Účastníci konania
Odôvodnenie
Výrok

Účastníci konania

Vo veci T‑79/12,

Cisco Systems Inc., so sídlom v San José, Kalifornia (Spojené štáty),

Messagenet SpA, so sídlom v Miláne (Taliansko),

v zastúpení: L. Ortiz Blanco, J. Buendía Sierra, A. Lamadrid de Pablo a K. Jörgens, advokáti,

žalobkyne,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: N. Khan, S. Noë a C. Hödlmayr, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporuje:

Microsoft Corp., so sídlom v Seattli, Washington (Spojené štáty), v zastúpení: G. Berrisch, advokát,

vedľajší účastník konania,

ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2011) 7279 zo 7. októbra 2011, ktorým sa koncentrácia, ktorá sa týka nadobudnutia spoločnosti Skype Global Sàrl podnikom Microsoft Corp. (vec COMP/M.6281 – Microsoft/Skype), vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom a s Dohodou o Európskom hospodárskom priestore (EHP),

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),

v zložení: predseda komory S. Papasavvas, vykonávajúci funkciu predsedu štvrtej komory, sudcovia M. van der Woude (spravodajca) a C. Wetter,

tajomník: S. Spyropoulos, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 29. mája 2013,

vyhlásil tento

Rozsudok

Odôvodnenie

Skutkové okolnosti

Účastníci konania

1. Žalobkyne Cisco Systems Inc. (ďalej len „Cisco“) a Messagenet SpA sú spoločnosti, ktoré poskytujú najmä služby a programové vybavenie na komunikáciu cez internet v prvom rade pre podniky, ale aj širokú verejnosť.

2. Vedľajší účastník Microsoft Corp. navrhuje, vyvíja a uvádza na trh široký sortiment softvérových produktov určených pre rôzne druhy hardvérového vybavenia. Medzi týmito produktmi sú aj služby a programové vybavenie na komunikáciu cez internet.

3. Skype Global Sàrl (ďalej len „Skype“) poskytuje služby a programové vybavenie na komunikáciu cez internet. Prostredníctvom jej produktov možno zasielať rýchle správy, ako aj vykonávať hovory a videohovory cez internet.

Správne konanie

4. Dňa 2. septembra 2011 Microsoft oznámil v súlade s článkom 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ L 24, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40) koncentráciu, ktorou chcel nadobudnúť kontrolu nad spoločnosťou Skype.

5. Žalobkyne sa zúčastnili na vyšetrovaní vedenom Európskou komisiou. V tejto súvislosti sa spoločnosť Cisco ešte pred samotným formálnym oznámením koncentrácie zo strany Microsoftu zúčastnila 1. augusta 2011 na stretnutí s Komisiou a odpovedala na jej otázky 12. a 18. augusta 2011, ako aj zaslala dodatočné odpovede 9. septembra 2011. Cisco tiež odpovedala na ďalšie otázky položené Komisiou 13. septembra 2011, poskytla dodatočné informácie počas videokonferencie 14. septembra 2011 a zaslala jej písomné pripomienky 19. a 26. septembra 2011. Spoločnosť Messagenet zaslala Komisii písomné pripomienky 20. septembra 2011, zúčastnila sa na telefonickej konferencii 4. októbra 2011 a poskytla jej dodatočné informácie v ten istý deň.

6. Dňa 7. októbra 2011 Komisia prijala podľa článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 139/2004 rozhodnutie K(2011) 7279, ktorým sa koncentrácia, ktorá sa týka nadobudnutia spoločnosti Skype podnikom Microsoft (vec COMP/M.6281 – Microsoft/Skype), vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom a s Dohodou o Európskom hospodárskom priestore (EHP) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

Obsah napadnutého rozhodnutia

7. V napadnutom rozhodnutí Komisia dospela k záveru, že bolo treba rozlišovať medzi komunikačnými službami cez internet určenými širokej verejnosti (ďalej len „súkromné komunikácie“) a službami poskytovanými podnikovým zákazníkom (ďalej len „podnikové komunikácie“) (odôvodnenia 10 až 17 napadnutého rozhodnutia). Komisia nepovažovala za potrebné pristúpiť v rámci svojej analýzy hospodárskej súťaže k podrobnejšiemu rozdeleniu v rámci každej z týchto dvoch kategórií komunikácie, pretože sa domnievala, že oznámená koncentrácia nevyvoláva problém v oblasti hospodárskej súťaže, a to ani vtedy, ak sú trhy definované najužšie (odôvodnenia 18 až 63 napadnutého rozhodnutia). Komisia teda vykonala svoju analýzu tak, že preskúmala vplyv, aký bude mať koncentrácie na každý z týchto dvoch trhov, ktoré identifikovala.

8. Pokiaľ ide o geografický rozsah trhov, keďže sa Komisia domnievala, že transakcia nevyvoláva problémy v oblasti hospodárskej súťaže, aj keby išlo o geograficky najužší trh, t. j. trh Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), nerozhodla o presnom definovaní geografického referenčného trhu (odôvodnenia 64 až 68 napadnutého rozhodnutia).

9. Pokiaľ ide o horizontálne účinky koncentrácie na trh so súkromnými komunikačnými službami, Komisia sa po preskúmaní vlastností trhu (odôvodnenia 69 až 95 napadnutého rozhodnutia) zamerala na najužšie segmenty, kde sa služby Microsoftu a spoločnosti Skype najväčšmi prekrývali, t. j. segment zasielania rýchlych správ pomocou osobných počítačov fungujúcich pod operačným systémom Windows (ďalej len „systém Windows“), vykonania audiohovorov pomocou osobných počítačov fungujúcich v systéme Windows a vykonania videohovorov pomocou takého istého druhu počítačov. Komisia dospela k presvedčeniu, že transakcia nespôsobovala vážne pochybnosti, pokiaľ ide o zlučiteľnosť tejto transakcie so spoločným trhom, a to ani v týchto úzkych segmentoch (odôvodnenia 96 až 132 napadnutého rozhodnutia). Konkrétne, v segmente videohovorov pomocou osobných počítačov fungujúcich v systéme Windows (ďalej len „úzky trh“), na ktorom by nový subjekt mal podiel 80 až 90 % so službami spoločnosti Skype a Microsoftu poskytovanými pod značkou „Windows Live Messenger“ (ďalej len „WLM“), Komisia dospela k záveru, že Microsoft by bol vystavený konkurenčnému tlaku.

10. V napadnutom rozhodnutí bola tiež preskúmaná otázka, či by koncentrácia mala konglomerátne účinky na trhu so súkromnými komunikačnými službami, najmä vzhľadom na významné postavenia na trhu, ktoré majú niektoré produkty Microsoftu, akým je Windows, prehliadač Windows Internet Explorer a programový balík Microsoft Office, na iných trhoch s informatickým softvérom. Komisia sa v tejto súvislosti domnievala, že nový subjekt by síce mohol zneužiť toto postavenie na narušenie hospodárskej súťaže v prospech produktov spoločnosti Skype a Microsoftu tým, že by znížil interoperabilitu medzi týmito produktmi a konkurenčnými produktmi, prípadne že by použil praktiky spájania produktov či vzájomne viazaný predaj, ale na také zneužitie nemá nový subjekt žiadny dôvod. Aj keby sa snažil sledovať takúto stratégiu bránenia prístupu, podľa Komisie by protisúťažné účinky boli malé, ba neexistujúce (odôvodnenia 133 až 170 napadnutého rozhodnutia).

11. Pokiaľ ide o horizontálne účinky koncentrácie na trhu s podnikovými komunikáciami, Komisia dospela k záveru, že z predmetnej transakcie nevyplývajú vážne pochybnosti, pokiaľ ide o jej zlučiteľnosť so spoločným trhom. Účasť spoločnosti Skype na trhu by bola obmedzená a nový subjekt by sa nestal lídrom na trhu, a to ani na jeho najužších segmentoch, na ktorých by bol Skype najaktívnejší (odôvodnenia 177 až 202 napadnutého rozhodnutia).

12. V napadnutom rozhodnutí sa reagovalo aj na niektoré obavy klasických telefónnych operátorov a iných poskytovateľov podnikových komunikácií, ktorí ich vyjadrili počas vyšetrovania týkajúceho sa možných konglomerátnych účinkov na trh s podnikovými komunikáciami, pričom Komisia dospela k záveru, že tieto obavy nie sú dôvodné (odôvodnenia 203 až 221 napadnutého rozhodnutia). Jedna z týchto obáv sa týkala možnosti, že uprednostňované splynutie zákazníkov spoločnosti Skype so zákazníkmi používajúcimi Lync – komunikačný program vyvinutý Microsoftom a určený podnikom –, by v rámci nového subjektu poskytlo veľkú výhodu v porovnaní s podnikmi prevádzkujúcimi telefónne centrály. Podľa napadnutého rozhodnutia však nový subjekt by nemohol uplatňovať stratégiu vylúčenia konkurentov a ani by na to nemal žiadny dôvod, pričom navyše protisúťažné účinky takej stratégie by v každom prípade boli nepravdepodobné (odôvodnenia 213 až 221 napadnutého rozhodnutia).

Konanie a návrhy účastníkov konania

13. Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 15. februára 2012 žalobkyne podali žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

14. Samostatným podaním podaným v ten istý deň žalobkyne rovnako podali návrh na základe článku 76a Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, aby sa vec prejednala v skrátenom súdnom konaní, a subsidiárne návrh na prednostné prejednanie veci podľa článku 55 ods. 2 toho istého poriadku.

15. Dňa 22. marca 2012 Všeobecný súd rozhodol o zamietnutí návrhu na prejednanie veci v skrátenom konaní. Všeobecný súd nevyhovel ani návrhu na to, aby sa vec prejednala prednostne.

16. Uzneseniami z 23. mája 2012 predseda štvrtej komory Všeobecného súdu vyhovel návrhu na vstup do konania vedľajšieho účastníka, ktorý podal Microsoft do kancelárie Všeobecného súdu 2. marca 2012.

17. Dňa 29. mája 2012 bolo účastníkom konania oznámené, že v súlade s článkom 47 ods. 1 rokovacieho poriadku druhá výmena vyjadrení nie je nevyhnutná.

18. Dňa 11. júla 2012 Microsoft predložil svoje vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania. Dňa 24. októbra 2012 žalobkyne a Komisia predložili svoje pripomienky k tomuto vyjadreniu.

19. V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania Všeobecný súd položil 12. septembra 2012 písomné otázky položené účastníkom konania. Účastníci konania na tieto otázky odpovedali v stanovených lehotách.

20. Vzhľadom na prekážku na strane dvoch sudcov predseda Všeobecného súdu na základe článku 32 ods. 3 rokovacieho poriadku určil iných dvoch sudcov na doplnenie komory.

21. Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd rozhodol o začatí ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania položil vedľajšiemu účastníkovi konania písomné otázky, na ktoré mal tento účastník odpovedať počas pojednávania. Vedľajší účastník tejto žiadosti vyhovel.

22. Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 29. mája 2013.

23. Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

– nariadil opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, ktoré bude Všeobecný súd považovať za nevyhnutné, a najmä nariadil Komisii predložiť Všeobecnému súdu všetky dokumenty týkajúce sa vyjednávaní, ktoré sa uskutočnili medzi Komisiou a účastníkmi zúčastnenými na transakcii, s ohľadom na prípadné záväzky interoperability,

– zrušil napadnuté rozhodnutie,

– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

24. Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

– čiastočne odmietol žalobu ako neprípustnú a v zostávajúcej časti zamietol žalobu ako nedôvodnú,

– zaviazal žalobkyne na náhradu trov konania.

25. Vedľajší účastník konania navrhuje, aby Všeobecný súd:

– zamietol žalobu,

– zaviazal žalobkyne na náhradu trov konania.

Právny stav

26. Žalobkyne na podporu svojej žaloby uvádzajú dva dôvody založené na zjavne nesprávnych posúdeniach Komisie pri uplatňovaní článkov 2 a 6 nariadenia č. 139/2004 a na porušení povinnosti odôvodnenia, ako táto povinnosť vyplýva z článku 296 ZFEÚ. Prvý žalobný dôvod sa týka horizontálnych účinkov koncentrácie na trh so súkromnými komunikačnými službami. Druhý žalobný dôvod sa týka pochybení, ktorých sa dopustila Komisia pri posúdení účinku na trhu s podnikovými komunikáciami, aký bude mať zlúčenie zákazníckej základne používateľov programu Skype s používateľmi služieb Lync.

27. Na úvod týchto dvoch dôvodov žalobkyne uvádzajú tvrdenia o dôkazných požiadavkách, ktoré má predložiť Komisia pri uplatnení nariadenia č. 139/2004, a intenzite súdneho preskúmania, ktoré v tejto oblasti vykonáva Všeobecný súd.

28. Hoci Komisia formálne samostatným podaním nenamietala neprípustnosť podľa článku 114 rokovacieho poriadku, vo svojom vyjadrení k žalobe tvrdí, že spoločnosť Cisco nemá právny záujem na konaní, keď sa svojím prvým žalobným dôvodom domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia, a že spoločnosť Messagenet nemá aktívnu legitimáciu, pokiaľ ide o celú žalobu.

O prípustnosti

29. Pokiaľ ide o prípustnosť žaloby s ohľadom na spoločnosť Cisco, Komisia, ktorú podporuje vedľajší účastník konania, nespochybňuje to, že spoločnosť Cisco je osobne a priamo dotknutá napadnutým rozhodnutím, a teda má z tohto dôvodu aktívnu legitimáciu na konanie proti tomuto aktu, ale tvrdí, že spoločnosť Cisco nemá právny záujem na konaní proti tomuto rozhodnutiu v rozsahu, v akom sa týka trhu so súkromnými komunikačnými službami, a teda že je prvý žalobný dôvod neprípustný. V rozsahu, v akom sa tento žalobný dôvod totiž snaží konštatovať, že sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia konkurenčného vplyvu koncentrácie na trh, na ktorom spoločnosť Cisco nepôsobí, ktorým je v tomto prípade trh so súkromnými komunikačnými službami, uplatnenie takého dôvodu nemôže tejto spoločnosti poskytnúť výhodu. Komisia tvrdí, že žalobkyne nemôžu predkladať žalobné dôvody smerujúce len k dodržaniu zákona.

30. Pokiaľ ide o spoločnosť Messagenet, Komisia podporovaná vedľajším účastníkom konania tvrdí, že slabá účasť spoločnosti Messagenet na správnom konaní nestačí na to, aby tejto spoločnosti bola priznaná aktívna legitimácia konať proti napadnutému rozhodnutiu. Okrem toho uvádza, že účasť spoločnosti Messagenet na uvedenom konaní nemá nijaký vplyv na obsah napadnutého rozhodnutia a že táto spoločnosť nebola v danom konaní označená za konkurenta spoločnosti Skype. Komisia na pojednávaní spresnila, že spoločnosť Messagenet neposkytovala ani programy na videohovory.

31. Komisia a vedľajší účastník konania na základe toho tvrdia, že prvý žalobný dôvod je neprípustný v rozsahu, v akom sa týka spoločnosti Cisco, a že žaloba je v celom rozsahu neprípustná, pokiaľ ide o spoločnosť Messagenet.

32. Žalobkyne spochybňujú tvrdenia Komisie o prípustnosti žaloby.

33. Pokiaľ ide o prípustnosť žaloby spoločnosti Cisco, treba pripomenúť, že článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ umožňuje inej osobe než osobe, ktorej je akt určený, predložiť žalobu o neplatnosť proti uvedenému aktu, ak sa jej tento akt priamo a osobne týka.

34. Podľa judikatúry sa otázka aktívnej legitimácie žalobcu posudzuje vzhľadom na účinky, aké má napadnutý akt na právnu situáciu tohto žalobcu tým, že jednak je dotknutý napadnutým aktom priamo (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 26. júna 1990, Sofrimport/Komisia, C‑152/88, Zb. s. I‑2477, bod 9, a Súdu prvého stupňa z 24. marca 1994, Air France/Komisia, T‑3/93, Zb. s. II‑121, bod 80) a jednak je tým istým aktom dotknutý osobne (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, Zb. s. 197, 223). Naopak, aktívna legitimácia žalobcu sa nestanovuje podľa žalobných dôvodov, ktoré predloží na podporu svojej žaloby.

35. To isté platí, aj pokiaľ ide o otázku, či má žalobca právny záujem na konaní. Tento záujem na konaní vyplýva z dôsledkov, ktoré by zrušenie napadnutého aktu mohlo mať na právnu situáciu žalobcu (rozsudky Súdneho dvora z 24. júna 1986, AKZO Chemie a AKZO Chemie UK/Komisia, 53/85, Zb. s. 1965, bod 21, a Súdu prvého stupňa z 25. marca 1999, Gencor/Komisia, T‑102/96, Zb. s. II‑753, bod 40). Takýto právny záujem musí vzniknúť a trvať, posudzuje sa ku dňu, keď bola žaloba podaná, a existuje, len ak je žaloba spôsobilá v prípade úspešného výsledku priniesť prospech pre toho účastníka konania, ktorý ju podal (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa zo 4. júla 2006, easyJet/Komisia, T‑177/04, Zb. s. II‑1931, bod 40 a tam citovanú judikatúru).

36. V prejednávanom prípade mala spoločnosť Cisco ku dňu, keď podala svoju žalobu, existujúci a aktuálny záujem na zrušení napadnutého rozhodnutia, pretože toto rozhodnutie schvaľuje koncentráciu, do ktorej je zapojený jeden z jej hlavných konkurentov a ktorá môže ovplyvniť jej obchodné postavenie. V dôsledku toho nemožno poprieť záujem žalobkyne na konaní vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu (pozri v tomto zmysle rozsudok easyJet/Komisia, už citovaný, bod 41).

37. Hoci je pravda, že Všeobecný súd musí brániť tomu, aby žalobcovia predkladali dôvody, na ktorých predložení nemajú individuálny záujem (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 30. júna 1983, Schloh/Rada, 85/82, Zb. s. 2105, body 13 a 14), nie je to prípad prvého žalobného dôvodu predloženého žalobkyňami v prejednávanej veci. Tento žalobný dôvod sa priamo týka posúdenia horizontálnych účinkov koncentrácie, a teda jedného zo základných prvkov výroku napadnutého rozhodnutia. Keďže spoločnosť Cisco má záujem na konaní proti tomuto rozhodnutiu, má tiež záujem namietať proti dôvodom a odôvodneniu, ktoré viedli Komisiu k prijatiu tohto rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok easyJet/Komisia, už citovaný, bod 41).

38. Navyše treba pripomenúť, že to, že medzi jednou zo žalujúcich spoločností a subjektmi podieľajúcimi sa na koncentrácii neexistuje konkurenčný vzťah, nemusí nevyhnutne znamenať, že žaloba podaná prvou spoločnosťou je neprípustná, a to najmä vtedy, ak pôsobí na trhu susediacom s trhom, na ktorom pôsobia druhé subjekty (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. septembra 2003, ARD/Komisia, T‑158/00, Zb. s. II‑3825, body 78 až 95).

39. Žalobné dôvody, ktoré žalobkyne predkladajú na podporu svojich žalôb, sú pritom úzko spojené. Druhý žalobný dôvod sa teda zakladá na predpoklade, že nový subjekt použije svoje významné postavenie na trhu so súkromnými komunikačnými službami, najmä pre videohovory, ako prostriedok na skreslenie podmienok hospodárskej súťaže na trhu s podnikovými komunikáciami. V rovnakej logickej línii žalobkyne tvrdia, že hospodársky účel koncentrácie na trhu so súkromnými komunikačnými službami sa dá čiastočne vysvetliť možnosťou návratnosti nákladov na trhu s podnikovými komunikáciami.

40. Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu spoločnosti Messagenet, treba uviesť, že spoločnosti Cisco a Messagenet predložili jednu a tú istú žalobu. Podľa už ustálenej judikatúry, pokiaľ ide o jednu a tú istú žalobu a ak aspoň jeden zo žalobcov má aktívnu legitimáciu, nie je už potrebné skúmať aktívnu legitimáciu ostatných žalobcov, iba ak by šlo o dôvody založené na hospodárnosti konania (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia, C‑313/90, Zb. s. I‑1125, bod 31, a Súdu prvého stupňa z 9. júla 2007, Sun Chemical Group a i./Komisia, T‑282/06, Zb. s. II‑2149, body 50 až 52). Aj keby v tejto veci zo samostatného preskúmania prípustnosti žaloby spoločnosti Messagenet vyplývalo, že táto spoločnosť nemá aktívnu legitimáciu, Všeobecný súd musí preskúmať žalobu ako celok. Neexistuje teda žiadny dôvod hospodárnosti konania, na základe ktorého by sa mal Všeobecný súd odkloniť od danej judikatúry.

41. Treba preto zamietnuť tvrdenia Komisie týkajúce sa neprípustnosti žaloby a vyhlásiť žalobu za prípustnú.

O veci samej

O dôkazných požiadavkách Komisie a intenzite súdneho preskúmania

42. Na úvod týchto dvoch dôvodov žalobkyne uvádzajú viacero tvrdení o dôkazných požiadavkách, ktoré má predložiť Komisia pri kontrole koncentrácií a intenzity súdneho preskúmania, ktoré vykonáva Všeobecný súd v tejto oblasti.

43. Žalobkyne tvrdia, že na rozdiel od rozhodnutí prijatých podľa článku 8 nariadenia č. 139/2004 Komisia nemá nijakú diskrečnú právomoc pri rozhodovaní podľa článku 6 ods. 1 písm. b) toho istého nariadenia. Preskúmanie, ktoré má Všeobecný súd vykonať s ohľadom na rozhodnutia, ktoré boli prijaté na základe tohto posledného ustanovenia, sa netýka otázky, či skúmaná koncentrácia značne narušuje hospodársku súťaž na vnútornom trhu, ale toho, či vznikajú vážne pochybnosti, ktoré by si vyžadovali vykonanie doplňujúceho preskúmania. Žalobkyne tvrdia, že tento druh preskúmania musí zodpovedať preskúmaniu, ktoré vykonáva Všeobecný súd v oblasti štátnych pomocí s ohľadom na rozhodnutia, ktorými Komisia rozhodla o začatí alebo nezačatí konania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ. Všeobecný súd sa teda nemôže obmedziť na overenie toho, či Komisia nevychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia. Práve naopak má preskúmať, či Komisia mohla bez rozumných pochybností dospieť k záveru, že sporná koncentrácia nevyvoláva problémy v oblasti hospodárskej súťaže, a to ani na tom najužšom trhu.

44. Komisia, ktorú podporuje vedľajší účastník konania, spochybňuje tieto tvrdenia.

45. Treba pripomenúť, že keď Komisia preskúmava koncentráciu v zmysle článku 2 nariadenia č. 139/2004, prvú fázu preskúmania vykonáva s cieľom určiť, či na základe koncentrácie vznikajú vážne pochybnosti, pokiaľ ide o jej zlučiteľnosť so spoločným trhom v zmysle článku 6 ods. 1 toho istého nariadenia. Ak dospeje k presvedčeniu, že z preskúmavanej koncentrácie vznikajú také pochybnosti, Komisia začne druhú fázu preskúmania, na ktorej konci musí rozhodnúť, či koncentrácia značne narušuje hospodársku súťaž na vnútornom trhu v zmysle článku 8 nariadenia č. 139/2004.

46. Hoci je pravda, že na rozdiel od článku 8 nariadenia č. 139/2004 sa článok 6 tohto nariadenia odvoláva na existenciu alebo neexistenciu vážnych pochybností, pokiaľ ide o zlučiteľnosť oznámenej koncentrácie s vnútorným trhom, nič to nemení na tom, že Komisia musí v oboch prípadoch založiť svoje rozhodnutie na rovnakých kritériách posúdenia, ako sú uvedené v článku 2 toho istého nariadenia. Navyše, na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, dôkazné požiadavky nie sú vyššie pre rozhodnutia prijaté podľa článku 6 nariadenia č. 139/2004 ako pre tie, ktoré boli prijaté podľa článku 8 toho istého nariadenia. Či už totiž Komisia rozhodne o povolení koncentrácie ako v prejednávanej veci na konci prvej fázy, alebo po vykonaní druhej fázy preskúmania, požadované dôkazné požiadavky sú rovnaké. Odpoveď na otázku, či Komisia môže rozhodovať na základe článku 6 alebo podľa článku 8 nariadenia č. 139/2004, teda závisí od toho, či má v danom čase príslušné dôkazy, ale nie od úrovne týchto dôkazov, ako navyše vyplýva z článku 35 nariadenia č. 139/2004.

47. Pokiaľ ide o dôkazné požiadavky, z rozsudku Súdneho dvora z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala (C‑413/06 P, Zb. s. I‑4951, body 50 až 53) vyplýva, že Komisia musí v zásade buď prijať rozhodnutie v zmysle povolenia koncentrácie, o ktorej rozhoduje, alebo v zmysle jej zakázania, a to podľa svojho posúdenia hospodárskeho vývoja pripísateľného predmetnej koncentrácii, ktorý je najpravdepodobnejší. Ide teda o posúdenie pravdepodobnosti, ako tvrdí Komisia, a nie o povinnosť prináležiacu Komisii, podľa ktorej by mala preukázať bez rozumných pochybností, že koncentrácia nevyvoláva problémy v oblasti hospodárskej súťaže.

48. V tejto súvislosti Komisia správne pripomína, že nariadenie č. 139/2004 sa nezakladá na predpoklade nezlučiteľnosti koncentrácií so spoločným trhom. Režim kontroly koncentrácií teda nemožno porovnávať s režimom preskúmania zavedeným článkami 107 ZFEÚ a 108 ZFEÚ, ktorý sa zakladá na systéme zákazu a výnimiek z tohto zákazu.

49. Isteže žalobkyne tiež správne uviedli, že článok 6 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 139/2004 nepriznáva Komisii žiadnu diskrečnú právomoc, pokiaľ ide o začatie druhej fázy, ktorou je ďalšie preskúmanie, keď narazí na vážne pochybnosti o jej zlučiteľnosti koncentrácie so spoločným trhom. Ak má totiž Komisia vážne pochybnosti, pokiaľ ide o zlučiteľnosť koncentrácie so spoločným trhom, je povinná začať druhú fázu vyšetrovania. Hoci pojem „vážne pochybnosti“ má objektívnu povahu, Komisia správne pripomína, že to nič nemení na tom, že pred prijatím rozhodnutia podľa článku 6 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 139/2004 musí vykonať komplexné ekonomické posúdenie a že na tento účel má určitú mieru voľnej úvahy, ktorú musí Všeobecný súd zohľadňovať (rozsudok Súdu prvého stupňa z 3. apríla 2003, Royal Philips Electronics/Komisia, T‑119/02, Zb. s. II‑1433, bod 77).

50. V dôsledku toho, či už ide o rozhodnutia prijaté podľa článku 6 alebo tie, ktoré sa prijímajú na základe článku 8 nariadenia č. 139/2004, podľa judikatúry ich má súd preskúmať v rovnakom rozsahu. Ako tvrdí Komisia v týchto dvoch prípadoch, preskúmanie komplexného ekonomického posúdenia Komisie súdom Únie sa preto musí obmedziť na overenie dodržania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia, vecnej správnosti skutkových zistení, ako aj absencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneužitia právomocí. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že súd Únie totiž musí nielen preveriť vecnú presnosť predložených dôkazov, ich spoľahlivosť a súladnosť, ale aj preskúmať, či tieto dôkazy predstavujú všetky relevantné údaje, ktoré treba zohľadniť pri posúdení komplexnej situácie, a či sú spôsobilé opodstatniť závery, ktoré sa z nich vyvodili (pokiaľ ide o rozhodnutia prijaté podľa článku 8 nariadenia č. 139/2004, pozri rozsudok Súdneho dvora z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval, C‑12/03 P, Zb. s. I‑987, bod 39, a pri rozhodnutiach prijatých podľa článku 6 toho istého nariadenia, rozsudok Sun Chemical Group a i./Komisia, už citovaný, bod 60).

O prvom žalobnom dôvode týkajúcom sa horizontálnych účinkov koncentrácie na trh so súkromnými komunikačnými službami

51. Podľa napadnutého rozhodnutia sa činnosti spoločnosti Skype a činnosti vykonávané Microsoftom s produktom WLM v oblasti súkromných komunikačných služieb prekrývajú. Toto prekrývanie sa týka najmä videohovorov uskutočnených pomocou osobných počítačov fungujúcich v systéme Windows, čo predstavuje úzky trh. Na tomto úzkom trhu WLM má podiel na trhu 30 až 40 % a Skype 40 až 50 %, takže koncentrácia by viedla ku kombinovanému podielu na trhu 80 až 90 % (odôvodnenia 97 až 102 a 109 napadnutého rozhodnutia).

52. Komisia však dospela k záveru, že z tejto kombinácie nevyplývajú vážne pochybnosti, pokiaľ ide o zlučiteľnosť koncentrácie s vnútorným trhom. Po prvé z tohto dôvodu dospela k záveru, že podiely na trhu nie sú dobrým údajom o konkurenčnej sile podniku na rýchlo sa rozširujúcom trhu a že v dôsledku skutočnosti, že služby videohovorov sa ponúkajú bezodplatne, akýkoľvek pokus o zavedenie cien by viedol spotrebiteľov k zmene poskytovateľa. Takisto to platí aj v prípade, ak by nový subjekt, ktorý vznikne koncentráciou, zastavil vývoj svojho produktu, pretože spotrebitelia spájajú veľký význam s inovovaním produktov. Po druhé nový subjekt by bol pod konkurenčným tlakom tak zo strany nových účastníkov, ktorí ponúkajú inovatívne produkty, ako aj zo strany viacerých existujúcich účastníkov, akými sú najmä Google a Facebook. Po tretie dopyt po videohovoroch prostredníctvom WLM bol v zjavnom úpadku. Výskyt WLM na tabletoch a smartfónoch je veľmi malý, a to aj napriek tomu, že ide o rýchlo sa rozvíjajúce platformy používania. Po štvrté užívateľská základňa, ku ktorej môže koncentrácia viesť, bude oslabená tým, že užívatelia majú tendenciu komunikovať v malých obmedzených skupinách a používajú rôznych operátorov. Tieto okolnosti dokazujú, ako ľahko môžu skupiny užívateľov prejsť k iným poskytovateľom komunikácií.

53. Žalobkyne sa domnievajú, že keby Komisia správne uplatnila usmernenia na posudzovanie horizontálnych fúzií podľa nariadenia Rady o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ C 31, 2004, s. 5; Mim. vyd. 08/003, s. 10, ďalej len „usmernenia o horizontálnych fúziách“) a postupovala v súlade so svojou predchádzajúcou rozhodovacou praxou, protisúťažné účinky koncentrácie by podrobnejšie preskúmala. Tvrdia, že Komisia mala preskúmať, či sa tieto problémy mohli riešiť uložením podmienok zabezpečujúcich dosiahnutie interoperability medzi komunikačnými službami ponúkanými novým subjektom a tými, ktoré ponúkajú konkurenční poskytovatelia. Schválením transakcie v prvej fáze a bez požadovania takýchto záväzkov sa Komisia dopustila viacerých zjavne nesprávnych posúdení, keď nevzniesla dôvodné pochybnosti, pokiaľ ide o predmetnú transakciu.

54. Žalobkyne na podporu tohto prvého žalobného dôvodu uvádzajú v podstate tri výhrady.

55. Po prvé žalobkyne Komisii vytýkajú, že neprihliadla na sieťové účinky na trhu so súkromnými komunikačnými službami, najmä na účinky, ktoré by boli spôsobené na úzkom trhu. Podľa žalobkýň preskúmanie sieťových účinkov Komisiou bolo v rozpore s jej predchádzajúcou rozhodovacou praxou a Komisia porušila svoju povinnosť odôvodnenia, keď nevysvetlila dôvody, pre ktoré sa od tejto praxe odklonila.

56. Po druhé žalobkyne spresňujú, že kombinácia vysokého trhového podielu a stupňa koncentrácie 7 340 podľa Herfindahlovho‑Hirschmannovho indexu (ďalej len „IHH“) predstavuje minimálne presvedčivý ukazovateľ existencie problémov hospodárskej súťaže, ktoré odôvodňujú začatie doplňujúceho vyšetrovania, pričom tvrdenia uvedené v napadnutom rozhodnutí nemôžu mať vplyv na dôkaznú hodnotu týchto dvoch skutočností. Napadnuté rozhodnutie napokon neobsahuje nijaký dôkaz o možnosti spotrebiteľov zmeniť poskytovateľa, ak by nový subjekt zastavil vývoj produktu alebo prestal umožňovať interoperabilitu s konkurenčnými službami.

57. Po tretie žalobkyne tvrdia, že Komisia nesprávne posúdila konkurenčný tlak, ktorému nový subjekt podlieha.

58. Komisia a vedľajší účastník konania tvrdia, že argumenty žalobkýň nie sú dôvodné.

59. Z článku 2 nariadenia č. 139/2004 vyplýva, že len koncentrácia, ktorá značne narušuje účinnú hospodársku súťaž na vnútornom trhu alebo jeho podstatnej časti, najmä v dôsledku vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia, sa vyhlási za nezlučiteľnú s vnútorným trhom.

60. Pokiaľ ide o horizontálne koncentrácie, usmernenia o horizontálnych fúziách obsahujú kritériá, ktoré Komisia zamýšľa uplatňovať na určenie toho, či koncentrácia spĺňa podmienky na jej zakázanie podľa článku 2 nariadenia č. 139/2004. Z bodu 22 týchto usmernení vyplýva, že tieto podmienky môžu byť splnené najmä vtedy, keď koncentrácia vedie k odstráneniu dôležitých konkurenčných tlakov pôsobiacich na subjekty zapojené do koncentrácie, ktoré by následne mali zvýšenú trhovú silu aj bez použitia zosúladeného postupu.

61. Podľa bodu 8 usmernení o horizontálnych fúziách skutočnosť, že jedna alebo viaceré spoločnosti majú vyššiu trhovú silu, môže spôsobiť obmedzenie súťaže, ak táto právomoc umožňuje subjektu, ktorý vznikne koncentráciou, aby vo svoj prospech pristúpil k zvýšeniu cien a k zníženiam objemu výroby, výberu alebo kvality výrobkov a služieb, či k obmedzeniu zavádzania inovácií, alebo k inému ovplyvňovaniu parametrov súťaže.

62. Podľa judikatúry dôkazné bremeno, že koncentrácia spôsobí také obmedzenia hospodárskej súťaže, spočíva na Komisii (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 21. septembra 2005, EDP/Komisia, T‑87/05, Zb. s. II‑3745, bod 61). Treba tiež pripomenúť, že keď sa Komisia opiera o budúce správanie, ktoré podľa nej bude mať subjekt, ktorý koncentráciou vznikne, musí na základe presvedčivých dôkazov a s dostatočným stupňom pravdepodobnosti preukázať, že k tomuto správaniu skutočne dôjde (rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. decembra 2005, General Electric/Komisia, T‑210/01, Zb. s. II‑5575, bod 464).

63. Komisia v rozsahu, v akom má vykonať analýzu budúceho vývoja, ktorá si vyžaduje zohľadnenie veľkého množstva ekonomických faktorov, disponuje určitou mierou voľnej úvahy, na čo musí Všeobecný súd pri výkone svojho preskúmania prihliadnuť. To však neznamená, že Všeobecný súd nesmie preskúmať výklad, aký Komisia prisúdila údajom ekonomickej povahy, ako bolo uvedené v bode 50 vyššie.

64. Tvrdenia predložené žalobkyňami na podporu prvého žalobného dôvodu je preto potrebné preskúmať práve s ohľadom na tieto okolnosti. Toto preskúmanie sa však vykonáva v odlišnom poradí ako v poradí, v ktorom žalobkyne predložili svoje tvrdenia. Treba totiž najskôr preskúmať tvrdenia týkajúce sa podielu na trhu, aby bolo možné neskôr preskúmať tie, ktoré sa zakladajú na sieťových účinkoch. Napokon treba preskúmať tvrdenia týkajúce sa ujmy, akú môže napadnutá koncentrácia spôsobiť hospodárskej súťaži.

– O podiele na trhu

65. Pokiaľ ide o veľmi vysoký podiel na úzkom trhu, z bodu 17 usmernení o horizontálnych fúziác h, ako aj z judikatúry, na ktorú sa tento bod odvoláva, vyplýva, že trhové podiely väčšie ako 50 % môžu predstavovať vážne dôkazy o existencii dominantného postavenia. Treba však spresniť, že podiely na trhu je možné použiť len ako nepriame dôkazy problémov hospodárskej súťaže, pokiaľ bol trh, na ktorom sa tieto podiely nachádzajú, vopred definovaný. To platí rovnako aj pre IHH, na ktorý sa tiež žalobkyne odvolávajú.

66. V prejednávanej veci však Komisia len rozlišovala medzi súkromnými a podnikovými komunikáciami (pozri bod 7 vyššie). Nerozhodla však o otázke, či v rámci kategórie súkromných komunikačných služieb treba užšie referenčné trhy rozlišovať podľa funkcií, platforiem alebo operačných systémov, v ktorých sa tieto komunikácie uskutočňujú, pretože sa domnievala, že oznámená koncentrácia podnikov nevyvoláva problémy v oblasti hospodárskej súťaže, a to ani na najužších trhoch. Komisia najmä konštatovala, že aj po prihliadnutí na ten najužší trh zostáva nový subjekt vystavený veľkému konkurenčnému tlaku.

67. Žalobkyne teda svoju výhradu týkajúcu sa trhovej sily nového subjektu na úzkom trhu zakladajú na nesprávnom predpoklade, že Komisia nedefinovala existenciu špecifického trhu so súkromnými komunikačnými službami videohovorov pomocou osobných počítačov fungujúcich v systéme Windows. Komisia teda v napadnutom rozhodnutí neuviedla, že subjekty pôsobiace na úzkom trhu môžu konať bez ohľadu na konkurenčný tlak iných prostriedkov súkromných komunikačných služieb, akými sú služby ponúkané na iných platformách alebo v iných operačných systémoch. Navyše ani žalobkyne nepredložili žiadny dôkaz či štúdiu, ktoré by umožňovali dospieť k záveru o existencii takého úzkeho trhu. Svoje výhrady naopak smerovali len proti tým skutočnostiam, ktoré boli zvýraznené v napadnutom rozhodnutí na účely relativizácie významu podielov na trhu (pozri bod 56 vyššie). Tieto výhrady navyše nie sú opodstatnené.

68. Po prvé, pokiaľ ide o číselné údaje týkajúce sa používania WLM, stačí uviesť, že z číselných údajov uvedených v napadnutom rozhodnutí vyplýva veľké kolísanie podielu WLM na trhu v relatívne krátkom čase siedmich mesiacov. Ani odpoveď na otázku, či zo strát podielov na trhu mala prospech spoločnosť Skype, alebo iní poskytovatelia služby videohovorov, nemení nič na tom, že tieto číselné údaje svedčia o nestabilite podielov na úzkom trhu, ktorú Komisia vzala do úvahy len na účely svojej analýzy.

69. Okrem toho a predovšetkým, ako zdôraznili Komisia v napadnutom rozhodnutí a vo vyjadrení k žalobe, ako aj vedľajší účastník, odvetvie súkromných komunikačných služieb je rýchlo sa rozvíjajúcim novým odvetvím, ktoré sa vyznačuje krátkymi inovačnými cyklami a v ktorom veľké podiely na trhu môžu byť pominuteľné. V tomto dynamickom kontexte vysoké podiely na trhu nie sú nevyhnutne ukazovateľom trhovej sily, a teda nemusia zobrazovať ani trvalé poškodenie hospodárskej súťaže, ktorému sa nariadenie č. 139/2004 snaží predísť.

70. Po druhé, hoci osobné počítače ostávajú najpoužívanejšou platformou na súkromné komunikačné služby videohovorov, podstatná a rastúca časť nového dopytu po týchto službách pochádza od užívateľov tabletov a smartfónov, pretože predaj uvedených prístrojov v západnej Európe presiahol predaj osobných počítačov, ako to vyplýva z bodu 32 napadnutého rozhodnutia. Komisia a vedľajší účastník konania správne poukazujú na význam tohto nárastu, ktorý žalobkyne nepopierajú, pretože akýkoľvek pokus nového subjektu o využívanie akejkoľvek trhovej sily na úzkom trhu by mohol posilniť túto tendenciu na úkor nového subjektu. Nový subjekt je totiž menej zastúpený na týchto iných platformách a je vystavený silnej konkurencii iných subjektov, najmä spoločností Apple a Google.

71. Po tretie vedľajší účastník konania tiež správne uvádza, že čoraz častejšie používanie tabletov a smartfónov na videohovory vedie k tomu, že rastúci počet užívateľov očakáva, že tieto hovory možno vykonávať zo všetkých druhov platforiem. Malé zastúpenie WLM na tabletoch a smartfónoch neumožňuje tomuto softvéru zodpovedať tomuto novému dopytu, a teda znižuje jeho obchodnú príťažlivosť. Komisia teda správne poukázala na toto malé zastúpenie, aby tak relativizovala význam vysokých podielov, ktoré zistila na úzkom trhu a z ktorých vychádzala pri svojej analýze hospodárskej súťaže v napadnutom rozhodnutí.

72. Po štvrté tvrdenie žalobkýň, že Facebook nie je skutočným konkurentom subjektu, ktorý vznikne koncentráciou, nemôže uspieť. Jediný dôkaz, ktorý na podporu tohto tvrdenia predkladajú, je totiž skutočnosť, že Facebook je držiteľom licencie a strategickým partnerom spoločnosti Skype, ktorý nemôže používať softvér spoločnosti Skype na ponúkanie služieb, ktoré konkurujú plateným službám spoločnosti Skype nazvaným „SkypeOut“, umožňujúcim najmä telefonovať na pevné linky a mobilné telefóny a vykonávať konferenčné videohovory medzi viac ako dvoma osobami. Žalobkyne však netvrdia, že táto dohoda bráni spoločnosti Facebook ponúkať spotrebiteľom služby videohovorov, ak sa títo spotrebitelia rozhodnú opustiť nový subjekt, keby sa tento subjekt rozhodol využívať akúkoľvek trhovú silu. V tejto súvislosti Komisia a vedľajší účastník konania správne tvrdia, že používanie tej istej technológie dvoma podnikmi nemá nevyhnutne vplyv na ich konkurenčné vzťahy.

