Bank zastávala názor, že odporcovia sa svojím návrhom na neplatnosť doručenia usilovali vyhnúť sa doručeniu.

11.

Prvostupňový súd vyhovel týmto návrhom vo všetkých siedmich sporoch. Rozhodol, že nedoručením všetkých potrebných dokumentov a ich prekladov do anglického jazyka, najmä prekladu sporných uznesení, došlo k porušeniu ustanovení cyperského občianskeho súdneho poriadku, ako aj nariadenia č. 1393/2007, keďže adresát písomností nemal možnosť oboznámiť sa s ich obsahom. Taktiež rozhodol, že došlo k porušeniu dotknutého nariadenia tým, že sa odporcom nedoručilo vzorové tlačivo uvedené v prílohe II tohto nariadenia, ktoré by ich informovalo o práve odmietnuť prevziať sporné uznesenia v gréckom jazyku, ak k nim nebol pripojený požadovaný preklad do anglického jazyka. Prvostupňový súd vyhlásil na tomto základe za neplatné doručenie návrhu na začatie konania a priloženého „záznamu“, ako aj sporné uznesenie vo všetkých týchto sporoch.

12.

Alpha Bank podala odvolanie proti všetkým siedmim rozsudkom na vnútroštátny súd.

13.

Vnútroštátny súd samostatným rozsudkom vyhlásil, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu siedmich rozsudkov prvostupňového súdu v časti, v ktorej sa konštatovala neplatnosť doručenia z dôvodov týkajúcich sa porušenia vnútroštátneho práva, keďže všetky opomenutia sú za skutkového stavu sporu vo veci samej napraviteľné v súlade so zmyslom nariadenia č. 1393/2007. Podľa tohto súdu „napriek mnohým zisteným problémom, pokiaľ ide o spôsob vykonania doručenia, z doručených písomností nevyplýva, že by tieto problémy konkrétne poškodili odporcov, keďže títo sa mohli včas zúčastniť na konaní. Odporcovia navyše nekonkretizovali charakter uvádzaného pochybenia, ale skôr – podstatne viac – negatívne dôsledky akéhokoľvek možného pochybenia na ich úkor“.

14.

Vnútroštátny súd uviedol, že by vyhlásil neplatnosť doručenia, iba ak by Súdny dvor rozhodol, že doručenie vzorového tlačiva je potrebné v každom prípade doručovania písomností podľa nariadenia č. 1393/2007 a že prípadné opomenutie v tomto zmysle nie je možné napraviť a má za následok neplatnosť doručenia.

15.

Za týchto okolností Anotato Dikastirio Kyprou (Cyprus) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

16.

V tejto veci predložili písomné pripomienky Alpha Bank, odporcovia, cyperská, nemecká, grécka, španielska a rakúska vláda, ako aj Európska komisia. Alpha Bank, odporcovia, cyperská, nemecká a španielska vláda, ako aj Komisia predniesli ústne pripomienky na pojednávaní, ktoré sa konalo 27. novembra 2014.

17.

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 8 nariadenia č. 1393/2007 vykladať v tom zmysle, že prijímajúci orgán ( 9 ) musí systematicky používať vzorové tlačivo uvedené v prílohe II tohto nariadenia, keď má byť doručená písomnosť osobe, ktorej sa má doručiť.

18.

Odporcovia sa domnievajú, že nariadenie č. 1393/2007 nestanovuje žiadnu výnimku z práva prevziať vzorové tlačivo uvedené v prílohe II. Tvrdia, že normotvorca Európskej únie zámerne stanovil toto tlačivo na účely zabezpečenia a ochrany základných práv adresátov na informácie a spravodlivé súdne konanie. Alpha Bank sa naproti tomu domnieva, že predmetné vzorové tlačivo nemá žiadny význam, keďže návrh na začatie konania bol preložený do jazyka prijímajúceho orgánu.

19.

Grécka vláda zastáva názor, že článok 8 ani žiadny iný článok nariadenia č. 1393/2007 nestanovuje výnimku, ktorá by umožňovala prijímajúcemu orgánu vyhnúť sa použitiu vzorového tlačiva, ako je stanovené v článku 8 ods. 1 tohto nariadenia. Podľa španielskej vlády znenie nariadenia č. 1393/2007 nepripúšťa žiadne pochybnosti: článok 8 totiž vyžaduje, aby sa informácia, ktorú stanovuje, podala prostredníctvom vzorového tlačiva uvedeného v prílohe II uvedeného nariadenia. Rakúska vláda tiež zastáva názor, že doručenie vzorového tlačiva sa vyžaduje v každej veci.

20.

Podľa cyperskej vlády, ak je použitie vzorového tlačiva uvedeného v prílohe II nariadenia č. 1393/2007 a priori povinné v každej veci pri doručení súdnej písomnosti, Súdny dvor sa zjavne odklonil od tejto všeobecnej povinnosti v rozsudku Weiss und Partner (C‑14/07, EU:C:2008:264) v prípade, keď adresát pozná obsah doručovanej listiny.

21.

Podľa Komisie predmetné vzorové tlačivo má informatívny účel a vyžaduje sa v prípade, keď sa súdna písomnosť doručuje v jazyku, ktorému žalovaný nerozumie. V dôsledku toho podľa jej názoru, ak bola písomnosť doručená v jazyku uvedenom v článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007, vzorové tlačivo stráca význam a jeho použitie sa nevyžaduje. Komisia dopĺňa, že v predmetnej veci by príjemca nemal právo odmietnuť prevziať písomnosť, ak by bolo vzorové tlačivo pripojené pri doručení.

22.

Podľa nemeckej vlády prijímajúci orgán je povinný pripojiť vzorové tlačivo uvedené v prílohe II nariadenia č. 1393/20047 len vtedy, keď písomnosť nebola preložená v zmysle článku 8 ods. 1 tohto nariadenia do jazyka uvedeného v článku 8 ods. 1 písm. a) a b) tohto nariadenia. Povinnosť informovania, ktorá je stanovená v článku 8 ods. 1, by totiž predstavovala povinnosť „osobitného skúmania zverenú prijímajúcemu orgánu“, ktorý by vykonával vlastné overovanie z titulu odbornej znalosti, ktorá mu prislúcha ako orgánu alebo súdu. Táto vláda sa domnieva, že v dôsledku toho musí prijímajúci orgán overiť v každej veci, či musí byť adresát uvedený v článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007 informovaný o svojom práve odmietnuť prevziať listinu prostredníctvom vzorového tlačiva. Podľa jej názoru je sporné uznesenie písomnosťou v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007, pretože by v prípade absencie prekladu nebolo vylúčené, že bol jeho obsah podstatný z procedurálneho hľadiska, čo odôvodňuje samostatnú povinnosť informovania zverenú prijímajúcemu orgánu v zmysle tohto ustanovenia.

23.

Podľa môjho názoru je znenie článku 8 nariadenia č. 1393/2007 jasné a jednoznačné. Použitie vzorového tlačiva uvedeného v prílohe II tohto nariadenia sa požaduje v každej veci pri doručení súdnych písomností ( 10 ), a to bez výnimky a nezávisle od jazyka, v ktorom je doručovaná písomnosť napísaná, a od toho, či k nej bol alebo nebol pripojený preklad. ( 11 )

24.

Po prvé, zo znenia ( 12 ) článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007 jasne a bez výnimky vyplýva požiadavka, aby prijímajúci orgán použil predmetné tlačivo pri doručovaní písomnosti, ktorá má byť doručená.

25.

Článok 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007 nestanovuje teda možnosť prijímajúceho orgánu rozhodnúť o tom, či je alebo nie je potrebné použitie tohto tlačiva, v závislosti buď na jazyku písomnosti, ktorá sa má doručiť, alebo na jazykoch, ktorým rozumie adresát – informácia, ktorá mu bude v každom prípade často neznáma – alebo na oficiálnych jazykoch dotknutého členského štátu alebo na existencii či neexistencii pripojených prekladov do týchto jazykov.

26.

Formulácia „pokiaľ písomnosť nie je napísaná v jednom z nasledujúcich jazykov“ totiž nepodmieňuje použitie tlačiva, ale len právo adresáta odmietnuť písomnosť.

27.

Vzorové tlačivo uvedené v prílohe II nariadenia č. 1393/2007 musí byť preto automaticky použité pri doručovaní písomnosti adresátovi, aj keď by to mohlo byť nadbytočné, napríklad z pohľadu jazykových schopností adresáta alebo presnejšie, ak je doručovaná písomnosť napísaná v úradnom jazyku prijímajúceho členského štátu. Dodávam, že podľa môjho názoru ani v tomto poslednom prípade nepredstavuje povinnosť systematicky prikladať toto tlačivo, ktoré má len jednu stranu, napísané v oficiálnom jazyku prijímajúceho členského štátu alebo v jednom z oficiálnych jazykov miesta doručovania, neprimerane zaťažujúcu povinnosť.

28.

Po druhé, vzorové tlačivo uvedené v prílohe II nariadenia č. 1393/2007 a povinnosť jeho použitia, ktorá sa naň vzťahuje, je novou povinnosťou v porovnaní s právnou úpravou predchádzajúceho nariadenia, a to nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 z 29. mája 2000 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch ( 13 ). Táto nová povinnosť podľa môjho názoru odzrkadľuje vôľu európskeho normotvorcu zlepšiť efektívnosť a rýchlosť ( 14 ) odosielania súdnych a mimosúdnych písomností medzi členskými štátmi pri dodržiavaní práv na obranu uvedeného adresáta. ( 15 )

29.

Cieľom povinného použitia vzorového tlačiva je predísť takým nešťastným situáciám, akou je situácia v prejednávanej veci, keď sa dokument v rozsahu jednej strany, konkrétne overená kópia sporného uznesenia výlučne v gréckom jazyku, a teda v jazyku, ktorému by neboli rozumeli (alebo by nemohli rozumieť) odporcovia, alebo sa úradný jazyk prijímajúceho štátu (angličtina), nachádza v súbore dokumentov v gréckom jazyku, ktoré majú s výnimkou sporného uznesenia, priložený preklad. ( 16 )

30.

Podľa môjho názoru teda prijímajúce orgány nedisponujú žiadnou voľnou úvahou, pokiaľ ide o použitie predmetného tlačiva. ( 17 ) Zo samostatného a jednotného výkladu nariadenia č. 1393/2007 okrem iného vyplýva, že vzorové tlačivo musí byť systematicky prikladané pri doručovaní listiny, ktorá sa má doručiť. ( 18 ) Toto nariadenie sa uplatňuje na všetky členské štáty Únie ( 19 ) s listinami, ktoré sa majú prípadne doručovať vo viac ako 20 jazykoch. V dôsledku toho sa mi zdá nemožné aj z čisto praktického hľadiska, aby prijímajúce orgány overovali v každej veci doručované písomnosti, ako aj existenciu ich prekladov.

31.

Vo svojej správe zo 4. decembra 2013, ktorú Komisia predložila Európskemu parlamentu, Rade a Hospodárskemu výboru, o uplatňovaní nariadenia č. 1393/2007 ( 20 ) (ďalej len „správa“) Komisia opisuje nevyhnutnosť použitia vzorového tlačiva uvedeného v prílohe II tohto nariadenia v prípade, ak je listina, ktorá sa má doručiť, napísaná v jazyku prijímajúceho členského štátu, a ak v dôsledku toho adresát nemôže založiť odmietnutie doručenia na uplatnení článku 8 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia. V tejto správe sa poukazuje na to, že prikladanie listiny v takomto prípade môže viesť k tomu, že adresáti sa budú domnievať, že majú právo ju odmietnuť.

32.

Domnievam sa však, že vzorové tlačivo uvedené v prílohe II nariadenia č. 1393/2007 obsahuje veľmi jasné informácie pre adresáta o doručovanej písomnosti a že jeho presné znenie nie je takej povahy, aby bolo zavádzajúce. Toto tlačivo výslovne stanovuje, že adresát môže „odmietnuť prevziať listinu, ak nie je vyhotovená alebo doplnená prekladom v jazyku [ktorému rozumie], alebo v úradnom jazyku miesta doručenia alebo v jednom z úradných jazykov miesta doručenia“. ( 21 ) Právo odmietnutia nie je teda nijako viazané na existenciu predmetného vzorového tlačiva. ( 22 )

33.

Vzhľadom na uvedené zastávam názor, že článok 8 nariadenia č. 1393/2007 sa má vykladať v tom zmysle, že použitie vzorového tlačiva uvedeného v prílohe II tohto nariadenia pri doručovaní písomnosti, ktorá sa má doručovať adresátovi, sa vyžaduje v každom prípade, bez výnimky a nezávisle od jazyka, v ktorom je napísaná, a od toho, či k nej je alebo nie je pripojený preklad do jazyka, ktorému adresát rozumie, alebo v úradnom jazyku prijímajúceho členského štátu, alebo ak existuje viac úradných jazykov v členskom štáte, v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov miesta doručenia.

34.

Svojou druhou a treťou otázkou položenou v prípade, ak by bola prvá otázka zodpovedaná tak, ako navrhujem, sa vnútroštátny súd v podstate na jednej strane pýta, či je absencia tlačiva dôvodom neplatnosti doručenia písomnosti, ktorá sa má doručiť, a na strane druhej sa pýta na spôsob nápravy takéhoto opomenutia.

35.

Nariadenie č. 1393/2007 nestanovuje nič o právnych následkoch, ktoré vyplývajú z absencie vzorového tlačiva uvedeného v prílohe II tohto nariadenia. A fortiori nestanovuje, že takéto opomenutie je dôvodom neplatnosti doručenia písomnosti, ktorá sa má doručiť. ( 23 ) Keďže nariadenie č. 1348/2000 neuvádza ani následky doručenia v inom jazyku ako v jednom z jazykov, ktoré ukladá, takisto ako nariadenie č. 1393/2007 neupravuje nepoužitie vzorového tlačiva, judikatúra týkajúca sa prvého z týchto dvoch nariadení prináša dôležité poznatky o tejto otázke.

36.

V bode 51 rozsudku Leffler (C‑443/03, EU:C:2005:665) Súdny dvor rozhodol, že vzhľadom na to, že nariadenie č. 1348/2000 (ktoré nariadenie č. 1393/2007 nahradilo) neurčovalo následky niektorých skutočností, prináležalo vnútroštátnemu súdu, aby v zásade uplatnil svoje vnútroštátne právo, pričom musí dbať na zaistenie plnej účinnosti práva Únie. Súdny dvor ďalej dodal, že absencia tohto určenia v nariadení mohla „viesť vnútroštátny súd k tomu, aby v prípade potreby nepoužil vnútroštátne pravidlo, ktoré tomu bráni, alebo aby vyložil vnútroštátne pravidlo, ktoré bolo ustanovené len so zreteľom na výlučne vnútroštátnu situáciu, tak, aby bolo použiteľné na predmetnú cezhraničnú situáciu“. ( 24 )

37.

Okrem toho v bode 65 tohto istého rozsudku Súdny dvor rozhodol, že na účely zachovania potrebného účinku nariadenia je potrebné, aby vnútroštátny súd dozeral na to, aby boli práva rôznych dotknutých účastníkov konania čo najviac chránené a to vyváženým spôsobom. ( 25 )

38.

Pokiaľ ide o práva adresátov doručovanej písomnosti, z ustálenej judikatúry vyplýva, že nemožno dosiahnuť ciele efektívnosti a rýchlosti nariadenia č. 1393/2007 oslabením práv adresátov na obranu, ktoré vyplývajú z práva na spravodlivý súdny proces zakotveného v článku 47 druhom odseku Charty základných práv Európskej únie, ( 26 ) z čoho vyplýva najmä to, že majú k dispozícii „dostatok času na prípravu [svojej] obhajoby“. ( 27 )

39.

Čo sa týka práv odosielateľa a cieľov efektívnosti a rýchlosti nariadenia č. 1393/2007, zastávam názor, že ich nemožno ohroziť z čisto formálnych dôvodov, ktoré neovplyvňujú práva adresátov na obranu.

40.

Bolo by to tak v prípade, ak by absencia predmetného vzorového tlačiva viedla k neplatnosti doručenia písomnosti, ktorá sa má doručiť, pričom by napríklad bolo možné dokázať, že adresát tejto písomnosti rozumie jazyku, v ktorom bola uvedená písomnosť napísaná, alebo že písomnosť je napísaná v jednom z úradných jazykov prijímajúceho štátu. V bode 52 rozsudku Leffler (C‑443/03, EU:C:2005:665) Súdny dvor poukazuje, pre hypotetické porovnanie, na „čisto účelové a zjavne nenáležité odmietnutie“. ( 28 )

41.

V dôsledku toho v prípade opomenutia priloženia vzorového tlačiva uvedeného v prílohe II nariadenia č. 1393/2007 k doručeniu písomnosti, ktorá sa má doručiť, prislúcha vnútroštátnemu súdu ( 29 ) overiť, či je táto písomnosť napísaná v jazyku, ktorému adresát rozumie, alebo v úradnom jazyku prijímajúceho štátu. ( 30 )

42.

Z bodu 9 týchto návrhov vyplýva, že odporcovia potvrdili, že v žiadnom zo siedmich sporov vo veci samej im neboli doručené niektoré dokumenty a ich preklady, napriek tomu, že im mali byť doručené.

43.

Zostáva teda preskúmať pojem „písomnosť, ktorá sa má doručiť“, ktorý nie je definovaný v nariadení č. 1393/2007, ani ho nespomínajú prílohy, ktorých počet alebo povaha sa značne líšia podľa právnych poriadkov. ( 31 )

44.

V bode 73 rozsudku Weiss und Partner (C‑14/07, EU:C:2008:264) Súdny dvor vyhlásil, že v prípade, keď písomnosť, ktorá sa má doručiť, pozostáva tak ako v spore vo veci samej z návrhu na začatie konania, jedna alebo viacero písomností, ktoré sa majú doručiť, musia umožniť adresátovi uplatniť svoje práva v rámci súdneho konania v odosielajúcom členskom štáte a umožniť s určitosťou zistiť aspoň predmet a dôvod návrhu, ako aj to, že ide o výzvu na dostavenie sa na súd. ( 32 ) Súdny dvor ďalej uvádza, že „dokumenty, ktoré majú výlučne úlohu dôkazov a nie sú nevyhnutné na pochopenie predmetu a dôvodu návrhu, nie sú neoddeliteľnou súčasťou návrhu na začatie konania v zmysle tohto nariadenia“.

45.

Na prvý pohľad a s výhradou overenia, ktoré prislúcha vnútroštátnemu súdu, umožňuje odporcom doručenie overenej kópie návrhu na začatie konania v gréckom jazyku, ako aj v anglickom jazyku s určitosťou zistiť predmet a dôvod návrhu v sporoch vo veci samej.

46.

Pokiaľ však ide o výzvu na dostavenie sa na súd, zdá sa, že existoval podstatný rozdiel medzi lehotou stanovenou v návrhu na začatie konania a v spornom uznesení ( 33 ) v sporoch vo veci samej. Napríklad vo veci pána Si sa zdá, že lehota stanovená v návrhu na začatie konania bola 10 dní, kým lehota stanovená v spornom uznesení – ktorý bol doručený len v gréckom jazyku – bola 60 dní, čo odporcov podľa nich viedlo k pochybeniu. Nebolo to však namietané na pojednávaní a zo spisu predloženému Súdnemu dvoru vyplýva (čo zostáva potvrdiť vnútroštátnemu súdu), že vo všetkých sporoch vo veci samej je lehota stanovená v spornom uznesení rovnaká ako lehota stanovená v priloženom „zázname“ ( 34 ). Tento „záznam“ bol doručený odporcom v gréckom, aj v anglickom jazyku.

47.

Ak by na rozdiel od skutočností uvedených v bodoch 45 a 46 týchto návrhov vnútroštátny súd konštatoval (quod non?), že opomenutie vzorového tlačiva uvedeného v prílohe II nariadenia č. 1393/2007 a absencia prekladu sporného uznesenia alebo neistota, pokiaľ ide o lehoty na dostavenie sa na súd, skutočne ohrozili právo odporcov na obranu, tieto nedostatky musia byť odstránené v čo najkratších možných lehotách ( 35 ) zaslaním chýbajúceho vzorového tlačiva podľa pravidiel doručovania stanovených v nariadení č. 1393/2007 ( 36 ), ktoré by automaticky potvrdilo lehotu na dostavenie sa uvedenú v spornom uznesení.

48.

Zastávam názor, že v súlade s pripomienkami španielskej vlády treba v čo najväčšom možnom rozsahu obnoviť situáciu pred touto vadou. ( 37 ) Prípadné vady spočívajúce v predmetných opomenutiach totiž nemožno napraviť doručením písomnosti, ktorá sa má doručiť, a predmetného vzorového tlačiva právnemu zástupcovi odporcov. Takéto doručenie by nebolo v súlade s pravidlami stanovenými v nariadení č. 1393/2007. ( 38 )

49.

Domnievam sa, že odlišný záver by spochybnil samostatný a jednotný výklad a uplatnenie nariadenia č. 1393/2007. ( 39 )

50.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti zastávam názor, že opomenutie doručenia vzorového tlačiva uvedeného v prílohe II nariadenia č. 1393/2007 pri doručení návrhu na začatie konania nie je dôvodom neplatnosti tohto doručenia, ak bolo adresátovi písomnosti umožnené uplatniť svoje práva v súdnom konaní v odosielajúcom štáte. Vady spočívajúce v opomenutí, ktoré porušilo práva adresáta doručovanej písomnosti na obranu, je potrebné napraviť v čo najkratšej možnej lehote a podľa pravidiel doručovania uvedených v nariadení č. 1393/2007.

51.

So zreteľom na vyššie uvedené úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby na otázky, ktoré položil Anotato Dikastirio Kyprou, odpovedal takto:

Článok 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch (doručovanie písomností) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 sa má vykladať v tom zmysle, že použitie vzorového tlačiva uvedeného v prílohe II tohto nariadenia pri doručovaní písomnosti, ktorá sa má doručovať adresátovi, sa vyžaduje v každom prípade, bez výnimky a nezávisle od jazyka, v ktorom je napísaná, a od toho, či k nej je alebo nie je pripojený preklad do jazyka, ktorému adresát rozumie, alebo v úradnom jazyku prijímajúceho členského štátu, alebo ak existuje viac úradných jazykov v členskom štáte, v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov miesta doručenia.

Opomenutie doručenia vzorového tlačiva uvedeného v prílohe II nariadenia č. 1393/2007 pri doručení návrhu na začatie konania nie je dôvodom neplatnosti tohto doručenia, ak bolo adresátovi písomnosti umožnené uplatniť svoje práva v súdnom konaní v odosielajúcom štáte. Vady spočívajúce v opomenutí, ktoré porušilo práva adresáta doručovanej písomnosti na obranu, je potrebné napraviť v čo najkratšej možnej lehote a podľa pravidiel doručovania uvedených v nariadení č. 1393/2007.