1. 

Možno štátnemu príslušníkovi tretieho štátu, ktorý má vízovú povinnosť, umožniť vstup na územie Európskej únie, pokiaľ sa na vonkajšej hranici preukáže platným vízom, ktoré je súčasťou neplatného cestovného dokladu, a platným cestovným dokladom, ktorý však neobsahuje vízum? To je základnou otázkou tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

2.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) ( 2 ), má podľa svojho článku 1 za cieľ stanoviť „pravidlá, ktorými sa spravuje hraničná kontrola osôb, ktoré prekračujú vonkajšie hranice členských štátov Európskej únie“.

3.

Článok 5 ods. 1 kódexu schengenských hraníc takto vymenúva podmienky vstupu pre štátnych príslušníkov tretích krajín:

a)

majú platný cestovný doklad alebo doklady, ktoré ich oprávňujú prekročiť hranicu;

b)

majú platné vízum v prípade, že sa vyžaduje…

4.

Článok 5 ods. 4 písm. b) kódexu schengenských hraníc stanovuje:

b)

vstup na územia členských štátov sa môže povoliť štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorí spĺňajú podmienky stanovené v odseku 1, okrem tých, ktoré sú stanovené pod písm. b), a ktorí na hranici preukážu svoju totožnosť, ak sa im udelí vízum na hranici…

5.

Článok 7 ods. 3 kódexu schengenských hraníc znie:

„Štátni príslušníci tretej krajiny sa podrobia dôkladnej kontrole na vstupe aj výstupe.

6.

Článok 10 ods. 1 písm. b) kódexu schengenských hraníc stanovuje, že „cestovné doklady štátnych príslušníkov tretej krajiny sa systematicky označujú odtlačkom pečiatky na vstupe a na výstupe. Odtlačok pečiatky na vstupe a výstupe sa dáva najmä na… doklady umožňujúce prekročiť hranicu štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorým bolo vízum vydané členským štátom na hranici“.

7.

Článok 13 ods. 1 kódexu schengenských hraníc uvádza, že „vstup na územie členských štátov sa odoprie štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý nespĺňa všetky podmienky na vstup stanovené v článku 5 ods. 1“.

8.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex) ( 3 ), má podľa svojho článku 1 ods. 1 za cieľ stanoviť „postupy a podmienky udeľovania víz na tranzit cez územie členských štátov alebo plánované pobyty na ich území, ktorých dĺžka počas ľubovoľného šesťmesačného obdobia nepresahuje tri mesiace“.

9.

Článok 12 vízového kódexu, ktorý upravuje cestovné doklady, znie:

„Žiadateľ predloží platný cestovný doklad, ktorý spĺňa tieto kritériá:

10.

Článok 21 ods. 3 vízového kódexu spresňuje, že „pri kontrole toho, či žiadateľ spĺňa požiadavky na vstup, konzulárny úrad overí… či predložený cestovný doklad nie je falošný alebo pozmenený“.

11.

Článok 34 vízového kódexu uvádza:

12.

§ 4 ods. 1 body 1 a 2 zákona o imigrácii (Imigrācijas likums) znie:

„1.   Cudzinec má právo na vstup do Lotyšskej republiky a pobyt v nej, ak je zároveň držiteľom:

13.

§ 21 ods. 1 zákona o imigrácii ukladá prepravcovi povinnosť ubezpečiť sa, že prepravovaný cudzinec vlastní doklady potrebné na vstup do Lotyšskej republiky. Sankciou za porušenie tejto povinnosti je uloženie správnej pokuty.

14.

Dňa 8. októbra 2010 prepravila letecká spoločnosť AS Air Baltic Corporation (ďalej len „Air Baltic Corporation“) letom z Moskvy (Rusko) do Rigy (Lotyšsko) indického štátneho príslušníka, ktorý sa pri hraničnej pasovej kontrole uskutočnenej pri príchode preukázal platným indickým pasom bez schengenských víz, ako aj zrušeným indickým pasom so schengenským vízom kategórie „C“ na viacnásobný vstup do krajín schengenského priestoru, vydaným v Talianskej republike a platným od 25. mája 2009 do 25. mája 2014. Zrušený pas indického občana obsahoval túto poznámku: „Pas bol zrušený. Platné víza v tomto pase zostávajú aj naďalej v platnosti“.

15.

Lotyšské úrady poverené kontrolou, či štátni príslušníci tretích štátov spĺňajú podmienky vstupu na územie Únie, odmietli indickému štátnemu príslušníkovi vstup na územie Lotyšskej republiky z dôvodu, že nemá platné vízum, ktoré by sa nachádzalo v platnom cestovnom doklade.

16.

Okrem toho sa lotyšská pohraničná stráž domnievala, že letecká spoločnosť tým, že do Lotyšska prepravila cestujúceho, ktorý nemal dokumenty nevyhnutné na svoj vstup na lotyšské územie, porušila vnútroštátne imigračné predpisy. V dôsledku toho rozhodnutím zo 14. októbra 2010 uložila uvedenej spoločnosti správnu pokutu vo výške 2000 lotyšských latusov (LVL).

17.

Air Baltic Corporation podala sťažnosť u vedúceho pohraničnej stráže členského štátu, ktorý potvrdil pokutu rozhodnutím z 9. decembra 2010. Air Baltic Corporation teda podala prvú žalobu, ktorá bola zamietnutá 12. augusta 2011.

18.

Následne Air Baltic Corporation podala odvolanie na Administratīvā apgabaltiesa (Lotyšsko), ktorým navrhuje zrušiť rozhodnutie o uložení dotknutej správnej pokuty.

19.

Ako uvádza vnútroštátny súd, hoci lotyšský zákon ukladá povinnosť predložiť na hraniciach platné vízum uvedené v platnom cestovnom doklade, z práva Únie nevyplýva jasne, že vyžaduje, aby štátni príslušníci tretích štátov, ktorí majú vízovú povinnosť, ( 5 ) boli v čase prekročenia vonkajších hraníc Únie držiteľmi platného víza uvedeného v platnom cestovnom doklade, ani to, že zrušenie cestovného dokladu, ktorý obsahuje vízum, má akýkoľvek vplyv na platnosť tohto víza. Kladie si teda otázku, či pohraničná stráž v skutočnosti mohla považovať indického štátneho príslušníka za osobu bez cestovných dokladov nevyhnutných na prekročenie hraníc. Napokon uvádza, ako to jasne preukázali účastníci konania pred týmto súdom, že v prípadoch, v ktorých sa štátni príslušníci tretích štátov na vonkajších hraniciach preukážu tak platným vízom obsiahnutým v neplatnom cestovnom doklade, ako aj samostatným platným cestovným dokladom, je prax orgánov členských štátov odlišná.

20.

Vzhľadom na ťažkosti týkajúce sa výkladu práva Únie teda Administratīvā apgabaltiesa rozhodol prerušiť konanie a návrhom na začatie prejudiciálneho konania, ktorý bol kancelárii Súdneho dvora doručený 7. decembra 2012, položil Súdnemu dvoru na základe článku 267 ZFEÚ tieto tri prejudiciálne otázky:

21.

Air Baltic Corporation, lotyšská, talianska a fínska vláda, Švajčiarska konfederácia ( 6 ), ako aj Európska komisia predložili Súdnemu dvoru písomné pripomienky.

22.

Na pojednávaní, ktoré sa konalo 19. marca 2014, svoje pripomienky predniesli Air Baltic Corporation, lotyšská a fínska vláda, ako aj Komisia.

23.

Pokiaľ by neplatnosť cestovného dokladu, v ktorom je uvedené vízum, mala mať vplyv na platnosť samotného víza, otázka, či štátnemu príslušníkovi tretieho štátu možno povoliť vstup na územie Únie, hoci je držiteľom neplatného cestovného dokladu obsahujúceho vízum a platného cestovného dokladu, by nevznikla.

24.

Je preto potrebné zmeniť poradie otázok, ktoré položil vnútroštátny súd, a začať posúdením druhej otázky. Následne preskúmam otázku, či kódex schengenských hraníc vyžaduje, aby v čase prekročenia vonkajšej hranice Únie bolo platné vízum obsiahnuté v platnom cestovnom doklade. Napokon, v prípade zápornej odpovede bude treba posúdiť, či v kontexte kódexu schengenských hraníc a vízového kódexu môžu členské štáty uložiť dodatočnú podmienku vstupu vzhľadom na podmienky, ktoré stanovujú uvedené kódexy.

25.

Najskôr by som chcel uviesť, že článok 34 vízového kódexu upravuje podmienky, za ktorých možno vízum zrušiť alebo odvolať. Podľa tohto článku sa vízum zruší, ak sa preukáže, že v čase udelenia víza neboli splnené podmienky na jeho udelenie ( 7 ) alebo odvolá, ak sa preukáže, že podmienky na jeho udelenie už nie sú splnené. ( 8 )

26.

V oboch prípadoch vízový kódex spresňuje, že je úlohou príslušných orgánov členského štátu, ktoré vízum udelili, alebo príslušných orgánov iného členského štátu, aby rozhodli o zrušení alebo odvolaní víza. ( 9 ) Právomoc rozhodnúť o platnosti víza teda majú výlučne orgány členských štátov.

27.

Odvolanie alebo zrušenie víza sa označí pečiatkou s príslušným textom na samotnom víze. ( 10 ) Rozhodnutie zrušiť alebo odvolať vízum, ako aj jeho odôvodnenie treba oznámiť držiteľovi víza prostredníctvom štandardného formulára. ( 11 )

28.

Z tohto formulára vyplýva, že strata platnosti cestovného dokladu predloženého v čase žiadosti o víza nepatrí medzi dôvody, ktoré môžu odôvodniť zrušenie alebo odvolanie víza. Na základe daného formulára jediný dôvod, ktorý sa týka priamo cestovného dokladu, je prípad, že predložený cestovný doklad je „falošný alebo pozmenený“.

29.

Vzhľadom na to, že nie je sporné, že indický štátny príslušník dotknutý v rámci sporu vo veci samej spĺňal podmienky pre udelenie víza v čase, keď oň požiadal, otázkou zostáva, či strata platnosti cestovného pasu, ktorý obsahoval vízum, mohla viesť k zrušeniu uvedeného víza.

30.

Nepochybne, v čase podania žiadosti o vízum musí dotknutá osoba predložiť platný cestovný doklad. Zo znenia článku 34 v spojení s prílohou VI vízového kódexu však vyplýva, že strata platnosti tohto dokumentu po tom, ako bolo vízum udelené, nespochybňuje skutočnosť, že podmienky udelenia víza sú splnené, pokiaľ uvedená osoba môže predložiť nový platný cestovný doklad.

31.

Takisto treba zdôrazniť, že vízový kódex zaručuje osobám, ktorých vízum bolo odvolané, právo podať odvolanie. Toto odvolanie sa podáva proti členskému štátu, ktorý rozhodol o odvolaní víza, a uvedeným osobám je potrebné poskytnúť informácie o tom, aké postupy odvolania existujú. Napokon, odvolanie víza musí byť oznámené a uložené v informačnom systéme o vízach (VIS). ( 12 ) Toto právo na informácie a na odvolanie by nebolo zaručené v prípade, že by platnosť schengenského víza závisela od rozhodnutia orgánov tretieho štátu.

32.

Právny režim zrušenia a odvolania víz, ako ho stanovuje vízový kódex, je tak zjavne založený na požiadavke, podľa ktorej práve orgány členských štátov rozhodujú o zrušení alebo odvolaní víza. V tomto zmysle je dodržaná určitá formálna podobnosť, pretože sú to práve tieto orgány, ktoré víza tiež udeľujú. ( 13 )

33.

Udelené vízum totiž spôsobuje účinky voči všetkým členským štátom. Je dôležité, aby právomoc udeliť alebo odmietnuť udeliť vízum nebolo možné obísť rozhodnutím tretieho štátu. Inými slovami, zásada vzájomného uznávania musí mať prednosť až dovtedy, kým pohraničná stráž Únie konštatuje značnú zmenu v situácii dotknutého štátneho príslušníka tretieho štátu, ktorá môže odôvodniť to, že posúdenie uskutočnené orgánom, ktorý vízum udelil, bude spochybnené.

34.

Nemôžem teda súhlasiť so stanoviskom, ktoré na pojednávaní vyjadrila lotyšská vláda, podľa ktorého po tom, ako sa cestovný pas, v ktorom je uvedené vízum, stal neplatným, tento cestovný pas v celom svojom rozsahu – teda aj schengenské vízum, ktoré obsahuje – už nemá väčšiu hodnotu ako obyčajný hárok papiera.

35.

Vzhľadom na všetky dôvody uvedené vyššie treba konštatovať, že rozhodnutie o neplatnosti schengenského víza možno prijať len za podmienok stanovených v článku 34 vízového kódexu a v každom prípade že toto rozhodnutie patrí do výlučnej právomoci orgánov členských štátov. Strata platnosti cestovného dokladu, v ktorom je uvedené schengenské vízum, nemôže mať sama osebe vplyv na platnosť víza ako takého, ako to okrem iného uznali orgány, ktoré vydali dotknutý cestovný pas, keď v ňom uviedli, že napriek zrušeniu cestovného pasu platné víza, ktoré sú v ňom uvedené, ostávajú v platnosti.

36.

Ak vstup indického štátneho príslušníka na územie Únie nemožno zamietnuť len z dôvodu, že cestovný pas, ktorý obsahoval schengenské vízum bol zrušený, keďže neplatnosť cestovného pasu sama osebe nemá vplyv na platnosť víza, zostáva určiť, či kódex schengenských hraníc ako podmienku vstupu vyžaduje, aby bola dotknutá osoba držiteľom platného víza obsiahnutého v platnom cestovnom doklade.

37.

Na účely toho začnem preukázaním skutočnosti, že doslovný výklad je vzhľadom na jazykové odlišnosti nedostatočný, a preto treba pristúpiť k systémovej analýze. Následne overím, či teleologický výklad podporuje závery vyvodené z tejto analýzy, a uvediem niekoľko záverečných pripomienok.

38.

Článok 5 ods. 1 kódexu schengenských hraníc vymenúva podmienky, ktoré musia spĺňať štátni príslušníci tretích štátov na to, aby im bol povolený vstup na územie Únie. Stanovuje päť kumulatívnych podmienok. Pod písmenom a) sa uvádza, že štátny príslušník tretieho štátu musí mať „platný cestovný doklad alebo doklady, ktoré [ho] oprávňujú prekročiť hranicu“ a písmeno b) spresňuje, že uvedený štátny príslušník musí mať „platné vízum v prípade, že sa vyžaduje“.

39.

Z prísne doslovného výkladu tohto článku 5 ods. 1 vyplýva, že jednak podmienka vlastniť platný cestovný doklad bola odlíšená od podmienky týkajúcej sa víza a jednak normotvorca neuvádza žiadne spresnenie, pokiaľ ide o podmienky „fyzickej“ prezentácie týchto dvoch dokumentov.

40.

Domnievam sa však, vo svetle toho, čo uviedla fínska vláda, že článok 5 ods. 1 kódexu schengenských hraníc napriek tomu, že neobsahuje výslovnú povinnosť predložiť v čase prekročenia vonkajších hraníc Únie platné vízum obsiahnuté v platnom cestovnom doklade, nemožno vzhľadom na systém, ktorého je súčasťou, posudzovať samostatne. Článok 5 ods. 1 kódexu schengenských hraníc teda treba posudzovať nielen spoločne s ostatnými ustanoveniami kódexu schengenských hraníc, ale aj v kombinácii s relevantnými ustanoveniami vízového kódexu, s ktorým je kódex schengenských hraníc v úzkom vzťahu. ( 14 )

41.

Preto je úplne prirodzené doplniť doslovné posúdenie systémovou a teleologickou analýzou. Je to potrebné o to viac, že účastníci dotknutí v priebehu tohto konania sa odvolali na článok 7 ods. 3 písm. a) bod i) kódexu schengenských hraníc na účely diskusie o tom, či sa platné vízum chápe v zmysle článku 5 ods. 1 uvedeného kódexu rovnako ako v zmysle vízového kódexu tak, že musí byť obsiahnuté v platnom cestovnom doklade. Podľa fínskej vlády, keďže článok 7 ods. 3 písm. a) bod i) kódexu schengenských hraníc uvádza, že k cestovnému dokladu je „priložené“ platné vízum, znamená to, že na hraniciach možno predložiť len platný cestovný doklad obsahujúci víza.

42.

Odvolateľka vo veci samej v tejto súvislosti uvádza, že zatiaľ čo lotyšské znenie článku 7 ods. 3 písm. a) bodu i) kódexu schengenských hraníc výslovne uvádza, že vízum sa musí nachádzať v platnom cestovnom doklade, v prípade iných jazykových znení to tak nie je. V dánskom, anglickom, francúzskom a švédskom znení sa vyžaduje len to, aby bolo k cestovnému dokladu „priložené“ vízum, čo nevyhnutne neznamená fyzické vloženie víza do platného cestovného dokladu.

43.

Hoci sa položená otázka týka výkladu článku 5 kódexu schengenských hraníc, so zreteľom na ktorý nebola uvedená žiadna jazyková odlišnosť, treba uznať, že článok 7 tohto kódexu predstavuje základné ustanovenie pre spoločné riadenie vonkajších hraní Európskej únie a môže byť užitočným pri objasnení výkladu uvedeného v článku 5.

44.

V tomto ohľade treba pripomenúť, že nevyhnutnosť jednotného výkladu a uplatňovania aktu Únie vylučuje, aby sa tento akt posudzoval v jednej zo svojich verzií izolovane, ale vyžaduje, aby sa vykladal v závislosti od skutočnej vôle jeho autora, ako aj ním sledovaného cieľa, s prihliadnutím najmä na verzie vyhotovené vo všetkých jazykoch Únie. ( 15 ) Formulácia použitá v jednom z jazykových znení ustanovenia nemôže slúžiť ako jediný základ výkladu tohto ustanovenia alebo mať prioritné postavenie vzhľadom na iné jazykové verzie, keďže takýto prístup by bol nezlučiteľný s požiadavkou jednotného uplatňovania práva Únie. ( 16 )

45.

Tak potreba potvrdiť prvý záver vyvodený z doslovného výkladu článku 5 ods. 1 kódexu schengenských hraníc, ako aj potreba prekonať interpretačné ťažkosti spojené s rôznymi jazykovými zneniami článku 7 ods. 3 písm. a) bodu i) uvedeného kódexu, si žiadajú doplniť túto úvahu systémovou a teleologickou analýzou.

46.

Vzhľadom na to, že k udeleniu víza dochádza po uskutočnení kontroly na vonkajších hraniciach Únie, začnem analýzou vízového kódexu.

47.

Štátny príslušník tretieho štátu tak v zásade podáva svoju žiadosť o vízum na príslušnom konzuláte tri mesiace pred plánovanou cestou. ( 17 ) Musí predložiť najmä štandardný formulár žiadosti ( 18 ) a cestovný doklad ( 19 ), ktorého platnosť musí byť najmenej o tri mesiace dlhšia ako je posledný zamýšľaný dátum odchodu z územia členských štátov, ( 20 ) musí obsahovať aspoň dve prázdne strany a byť vydaný počas predchádzajúcich desiatich rokov. ( 21 ) Kolónky 12 až 16 štandardného formulára žiadosti musia okrem toho uvádzať typ cestovného dokladu predloženého žiadateľom, jeho číslo, dátum, kedy bol vydaný a kedy uplynie jeho platnosť, ako aj úrad, ktorý ho vydal.

48.

Po tom, ako je žiadosť o vízum vyplnená a predložená príslušnému úradu, tento úrad musí overiť, či „žiadateľ spĺňa podmienky na vstup ustanovené v článku 5 ods. 1 písm. a), c), d) a e) kódexu schengenských hraníc“ ( 22 ) a najmä, či „predložený cestovný doklad nie je falošný alebo pozmenený“. ( 23 ) V prípade víza na viac vstupov, aké bolo udelené vo veci samej, sa doba platnosti pohybuje medzi šiestimi mesiacmi a piatimi rokmi. ( 24 )

49.

Vízová nálepka sa vypĺňa podľa podmienok stanovených v článku 27 a prílohe VII vízového kódexu. Obsahuje informácie týkajúce sa obdobia, počas ktorého môže držiteľ víza uskutočniť zamýšľaný pobyt, čísla cestovného dokladu, do ktorého sa vlepí vízová nálepka, pokiaľ vízum nebolo nalepené na osobitný list. ( 25 ) Vízová nálepka sa následne vlepí podľa ustanovení článku 29 a prílohy VIII vízového kódexu. Nálepka sa v zásade vlepí „na prvú stranu cestovného dokladu, na ktorej nie sú uvedené žiadne údaje alebo pečiatky“, ( 26 ) pokiaľ nebolo vízum vlepené na osobitný list papiera. ( 27 )

50.

Čas udelenia víza nezodpovedá času prekročenia vonkajšej hranice Únie, ( 28 ) čo platí o to viac, že vízum udelené na viacero návštev môže, ako sme videli, platiť od šiestich mesiacov do piatich rokov. Vízový kódex len vyžaduje, aby doba platnosti cestovného dokladu predloženého v čase podania žiadosti o vízum aspoň o tri mesiace prekračovala posledný zamýšľaný dátum odchodu žiadateľa z územia Únie. ( 29 ) V každom prípade opakujem, že toto spresnenie platí len pre podmienky, ktoré treba splniť v čase podania žiadosti o vízum, pričom konzulárne orgány nemôžu v žiadnom prípade predpokladať, čo sa s cestovným dokladom stane medzi dňom, keď bola podaná žiadosť, a skutočným prekročením vonkajších hraníc Únie.

51.

Po udelení víza na základe toho, ako konzulárne orgány overili predovšetkým platnosť predloženého cestovného dokladu, ďalšie štádium predstavuje kontrola na hraniciach. ( 30 )

52.

Pokiaľ ide o kódex schengenských hraníc, najskôr chcem uviesť, že jeho cieľom je stanoviť „pravidlá, ktorými sa spravuje hraničná kontrola osôb, ktoré prekračujú vonkajšie hranice členských štátov Európskej únie“. ( 31 ) Je zjavne základnou požiadavkou, aby sa tieto pravidlá uplatňovali jednotne a v tomto ohľade chápem obavy, ktoré vyjadrila odvolateľka vo veci samej, keď poukázala na odlišnú vnútroštátnu prax.

53.

Ako už bolo pripomenuté, podmienky vstupu stanovené v článku 5 kódexu schengenských hraníc zdôrazňujú najmä povinnosť mať platný cestovný doklad alebo doklady, ktoré umožnia prekročiť hranicu, a povinnosť byť držiteľom platného víza, ak sa toto vízum vyžaduje. Treba zdôrazniť, že v zozname týchto podmienok na vstup sa neuvádza povinnosť predložiť platný cestovný doklad obsahujúci platné vízum.

54.

Štátny príslušník tretieho štátu v čase svojho prekročenia hranice podlieha dôkladnej kontrole, ktorá spočíva v overení podmienok vstupu podľa článku 5 ods. 1 kódexu schengenských hraníc a podrobnom preskúmaní toho, či dotknutý štátny príslušník tretieho štátu má „platný [cestovný] doklad…, ktorého platnosť neuplynula“ a k tomuto dokladu je „priložené“ požadované vízum. ( 32 ) Odtlačky pečiatok na vstupe a na výstupe „na cestovnom doklade“ sa takisto preskúmavajú s cieľom zistiť, prostredníctvom porovnania dátumov, či uvedený štátny príslušník už neprekročil maximálnu dĺžku povoleného pobytu v Únii.

55.

V štádiu dôkladnej kontroly podľa článku 7 ods. 3 kódexu schengenských hraníc treba rozlišovať dve etapy, a síce v prvom rade kontrolu samotného vlastníctva – či má štátny príslušník tretieho štátu platný cestovný doklad a či má štátny príslušník tretieho štátu vízum – predtým, ako sa v druhom rade vykoná samotné preskúmanie, to znamená podrobnejšia kontrola – vyhľadávanie znakov prípadného falšovania alebo pozmenenia, porovnanie dátumov vstupu a výstupu, overenie, či štátny príslušník disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na návrat, atď. ( 33 )

56.

Oddelenie požiadavky predložiť platný cestovný doklad od požiadavky predložiť platné vízum, ktoré možno predpokladať zo znenia článku 5 ods. 1 kódexu schengenských hraníc, sa teda potvrdzuje.

57.

Po vykonaní týchto kontrol sa vstup povolí alebo odoprie. V prípade, že je vstup povolený, úrady systematicky odtlačkom úradnej pečiatky označujú cestovné doklady predložené štátnymi príslušníkmi tretích štátov pri vstupe a výstupe ( 34 )„s platným vízom, ktoré umožňujú štátnym príslušníkom tretej krajiny prekročiť hranicu“. ( 35 ) Podmienka platnosti je vyjadrená len vzhľadom na vízum, nie cestovný doklad.

58.

V opačnom prípade, ak štátny príslušník tretieho štátu nespĺňa všetky podmienky stanovené v článku 5 ods. 1 kódexu schengenských hraníc, vstup sa zamietne prostredníctvom rozhodnutia, ktoré je odôvodnené a vydané na štandardnom formulári. ( 36 ) Medzi dôvodmi odopretia vstupu je na tomto formulári uvedená jednak skutočnosť, že dotknutá osoba nemá platné cestovné doklady ( 37 ) a jednak skutočnosť, že nemá platné vízum. ( 38 )

59.

Z predchádzajúcej analýzy vyplýva, že normotvorca nestanovil výslovnú povinnosť uviesť platné vízum v platnom cestovnom doklade. Tieto dve podmienky vstupu nie sú len odlišne zamýšľané v článku 5 ods. 1 kódexu schengenských hraníc, ale tento rozdiel vyplýva aj zo štruktúry iných ustanovení. ( 39 )

60.

Z hľadiska doslovného, ako aj systémového teda nič nebráni výkladu tohto článku 5 v tom zmysle, že na účely umožnenia vstupu na územie Únie sa nevyžaduje, aby štátny príslušník tretieho štátu podliehajúci vízovej povinnosti mal platné vízum obsiahnuté v platnom cestovnom dokumente.

61.

Zostáva však preskúmať, či tento výklad neohrozuje ciele, ktoré sleduje vízový kódex a kódex schengenských hraníc.

62.

Kódex schengenských hraníc zavádza systém hraničného dozoru, ktorého cieľom je zabrániť nepovolené prekročenie uvedených hraníc, čeliť cezhraničnej kriminalite, ako aj prijímať opatrenia proti osobám, ktoré prekračujú nelegálne hranicu, a zadržať takéto osoby. ( 40 ) Ďalej, odôvodnenie 6 kódexu schengenských hraníc stanovuje, že kontrola hraníc „je nielen v záujme členského štátu, na vonkajších hraniciach ktorého sa vykonáva, ale všetkých členských štátov, ktoré zrušili kontrolu hraníc na svojich vnútorných hraniciach“ a mala by pomáhať „v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu a obchodovaniu s ľuďmi a zabrániť akémukoľvek ohrozeniu vnútornej bezpečnosti, verejného poriadku, verejného zdravia a medzinárodných vzťahov členských štátov“. ( 41 )

63.

Podľa Súdneho dvora kódex schengenských hraníc „patrí do všeobecnejšieho rámca priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb spolu s príslušnými opatreniami týkajúcimi sa kontroly na vonkajších hraniciach, azylu, prisťahovalectva a predchádzania trestnej činnosti a boja s ňou… Ustanovenie zavedené Schengenskou dohodou sa preto zakladá na dodržiavaní harmonizovaných pravidiel kontroly na vonkajších hraniciach a v tomto prípade na prísnom dodržiavaní podmienok vstupu štátnych príslušníkov tretích krajín na územie zmluvných strán uvedenej dohody, ktoré boli stanovené [kódexom schengenských hraníc]. Každý členský štát, ktorého územie je súčasťou schengenského priestoru, tak musí byť uistený o účinnosti a prísnosti kontrol vykonávaných ostatnými štátmi tohto priestoru“. ( 42 ) Súdny dvor ďalej zastáva názor, že „cieľom pohraničných kontrol je jednak zaistiť, že osobám môže byť povolený vstup na územie členských štátov alebo jeho opustenie, jednak zabrániť osobám v tom, aby sa vyhýbali hraničným kontrolám“. ( 43 )

64.

Prijatie vízového kódexu bolo takisto súčasťou jednotného cieľa progresívne vytvoriť priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a samotný vízový kódex sleduje dvojitý cieľ vytvorenia viacvrstvového systému, ktorého cieľom je uľahčovanie legitímneho cestovania a riešenie nelegálneho prisťahovalectva prostredníctvom ďalšej harmonizácie vnútroštátnych právnych predpisov a postupov pri udeľovaní víz. ( 44 ) Súdny dvor pri výklade vízového kódexu dohliada na to, aby cieľ uľahčenia cestovania ani cieľ zabránenia nerovného zaobchádzania so žiadateľmi o víza neboli ohrozené. ( 45 )

65.

Fínska vláda tvrdí, že uskutočnenie cieľov bezpečnosti, plynulého prechádzania hraníc, ochrany pred ohrozením verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a verejného zdravia, boja proti cezhraničnej kriminalite, nelegálnemu prisťahovalectvu a obchodovaniu s ľuďmi je jednoduchšie, keď sa platné vízum uvedie do takisto platného cestovného dokladu.

66.

Toto posúdenie nemožno preceniť a v každom prípade nie je rozhodujúce.

67.

Keď som vyššie opísal systém zavedený kombináciou kódexu schengenských hraníc a vízového kódexu, uviedol som určité skutočnosti zabezpečujúce účinnosť kontrol na hraniciach, ktoré nepodporujú tvrdenie fínskej vlády. Orgánom povereným kontrolou na vonkajších hraniciach bol v prejednávanej veci predložený tak cestovný doklad, na základe ktorého bolo udelené vízum, ako aj „nový“ cestovný doklad. Tak sa mohli uistiť o tom, že doklad predložený v čase podania žiadosti o vízum, ktorý bol preskúmaný príslušným konzulárnym úradom, „zodpovedá“ dokumentu obsahujúcemu platné vízum, ktorý bol predložený pri prechode vonkajších hraníc Únie. Predloženie platného cestovného dokladu týmto orgánom okrem toho umožňuje potvrdiť totožnosť dotknutého štátneho príslušníka tretieho štátu a overiť, či spĺňa prvú z podmienok vstupu. Napokon, súčasné predloženie oboch cestovných dokladov, ktoré po sebe časovo nasledujú, umožnilo dostatočnú kontrolu vstupných a výstupných odtlačkov pečiatok, na základe ktorých orgány overujú, či nebola prekročená maximálna dĺžka povoleného pobytu.

68.

Hoci bolo uznané, že skutočná a účinná kontrola na vonkajších hraniciach Únie má pre dotknuté členské štáty základný význam, a potvrdené, že predloženie dvoch odlišných cestovných dokladov, pričom jeden je platný a druhý neplatný – možno – trochu komplikuje úlohu orgánov poverených kontrolou na hraniciach, ( 46 ) nebolo preukázané, že prípad, ktorý je predložený Súdnemu dvoru, by mimoriadne ohrozil alebo mohol ohroziť cieľ bezpečnosti, ktorý sleduje kódex schengenských hraníc.

69.

V tomto ohľade poukazujem na podstatný rozdiel medzi prípadom, ktorým s zaoberám, a odstrániteľnými praktickými ťažkosťami pri hraničnej kontrole, ktoré uvádza fínska vláda a sú spojené s tým, že niektorí štátni príslušníci tretích štátov na hraniciach predkladajú viac ako dva cestovné doklady, platné aj neplatné.

70.

Povoliť vstup štátneho príslušníka tretieho štátu, ktorý pri kontrole na vonkajších hraniciach Únie predloží neplatný cestovný doklad obsahujúci vízum nevyhnutné na jeho vstup na územie Únie, ako aj platný cestovný doklad, sa napokon zdá byť v súlade s medzinárodnými štandardmi. Air Baltic Corporation a lotyšská vláda samy uviedli, bez toho, aby to bolo spochybnené, že bod 3.53 prílohy 9 Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve podpísaného v Chicagu 7. decembra 1944 odporúča v prípade, že platnosť cestovného dokladu uplynula, hoci obsahuje platné vízum, považovať vízum ďalej za platné až kým jeho platnosť neskončí, za predpokladu, že dotknutá osoba má aj platný cestovný doklad.

71.

Lotyšská vláda však pochybuje, že to možno preniesť do kontextu kódexu schengenských hraníc, keďže uvedený dohovor taký postup odporúča v prípade, že vízum umožňuje vstup štátneho príslušníka tretieho štátu len na územie členského štátu, ktorý vízum udelil. Treba však konštatovať, že Únia, hoci nie je zmluvnou stranou uvedeného dohovoru, už určitým spôsobom tento medzinárodný štandard čiastočne prijala za svoj, keďže zmenou príručky na spracovanie žiadostí o víza a na zmenu vydaných víz ( 47 ) uskutočnenej na základe vykonávacieho rozhodnutia Komisie K(2011) 5501 v konečnom znení zo 4. augusta 2011, bol do bodu 4.1.1. vložený nový odsek, podľa ktorého „cestujúci musí v podstate disponovať platným vízom uvedeným v platnom cestovnom doklade. Ak však všetky prázdne strany cestovného dokladu držiteľa schengenského víza už boli použité na uvedenie víza alebo vstupných a výstupných pečiatok, môže tento cestujúci cestovať so ‚zaplneným‘ ale neplatným cestovným dokladom, ktorý obsahuje platné víza, a novým cestovným dokladom“. ( 48 )

72.

Komisia sa teda domnievala, že predloženie dvoch odlišných cestovných dokladov, z ktorých jeden je neplatný, ale obsahuje platné vízum, a druhý je platný, ale neobsahuje vízum, nespochybňuje účinnosť kontrol na vonkajších hraniciach Únie. Lotyšská vláda na pojednávaní spresnila, že tomuto odporúčaniu vyhovela pri príležitosti vnútroštátnej legislatívnej reformy.

73.

Bod 4.1.1 príručky na spracovanie žiadostí o víza a na zmenu vydaných víz počíta len s konkrétnym prípadom, v ktorom je dokument obsahujúci vízum zneplatnený z dôvodu, že nie sú k dispozícii voľné strany a, okrem toho má uvedený dokument hodnotu odporúčania. Je však potrebné zaručiť realizáciu všetkých cieľov vízového kódexu, vrátane cieľa zabrániť tzv. visa shoppingu, ako aj nerovnakému zaobchádzaniu so žiadateľmi o víza. ( 49 )

74.

V tomto ohľade sa rozdiel medzi vnútroštátnou praxou jednotlivých štátov, na ktorý poukazuje vnútroštátny súd, odvolateľka vo veci samej a lotyšská vlády, zdá byť znepokojujúci, keďže jeho dôsledkom sa vonkajšie hranice Únie stávajú viac menej priepustné. Existuje teda skutočné riziko, na ktoré poukázala Air Baltic Corporation, že sloboda vnútroštátnych orgánov povoliť alebo odmietnuť vstup na územie Únie za predpokladu, že sú predložené dva cestovné doklady, pričom jeden je neplatný, ale obsahuje vízum, a druhý je platný, ale neobsahuje vízum, sa stane kritériom pre výber členského štátu, cez ktorý si štátny príslušník tretieho štátu zvolí vstúpiť na územie Únie. Zdá sa teda nevyhnutné harmonizovať prax pohraničných stráží v širšej oblasti, ako je prípad, v ktorom cestovný doklad už nemá prázdne strany.

75.

Okrem toho dôvody vedúce orgán tretieho štátu, ktorý vydal cestovný doklad, aby tento doklad vyhlásil za neplatný, nie sú orgánom členského štátu povereným kontrolou vonkajších hraníc vo väčšine prípadov známe. V spore vo veci samej tieto dôvody zostávajú neznáme. Pokiaľ je však neplatnosť „napravená“ predložením cestovného dokladu, ktorého doba platnosti pokrýva maximálnu dĺžku povoleného pobytu v Únii, a po tom, ako boli uskutočnené nevyhnutné overenia, pokiaľ ide o autentickosť nového predloženého dokumentu, podľa môjho názoru nie je dôvod obmedziť vstup štátneho príslušníka tretieho štátu, ktorý predloží jeden neplatný a jeden platný cestovný doklad, len na prípad, že neplatnosť vyplýva z nedostatku prázdnych strán.

76.

V každom prípade, ak sa v poslednom uvedenom prípade Komisia ani členské štáty, ktoré nasledovali jej odporúčanie, nedomnievali, že kontrola dĺžky pobytu bola sťažená predložením rôznych cestovných dokladov, je pre mňa ťažké pochopiť, prečo by mala byť kontrola sťažená v prípade, o aký ide vo veci samej. Ako som už totiž zdôraznil, chronologická kontinuita zabezpečená medzi obomi cestovnými dokladmi, ktoré predložil indický štátny príslušník, umožňovala pohraničným strážam ubezpečiť sa, že povolený počet dní prítomnosti na území Únie nebol prekročený. Napokon spresňujem, že táto možnosť nemá žiadny vplyv na uplatnenie článku 11 kódexu schengenských hraníc, ktorý stanovuje, že „ak cestovný doklad štátneho príslušníka tretej krajiny neobsahuje odtlačok pečiatky na vstupe, príslušné vnútroštátne orgány sa môžu domnievať, že držiteľ nespĺňa alebo už nespĺňa podmienky týkajúce sa dĺžky pobytu uplatniteľné v dotknutom členskom štáte“, pričom táto domnienka je vyvrátiteľná.

77.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy sa domnievam, že článok 5 ods. 1 kódexu schengenských hraníc sa má vykladať v tom zmysle, že platné vízum, vyžadované od štátneho príslušníka tretieho štátu, ktorý podlieha vízovej povinnosti, v momente prekročenia vonkajších hraníc Únie, nemusí byť nevyhnutne obsiahnuté v platnom cestovnom doklade a že podmienky vstupu uvedené v článku 5 ods. 1 písm. a) a b) uvedeného kódexu možno vnímať oddelene, pokiaľ uvedený štátny príslušník pri prekročení vonkajších hraníc predloží autentický cestovný doklad, ktorého doba platnosti pokrýva maximálnu dĺžku pobytu povolenú schengenským vízom, ktoré je obsiahnuté v cestovnom doklade, ktorého platnosť už uplynula.

78.

Za predpokladu, že kódex schengenských hraníc a vízový kódex nevyžadujú, aby štátny príslušník tretieho štátu podliehajúci vízovej povinnosti predložil tento dokument v platnom cestovnom doklade, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či členské štáty môžu k podmienkam, ktoré sú obsiahnuté v oboch vyššie uvedených kódexoch, pridať nové vstupné podmienky.

79.

Ak sú podmienky vstupu uvedené v článku 5 kódexu schengenských hraníc, tento článok treba vykladať v spojení s článkom 13 uvedeného kódexu, ktorý sa týka prípadov odopretia vstupu.

80.

Podľa tohto článku sa „vstup na územie členských štátov… odoprie štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý nespĺňa všetky podmienky na vstup stanovené v článku 5 ods. 1“. Rozhodnutie o odopretí vstupu sa štátnemu príslušníkovi tretieho štátu oznamuje prostredníctvom štandardného formulára. ( 50 ) Tento formulár stanovuje deväť dôvodov odopretia vstupu. Osem z nich zodpovedá podmienkam vstupu uvedeným v článku 5 ods. 1 kódexu schengenských hraníc. ( 51 )

81.

Iba jeden dôvod nemá priamu súvislosť s uvedeným článkom 5: je to dôvod týkajúci sa prekročenia maximálnej dĺžky povoleného pobytu.

82.

V každom prípade jednotný formulár nestanovuje pre pohraničnú stráž možnosť pridať do zoznamu, ktorý obsahuje, ďalší dôvod odopretia vstupu.

83.

Vo svetle rozhodnutia Súdneho dvora v rozsudku Koushkaki vzhľadom na článok 32 vízového kódexu ( 52 ) skutočnosť, že článok 13 kódexu schengenských hraníc s odkazom na článok 5 tohto kódexu stanovuje zoznam dôvodov, na základe ktorých sa rozhodne o odopretí vstupu, pričom uvádza, že dôvod musí byť žiadateľovi presne oznámený prostredníctvom formulára uvedeného v prílohe V kódexu schengenských hraníc „predstavuje okolnosť, ktorá svedčí v prospech výkladu, podľa ktorého zoznam dôvodov zamietnutia… je vyčerpávajúci“.

84.

Okrem toho, cieľ uľahčiť legálne cestovanie, ktorý sleduje vízový kódex a Súdny dvor ho pripomenul v bode 52 už citovaného rozsudku Koushkaki, by bol ohrozený, ak by orgány členského štátu mohli odoprieť vstup štátneho príslušníka tretieho štátu, ktorý spĺňa všetky podmienky vstupu uvedené v článku 5 kódexu schengenských hraníc a neprekročil maximálnu dĺžku povoleného pobytu.

85.

Navyše boj proti tzv. visa shoppingu ukladá povinnosť zabezpečiť harmonizované uplatnenie podmienok vstupu, ako aj s tým súvisiace harmonizované uplatnenie podmienok odopretia vstupu. ( 53 )

86.

Ešte dodávam, že na rozdiel od už citovanej veci Koushkaki nie je dodatočná podmienka, ktorú zaviedol vnútroštátny zákonodarca, porovnateľná s komplexným hodnotením individuálnych situácií, na ktoré sa môže vzťahovať voľná úvaha, ktorú normotvorca Únie podľa Súdneho dvora zámerne ponechal členským štátom, pokiaľ ide o konkrétne posúdenie určitých dôvodov zamietnutia udelenia víz. ( 54 )

87.

Ako správne pripomenula Komisia na pojednávaní, voľnú úvahu uznanú v už citovanom rozsudku Koushkaki nemožno uplatniť na prvé dve podmienky vstupu uvedené v článku 5 ods. 1 kódexu schengenských hraníc, ktoré sú technickej povahy. Preto nielen vnútroštátny zákonodarca nemôže pridať k uvedeným podmienkam dodatočnú podmienku, ale nemožno ani tvrdiť, že v prejednávanej veci uvedený zákonodarca využil svoju voľnú úvahu na to, aby prvé dve podmienky vykladal tak, že sú natoľko prepojené, že prvú podmienku možno splniť len súčasne s druhou.

88.

Článok 5 ods. 1 kódexu schengenských hraníc v spojení s článkom 13 uvedeného kódexu treba teda vykladať v tom zmysle, že členské štáty nemôžu na účely umožnenia vstupu na územie Únie vyžadovať od štátnych príslušníkov tretích štátov splnenie dodatočných podmienok.

89.

Vzhľadom na všetko, čo bolo uvedené, navrhujem, aby Súdny dvor na prejudiciálne otázky, ktoré mu položil Administratīvā apgabaltiesa, a v poradí, ako som ich usporiadal, odpovedal takto: