1

Žalobcovia návrhmi podanými do kancelárie Súdu pre verejnú službu 20. februára 2012 pod spisovou značkou F‑23/12 v prípade J. Glantenaya a ôsmich ďalších žalobcov, ktorých mená sú uvedené v prílohe, a 5. marca 2012 pod spisovou značkou F‑30/12 v prípade M. Cecchetta, podali žaloby, v ktorých sa domáhajú zrušenia rozhodnutí výberovej komisie verejného výberového konania EPSO/AD/204/10 o zamietnutí ich prihlášok.

2

Článok 27 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“) uvádza:

„Cieľom prijatia nových úradníkov je zabezpečiť pre orgán služby úradníkov s najvyššou úrovňou spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti, prijatých na čo najširšom geografickom základe spomedzi štátnych príslušníkov členských štátov Únie.

…“

3

Článok 29 ods. 1 služobného poriadku stanovuje:

„Pred obsadením voľného miesta v inštitúcii ustanovujúci [menovací – neoficiálny preklad] orgán…

…

sa riadi postupmi pre výberové konania na základe odborných predpokladov alebo skúšok, alebo odborných predpokladov a skúšok zároveň. Postup pri výberovom konaní určuje príloha III.

Tento postup sa môže vykonať aj na účely vytvorenia rezervy pre budúci nábor pracovných síl.“

4

Podľa článku 5 prílohy III služobného poriadku, týkajúcej sa výberového konania:

„Po preskúmaní [spisov uchádzačov, ktorí spĺňajú podmienky účasti na výberovom konaní stanovené v písm. a), b) a c) článku 28 služobného poriadku] vypracuje výberová komisia zoznam uchádzačov, ktorí spĺňajú požiadavky uvedené v oznámení o výberovom konaní.

Ak výberové konanie vychádza zo skúšok, všetci uchádzači na zozname sú pripustení k skúškam.

Ak výberové konanie vychádza z kvalifikácie, výberová komisia po určení spôsobu hodnotenia kvalifikácie uchádzačov preskúma kvalifikáciu uchádzačov uvedených na zozname, uvedenom v prvom odseku.

Ak výberové konanie vychádza zo skúšok aj z kvalifikácie, výberová komisia uvedie, ktorí z uchádzačov na zozname sú pripustení k skúškam.

Po skončení tohto konania vypracuje výberová komisia zoznam vhodných uchádzačov, uvedený v článku 30 služobného poriadku; tento zoznam bude podľa možnosti obsahovať aspoň dvakrát toľko [úspešných uchádzačov], koľko pracovných miest sa má obsadiť.

Výberová komisia predloží zoznam menovaciemu orgánu, spolu s odôvodnenou správou výberovej komisie, vrátane prípadných pripomienok jej členov.“

5

Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) uverejnil v Úradnom vestníku Európskej únie z 28. októbra 2010 (Ú. v. EÚ C 292 A, s. 1) oznámenie o verejnom výberovom konaní EPSO/AD/204/10, ku ktorému bolo vydané korigendum (Ú. v. EÚ C 318 A, s. 1), a jeho cieľom bolo vytvorenie rezervného zoznamu 40 úspešných uchádzačov na obsadzovanie voľných miest administrátorov v platovej triede AD 6 v oblasti správy riadenia štrukturálnych fondov/kohézneho fondu (ďalej len „oznámenie o výberovom konaní“).

6

Časť IV oznámenia o výberovom konaní, nazvaná „Prijatie do výberového konania a pozvanie do hodnotiaceho centra“, stanovuje:

Na základe informácií, ktoré ste uviedli v [elektronickom formulári] prihlášk[y], sa najprv preskúmajú všeobecné a osobitné podmienky a uskutoční sa výber na základe posúdenia vašich odborných predpokladov.

Výberová komisia potom zostaví poradie uchádzačov podľa počtu celkových dosiahnutých bodov. Počet uchádzačov pozvaných do hodnotiaceho centra… zodpovedá maximálne trojnásobku počtu úspešných uchádzačov uvedenému v tomto oznámení o verejnom výberovom konaní [teda v predmetnom prípade 120].

Po tom, ako sa skončia skúšky v hodnotiacom centre a stanovia sa výsledky, overia sa informácie, ktoré uchádzači uviedli vo svojich elektronických prihláškach. Úrad EPSO overí splnenie všeobecných podmienok a výberová komisia overí splnenie osobitných podmienok a výber na základe odborných predpokladov. Ak z tejto kontroly vyplynie, že uvedené vyhlásenia nie sú podložené príslušnými podkladovými dokumentmi, dotknutí uchádzači budú vylúčení z výberového konania.

[sic]“

7

Príloha k oznámeniu o výberovom konaní stanovuje:

Výberová komisia môže pri výbere podľa posúdenia odborných predpokladov zohľadniť:

…

8

Elektronický formulár prihlášky do verejného výberového konania EPSO/AD/204/10, ktorý uchádzači museli povinne vyplniť, ak sa chceli prihlásiť, stanovoval v časti nazvanej „Prehľad schopností“ deväť otázok, pričom každá z nich bola rozdelená na dve časti, a ich znenie vo francúzskom jazyku bolo takéto:

„Otázka 2 a):

Máte doplňujúce vzdelanie v jednej z týchto oblastí: – regionálny rozvoj; – zamestnanosť, odborná príprava a vzdelávanie; – rozvoj vidieka a poľnohospodárstva; – odvetvie rybárstva?

Otázka 2 b):

Ak áno, uveďte názov inštitúcie poskytujúcej vzdelávanie, oblasť a dĺžku tohto vzdelávania, získaný diplom/certifikát. Poskytnite aj podrobný opis obsahu vzdelávania.

Otázka 3 a):

Máte relevantnú odbornú prax v oblasti riadenia, auditu a kontroly a hodnotenia programov a projektov podporovaných zo štrukturálnych fondov/Kohézneho fondu alebo z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo (EFRH)? …

Otázka 3 b):

Ak áno, uveďte názov zamestnávateľa a dĺžku skúseností. Poskytnite podrobný opis týchto skúseností, ako aj povahu vašich úloh.

Otázka 4 a):

Máte odbornú prax, opísanú v bode 3 prílohy k oznámeniu o výberovom konaní, presahujúcu 3 roky vyžadovanú v tomto istom bode [teda v oblasti uplatnenia pravidiel a správnych konaní, koncepcie, riadenia a realizácie programov a/alebo investičných projektov financovaných prostredníctvom verejných alebo súkromných fondov alebo úvermi, získané po vydaní diplomu, ktorým je podmienená účasť v tomto výberovom konaní]?

Otázka 4 b):

Ak áno, uveďte názov zamestnávateľa a dĺžku skúseností. Poskytnite podrobný opis týchto skúseností, ako aj povahy vašich úloh.

Otázka 5 a):

Máte odbornú prax v oblastiach, na ktoré sa zameriavajú príslušné fondy, najmä: – dopravná, environmentálna, telekomunikačná a energetická infraštruktúra; –územné plánovanie v mestách a na vidieku; – produktívne investície; – výskum, inovácie a prenos technológií; – prístup podnikov k úverom a finančné inžinierstvo; – zamestnanosť, vzdelávanie a odborná príprava; – rozvoj vidieka a poľnohospodárstvo; – rybárstvo? …

Otázka 5 b):

Ak áno, uveďte názov zamestnávateľa a dĺžku praxe. Poskytnite podrobný opis tejto praxe, ako aj povahu vašich úloh.

Otázka 6 a):

Máte skúsenosti s vyjednávaním vo vnútroštátnej alebo medzinárodnej organizácii?

Otázka 6 b):

Ak áno, uveďte ktorú národnú alebo medzinárodnú organizáciu ste zastupovali, zúčastnené strany, predmet rokovaní, ako aj úlohu, ktorú ste pritom zohrali.

Otázka 7 a):

Máte skúsenosti z akademického výskumu alebo z vyučovania v jednej z týchto oblastí: – regionálny rozvoj, – zamestnanosť, vzdelávanie a odborná príprava, – rozvoj vidieka a poľnohospodárstvo, – rozvoj a reštrukturalizácia rybárstva?

Otázka 7 b):

Ak áno, uveďte názov inštitúcie, dĺžku trvania ako aj predmet, ktorý ste vyučovali alebo v ňom viedli výskum.

Otázka 8 a):

Publikovali ste v jednej alebo viacerých z týchto oblastí: – regionálny rozvoj, – zamestnanosť, vzdelávanie a odborná príprava, – rozvoj vidieka a poľnohospodárstvo, – rozvoj a reštrukturalizácia rybárstva?

Otázka 8 b):

Ak áno, uveďte fóra, dátumy, názvy a/alebo relevantné zdroje publikovania.

Otázka 9 a):

Máte magisterský alebo inžiniersky diplom súvisiaci s odbornou praxou opísanou v bode 3 prílohy k oznámeniu o výberovom konaní?

Otázka 9 b):

Ak áno, uveďte presný názov Vášho diplomu, názov inštitúcie, ktorá ho vydala, ako aj dátum jeho vydania.

Otázka 10 a):

Máte doktorát (PhD.) súvisiaci s odbornou praxou opísanou v bode 3 prílohy k oznámeniu o výberovom konaní?

Otázka 10 b):

Ak áno, uveďte presný názov Vášho diplomu, názov inštitúcie, ktorá ho vydala, ako aj dátum jeho vydania.“ [neoficiálny preklad]

9

Podľa článku 2 rozhodnutia Európskeho parlamentu, Rady, Komisie, súdneho dvora, dvora audítorov, hospodárskeho a sociálneho výboru, výboru regiónov a Európskeho ombudsmana 2002/620/ES z 25. júla 2002 o založení Úradu pre výber pracovníkov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 197, s. 53; Mim. vyd. 01/004, s. 46):

„1.   [EPSO] vykonáva právomoci výberu, ktoré boli v zmysle prvého odseku článku 30 služobného poriadku a prílohy III k služobnému poriadku delegované na menovací orgán inštitúcií, ktoré prijali toto rozhodnutie. …“

10

Článok 4 rozhodnutia 2002/620, týkajúci sa žiadostí, sťažností a odvolaní, stanovuje:

„V súlade s článkom 91a služobného poriadku sa žiadosti a sťažnosti týkajúce sa výkonu právomocí delegovaných podľa článku 2 ods. 1 a 2 tohto rozhodnutia podávajú [EPSO]. Odvolania v týchto záležitostiach sa podávajú Komisii.“

11

Žalobcovia sa prihlásili do verejného výberového konania EPSO/AD/204/10.

12

Dňa 14. decembra 2010 EPSO vymenovalo za členov výberovej komisie verejného výberového konania EPSO/AD/204/10 (ďalej len „výberová komisia“):

13

Dňa 20. januára 2011, po tom, ako sa P. Nicolas vzdal funkcie, bol za náhradníka výberovej komisie určeného administratívou vymenovaný E. Bokias.

14

Na stretnutiach, ktoré sa konali 7., 11., 14., 15., 16. a 24. februára 2011 a 2. a 3. marca 2011, členovia výberovej komisie stanovili hodnotu každého z kritérií stanovených v oznámení o výberovom konaní a prebratých vo forme otázok v časti „Prehľad schopností“ formulára prihlášky (ďalej len „prípravné stretnutia“).

15

Dňa 24. februára 2011, po tom, ako sa C. Scano a L. Casanovas vzdali funkcie, boli za člena a náhradníka určeného výborom zamestnancov vymenovaní F. J. Alvarez Hidalgo a M. F. Negru.

16

Dňa 17. marca 2011, po tom, ako vzdali funkcie A. Serizier a M. Schelfhout, boli za člena a náhradníka určeného administratívou vymenovaní C. Sauvaget a E. Rodriguez.

17

V bližšie neurčenom dátume medzi 3. marcom a 13. aprílom 2011 výberová komisia vykonala výber na základe odborných predpokladov, uvedený v časti IV oznámenia o výberovom konaní.

18

V rámci prvej fázy výberu výberová komisia pridelila za každú kladnú odpoveď v prvej časti každej z deviatich otázok uvedených v časti „Prehľad schopností“ formulára prihlášky počet bodov zodpovedajúci hodnote tejto otázky, tak ako bola definovaná na prípravných stretnutiach. Potom výberová komisia definovala hranicu bodov, ktorá umožnila vybrať počet uchádzačov, ktorý sa v maximálnej možnej miere približoval číslu 360, ktoré zodpovedalo, ako sa uvádza v oznámení o výberovom konaní, trojnásobku počtu uchádzačov pozvaných do hodnotiaceho centra. Vzhľadom na počet bodov získaných uchádzačmi bola táto hranica stanovená na 16, čo viedlo k tomu, že do druhej fázy tohto výberu na základe posúdenia odborných predpokladov bolo pripustených len 316 uchádzačov.

19

V rámci druhej fázy, po preskúmaní relevantnosti diplomov a odborných skúseností oznámených uchádzačmi v odpovedi na druhú časť z deviatich otázok v časti „Prehľad schopností“ výberová komisia vynásobila počet bodov získaný v prvej fáze za každú z kladných odpovedí uchádzačov koeficientom od 0 do 4. Potom výberová komisia pozvala do hodnotiaceho centra počet uchádzačov zodpovedajúci maximálne trojnásobku počtu úspešných uchádzačov uvedenému v oznámení o výberovom konaní.

20

Listami z 13. apríla 2011 EPSO informovalo D. Bonaguria, M. Cecchetta, A. Gecseho, J. Glantenaya, B. Gorgola, A. Kalameesa, K. Skrobicha, I. Venckunaite a M. Załęskú, že vzhľadom na to, že získali celkový počet bodov nižší ako hranica 16 bodov, ktorá bola stanovená výberovou komisiou v prvej fáze výberu na základe posúdenia odborných predpokladov a týkala sa celku kritérií uvedených v prílohe oznámenia o výberovom konaní, a po vynásobení hodnotami týchto kritérií, ich prihlášky boli zamietnuté, bez toho, aby sa skúmali v rámci druhej fázy výberu na základe posúdenia odborných predpokladov, uvedenej v oznámení o výberovom konaní.

21

Listom z 13. apríla 2011 bola I. Cruceruová informovaná, že jej meno sa nenachádza na zozname uchádzačov pripustených na skúšky v hodnotiacom centre, pretože po dvoch fázach výberu na základe posúdenia odborných predpokladov získala len 27 bodov, teda menej ako 34 bodov pridelených poslednému z uchádzačov pozvaných do hodnotiaceho centra.

22

Dňa 20. apríla 2011, keďže EPSO konštatovalo, že počet vymenovaných stálych členov je vyšší ako vyžadovaný počet, D. Rapacciuolo súhlasil s tým, že sa vzdá svojej funkcie vo výberovej komisii.

23

Dňa 29. apríla 2011 EPSO vymenovalo „ďalších nestálych členov výberovej komisie“, teda ako členov určených výborom zamestnancov G. Groppiho a N. Pipiliagkasa a ako náhradníkov určených výborom zamestnancov M. Roberta a J. Pereza Escanillu. Podľa Komisie tieto nové vymenovania nasledovali po tom, ako sa vzdali funkcie D. Rapacciuolo, F. J. Alvarez Hidalgo, M. F. Negru a P. Stendera‑Bzdela.

24

Dňa 25. mája 2011, po tom, ako sa vzdal funkcie J. Perez Escanilla, bol za náhradníka určeného výborom zamestnancov vymenovaný I. Sotirchos.

25

Dňa 27. mája 2011 bol zoznam členov výberovej komisie uverejnený.

26

Žalobcovia, s výnimkou A. Kalameesa a M. Załęskej, podali žiadosti o preskúmanie rozhodnutí výberovej komisie výberového konania, ktorými boli zamietnuté ich prihlášky, všetky tieto žiadosti však boli zamietnuté.

27

Každý zo žalobcov podal sťažnosť na základe článku 90 ods. 2 služobného poriadku proti rozhodnutiu výberovej komisie o zamietnutí ich prihlášok. Tieto sťažnosti menovací orgán (ďalej len „MO“) zamietol rozhodnutiami prijatými v období od 9. do 25. novembra 2011.

28

Vo veci F‑23/12 žalobcovia navrhujú, aby Súd pre verejnú službu:

29

Vo veci F‑30/12 žalobca navrhuje, aby Súd pre verejnú službu:

30

Uznesením predsedu druhej komory Súdu pre verejnú službu z 22. mája 2012 boli veci F‑23/12 a F‑30/12 spojené na účely písomnej časti konania, ústnej časti konania a vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie ukončí.

31

Komisia predložila iba jedno vyjadrenie k žalobe, spoločné pre obe veci. V tomto vyjadrení navrhuje, aby Súd pre verejnú službu:

32

Na pojednávaní v odpovedi na otázku Súdu pre verejnú službu žalobcovia uviedli, že by chceli predložiť nový žalobný návrh, a to na zrušenie všetkých výsledkov výberového konania alebo aspoň rozšíriť svoje žalobné návrhy, keďže tento návrh už spomínali vo svojich žalobách.

33

Žalobcovia vo svojich žalobách navrhli, aby Súd pre verejnú službu predtým ako rozhodne vo veci samej, nariadil Komisii, aby predložila všetky zápisnice zo stretnutí vedúcich sekcií EPSO týkajúcich sa výberového konania EPSO/AD/204/10 a všetky zápisnice zo stretnutí výberovej komisie, ktoré sa konali od 9. decembra 2010 do 27. mája 2011. Vzhľadom na dokumenty pripojené účastníkmi konania k ich písomným podaniam a keďže už boli vydané opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, Súd pre verejnú službu dospel k záveru, že má dostatok informácií na rozhodnutie o žalobe a rozhodol, že nie je dôvodné vyhovieť tomuto návrhu žalobcov.

34

Treba konštatovať, že podľa článku 35 rokovacieho poriadku možno zohľadniť len návrhy uvedené v žalobe, na základe ktorej začalo konanie a v dôsledku toho, účastník konania nemôže v priebehu konania predkladať nové žalobné návrhy alebo rozšíriť predmet existujúcich žalobných návrhov, inak by došlo k zmene predmetu sporu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1965, Krawczynski/Komisia, 83/63). Len v prípade existencie nového prvku, ktorý by mohol mať dosah na predmet žaloby, akým je najmä prijatie aktu v priebehu konania, ktorý zrušuje a nahrádza napadnutý akt, možno pripustiť, aby žalobca prispôsobil svoje žalobné návrhy (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 3. marca 1982, Alpha Steel/Komisia, 14/81, bod 8).

35

V predmetnom prípade treba uviesť, že keď žalobcovia tvrdili v rámci uvedenia dôvodov vo svojich žalobách, že sa im zdá potrebné spochybniť všetky výsledky výberového konania, nemožno z toho na rozdiel od ich názoru vyvodiť, že tým predložili vo svojich žalobách návrhy na zrušenie, smerujúce proti všetkým výsledkom výberového konania.

36

V dôsledku toho a navyše vzhľadom na to, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že predmet sporu musí byť dostatočne jasný a presný, aby si žalovaný mohol pripraviť obranu (uznesenie Súdu pre verejnú službu z 28. septembra 2011, Kyriazi/Komisia, F‑66/06, bod 42), návrhy na zrušenie všetkých výsledkov výberového konania sa musia považovať za návrhy vznesené po prvý krát na pojednávaní. Takisto, keďže oneskorené predloženie týchto žalobných návrhov v priebehu konania nie je odôvodnené existenciou nového prvku, ktorý by mohol mať dosah na predmet žaloby, musia byť tieto návrhy zamietnuté ako neprípustné.

37

Žalobcovia na podporu svojich návrhov smerujúcich proti rozhodnutiam výberovej komisie zamietnuť ich prihlášky (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“), uvádzajú z formálneho hľadiska tri žalobné dôvody, pričom boli predstavené tak, že sa zakladajú na:

38

Treba uviesť, pokiaľ ide o prvý žalobný dôvod, že žalobcovia uvádzajú tri výhrady, ktoré majú spoločné to, že sa týkajú pravidiel upravujúcich zloženie a fungovanie výberovej komisie výberového konania. V dôsledku toho sa musí prvý žalobný dôvod chápať tak, že sa zakladá nielen výlučne na formálnej vade, ale v širšom zmysle na porušení pravidiel upravujúcich vytvorenie a fungovanie výberovej komisie.

39

Pokiaľ ide o druhý a tretí dôvod, z písomných podaní žalobcov vyplýva, že s výnimkou výhrady založenej na zjavne nesprávnom posúdení, tieto dôvody sa musia chápať tak, že sú založené na námietke protiprávnosti oznámenia o výberovom konaní. Argumentácia predložená žalobcami na podporu týchto dvoch žalobných dôvodov spočíva v podstate v spochybňovaní zákonnosti oznámenia o výberovom konaní, keďže toto oznámenie stanovuje v rámci prvej fázy výberu na základe odborných predpokladov vylúčenie určitých uchádzačov iba na základe počtu kladných odpovedí poskytnutých v prvej časti každej z deviatich otázok stanovených v časti „Prehľad schopností“ formulára prihlášky, bez toho, aby výberová komisia overila pravosť týchto vyhlásení a overila relevantnosť ich diplomov a odborných skúseností. Ďalej, v odpovedi na otázku Súdu pre verejnú službu žalobcovia potvrdili, že druhý a tretí dôvod tvorili len jeden dôvod, založený na námietke protiprávnosti oznámenia o výberovom konaní.

40

Nakoniec treba uviesť, že na pojednávaní žalobcovia uviedli nový žalobný dôvod, založený na porušení oznámenia o výberovom konaní, spočívajúci v tom, že kým uvedené oznámenie stanovovalo podľa nich, že výberová komisia má vybrať 360 uchádzačov, ktorí sa majú zúčastniť druhej fázy výberu na základe posúdenia odborných predpokladov, táto komisia ich vybrala len 316. V dôsledku toho a vzhľadom na kontext tejto veci, sa tento dôvod preskúma pred tým, ktorý je založený na námietke protiprávnosti oznámenia o výberovom konaní.

41

Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvody uvádzané žalobcami na podporu návrhov na zrušenie sa musia teda chápať ako založené na:

42

Žalobcovia v prvom rade uvádzajú, že výberová komisia nebola zriadená, keď začal výber na základe odborných predpokladov, ani keď sa rozhodovalo o pridelení hodnôt výberovým kritériám.

43

V tejto súvislosti treba uviesť, že hoci výberová komisia poverená úlohou posúdiť uchádzačov vo výberovom konaní musí nevyhnutne byť zriadená pred začatím výberu uchádzačov, výberová komisia sa musí považovať za zriadenú, keď všetci jej členovia boli vymenovaní zo strany MO po prvýkrát. Totiž, hoci sa z dôvodu vzdania sa funkcie niektorých jej členov zloženie tejto výberovej komisie môže meniť, táto okolnosť nemôže ovplyvniť so spätnou účinnosťou dátum, od ktorého sa uvedená výberová komisia musí považovať za zriadenú.

44

V predmetnom prípade zo spisu vyplýva, že MO vymenoval po prvý krát všetkých členov výberovej komisie 14. decembra 2010. Hodnotenie výberových kritérií bolo stanovené v rámci prípravných stretnutí a samotný výber na základe odborných predpokladov sa konal od 3. marca do 14. apríla 2011. V dôsledku toho musí byť prvá výhrada uvádzaná žalobcami na podporu prvého žalobného dôvodu zamietnutá ako nepodložená zo skutkového hľadiska.

45

V druhom rade žalobcovia vytýkajú EPSO, že oneskorene uverejnilo konečné zloženie výberovej komisie, keďže k tomuto uverejneniu došlo až po tom, ako táto komisia prijala napadnuté rozhodnutia.

46

V tejto súvislosti treba uviesť, že aj keby platilo, že má MO povinnosť uverejniť zloženie každej výberovej komisie výberového konania pred začatím skúšok, dodržanie tejto povinnosti nepredstavuje podstatnú formálnu náležitosť, ktorej nedodržanie by mohlo spôsobiť neplatnosť rozhodnutí prijatých výberovou komisiou, iba žeby išlo o záležitosť takej povahy, ktorá by mohla mať vplyv na uvedené rozhodnutia alebo by mohla zbaviť uchádzačov určitej záruky. Jednak informácia o identite členov výberovej komisie výberového konania nie je takej povahy, že by mohla ovplyvniť šancu uchádzača uspieť, keďže výber uchádzačov sa vykonáva vzhľadom na kritériá stanovené v oznámení o výberovom konaní a nie v závislosti od identity členov uvedenej výberovej komisie. Jednak, hoci cieľom uverejnenia zoznamu členov výberovej komisie výberového konania je umožniť uchádzačom ubezpečiť sa, že neexistuje konflikt záujmov u niektorého z členov výberovej komisie pred ktorými sa žalobcovia predstavujú, žalobcovia netvrdili, že by v predmetnom prípade existoval takýto konflikt záujmov. Okrem toho, všeobecnejšie, oneskorené uverejnenie zoznamu členov výberovej komisie výberového konania nemôže zbaviť uchádzačov záruky, keďže sa vždy môžu odvolať na prípadný konflikt záujmov v rámci neskoršej žaloby smerujúcej proti rozhodnutiu uvedenej výberovej komisie nezapísať ich do rezervného zoznamu.

47

V každom prípade stačí uviesť na účely zamietnutia druhej výhrady, že ani zo služobného poriadku, ani z oznámenia o výberovom konaní nevyplýva, že EPSO by malo v predmetnom prípade povinnosť uverejniť zloženie výberovej komisie.

48

V treťom rade, žalobcovia tvrdia, že v rámci výberu na základe odborných predpokladov zloženie výberovej komisie neobsahovalo dostatočný počet členov alebo prinajmenšom mu chýbala stabilita.

49

V tejto súvislosti, hoci bolo rozhodnuté, že na účely toho, aby mali uchádzači zaručenú počas ústnej skúšky koherenciu a objektivitu známkovania, a s prihliadnutím na to, že vo výberovom konaní dochádza k porovnávaniu, bola nevyhnutná prítomnosť všetkých členov výberovej komisie alebo prinajmenšom zachovanie určitej stability v zložení výberovej komisie (pozri najmä rozsudky Súdu pre verejnú službu z 29. septembra 2010, Brune/Komisia, F‑5/08, bod 41, a Honnefelder/Komisia, F‑41/08, bod 36), treba zdôrazniť, že zachovanie takejto stability sa nezdá byť potrebné na zabezpečenie dodržiavania zásad rovnosti zaobchádzania, pokiaľ ide o písomné skúšky. Člen výberovej komisie, ktorý nebol prítomný, keď ostatní členovia výberovej komisie skúmali kópiu dokladu uchádzača, môže totiž, ak to považuje za potrebné, preskúmať a posteriori uvedenú kópiu, aby ju porovnal s inými a následne sa aktívne zúčastnil na jej hodnotení (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 26. januára 2005, Roccato/Komisia, T‑267/03, bod 38).

50

Keďže je známe, že v predmetnom prípade bolo možné, aby elektronické formuláre prihlášok boli prípadne predmetom skúmania a posteriori zo strany člena výberovej komisie, ktorý nebol prítomný, keď ich skúmali jeho kolegovia, treba konštatovať, že zachovanie určitej stability v zložení výberovej komisie, tak ako sa vyžaduje pre ústne skúšky, nebolo nevyhnutné. V dôsledku toho tretia výhrada uvedená žalobcami na podporu ich prvého žalobného dôvodu musí byť zamietnutá ako nedôvodná.

51

Z uvedeného teda vyplýva, že prvý žalobný dôvod treba zamietnuť v plnom rozsahu.

52

Treba pripomenúť, že podľa článku 35 ods. 1 písm. e) rokovacieho poriadku musí žaloba obsahovať zhrnutie dôvodov a skutkové a právne tvrdenia. Na účely zabezpečenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti je totiž na to, aby výhrada bola prípustná, potrebné, aby z textu jej samotnej koherentne a zrozumiteľne vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, z ktorých vychádza žalobca, aby žalovaný mohol pripraviť svoju obranu a Súd pre verejnú službu rozhodnúť o žalobe prípadne bez ďalších informácií (rozsudok Súdu pre verejnú službu z 10. novembra 2011, Merhzaoui/Rada, F‑18/09, bod 43). V predmetnom prípade, hoci žalobcovia namietajú, že došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu, nespresňujú, v akej súvislosti sa autor napadnutých rozhodnutí, teda výberová komisia, dopustil takéhoto nedostatku vnútornej zákonnosti. V dôsledku toho musí byť druhý žalobný dôvod zamietnutý ako neprípustný, keďže mu chýba dostatočná presnosť.

53

Na pojednávaní žalobcovia uviedli nový žalobný dôvod založený na tom, že výberová komisia porušila oznámenie o výberovom konaní, keď pripustila do druhej fázy výberového konania len 316 uchádzačov, kým podľa znenia uvedeného oznámenia mal byť tento počet 360.

54

Na úvod treba pripomenúť, že článok 43 ods. 1 rokovacieho poriadku zakazuje uvádzať nové dôvody po prvej výmene písomných vyjadrení, pokiaľ sa nezakladajú na okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania (rozsudok Merhzaoui/Rada, už citovaný, bod 36). Keďže v predmetnom prípade žalobcovia založili svoj dôvod na prvku, ktorý sa zistil až počas konania, teda že iba 316 uchádzačov bolo pripustených k účasti na druhej fáze výberu na základe odborných predpokladov, tento dôvod sa musí považovať za prípustný.

55

Pokiaľ ide o dôvodnosť tohto dôvodu, treba uviesť, že jednak hoci oznámenie o výberovom konaní stanovuje, že počet hodnotených spisov v rámci druhej fázy výberu na základe odborných predpokladov zodpovedá približne trojnásobku počtu uchádzačov, ktorí budú pozvaní do hodnotiaceho centra, zároveň uvádza, že tento počet nie je záväzný, ale zodpovedá „približne“ tomuto počtu. Jednak výslovne vyplýva zo znenia uvedeného oznámenia, že počet uchádzačov pozvaných do hodnotiaceho centra „zodpovedá maximálne trojnásobku počtu úspešných uchádzačov“ uvedenému v oznámení o výberovom konaní. Teda, keďže počet spisov hodnotených v rámci druhej fázy výberu na základe odborných predpokladov závisí od počtu uchádzačov, ktorí môžu byť pozvaní do hodnotiaceho centra, treba konštatovať, že oznámenie o výberovom konaní implicitne, ale nevyhnutne chcelo definovať počet spisov hodnotených v rámci druhej fázy výberového konania tak, že nejde o záväzné číslo.

56

Toto konštatovanie navyše potvrdzuje skutočnosť, že výber na základe odborných predpokladov je koncipovaný tak, že počet uchádzačov pripustených do druhej fázy výberu na základe odborných predpokladov závisí od hranice, ktorú nemožno určiť presne predtým, ako budú známi všetci uchádzači, pretože táto hranica závisí od ich počtu a počtu bodov, ktoré títo poslední uvedení získajú v závislosti od ich odpovedí na prvú časť každej z otázok uvedených v časti „Prehľad schopností“ ich elektronického formulára prihlášky.

57

V dôsledku toho je potrebné zamietnuť tretí žalobný dôvod ako nedôvodný.

58

Žalobcovia v podstate tvrdia, že ustanovenia oznámenia o výberovom konaní týkajúce sa prvej fázy výberu na základe odborných predpokladov sú protiprávne, pretože spôsobili, že došlo k vylúčeniu uchádzačov len na základe počtu poskytnutých kladných odpovedí v časti „Prehľad schopností“ elektronického formulára prihlášky. Vylúčenie uchádzačov bez konkrétneho preskúmania ich diplomov a odborných skúseností výberovou komisiou je v rozpore po prvé s článkom 27 služobného poriadku, ktorý stanovuje, že cieľom výberového konania je prijať do zamestnania osoby, ktoré majú čo najvyššiu úroveň spôsobilosti a výkonnosti, ako aj s článkom 5 prílohy III služobného poriadku, tak ako ho vykladá judikatúra, keďže toto posledné uvedené ustanovenie stanovuje, že výberová komisia výberového konania musí vykonať konkrétne preskúmanie diplomov uchádzačov, po druhé s rozdelením právomocí medzi MO a výberovú komisiu výberového konania, tak ako vyplýva z prílohy III služobného poriadku a po tretie so zásadou rovnosti zaobchádzania, pretože sporné ustanovenia oznámenia o výberovom konaní viedli k tomu, že uchádzači s tými istými diplomami a skúsenosťami ako iní uchádzači pripustení do druhej fázy, boli vylúčení na konci prvej fázy iba preto, že z dôvodu nedostatku jasnosti sa mohli domnievať, že nesplnili požadované podmienky.

59

Okrem toho žalobcovia uvádzajú, že výberové kritériá, ktorých sa týkajú tieto otázky, nie sú dostatočne jasné. Elektronický formulár prihlášky totiž používa vo svojej anglickej verzii pojem „master“, kým francúzska verzia odkazuje na pojem „maîtrise“. Okrem toho uvedený formulár používa pojmy „enseignement“ a „publications“, hoci tieto dva pojmy sú dvojznačné.

60

Komisia na svoju obranu uvádza, že žalobný dôvod je neprípustný ako celok z dôvodu, že žalobcovia nenapadli oznámenie o výberovom konaní priamou žalobou v príslušnej lehote a preto už nemôžu spochybňovať jeho zákonnosť námietkou protiprávnosti. Komisia takisto tvrdí, že výhrada týkajúca sa porušenia rozdelenia právomocí medzi výberovou komisiou a MO je neprípustná z dôvodu, že ju žalobcovia nevzniesli predtým, ako bola podaná žaloba. Vo svojich sťažnostiach žalobcovia totiž uviedli len výhrady týkajúce sa vnútornej zákonnosti napadnutých rozhodnutí, pričom neuviedli žiadnu výhradu týkajúcu sa vonkajšej zákonnosti uvedených rozhodnutí, čo je však kategória, do ktorej patrí sporná výhrada, pretože sa týka právomoci výberovej komisie.

61

Pokiaľ ide o vec samú, Komisia pripomína, pokiaľ ide o tvrdenie podľa ktorého je prijatý spôsob výberu v rozpore s článkom 27 služobného poriadku, že má k dispozícii širokú mieru voľnej úvahy na rozhodnutie o spôsobe organizácie výberového konania. Domnieva sa, že vyradenie niektorých uchádzačov na základe počtu poskytnutých kladných odpovedí na otázky týkajúce sa ich diplomov a odborných skúseností predstavuje vhodnú metódu výberu, pretože umožňuje vykonať cielený výber uchádzačov, a to vo veľmi špecifickej oblasti. Okrem toho, použitie tejto metódy bolo potrebné v predmetnom prípade, pretože vzhľadom na vysoký počet uchádzačov zaregistrovaných do výberového konania nebolo možné vyžadovať od výberovej komisie, aby preskúmala na začiatku výberového konania všetky spisy uchádzačov. Iste, toto výberové konanie v podstate zahŕňalo riziko, že niektorí uchádzači spomedzi najlepších boli vylúčení, pretože neodpovedali kladne na niektoré otázky, hoci spĺňali v nich stanovené kritériá. Podľa Komisie však uchádzači samotní najlepšie vedeli posúdiť, či mali odpovedať kladne na určité otázky, keďže v každom prípade je na nich, aby si vykladali flexibilne otázky, ako aj diplomy a odborné skúsenosti. Pokiaľ ide o okolnosť, že výberová komisia overovala relevantnosť vyhlásení uchádzačov až v rámci druhej fázy výberu na základe odborných predpokladov, Komisia uvádza, že takáto okolnosť nemá dosah na zákonnosť metódy výberu, pretože nič to nemení na tom, že v rámci tejto kontroly sa osoba, ktorá odpovedala neoprávnene kladne na určité otázky, nemohla spoliehať, že by bola pozvaná do hodnotiaceho centra. Pokiaľ ide o argumenty žalobcov týkajúce sa toho, ako výberová komisia vykonávala svoju právomoc, Komisia zdôrazňuje, že napadnuté rozhodnutia boli riadne prijaté výberovou komisiou a že táto komisia vykonala svoju právomoc tak, že rozhodla o pridelení hodnôt otázkam a zrátala odpovede poskytnuté uchádzačmi.

62

Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcov týkajúce sa prípadného porušenia zásady rovnosti zaobchádzania, Komisia tvrdí, že táto výhrada je nedôvodná, pretože na rozdiel od uchádzačov pripustených k účasti na druhej fáze žalobcovia nespĺňali podmienky vyžadované na to, aby sa jej mohli zúčastniť.

63

Pokiaľ ide o nedostatok jasnosti niektorých kritérií, Komisia namieta proti tomu, že by boli nejednoznačné. Hoci totiž elektronický formulár pre prihlášku používal vo svojej francúzskej verzii pojem „maîtrise“, nemohla vzniknúť žiadna nejasnosť, po prečítaní oznámenia o výberovom konaní, pokiaľ ide o skutočnosť, že tento pojem odkazuje na diplom špecializácie, potvrdzujúci doktorandské štúdium. To isté platí o pojme „enseignement“. Žalobcovia totiž mohli vyvodiť z okolnosti, že elektronický formulár pre prihlášku nestanovoval, že toto vzdelanie by malo byť akademické, hoci takéto spresnenie bolo poskytnuté, pokiaľ ide o očakávané skúsenosti v oblasti výskumu, že uvedené vzdelanie nebolo nevyhnutne obmedzené na univerzitné vzdelávanie. Pokiaľ ide o kritérium týkajúce uverejňovania, žalobcovia nevysvetlili v čom spočívala v tejto súvislosti nejasnosť.

64

Nakoniec Komisia uvádza, že aj keby platilo, že oznámenie o výberovom konaní je protiprávne, napadnuté rozhodnutia by nemali byť zrušené, pretože protiprávnosť konania, s ktorým sa spája táto námietka nezákonnosti, by bola takej povahy, že by predstavovala vady týchto rozhodnutí, len keby sa preukázalo, že v prípade neexistencie tejto protiprávnosti uvedené rozhodnutia mohli mať iný obsah. V predmetnom prípade žalobcovia nepreukázali, že keby výberová komisia vykonala konkrétne preskúmanie ich spisov, boli by pripustení do druhej fázy výberu na základe odborných predpokladov.

65

Pokiaľ ide najprv o námietku neprípustnosti uvádzanú Komisiou vo vzťahu k celému žalobnému dôvodu, týkajúcu sa toho, že žalobcovia nenapadli oznámenie o výberovom konaní v príslušnej lehote, stačí na jej zamietnutie pripomenúť, že žalobca sa môže odvolávať v rámci žaloby proti rozhodnutiu výberovej komisie výberového konania, na akúkoľvek protiprávnosť, ktorá nastala v priebehu výberového konania, vrátane tej, ktorej pôvod možno nájsť v samotnom texte oznámenia o výberovom konaní (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 11. augusta 1995, Komisia/Noonan, C‑448/93 P, bod 17). Kým totiž prihlášky žalobcov neboli výberovou komisiou zamietnuté, ich aktívna legitimácia proti oznámeniu o výberovom konaní nebola ešte istá, takže im nemožno vytýkať, že nenapadli uvedené oznámenie v lehotách stanovených v článkoch 90 a 91 služobného poriadku.

66

Ďalej, pokiaľ ide o námietku neprípustnosti proti výhrade založenej na tom, že prvá fáza výberu na základe odborných predpokladov porušila pravidlá rozdelenia právomocí medzi výberovou komisiou a MO, treba zdôrazniť, že pravidlo zhody zakazuje, aby žaloba zmenila dôvod sťažnosti, pričom tento pojem „dôvod“ sa musí vykladať v širšom význame. Pokiaľ ide o návrhy na zrušenie, treba „dôvodom sporu“ rozumieť spochybnenie vnútornej zákonnosti napadnutého aktu žalobcom alebo, alternatívne, spochybnenie jeho vonkajšej zákonnosti (pozri najmä rozsudok Súdu pre verejnú službu z 1. júla 2010, Mandt/Parlament, F‑45/07, bod 119).

67

V tejto súvislosti sa Komisia domnieva, že vyššie uvedená výhrada je neprípustná, keďže je založená na predpoklade, že sa týka problému nedostatku právomoci autora aktu a že preto sa javí ako vada vonkajšej zákonnosti, kým vady uvedené žalobcami v ich sťažnostiach sa javia výlučne ako vady vnútornej zákonnosti.

68

Treba však konštatovať, že predpoklad, na ktorom Komisia zakladá svoje odôvodnenie, je nesprávny. Žalobcovia totiž vôbec nespochybňujú právomoc výberovej komisie výberového konania prijať napadnuté rozhodnutia, ale v podstate tvrdia, že MO nebol oprávnený stanoviť metódu výberu založenú len na počte kladných odpovedí poskytnutých uchádzačmi na odpovede týkajúce sa odborných predpokladov a skúseností, bez toho, aby stanovil konkrétne skúmanie relevantnosti uvedených odborných predpokladov a skúseností výberovou komisiou. Vzhľadom na to treba konštatovať, že výhrada uvedená žalobcami sa týka vnútornej zákonnosti napadnutých rozhodnutí, a nie ich vonkajšej zákonnosti. Ďalej námietka neprípustnosti uvádzaná Komisiou môže byť zamietnutá, keďže je nesporné, že žalobcovia uviedli vo svojich sťažnostiach prinajmenšom vadu vnútornej zákonnosti, bez toho, aby bolo potrebné skúmať v prípade každej z uvedených sťažností, či tieto sťažnosti obsahujú výhradu týkajúcu sa vonkajšej zákonnosti napadnutých rozhodnutí.

69

Pokiaľ ide o dôvodnosť žalobného dôvodu, treba pripomenúť, že cieľom organizácie výberového konania je obsadiť voľné pracovné miesta v rámci inštitúcií a že preto, ako to vyplýva konkrétne z článku 1 prvého odseku a článku 4 prílohy III služobného poriadku, prináleží MO, aby vypracoval oznámenie o výberovom konaní a z tohto titulu aj rozhodol o najvhodnejšej metóde výberu uchádzačov, v závislosti od požiadaviek spojených s pracovnými miestami, ktoré sa majú obsadiť a všeobecnejšie v závislosti od záujmu služby (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 27. septembra 2006, Blackler/Parlament, T‑420/04, bod 45).

70

Treba však zdôrazniť, že výkon tejto právomoci voľnej úvahy zo strany MO, bez ohľadu na to, aký počet osôb sa môže prihlásiť do dotknutého výberového konania, je nevyhnutne ohraničený dodržiavaním platných ustanovení, ako aj všeobecných právnych pravidiel. Z toho vyplýva, že metóda zvolená MO musí po prvé mať za cieľ prijať do zamestnania osoby, ktoré majú čo najvyššiu úroveň spôsobilosti a výkonnosti v súlade s článkom 27 služobného poriadku, po druhé, v súlade s článkom 5 prílohy III služobného poriadku vyhradiť nezávislej výberovej komisii úlohu posúdiť v jednotlivých prípadoch, či predložené diplomy alebo odborné skúsenosti každého kandidáta zodpovedajú úrovni vyžadovanej služobným poriadkom a oznámením o výberovom konaní (rozsudok Blackler/Parlament, už citovaný, bod 23) a po tretie musí viesť ku koherentnému a objektívnemu výberu uchádzačov.

71

V predmetnom prípade treba uviesť, že metóda výberu na základe posúdenia odborných predpokladov, ktorú použil MO v oznámení o výberovom konaní v rámci prvej fázy spočívala v tom, že uchádzači boli požiadaní v rámci formulára, či sa domnievajú, že spĺňajú všetky podmienky týkajúce sa ich vzdelania a odborných skúseností a potom v závislosti od odpovedí všetkých uchádzačov, bola určená hranica pod ktorou boli vylúčení uchádzači, ktorí nenazbierali po zohľadnení hodnôt otázok, dostatočný počet kladných odpovedí, vyjadrených vo forme bodov. Súd pre verejnú službu dospel k záveru, že takto koncipovaná metóda je v rozpore s ustanoveniami služobného poriadku, ako aj so všeobecnými zásadami upravujúcimi výberové konania.

72

Z článku 5 ods. 1 a 3 prílohy III služobného poriadku totiž vyplýva, že v prípade výberu na základe odborných predpokladov prináleží výberovej komisii, aby preskúmala, či diplomy a skúsenosti uchádzačov zodpovedajú podmienkam stanoveným oznámením o výberovom konaní (pozri v tomto zmysle rozsudky Všeobecného súdu Európskej únie zo 14. decembra 2011, Komisia/Pachtitis, T‑361/10 P, bod 43, a Komisia/Vicente Carbajosa a i., T‑6/11 P, bod 58). Metóda výberu uplatnená v prvej fáze len stanovila výberovej komisii úlohu určiť hodnotu pre každú otázku, potom spočítať body získané každým uchádzačom a nakoniec určiť v závislosti od počtu konkurujúcich si osôb v rámci tejto prvej fázy, ako aj od počtu bodov, ktoré tieto osoby získali, hranicu bodov vyžadovanú na to, aby mohli byť uchádzači pripustení do druhej fázy výberu na základe odborných predpokladov.

73

Táto metóda výberu však nestanovuje výberovej komisii žiadnu úlohu kontroly týkajúcej sa relevantnosti odborných predpokladov a skúseností uchádzačov. Takáto metóda nevyhnutne implikuje, že uvedení uchádzači nie sú vyberaní v závislosti od relevantnosti ich diplomov alebo odborných skúseností, ale podľa toho, čo si o tom myslia uvedení uchádzači, čo nepredstavuje dostatočne objektívny údaj na to, aby bol zaručený výber najlepších uchádzačov, ani to nezabezpečuje koherenciu vykonaného výberu.

74

Navyše treba uviesť, že podľa metódy výberu použitej v predmetnom prípade zo strany EPSO počet bodov, ktoré uchádzač musí získať, aby bol jeho spis skúmaný v rámci druhej fázy, závisel od počtu bodov iných uchádzačov. V dôsledku toho mohol byť uchádzač vylúčený iba preto, že iní uchádzači odpovedali kladne na určité otázky, keďže si pre seba príliš priaznivo vyložili stanovené kritériá, zle pochopili otázky alebo nesprávne posúdili hodnotu svojich diplomov alebo odborných skúseností, pretože každá položená otázka si vyžadovala veľmi subjektívne posúdenie zo strany uchádzača, pokiaľ ide o relevantnosť jeho diplomov a odborných skúseností (pozri najmä, pokiaľ ide o citlivé posúdenia, ktoré sú niekedy potrebné na účely zhodnotenia relevantnosti diplomu alebo odborných skúseností, rozsudok Súdu pre verejnú službu z 24. apríla 2013, CB/Komisia, F‑73/11, body 50 až 52). V tomto zmysle treba teda takisto konštatovať, že táto metóda výberu nezaručuje dostatočne objektivitu a koherenciu hodnotenia.

75

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že metóda výberu použitá v predmetnom prípade zo strany EPSO sa odlišuje od metód použitých v iných výberových konaniach, v ktorých mohlo prebiehať súdne konanie a ktoré neboli zrušené. Aj keď totiž v určitých výberových konaniach, keď boli prihlášky zamietnuté pred prvou skúškou z dôvodov spojených s relevantnosťou uvádzaných diplomov a odborných skúseností, nič to nemení na tom, že v týchto výberových konaniach rozhodnutia vylúčiť niektorých uchádzačov prijala výberová komisia po tom, ako preskúmala konkrétne relevantnosť oznámených diplomov a odborných skúseností. Iste, v takýchto výberových konaniach, keď sa pravdivosť tvrdení uchádzačov overuje až po skončení výberového konania, niektorí uchádzači môžu byť takisto pripustení na prvú skúšku na základe nesprávnych vyhlásení, ale treba zdôrazniť, že v týchto výberových konaniach počet uchádzačov, ktorých možno pripustiť na prvú skúšku nie je obmedzený takže, prípadná chyba alebo podvod týchto uchádzačov má len minimálny dosah na iných uchádzačov, na rozdiel od predmetného výberového konania.

76

V dôsledku toho treba konštatovať, že ustanovenia oznámenia o výberovom konaní týkajúce sa prvej fázy výberu na základe odborných predpokladov tým, že stanovujú vylúčenie určitých uchádzačov z dôvodu, že ich diplomy a odborné skúsenosti nie sú dostatočne relevantné bez toho, aby táto relevantnosť bola konkrétne preskúmaná výberovou komisiou, obmedzujú výsady uvedenej výberovej komisie spôsobom, ktorý predstavuje zneužitie a v dôsledku toho musia byť považované za protiprávne.

77

Keďže rozhodnutia výberovej komisie vylúčiť prihlášky D. Bonaguria, M. Cecchetta, A. Gecseho, J. Glantenaya, B. Gorgola, A. Kalameesa, K. Skrobicha, I. Venckunaite a M. Załęskej z výberového konania boli prijaté na základe ustanovení oznámenia o výberovom konaní, týkajúcich sa prvej fázy výberu na základe posúdenia odborných predpokladov, treba ich zrušiť. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, totiž protiprávnosť aktu, na základe ktorého bolo prijaté rozhodnutie, ktorá bola konštatovaná v dôsledku podania námietky protiprávnosti, má za následok protiprávnosť uvedeného rozhodnutia.

78

Platí, že návrhy na zrušenie musia byť zamietnuté, ak je zjavné, že v prípade zrušenia rozhodnutia bude musieť byť nevyhnutne prijaté nové rozhodnutie, zhodné s tým prvým (rozsudky Súdu pre verejnú službu zo 4. februára 2010, Wiame/Komisia, F‑15/08, bod 27, a analogicky z 29. septembra 2011, Bowles a i./BCE, F‑114/10, bod 64), ale v predmetnom prípade nič neumožňuje preukázať z právneho hľadiska dostatočným spôsobom, že v prípade zrušenia napadnutých rozhodnutí by boli nevyhnutne prijaté nové rozhodnutia, zhodné s tými prvými. Najmä vzhľadom na to, že hranica bodov, ktorú treba dosiahnuť bola stanovená v závislosti od odpovedí iných uchádzačov, totiž nemožno vylúčiť, že keby výberová komisia preskúmavala, tak ako to malo byť, relevantnosť diplomov a odborných skúseností všetkých uchádzačov, D. Bonagurio, M. Cecchetto, A. Gecse, J. Glantenay, B. Gorgol, A. Kalamees, K. Skrobich, I. Venckunaite a M. Załęska by získali počet bodov, ktorý by bol vyšší ako stanovená hranica.

79

Pokiaľ ide o I. Cruceruovú, treba zdôrazniť, že netvrdila, že protiprávnosť prvej fázy výberu na základe odborných predpokladov alebo nedostatok jasnosti určitých výberových kritérií by mala dosah na jej šancu uspieť v druhej fáze výberu na základe odborných predpokladov. Navyše, keď jej bola položená v tejto súvislosti otázka formou opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, uviedla, že jediný žalobný dôvod, ktorý uplatňuje vo svojom prípade je prvý žalobný dôvod, teda porušenie pravidiel upravujúcich zriadenie a fungovanie výberovej komisie. Keďže tento žalobný dôvod bol zamietnutý, treba v dôsledku toho v jej prípade zamietnuť žalobu.

80

V každom prípade treba uviesť, že aj keď niektorí uchádzači mohli neoprávnene odpovedať kladne na otázky, hoci v skutočnosti nespĺňali stanovené podmienky, táto okolnosť nemôže mať dosah na šancu I. Cruceruovej uspieť, keďže v rámci druhej fázy výberová komisia overovala relevantnosť odpovedí uchádzačov a mohla tak neutralizovať prípadné chyby, ktorých sa dopustili v tejto súvislosti uchádzači. Naopak, keď z dôvodu tohto údajného nedostatku jasnosti uchádzači odpovedali záporne na niektoré otázky, hoci spĺňali stanovené podmienky, táto okolnosť mohla spôsobiť len to, že sa znížil počet bodov získaný inými uchádzačmi a v dôsledku toho sa znížila hranica bodov potrebná na to, aby bol uchádzač pozvaný do hodnotiaceho centra. Keďže I. Cruceru vo svojej žalobe ani vo svojej sťažnosti vôbec netvrdí, že tento nedostatok jasnosti by mal dosah na jej vlastné odpovede, treba konštatovať, že tento údajný nedostatok jasnosti ju nemohol znevýhodniť.

81

Z vyššie uvedeného vyplýva, že treba vyhovieť žalobám D. Bonaguria, M. Cecchetta, A. Gecseho, J. Glantenaya, B. Gorgola, A. Kalameesa, K. Skrobicha, I. Venckunaite a M. Załęskej a zamietnuť žalobu I. Cruceruovej.

82

V súlade s článkom 87 ods. 1 rokovacieho poriadku, pokiaľ ďalšie ustanovenia ôsmej kapitoly druhej hlavy uvedeného rokovacieho poriadku neustanovujú inak, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podľa odseku 2 tohto istého článku môže Súd pre verejnú službu rozhodnúť, ak to vyžaduje spravodlivé zaobchádzanie, že účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť iba časť trov konania, prípadne ho vôbec nemusí zaviazať na náhradu trov konania.

83

Z dôvodov uvedených vyššie vyplýva, že návrhom žalobcov sa vyhovelo len v prípade D. Bonaguria, M. Cecchetta, A. Gecseho, J. Glantenaya, B. Gorgola, A. Kalameesa, K. Skrobicha, I. Venckunaite a M. Załęskej a boli zamietnuté, pokiaľ ide o I. Cruceruovej. Za týchto okolností treba rozhodnúť tak, že Komisia znáša deväť desatín svojich vlastných trov konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložili D. Bonagurio, M. Cecchetto, A. Gecse, J. Glantenay, B. Gorgol, A. Kalamees, K. Skrobich, I. Venckunaite a M. Załęska, a I. Cruceru znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť jednu desatinu trov konania Komisie.

Z týchto dôvodov

SÚD PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

rozhodol a vyhlásil: