1

Svojím odvolaním sa Isdin SA (ďalej len „Isdin“) domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 9. októbra 2012, Bial‑Portela/ÚHVT – Isdin (ZEBEXIR) (T‑366/11, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým uvedený súd zrušil rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) zo 6. apríla 2011 (vec R 1212/2009‑1) týkajúce sa námietkového konania medzi Bial‑Portela & Ca SA (ďalej len „Bial‑Portela“) a Isdin (ďalej len „sporné rozhodnutie“).

2

Okolnosti predchádzajúce sporu sú zhrnuté v bodoch 1 až 9 napadnutého rozsudku takto:

3

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 6. júla 2011 Bial‑Portela podala žalobu, ktorou sa domáhala jednak zrušenia sporného rozhodnutia a jednak toho, aby bol ÚHVT zaviazaný zamietnuť prihlášku spornej ochrannej známky.

4

Na podporu svojej žaloby Bial‑Portela uviedla jediný žalobný dôvod vychádzajúci z porušenia článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

5

Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd jednak rozhodol, že návrh na zaviazanie predložený Bial‑Portela je neprípustný, a jednak vyhovel jej jedinému žalobnému dôvodu a zrušil sporné rozhodnutie. V tejto súvislosti predovšetkým uviedol:

6

Pokiaľ ide konkrétnejšie o celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny, Všeobecný súd sa v bode 40 napadnutého rozsudku vyjadril takto:

„Na rozdiel od toho, čo uviedol odvolací senát, sa však kolidujúce označenia vyznačujú priemerným stupňom podobnosti, najmä z vizuálneho hľadiska. V tejto súvislosti treba tiež zohľadniť skutočnosť, že výrobky patriace do triedy 3 a veľká časť výrobkov patriacich do triedy 5 (konkrétne detská výživa, náplasti, materiály na obväzovanie, dezinfekčné prípravky, prípravky na ničenie škodcov, fungicídy a herbicídy), označené kolidujúcimi ochrannými známkami, sú bežne vystavené v supermarketoch a zákazník si ich tak vyberá na základe vizuálneho preskúmania ich obalov, z čoho vyplýva, že vizuálna podobnosť označení má osobitný význam. Preto treba dospieť k záveru o existencii pravdepodobnosti zámeny medzi prihlasovanou ochrannou známkou a skoršou ochrannou známkou.“

7

Isdin a ÚHVT navrhujú, aby Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok a zaviazal Bial‑Portela na náhradu trov konania spojených s odvolaním. Isdin navyše navrhuje, aby Súdny dvor potvrdil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa ním zamietla námietka Bial‑Portela ako celok.

8

Isdin uvádza proti napadnutému rozsudku v podstate päť odvolacích dôvodov, ktoré sú založené na skreslení sporného rozhodnutia, skreslení skutkových okolností, porušení práva na obhajobu a dvoch porušeniach článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009. ÚHVT vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že podporuje druhý a piaty odvolací dôvod, pričom piaty odvolací dôvod vymedzuje ako porušenie povinnosti odôvodnenia Všeobecného súdu.

9

V prvom rade treba preskúmať piaty odvolací dôvod, ktorý uviedla Isdin na podporu svojho odvolania.

10

Vo svojom piatom odvolacom dôvode Isdin tvrdí, že Všeobecný súd porušil článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 tým, že v bode 40 napadnutého rozsudku nesprávne uplatnil judikatúru týkajúcu sa celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny.

11

V tejto súvislosti Isdin uvádza, že Všeobecný súd sa domnieval, že podobnosť označení z vizuálneho hľadiska mala význam pri niektorých z výrobkov triedy 5 podľa Niceskej dohody označených prihlasovanou ochrannou známkou, ale že nemala význam pri ostatných výrobkoch, z čoho vyvodil, že na základe tejto vizuálnej podobnosti existovala pravdepodobnosť zámeny pri všetkých výrobkoch tejto triedy označených uvedenou ochrannou známkou.

12

Podľa Isdin však Všeobecný súd neuviedol, či vizuálna podobnosť má, alebo nemá význam v súvislosti s ostatnými výrobkami uvedenej triedy 5, na ktoré sa vzťahovala prihlasovaná ochranná známka, v dôsledku čoho nemožno usudzovať, že záver o pravdepodobnosti zámeny sa vzťahuje aj na tieto výrobky. Všeobecný súd tak podľa nej preskúmal pravdepodobnosť zámeny medzi ochrannými známkami, o ktoré ide, bez toho, aby zohľadnil všetky relevantné okolnosti prejednávanej veci.

13

ÚHVT súhlasí s tvrdeniami, ktoré uviedla Isdin. Spresňuje, že aj keby sa odôvodnenie Všeobecného súdu považovalo za správne a relevantné, pokiaľ ide o výrobky výslovne uvedené Všeobecným súdom, nie je správne ani relevantné, pokiaľ ide o ostatné výrobky triedy 5 podľa Niceskej dohody, t. j. „farmaceutické, veterinárne a hygienické prípravky, dietetické výrobky na liečebné účely, náplasti, materiál na plombovanie zubov a zubné odtlačky“, ktoré sa nepredávajú v supermarketoch, ale v lekárňach, kde vizuálna podobnosť nemá význam.

14

V dôsledku toho sa ÚHVT domnieva, že pokiaľ ide o podstatnú časť výrobkov zahrnutých do uvedenej triedy 5, jediným odôvodnením napadnutého rozsudku v súvislosti s celkovým posúdením pravdepodobnosti zámeny je odôvodnenie, že „kolidujúce označenia sa vyznačujú priemerným stupňom podobnosti, najmä z vizuálneho hľadiska“. Takéto odôvodnenie je však podľa neho príliš všeobecné a abstraktné, a preto nepostačuje na vysvetlenie dôvodu, prečo môže tento stupeň podobnosti uviesť spotrebiteľov do omylu, pokiaľ ide o pôvod dotknutých výrobkov. ÚHVT preto vyvodzuje záver o nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku v súvislosti s pravdepodobnosťou zámeny.

15

Najskôr treba konštatovať, že ako správne uviedol ÚHVT, Isdin sa svojím piatym odvolacím dôvodom v skutočnosti domáha, aby sa Súdny dvor zaoberal nedostatočným odôvodnením Všeobecného súdu pri uplatňovaní článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

16

V súlade s týmto ustanovením na základe námietky majiteľa skoršej ochrannej známky ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, nebude zapísaná, ak pre jej zhodnosť alebo podobnosť so skoršou ochrannou známkou a zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb, na ktoré sa vzťahujú tieto ochranné známky, existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti, pokiaľ ide o územie, na ktorom je skoršia ochranná známka chránená.

17

V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že pravdepodobnosťou zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva je pravdepodobnosť, že sa verejnosť môže domnievať, že dotknuté tovary alebo služby pochádzajú od toho istého podniku, alebo prípadne od podnikov, ktoré sú hospodársky prepojené (pozri rozsudky z 12. júna 2007, ÚHVT/Shaker, C-334/05 P, Zb. s. I-4529, bod 33; z 20. septembra 2007, Nestlé/ÚHVT, C‑193/06 P, bod 32, a zo 16. júna 2011, Union Investment Privatfonds/UniCredito Italiano, C-317/10 P, Zb. s. I-5471, bod 53).

18

Existencia pravdepodobnosti zámeny zo strany verejnosti sa má posudzovať celkovo pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prejednávanej veci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. novembra 1997, SABEL, C-251/95, Zb. s. I-6191, bod 22; ÚHVT/Shaker, už citovaný, bod 34, a Nestlé/ÚHVT, už citovaný, bod 33).

19

Rovnako podľa ustálenej judikatúry sa má celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny vo vzťahu k vizuálnej, fonetickej alebo koncepčnej podobnosti sporných ochranných známok zakladať na celkovom dojme, ktorý tieto ochranné známky vytvárajú, s osobitným zohľadnením ich rozlišovacích a dominantných prvkov. Rozhodujúcu úlohu pri celkovom posúdení tejto pravdepodobnosti zohráva skutočnosť, ako ochranné známky vníma priemerný spotrebiteľ dotknutých tovarov alebo služieb. V tejto súvislosti priemerný spotrebiteľ vníma ochrannú známku spravidla ako celok a neskúma jej jednotlivé detaily (pozri v tomto zmysle rozsudky SABEL, už citovaný, bod 23; ÚHVT/Shaker, už citovaný, bod 35, a Nestlé/ÚHVT, už citovaný, bod 34).

20

Konkrétne, na posúdenie stupňa podobnosti, ktorý existuje medzi dotknutými ochrannými známkami, treba stanoviť stupeň ich vizuálnej, fonetickej a koncepčnej podobnosti a prípadne posúdiť, aký význam je potrebné pripísať týmto jednotlivým prvkom s ohľadom na druh dotknutých výrobkov alebo služieb a podmienky ich uvádzania na trh (rozsudky ÚHVT/Shaker, už citovaný, bod 36, a z 24. marca 2011, Ferrero/ÚHVT, C-552/09 P, Zb. s. I-2063, bod 85).

21

Navyše podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora povinnosť odôvodnenia rozsudkov, ktorá prináleží Všeobecnému súdu podľa článku 36 a článku 53 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, neukladá Všeobecnému súdu povinnosť vypracovať také odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom a jednotlivo rozoberalo všetky tvrdenia účastníkov sporu. Odôvodnenie teda môže byť implicitné, ak umožní zúčastneným osobám oboznámiť sa s dôvodmi, z ktorých Všeobecný súd vychádzal, a poskytne Súdnemu dvoru dostatok podkladov potrebných na uskutočnenie preskúmania v rámci odvolania (pozri najmä rozsudok z 21. decembra 2011, A2A/Komisia, C-320/09 P, Zb. s. I-210*, bod 97).

22

V prejednávanej veci z napadnutého rozsudku, najmä z jeho bodu 40, vyplýva, že Všeobecný súd pri posudzovaní stupňa podobnosti existujúcej medzi dotknutými ochrannými známkami zohľadnil podmienky uvádzania na trh, ktoré podľa neho prevažovali, pokiaľ ide o detskú výživu, materiály na obväzovanie, ako aj prípravky na ničenie škodcov, fungicídy a herbicídy patriace do triedy 5 podľa Niceskej dohody.

23

Aj keby sa však predpokladalo, že pri týchto výrobkoch skutočne prevládajú uvedené podmienky uvádzania na trh, čo Isdin a ÚHVT výrazne popierajú, treba konštatovať, že takéto posúdenie chýba v súvislosti s ostatnými výrobkami patriacimi do uvedenej triedy 5 uvedenými v prihláške spornej ochrannej známky, ako to Isdin a ÚHVT správne uviedli.

24

Zo znenia bodu 40 napadnutého rozsudku totiž vyplýva, že vzhľadom na to, že sa v ňom uvádza výlučne „veľká časť výrobkov patriacich do triedy 5 (konkrétne detská výživa, náplasti, materiály na obväzovanie, dezinfekčné prípravky, prípravky na ničenie škodcov, fungicídy a herbicídy)“, Všeobecný súd neuplatnil odôvodnenie v súvislosti s takto vymenovanými výrobkami aj na ostatné výrobky uvedenej triedy. Všeobecný súd napriek tomu zrušil sporné rozhodnutie v súvislosti so všetkými výrobkami patriacimi do tejto triedy 5 podľa Niceskej dohody.

25

Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že skúmanie dôvodov zamietnutia sa musí týkať každého z výrobkov alebo služieb, pre ktoré sa požaduje zápis ochrannej známky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. februára 2007, BVBA Management, Training en Consultancy, C-239/05, Zb. s. I-1455, bod 34).

26

Súdny dvor nepochybne pripustil, že ak sa rovnaký dôvod zamietnutia namieta voči kategórii alebo skupine výrobkov alebo služieb, odôvodnenie môže byť celkové vo vzťahu k všetkým dotknutým výrobkom alebo službám (pozri v tomto zmysle rozsudok BVBA Management, Training en Consultancy, už citovaný, bod 37, a uznesenie z 21. marca 2012, Fidelio/ÚHVT, C‑87/11 P, bod 43).

27

Takáto možnosť sa však vzťahuje len na výrobky a služby, ktoré vykazujú dostatočne priamu a konkrétnu vzájomnú spojitosť do takej miery, že tvoria kategóriu alebo skupinu výrobkov alebo služieb s dostatočnou rovnorodosťou. Samotná skutočnosť, že dotknuté výrobky alebo služby patria do tej istej triedy v zmysle Niceskej dohody, nestačí na vyvodenie záveru o takejto rovnorodosti, keďže tieto triedy často obsahujú množstvo výrobkov alebo služieb, medzi ktorými nemusí existovať takáto dostatočne priama a konkrétna spojitosť (pozri v tomto zmysle uznesenie z 18. marca 2010, CFCMCEE/ÚHVT, C-282/09 P, Zb. s. I-2395, bod 40).

28

V prejednávanej veci samotný Všeobecný súd rozlišoval medzi výrobkami patriacimi do tej istej triedy podľa Niceskej dohody v závislosti od podmienok ich uvádzania na trh. Preto mu prislúchalo odôvodniť svoje rozhodnutie vo vzťahu ku každej zo skupín výrobkov, ktoré vytvoril v rámci tejto triedy.

29

Keďže takéto odôvodnenie chýbalo vo vzťahu k iným výrobkom uvedenej triedy 5, ako sú výrobky vymenované v bode 40 napadnutého rozsudku, t. j. detská výživa, materiály na obväzovanie, ako aj prípravky na ničenie škodcov, fungicídy a herbicídy, tento rozsudok neumožňuje dotknutým osobám poznať dôvody, z ktorých Všeobecný súd vychádzal v tejto súvislosti pri zrušení sporného rozhodnutia, a Súdnemu dvoru neumožňuje mať dostatok podkladov na uskutočnenie jeho preskúmania v rámci tohto odvolania.

30

Za týchto okolností a bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ostatné štyri odvolacie dôvody, ktoré uviedla Isdin na podporu svojho odvolania, treba vyhovieť tomuto odvolaciemu dôvodu a zrušiť napadnutý rozsudok.

31

Podľa článku 61 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora môže Súdny dvor v prípade zrušenia rozhodnutia Všeobecného súdu sám vydať konečný rozsudok vo veci, ak to stav konania dovoľuje, alebo môže vec vrátiť na rozhodnutie Všeobecnému súdu. V prejednávanej veci treba konštatovať, že stav konania nedovoľuje vydanie konečného rozsudku.

32

V dôsledku toho treba vec vrátiť na rozhodnutie Všeobecnému súdu, pričom o trovách konania sa rozhodne neskôr.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol a vyhlásil: