1

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 31. mája 2012 podal žiadateľ, pán DD, žiadosť o poskytnutie právnej pomoci podľa článkov 94 a 95 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu s cieľom podať proti Rade Európskej únie žalobu o neplatnosť vykonávajúceho rozhodnutia Rady 2012/171/SZBP z 23. marca 2012, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2010/639/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Bielorusku (Ú. v. EÚ L 87, s. 95), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 265/2012 z 23. marca 2012, ktorým sa vykonáva článok 8a ods. 1 nariadenia (ES) č. 765/2006 o reštriktívnych opatreniach voči Bielorusku (Ú. v. EÚ L 87, s. 37), v rozsahu, v akom sa ho uvedené rozhodnutie a nariadenie týkajú.

2

Na podporu tejto žiadosti žiadateľ predovšetkým tvrdí, pričom predkladá určité doklady, že poberá priemerný mesačný príjem vo výške 264 eur a nemá ani kapitál, ani nehnuteľný majetok.

3

Pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa zamýšľanej žaloby stanovenú článkom 94 ods. 3 rokovacieho poriadku, žiadateľ tvrdí, že vykonávacie rozhodnutie č. 2012/171 a vykonávacie nariadenie č. 265/2012, ktorých zrušenie zamýšľa navrhnúť, boli v rozsahu, v akom sa ho týkajú, prijaté v rozpore po prvé s jeho právom na spravodlivý proces, po druhé s jeho právom na účinný súdny prostriedok nápravy a po tretie so zásadou nezávislosti súdov.

4

Listom zo 16. júla 2012 predseda šiestej komory Všeobecného súdu vyzval Radu, aby predložila pripomienky k žiadosti žiadateľa o právnu pomoc.

5

Vo svojich pripomienkach doručených do kancelárie Všeobecného súdu 30. júla 2012 Rada vyhlasuje, že ponecháva na Všeobecnom súde, aby posúdil otázku, či je možné na základe informácií a dokladov poskytnutých žiadateľom určiť, že potrebuje právnu pomoc. Rada podotýka, že žiadateľ neposkytol odhad predpokladaných nákladov a že zo zamýšľanej žaloby nevyplývajú žiadne nové dôležité otázky. Odhaduje, že výška právnej pomoci by v prejednávanej veci nemala presiahnuť 7000 eur.

6

Listom z 25. apríla 2013 pán Kolosovski informoval Všeobecný súd, že dostal splnomocnenie na zastupovanie žiadateľa.

7

V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania stanovených článkom 64 rokovacieho poriadku predseda šiestej komory Všeobecného súdu 18. júla 2013 požiadal žiadateľa, aby do 2. septembra 2013 predložil dôkaz, že získal výnimku od príslušného orgánu v zmysle článku 3 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 765/2006 z 18. mája 2006 o reštriktívnych opatreniach voči Bielorusku (Ú. v. EÚ L 134, s. 1) v znení zmien a doplnení, bez ktorého by jeho advokátovi v podstate nebolo možné vyplatiť žiadnu sumu.

8

Po zmene zloženia komôr Všeobecného súdu sa predseda šiestej komory stal predsedom prvej komory Všeobecného súdu.

9

Keďže žiadateľ nevyhovel žiadosti z 18. júla 2013 v stanovenej lehote, predseda prvej komory Všeobecného súdu sa 7. októbra 2013 rozhodol uložiť v tejto súvislosti novú lehotu, ktorá uplynula 21. októbra 2013.

10

Listom z 20. októbra 2013 žiadateľ požiadal Všeobecný súd o predĺženie tejto lehoty o dva mesiace. Predseda prvej komory Všeobecného súdu súhlasil s predĺžením lehoty do 21. novembra 2013. Žiadateľ však nepredložil dôkaz o získaní výnimky uvedenej v bode 7 vyššie v stanovenej lehote.

11

Dňa 27. marca 2014 sa predseda prvej komory Všeobecného súdu rozhodol poveriť túto komoru rozhodnutím o žiadosti o právnu pomoc.

12

Dňa 11. júna 2014 plenárne zasadnutie na žiadosť prvej komory postúpilo vec prvej rozšírenej komore.

13

Po prvé z článku 94 ods. 1 rokovacieho poriadku vyplýva, že na zabezpečenie účinného prístupu k spravodlivosti pokrýva právna pomoc poskytnutá v súvislosti s konaním pred Všeobecným súdom úplne alebo sčasti náklady spojené s pomocou a právnym zastupovaním pred Všeobecným súdom. Tieto náklady (ďalej len „náklady na advokáta“) znáša pokladňa Všeobecného súdu.

14

Podľa článku 94 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku poskytnutie právnej pomoci podlieha dvojakej podmienke, a to aby žiadateľ z dôvodu svojej hospodárskej situácie nebol úplne alebo sčasti schopný znášať náklady na advokáta a ďalej aby sa jeho žaloba nejavila zjavne neprípustná alebo zjavne nedôvodná.

15

Podľa článku 95 ods. 2 rokovacieho poriadku musia byť k žiadosti o právnu pomoc pripojené všetky informácie a doklady umožňujúce posúdiť hospodársku situáciu žiadateľa, napríklad osvedčenie príslušného vnútroštátneho orgánu potvrdzujúce jeho hospodársku situáciu. V súlade s tým istým ustanovením, ak sa žiadosť podá pred žalobou, žiadateľ v žiadosti stručne uvedie predmet zamýšľanej žaloby, skutkové okolnosti veci a tvrdenia, na ktorých sa bude žaloba zakladať. K žiadosti sa musia pripojiť dokumenty preukazujúce tieto tvrdenia.

16

V prejednávanej veci z informácií v spise týkajúcich sa hospodárskej situácie žiadateľa, ako sú uvedené v bode 2 vyššie, vyplýva, že žiadosť o poskytnutie právnej pomoci spĺňa prvú podmienku stanovenú v článku 94 ods. 2 rokovacieho poriadku.

17

Pokiaľ ide o druhú podmienku stanovenú v článku 94 ods. 3 rokovacieho poriadku, treba uviesť, že žaloba, v súvislosti s ktorou sa žiada o právnu pomoc, sa nejaví ako zjavne neprípustná alebo zjavne nedôvodná.

18

Treba teda konštatovať, že žiadateľ spĺňa podmienky, ktoré v súlade s rokovacím poriadkom zakladajú nárok na právnu pomoc.

19

Po druhé treba zdôrazniť, že článok 2 ods. 2 nariadenia č. 765/2006 v znení uplatniteľnom na prejednávanú vec stanovuje, že fyzickým osobám uvedeným v prílohe I k tomuto nariadeniu, ku ktorým patrí žiadateľ, alebo v ich prospech nesmú byť priamo ani nepriamo sprístupnené žiadne finančné prostriedky ani hospodárske zdroje.

20

Článok 3 ods. 1 nariadenia č. 765/2006 stanovuje:

„Odchylne od článku 2 môžu príslušné orgány členských štátov uvedené na webových stránkach v prílohe II povoliť uvoľnenie určitých zmrazených finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov alebo sprístupnenie určitých finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov za podmienok, ktoré považujú za vhodné, po tom, ako určia, že dané finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje sú:

…

…“

21

Ustanovenia článku 2 ods. 2 v spojení s článkom 3 ods. 1 nariadenia č. 765/2006 teda v zásade zakazujú používať finančné prostriedky v prospech žiadateľa v prípade neexistencie výnimky udelenej príslušnými orgánmi členského štátu.

22

Ak je však rovnako ako v prejednávanej veci použitie finančných prostriedkov v prospech osoby uvedenej v prílohe I k nariadeniu č. 765/2006 neoddeliteľné od konania o právnej pomoci pred súdmi Únie, ustanovenia tohto nariadenia nemožno vykladať bez zohľadnenia osobitných pravidiel upravujúcich toto konanie, ktoré sú v prejednávanej veci stanovené rokovacím poriadkom.

23

Keďže totiž nariadenie č. 765/2006 a rokovací poriadok neobsahujú ustanovenie, ktoré by výslovne stanovovalo, že pokiaľ ide o poskytnutie právnej pomoci, jeden predpis má prednosť pred druhým, je potrebné zaistiť, aby bol každý z uvedených právnych predpisov aplikovaný tak, aby použitie jedného bolo zlučiteľné s použitím druhého a tak sa umožnilo ich koherentné použitie, ktorým možno zaručiť najmä dosiahnutie cieľa sledovaného každým z týchto predpisov.

24

Pokiaľ ide o rokovací poriadok, v súvislosti s pravidlami poskytnutia právnej pomoci je jeho účelom zabezpečiť účinný prístup k spravodlivosti, ako vyplýva z článku 94 ods. 1 tohto poriadku a článku 47 tretieho odseku Charty základných práv Európskej únie, ktorý konkrétne stanovuje, že právna pomoc sa poskytuje osobám, ktoré nemajú dostatočné prostriedky, v prípade, ak je táto pomoc potrebná na zabezpečenie efektívneho prístupu k spravodlivosti.

25

Pokiaľ ide o nariadenie č. 765/2006, z jeho odôvodnení 1 až 4 vyplýva, že jeho účelom je uplatniť reštriktívne opatrenia voči niektorým osobám. Tieto opatrenia zahŕňajú najmä zákaz sprístupnenia finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov uvedený v článku 2 ods. 2 uvedeného nariadenia.

26

Tieto reštriktívne opatrenia sa však musia uplatňovať tak, aby osoby, ktorých finančné prostriedky boli zmrazené, neboli zbavené účinného prístupu k spravodlivosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júna 2014, Peftiev, C‑314/13, Zb., EU:C:2014:1645, bod 26), najmä pokiaľ ide o spochybnenie zákonnosti aktov, ktorými boli tieto reštriktívne opatrenia uložené.

27

Súdny dvor tak v rozsudku Peftiev, už citovanom v bode 26 vyššie (EU:C:2014:1645, bod 25), rozhodol, že pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie výnimky v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 765/2006 príslušný vnútroštátny orgán nedisponuje neobmedzenou voľnou úvahou, ale pri výkone svojich právomocí musí dodržiavať práva zakotvené v článku 47 druhom odseku druhej vete Charty základných práv, ktorá stanovuje, že každý musí mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 19 tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 43 ods. 1 prvého pododseku Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu platí, že zastupovanie advokátom je nevyhnutné na podanie žaloby, ktorej predmetom je spochybnenie zákonnosti reštriktívnych opatrení.

28

Pokiaľ ide o kritériá, ktoré musí príslušný vnútroštátny orgán pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie výnimky podľa článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 765/2006 vziať do úvahy, treba poukázať na to, že toto ustanovenie stanovuje obmedzenia týkajúce sa použitia finančných prostriedkov, pretože tieto finančné prostriedky musia byť určené výlučne na úhradu primeraných odmien za odborné výkony a náhradu výdavkov vzniknutých v súvislosti s poskytnutím právnych služieb. V tejto súvislosti môže príslušný vnútroštátny orgán kontrolovať použitie uvoľnených finančných prostriedkov stanovením podmienok, ktoré považuje za vhodné najmä na zabezpečenie toho, aby cieľ uloženej sankcie nebol zmarený a udelená výnimka nebola zneužitá (pozri v tomto zmysle rozsudok Peftiev, už citovaný v bode 26 vyššie, EU:C:2014:1645, body 32 a 33).

29

Zatiaľ čo sa však v rozsudku Peftiev, už citovanom v bode 26 vyššie (EU:C:2014:1645), konanie vo veci samej pred vnútroštátnym súdom týkalo žiadosti o uvoľnenie finančných prostriedkov osôb, ktorých sa týkali reštriktívne opatrenia, aby tieto osoby mohli platiť svojich advokátov, v prejednávanej veci poskytnutie právnej pomoci znamená, že náklady žiadateľa na advokáta bude znášať pokladňa Všeobecného súdu.

30

So zreteľom na vyššie uvedené treba vychádzať z toho, že zamietnutie prejednávanej žiadosti o právnu pomoc iba z dôvodu, že žiadateľ nepredložil povolenie vnútroštátneho orgánu stanovené v článku 3 ods. 1 nariadenia č. 765/2006, napriek tomu, že žiadosť o poskytnutie právnej pomoci spĺňa podmienky stanovené rokovacím poriadkom, ako sú pripomenuté v bode 14 vyššie, by predstavovalo zásah do základného práva, ktorým je právo na účinný prostriedok nápravy.

31

Pokiaľ však ide o záruky stanovené na dosiahnutie cieľov nariadenia č. 765/2006, treba uviesť, že žiadny mechanizmus práva Únie neumožňuje príslušným vnútroštátnym orgánom preskúmať, či je poskytnutie právnej pomoci Všeobecným súdom nevyhnutné na zabezpečenie účinného prístupu k spravodlivosti, čo je otázka, ktorej posúdenie prislúcha iba Všeobecnému súdu, ani kontrolovať, ako Všeobecný súd používa v tomto ohľade nevyhnutné finančné prostriedky, a konečne ani stanoviť Všeobecnému súdu podmienky na zabezpečenie toho, že cieľ uloženej sankcie nebude zmarený.

32

S cieľom umožniť koherentné použitie rokovacieho poriadku a nariadenia č. 765/2006 v prejednávanej veci treba urobiť záver, že Všeobecný súd je povinný poskytnúť právnu pomoc každému žiadateľovi uvedenému v prílohe I k uvedenému nariadeniu, ktorý splnil podmienky stanovené článkom 94 a nasl. rokovacieho poriadku, čo umožňuje dosiahnuť účel tohto nariadenia, a zároveň sa uistiť, že poskytnutá právna pomoc sa použije výlučne na krytie nákladov žiadateľa na advokáta a nezmarí cieľ uloženého reštriktívneho opatrenia, ako je vymedzený v článku 2 ods. 2 nariadenia č. 765/2006.

33

V tejto súvislosti treba dodať, že ustanovenia rokovacieho poriadku umožňujú v prejednávanej veci Všeobecnému súdu zabezpečiť, aby právna pomoc bola použitá len na krytie nákladov žiadateľa na advokáta, pričom nie je nevyhnutné vyžadovať od žiadateľa, aby predložil povolenie vnútroštátneho orgánu.

34

Článok 94 ods. 1 rokovacieho poriadku uvádza ako náklady, ktoré môže znášať pokladňa Všeobecného súdu, len náklady na advokáta.

35

Okrem toho v súlade s článkom 96 ods. 3 tretím pododsekom rokovacieho poriadku môže Všeobecný súd v uznesení, ktorým prizná právnu pomoc – bez toho, aby vopred stanovil výšku tejto pomoci – iba uviesť hornú hranicu, ktorú výdavky a odmena advokátovi v zásade nebudú môcť prekročiť. Všeobecný súd má tak podľa článku 97 ods. 2 rokovacieho poriadku možnosť a posteriori vypočítať sumu, ktorá je nevyhnutne potrebná na pokrytie nákladov na advokáta, pokiaľ na základe rozhodnutia, ktorým sa končí konanie, musí príjemca právnej pomoci znášať svoje trovy konania. V tomto ohľade Všeobecný súd môže zohľadniť náročnosť prác vykonaných určeným advokátom a na základe dôkazov predložených týmto advokátom počet hodín, ktoré skutočne musel prípadu venovať, ako aj rôzne výdavky, ktoré musel vynaložiť.

36

Okrem toho je bežnou praxou, že Všeobecný súd vyplatí takto vypočítanú sumu priamo určenému advokátovi, takže žiadateľ nemá možnosť zneužiť právnu pomoc na iné účely, než na aké bola poskytnutá (pozri v tejto súvislosti aj uznesenie z 2. septembra 2009, Ayadi/Rada, C‑403/06 P, EU:C:2009:496, bod 21). Pokiaľ ide o advokáta, je viazaný ustanoveniami nariadenia č. 765/2006 neprenechať žiadateľovi časť alebo celú odmenu, ktorá mu bola poskytnutá, rovnako ako všeobecne nesmie priamo či nepriamo sprístupniť žiadateľovi finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje.

37

So zreteľom na vyššie uvedené v prejednávanej veci treba požadovanú právnu pomoc poskytnúť napriek tomu, že nebola udelená výnimka podľa článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 765/2006, a prijať nevyhnutné opatrenia na to, aby sa zabezpečilo, že právna pomoc nebude zneužitá.

38

Nakoniec je so zreteľom na predmet a povahu sporu, jeho význam z právneho hľadiska, ako aj na predvídateľné ťažkosti súvisiace s vecou a predvídateľný objem práce, ktorý bude sporové konanie pre účastníkov konania predstavovať, potrebné v súlade s článkom 96 ods. 3 tretím pododsekom rokovacieho poriadku spresniť, že výdavky a odmena advokáta určeného na ochranu záujmov žiadateľa v priebehu konania, ktorého začatie mieni navrhnúť, v zásade nemôžu presiahnuť sumu 6000 eur za celé konanie.

39

Tieto výdavky a odmena sa vyplatia priamo pánovi Kolosovskému a stanovia sa na základe podrobného vyúčtovania predloženého Všeobecnému súdu.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá rozšírená komora)

nariadil: