—

estónska vláda, v zastúpení: M. Linntam, splnomocnená zástupkyňa,

—

grécka vláda, v zastúpení: I. Bakopoulos a O. Souropani, splnomocnení zástupcovia,

—

švédska vláda, v zastúpení: U. Persson, splnomocnená zástupkyňa,

—

Európska komisia, v zastúpení: J. Hottiaux, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci C. Ginter, advokaat,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 13 ods. 1 písm. h) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 (Ú. v. EÚ L 102, s. 1).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou A. Karuse AS (ďalej len „Karuse“) a Politsei‑ ja Piirivalveamet (policajná prefektúra Juh) v súvislosti s rozhodnutím policajta podriadiť vozidlo patriace tejto spoločnosti, v ktorom nebol nainštalovaný tachograf spĺňajúci zákonné požiadavky, mimoriadnej technickej kontrole.

3

Nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 z 20. decembra 1985 o záznamovom zariadení v cestnej doprave (Ú. v. ES L 370, s. 8; Mim. vyd. 07/001, s. 227), zmenené a doplnené nariadením č. 561/2006 (ďalej len „nariadenie č. 3821/85“), vo svojom článku 3 ods. 1 a 2 stanovuje:

„1.   Záznamové zariadenie sa inštaluje a použije vo vozidlách evidovaných v členskom štáte, ktoré sa používajú na cestnú osobnú a nákladnú dopravu, okrem vozidiel uvedených v článku 3 nariadenia (ES) č. 561/2006…

2.   Členské štáty môžu vyňať vozidlá uvedené v článku 13 ods. 1 a ods. 3 nariadenia (ES) č. 561/2006 z rozsahu uplatňovania tohto nariadenia.“

4

Odôvodnenie 17 nariadenia č. 561/2006 stanovuje:

„Toto nariadenie má za cieľ zlepšiť sociálne podmienky zamestnancov, na ktorých sa nariadenie vzťahuje, ako aj zlepšiť celkovú bezpečnosť na cestách…“

5

Článok 1 nariadenia č. 561/2006 stanovuje:

„Toto nariadenie stanovuje pravidlá o časoch jazdy, prestávkach a dobách odpočinku vodičov, pôsobiacich v cestnej nákladnej i osobnej doprave, s cieľom harmonizovať podmienky hospodárskej súťaže medzi druhmi vnútrozemskej dopravy, a to najmä vzhľadom na odvetvie cestnej dopravy, zlepšiť pracovné podmienky a bezpečnosť na cestách. Cieľom tohto nariadenia je tiež podporovať lepšie monitorovanie a postup zabezpečenia dodržiavania predpisov členskými štátmi a vylepšené pracovné postupy v odvetví cestnej dopravy.“

6

Články 5 až 9 tohto nariadenia uvádzajú normy vzťahujúce sa na posádku vozidla určeného na prepravu, časy jazdy, prestávky, ako aj na doby odpočinku.

7

Článok 13 ods. 1 uvedeného nariadenia stanovuje:

„Ak tým nebudú dotknuté ciele stanovené v článku 1, môže každý členský štát na svojom vlastnom území alebo so súhlasom dotknutých štátov na území iného členského štátu udeliť výnimky a tieto výnimky individuálne podmieniť, z článkov 5 až 9, ktoré sa vzťahujú na dopravu:

…

…“

8

Zákon o cestnej premávke zo 14. decembra 2000 (RT I 2001, 3, 6) v znení vzťahujúcom sa na spor vo veci samej (ďalej len „LS“) v § 203 stanovuje:

„Osobitné požiadavky v oblasti pracovného času a odpočinku vodiča

…

…

…“

9

§ 204 LS stanovuje:

„Používanie tachografu

…

10

Podľa § 71 LS nazvaného „Vozidlo v špeciálnej službe“:

…

…

11

§ 10 zákona o cestách (Teeseadus) zo 17. februára 1999 (RT I 1999, 26, 377, ďalej len „TeeS“), nazvaný „Stav cesty“, uvádza:

12

§ 14 TeeS, ktorý sa týka úloh súvisiacich s cestami, stanovuje:

13

§ 17 ods. 3 TeeS vzťahujúci sa na plánovanie, výstavbu, opravy a údržbu ciest stanovuje:

14

Dňa 19. augusta 2009, pri kontrole na verejnej ceste, policajt prefektúry Lõuna Politseiprefektuur zastavil kamión patriaci spoločnosti Karuse, ktorý viezol náklad štrku na stavenisko týkajúce sa prác na ceste. Vozidlo bolo zastavené približne 42 kilometrov od sídla uvedenej spoločnosti a približne 10 kilometrov od miesta, kde sa tieto práce vykonávali.

15

Tento policajt na jednej strane uložil vodičovi kamiónu pokutu vo výške 900 estónskych korún (EEK) najmä za to, že viedol vozidlo, ktoré nemalo tachograf umožňujúci kontrolovať dodržiavanie času jazdy a odpočinku vodičov v súlade s požiadavkami uvedenými v LS. Na druhej strane z rovnakého dôvodu žiadal, aby bolo vedené vozidlo podrobené mimoriadnej technickej kontrole.

16

Z osvedčenia o evidencii uvedeného kamiónu vyplýva, že ide o trojosové vyklápacie nákladné vozidlo s prípustnou celkovou hmotnosťou 25,5 tony. Časť tohto osvedčenia určená na poznámky obsahuje zápis „vozidlo údržby“.

17

Karuse podala na Tartu halduskohus (Správny súd v Tartu) žalobu, ktorou navrhovala zrušenie rozhodnutia policajta v rozsahu, v akom vyžadovalo uskutočnenie mimoriadnej technickej kontroly. Okrem iného v tejto súvislosti tvrdila, že predmetné vozidlo je vozidlom údržby, ako potvrdzuje jeho osvedčenie o evidencii, a že v čase kontroly bolo na ceste k stavenisku s nákladom štrku určeného na práce na údržbe cesty. Preto sa na toto vozidlo vzťahovala výnimka z povinnosti používať tachograf upravená v § 203 ods. 8 bode 8 LS.

18

Táto žaloba bola zamietnutá rozhodnutím z 9. decembra 2009 z dôvodu, že samotný zápis „vozidlo údržby“ uvedený v osvedčení o evidencii nestačí na to, aby predmetné vozidlo automaticky tento štatút získalo, a z tohto samotného dôvodu neoslobodzuje od povinnosti používať tachograf. Tartu halduskohus tiež usúdil, že predmetné práce nebolo možné považovať za práce na údržbe cesty v zmysle § 14 TeeS, v rámci ktorých sú vozidlá, ktoré sa používajú na tieto práce, oslobodené od používania tachografu.

19

Dňa 5. januára 2010 podala Karuse proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na Tartu ringkonnakohus (Odvolací súd v Tartu).

20

Tvrdila, že údržba cesty predpokladá používanie určitých materiálov a potrebnej techniky, ktoré sa na stavenisko privážajú dopravnými prostriedkami používanými aj na vykonanie prác na údržbe. V tomto prípade bolo predmetné vozidlo použité na vysypanie štrku na verejnú cestu, na ktorej sa vykonávali údržbové práce, pričom vodič tohto vozidla bol poverený aj touto úlohou. Preto usudzuje, že preprava materiálu určeného na práce na ceste sa musí považovať za súčasť údržby cesty.

21

Lõuna Politseiprefektuur naopak navrhuje zamietnutie odvolania a potvrdenie rozhodnutia Tartu halduskohus.

22

Tartu ringkonnakohus v rozhodnutí, ktorým podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, najmä pripomína, že Estónska republika takmer doslovne prebrala výnimku uvedenú v článku 13 ods. 1 písm. h) nariadenia č. 561/2006, a z tohto dôvodu je vhodné, aby sa pri posúdení pojmu „vozidlá používané v súvislosti s údržbou ciest“ uvedeného v § 203 ods. 8 bode 8 zohľadnili pravidlá uplatňovania práva Únie.

23

V tejto súvislosti vnútroštátny súd spresňuje, že okrem rozsudku z 25. júna 1992, British Gas (C-116/91, Zb. s. I-4071), týkajúceho sa výkladu pojmu „vozidlá, ktoré sa používajú na plynárenské služby [neoficiálny preklad]“, a rozsudku z 21. marca 1996, Mrozek a Jäger (C-335/94, Zb. s. I-1573), ktorý sa venoval výkladu pojmu „vozidlá, ktoré sa používajú na odvoz odpadu“, neexistuje judikatúra Súdneho dvora, ktorá by v okolnostiach veci samej umožnila jednoznačným spôsobom vykladať pojem „vozidlá používané v súvislosti s údržbou ciest“ v zmysle článku 13 ods. 1 písm. h) nariadenia č. 561/2006.

24

Za týchto podmienok Tartu ringkonnakohus rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa formulácia ‚v súvislosti s údržbou ciest‘, použitá pri definícii výnimky, ktorú umožňuje článok 13 ods. 1 písm. h) [nariadenia č. 561/2006], vykladať v tom zmysle, že zahŕňa vyklápacie nákladné motorové vozidlá s prípustnou celkovou hmotnosťou 25,5 tony, ktoré po verejnej ceste prepravujú štrk zo štrkoviska [kde sa ťaží,] na miesto, kde sa vykonáva oprava a údržba cesty?“

25

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa pojem „vozidlá používané v súvislosti s údržbou ciest“ uvedený v článku 13 ods. 1 písm. h) nariadenia č. 561/2006 týkajúci sa vozidiel, ktoré môžu byť oslobodené od používania tachografu, má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje na vozidlo prepravujúce štrk z miesta nakládky na miesto, kde sa vykonáva údržba cesty.

26

Na úvod treba pripomenúť, že ustanovenia článku 13 ods. 1 písm. h) nariadenia č. 561/2006 v podstate preberajú ustanovenia článku 4 bodu 6 nariadenia Rady (EHS) č. 3820/85 z 20. decembra 1985 o zosúlaďovaní niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy (Ú. v. ES L 370, s. 1; Mim. vyd. 05/001, s. 319).

27

Vzhľadom na to, že nariadenie č. 561/2006 nevykonalo podstatné zmeny, pokiaľ ide o podmienky, ktorým podliehali výnimky upravené v článku 4 bode 6 nariadenia č. 3820/85, a že ciele sledované uvedenými nariadeniami sú zhodné, je vhodné inšpirovať sa výkladom Súdneho dvora v citovaných rozsudkoch British Gas, ako aj Mrozek a Jäger, ktorý sa týkal výnimiek upravených posledným uvedeným ustanovením.

28

Súdny dvor v uvedených rozsudkoch rozhodol, že vzhľadom na to, že uvedené ustanovenie nariadenia č. 3820/85 vymenúva určité kategórie vozidiel, ktoré sú vylúčené z pôsobnosti tohto nariadenia, a predstavuje tak výnimku zo všeobecného režimu, nemožno toto ustanovenie vykladať spôsobom, ktorý by rozširoval jeho účinky nad rámec toho, čo je potrebné na zabezpečenie ochrany záujmov, ktoré zaručuje. Okrem toho rozsah výnimiek, ktoré stanovuje, sa musí určiť s prihliadnutím na cieľ predmetného ustanovenia (pozri rozsudky British Gas, už citovaný, bod 12; Mrozek a Jäger, už citovaný, bod 9; z 21. marca 1996, Goupil, C-39/95, Zb. s. I-1601, bod 8). Súdny dvor sa rovnako vyjadril, aj pokiaľ ide o výnimky upravené v článku 13 ods. 1 písm. d) a v článku 3 písm. h) nariadenia č. 561/2006 (rozsudky zo 17. marca 2005, Raemdonck a Raemdonck‑Janssens, C-128/04, Zb. s. I-2445, bod 19; z 28. júla 2011, Seeger, C-554/09, Zb. s. I-7131, bod 33, ako aj z 3. októbra 2013, Lundberg, C‑317/12, bod 20).

29

V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že účelom nariadenia č. 561/2006 je, ako vyplýva najmä z jeho odôvodnenia 17 a článku 1, harmonizovať podmienky hospodárskej súťaže v odvetví cestnej dopravy a zlepšiť pracovné podmienky a bezpečnosť na cestách, pričom tieto ciele sú premietnuté najmä do povinnosti vybaviť vozidlá cestnej dopravy schváleným tachografom, ktorý umožňuje kontrolovať dodržiavanie časov jazdy a odpočinku vodičov (pozri rozsudok Lundberg, už citovaný, bod 31 a citovanú judikatúru).

30

Pokiaľ ide o záujmy, ktorých ochranu chce článok 13 ods. 1 písm. h) nariadenia č. 561/2006 zaručiť, treba poukázať na to, že výnimky upravené v tomto ustanovení sú založené na povahe služieb, na ktoré sa vozidlá používajú. Z výpočtu uvedeného v tomto ustanovení vyplýva, že služby, na ktoré sa toto ustanovenie vzťahuje, predstavujú všetky všeobecné služby vo verejnom záujme (pozri v tomto zmysle, v súvislosti s článkom 4 bodom 6 nariadenia č. 3820/85, rozsudky British Gas, už citovaný, bod 13; Mrozek a Jäger, už citovaný, bod 10, a Goupil, už citovaný, bod 9).

31

Súdny dvor, ktorý bol požiadaný o konkrétnejší výklad pojmu „vozidlá, ktoré sa používajú na plynárenské služby“, obsiahnutého v článku 4 bode 6 nariadenia č. 3820/85, rozhodol, že výnimka upravená v tomto ustanovení sa vzťahuje len na vozidlá používané v rámci prepravy, ktorá v celom rozsahu a výlučne súvisí s výrobou, dodávkami alebo distribúciou zemného plynu alebo údržbou zariadení, ktoré sú na tento účel potrebné, čiže uvedená výnimka sa nevzťahuje na vozidlá, ktoré sa v celom rozsahu alebo čiastočne používajú na prepravu domácich plynových spotrebičov (rozsudok British Gas, už citovaný, bod 21).

32

Akýkoľvek iný výklad tohto pojmu by znamenal zásah najmä do cieľa spočívajúceho v odstraňovaní nerovností spôsobilých narúšať hospodársku súťaž v oblasti cestnej dopravy. Podnik, ktorý by vykonával svoje činnosti v oblasti výroby, dodávok alebo distribúcie zemného plynu, ale ktorý by dodával aj domáce plynové spotrebiče, a bol by pritom oslobodený od povinnosti používať vo vozidlách používaných na prepravu takýchto prístrojov tachograf, by mal v porovnaní s podnikmi, ktoré by dodávali len takéto prístroje, konkurenčnú výhodu, keďže by usporil na nákladoch spojených s inštaláciou a údržbou uvedených prístrojov v týchto vozidlách, pričom ostatné podniky dodávajúce domáce plynové spotrebiče by takéto náklady museli znášať (pozri rozsudok British Gas, už citovaný, bod 19).

33

Pokiaľ ide o pojem „odvoz odpadu“ uvedený v článku 4 bode 6 nariadenia č. č. 3820/85, Súdny dvor rozhodol, že tento pojem sa vzťahuje len na odvoz odpadu z miesta, na ktorom bol uložený. Konštatoval, že vozidlá používané na túto činnosť sa presúvajú na obmedzenú vzdialenosť a počas krátkeho času, pričom doprava zostáva doplnkovou činnosťou k odvozu. Z toho vyplýva, že preprava odpadu, ktorá nespĺňa tieto kritériá, nemôže byť oslobodená od povinnosti používať tachograf (pozri rozsudok Mrozek a Jäger, už citovaný, bod 12).

34

Na otázku položenú vnútroštátnym súdom treba odpovedať práve vzhľadom na túto judikatúru.

35

V prvom rade, pokiaľ ide o výlučnosť dopravy, o ktorú ide vo veci samej, zo spisu vyplýva, že v prejednávanom prípade bol štrk určený len na práce na údržbe cesty. Z toho vyplýva, že táto preprava v celom rozsahu a výlučne súvisela s údržbou cesty v zmysle článku 13 ods. 1 písm. h) nariadenia č. 561/2006 (pozri v tomto zmysle rozsudok British Gas, už citovaný, bod 21).

36

V druhom rade, pokiaľ ide o otázku, či predmetná preprava mala vo vzťahu k prácam na údržbe cesty len doplnkovú povahu, treba usúdiť, že aby to tak bolo, dotknuté vozidlo sa musí priamo používať na vysýpanie štrku na poškodené časti cesty (pozri analogicky rozsudok Mrozek a Jäger, už citovaný, bod 12). Naopak na samotnú prepravu štrku určeného na práce na údržbe cesty nemožno hľadieť tak, že by sa na ňu mohla vzťahovať výnimka upravená v článku 13 ods. 1 písm. h) nariadenia č. 561/2006.

37

Tento výklad je v súlade s cieľom uvedeným v článku 1 nariadenia č. 561/2006, spočívajúcim v odstraňovaní nerovností spôsobilých narúšať hospodársku súťaž v oblasti cestnej dopravy. Súdny dvor totiž rozhodol, že výnimku upravenú v článku 13 ods. 1 písm. h) nariadenia č. 561/2006 môžu využívať tak orgány verejnej moci, ako aj súkromné podniky, ktoré pod dohľadom uvedených orgánov verejnej moci zabezpečujú všeobecné služby vo verejnom záujme (rozsudok Mrozek a Jäger, už citovaný, bod 15). Preto môže prepravu materiálu potrebného na účely prác na údržbe vykonávať, ako je to vo veci samej, súkromný poskytovateľ, a táto preprava tak môže predstavovať obchodnú činnosť, ktorá ako taká podlieha hospodárskej súťaži.

38

Za týchto podmienok by oslobodenie vozidla takéhoto poskytovateľa, ktoré by vykonávalo len prepravu štrku na stavenisko, od povinnosti používať tachograf, udelilo takémuto poskytovateľovi konkurenčnú výhodu vo vzťahu k poskytovateľom z toho istého odvetvia, keďže tento poskytovateľ by usporil na nákladoch spojených s inštaláciou a údržbou uvedených kontrolných prístrojov v týchto vozidlách (pozri v tomto zmysle rozsudok British Gas, už citovaný, bod 19).

39

Okrem toho, hoci nariadenie č. 561/2006 nestanovuje, že na to, aby sa na vozidlá používané v súvislosti s údržbou a kontrolou ciest vzťahovala výnimka upravená v článku 13 ods. 1 písm. h) uvedeného nariadenia, sa tieto vozidlá musia používať len v blízkosti miesta prác na údržbe cesty, predsa ide o okolnosť, ktorú treba pri posudzovaní doplnkovej povahy dopravy vo vzťahu k uvedeným prácam zohľadniť (pozri analogicky rozsudok Mrozek a Jäger, už citovaný, bod 12).

40

Vozidlá, ktorých presuny sú časovo a priestorovo obmedzené, totiž môžu byť oslobodené od povinnosti byť vybavené tachografom bez zásahu do cieľov nariadenia č. 561/2006 týkajúcich sa zlepšovania pracovných podmienok a bezpečnosti na cestách.

41

Naopak dôsledkom takého rozšírenia výnimky upravenej v článku 13 ods. 1 písm. h) tohto nariadenia na vozidlá, ktoré sa presúvajú na relatívne dlhú vzdialenosť, by bolo, že vodiči takýchto vozidiel by mohli šoférovať počas dlhých hodín bez odpočinku, čo by mohlo zasahovať do uvedených cieľov (pozri v tomto zmysle rozsudok Seeger, už citovaný, bod 36).

42

V tomto kontexte je však vhodné pripomenúť, že ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 28 tohto rozsudku, rozsah výnimky upravenej v článku 13 ods. 1 písm. h) nariadenia č. 561/2006 sa musí určiť s prihliadnutím na ciele uvedeného nariadenia vrátane bezpečnosti na cestách.

43

V tomto rámci je dôležité zohľadniť skutočnosť, že údržba ciest zahŕňa rozsiahlu škálu rôznych prác ako najmä oprava poškodení cesty, boj s poľadovicou alebo odhŕňanie snehu. Tieto práce sú charakteristické najmä ťažkým plánovaním, ktoré sa líši v závislosti od udalostí, ktoré spôsobili škody na verejnej ceste, a potrebou rýchleho vykonania. Navyše frekvencia týchto prác vo veľkej miere závisí od poveternostných podmienok a od vzdialeností medzi rôznymi miestami prác, ktoré majú používané vozidlá prejsť, pričom tieto podmienky sa môžu v rôznych regiónoch Únie líšiť. Je to tak, pokiaľ ide o dlhšie vzdialenosti medzi aglomeráciami členských štátov charakteristických nízkou hustotou obyvateľstva, ako sú najmä členské štáty nachádzajúce sa na severe Európskej únie, v protiklade k určitým regiónom v členských štátoch strednej Európy.

44

V tejto veci z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že predmetné vozidlo bolo zastavené približne 42 kilometrov od sídla spoločnosti Karuse a približne 10 kilometrov od miesta, kde sa vykonávali práce. Naproti tomu vzdialenosť medzi miestom týchto prác a miestom, kde bol do tohto vozidla naložený štrk, uvedená nebola.

45

Preto prináleží vnútroštátnemu súdu, aby pri zohľadnení všetkých okolností sporu, ktorý prejednáva, a vyššie uvedených úvah týkajúcich sa geografických a klimatických osobitostí prevažujúcich v danom regióne posúdil, či presun vozidla, o ktoré ide vo veci samej, dodržiava požiadavku obmedzenej vzdialenosti a krátkeho času, aby predmetná doprava nezasahovala do cieľov nariadenia č. 561/2006.

46

Napokon treba konštatovať, že článok 13 ods. 1 písm. h) nariadenia č. 561/2006 nestanovuje, že na to, aby vozidlá používané v rámci činností, ktoré sú v ňom vymenované, mohli využívať výnimku podľa tohto ustanovenia, podliehajú tieto vozidlá obmedzeniu týkajúcemu sa ich prípustnej celkovej hmotnosti alebo technických špecifikácií. Preto nie je na mieste, aby sa v rámci odpovede na položenú otázku zohľadnila prípustná celková hmotnosť vozidla použitého v tomto prípade, predstavujúca 25,5 tony, ani skutočnosť, že ide o vyklápacie nákladné vozidlo.

47

Napokon je vhodné spresniť, že v takto definovaných medziach sa článok 13 ods. 1 písm. h) nariadenia č. 561/2006 vzťahuje aj na jazdy naprázdno, ktoré vykonávajú vozidlá používané v súvislosti s údržbou cesty, a na ich presuny v rámci prípravy uvedených prepráv (pozri v tomto zmysle rozsudok Mrozek a Jäger, už citovaný, bod 14).

48

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať, že pojem „vozidlá používané v súvislosti s údržbou ciest“ uvedený v článku 13 ods. 1 písm. h) nariadenia č. 561/2006 a týkajúci sa vozidiel, ktoré môžu byť oslobodené od používania tachografu, sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje na vozidlá prepravujúce materiál na miesto, kde sa vykonáva údržba cesty, pod podmienkou, že preprava v celom rozsahu a výlučne súvisí s vykonaním uvedených prác a má k nim doplnkovú povahu. Posúdenie, či ide o taký prípad, prináleží vnútroštátnemu súdu pri zohľadnení všetkých relevantných okolností veci samej.

49

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:

Pojem „vozidlá používané v súvislosti s údržbou ciest“ uvedený v článku 13 ods. 1 písm. h) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85, týkajúci sa vozidiel, ktoré môžu byť oslobodené od používania tachografu, sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje na vozidlá prepravujúce materiál na miesto, kde sa vykonáva údržba cesty, pod podmienkou, že preprava v celom rozsahu a výlučne súvisí s vykonaním uvedených prác a má k nim doplnkovú povahu. Posúdenie, či ide o taký prípad, prináleží vnútroštátnemu súdu pri zohľadnení všetkých relevantných okolností veci samej.