1

Svojou žalobou Európska komisia navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Spolková republika Nemecko si tým, že neprijala všetky opatrenia potrebné na to, aby umožnila okamžité a účinné vykonanie rozhodnutia Komisie 2011/471/EÚ zo 14. decembra 2010 o štátnej pomoci C 38/05 (ex NN 52/04) poskytnutej Nemeckom v prospech skupiny Biria (Ú. v. EÚ L 195, 2011, s. 55), prostredníctvom vymáhania poskytnutej pomoci, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 108 ods. 2 ZFEÚ a článku 288 ZFEÚ, zo zásady efektivity, z článku 14 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [108 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), ako aj z článkov 1 až 3 uvedeného rozhodnutia.

2

Odôvodnenie 13 nariadenia č. 659/1999 znie:

„keďže v prípadoch protiprávnej pomoci, ktorá nie je zlučiteľná so spoločným trhom, by sa mala obnoviť efektívna súťaž; keďže na tento účel je potrebné, aby sa pomoc vrátane úrokov bez meškania vrátila; keďže je náležité, aby sa vrátenie realizovalo v súlade s postupmi vnútroštátneho práva; keďže uplatnenie týchto postupov by nemalo brániť okamžitému a efektívnemu vykonaniu rozhodnutia Komisie a obnove efektívnej súťaže; keďže, aby sa dosiahol tento výsledok, členské štáty by mali podniknúť všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie účinnosti rozhodnutia Komisie“.

3

Článok 14 tohto nariadenia s nadpisom „Vymáhanie pomoci“ stanovuje:

„1.   Kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, že daný členský štát podnikne všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu (ďalej sa označuje len ako ‚rozhodnutie o vymáhaní‘). Komisia nebude vyžadovať vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so všeobecnou zásadou práva spoločenstva.

2.   Pomoc, ktorá sa má vymáhať podľa rozhodnutia o vymáhaní, bude zahŕňať úrok s príslušnou sadzbou stanovenou Komisiou. Úrok bude splatný od dátumu, kedy protiprávna pomoc bola k dispozícii príjemcovi, do dátumu jej vymáhania.

3.   Bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek nariadenie Súdneho dvora [Európskej únie] podľa článku [278 ZFEÚ], vymáhanie sa bude realizovať bez meškania a v súlade s postupmi podľa vnútroštátneho práva daného členského štátu za predpokladu, že umožnia okamžité a účinné vykonanie rozhodnutia Komisie. Na tento účel a v prípade konania na národných súdoch dané členské štáty podniknú všetky potrebné kroky, ktoré sú k dispozícii v ich príslušných právnych systémoch, vrátane predbežných opatrení, bez dopadu na právo spoločenstva.“

4

Podľa článku 23 ods. 1 uvedeného nariadenia s nadpisom „Nesúlad s rozhodnutiami a rozsudkami“:

„Ak daný členský štát nepostupuje v súlade s podmienečnými alebo zápornými rozhodnutiami najmä v prípadoch, na ktoré sa odvoláva článok 14, Komisia môže túto záležitosť predložiť priamo Súdnemu dvoru… v súlade s článkom [108 ods. 2 ZFEÚ].“

5

MB System GmbH & Co. KG (ďalej len „MB System“) je súčasťou skupiny Biria. MB System vyrábala bicykle až do konca roka 2005, keď zastavila výrobu bicyklov a previedla hmotný majetok, ktorý na tento účel využívala. Odvtedy je predmetom činnosti MB System správa nehnuteľného majetku.

6

Technologie‑Beteiligungsgesellschaft mbH (ďalej len „TBG“) je 100 % dcérskou spoločnosťou Kreditanstalt für Wiederaufbau, čo je verejnoprávny subjekt ovládaný Spolkovou republikou Nemecko. Prostredníctvom majetkových účastí financuje malých a stredných podnikateľov v technologickom odvetví. Po viacerých reštrukturalizáciách TBG v roku 2003 prevzala všetky aktíva gbb‑Beteiligungs AG, ktorá v roku 2001 financovala Bike Systems GmbH & Co. Thüringer Zweiradwerk KG, právneho predchodcu spoločnosti MB System, formou tichej účasti na kapitále tejto spoločnosti. Táto majetková účasť nebola oznámená Komisii ako štátna pomoc. Účastníci konania sa zhodujú v skutočnosti, že išlo o štátnu pomoc, keďže úroková sadzba dohodnutá ako odplata bola nižšia než trhová úroková sadzba.

7

K uvedenej majetkovej účasti došlo prostredníctvom súkromnoprávnej zmluvy.

8

Dňa 20. októbra 2005 Komisia začala v dôsledku viacerých sťažností, ktoré podali konkurenti, konanie vo veci formálneho zisťovania v súlade s článkom 108 ods. 2 ZFEÚ.

9

V rozhodnutí 2007/492/ES z 24. januára 2007 o štátnej pomoci Nemecka C 38/2005 (ex NN 52/2004) v prospech skupiny Biria (Ú. v. EÚ L 183, s. 27) dospela Komisia k záveru, že posudzovaná majetková účasť predstavuje pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom, a Spolkovej republike Nemecko nariadila, aby prijala všetky opatrenia potrebné na jej vymáhanie (ďalej len „prvé rozhodnutie“). Toto rozhodnutie bolo zrušené 3. marca 2010 rozsudkom Všeobecného súdu Európskej únie Freistaat Sachsen/Komisia (T‑102/07 a T‑120/07, EU:T:2010:62).

10

V dôsledku tohto rozhodnutia Komisie TBG 16. februára 2007 zaslala spoločnosti MB System výzvu na vrátenie sumy štátnej pomoci, ktorá zodpovedá výhode vyplývajúcej z uplatnenia nižšej než trhovej úrokovej sadzby. MB System odmietla zaplatiť.

11

Konečná suma, ktorá sa má vrátiť, bola spoločne stanovená účastníkmi konania v októbri 2007 vo výške 697456 eur.

12

Dňa 10. apríla 2008 TBG v dôsledku odmietnutia spoločnosti MB System vyhovieť novej výzve na zaplatenie podala žalobu na Landgericht Mühlhausen (Krajinský súd Mühlhausen), ktorou sa domáhala zaplatenia uvedenej sumy. Táto žaloba bola založená na prvom rozhodnutí, ako aj na porušení článku 108 ods. 3 ZFEÚ a § 134 nemeckého Občianskeho zákonníka (Bürgerliches Gesetzbuch) z dôvodu neoznámenia predmetnej pomoci.

13

Podľa ustálenej judikatúry nemeckých súdov je zmluva, ktorá zavádza štátnu pomoc, uzavretá v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ neplatná v nemeckom práve v súlade s § 134 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu nemalo zrušenie prvého rozhodnutia priamo za následok zamietnutie žaloby, o ktorej rozhoduje Landgericht Mühlhausen.

14

Pojednávanie na Landgericht Mühlhausen sa uskutočnilo 26. novembra 2008 za neprítomnosti zástupcu spoločnosti MB System. Z tohto dôvodu vydal tento súd predbežne vykonateľný rozsudok pre zmeškanie (ďalej len „rozsudok pre zmeškanie“), ktorý spoločnosti TBG umožňoval pristúpiť k nútenému vymáhaniu svojej pohľadávky z majetku spoločnosti MB System. Dňa 19. decembra 2008 MB System podala opravný prostriedok proti tomuto rozsudku.

15

Uznesením z 9. januára 2009 uvedený súd prerušil nútený výkon rozsudku pre zmeškanie pod podmienkou, že MB System zriadi zábezpeku vo výške 840000 eur buď vo forme depozitu na Landgericht Mühlhausen, alebo vo forme záruky.

16

Vzhľadom na vtedajšie konanie na Všeobecnom súde nariadil Landgericht Mühlhausen 17. marca 2009 prerušenie konania, ktoré prebiehalo pred ním.

17

Dňa 7. apríla 2009 TBG podala proti tomuto rozhodnutiu o prerušení konania odvolanie na Thüringer Oberlandesgericht (Durínsky vrchný krajinský súd). Toto odvolanie bolo zamietnuté 25. januára 2010. Dňa 25. februára 2010 TBG podala dovolanie na Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor). V uznesení zo 16. septembra 2010 tento súd dospel k záveru, že uznesenie Landgerichtu Mühlhausen zo 17. marca 2009, ktorým sa nariaďuje prerušenie konania, ako aj uznesenie Thüringer Oberlandesgerichtu z 25. januára 2010, ktoré ho potvrdzuje, sa stali bezpredmetnými v dôsledku zrušenia prvého rozhodnutia Všeobecným súdom.

18

V dôsledku zrušenia prvého rozhodnutia Všeobecným súdom Komisia prijala v danej veci rozhodnutie 2011/471 (ďalej len „sporné rozhodnutie“), ktorého výrok znie takto:

„Článok 1

Štátna pomoc, ktorú Nemecko poskytlo spoločnosti Bike Systems GmbH & Co., Thüringer Zweiradwerk KG (v súčasnosti MB System) [(ďalej len „sporná pomoc“)] je nezlučiteľná s vnútorným trhom. Pomoc sa skladá z týchto opatrení:

…

Článok 2

1.   Nemecko zabezpečí, aby príjemca pomoci uvedenej v článku 1 pomoc vrátil.

2.   Vymáhanie sa vykoná bezodkladne v súlade s postupmi vnútroštátneho práva tak, aby umožnili okamžitú a účinnú realizáciu tohto rozhodnutia.

…

Článok 3

1.   Pomoc uvedená v článku 1 bude okamžite a skutočne vymáhaná.

2.   Nemecko zabezpečí, aby sa toto rozhodnutie vykonalo do štyroch mesiacov od dátumu jeho oznámenia.

…

Článok 5

Toto rozhodnutie je určené Spolkovej republike Nemecko.“

19

Žaloba spoločnosti MB System proti spornému rozhodnutiu bola zamietnutá 3. júla 2013 rozsudkom Všeobecného súdu MB System/Komisia (T‑209/11, EU:T:2013:338).

20

Dňa 21. marca 2011 TBG podala na Amtsgericht Nordhausen (Okresný súd Nordhausen) návrh na zápis sudcovských záložných práv v rámci núteného výkonu rozsudku pre zmeškanie. Dňa 1. júna 2011 boli požadované sudcovské záložné práva zapísané. Dňa 21. júla 2011 pri rozhodovaní o návrhu spoločnosti TBG na predaj nehnuteľného majetku spoločnosti MB System na dražbe Amtsgericht Nordhausen nariadil vypracovanie znaleckého posudku o jeho trhovej hodnote.

21

V rámci konania o výkone sporného rozhodnutia Landgericht Mühlhausen opätovne prerušil konanie uznesením z 30. marca 2011 na návrh spoločnosti MB System. Dňa 14. apríla 2011 TBG opätovne podala odvolanie na Thüringer Oberlandesgericht, ktorý ho zamietol uznesením z 28. decembra 2011. Dňa 26. januára 2012 TBG podala dovolanie na Bundesgerichtshof, ktorý 13. septembra 2012 zrušil rozhodnutia nižších súdov. Prebiehajúce konanie na Landgericht Mühlhausen teda pokračuje od 27. marca 2013.

22

Dňa 25. júla 2012 Amtsgericht Nordhausen na základe znaleckého posudku z 22. mája 2012 stanovil trhovú hodnotu nehnuteľného majetku spoločnosti MB System na sumu 1893700 eur. Dátum predaja tohto majetku na dražbe bol stanovený na 10. apríla 2013. Ku dňu pojednávania na Súdnom dvore 4. decembra 2013 zostal tento predaj na dražbe bez výsledku, takže spornú pomoc nebolo možné vrátiť.

23

Z dôvodu, že sporné rozhodnutie nebolo skoro dva roky po svojom prijatí ešte vykonané, podala Komisia prejednávanú žalobu. Spolková republika Nemecko nespochybňuje dôvodnosť tohto rozhodnutia a svoju povinnosť vymáhať spornú pomoc od spoločnosti MB System. Účastníci konania sa zhodujú v tom, že celková suma, ktorá sa má vrátiť, bola vo výške 816630 eur ku dňu podania žaloby Komisie.

24

Komisia sa domnieva, že žalovaná neprijala všetky opatrenia potrebné na to, aby umožnila vykonanie sporného rozhodnutia vymáhaním spornej pomoci.

25

Komisia predovšetkým uvádza, že podľa článku 14 ods. 3 nariadenia č. 659/1999 si dotknutý členský štát v podstate môže zvoliť postupy, ktorými na základe svojho vnútroštátneho procesného práva zabezpečí výkon rozhodnutia Komisie, ktorým sa nariaďuje vymáhanie pomoci nezlučiteľnej s vnútorným trhom, avšak s výhradou dodržania zásady efektivity. Podľa Komisie však nástroj, ktorý si v tejto veci zvolila na vymáhanie pomoci žalovaná, a to žaloba o vrátenie podaná na nemecké občianske súdy, nebol spôsobilý umožniť okamžité a účinné vykonanie sporného rozhodnutia. Z dôvodu zvyčajnej dĺžky súdnych konaní by totiž bolo pre žalovanú nemožné skutočne vymôcť spornú pomoc v lehote štyroch mesiacov stanovenej sporným rozhodnutím.

26

Komisia teda usudzuje, že vzhľadom na to, že použitie nemeckého občianskeho procesného práva nezabezpečilo okamžité a účinné vykonanie sporného rozhodnutia, v zmysle článku 14 ods. 3 druhej vety nariadenia č. 659/1999 malo vnútroštátne procesné právo prenechať prednosť právu Únie a žalovaná mala sama vystaviť exekučný titul a prijať správny akt, ktorým sa nariaďuje vrátenie spornej pomoci, založený priamo na práve Únie. Toto právo totiž ponúka právne základy, ktoré žalovanú oprávňujú na prijatie takého správneho aktu. Sporné rozhodnutie predstavuje taký základ napriek skutočnosti, že spoločnosti MB System priamo neukladá povinnosť vrátiť spornú pomoc. Také základy predstavujú aj článok 14 ods. 3 nariadenia č. 659/1999 a článok 108 ods. 2 prvý pododsek ZFEÚ.

27

Komisia v tejto súvislosti vo všeobecnosti tvrdí, že v prípade rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje vymáhanie protiprávnej pomoci nezlučiteľnej s vnútorným trhom, má dotknutý členský štát povinnosť dosiahnuť výsledok, ktorá ho zaväzuje skutočne vymôcť túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou, a nie povinnosť použiť prostriedok, ktorá by sa obmedzovala na začatie vymáhacieho konania v tejto lehote. V prejednávanej veci malo k vymáhaniu spornej pomoci dôjsť v lehote stanovenej v článku 3 sporného rozhodnutia. Žalovaná preto nesie zodpovednosť za nedosiahnutie tohto výsledku, keďže táto pomoc mala byť skutočne vyňatá z majetku príjemcu pred uplynutím stanovenej lehoty.

28

Subsidiárne Komisia tvrdí, že za predpokladu, že predbežne vykonateľný rozsudok pre zmeškanie by bol spôsobilý umožniť okamžité a účinné vykonanie sporného rozhodnutia, žalovaná v každom prípade tento titul nevyužila, aby okamžite a účinne vymohla spornú pomoc.

29

Komisia uvádza, že žalovaná napriek skutočnosti, že lehota stanovená v spornom rozhodnutí na vymáhanie spornej pomoci bola štyri mesiace, podala návrh na nútený výkon na základe rozsudku pre zmeškanie až 21. marca 2011, teda viac než tri mesiace po prijatí tohto rozhodnutia.

30

Vo svojej replike Komisia navyše poukazuje na to, že medzi dátumom uvedeného návrhu na nútený výkon a 10. aprílom 2013, čo je dátum, na ktorý bol stanovený predaj nehnuteľného majetku príjemcu spornej pomoci v dražbe, uplynuli takmer dva roky, ktoré sa vyznačovali zjavnou nečinnosťou žalovanej.

31

Nemecká vláda tvrdí, že právo Únie nestanovuje členským štátom formu, v akej majú poskytovať štátnu pomoc. Podľa nemeckého práva, ktoré umožňuje poskytnutie štátnej pomoci správnymi aktmi, verejnoprávnymi zmluvami alebo súkromnoprávnymi zmluvami, určuje výber formy aktu, ktorým sa pomoc poskytuje, formu, ktorou bude túto pomoc možné vymáhať. V prejednávanej veci spornú pomoc poskytla spoločnosti MB System v rámci súkromnoprávnej zmluvy TBG, súkromnoprávna investičná spoločnosť, ktorej vlastníkom je nemecký štát. Preto vzhľadom na skutočnosť, že MB System nevyhovela výzve na vrátenie tejto pomoci, orgány verejnej moci neboli oprávnené sami vykonať sporné rozhodnutie, ale museli uplatniť svoje právo na vrátenie uvedenej pomoci na občianskych súdoch.

32

Nemecká vláda uvádza, že podľa zásad zákonnosti aktov verejnej moci a rozlišovania aktov verejného práva a súkromného práva z nemeckého práva a najmä z článku 20 ods. 3 Základného zákona Spolkovej republiky Nemecko (Grundgesetz für die Bundesrepublik Deutschland) vyplýva, že orgány verejnej moci sú oprávnené konať prostredníctvom administratívneho aktu s cieľom vymôcť štátnu pomoc iba vtedy, ak táto pomoc bola poskytnutá vo forme verejnoprávneho správneho aktu a ak existuje právny základ, ktorý ich oprávňuje na prijatie takého aktu. Nemecké právo neumožňuje, aby orgán verejnej moci zasiahol do súkromnoprávnej zmluvy a ukončil ju aktom verejnej moci. Neobsahuje ani všeobecné oprávnenie, ktoré by takému orgánu umožňovalo konať v takmer všetkých oblastiach.

33

Nemecká vláda dodáva, že v každom prípade aj správny akt, ktorý prijal nemecký orgán verejnej moci, môže príjemca pomoci napadnúť na súde. Oneskorenie je teda vždy možné. Taká situácia je iba dôsledkom zásady účinnej súdnej ochrany. Preto nie je preukázané, že by prijatie správneho aktu skutočne umožnilo rýchlejšie vymoženie spornej pomoci než podanie súdnej žaloby.

34

Ustanovenia práva Únie takisto nemožno podľa názoru nemeckej vlády považovať za právne základy, ktoré by ju oprávňovali prijať správny akt. Sporné rozhodnutie je totiž určené dotknutému členskému štátu bez toho, aby spresňovalo postupy, podľa ktorých sa má uskutočniť vnútroštátne konanie o vrátení predmetnej pomoci. Okrem toho ani článok 14 ods. 3 nariadenia č. 659/1999 neobsahuje objasnenia týkajúce sa konania o vymáhaní pomoci. Toto ustanovenie i rozhodnutia Komisie, o aké ide v tejto veci, sa obmedzujú na úpravu vzťahov medzi Komisiou a dotknutým členským štátom a vo zvyšnej časti odkazujú na vnútroštátne procesné právo. Navyše článok 108 ods. 2 prvý pododsek ZFEÚ nie je dostatočne podrobný na to, aby vyvolal priamy účinok voči jednotlivcom, a stanovuje, že Komisia musí najprv prijať záväzné rozhodnutie s cieľom vymôcť pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom.

35

Nemecká vláda takisto tvrdí, že lehotu stanovenú Komisiou v rozhodnutí, o aké ide v tejto veci, treba vykladať ako lehotu na začatie konania a nie ako lehotu na vykonanie. V tejto lehote je dotknutý členský štát povinný iba zaviesť a uskutočniť všetky opatrenia potrebné na to, aby sa umožnilo vymáhanie predmetnej pomoci, a na opätovné zavedenie normálnych podmienok hospodárskej súťaže. Tento výklad je v súlade so znením článku 14 ods. 3 prvej vety nariadenia č. 659/1999, ktorý odkazuje na konania upravené vnútroštátnym právom. V prejednávanej veci TBG uskutočnila všetky opatrenia potrebné na vykonanie sporného rozhodnutia pred uplynutím lehoty, ktorú stanovovalo.

36

Je namieste spresniť, že aj keď sa účastníci konania vo svojej argumentácii odvolávajú na situáciu a skutkový stav pred prijatím sporného rozhodnutia, žaloba Komisie sa vzťahuje na nevykonanie tohto rozhodnutia, čoho sa týka aj preskúmanie Súdneho dvora.

37

Podľa článku 14 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 Komisia v prípade záporného rozhodnutia týkajúceho sa protiprávnej pomoci rozhodne, že dotknutý členský štát podnikne všetky nevyhnutné opatrenia, aby pomoc vymohol od príjemcu. Vymáhanie pomoci nebude vyžadovať, ak by to bolo v rozpore so všeobecnou zásadou práva Únie.

38

Vrátenie pomoci sa vykoná podľa článku 14 ods. 3 prvej vety nariadenia č. 659/1999 bezodkladne a v súlade s postupmi vnútroštátneho práva dotknutého členského štátu, pokiaľ tieto postupy umožňujú okamžité a účinné vykonanie rozhodnutia Komisie. Na tento účel dotknuté členské štáty podľa článku 14 ods. 3 poslednej vety uvedeného nariadenia podniknú všetky potrebné opatrenia, ktoré sú k dispozícii v ich príslušných právnych systémoch, vrátane predbežných opatrení, čím nie je dotknuté právo Únie.

39

Aj keď formulácia tohto článku odráža požiadavky zásady efektivity (rozsudok Scott a Kimberly Clark, C‑210/09, EU:C:2010:294, bod 20), vyplýva z neho i to, že uplatnenie práva dotknutého členského štátu na účel vymáhania sa uskutoční v súlade so zásadou jeho procesnej autonómie v prípade, keď neexistujú pravidlá práva Únie v danej oblasti, a pri dodržaní základných práv, najmä práva na spravodlivý proces vrátane práva na obhajobu. Z toho vyplýva, že právo Únie nevyžaduje, aby sa vymáhanie protiprávnej pomoci príslušným vnútroštátnym orgánom od príjemcu uskutočňovalo iba na základe rozhodnutia Komisie o vymáhaní.

40

Dotknutý členský štát si môže zvoliť prostriedky, ktorými vykoná svoju povinnosť vymôcť pomoc, o ktorej sa rozhodlo, že je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ zvolené opatrenia nebudú narušovať pôsobnosť a účinnosť práva Únie (rozsudok Scott a Kimberly Clark, EU:C:2010:294, bod 21 a citovaná judikatúra).

41

Pokiaľ ide o voľnosť členských štátov pri voľbe prostriedkov vymáhania takej pomoci, Súdny dvor objasnil, že táto voľnosť je obmedzená, lebo tieto prostriedky nesmú prakticky znemožňovať vymoženie požadované právom Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok Mediaset, C‑69/13, EU:C:2014:71, bod 34 a citovanú judikatúru). Uplatnenie vnútroštátnych postupov podlieha podmienke, že umožňujú okamžité a účinné vykonanie rozhodnutia Komisie, čo je podmienka, ktorá odráža požiadavky zásady efektivity zakotvenej v judikatúre Súdneho dvora (rozsudok Komisia/Taliansko, C‑243/10, EU:C:2012:182, bod 36 a citovaná judikatúra).

42

Opatrenia prijaté členským štátom musia byť vhodné na opätovné nastolenie bežných podmienok hospodárskej súťaže, ktoré boli narušené protiprávnou pomocou, ktorej vymáhanie je nariadené rozhodnutím Komisie (rozsudok Scott a Kimberly Clark, EU:C:2010:294, bod 22 a citovaná judikatúra).

43

V dôsledku toho sa otázka, či si dotknutý členský štát voľbou týchto prostriedkov splnil svoju povinnosť vymáhať pomoc vyhlásenú za nezlučiteľnú s vnútorným trhom so zreteľom na požiadavku efektivity, musí posudzovať od prípadu k prípadu podľa konkrétnych okolností danej veci.

44

V prejednávanej veci treba konštatovať, že žalovanej nemožno vytýkať, že si zvolila svoje občianske právo a podala žalobu na všeobecný súd, aby vymáhala spornú pomoc. V spisovom materiáli, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, sa nenachádza nič, čo by a priori vylučovalo použitie tohto práva a tohto súdu, avšak s výhradou konkrétnych okolností uplatnenia uvedeného práva žalovanou a jej starostlivosti pri účinnom vymáhaní spornej pomoci.

45

V tejto súvislosti treba predovšetkým uviesť, že preskúmanie uskutočnené vnútroštátnym súdom týkajúce sa exekučného titulu vydaného na účely vymáhania protiprávnej štátnej pomoci a prípadné zrušenie takého titulu sú iba vyjadrením zásady účinnej súdnej ochrany, ktorá podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok Scott a Kimberly Clark, EU:C:2010:294, bod 25 a citovanú judikatúru).

46

Rovnako je namieste konštatovať, že žalovaná nikdy nespochybňovala svoju povinnosť vymáhať spornú pomoc a že navyše podnikla konkrétne kroky na účely tohto vymáhania.

47

Je však nesporné, že ani ku dňu podania žaloby Komisiou, ani ku dňu pojednávania na Súdnom dvore nebola sporná pomoc vymožená, keďže nebola vyňatá z majetku podniku príjemcu.

48

Pokiaľ ide o prípadné odôvodnenie tohto výrazného omeškania, Súdny dvor rozhodol, že jediným dôvodom obrany, ktorý môže členský štát uplatniť proti žalobe o nesplnenie povinnosti, ktorú podala Komisia na základe článku 108 ods. 2 ZFEÚ, je dôvod založený na absolútnej nemožnosti vykonať predmetné rozhodnutie (rozsudky Komisia/Nemecko, 94/87, EU:C:1989:46, bod 8, a Komisia/Francúzsko, C‑441/06, EU:C:2007:616, bod 27 a citovaná judikatúra).

49

Ako poznamenal generálny advokát v bode 92 svojich návrhov, táto absolútna nemožnosť môže mať aj právnu povahu, pokiaľ vyplýva z rozhodnutí vydaných vnútroštátnymi súdmi, za predpokladu, že tieto rozhodnutia sú v súlade s právom Únie.

50

V tomto ohľade sa na prejednávanú vec uplatnia tieto úvahy.

51

V prvom rade treba pripomenúť, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že pokiaľ má niektorý členský štát ťažkosti pri vykonaní rozhodnutia Komisie, ktorým sa nariaďuje vymáhanie pomoci, musí jej predložiť tieto problémy na posúdenie a predložiť odôvodnenú žiadosť o predĺženie stanovenej lehoty spolu s návrhom potrebných zmien v tomto rozhodnutí, aby Komisii umožnil rozhodnúť podrobným rozhodnutím. V takom prípade členský štát a Komisia majú so zreteľom na článok 4 ods. 3 ZEÚ vzájomnú povinnosť lojálnej spolupráce s cieľom prekonať tieto ťažkosti (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Nemecko, EU:C:1989:46, bod 9; Komisia/Taliansko, EU:C:2012:182, body 41 a 42, ako aj Komisia/Grécko, C‑263/12, EU:C:2013:673, bod 32).

52

V prejednávanej veci je nesporné, že žalovaná nepodnikla potrebné kroky v smere uvedenom v tejto judikatúre Súdneho dvora, ktoré by mohli priviesť Komisiu k spolupráci s ňou s cieľom prekonať ťažkosti, ktoré prípadne vznikli pri uplatňovaní sporného rozhodnutia, a k účasti na hľadaní vhodného riešenia. Žalovaná najmä nepredložila Komisii na posúdenie problémy spojené s vymáhaním spornej pomoci v stanovenej lehote, ani Komisiu nepožiadala, aby táto lehota bola predĺžená.

53

V druhom rade žalovaná na odôvodnenie toho, že nevymohla spornú pomoc až do podania žaloby Komisie, ba až do pojednávania na Súdnom dvore, tvrdí, že spoločnosti TBG ako verejnému subjektu, ktorý poskytol túto pomoc, prináležalo podniknúť kroky potrebné na vymoženie uvedenej pomoci a že podľa nemeckého právneho poriadku možno pomoc, ktorá bola poskytnutá na základe pravidiel občianskeho práva, vymáhať iba podľa postupov, ktoré toto právo upravuje.

54

V tomto ohľade treba zdôrazniť, že povinnosť vymáhania spornej pomoci nemá len TBG, ale všetky orgány verejnej moci tohto členského štátu, každý vo svojej oblasti právomoci.

55

Pokiaľ ide o tvrdenie Komisie týkajúce sa nemeckého právneho poriadku, je namieste poznamenať, že žalovaná neuviedla, že by podniknuté kroky boli jediné dostupné na účely vymoženia spornej pomoci a že by neexistovali ďalšie prostriedky, ktoré by umožňovali vymáhanie v lehote stanovenej v článku 3 ods. 2 sporného rozhodnutia. V prípade, že by sa ukázalo, že pravidlá občianskeho práva neumožňujú zabezpečiť účinné vymáhanie spornej pomoci, by mohlo byť podľa okolností danej veci nevyhnutné vnútroštátne pravidlo neuplatniť (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Francúzsko, C‑232/05, EU:C:2006:651, bod 53) a použiť iné opatrenia, pričom také opatrenia nemožno vylúčiť z dôvodov založených na vnútroštátnom právnom poriadku.

56

V poslednom rade treba uviesť, že podľa judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa uplatnenia pravidiel Únie v oblasti štátnej pomoci článok 4 ods. 3 ZEÚ zakladá aj pre vnútroštátne súdy povinnosť lojálnej spolupráce s Komisiou a súdmi Únie, v rámci ktorej musia prijať všetky potrebné všeobecné alebo osobitné opatrenia vhodné na zabezpečenie plnenia si záväzkov vyplývajúcich z práva Únie a nesmú prijať žiadne opatrenia, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie cieľov Zmluvy (pozri v tomto zmysle rozsudok Mediaset, EU:C:2014:71, bod 29 a citovanú judikatúru).

57

Rovnako je potrebné uviesť, ako to poznamenal generálny advokát v bode 91 svojich návrhov, že požiadavky stanovené Súdnym dvorom v jeho rozsudkoch Zuckerfabrik Süderdithmarschen a Zuckerfabrik Soest (C‑143/88 a C‑92/89, EU:C:1991:65) a Atlanta Fruchthandelsgesellschaft a i. (I) (C‑465/93, EU:C:1995:369) sú tiež uplatniteľné na žaloby na vnútroštátnej úrovni majúce za cieľ prerušenie konania o vymáhaní pomoci, ktoré nariadila Komisia.

58

V prejednávanej veci neboli požiadavky stanovené touto judikatúrou dodržané, ako to dosvedčuje skutočnosť, že Bundesgerichtshof 13. septembra 2012 zrušil posledné rozhodnutia o prerušení konania o vymáhaní, ktoré prijali Landgericht Mühlhausen a Thüringer Oberlandesgericht, keď dospel k záveru, že tieto súdy nevyhodnotili správne kritériá odvodené z judikatúry Súdneho dvora.

59

So zreteľom na okolnosti tejto veci a predchádzajúce úvahy treba konštatovať, že omeškanie týkajúce sa vykonania sporného rozhodnutia nie je odôvodnené. Žalovaná nepreukázala, že bolo pre ňu absolútne právne nemožné uskutočniť primerané opatrenia, aby toto rozhodnutie malo plný účinok.

60

Je vhodné poznamenať, že článok 288 ZFEÚ, o ktorý Komisia takisto opiera svoju žalobu, predstavuje ustanovenie všeobecnej povahy, zatiaľ čo štátnu pomoc osobitne upravujú článok 108 ZFEÚ a nariadenie č. 659/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie tohto článku. Preto nie je potrebné konštatovať nesplnenie povinnosti aj podľa článku 288 ZFEÚ. Rovnaké konštatovanie platí, pokiaľ ide o zásadu efektivity, ktorá vyplýva z článku 14 tohto nariadenia.

61

V dôsledku toho je opodstatnený záver, že Spolková republika Nemecko si tým, že neprijala všetky potrebné opatrenia, aby vymohla spornú pomoc uvedenú v spornom rozhodnutí od jej príjemcu, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 108 ods. 2 ZFEÚ a článku 14 ods. 3 nariadenia č. 659/1999, ako aj z článkov 1 až 3 tohto rozhodnutia.

62

Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Spolkovú republiku Nemecko na náhradu trov konania a Spolková republika Nemecko nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol a vyhlásil: