1

Svojimi odvolaniami sa Société nationale maritime Corse‑Méditerranée (SNCM) SA (ďalej len „SNCM“) a Francúzska republika domáhajú zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie Corsica Ferries France/Komisia (T‑565/08, EU:T:2012:415, ďalej len „napadnutý rozsudok“) v rozsahu, v akom Všeobecný súd zrušil článok 1 druhý a tretí odsek rozhodnutia Komisie 2009/611/ES z 8. júla 2008 o opatreniach C‑58/02 (ex N 118/02), ktoré Francúzsko zaviedlo v prospech Société Nationale Maritime Corse‑Méditerranée (SNCM) (Ú. v. EÚ L 225, 2009, s. 180, ďalej len „sporné rozhodnutie“).

2

Všeobecný súd vykonal tieto zistenia:

„Dotknuté námorné spoločnosti

Správne konanie

…

Predmetné opatrenia

[Sporné] rozhodnutie

3

Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 17. decembra 2008 sa Corsica Ferries domáhala zrušenia sporného rozhodnutia. Na podporu svojej žaloby predložila v podstate šesť žalobných dôvodov.

4

Prvý žalobný dôvod je založený na údajne príliš extenzívnom výklade článku 287 ES, ktorý sa prejavil nedostatkom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj porušením práva na obhajobu a práva na účinnú súdnu ochranu. Druhý, tretí, štvrtý, piaty a šiesty žalobný dôvod je založený na porušení článkov 87 ES a 88 ES a usmernení. Tieto žalobné dôvody sa týkajú kapitálového vkladu vo výške 53,48 milióna eur ako náhrady za službu vo verejnom záujme, prevodu spoločnosti SNCM za zápornú cenu vo výške 158 miliónov eur, kapitálového vkladu spoločnosti CGMF vo výške 8,75 milióna eur, opatrení pomoci osobe vo výške 38,5 milióna eur a zostatku vo výške 22,52 milióna eur oznámeného ako pomoc na reštrukturalizáciu.

5

Všeobecný súd prijal tretí, štvrtý, piaty a šiesty žalobný dôvod, ktoré na podporu svojej žaloby o neplatnosť predložila Corsica Ferries, a zrušil druhý a tretí odsek článku 1 sporného rozhodnutia.

6

Svojím odvolaním SNCM navrhuje, aby Súdny dvor:

7

Corsica Ferries navrhuje, aby Súdny dvor:

8

Francúzska republika navrhuje, aby Súdny dvor:

9

Uznesením predsedu Súdneho dvora z 24. januára 2013 boli veci C‑533/12 P a C‑536/12 P spojené na spoločné konanie na účely písomnej časti konania, ústnej časti konania a rozsudku.

10

SNCM vo veci C‑533/12 P a Francúzska republika vo veci C‑536/12 P uvádzajú proti napadnutému rozsudku štyri odvolacie dôvody, ktoré sa vo veľkom rozsahu prekrývajú. Preto ich treba preskúmať spoločne.

11

Vo svojom prvom odvolacom dôvode týkajúcom sa prevodu spoločnosti SNCM za zápornú cenu 158 miliónov eur SNCM tvrdí, že sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nezohľadnil mieru voľnej úvahy, ktorú má Komisia, a vo svojom výklade kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve v rozpore s článkom 345 ZFEÚ skreslil sporné rozhodnutie a nedostatočne splnil aj svoju povinnosť odôvodnenia.

12

Podľa SNCM Všeobecný súd nezohľadnil mieru voľnej úvahy, ktorú má Komisia pri uplatnení kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve. Komisia totiž v spornom rozhodnutí na stanovenie nedostatku pomoci v zápornej cene vykonala porovnanie medzi zápornou cenou prevodu a dodatočnými náhradami za prepustenie, ktoré by musel štát vynaložiť v prípade likvidácie SNCM. Tento výpočet je založený na údajoch poskytnutých účastníkmi konania a nezávislým expertom. Tým, že Všeobecný súd spochybnil závery Komisie, nezohľadnil mieru voľnej úvahy, ktorú má Komisia na posúdenie komplexných ekonomických otázok, a dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia.

13

Corsica Ferries tvrdí, že súd Únie musí pri kvalifikácii štátnej pomoci a pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ v zásade vykonať celkové preskúmanie uvedenej oblasti.