73. Po piate na rozdiel od tvrdenia žalobkýň predstavuje bezodplatnosť služieb relevantný faktor pri posúdení trhovej sily nového subjektu. Keďže používatelia očakávajú, že im budú súkromné komunikačné služby poskytnuté zadarmo, možnosť nového subjektu slobodne určovať svoju cenovú politiku je značne obmedzená. Komisia správne uvádza, že akýkoľvek pokus o získanie peňazí od používateľov by znížil príťažlivosť týchto služieb a odviedol užívateľov k iným poskytovateľom, ktorí by naďalej poskytovali svoje služby bezodplatne. Takisto platí, že keby sa nový subjekt rozhodol, že už nebude inovovať svoje komunikačné služby vzhľadom na úroveň inovácie na predmetnom trhu, by to takisto mohlo viesť k zníženiu ich príťažlivosti. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že neexistujú prekážky technickej či ekonomickej povahy, ktoré by užívateľom bránili zmeniť poskytovateľa (pozri bod 79 nižšie).

74. Z toho vyplýva, že podiely na trhu a veľmi vysoký stupeň koncentrácie na úzkom trhu, z ktorých Komisia vychádzala iba ako z predbežnej domnienky, nevypovedajú o trhovej sile umožňujúcej novému subjektu vo väčšej miere narušiť účinnú hospodársku súťaž na vnútornom trhu.

– O sieťových účinkoch

75. Pokiaľ ide o sieťové účinky, ktoré môžu vyplývať z dotknutej koncentrácie a brániť prístupu na trh, žalobkyne tvrdia, že sieťové účinky pôsobia na všetkých trhoch so súkromnými komunikačnými službami. Na pojednávaní však spresnili, že tieto sieťové účinky ešte viac posilňujú dominantné postavenie nového subjektu na úzkom trhu.

76. V prvom rade treba uviesť, že existencia sieťových účinkov nemusí nevyhnutne poskytnúť novému subjektu konkurenčnú výhodu. Na iných segmentoch trhu so súkromnými komunikačnými službami než na trhu s videohovormi pomocou osobných počítačov fungujúcich v systéme Windows, majú totiž konkurenční operátori dostatočne vysoké podiely na to, aby vytvorili iné siete. Z odôvodnení 103 až 105 napadnutého rozhodnutia, ktorých obsah žalobkyne nespochybňujú, vyplýva, že užívateľská základňa rýchlych správ spoločnosti Facebook je väčšia ako užívateľská základňa subjektu, ktorý vznikne koncentráciou. Rovnako z odôvodnení 106 až 108 napadnutého rozhodnutia, ktorých obsah žalobkyne tiež nespochybňujú, vyplýva, že v segmente hlasových hovorov by koncentrácia nemala zmeniť existujúcu situáciu, pretože podiel WLM na tomto trhu je veľmi malý.

77. Pokiaľ ide o sieťové účinky iba na úzkom trhu, žalobkyne vôbec netvrdili a ani nepreukázali, že by sa úroveň používania služieb videokomunikácie prostredníctvom osobných počítačov so systémom Windows, ktoré sú ponúkané programami WLM a Skype, v dôsledku koncentrácie zvýšila. Žalobkyne totiž napádajú preskúmanie sieťových účinkov, ktoré vykonala Komisia, ale neuvádzajú dôkazy, z ktorých by vyplývalo, ako môžu mať takéto účinky vplyv na hospodársku súťaž na úzkom trhu (pozri bod 55 vyššie).

78. V každom prípade výhrada založená na sieťových účinkov nie je dôvodná.

79. Po prvé na rozdiel od situácií, z ktorých vychádzali predchádzajúce rozhodnutia Komisie, na ktoré sa žalobkyne odvolávajú, a ako uviedol vedľajší účastník konania, neexistujú prekážky technickej či ekonomickej povahy, ktoré by užívateľom bránili stiahnuť si na svoje informačné platformy viacero komunikačných aplikácií, keďže navyše ide o bezplatné programy, ktorých stiahnutie je jednoduché a zaberajú málo miesta na pevných diskoch.

80. Po druhé tvrdenie žalobkýň, že prechod spotrebiteľov k iným poskytovateľom by bol komplikovaný vzhľadom na to, že patria do niekoľkých malých vzájomne prepojených skupín, sa zakladá na nesprávnom predpoklade, že prejsť by museli takto všetky skupiny naraz. Komisia a vedľajší účastník konania pritom správne uvádzajú, že neexistuje žiadna prekážka ekonomickej či technickej povahy, ktorá by bránila tomu, aby užívatelia prechádzali v malých skupinách a aby naďalej využívali viacero komunikačných programov zároveň.

81. Na rozdiel od nepodložených tvrdení žalobkýň Komisia v napadnutom rozhodnutí predložila konkrétne dôkazy o existencii tohto fenoménu pripájania sa k viacerým službám. Komisia sa totiž neodvolávala len na to, že taká koexistencia existovala aj medzi WLM a Skype pred koncentráciou. Správa uvedená v poznámke pod čiarou 52 napadnutého rozhodnutia uvádza niekoľko ďalších príkladov pripájania sa k viacerým službám zahŕňajúcim Skype a iných poskytovateľov ako Yahoo!, AIM a Gmail. Navyše odôvodnenie 93 napadnutého rozhodnutia, ktorého obsah žalobkyne nepopierajú, poukazuje na nedávny príchod konkurentov ako Facebook, Viber, Fring a Tango, čo sa snaží preukázať, že sieťové účinky v žiadnom prípade nebránia prístupu na trh.

82. Po tretie žalobkyne nespochybňujú ani konštatovanie uvedené v odôvodneniach 73 a 74 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého sa nárast dopytu po službách videohovorov v rámci súkromných komunikácií z veľkej časti týka iných platforiem než osobných počítačov, čiže tabletov a smartfónov. Hoci príťažlivosť komunikačného programu sa zvyšuje v závislosti od počtu používateľov, sieťové účinky môžu byť významné len vtedy, ak tento program umožňuje komunikovať aj so spotrebiteľmi, ktorí pre svoje videokomunikácie využívajú tieto iné platformy. V predmetnej veci však prítomnosť WLM na iných platformách než na osobných počítačov fungujúcich v systéme Windows nie je významná, takže koncentráciou sa nezmení konkurenčná situácia.

83. Po štvrté, pokiaľ ide o vyhlásenie obchodnej povahy riaditeľov spoločností zúčastnených na koncentrácii, podľa ktorých hodnota spoločnosti Skype rastie s počtom jej používateľov, treba spresniť, že Komisia nepopiera existenciu sieťových účinkov. Podľa odôvodnení 91 až 94 napadnutého rozhodnutia Komisia totiž tvrdí iba to, že tieto sieťové účinky nespôsobujú vznik prekážok vstupu na trh. Navyše uvedené vyhlásenia skôr potvrdzujú, ako vyvracajú postoj obhajovaný Komisiou. Tieto vyhlásenia totiž možno vykladať tak, že zobrazujú vôľu vedľajšieho účastníka konania, ktorý sa snaží získaním spoločnosti Skype vstúpiť do platforiem, ktoré sa mu pomocou WLM nepodarilo získať.

84. Z uvedeného vyplýva, že výhrada založená na sieťových účinkoch a z toho vyplývajúcich prekážok vstupu na trh nie je dôvodná.

– O ujme, ktorá poškodzuje hospodársku súťaž

85. Aj keby sa v dôsledku koncentrácie zvýšila trhová sila vedľajšieho účastníka konania, žalobkyne nepredložili nijakú relevantnú informáciu s ohľadom na spôsob, akým by táto údajná trhová sila umožnila novému subjektu spôsobiť značnú ujmu, ktorá poškodzuje hospodársku súťaž.

86. Po prvé, pokiaľ ide o ceny, žalobkyne nespochybňujú, že služby videokomunikácií sa používateľom ponúkajú bezodplatne, ale tvrdia, že zvýšenie cien sa môže týkať služieb spoločnosti Skype s ohľadom na iné siete, akými sú príjmy z reklamy či príjmy pochádzajúce zo súvisiacich trhov. Žalobkyne na pojednávaní tiež tvrdili, že sa Skype môže pokúsiť speňažiť niektoré služby, ktoré sú v súčasnosti ponúkané bezodplatne.

87. Tieto tvrdenia nemožno prijať.

88. Platené služby spoločnosti Skype, najmä služby SkypeOut, sa týkajú videohovorov len vo veľmi malej miere. Len minimálne percento príjmov SkypeOut totiž pochádza z konferenčných videohovorov zahŕňajúcich viac ako dvoch používateľov zároveň. Navyše ako zdôraznila Komisia, žiadnemu subjektu sa doteraz nepodarilo speňažiť svoje služby videohovorov medzi dvoma účastníkmi. Spotrebitelia očakávajú, že tieto služby im budú ponúkané bezodplatne. Žalobkyne pritom nepreukázali, ako by koncentrácia mohla umožniť spoločnosti Skype zmeniť tieto trhové podmienky bez toho, aby spotrebitelia zmenili poskytovateľa služieb.

89. Žalobkyne tiež nevysvetlili, ako by prípadná trhová sila na úzkom trhu s videohovormi na osobných počítačoch fungujúcich v systéme Windows mohla viesť k nárastu cien za odlišné komunikačné služby. Navyše žalobkyne vôbec neprihliadli na konkurenčné obmedzenia zo strany operátorov klasických telefónnych služieb a iných poskytovateľov on‑line hlasových hovorov než spoločnosť Skype, ak by sa nový subjekt snažil zvýšiť ceny hlasových hovorov služby SkypeOut.

90. Ďalej žalobkyne nevysvetlili ani to, ako by nový subjekt mohol dosiahnuť zvýšenie cien inzerentom. Žalobkyne netvrdili ani nepreukázali, že existuje reklamný trh týkajúci sa konkrétne služieb videohovorov pomocou osobných počítačov fungujúcich v systéme Windows. Bez takéhoto trhu sa pritom inzerenti môžu ľahko vyhnúť akémukoľvek pokusu o zvýšenie cien presunutím svojich výdavkov na reklamu na iné médiá, či už na internete, alebo inde.

91. Napokon žalobkyne neuviedli ani žiadne informácie o možnosti nového subjektu uložiť zvýšenie cien na súvisiacich trhoch, akými môžu byť komunikačné služby pre podniky. Odkazujú len na svoj druhý žalobný dôvod, ktorý bude preskúmaný nižšie.

92. Po druhé tvrdenia žalobkýň týkajúce sa dopadu koncentrácie na kvalitu a inováciu služieb videokomunikácií sú ešte abstraktnejšie, a to tým, že nespochybňujú zistenia Komisie uvedené v odôvodneniach 81 až 84 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorých je pri komunikačných službách pre širokú verejnosť potrebné neustále inovovať. Akýkoľvek pokus nového subjektu znížiť kvalitu svojich služieb na úzkom trhu len povedie k rýchlejšej strate relatívneho významu, ktorý postupne strácajú služby videohovorov pomocou osobných počítačov fungujúcich v systéme Windows (pozri bod 70 vyššie).

93. Po tretie žalobkyne nemôžu zaplniť nedostatky v ich tvrdeniach týkajúcich sa ujmy, ktorá poškodzuje hospodársku súťaž napadnutou koncentráciou, odkazom na kúpnu cenu vo výške 8,5 miliardy amerických dolárov (USD). V tejto súvislosti Komisia správne uvádza, že vzhľadom na vysoký počet možných obchodných modelov a neexistujúce spoľahlivé údaje o trhoch týkajúce sa použitia týchto modelov na vznikajúce trhy nemôže byť úlohou posúdenia koncentrácie predvídanie modelu, v ktorom bude videotelefónia v praxi rentabilná a ktorý bude teda životaschopný aj do budúcnosti. Právomoci, ktoré nariadenie č. 139/2004 priznáva Komisii, sú totiž obmedzené len na overenie značného narušenia hospodárskej súťaže, ktoré môže vyplývať z koncentrácie. Tieto právomoci jej však neumožňujú teoretizovať nad výškou kúpnej ceny alebo nahradiť posúdenie dotknutých strán týkajúce sa primeranej ceny prevodu svojím posúdením, a to tým skôr, že dôvody, na ktorých sa táto cena zakladá, nie sú vždy len ekonomickými dôvodmi.

94. Z toho vyplýva, že žalobkyne nepreukázali, ako môže koncentrácia spôsobiť ujmu hospodárskej súťaži na trhu so súkromnými komunikačnými službami.

95. V dôsledku toho žalobkyne nepreukázali, že by sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že z predmetnej transakcie nevyplývajú vážne pochybnosti, pokiaľ ide o jej zlučiteľnosť so spoločným trhom v oblasti súkromných komunikačných služieb.

96. Navyše v rozsahu, v akom žalobkyne Komisii vytýkajú, že nevysvetlila dôvody, ktoré ju viedli k odkloneniu sa od jej predchádzajúcej rozhodovacej praxe, stačí pripomenúť, že na rozdiel od skorších rozhodnutí sa tento prípad nevyznačuje technickými či ekonomickými prekážkami, ktoré by užívateľom bránili stiahnuť si viacero komunikačných programov zároveň (pozri bod 79 vyššie). Nejde teda o nijakú zmenu politiky, ktorú by Komisia musela v napadnutom rozhodnutí odôvodňovať. Tvrdenie týkajúce sa porušenia článku 296 ZFEÚ, ktoré žalobkyne uvádzajú na podporu svojho prvého žalobného dôvodu, teda musí byť zamietnuté.

97. Za týchto podmienok treba prvý žalobný dôvod zamietnuť v celom rozsahu.

O druhom žalobnom dôvode týkajúcom sa konglomerátnych účinkov koncentrácie na trh s podnikovými komunikáciami

98. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že niektoré tretie osoby počas správneho konania vyjadrili obavy, že koncentrácia spôsobí na trhu s podnikovými komunikáciami konglomerátne účinky. Jeden z týchto uvádzaných účinkov sa týkal toho, že nový subjekt by vytvoril preferované spojenie užívateľskej základne používateľov programu Skype s používateľmi programu Lync od Microsoftu. Táto preferovaná integrácia by poskytovala novému subjektu konkurenčnú výhodu v porovnaní s podnikovými používateľmi, a najmä tými, ktorí prevádzkujú telefónne centrály.

99. Komisia sa v napadnutom rozhodnutí domnievala, že táto obava nebola dôvodná. V prvom rade by nový subjekt nedokázal sledovať túto stratégiu, pretože program Skype nebol produktom, ktorý by bol vhodný pre potreby podnikov prevádzkujúcich telefónne centrály. Okrem toho by tento subjekt ani nemal dôvod brániť podnikom používajúcim iné služby podnikových komunikácií, aby kontaktovali používateľov programu Skype. Tieto podniky by totiž mali naďalej možnosť stiahnuť si aplikáciu Skype bezodplatne. Navyše Skype nie je ani produktom, ktorý by bol nevyhnutný pre prevádzkovateľov telefónnych centrál, pretože existuje viacero ďalších možností, pomocou ktorých môžu komunikovať so spotrebiteľmi. Napokon je nepravdepodobné, aby protisúťažné účinky nastali v troch nasledujúcich rokoch, pretože spoločnosť Lync je vystavená hospodárskej súťaži iných veľkých subjektov pôsobiacich na trhu, akými sú spoločnosti Cisco a IBM.

100. Žalobkyne tvrdia, že Komisia nezohľadnila stratégiu vylúčenia konkurenta, ktorú nový subjekt môže sledovať na trhu s podnikovými komunikáciami vytvorením výlučnej alebo preferenčnej interoperability medzi produktmi Lync a širokou klientskou základňou programu Skype. Podľa žalobkýň táto stratégia umožní novému subjektu umiestniť program Lync do postavenia jediného produktu schopného vyhovieť rastúcemu dopytu zo strany veľkých podnikových používateľov, ktorý chcú mať možnosť obojstranne komunikovať so svojimi zákazníkmi a inými obchodníkmi. Na tento účel mohol tento nový subjekt, podobne ako v prípade predchádzajúcich vylučujúcich praktík Microsoftu, uplatniť svoje silné postavenie na trhoch súvisiacich s trhom s podnikovými komunikáciami, ako aj spojiť ponúkanie programu Lync s inými produktmi Microsoftu. Podrobnejším nepreskúma ním tejto stratégie a neprihliadnutím na tento rastúci dopyt Komisia údajne nesprávne odôvodnila svoje rozhodnutie a dopustila sa viacerých nesprávnych posúdení spojitostí existujúcich medzi trhmi so súkromnými a s podnikovými komunikáciami, na ktorom sa navyše Skype skutočne nachádzal.

101. Po prvé žalobkyne napádajú skutočnosť, že nový subjekt údajne nemá možnosť uzavrieť trh. Relevantná nie je tá otázka, či Skype je produktom pre telefónne centrály, ale otázka sa týka identifikovania možnosti nového subjektu zmeniť stupeň interoperability v prospech svojich vlastných služieb a produktov. Komisia však uznala v odôvodnení 143 napadnutého rozhodnutia, že to tak v tomto prípade nie je.

102. Po druhé žalobkyne tvrdia, že Komisia sa zmýlila, aj čo sa týka podnetov nového subjektu na uzavretie trhu. Komisia podľa nich založila svoju analýzu týkajúcu sa týchto podnetov na nesprávnych predpokladoch. Nejde o to, či Skype je nevyhnutným produktom, ale o to, či spojenie programov Skype a Lync povedie k tomu, že Lync sa stane nevyhnutým produktom na dosiahnutie obrovskej užívateľskej základe programu Skype, a teda nevyhnutným produktom na zodpovedanie požiadaviek používateľov podnikových komunikácii, ktorí chcú mať možnosť komunikovať s používateľmi programu Skype. Keby konkurenti programu Lync nemali možnosť interoperability s programom Skype, nemali by žiadnu inú možnosť. Tá okolnosť, že Skype ostane k dispozícii ako bezodplatne stiahnuteľná aplikácia, teda nezodpovedá problémom, ktoré vzniknú preferenčnou interoperabilitou medzi programami Skype a Lync. Navyše sama Komisia konštatovala v rámci iných konaní týkajúcich sa vedľajšieho účastníka konania, že používatelia sú väčšinou neochotní stiahnuť si viacero programových aplikácií vykonávajúcich tú istú funkciu. Napokon žalobkyne tvrdia, že Komisia neprikladala žiadnu pozornosť dôvodom vedúcim vedľajšieho účastníka konania k tomu, aby ponúkol 8,5 miliardy USD za nadobudnutie spoločnosti Skype, týkajúcim sa presne privilegovaného spojenia medzi programami Skype a Lync, pričom neprihliadla ani na vyhlásenia niektorých zástupcov vedľajšieho účastníka konania. Toto prehliadnutie je o to prekvapivejšie v kontexte predchádzajúcich okolností týkajúcich sa tohto podniku. Tento podnik bol už viackrát odsúdený za svoje vylučujúce praktiky a pokračuje v blokovaní interoperability svojich produktov s produktmi svojich konkurentov.

103. Po tretie žalobkyne tvrdia, že pri posúdení účinkov vylučujúcej stratégie došlo k nesprávnemu posúdeniu. Komisia nielen podcenila dôležitosť programu Lync na trhu s podnikovými komunikáciami v čase správneho konania, ale neprihliadla ani na tú okolnosť, že Lync bol ponúkaný v kombinácii s operačným systémom Windows Server a ďalšími produktmi Microsoftu, pri ktorých má nový subjekt silné postavenie. Napokon zavedenie preferenčnej alebo výlučnej interoperability medzi produktmi Lync a Skype by bolo osobitne škodlivé na trhoch, ktoré sa vyznačujú sieťovými účinkami.

104. Komisia a vedľajší účastník konania tvrdia, že tvrdenia žalobkýň nie sú dôvodné.

105. Žalobkyne na podporu druhého žalobného dôvodu uvádzajú v podstate dve výhrady.

106. Prvá výhrada je založená na porušení povinnosti odôvodnenia, ktorá vyplýva z článku 296 ZFEÚ. Podľa žalobkýň sa v napadnutom rozhodnutí nenachádzajú odpovede na tvrdenia, ktoré spoločnosť Cisco a ďalšie dotknuté osoby predložili počas správneho konania s ohľadom na vylučujúcu stratégiu, ktorú sa nový subjekt bude snažiť sledovať.

107. Druhá výhrada sa týka zjavne nesprávneho posúdenia, ktorého sa Komisia dopustila, keď zamietla obavy týkajúce sa hospodárskej súťaže uvedené v predchádzajúcom bode. Žalobkyne tvrdia, že Komisia nezohľadnila konglomerátne účinky, ktoré z koncentrácie vyplývajú. Komisia najmä prehliadla schopnosť a podnet, ktorý povedie nový subjekt k použitiu svojho postavenia na trhu so súkromnými komunikačnými službami, ako prostriedok na narušenie hospodárskej súťaže na trhu s podnikovými komunikáciami.

– O odôvodnení

108. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že odôvodnenie vyžadované článkom 296 ZFEÚ musí byť prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, umožňujúce dotknutým osobám pochopiť dôvody prijatia opatrenia a príslušnému súdu preskúmať ho (rozsudok Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, už citovaný, bod 166). V tejto súvislosti Komisia nie je v odôvodnení rozhodnutí, ktoré má prijať na zaistenie uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže, povinná zaujať stanovisko k všetkým tvrdeniam, ktoré dotknuté osoby na podporu svojho návrhu uvádzajú. Stačí, ak uvedie skutkové okolnosti a právne úvahy, ktoré majú v rámci štruktúry rozhodnutia zásadný význam (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 24. januára 1995, BEMIM/Komisia, T‑114/92, Zb. s. II‑147, bod 41 a tam citovanú judikatúru). Otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 ZFEÚ, sa má posudzovať nielen s ohľadom na jeho znenie, ale tiež s ohľadom na jeho kontext, ako aj s ohľadom na všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť (rozsudky Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P, Zb. s. I‑1719, bod 63; z 22. júna 2004, Portugalsko/Komisia, C‑42/01, Zb. s. I‑6079, bod 66, a z 15. apríla 2008, Nuova Agricast, C‑390/06, Zb. s. I‑2577, bod 79).

109. Obdobne stupeň podrobnosti odôvodnenia rozhodnutia musí byť primeraný materiálnym možnostiam a technickým podmienkam alebo lehote, v ktorej musí byť rozhodnutie prijaté (rozsudky Súdneho dvora z 1. decembra 1965, Schwarze, 16/65, Zb. s. 1081, 1096 a 1097, a zo 14. februára 1990, Delacre a i./Komisia, C‑350/88, Zb. s. I‑395, bod 16; Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, už citovaný, bod 167). Komisia teda neporuší svoju povinnosť odôvodnenia, ak vo svojom rozhodnutí neuvedie presné odôvodnenie, čo sa týka posúdenia určitého množstva aspektov koncentrácie, ktoré sa jej zdajú zjavne nevhodné, bezvýznamné alebo v rámci tohto posudzovania jasne druhoradé (rozsudky Komisia/Sytraval a Brink’s France, už citovaný, bod 64, ako aj Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, už citovaný, bod 167). Taká požiadavka by totiž bola ťažko zlučiteľná s požiadavkou rýchlosti a krátkymi procesnými lehotami, ktoré musí Komisia dodržiavať pri výkone svojej právomoci kontroly koncentrácií a ktoré patria medzi osobitné okolnosti konania o kontrole týchto transakcií (rozsudok Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, už citovaný, bod 167).

110. Z toho vyplýva, že Komisia nie je povinná odpovedať na všetky tvrdenia uvedené účastníkmi konania a tretími osobami počas správneho konania ani poskytnúť presné odôvodnenie, pokiaľ ide o jej posúdenie týchto tvrdení.

111. V prejednávanej veci Komisia odpovedala na tvrdenia predložené spoločnosťou Cisco a ďalšími dotknutými osobami v odôvodneniach 213 až 221 napadnutého rozhodnutia. Hoci je pravda, že toto odôvodnenie je stručné, nie je v rozpore s požiadavkami článku 296 ZFEÚ vzhľadom na špecifický kontext v tomto prípade.

112. Treba totiž uviesť, že Komisii bol doručený relatívne vysoký počet pripomienok tretích osôb, ktoré musela preskúmať v relatívne krátkom čase. Navyše teória konglomerátnych účinkov, ktorú uplatňovala spoločnosť Cisco počas správneho konania, je zložitá a abstraktná (pozri body 124 až 127 nižšie), zatiaľ čo koncentrácie vedúce k konglomerátom nespôsobujú všeobecne problémy týkajúce sa hospodárskej súťaže (pozri body 115 a 116 nižšie).

113. Za týchto podmienok by bolo prehnané požadovať podrobnejší opis každého aspektu, na ktorom sa zakladá analýza teórie konglomerátnych účinkov v napadnutom rozhodnutí. Komisia teda mohla postupovať tak, že sa vyjadrila len stručne k tvrdeniam spoločnosti Cisco, a to tým skôr, že táto spoločnosť dokázala úplne pochopiť jeho odôvodnenie, ako to dokazuje prejednávaná žaloba.

114. Z toho vyplýva, že prvá výhrada druhého žalobného dôvodu musí byť zamietnutá ako nedôvodná.

– O existencii zjavne nesprávneho posúdenia

115. Na spresnenie kritérií posudzovania, ako sú tie, ktoré stanovuje článok 2 nariadenia č. 139/2004 v oblasti koncentrácií spôsobujúcich konglomerátne účinky, Komisia uverejnila usmernenia o posudzovaní nehorizontálnych fúzií podľa nariadenia Rady o kontrole koncentrácií medzi spoločnosťami (Ú. v. EÚ C 265, 2008, s. 6). Z bodov 11 a 92 týchto usmernení vyplýva, že tento druh koncentrácií sa nevzťahuje na konkurenčné podniky, pretože tieto koncentrácie dokážu len v menšom rámci brániť účinnej hospodárskej súťaži než horizontálne koncentrácie. Navyše môžu umožniť dotknutým osobám dosiahnuť nárast efektívnosti.

116. Za určitých okolností však koncentrácie spôsobujúce konglomerátne účinky môžu viesť k problémom v súvislosti s hospodárskou súťažou. To môže platiť najmä vtedy, keď koncentrácia umožňuje novému subjektu sledovať stratégiu uzavretia trhu. Podľa bodu 93 usmernení o posudzovaní nehorizontálnych fúzií podľa nariadenia Rady o kontrole koncentrácií medzi spoločnosťami môže k uzavretiu trhu dôjsť vtedy, keď kombinovanie výrobkov na prepojených trhoch poskytne subjektu po fúzii schopnosť a dôvod na uplatnenie prostredníctvom pákového účinku trhovej sily z jedného trhu, na ktorom pôsobí, na blokovanie hospodárskej súťaže na inom trhu. V súlade s judikatúrou sa tento účinok na druhý trh musí dať predvídať v relatívne blízkej budúcnosti, aby koncentrácia viedla k problémom v súvislosti s hospodárskou súťažou podľa nariadenia č. 139/2004 (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 25. októbra 2002, Tetra Laval/Komisia, T‑5/02, Zb. s. II‑4381, body 148 až 153).

117. Pokiaľ ide o dôkaz týchto konglomerátnych účinkov, judikatúra stanovuje, že sila dôkazov predložených Komisiou na preukázanie nevyhnutnosti rozhodnutia, ktorým sa táto koncentrácia vyhlasuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, je osobitne dôležitá. Posúdenie koncentrácie konglomerátneho typu spočíva na analýze budúceho vývoja, v rámci ktorej zohľadnenie plynutia času v budúcnosti, ako aj pákový efekt potrebný na to, aby sa vo veľkej miere bránilo efektívnej súťaži, znamenajú to, že reťazce príčin a následkov sú len zle rozlíšiteľné, neisté a ťažko preukázateľné (rozsudok Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, už citovaný, bod 50; pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Tetra Laval, už citovaný, bod 44).

118. Treba tiež pripomenúť, že Komisia môže koncentráciu vyhlásiť za nezlučiteľnú s vnútorným trhom len vtedy, keď je jej priamym a bezprostredným dôsledkom vážne narušenie hospodárskej súťaže. Takéto narušenie, ktoré by vyplývalo z budúcich rozhodnutí zlúčeného subjektu, sa dá považovať za priamy a bezprostredný dôsledok koncentrácie, ak je toto budúce správanie možné a ekonomicky pravdepodobné v dôsledku zmien vlastností a štruktúry trhu, ku ktorým dôjde v dôsledku koncentrácie (rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. júna 2002, Airtours/Komisia, T‑342/99, Zb. s. II‑2585, bod 58; pozri v tomto zmysle rozsudok Gencor/Komisia, už citovaný, bod 94).

119. V prejednávanej veci žalobkyne poukazujú najmä na možnosť, ktorú by mal nový subjekt, a to narušiť hospodársku súťaž na trhu s podnikovými komunikáciami v prospech programu Lync tým, že by zabezpečil preferenčnú interoperabilitu tohto produktu s programom Skype, a teda so širokou užívateľskou základňou tohto komunikačného softvéru.

120. Je nesporné, že táto interoperabilita v čase prijatia napadnutého rozhodnutia ešte nebola zabezpečená a že si ešte vyžaduje relatívne dlhý a komplikovaný vývoj. Podľa informácií, ktoré poskytol vedľajší účastník konania a ktoré žalobkyne nespochybnili, k vytvoreniu prepojenia na technickej úrovni medzi programami Lync a Skype dôjde najskôr v roku 2013. Navyše, aj keby táto činnosť priniesla výsledky v stanovených lehotách, nový subjekt by musel ešte vyvinúť marketingové úsilie v súvislosti s novým produktom, aby ich ponúkol podnikateľom, ktorých by mohol zaujať. K tomuto marketingovému kroku malo teda dôjsť počas roka 2014. Napokon, aby v uvedenom roku mohli skutočne nastať protisúťažné účinky, ktorých sa žalobkyne obávajú, pričom Komisia sa odvolávala na obdobie troch rokov odo dňa prijatia rozhodnutia, je ešte nevyhnutné, aby tento prístup bol zavŕšený obchodným úspechom v takom rozsahu, že takmer okamžite dôjde k zmene trhu s podnikovými komunikáciami v prospech produktu Lync a umožní to novému subjektu zavrieť tento trh. Tento obchodný úspech by zahŕňal veľké zmeny v postavení subjektov na trhu a znamenal by najmä to, že podiel na trhu, ktorý má program Lync na trhu s podnikovými komunikáciami vo výške 16 % v roku 2011, by značne narástol v porovnaní s podielom spoločnosti Cisco, ktorý bol v tom istom roku 32 %.

121. Účinok uzavretia trhu, ktorého sa žalobkyne obávajú, teda závisí od viacerých faktorov, pri ktorých nie je isté, či všetky môžu nastať v dostatočne blízkej budúcnosti na to, aby sa analýza budúceho vývoja účinkov koncentrácie nestala čisto špekulatívnou (pozri bod 116 vyššie). Komisia sa v tejto súvislosti, ako bolo uvedené v predchádzajúcom bode, odvolávala na obdobie troch rokov odo dňa prijatia rozhodnutia. Táto lehota, ktorú žalobkyne navyše nespochybnili, je relatívne dlhá v prípade, že ako v tejto veci ide o sektor nových technológií, ktorý sa vyznačuje relatívne krátkymi inovačnými cyklami. Napokon, nielen že sa úvahy žalobkýň zakladajú na neistých budúcich udalostiach, ale neprihliadajú ani na tú možnosť, že konkurenti nového subjektu upravia svoje obchodné politiky a technológie, prípadne že to budú predvídať a budú sa snažiť bojovať proti prípadnej stratégii uzavretia trhu.

122. Z tohto dôvodu treba dospieť k záveru, že účinky uzavretia trhu namietané žalobkyňami sú príliš neisté na to, aby sa dali považovať za priamy a bezprostredný dôsledok koncentrácie.

123. Navyše, hoci negatívne účinky, ktorých sa žalobkyne obávajú, možno považovať za dôsledok koncentrácie, z dôvodov uvedených nižšie nemožno dospieť k záveru, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď neprihliadla na existenciu vážnych pochybností, pokiaľ ide o zlučiteľnosť oznámenej koncentrácie s vnútorným trhom.

124. Po prvé, pokiaľ ide o možnosť nového subjektu uzavrieť trh, treba uviesť, že vysvetlenia predložené žalobkyňami s ohľadom na konkurenčnú výhodu nového subjektu sú nepresné. Uvádzajú, že spojením programu Lync s užívateľskou základňou programu Skype bude mať nový subjekt veľkú obchodnú výhodu na trhu s podnikovými komunikáciami. V dôsledku tejto integrácie budú totiž môcť podnikoví používatelia predovšetkým vizuálne komunikovať so svojimi zákazníkmi a inými obchodnými kontaktmi, akými sú dodávatelia a distribútori, pomocou takého istého programu ako ten, ktorý sa používa na komunikovanie v rámci podniku.

125. Žalobkyne však nepredložili nijaký skutočný dôkaz o existencii, rozsahu či postupnom vývoji takéhoto dopytu po uvedenom produkte. Odkazujú na informácie, ktoré spoločnosť Cisco predložila Komisii počas správneho konania a v ktorých boli uvedené len názvy niektorých veľkých podnikov alebo odvetví, ktoré by chceli komunikovať s používateľmi programu Skype, pričom však nespresňujú, či sa tieto priania týkajú budúceho produktu integrujúceho programy Lync a Skype. Vedľajší účastník konania naopak predložil konkrétne dôkazy týkajúce sa nedostatku záujmu zo strany zákazníkov využívajúcich Lync na komunikačnom prostriedku umožňujúcom zasielať rýchle správy.

126. Po druhé, aj keby existoval skutočný a veľký dopyt po komunikačnom prostriedku, akým by bol softvér integrujúci programy Lync a Skype, žalobkyne stále nevysvetlili dôvody, pre ktoré by podnikoví používatelia chceli komunikovať práve s používateľmi programu Skype. Poukazujú len na širokú užívateľskú základňu programu Skype a dominantné postavenie nového subjektu na trhu so súkromnými komunikačnými službami, a to predovšetkým v súvislosti s videohovormi prostredníctvom osobných počítačov fungujúcich v systéme Windows. Ako Komisia správne uviedla, spoločnosti, ktoré by prípadne zaujal integrovaný komunikačný prostriedok, chcú predovšetkým komunikovať so spotrebiteľmi o svojich produktoch a službách, a nie s používateľmi programu Skype. Zreteľne z toho teda nevyplýva, či títo používatelia už sú zákazníkmi, alebo sú len potenciálnymi zákazníkmi spoločností, ktoré by si mohli zakúpiť produkt, ktorý bude výsledkom integrácie programov Lync a Skype, a tým menej, či si títo používatelia želajú vizuálne komunikovať s danými spoločnosťami.

127. Okrem toho, hoci používatelia programu Skype predstavujú obchodne zaujímavú skupinu používateľov, program Skype neumožňuje spoločnostiam ich aktívne oslovovať. Ako totiž uviedli Komisia a vedľajší účastník konania, používateľov programu Skype, ktorí za bežných okolností používajú len svoj pseudonym, nie je možné kontaktovať bez ich predchádzajúceho povolenia. Naopak, ak sa obchodný záujem na produkte, ktorý bude výsledkom integrácie programov Lync a Skype, mal týkať možnosti používateľov programu Skype kontaktovať spoločnosti, ktoré im predali tovary a služby, žalobkyne nijako nespresnili, akú ekonomickú výhodu by tento integrovaný produkt priniesol v porovnaní s inými spôsobmi komunikácie medzi spoločnosťami a spotrebiteľmi, akým je napríklad klasický telefón. Komisia a vedľajší účastník konania totiž správne uviedli, že z dôvodu existencie týchto iných spôsobov komunikácie nie je pravdepodobné, že produkt pochádzajúci z integrácie programov Lync a Skype by sa stal nevyhnutným pre spoločnosti, ktoré chcú komunikovať so svojimi spotrebiteľmi. Treba tiež poznamenať, že aplikácia Skype ostane k dispozícii a bude ju možné stiahnuť aj po koncentrácii, a teda že je úplne možné pre všetky spoločnosti, aby umožnili svojim zákazníkom kontaktovať ich cez Skype, a to uvedením svojho Skype pseudonymu na svojich výrobkoch, vo svojich reklamách alebo na svojej internetovej stránke. Aby teda spoločnosť mohla komunikovať s používateľmi Skype, nemusí vlastniť produkt, ktorý bude výsledkom integrácie programov Lync a Skype.

128. Po tretie, aj keby produkt, ktorý bude výsledkom integrácie programov Lync a Skype, poskytoval novému subjektu skutočnú obchodnú výhodu, tento subjekt by stále nedokázal sledovať stratégiu uzavretia trhu. Na jednej strane z preskúmania prvého žalobného dôvodu vyplýva, že z koncentrácie nevyplývajú vážne pochybnosti, pokiaľ ide o jej zlučiteľnosť s vnútorným trhom v oblasti súkromných komunikačných služieb. Na druhej strane, ako bolo uvedené v bode 121 vyššie, konkurenti programov Lync ako spoločnosť Cisco majú stále dostatok času na to, aby prijali obchodné politiky, ktorými budú bojovať proti stratégii uzavretia trhu, ak by sa ju prípadne nový subjekt rozhodol sledovať. Títo konkurenti totiž môžu prispôsobiť svoje ceny, kvalitu alebo funkcie svojich produktov, alebo dokonca využiť služby iných veľkých poskytovateľov súkromných komunikačných služieb ako Facebook, Twitter a Google. V tejto súvislosti treba poznamenať, že ako tvrdí vedľajší účastník konania, mnohé spoločnosti už sú zapojené do tohto druhu sietí.

129. Žalobkyne nemôžu napádať slabú trhovú silu nového subjektu odkazom na odôvodnenie 143 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia uznala schopnosť Microsoftu uplatňovať politiku uzavretia iných trhov. Tento bod odôvodnenia sa totiž netýka trhu s podnikovými komunikáciami, ale trhu so súkromnými komunikačnými službami, a najmä možnosti nového subjektu kombinovať iné produkty Microsoftu, v tomto prípade Windows, Windows Internet Explorer alebo Microsoft Office, s programom Skype.

130. Navyše žalobkyne nepredložili nijaký iný dôkaz umožňujúci preukázať, že by nový subjekt mal schopnosť sledovať stratégiu uzavretia trhu, na ktorú poukazujú.

131. Po druhé, pokiaľ ide o podnet nového subjektu sledovať takú stratégiu, treba pripomenúť, že žalobkyne nepredložili nijaký konkrétny dôkaz o prospechu, ktorý by táto stratégia mohla novému subjektu priniesť. Odkazujú len na širokú užívateľskú základňu programu Skype, na hodnotu transakcie vo výške 8,5 miliardy USD, na niektoré vyhlásenia generálneho riaditeľa Microsoftu a na predchádzajúce vylučovacie praktiky tohto subjektu.

132. Vzhľadom na neexistenciu akejkoľvek informácie o skutočnosti, rozsahu a povahe dopytu po produkte integrujúcom programy Skype a Lync je ťažké, ba až nemožné posúdiť, či stratégia vylúčenia môže byť pre nový subjekt prínosná. Navyše vzhľadom na to, že program Skype zostane naďalej k dispozícii ako stiahnuteľný program pre všetkých používateľov, a to vrátane spoločnos tí, je tiež ťažké odpovedať na otázku, či tieto spoločnosti budú uprednostňovať produkt integrovaný do konkurenčného systému podnikových komunikácií spojený so stiahnutím programu Skype. Odkazy na predchádzajúce obchodné praktiky, ktoré sa týkajú iných trhov než trhu so súkromnými komunikačnými službami, na hodnotu transakcie a všeobecné obchodné vyhlásenia niektorých predstaviteľov Microsoftu nemôžu tieto nedostatky napraviť.

133. Neexistujú teda reálne faktory, na základe ktorých by sa dal prijať záver, že nový subjekt má podnet na uplatňovanie stratégie uzavretia trhu.

134. Po tretie, pokiaľ ide o pravdepodobný celkový vplyv takejto stratégie na ceny a ponuku, treba pripomenúť, ako uvádzajú Komisia a vedľajší účastník konania, že prítomnosť produktu Lync na trhu s podnikovými komunikáciami je síce veľká, ale je nižšia než prítomnosť konkurentov, a najmä prítomnosť spoločnosti Cisco. Keďže uplatňovanie takej stratégie potrvá niekoľko rokov (pozri body 120 a 121 vyššie), nebolo možné pri prijatí napadnutého rozhodnutia predvídať, či táto stratégia môže v období nasledujúcom po prijatí tohto rozhodnutia viesť k obráteniu vývoja konkurencie v prospech produktu Lync.

135. Skutočnosť, že Lync môže byť predávaný v kombinácii s inými produktmi sortimentu Microsoftu, nemení nič na tomto konštatovaní, pretože takáto obchodná stratégia nezávisí od koncentrácie, ktorej sa týka napadnuté rozhodnutie.

136. Komisia sa teda nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri posúdení konglomerátnych účinkov na trh s podnikovými komunikáciami.

137. Druhú výhradu druhého žalobného dôvodu treba preto zamietnuť ako nedôvodnú a z tohto dôvodu treba zamietnuť aj druhý žalobný dôvod v celom rozsahu.

138. Vzhľadom na predchádzajúce dôvody treba návrh na zrušenie napadnutého rozhodnutia zamietnuť.

139. Napokon, pokiaľ ide o prvý žalobný návrh, žalobkyne v podstate navrhujú, aby Všeobecný súd nariadil opatrenia na zabezpečenie priebehu konania nariaďujúce Komisii predložiť Všeobecnému súdu všetky dokumenty týkajúce sa vyjednávaní, ktoré sa uskutočnili medzi Komisiou a účastníkmi zúčastnenými na transakcii, s ohľadom na prípadné záväzky interoperability. Keďže z predchádzajúcich úvah vyplýva, že Komisia sa nedopustila žiadneho zjavne nesprávneho posúdenia, keď schválila koncentráciu na základe článku 6 nariadenia č. 139/2004, nie je už potrebné sa v rámci konania o tejto žalobe zaoberať otázkou, či Komisia mohla prípadne vyjednávať o záväzkoch interoperability. Všeobecný súd sa teda domnieva, že nie je nevyhnutné prijať opatrenia na zabezpečenie priebehu konania uvedené v prvom žalobnom návrhu.

O trovách

140. Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ich na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie a vedľajšieho účastníka konania.

Výrok

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)

rozhodol a vyhlásil:

1. Žaloba sa zamieta.

2. Cisco Systems Inc. a Messagenet SpA znášajú vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania, ktoré vynaložili Európska komisia a Microsoft Corp.