14

Pokiaľ ide o voľnú úvahu Komisie a súdne preskúmanie, Všeobecný súd v bode 88 napadnutého rozsudku pripomenul ustálenú judikatúru týkajúcu sa rozsahu a povahy tohto preskúmania pri pojme „štátna pomoc“.

15

Podľa tejto judikatúry pojem „štátna pomoc“, tak ako je definovaný v Zmluve, predstavuje právny pojem a má sa vykladať na základe objektívnych kritérií. Z tohto dôvodu musí súd Únie v zásade a so zreteľom tak na konkrétne okolnosti sporu, o ktorom rozhoduje, ako aj na technickú povahu alebo zložitosť hodnotení uskutočnených Komisiou vykonávať celkové preskúmanie, pokiaľ ide o otázku, či opatrenie patrí do pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Súd Únie totiž musí nielen preveriť vecnú presnosť predložených dôkazov, ich vierohodnosť a súladnosť, ale tiež preskúmať, či tieto dôkazy ako celok predstavujú relevantné údaje, ktoré musia byť zohľadnené pri posúdení komplexnej situácie, a či môžu opodstatniť závery, ktoré sa z nich vyvodili (rozsudky Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia, C‑83/98 P, EU:C:2000:248, bod 25; Komisia/Scott, C‑290/07 P, EU:C:2010:480, body 64 a 65, ako aj BNP Paribas a BNL/Komisia, C‑452/10 P, EU:C:2012:366, bod 100 a citovaná judikatúra).

16

Všeobecný súd správne v bodoch 90 až 108 napadnutého rozsudku preskúmal objektívne skutočnosti, ktoré Komisia zohľadnila v spornom rozhodnutí, aby sa ubezpečil o správnom uplatnení článku 107 ZFEÚ, a to v súlade s judikatúrou citovanou v predchádzajúcom bode tohto rozsudku.

17

Navyše, ako to uviedol generálny advokát v bode 39 svojich návrhov, treba konštatovať, že v rozpore s tvrdeniami SNCM Všeobecný súd nijako nespochybnil prácu nezávislého experta, ktorá bola podkladom sporného rozhodnutia.

18

Po preskúmaní tohto rozhodnutia Všeobecný súd usúdil, že Komisia nedostatočne podložila svoje odôvodnenie a že sa opierala o skutočnosti, ktoré neboli objektívne ani overiteľné. Treba teda zamietnuť tvrdenie SNCM, podľa ktorého Všeobecný súd nezohľadnil mieru voľnej úvahy Komisie alebo podľa ktorého nahradil svoje vlastné posúdenie posúdením experta vymenovaného Komisiou.

19

Z uvedeného vyplýva, že Všeobecný súd správne vykonal celkové preskúmanie, čo je aj jeho povinnosť, a to v súlade s judikatúrou citovanou v bode 15 tohto rozsudku.

20

Pokiaľ ide o výklad kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve, SNCM vytýka Všeobecnému súdu, že Komisii nariadil povinnosť definovať hospodárske činnosti dotknutého členského štátu, „najmä na geografickej a odvetvovej úrovni“, aby prišiel k záveru, že konanie tohto štátu zodpovedalo konaniu súkromného investora v trhovom hospodárstve. Odvolateľka však tvrdí, že relevantné kritérium pre tento test, ktoré vyplýva z judikatúry, je kritérium veľkosti investora a nie kritérium oblasti, v ktorej investor pôsobí. Všeobecný súd tak nezohľadnil základnú zásadu zákazu diskriminácie vzhľadom na úpravu vlastníckych vzťahov stanovenú v článku 345 ZFEÚ, ktorá je základom pre test súkromného investora.

21

Corsica Ferries tvrdí, že Všeobecnému súdu nemožno vytýkať, že vyžadoval odvetvovú a geografickú definíciu dotknutých hospodárskych činností na to, aby overil, či Komisia správne založila svoje posúdenie dotknutých opatrení na „celku relevantných údajov“.

22

Francúzska republika tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že Komisia nemohla v rámci kritéria súkromného investora v zásade zohľadniť riziko pre dobrú povesť štátu ako globálneho ekonomického hráča v súkromnom sektore. Okrem toho uvádza, že tým, že Všeobecný súd nariadil určenie existencie dostatočne ustálenej, priam stálej praxe medzi dotknutými referenčnými investormi na základe objektívnych a pravdivých skutočností, stanovil požiadavku, ktorá prekračuje potrebu správneho uplatnenia testu súkromného investora, ako ju vyžaduje judikatúra.

23

Na rozdiel od Francúzskej republiky SNCM tvrdí, že Všeobecný súd sa tým, že v bodoch 86, 87, 95 a 96 napadnutého rozsudku stanovil kritériá ustanovené judikatúrou, akými sú vykonanie odvetvovej a geografickej analýzy, preukázanie dostatočne ustálenej praxe a vysoká úroveň dôkazov na preukázanie existencie pravdepodobnosti nepriameho materiálneho prospechu, dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve.

24

SNCM okrem toho tvrdí, že Všeobecný súd tým, že v bodoch 101 až 108 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia nepreukázala, že správanie Francúzskej republiky bolo odôvodnené primeranou pravdepodobnosťou, že z neho získa, hoci aj z dlhodobého hľadiska, nepriamy materiálny prospech, vyžadoval príliš vysokú úroveň dôkazov. Na určenie, či privatizácia súkromného podniku za zápornú predajnú cenu obsahuje prvky štátnej pomoci, sa malo posúdiť, či by za podobných okolností súkromný investor veľkosti porovnateľnej s veľkosťou subjektu spravujúceho verejný sektor vykonal kapitálový vklad v takejto výške, alebo by sa rozhodol pre jeho likvidáciu.

25

Podľa SNCM nepriamy zisk, ktorý môže Francúzska republika získať z dotknutého opatrenia, treba stanoviť porovnaním pravdepodobných nákladov na likvidáciu a zápornej ceny pri prevode.

26

SNCM navyše tvrdí, že Všeobecný súd požadoval úroveň dôkazov, ktorú je prakticky nemožné poskytnúť. Odvolateľka uvádza, že sa javí nemožné presne vypočítať utrpenú ujmu v prípade poškodenia dobrej povesti dotknutého členského štátu. Takýto výpočet by sa na základe svojej povahy musel oprieť o prvky, ktoré ťažko vopred predvídať, najmä z dôvodu, že by ho bolo treba založiť na reakcii iných hospodárskych subjektov, akými sú zákazníci, užívatelia, dodávatelia alebo zamestnanci SNCM, ako aj iných verejných podnikov.

27

Podľa Corsica Ferries Všeobecný súd dal celý potrebný účinok kritériu obozretného súkromného investora, ktoré má preukázať, že správanie členského štátu je vedené perspektívou dlhodobej návratnosti, čiže preukázať dlhodobú hospodársku racionálnosť správania dotknutého štátu. Všeobecný súd mal následne sankcionovať Komisiu za to, že v spornom rozhodnutí z právneho hľadiska nedostatočne preukázala primeranú pravdepodobnosť, že Francúzska republika, hoci aj z dlhodobého hľadiska, získa z predmetného správania nepriamy materiálny prospech.

28

Pokiaľ ide o definíciu hospodárskych činností Francúzskej republiky, SNCM tiež uvádza, že Všeobecný súd skreslil rozhodnutie v rozsahu, v akom rozhodol, že Komisia z právneho hľadiska nedostatočne definovala hospodárske činnosti štátu, vo vzťahu ku ktorým bolo potrebné posúdiť hospodársku racionálnosť predmetných opatrení. Pokiaľ ide o pojmy „dostatočne ustálená prax“ a „ustálená prax“, SNCM tvrdí, že napadnutý rozsudok nie je dostatočne odôvodnený, pretože Všeobecný súd tieto pojmy nedefinoval.

29

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že vklad zo strany orgánov verejnej moci do základného imania podniku v akejkoľvek forme môže predstavovať štátnu pomoc v zmysle článku 87 ES, pokiaľ sú splnené podmienky uvedené v tomto článku (rozsudky Španielsko/Komisia, C‑278/92 až C‑280/92, EU:C:1994:325, bod 20, ako aj Taliansko a SIM 2 Multimedia/Komisia, C‑328/99 a C‑399/00, EU:C:2003:252, bod 36 a citovaná judikatúra).

30

Z ustálenej judikatúry však tiež vyplýva, že zo zásady rovnosti zaobchádzania s verejnými a súkromnými podnikmi vyplýva, že kapitál, ktorý podniku poskytuje priamo alebo nepriamo štát za okolností, ktoré zodpovedajú obvyklým trhovým podmienkam, nemožno považovať za štátnu pomoc (rozsudok Taliansko a SIM 2 Multimedia/Komisia, EU:C:2003:252, bod 37 a citovaná judikatúra). Podmienky, ktoré musí opatrenie splniť na to, aby patrilo pod pojem „pomoc“ v zmysle článku 107 ZFEÚ, však nie sú splnené, ak verejný podnik, ktorý je jej prijímateľom, môže získať tú istú výhodu, ako je tá, ktorá mu bola k dispozícii vo forme štátnych prostriedkov, za okolností zodpovedajúcich normálnym trhovým podmienkam, pričom toto posúdenie sa vykonáva v prípade verejných podnikov v zásade uplatnením kritéria súkromného investora (pozri rozsudok Komisia/EDF, C‑124/10 P, EU:C:2012:318, bod 78 a citovanú judikatúru).

31

Podľa judikatúry Súdneho dvora treba rozlišovať medzi na jednej strane úlohou štátu, ktorý je akcionárom podniku, a na druhej strane úlohou štátu konajúceho ako orgán verejnej moci. Uplatniteľnosť kritéria súkromného investora závisí v konečnom dôsledku od toho, či dotknutý členský štát prizná ekonomickú výhodu podniku, ktorého je majiteľom, ako akcionár a nie ako orgán verejnej moci (pozri rozsudky Španielsko/Komisia, EU:C:1994:325, bod 22, ako aj Komisia/EDF, EU:C:2012:318, body 80 a 81).

32

Treba tak posúdiť, či by súkromný investor, ktorý je svojou veľkosťou porovnateľný so subjektmi spravujúcimi verejný sektor, mohol byť za podobných okolností motivovaný v súvislosti s predajom tohto podniku vykonať kapitálový vklad v takejto výške (rozsudok Taliansko a SIM 2 Multimedia/Komisia, EU:C:2003:252, bod 38, ako aj citovaná judikatúra).

33

Na účely tejto analýzy treba posúdiť, či by opatrenie bolo prijaté za normálnych trhových podmienok súkromným investorom nachádzajúcim sa v situácii čo najbližšej situácii dotknutého členského štátu, kde sa zohľadnia len výhody a povinnosti spojené so situáciou štátu v postavení akcionára s výnimkou tých, ktoré sú spojené s jeho postavením ako orgánu verejnej moci (rozsudok Komisia/EDF, EU:C:2012:318, bod 79).

34

Okrem toho pri absencii akejkoľvek možnosti porovnať situáciu verejného podniku so situáciou súkromného podniku je potrebné vykonať posúdenie „normálnych trhových podmienok“ odkazom na objektívne a preveriteľné prvky, ktoré sú k dispozícii (rozsudky Chronopost a i./Ufex a i., C‑83/01 P, C‑93/01 P a C‑94/01 P, EU:C:2003:388, bod 38, ako aj Komisia/EDF, EU:C:2012:318, body 101 a 102).

35

Všeobecný súd v kontexte kritéria súkromného investora v bode 86 napadnutého rozsudku uviedol, že prináleží Komisii, aby vymedzila hospodárske činnosti dotknutého členského štátu, najmä na geografickej a odvetvovej úrovni, vo vzťahu ku ktorým sa má posudzovať dlhodobá hospodárska racionálnosť správania tohto štátu. Všeobecný súd okrem toho v bodoch 95 až 100 svojho rozsudku uviedol, že v tomto teste sa zohľadní iba „dostatočná ustálená prax“ alebo „ustálená prax“ súkromných podnikov.

36

V tejto súvislosti treba uviesť, že tieto požiadavky nie sú absolútne, ale môžu v určitom prípade identifikovať súkromného investora porovnateľného s verejným podnikom, v ktorého prospech sa uplatňuje test súkromného investora.

37

Použitím týchto pojmov Všeobecný súd neuložil osobitné požiadavky týkajúce sa povahy dôkazov, ktorými možno preukázať, že rozumný súkromný investor nachádzajúci sa v situácii čo najviac podobnej verejnému podniku by urobil dotknutý kapitálový vklad, ale v bodoch 93 a 94 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia z právneho hľadiska nedostatočne definovala hospodárske činnosti štátu, vo vzťahu ku ktorým bolo potrebné posúdiť hospodársku racionálnosť predmetných opatrení v posudzovanom prípade, a že je nemožné, aby Všeobecný súd v prejednávanej veci preskúmal dlhodobú hospodársku racionálnosť zápornej ceny za prevod.

38

Všeobecný súd správne identifikoval kritérium dlhodobej hospodárskej racionálnosti rozhodnutia členského štátu priznať hospodársku výhodu podniku, ktorá musí byť v každom prípade splnená, aby bol test súkromného investora naplnený. Týmto konaním Všeobecný súd neporušil článok 345 ZFEÚ.

39

Podľa judikatúry, pokiaľ kapitálové vklady verejných investorov ignorujú akúkoľvek možnosť ziskovosti, aspoň dlhodobej, takéto vklady sa musia považovať za pomoc v zmysle článku 107 ZFEÚ a ich súlad zo spoločným trhom treba posúdiť vzhľadom na samotné kritériá stanovené týmto ustanovením (pozri v tomto zmysle rozsudok Taliansko/Komisia, C‑303/88, EU:C:1991:136, bod 22).

40

V rozpore s tvrdením Francúzskej republiky Všeobecný súd v bode 85 napadnutého rozsudku zo zásady nevylúčil, že ochrana dobrej povesti členského štátu ako globálneho investora v trhovom hospodárstve môže za osobitných okolností a s osobitne presvedčivým odôvodnením predstavovať dôvod na preukázanie dlhodobej hospodárskej racionálnosti úhrady takých dodatočných nákladov, ako sú dodatočné náhrady za prepustenie.

41

Všeobecný súd tak mohol v bode 85 napadnutého rozsudku správne konštatovať, že stručne sa odvolať na dobrú povesť členského štátu ako globálneho aktéra nestačí na preukázanie neexistencie pomoci v zmysle práva Únie.

42

Prvý odvolací dôvod SNCM nemožno prijať ani v časti, v ktorej Všeobecnému súdu vytýka, že uložil Komisii v bodoch 101 až 108 napadnutého rozsudku prehnanú úroveň dokazovania týkajúceho sa vecného preukázania, že správanie Francúzskej republiky bolo odôvodnené primeranou pravdepodobnosťou, že aspoň z dlhodobého hľadiska získa materiálny prospech. V tejto súvislosti z napadnutého rozsudku vyplýva, že Komisia sa uspokojila s potvrdením, že dobrá povesť Francúzskej republiky bola poškodená sociálnymi nepokojmi. Vzhľadom na to, čo bolo uvedené najmä v bode 41 tohto rozsudku, takáto argumentácia nemôže byť prijatá.

43

Všeobecný súd mohol správne v bode 108 napadnutého rozsudku konštatovať, že dlhodobá hospodárska racionálnosť správania Francúzskej republiky nebola z právneho hľadiska dostatočne preukázaná.

44

Pokiaľ ide o tvrdenie SNCM o skreslení, táto spoločnosť nepreukázala, že by Všeobecný súd rozhodnutie Komisie skreslil, čiže by urobil jeho zjavne nesprávny výklad.

45

Pokiaľ ide o kritiku SNCM, podľa ktorej Všeobecný súd nepodal dostatočné odôvodnenie, pretože nedefinoval pojem „dostatočne ustálená prax“ a pojem „ustálená prax“, treba konštatovať, ako to urobil aj generálny advokát v bode 62 svojich návrhov, že tieto výrazy sú jasné a odkazujú na posúdenie skutkového stavu a že je pochopiteľné, že jeden alebo niekoľko príkladov nemôže vytvárať „dostatočne ustálenú prax“ alebo „ustálenú prax“.

46

Z tohto dôvodu treba prvý odvolací dôvod zamietnuť v plnom rozsahu.

47

SNCM tvrdí, že Všeobecný súd tým, že nezohľadnil pri posúdení porovnateľnosti podmienok investovania súbežných kapitálových vkladov všetky relevantné okolnosti, najmä otázku pevného výnosu a otázku týkajúcu sa vplyvu doložky o zrušení prevodu, skreslil sporné rozhodnutie.

48

Podľa SNCM otázku pevného výnosu Komisia analyzovala v bodoch 361 až 363 sporného rozhodnutia. Komisia tak konštatovala, že pevný výnos vo výške 10 % kapitálovej investície Francúzskej republiky v SNCM predstavuje dlhodobú návratnosť primeranú kapitálu investovanému súkromným investorom.

49

Navyše podľa SNCM Komisia riadne spresnila dôvod, pre ktorý sa domnievala, že doložka o zrušení prevodu nemôže spochybniť rovnosť zaobchádzania medzi súbežnými investormi. V rozpore s tým, ako rozhodol Všeobecný súd v bode 127 napadnutého rozsudku, totiž Komisia stanovila, že táto doložka sa netýka súbežného investovania súkromnými nadobúdateľmi a štátom v privatizovanej SNCM, ale celkového prevodu SNCM súkromným nadobúdateľom. Doložka o zrušení prevodu tak bola viazaná na prevod SNCM a mala sa analyzovať v tomto rámci, pričom za týchto podmienok nemala byť zohľadnená v rámci analýzy súbežného investovania štátu a súkromných nadobúdateľov vykonanej na konci tohto prevodu.

50

SNCM zastáva názor, že doložka o zrušení prevodu bola ohodnotená v čase prevodu SNCM na zápornú cenu vo výške 158 miliónov eur. Keďže prevod SNCM sa uskutočnil za trhovú hodnotu, táto doložka o zrušení prevodu bola ohodnotená na sumu prevodu, čiže nemôže sa považovať za doložku, ktorá predstavovala pre nadobúdateľov výhodu. Nemala sa teda zohľadniť v čase posudzovania, či súbežné investovanie Francúzskej republiky dodržalo zásadu rovnosti zaobchádzania s investormi, inak sa hodnota uvedenej doložky brala do úvahy dvakrát.

51

V súvislosti so zohľadnením kontextu privatizácie podniku, do ktorej sa zahŕňa kapitálový vklad vo výške 8,75 milióna eur do kapitálu SNCM, sa SNCM domnieva, že záväzky, ktoré odkazujú na opatrenia prijaté Francúzskou republikou v rámci privatizácie SNCM, t. j. záporná cena vo výške 158 miliónov eur a kontokorentný úver vo výške 38,5 milióna eur, sa nemôžu znova zohľadniť v rámci posúdenia uvedeného kapitálového vkladu. Nové zohľadnenie zápornej ceny a kapitálového vkladu na posúdenie kontokorentného úveru vedie k dvojitému zohľadneniu tejto ceny a tohto vkladu.

52

Francúzska republika tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia založeného na porušení článku 87 ods. 1 ES, keď rozhodol, že Komisia nezohľadnila všetky relevantné okolnosti v rámci svojej analýzy porovnateľnosti kapitálového vkladu CGMF, verejného akcionára SNCM, vo výške 8,75 milióna eur a vkladu súkromných nadobúdateľov vo výške 26,25 milióna eur a že Komisia mala zohľadniť doložku o zrušení prevodu poskytnutú jej súkromným nadobúdateľom v rámci privatizácie SNCM.

53

Corsica Ferries tvrdí, že ocenenie doložky o zrušení prevodu v čase predaja za zápornú cenu vo výške 158 miliónov eur nemá vplyv na odôvodnenie Všeobecného súdu a na skutočnosť, že Komisia v spornom rozhodnutí neurobila hĺbkovú analýzu ekonomického dosahu uvedenej doložky takým spôsobom, že ak by bola ocenená v citovanej zápornej cene, mala to Komisia jasne a transparentne vysvetliť.

54

Treba uviesť, že Všeobecný súd v bode 117 napadnutého rozsudku správne konštatoval, že samotná skutočnosť, že kapitálový vklad sa uskutočnil spoločne a súbežne so súkromnými investormi, automaticky nevylučuje kvalifikáciu štátnej pomoci. Treba zohľadniť aj iné okolnosti, akými je najmä rovnosť zaobchádzania s verejnými a súkromnými akcionármi.

55

V bode 130 napadnutého rozsudku dospel Všeobecný súd k záveru, že doložka o zrušení prevodu môže prinajmenšom vylúčiť akékoľvek riziko pre súkromných nadobúdateľov v prípade, ak nastane jedna z udalostí, ktoré spôsobujú jej uplatnenie, a že uvedená doložka má v dôsledku toho skutočnú finančnú hodnotu. Podľa Všeobecného súdu táto doložka teda môže zmeniť rizikové profily kapitálových vkladov súkromných nadobúdateľov a spoločnosti CGMF, a teda spochybniť porovnateľnosť podmienok investovania.

56

Treba konštatovať, že odvolateľky nepreukázali existenciu nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa mal v tejto súvislosti Všeobecný súd dopustiť.

57

Tvrdenie, podľa ktorého doložka o zrušení prevodu bola ocenená v cene za prevod spoločnosti SNCM a že táto doložka sa už nemala zohľadniť pri posúdení porovnateľnosti kapitálových vkladov súkromných a verejných akcionárov, sa musí zamietnuť.

58

Ako totiž uviedol Všeobecný súd v bode 111 napadnutého rozsudku, dotknuté spoločné a súbežné upísanie bolo upravené už v spoločnom vyhlásení o úmysle týkajúcom sa dotknutého prevodu. Následne je nesporné, že dotknutý kapitálový vklad bol upravený v kontexte čiastočnej privatizácie SNCM.

59

Ako uznala Francúzska republika, v prípade uplatnenia doložky o zrušení prevodu pôvodný akcionár, ktorý previedol svoje podiely na nadobúdateľov, musí týmto nadobúdateľovi vrátiť jeho kapitálový vklad, pričom na rozdiel od pôvodného akcionára má nadobúdateľ možnosť získať svoj kapitálový vklad späť v prípade uplatnenia doložky o zrušení prevodu a s dotknutým verejným podnikom rozviazať svoj vzťah.

60

Za týchto okolností je zjavné, že doložka o zrušení prevodu môže mať účinok na podmienky tejto rekapitalizácie a môže ovplyvniť podmienky porovnateľnosti.

61

Vzhľadom na to, že Všeobecný súd uviedol okolnosti tohto vplyvu, mohol správne dospieť k záveru, že Komisia nemohla nevykonať v spornom rozhodnutí podrobnú analýzu ekonomického dosahu doložky o zrušení prevodu. Ako uviedol generálny advokát v bode 115 svojich návrhov, Všeobecný súd správne konštatoval, že Komisia nepodložila alebo dostatočne nepodporila svoje rozhodnutie o rovnosti zaobchádzania s verejnými a súkromnými investíciami do spoločnosti SNCM.

62

Následne treba druhý odvolací dôvod zamietnuť bez toho, aby sa preskúmala otázka posúdenia výnosu z kapitálového vkladu spoločnosti CGMF.

63

Podľa SNCM Všeobecný súd skreslil sporné rozhodnutie tým, že sa domnieval, že Komisia tvrdila, že skutočnosť, že dotknuté opatrenie nevyplýva z prísnych zákonných záväzkov, bola na základe svojej povahy schopná vylúčiť svoju povahu štátnej pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 ES.

64

Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že zasiahol do miery voľnej úvahy Komisie pri posúdení komplexných ekonomických situácií. Tým, že Všeobecný súd v bode 144 napadnutého rozsudku konštatoval, že „existencia viazaného účtu môže motivovať zamestnancov spoločnosti SNCM, aby odišli z podniku alebo aspoň aby z neho odišli bez rokovania o svojom odchode, najmä pokiaľ ide o prípadné priznanie dodatočných náhrad za prepustenie…, všetky tieto skutočnosti predstavujú nepriamu hospodársku výhodu pre spoločnosť SNCM“, prekročil preskúmanie nesprávneho právneho posúdenia vyžadované pri posúdení komplexných ekonomických situáciách.

65

Všeobecný súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, pokiaľ ide o výhodu, ktorú mala spoločnosť SNCM. Jeho analýza viazaného účtu v bode 144 napadnutého rozsudku neumožňuje pochopiť dôvody, pre ktoré sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď nekvalifikovala opatrenia pomoci osobe ako „štátnu pomoc“.

66

SNCM a Francúzska republika navyše tvrdia, že napadnutý rozsudok nie je dostatočne odôvodnený. Všeobecný súd nepreskúmal konštatovanie Komisie, podľa ktorého „aj po pripočítaní sumy 38,5 milióna EUR ku kapitálovému vkladu štátu vo výške 142,5 milióna EUR, je upravená záporná predajná cena, čiže 196 miliónov EUR, oveľa nižšia ako náklady na súdnu likvidáciu SNCM“. Komisia tak stanovila, že náklady na likvidáciu by boli pre Francúzsku republiku vyššie ako záporná cena, aj keď by sa k nim pripočítala suma pomoci osobe.

67

V tejto súvislosti Všeobecný súd tým, že kvalifikoval opatrenia pomoci osobe vo výške 38,5 milióna eur ako „štátnu pomoc“ v zmysle článku 87 ods. 1 ES bez toho, aby subsidiárne overil, či tieto opatrenia vyhovujú testu obozretného súkromného investora, nedostatočne z právneho hľadiska odôvodnil svoje rozhodnutie.

68

Corsica Ferries tvrdí, že ju Všeobecný súd kritizoval presne z dôvodu, že Komisia neurčila normálne uplatnenie systému dodatočných sociálnych náhrad za ukončenie pracovnej zmluvy v súvislosti s mechanizmom viazaného účtu.

69

Súdny dvor na základe odôvodnení bodov 14 až 16 tohto rozsudku zastáva názor, že preskúmanie Všeobecného súdu v bode 144 napadnutého rozsudku je v súlade s úrovňou preskúmania, ktorú je tento súd povinný dodržať.

70

Pokiaľ ide o tvrdenie SNCM a Francúzskej republiky, podľa ktorého mal Všeobecný súd subsidiárne overiť, či suma 38,5 milióna eur bola odôvodnená na základe testu súkromného investora, treba pripomenúť, že Súdny dvor neprijal prvý odvolací dôvod, ktorý sa týkal kvalifikácie dodatočných náhrad za prepustenie vo výške 158 miliónov eur.

71

Ako to uviedol generálny advokát v bode 132 svojich návrhov, suma 38,5 milióna eur na viazanom účte bola tiež určená na prípadné vyplatenie dodatočných náhrad za prepustenie.

72

Odvolateľky tak nepredložili žiadne tvrdenie, ktoré by preukázalo, že povaha tejto sumy 38,5 milióna eur bola odlišná od sumy 158 miliónov eur, ktorá bola posúdená v rámci prvého odvolacieho dôvodu týkajúceho sa testu súkromného investora.

73

Pokiaľ ide o dôvody uvedené generálnym advokátom v bodoch 122 až 137 svojich návrhov, Súdny dvor zastáva názor, že Všeobecný súd vo svojej analýze konštatovaní a tvrdení týkajúcich sa tohto odvolacieho dôvodu neskreslil sporné rozhodnutie a z právneho hľadiska napadnutý rozsudok dostatočne odôvodnil.

74

Tretí odvolací dôvod preto treba zamietnuť.

75

SNCM a Francúzska republika uvádzajú, že odôvodnenie Všeobecného súdu týkajúce sa reštrukturalizačného zostatku vo výške 15,81 milióna eur je nesprávne.

76

Odvolateľky tvrdia, že odôvodnenie Všeobecného súdu v bodoch 148 až 153 napadnutého rozsudku je založené na domnienke, podľa ktorej Komisia zastávala názor, že plán z roku 2006 neobsahoval prvky štátnej pomoci. Vo svojich odvolaniach sa tak odvolateľky snažia preukázať, že Všeobecný súd sa vo svojej analýze opatrení plánu z roku 2006 dopustil nesprávnych právnych posúdení a nesplnil si svoju povinnosť odôvodnenia.

77

Z písomností odvolateliek vyplýva, že tento štvrtý odvolací dôvod závisí od rozhodnutia Súdneho dvora prijať predchádzajúce odvolacie dôvody predložené na podporu týchto odvolaní.

78

V bodoch 39, 55 a 66 tohto rozsudku však Súdny dvor prvý až tretí odvolací dôvod zamietol a napadnutý rozsudok potvrdil.

79

Za týchto okolností bez toho, aby bolo potrebné preskúmať tvrdenia predložené odvolateľkami, treba štvrtý odvolací dôvod zamietnuť ako neúčinný.

80

Keďže nijaký z odvolacích dôvodov uvedených odvolateľkami neuspel, odvolania vo veciach C‑533/12 P a C‑536/12 P sa musia zamietnuť.

81

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Podľa článku 138 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

82

Keďže Corsica Ferries navrhla zaviazať SNCM a Francúzsku republiku na náhradu trov konania a tí nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ich na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol a vyhlásil: