ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (plénum)

z 11. decembra 2013 (*)

„Verejná služba – Úradníci – Dôchodky – Prevod práv na dôchodok nadobudnutých vo vnútroštátnom systéme dôchodkového zabezpečenia – Nariadenie upravujúce sadzbu príspevku do systému dôchodkového zabezpečenia Únie – Úprava poistno‑matematických hodnôt – Potreba prijať všeobecné vykonávacie ustanovenia – Časová pôsobnosť nových všeobecných vykonávacích ustanovení – Späťvzatie návrhu na započítanie odpracovaných rokov – Zákonnosť – Podmienky“

Vo veci F‑130/11,

ktorej predmetom je žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a,

Marco Verile, úradník Európskej komisie, s bydliskom v Cadrezzate (Taliansko),

Anduela Gjergji, zmluvná zamestnankyňa Výkonnej agentúry pre transeurópsku dopravnú sieť, s bydliskom v Bruseli (Belgicko),

v zastúpení: D. Abreu Caldas, A. Coolen, J.‑N. Louis, É. Marchal a S. Orlandi, advokáti,

žalobcovia,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: D. Martin a J. Baquero Cruz, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

SÚD PRE VEREJNÚ SLUŽBU (plénum),

v zložení: predseda S. Van Raepenbusch, predsedníčka komory M. I. Rofes i Pujol, sudcovia E. Perillo (spravodajca), R. Barents a K. Bradley,

tajomník: J. Tomac, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 24. apríla 2013,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrhom doručeným do kancelárie Súdu pre verejnú službu 2. decembra 2011 pán Verile a pani Gjergji podali prejednávanú žalobu, ktorou sa domáhajú najmä zrušenia rozhodnutí z 20. a 19. mája 2001, ktorými Európska komisia vzala späť prvý návrh, v ktorom na ich žiadosť stanovila počet započítaných odpracovaných rokov v systéme dôchodkového zabezpečenia Únie a každému z nich oznámila nové započítanie odpracovaných rokov vyplývajúce z prevodu práv na dôchodok, ktoré nadobudli v rámci vnútroštátnych systémov dôchodkového zabezpečenia predtým, ako začali pracovať v Komisii.

 Právny rámec

2        Článok 83a Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“) znie takto:

„1. Rovnováha systému sa udržiava v súlade [s] podrobnými predpismi stanovenými v prílohe XII [služobného poriadku].

…

3. Pri príležitosti päťročnej diagnostiky, založenej na pravdepodobnom odhade podľa prílohy XII [služobného poriadku], a na účely zabezpečenia rovnováhy systému [dôchodkového zabezpečenia], Rada [Európskej únie] rozhodne o sadzbe príspevku a každej zmene vekovej hranice odchodu do dôchodku.

4. Komisia každý rok predloží Rade aktuálnu verziu diagnostiky, založenej na pravdepodobnom odhade v súlade s článkom 1 ods. 2 prílohy XII [služobného poriadku]. Ak sa ukáže, že medzi sadzbou platného príspevku a sadzbou potrebnou na zachovanie poistno‑technickej rovnováhy je rozdiel aspoň 0,25 bodu, Rada zváži, či je potrebné sadzbu upraviť podľa postupov stanovených v prílohe XII [služobného poriadku].

…“

3        Článok 84 služobného poriadku stanovuje:

„Podrobné pravidlá, ktorými sa spravuje systém dôchodkového zabezpečenia, uvedený vyššie, obsahuje príloha VIII [služobného poriadku].“

4        Článok 110 ods. 1 služobného poriadku stanovuje:

„Všeobecné vykonávacie ustanovenia k tomuto Služobnému poriadku sa prijímajú každou inštitúciou po konzultácii s jej Výborom zamestnancov a Výborom pre Služobný poriadok…“

5        Článok 8 prílohy VIII služobného poriadku pred nadobudnutím účinnosti nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1324/2008 z 18. decembra 2008, ktorým sa od 1. júla 2008 upravuje sadzba príspevku do systému dôchodkového zabezpečenia úradníkov a ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 345, s. 17), stanovoval:

„Poistno‑technický ekvivalent starobného dôchodku je kapitálová hodnota dávok vznikajúcich úradníkovi, vypočítaná na základe tabuľky úmrtnosti uvedenej v článku 9 prílohy XII [služobného poriadku], podliehajúca úrokovej sadzbe 3,5 % p. a., ktorá môže byť revidovaná v súlade s predpismi ustanovenými v článku 10 prílohy XII [služobného poriadku].“

6        Článok 2 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1324/2008 v tejto súvislosti stanovuje:

„S účinnosťou od 1. januára 2009 sa sadzba na výpočet zloženého úroku v článku 4 ods. 1 a v článku 8 prílohy VIII k služobnému poriadku… stanovuje na 3,1 %.“

7        Podľa článku 11 ods. 1 prílohy VIII služobného poriadku:

„Úradník, ktorý odíde zo služieb Únie, aby:

–        vstúpil do služieb štátnej správy alebo vnútroštátnej alebo medzinárodnej organizácie, ktorá má uzatvorenú dohodu s Úniou;

…

má nárok na prevedenie poistno‑matematického ekvivalentu svojich práv na starobný dôchodok v Únii, aktualizovaný [aktualizovaného – neoficiálny preklad] ku skutočnému dňu prevodu, do dôchodkového fondu tejto správy alebo organizácie…“

8        Naproti tomu podľa článku 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku:

„Úradník, ktorý vstúpi do služieb Únie po:

–        odchode zo služieb štátnej správy alebo vnútroštátnej alebo medzinárodnej organizácie;

…

má po uvedení do funkcie, ale pred získaním nároku na výplatu starobného dôchodku… právo voči Únii na kapitálovú hodnotu, aktualizovanú ku dňu skutočného prevodu, práv na dôchodok, ktoré získal na základe tejto služby alebo týchto činností.

V takom prípade inštitúcia, v ktorej je úradník zamestnaný, určí s ohľadom na základnú mzdu zamestnanca, jeho vek a kurz platný v deň žiadosti o prevod, pomocou všeobecných vykonávacích ustanovení, počet rokov zamestnania, potrebných pre odchod do dôchodku, ktoré sú mu započítané v rámci systému dôchodkového zabezpečenia Únie za predchádzajúce obdobie služby, na základe prevedeného kapitálu, po odpočítaní čiastky predstavujúcej zhodnotenie kapitálu medzi dňom žiadosti o prevod a skutočným dňom prevodu.

Zamestnanci môžu použiť tento postup len raz pre každý členský štát a príslušný penzijný fond.“

9        Komisia rozhodnutím K(2004) 1588 z 28. apríla 2004, ktoré bolo uverejnené v Administratívnych informáciách č. 60 z 9. júna 2004, prijala všeobecné vykonávacie ustanovenia k článkom 11 a 12 prílohy VIII služobného poriadku týkajúce sa prevodu práv na dôchodok (ďalej len „VVU 2004“). VVU 2004 odkazujú na dve tabuľky poistno‑matematických hodnôt, ktoré sú predmetom dvoch príloh, a to prílohy 1, ktorá sa týka poistno‑matematických hodnôt (V1) vypočítaných na základe parametrov stanovených v prílohe XII služobného poriadku na účely výpočtu sumy poistno‑matematického ekvivalentu prevoditeľného na základe článku 11 ods. 1 a článku 12 prílohy VIII služobného poriadku, a prílohy 2, ktorá sa týka poistno‑matematických hodnôt (V2) vypočítaných na základe parametrov stanovených v prílohe XII služobného poriadku na účely stanovenia počtu odpracovaných rokov, ktoré sa majú započítať, na základe článku 11 ods. 2 a 3 prílohy VIII služobného poriadku.

10      Poistno‑matematické hodnoty V1 a V2 vypočítané podľa veku v čase podania žiadosti a na základe parametrov stanovených v prílohe XII služobného poriadku sú rovnaké.

11      Komisia rozhodnutím K(2011) 1278 z 3. marca 2011 o všeobecných vykonávacích ustanoveniach k článkom 11 a 12 prílohy VIII služobného poriadku týkajúcich sa prevodu práv na dôchodok, ktoré bolo uverejnené v Administratívnych informáciách č. 17 z 28. marca 2011, zrušila VVU 2004 a prijala nové všeobecné vykonávacie ustanovenia k článkom 11 a 12 prílohy VIII služobného poriadku (ďalej len „VVU 2011“).

12      VVU 2011 nadobudli účinnosť 1. apríla 2001 a v článku 9 stanovujú:

„Tieto všeobecné vykonávacie ustanovenia… nadobúdajú účinnosť prvý deň mesiaca nasledujúceho po dni ich uverejnenia [v Administratívnych informáciách].

Tieto ustanovenia zrušujú a nahrádzajú [VVU 2004].

[VVU 2004] sa však ďalej uplatňujú na prevody podľa článku 11 ods. 1 a článku 12 prílohy VIII služobného poriadku v prípadoch, kedy k odchodu zo služieb došlo pred [1. januárom] 2009. Uplatňujú sa tiež na spisy zamestnancov, ktorých žiadosť o prevod podľa článku 11 ods. 2 a 3 prílohy VIII služobného poriadku bola zaregistrovaná pred [1. januárom] 2009.

Konverzné koeficienty… stanovené v prílohe 1 sa uplatňujú s účinnosťou od [1. januára] 2009. Tieto konverzné koeficienty sa automaticky menia nadobudnutím účinnosti úpravy úrokovej sadzby uvedenej v článku 8 prílohy VIII služobného poriadku.“

13      Príloha 1 VVU 2011 obsahuje na rozdiel od VVU 2004 iba jednu tabuľku, v ktorej sú uvedené poistno‑matematické hodnoty, ktoré sa teraz nazývajú „konverznými koeficientmi“ a ktoré sú platné pre výpočet sumy prevoditeľného poistno‑matematického ekvivalentu, ako aj pre stanovenie počtu odpracovaných rokov, ktoré sa majú započítať. Tieto konverzné koeficienty, ktoré sa takisto počítajú podľa veku v čase podania žiadosti a na základe parametrov stanovených v prílohe XII služobného poriadku, sú vyššie ako poistno‑matematické hodnoty V1 a V2 uvedené v prílohách 1 a 2 VVU 2004.

 Skutkové okolnosti

 Pokiaľ ide o pána Verile

14      Pán Verile, úradník pôsobiaci v Spoločnom výskumnom centre Komisie v Ispre v Taliansku, požiadal 17. novembra 2009 o prevod práv na dôchodok, ktoré nadobudol v Luxembursku predtým, ako začal pracovať v Komisii, a ktoré zodpovedali vnútroštátnym platbám príspevkov zaplateným od 1. júla 1999 do 31. marca 2007.

15      Oznámením z 5. mája 2010 príslušný útvar Komisie, v tomto prípade sekcia „Dopravy“ oddelenia „Dôchodkov“ na Úrade „pre správu a úhradu individuálnych nárokov“ (PMO) (ďalej len „PMO 4“), zaslal pánovi Verile návrh na započítanie odpracovaných rokov, ktorý stanovil počet odpracovaných rokov na dôchodok podľa služobného poriadku vyplývajúci z prevodu jeho práv na dôchodok nadobudnutých v Luxembursku na sedem rokov a deväť mesiacov. Prebytok kapitálu v sume 58 557,18 eura, ktorý nemohol byť prevedený na odpracované roky na dôchodok podľa služobného poriadku, mal byť zaplatený pánovi Verile v prípade konečného prevodu jeho práv na dôchodok.

16      Dňa 7. mája 2010 pán Verile prijal a podpísal návrh na započítanie odpracovaných rokov z 5. mája 2010. Na PMO 4 bol podpísaný návrh doručený 18. mája 2010.

17      PMO 4 dňa 20. mája 2011 po nadobudnutí účinnosti VVU 2011 zaslal pánovi Verile nový návrh na započítanie odpracovaných rokov s listom, v ktorom bolo vysvetlené, že nový návrh „zrušuje a nahrádza“ predchádzajúci návrh na započítanie odpracovaných rokov. Podľa tohto nového návrhu na započítanie odpracovaných rokov boli konverzné koeficienty stanovené v prvom návrhu na započítanie odpracovaných rokov „obsolentné“ a „od 1. januára 2009 nemali právny základ“ z dôvodu, že v ten istý deň nadobudla účinnosť úroková sadzba stanovená v nariadení č. 1324/2008. Táto úroková sadzba bola totiž jednou zo zložiek výpočtu konverzných koeficientov, ktoré sa majú použiť na účely konverzie predchádzajúcich nadobudnutých práv na dôchodok na počet odpracovaných rokov na dôchodok podľa služobného poriadku, ktoré sa majú započítať. V dôsledku toho sa prvý návrh na započítanie odpracovaných rokov mal „považovať za ničotný“. Na základe konverzných koeficientov stanovených vo VVU 2011 sa počet započítateľných odpracovaných rokov nezmenil, avšak prebytok kapitálu, ktorý sa mal vyplatiť, sa znížil z 58 557,18 eura na 9 200,77 eura.

18      Dňa 17. júna 2011 pán Verile akceptoval a podpísal druhý návrh na započítanie odpracovaných rokov. Na PMO 4 bol podpísaný návrh doručený 24. júna 2011.

19      Dňa 26. júla 2011 však pán Verile podal sťažnosť na základe článku 90 ods. 2 služobného poriadku, v ktorej žiadal menovací orgán (ďalej len „MO“), aby vzal späť druhý návrh na započítanie odpracovaných rokov a previedol jeho práva na dôchodok nie na základe VVU 2011, ale na základe všeobecných vykonávacích ustanovení uplatniteľných v čase podania jeho žiadosti o prevod, t. j. VVU 2004.

20      Rozhodnutím z 19. augusta 2011, ktoré bolo pánovi Verile doručené 29. augusta 2011, MO uvedenú sťažnosť zamietol.

 Pokiaľ ide o pani Gjergji

21      Pani Gjergji je zmluvnou zamestnankyňou Výkonnej agentúry pre transeurópsku dopravnú sieť, ktorá má sídlo v Bruseli (Belgicko). Pani Gjergji 1. júla 2009 požiadala o prevod práv na dôchodok, ktoré nadobudla v Belgicku predtým, ako začala pracovať v uvedenej agentúre, a ktoré zodpovedali vnútroštátnym platbám príspevkov zaplateným od roku 1998 do roku 2004.

22      Listom z 30. júla 2010 príslušný útvar Komisie, v tomto prípade PMO 4, zaslal pani Gjergji návrh na započítanie odpracovaných rokov, ktorý stanovil počet odpracovaných rokov na dôchodok podľa služobného poriadku vyplývajúci z prevodu jej práv na dôchodok nadobudnutých v Belgicku na päť rokov, päť mesiacov a dva dni. Prebytok kapitálu v sume 13 143,08 eura, ktorý nemohol byť premenený na odpracované roky na dôchodok podľa služobného poriadku, mal byť zaplatený pani Gjergji v prípade konečného prevodu jej práv na dôchodok.

23      Dňa 7. septembra 2010 pani Gjergji prijala a podpísala návrh na započítanie odpracovaných rokov z 30. júla 2010. Na PMO 4 bol podpísaný návrh doručený 16. septembra 2010.

24      PMO 4 zaslal pani Gjergji 19. mája 2011 – po nadobudnutí účinnosti VVU 2011 – nový návrh na započítanie odpracovaných rokov s listom v rovnakom znení, aké mal list zaslaný pánovi Verile, v ktorom znížil počet odpracovaných rokov na dôchodok podľa služobného poriadku, ktoré sa majú započítať, z piatich rokov, piatich mesiacov a dvoch dní na štyri roky, desať mesiacov a sedemnásť dní, a nestanovil žiadny prebytočný kapitál, ktorý sa mal vyplatiť.

25      Dňa 23. septembra 2011 pani Gjergji akceptovala a podpísala tento druhý návrh na započítanie odpracovaných rokov.

26      Pani Gjergji však medzitým podala proti druhému návrhu na započítanie odpracovaných rokov sťažnosť z 27. júla 2001 na základe článku 90 ods. 2 služobného poriadku. Sťažnosť pani Gjergji obsahovala tiež žiadosť na základe článku 90 ods. 1 služobného poriadku o prevod jej práv na dôchodok nadobudnutých v Belgicku na základe prvého návrhu na započítanie odpracovaných rokov, v ktorom boli uplatnené parametre stanovené vo VVU 2004.

27      Orgán oprávnený na uzatvorenie pracovnej zmluvy (ďalej len „OOUPZ“) rozhodnutím z 22. augusta 2011 zamietol sťažnosť pani Gjergji, ako aj jej žiadosť na základe článku 90 ods. 1 služobného poriadku.

 Návrhy účastníkov konania a konanie

28      Žalobcovia – v rozsahu, v akom sa to každého z nich týka – navrhujú, aby Súd pre verejnú službu:

–        zrušil druhý návrh na započítanie odpracovaných rokov,

–        zrušil rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti,

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

29      Komisia navrhuje, aby Súd pre verejnú službu:

–        vyhlásil žalobu za neprípustnú a v každom prípade za nedôvodnú,

–        uložil žalobcom povinnosť nahradiť trovy konania.

30      Súd pre verejnú službu listom z 28. januára 2013 v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania požiadal účastníkov konania, aby spresnili určité časti svojich písomných vyjadrení a predložili rôzne dokumenty. Účastníci konania týmto opatreniam vyhoveli v súlade s pokynmi Súdu pre verejnú službu.

31      Vec, ktorá bola pôvodne pridelená tretej komore Súdu pre verejnú službu, bola postúpená plénu Súdu pre verejnú službu, o čom boli účastníci konania informovaní listom kancelárie z 8. februára 2013, ktorý sa týkal predvolania na pojednávanie a oznámenia prípravnej správy pre pojednávanie.

 Právny stav

 O predmete žaloby

32      Je potrebné pripomenúť, že návrhy na zrušenie, ktoré formálne smerujú proti rozhodnutiu o zamietnutí sťažnosti, majú v prípade, ak toto rozhodnutie nemá samostatný obsah, za následok, že Súdu pre verejnú službu je na posúdenie predložený akt, proti ktorému bola podaná sťažnosť (rozsudok Súdneho dvora zo 17. januára 1989, Vainker/Parlament, 293/87, bod 8).

33      Rozhodnutia o zamietnutí sťažností v prejednávanej veci iba potvrdzujú druhé návrhy na započítanie odpracovaných rokov z 20. mája 2011, pokiaľ ide o pána Verile, a z 19. mája 2011, pokiaľ ide o pani Gjergji (ďalej len „druhé návrhy na započítanie odpracovaných rokov“). Žalobu treba teda považovať za žalobu smerujúcu iba proti týmto návrhom na započítanie odpracovaných rokov.

 O prípustnosti žaloby

 Tvrdenia účastníkov konania

34      Komisia tvrdí, že žaloba je neprípustná, keďže smeruje proti druhým návrhom na započítanie odpracovaných rokov, ktoré nie sú aktmi spôsobujúcimi ujmu.

35      Správne konanie týkajúce sa posudzovania žiadostí o prevod práv na dôchodok nadobudnutých vo vnútroštátnom systéme dôchodkového zabezpečenia zahŕňa podľa Komisie päť častí: po prvé žiadosť dotknutého úradníka alebo zamestnanca o prevod; po druhé návrh na započítanie odpracovaných rokov stanovujúci počet odpracovaných rokov, ktoré možno uznať v systéme dôchodkového zabezpečenia Únie, ktorý Komisia zašle žiadateľovi; po tretie akceptovanie alebo odmietnutie uvedeného návrhu žiadateľom; po štvrté, v prípade ak dotknutá osoba tento návrh prijme, žiadosť o prevod kapitálu zodpovedajúceho právam na dôchodok nadobudnutým vo vnútroštátnom systéme dôchodkového zabezpečenia, ktorý Komisia zašle príslušnému vnútroštátnemu orgánu; po piate prijatie konečného rozhodnutia o stanovení počtu odpracovaných rokov na dôchodok podľa služobného poriadku uznaných úradníkovi alebo zamestnancovi, ktoré sa tomuto úradníkovi alebo zamestnancovi oznámi až po tom, ako Komisia skutočne prijme od dotknutých vnútroštátnych alebo medzinárodných dôchodkových fondov kapitál zodpovedajúci predchádzajúcim nadobudnutým právam na dôchodok.

36      Vzhľadom na vyššie uvedený opis správneho konania týkajúceho sa posudzovania žiadostí o prevod práv na dôchodok, ktorý žalobcovia nespochybňujú, sa započítanie odpracovaných rokov uvedených v návrhu zaslanom žiadateľovi stane podľa Komisie konečným až po tom, ako dotknuté vnútroštátne alebo medzinárodné dôchodkové fondy skutočne zaplatia na bankový účet Komisie sumy zodpovedajúce aktualizovanému kapitálu na základe predchádzajúcich nadobudnutých práv na dôchodok. Rozhodnutie prijaté v piatom štádiu vyššie uvedeného správneho konania je teda jediným aktom spôsobujúcim ujmu úradníkovi alebo zamestnancovi, ktorý podal žiadosť o prevod svojich práv na dôchodok, ktoré nadobudol predtým, ako začal pracovať v Únii. Komisia z tohto vyvodzuje, že návrh na započítanie odpracovaných rokov, ktorý zodpovedá druhému štádiu predmetného správneho konania, je prípravným aktom, ktorého cieľom je iba pripraviť konečné rozhodnutie o započítaní odpracovaných rokov. To platí v prejednávanej veci o druhých návrhoch o započítaní odpracovaných rokov, ktoré sú predmetom sporu.

 Posúdenie Súdom pre verejnú službu

37      V prvom rade treba pripomenúť, že systém prevodu práv na dôchodok, ako je upravený v článku 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku, umožňuje koordináciu medzi vnútroštátnymi systémami a systémom dôchodkového zabezpečenia Únie a má za cieľ uľahčiť prechod z vnútroštátnych zamestnaní vo verejnom alebo súkromnom sektore a tiež z medzinárodných zamestnaní do administratívy Únie a zabezpečiť tak pre Úniu najlepšie možnosti výberu kvalifikovaných zamestnancov, ktorí majú potrebné odborné skúsenosti (uznesenie Súdneho dvora z 9. júla 2010, Ricci, C‑286/09 a C‑287/09, bod 28 a tam citovaná judikatúra).

38      Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev dospel v tejto súvislosti najmä k záveru, že návrhy na započítanie odpracovaných rokov zaslané úradníkovi na odsúhlasenie sú „rozhodnutiami“, ktoré majú dvojitý účinok: jednak zachovávajú v prospech dotknutého úradníka v právnom poriadku štátu pôvodu sumu práv na dôchodok, ktoré tento úradník nadobudol vo vnútroštátnom systéme dôchodkového zabezpečenia, a ďalej zabezpečujú v právnom poriadku Únie s výhradou splnenia určitých dodatočných podmienok zohľadnenie týchto práv v systéme dôchodkového zabezpečenia Únie (rozsudok Súdu prvého stupňa z 18. decembra 2008, Belgicko a Komisia/Genette, T‑90/07 P a T‑99/07 P, bod 91 a tam citovaná judikatúra).

39      Súd pre verejnú službu už takisto rozhodol, že návrhy na započítanie odpracovaných rokov sú jednostrannými aktmi, ktoré si nevyžadujú žiadne ďalšie opatrenie zo strany príslušnej inštitúcie a spôsobujú ujmu dotknutému úradníkovi. V opačnom prípade by také akty neboli ako také spochybniteľné v súdnom konaní, alebo by prinajmenšom mohli byť predmetom sťažnosti alebo žaloby až po prijatí neskoršieho rozhodnutia v neurčenom čase iným orgánom ako je MO. Táto analýza by nerešpektovala právo úradníkov na účinnú súdnu ochranu ani požiadavky právnej istoty obsiahnuté v pravidlách o lehotách uvedených v služobnom poriadku (uznesenie Súdu pre verejnú službu z 10. októbra 2007, Pouzol/Účtovný dvor, F‑17/07, body 52 a 53).

40      Toto smerovanie judikatúry potvrdil aj rozsudok Súdu pre verejnú službu z 11. decembra 2012, Cocchi a Falcione/Komisia (F‑122/10, ktorý je predmetom odvolania, o ktorom v súčasnosti rozhoduje Všeobecný súd Európskej únie, vec T‑103/13 P, body 37 až 39), v ktorom Súd pre verejnú službu rozhodol, že návrh na započítanie odpracovaných rokov je aktom spôsobujúcim ujmu dotknutému úradníkovi.

41      Z judikatúry citovanej v bodoch 38 až 40 tohto rozsudku v konečnom dôsledku vyplýva, že návrh na započítanie odpracovaných rokov, ktoré príslušné útvary Komisie predkladajú úradníkovi na odsúhlasenie v rámci viacfázového správneho konania opísaného v bode 35 tohto rozsudku, je jednostranným aktom, oddeliteľným od procesného rámca, v ktorom vzniká, pričom ho prijíma inštitúcia na základe viazanej právomoci udelenej ex lege, keďže vyplýva priamo z individuálneho práva, ktoré článok 11 ods. 2 príloha VIII služobného poriadku výslovne priznáva úradníkom a zamestnancom pri vstupe do služieb Únie.

42      Výkon tejto viazanej právomoci totiž zaväzuje Komisiu, aby vypracovala návrh na započítanie, ktorý sa bude zakladať na všetkých relevantných údajoch, ktoré je povinná získať od dotknutých vnútroštátnych alebo medzinárodných orgánov, konkrétne v rámci úzkej koordinácie a lojálnej spolupráce medzi týmito orgánmi a jej útvarmi. Taký návrh na započítanie odpracovaných rokov nemožno preto považovať iba za vyjadrenie „zámeru“ útvarov inštitúcie informovať dotknutého zamestnanca, pričom sa v skutočnosti očakáva získanie jeho súhlasu, ako aj následné prijatie kapitálu, ktorý umožní započítanie. Naopak, taký návrh predstavuje pre inštitúciu nevyhnutný záväzok, že správne a účinne uplatní právo na prevod práv na dôchodok úradníka, ktoré tento vykonal tým, že podal svoju žiadosť o prevod. Prevod aktualizovaného kapitálu do systému dôchodkového zabezpečenia Únie predstavuje splnenie odlišnej povinnosti, ktorú majú vnútroštátne alebo medzinárodné orgány a ktorá je nevyhnutná pre dokončenie celého procesu prevodu práv na dôchodok do systému dôchodkového zabezpečenia Únie.

43      Rovnako výkon viazanej právomoci na účely uplatnenia článku 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku ukladá Komisii konať so všetkou náležitou starostlivosťou, aby mal úradník, ktorý podal žiadosť o uplatnenie článku 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku, možnosť poskytnúť svoj súhlas s návrhom na započítanie odpracovaných rokov za plnej znalosti veci, pokiaľ ide o skutočnosti potrebné pre výpočet týkajúci sa stanovenia počtu odpracovaných rokov na dôchodok podľa služobného poriadku, ktoré sa majú zohľadniť, ako aj pokiaľ ide o pravidlá upravujúce spôsob tohto výpočtu „v deň žiadosti o prevod“, ako sa konkrétne uvádza v článku 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku, ktorý stanovuje, že inštitúcia, v ktorej je úradník zamestnaný, „určí“ na základe všeobecných vykonávacích ustanovení s ohľadom na základnú mzdu, vek a kurz platný v deň podania žiadosti o prevod „počet rokov zamestnania“, ktoré zohľadní.

44      Zo všetkého, čo bolo uvedené vyššie, vyplýva, že návrh na započítanie odpracovaných rokov je aktom spôsobujúcim ujmu úradníkovi, ktorý podal žiadosť o prevod svojich práv na dôchodok.

45      Tento záver potvrdzujú aj nižšie uvedené úvahy.

46      Po prvé VVU 2011 potvrdzujú predchádzajúcu prax, ktorá bola vyjadrená v ustanoveniach uvedených v návrhoch na započítanie odpracovaných rokov, keďže teraz v článku 8 výslovne stanovujú, že ak úradník poskytne súhlas s návrhom na započítanie odpracovaných rokov, na ktorý je vyzvaný, tento súhlas je „neodvolateľný“. Neodvolateľnosť súhlasu úradníka po jeho poskytnutí je však odôvodnená iba vtedy, ak Komisia poskytla žiadateľovi návrh, ktorého obsah bol vypočítaný a predložený so všetkou náležitou starostlivosťou a ktorý zaväzuje Komisiu v tom zmysle, že jej ukladá povinnosť pokračovať na tomto základe v procese prevodu v prípade súhlasu žiadateľa.

47      Po druhé návrh na započítanie odpracovaných rokov je v zásade vypracovaný na základe spôsobu výpočtu, ktorý je rovnaký ako spôsob výpočtu, ktorý sa uplatní vtedy, keď systém dôchodkového zabezpečenia Únie prijme celý kapitál, ktorý definitívne prevedú pôvodné vnútroštátne alebo medzinárodné fondy.

48      Čo by sa prípadne mohlo nanajvýš zmeniť odo dňa vypracovania návrhu na započítanie odpracovaných rokov do dňa prijatia definitívne prevedeného kapitálu, je výška sumy, o ktorú ide, teda suma prevoditeľného kapitálu aktualizovaného ku dňu podania žiadosti o prevod by sa mohla odlišovať od sumy kapitálu v deň jeho skutočného prevodu napríklad v závislosti od zmien výmenného kurzu. V tomto poslednom uvedenom prípade, ktorý sa navyše môže týkať iba prevodov kapitálu vyjadreného v inej mene ako euro, je však spôsob výpočtu uplatnený na tieto dve hodnoty rovnaký.

49      Po tretie tvrdenie Komisie, že iba rozhodnutie o započítaní prijaté po prijatí prevedeného kapitálu spôsobuje ujmu dotknutému úradníkovi, je v jasnom rozpore s cieľom správneho konania týkajúceho sa prevodu práv na dôchodok. Konkrétnym účelom tohto konania je umožniť dotknutému úradníkovi, aby sa pri plnej znalosti veci rozhodol predtým, než sa kapitál zodpovedajúci všetkým jeho platbám príspevkov definitívne prevedie do systému dôchodkového zabezpečenia Únie, či je pre neho výhodnejšie kumulovať svoje predchádzajúce práva na dôchodok s právami, ktoré nadobúda ako úradník Únie, alebo naopak zachovať tieto práva vo vnútroštátnom právnom poriadku (pozri rozsudok Belgicko a Komisia/Genette, už citovaný, bod 91). Podľa tvrdenia Komisie by totiž dotknutý úradník musel spochybniť spôsob, na základe ktorého útvary Komisie vypočítali počet započítateľných odpracovaných rokov, na ktoré má právo iba po tom, ako pôvodné vnútroštátne alebo medzinárodné dôchodkové fondy definitívne prevedú kapitál na Komisiu, čo by v praxi zmarilo samotnú podstatu práva, ktoré úradníkovi priznáva článok 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku, aby si vybral, či prevedie svoje práva na dôchodok, alebo ich zachová v pôvodných vnútroštátnych alebo medzinárodných dôchodkových fondoch.

50      Napokon po štvrté nemožno tvrdiť, ako to robí Komisia, že návrhy na započítanie odpracovaných rokov sú iba prípravnými aktmi z dôvodu, že článok 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku stanovuje, že počet odpracovaných rokov sa vypočíta „na základe prevedeného kapitálu“.

51      V tejto súvislosti je potrebné v prvom rade pripomenúť, že zo znenia článku 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku vyplýva, že dotknutá inštitúcia „určí“ počet odpracovaných rokov najprv „s ohľadom na základnú mzdu zamestnanca, jeho vek a kurz platný v deň žiadosti o prevod, pomocou všeobecných vykonávacích ustanovení“, a ďalej zohľadní počet takto stanovených odpracovaných rokov podľa systému dôchodkového zabezpečenia Únie „na základe prevedeného kapitálu“.

52      Toto znenie potvrdzuje znenie článku 7 VVU 2004 a článku 7 VVU 2011. Obe znenia týchto článkov totiž v odseku 1 stanovujú, že počet odpracovaných rokov, ktoré sa majú zohľadniť sa vypočíta „na základe prevoditeľnej sumy predstavujúcej nadobudnuté práva…, po odpočítaní sumy, ktorá predstavuje zhodnotenie kapitálu od dátumu zaregistrovania žiadosti o prevod do dátumu skutočného prevodu“.

53      V článku 7 ods. 2 VVU 2004, ako aj VVU 2011 sa uvádza, že počet odpracovaných rokov, ktorý sa má zohľadniť, „sa ďalej vypočíta… na základe prevedenej sumy“ podľa matematického vzorca uvedeným v prvej zarážke toho istého odseku.

54      Z vyššie uvedených ustanovení teda vyplýva, že návrhy na započítanie odpracovaných rokov sa vypočítajú na základe sumy prevoditeľnej ku dňu zaregistrovania žiadosti, akú príslušné vnútroštátne alebo medzinárodné orgány oznámili útvarom Komisie, po prípadnom odpočítaní sumy, ktorá predstavuje zhodnotenie kapitálu od dátumu zaregistrovania žiadosti do dátumu skutočného prevodu – tento peňažný rozdiel totiž nesmie znášať systém dôchodkového zabezpečenia Únie.

55      Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že druhé návrhy na započítanie odpracovaných rokov sú aktom spôsobujúcim ujmu a že návrhy na zrušenie sú teda prípustné.

 O veci samej

56      Žalobcovia na podporu svojich návrhov smerujúcich proti druhým návrhom na započítanie odpracovaných rokov (ďalej len „sporné rozhodnutia“) uvádzajú tri žalobné dôvody:

–        prvý dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení a na porušení článku 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku a v podstate aj na nerešpektovaní nadobudnutých práv,

–        druhý dôvod založený na porušení primeranej lehoty a zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery,

–        tretí dôvod založený na porušení zásad rovnosti zaobchádzania, nediskriminácie a proporcionality.

57      Prvý a druhý žalobný dôvod treba preskúmať spoločne.

 Tvrdenia účastníkov konania

58      Žalobcovia po prvé tvrdia, že článok 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku stanovuje, že ak chce Komisia zmeniť poistno‑matematické hodnoty uplatniteľné na žiadosti o prevod práv na dôchodok nadobudnutých v členskom štáte do systému dôchodkového zabezpečenia Únie (ďalej len „prevod ,in‘“), musí prijať nové všeobecné vykonávacie ustanovenia. Komisia však prijala nové všeobecné vykonávacie ustanovenia až 3. marca 2011. VVU 2004, ktoré boli dovtedy účinné, sú teda jedinými uplatniteľnými ustanoveniami na ich žiadosť o prevod.

59      V každom prípade nadobudnutie účinnosti nariadenia č. 1324/2008 1. januára 2009 nemá vplyv na sadzbu uplatniteľnú na stanovenie počtu odpracovaných rokov, ktoré sa majú započítať. Toto nariadenie totiž zmenilo úrokovú sadzbu stanovenú v článku 8 prílohy VIII služobného poriadku, ktorá sa používala iba v prípade prevodu zákonného poistno‑matematického ekvivalentu do vnútroštátneho systému dôchodkového zabezpečenia, to znamená kapitálu z práv na dôchodok, ktoré úradník nadobudol v rámci Únie (ďalej len „prevod ,out‘“), a nie je teda uplatniteľná na prípad prevodu „in“.

60      Navyše aj za predpokladu, že nariadenie č. 1324/2008 „analogicky“ zmenilo úrokovú sadzbu, na ktorej sú založené konverzné koeficienty uplatniteľné v prípade prevodu „in“, všeobecné vykonávacie ustanovenia článku 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku majú podľa žalobcov ako lex specialis prednosť pred uvedeným nariadením. V konečnom dôsledku na základe zásady domnienky zákonnosti aktov správnych orgánov nemôže nariadenie Únie zbaviť právneho základu všeobecné vykonávacie ustanovenia, ktoré na základe služobného poriadku prijme osobitne každá z dotknutých inštitúcií. Keďže VVU 2011 zrušili VVU 2004 až 3. marca 2011, VVU 2004 boli teda uplatniteľné v čase prijatia prvých návrhov na započítanie odpracovaných rokov, ktoré im boli zaslané, a v čase ich akceptovania.

61      V dôsledku toho Komisia po prvé tým, že konštatovala, že jeden z parametrov výpočtu uplatniteľných v prípade prevodu „in“ mohlo nariadenie č. 1324/2008 „implicitne a incidenčne“ zmeniť, porušila článok 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku. Po druhé tým, že konštatovala, že nariadenie č. 1324/2008 ju zaväzovalo, aby uplatnila VVU 2011 k dátumu nadobudnutia účinnosti novej úrokovej sadzby a aby v dôsledku toho uplatnila VVU 2011 spätne k 1. januáru 2009, sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia.

62      Žalobcovia na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, tiež zdôrazňujú, že prevod práv na dôchodok nadobudnutých pred nástupom do služieb Únie je konečný, pokiaľ dotknutý úradník vyjadril svoj súhlas s návrhom na započítanie odpracovaných rokov. Dohoda medzi úradníkom a dotknutou inštitúciou môže stratiť význam iba vtedy, ak vnútroštátny orgán vôbec nezaplatí kapitál. V prejednávanej veci sa teda prvé návrhy na započítanie odpracovaných rokov stali konečnými z dôvodu ich akceptovania, hoci k zaplateniu kapitálu ešte nedošlo.

63      Žalobcovia po druhé tvrdia, že prvé návrhy na započítanie odpracovaných rokov neboli vôbec protiprávne. Komisia späťvzatím takých návrhov nerešpektovala ich nadobudnuté práva a porušila zásadu legitímnej dôvery. Okrem toho boli opakovane uistení, že na ich žiadosti o prevod sa uplatnia VVU 2004.

64      Žalobcovia po tretie uvádzajú, že Komisia vzala späť prvý návrh na započítanie odpracovaných rokov určený pánovi Verile jeden rok po tom, ako ho prijal, a pokiaľ ide o návrh určený pani Gjergji, viac ako šesť mesiacov po tom, ako ho prijala, čím porušila zásady primeranej lehoty a právnej istoty.

65      Žalobcovia okrem toho vo svojej odpovedi na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania zdôrazňujú, že Komisia čakala až do 17. septembra 2010, kým na túto skutočnosť upozornila zamestnancov prostredníctvom oznámenia uverejneného na svojej intranetovej stránke, a že následne opätovne čakala do 3. marca 2011, kým prijala nové všeobecné vykonávacie ustanovenia, zatiaľ čo podľa sporných rozhodnutí konštatovala, že nadobudnutie účinnosti novej úrokovej sadzby 1. januára 2009 stanovenej nariadením č. 1324/2008 zbavilo VVU 2004 „právneho základu“.

66      Komisia v reakcii na prvý žalobný dôvod tvrdí, že predpoklad argumentácie žalobcov, teda že úroková sadzba stanovená v článku 8 prílohy VIII služobného poriadku sa týka výlučne metódy výpočtu poistno‑matematického ekvivalentu v prípade prevodu „out“, a nie metódy výpočtu aktualizovaného kapitálu alebo počtu odpracovaných rokov v prípade prevodu „in“, je nesprávny. Prvý žalobný dôvod, ktorý žalobcovia uvádzajú, je preto nedôvodný.

67      Komisia vo svojej odpovedi na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania uviedla, že vzhľadom na to, že konverzné koeficienty stanovené vo všeobecných vykonávacích ustanoveniach článku 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku „priamo závisia“ od úrokovej sadzby stanovenej v článku 8 prílohy VIII služobného poriadku, zmena tejto sadzby k 1. januáru 2009 na základe nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 1324/2008 „nevyhnutne“ vyvolala v ten istý deň zmenu uvedených konverzných koeficientov. Konverzné koeficienty stanovené vo VVU 2004 sa teda 1. januára 2009 stali „obsoletnými“ a „bez právneho základu“, a to bez ohľadu na akékoľvek formálne zrušenie VVU 2004.

68      Komisia po druhé tvrdí, že žalobcovia formálne neuviedli žalobný dôvod založený na porušení pravidiel o späťvzatí správnych aktov a že v každom prípade prvé návrhy na započítanie odpracovaných rokov nemali od nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 1324/2008 zákonný základ, a teda neboli spôsobilé založiť nadobudnuté práva pre žalobcov ani legitímnu dôveru.

69      Komisia okrem toho uvádza, že oznámenie zo 17. septembra 2010 uverejnené na jej intranetovej stránke pritiahlo pozornosť zamestnancov ohľadom nadobudnutia účinnosti nových poistno‑matematických hodnôt a že profesijné odborové organizácie vedeli o budúcej úrokovej sadzbe od roku 2008 a o budúcich konverzných koeficientoch od novembra 2009. Navyše individuálne informovanie úradníkov a zamestnancov, ktorých žiadosť o prevod bola zaregistrovaná po 1. januári 2009, nebolo fakticky možné uskutočniť v primeranej lehote z dôvodu veľmi významného počtu (viac ako 10 000) dotknutých úradníkov a zamestnancov.

70      Napokon aj za predpokladu, že by sa konverzné koeficienty stanovené vo VVU 2011 uplatňovali spätne, také uplatňovanie by bolo odôvodnené „podstatným záujmom“. Náklady uplatňovania poistno‑matematických hodnôt stanovených vo VVU 2004 až do nadobudnutia účinnosti VVU 2011 totiž ohrozovali z dôvodu počtu dotknutých prevodov rovnováhu systému dôchodkového zabezpečenia Únie.

71      Komisia sa po tretie domnieva, že žalobný dôvod založený na porušení primeranej lehoty je nedostatočne podložený a že aj za predpokladu, že by bol dôvodný, taký žalobný dôvod nemôže mať za následok zrušenie sporných rozhodnutí. V každom prípade prvé návrhy na započítanie odpracovaných rokov boli vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci vzaté späť v primeranej lehote.

 Posúdenie Súdom pre verejnú službu

72      Žalobcovia svojím prvým a druhým žalobným dôvodom v podstate vznášajú námietku protiprávnosti článku 9 tretieho odseku poslednej vety, ako aj článku 9 štvrtého odseku prvej vety VVU 2011. Podľa žalobcov tieto ustanovenia VVU 2011 stanovujú, že konverzné koeficienty uvedené v prílohe 1 VVU 2011 stanovené v súlade s nariadením č. 1324/2008 sa uplatňujú od 1. januára 2009, teda od dátumu nadobudnutia účinnosti uvedeného nariadenia, zatiaľ čo príloha 2 VVU 2004, ktorá stanovovala odlišné konverzné koeficienty uplatniteľné od 1. mája 2004, nebola k tomuto dátumu vôbec formálne zmenená. Žalobcovia tvrdia, že taká formálna zmena bola na základe článku 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku nevyhnutná a že uplatňovanie nových konverzných koeficientov so spätným účinkom k 1. januáru 2009 stanovených v prílohe 1 VVU 2011, vrátane uplatňovania na prevody úradníkov a zamestnancov, ktorých žiadosť o prevod „in“ bola podaná pred týmto dátumom, porušuje zásady právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní.

73      Na odôvodnenie článku 9 tretieho a štvrtého odseku VVU 2011 z právneho hľadiska Komisia v podstate tvrdí, že článok 2 nariadenia č. 1324/2008 spôsobil, že VVU 2004 prestali platiť a automaticky stratili právny základ, pokiaľ ide o spôsob stanovenia počtu odpracovaných rokov, ktoré sa majú zohľadniť.

–       O vplyve nariadenia č. 1324/2008 na VVU 2004

74      Zo znenia článku 2 nariadenia č. 1324/2008 vyplýva, že pokiaľ ide o úradníkov a ostatných zamestnancov Únie, tento článok má iba dva ciele.

75      Prvý cieľ sa na základe článku 4 ods. 1 prílohy VIII služobného poriadku týka stanovenia sadzby uplatniteľnej na výpočet práv na dôchodok úradníka, ktorý sa znova zamestná v Únii po tom, ako v nej pracoval v predchádzajúcom období. Tento cieľ sa zdá byť v prejednávanej veci bez ďalšieho irelevantný.

76      Druhý cieľ sa týka stanovenia sadzby, ktorá sa má použiť na určenie „poistno‑matematického ekvivalentu“ starobného dôchodku. Treba však konštatovať, že tento pojem je použitý v článku 11 ods. 1 prílohy VIII služobného poriadku v prípade prevodov „out“, a nie v článku 11 ods. 2 tej istej prílohy v prípade prevodov „in“.

77      Treba totiž pripomenúť, že článok 11 ods. 1 prílohy VIII služobného poriadku zavádza jasný rozdiel medzi prevodom „out“ v odseku 1 na jednej strane a prevodom „in“ v odseku 2 na strane druhej.

78      V prípade prevodu „out“ článok 11 ods. 1 prílohy VIII služobného poriadku stanovuje, že dotknutý úradník má právo dať si previesť „poistno‑matematický ekvivalent svojich práv na starobný dôchodok[, ktoré nadobudol] v Únii, aktualizovaný ku skutočnému dňu prevodu“. Naproti tomu v prípade prevodu „in“ odsek 2 rovnakého ustanovenia stanovuje, že dotknutý úradník má možnosť nechať zaplatiť Únii kapitál „aktualizovan[ý] ku dňu skutočného prevodu, práv na dôchodok, ktoré získal [vo vnútroštátnom alebo medzinárodnom systéme, do ktorého dovtedy patril]“. V prípade prevodu „out“ je suma prevedených peňazí „poistno‑matematickým ekvivalentom“ práv nadobudnutých v Únii; v prípade prevodu „in“ je suma prevedených peňazí „aktualizovaným kapitálom“, – teda peňažnou sumou, ktorá predstavuje skutočné práva na dôchodok nadobudnuté na základe predchádzajúcich činností dotknutého úradníka v rámci vnútroštátneho alebo medzinárodného systému dôchodkového zabezpečenia, o ktorý ide –, ktorý je aktualizovaný na základe článku 11 ods. 2 prvého odseku prílohy VIII služobného poriadku ku dňu skutočného prevodu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 5. decembra 2013, Časta, C‑166/12, bod 26).

79      „Poistno‑matematický ekvivalent“ uvedený v odseku 1 článku 11 prílohy VIII služobného poriadku a „aktualizovaný kapitál“ uvedený v odseku 2 toho istého článku sú však dvomi odlišnými právnickými pojmami, ktoré oba vyplývajú z navzájom nezávislých systémov.

80      „Poistno‑matematický ekvivalent“ sa totiž vyskytuje v ustanoveniach služobného poriadku ako samostatný pojem charakteristický pre systém dôchodkového zabezpečenia Únie. Je definovaný v článku 8 prílohy VIII služobného poriadku ako „kapitálová hodnota dávok [starobného dôchodku] vznikajúcich zamestnancovi, vypočítaná na základe tabuľky úmrtnosti uvedenej v článku 9 prílohy XII [služobného poriadku], podliehajúca úrokovej sadzbe 3,1 % p. a., ktorá môže byť revidovaná v súlade s predpismi ustanovenými v článku 10 prílohy XII [služobného poriadku]“. Posledná revízia úrokovej sadzby uvedenej v článku 8 prílohy VIII služobného poriadku bola vykonaná na základe článku 10 prílohy XII služobného poriadku, konkrétne na základe nariadenia č. 1324/2008, ktoré znížilo úrokovú sadzbu z 3,5 % na 3,1 %.

81      Naproti tomu „aktualizovaný kapitál“ nie je definovaný v služobnom poriadku, ktorý neuvádza ani jeho metódu výpočtu, a to z dôvodu, ako uvádza ustálená judikatúra, že jeho výpočet a spôsob kontroly tohto výpočtu patria výlučne do právomoci dotknutých vnútroštátnych alebo medzinárodných orgánov (rozsudok Belgicko a Komisia/Genette, už citovaný, body 56 a 57 a tam citovaná judikatúra).

82      Komisia však tvrdí, že poistno‑matematický ekvivalent je tiež „metódou“ výpočtu, ktorá sa ako taká má používať nielen v prípade prevodu „out“, keď sumy odchádzajú z fondov systému dôchodkového zabezpečenia Únie a prichádzajú do fondov systému dôchodkového zabezpečenia členského štátu alebo medzinárodnej organizácie, ale tiež v prípade prevodu „in“, keď peňažné sumy naopak prichádzajú do fondov systému dôchodkového zabezpečenia Únie.

83      Poistno‑matematický ekvivalent sa teda podľa Komisie uplatňuje ako metóda výpočtu na jeden, ako aj druhý z dvoch prípadov prevodov práv na starobný dôchodok. Komisia v tejto súvislosti zdôrazňuje, že článok 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku po reforme služobného poriadku z roku 2004 stanovuje pre dotknuté vnútroštátne orgány novú podmienku, aby bol kapitál zodpovedajúci všetkým platbám príspevkov, ktoré zaplatil úradník, ktorý začal pracovať v Únii, „aktualizovaný ku dňu skutočného prevodu“. Podľa Komisie vzhľadom na to, že je táto nová podmienka uvedená v služobnom poriadku, vytvára pre dotknuté vnútroštátne orgány povinnosť aktualizovať kapitál podľa parametrov uvedených v služobnom poriadku, medzi ktorými je úroková sadzba, ako bola naposledy zmenená nariadením č. 1324/2008.

84      Tvrdenie Komisie nie je však odôvodnené z právneho hľadiska.

85      Z judikatúry totiž vyplýva, že systém prevodu „in“ zahŕňa dve odlišné administratívne fázy. Prvá fáza spočíva v tom, že vnútroštátne alebo medzinárodné orgány, ktoré spravujú systém dôchodkového zabezpečenia, do ktorého žiadateľ patril, kým nezačal pracovať v Únii, stanovia aktualizovaný kapitál. Celá táto fáza patrí do výlučnej právomoci príslušných vnútroštátnych alebo medzinárodných orgánov. Druhá fáza naproti tomu spočíva v tom, že dotknutá inštitúcia Únie prevedie aktualizovaný kapitál takto stanovený pôvodnými vnútroštátnymi alebo medzinárodnými orgánmi do odpracovaných rokov, ktoré sa majú zohľadniť v systéme dôchodkového zabezpečenia Únie, a to na základe pravidiel systému dôchodkového zabezpečenia Únie, vrátane pravidiel uvedených vo všeobecných vykonávacích ustanoveniach, ktoré musí v prípade prevodov „in“ prijať každá inštitúcia (pozri v tomto zmysle rozsudok Belgicko a Komisia/Genette, už citovaný, body 56 a 57).

86      Obe rozhodnutia týkajúce sa v prípade prvého rozhodnutia stanovenia aktualizovaného kapitálu a v prípade druhého rozhodnutia konverzie tohto aktualizovaného kapitálu na odpracované roky na dôchodok podľa služobného poriadku, pochádzajú preto z dvoch odlišných právnych poriadkov a každé z nich spadá pod súdnu kontrolu podľa každého z týchto dvoch právnych poriadkov.

87      Okolnosť, že článok 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku po reforme služobného poriadku z roku 2004 stanovuje, že vnútroštátne alebo medzinárodné orgány musia kapitál zodpovedajúci všetkým platbám príspevkov, ktoré zaplatil úradník alebo zamestnanec, ktorý začal pracovať v Únii, aktualizovať až ku dňu skutočného prevodu, znamená pre uvedené orgány povinnosť, avšak neznamená to, že táto aktualizácia by sa mala vykonať spôsobom stanoveným pre prevody „out“, ibaže je v tomto zmysle výslovne ustanovené. Naproti tomu, ako Súdny dvor rozhodol v už citovanom rozsudku Časta, body 25 a 26, členské štáty si môžu vybrať, či uplatnia metódu tzv. „poistno‑matematického ekvivalentu“ alebo metódu tzv. „paušálnej nominálnej hodnoty“, alebo ďalšie iné metódy.

88      Pokiaľ ide preto po prvé o výpočet aktualizovaného kapitálu príslušnými vnútroštátnymi alebo medzinárodnými orgánmi vzhľadom na prevod „in“, tento kapitál je stanovený na základe uplatniteľného vnútroštátneho práva a spôsobom definovaným týmto právom, alebo pokiaľ ide o medzinárodnú organizáciu, na základe jej vlastných pravidiel, a nie na základe článku 8 prílohy VIII služobného poriadku a podľa úrokovej sadzby stanovenej v tomto ustanovení. Navyše to Súd prvého stupňa uviedol v bode 57 rozsudku Belgicko a Komisia/Genette, už citovaného, keď potvrdil, že v prípade prevodu „in“ rozhodnutie týkajúce sa výpočtu sumy práv na dôchodok, ktoré sa majú previesť, patrí do príslušného vnútroštátneho právneho poriadku a spadá iba pod kontrolu vnútroštátneho súdu (pozri v tomto zmysle rozsudok Časta, už citovaný, bod 24).

89      Z toho vyplýva, že článok 2 nariadenia č. 1324/2008 nemusí prichádzať do úvahy ako zložka metódy výpočtu kapitálu zodpovedajúceho právam na dôchodok, ktoré úradník alebo zamestnanec nadobudol predtým, ako začal pracovať v Únii, a dotknuté vnútroštátne alebo medzinárodné orgány ho nemusia nevyhnutne zohľadniť pri aktualizácii uvedeného kapitálu, ktorý sú povinné previesť.

90      Pokiaľ ide po druhé o výpočet započítateľných odpracovaných rokov, ktoré sa majú zohľadniť v systéme dôchodkového zabezpečenia Únie, ktorý je odlišným výpočtom od výpočtu aktualizovaného kapitálu, je potrebné konštatovať, ako vyplýva z bodov 85 až 87 tohto rozsudku, že článok 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku týkajúci sa prevodov „in“ ani žiadne iné ustanovenie služobného poriadku nestanovuje výslovne povinnosť uplatniť na stanovenie počtu odpracovaných rokov započítateľných v systéme dôchodkového zabezpečenia Únie úrokovú sadzbu uvedenú v článku 8 tej istej prílohy. Z toho vyplýva, že tvrdenie Komisie, že v prípade prevodu „in“ konverzné koeficienty „priamo závisia“ od úrokovej sadzby uvedenej v článku 8 prílohy VIII služobného poriadku, sa nezakladá na nijakom ustanovení služobného poriadku.

91      Okrem toho Rada nemôže prostredníctvom vykonávacieho nariadenia prijatého na základe článku 83a služobného poriadku obmedziť dosah článku 11 ods. 2 druhého pododseku prílohy VIII služobného poriadku a spochybniť tým nezávislosť, ktorú normotvorca Únie priznal v tomto ustanovení inštitúciám tým, že im zveril právomoc stanoviť prostredníctvom všeobecných vykonávacích ustanovení počet odpracovaných rokov na započítanie v prípade prevodu „in“.

92      Je pravda, že článok 7 ods. 2 VVU 2004 na účely stanovenia počtu odpracovaných rokov, ktoré sa majú zohľadniť na základe kapitálu zodpovedajúceho platbám príspevkov skutočne prevedeným do systému dôchodkového zabezpečenia Únie, odkazuje na poistno‑matematické hodnoty V2, ktoré sú stanovené v tabuľke prílohy 2 VVU 2004 a ktoré sú zase podľa uvedenej prílohy 2 „vypočítané na základe parametrov stanovených v prílohe XII služobného poriadku“. Medzi týmito parametrami sa nachádza sadzba stanovená v článku prílohy VIII služobného poriadku.

93      Príloha 2 VVU 2004 však uvádza poistno‑matematické hodnoty, ktoré sú vypočítané predovšetkým na základe sadzby 3,5 % stanovenej v článku 8 prílohy VIII služobného poriadku predtým, ako bol zmenený nariadením č. 1324/2008. Presne tieto hodnoty Komisia zohľadnila pri vypracovaní prvých návrhov na započítanie odpracovaných rokov, ktoré boli predložené žalobcom, zatiaľ čo článok 8 prílohy VIII služobného poriadku bol medzičasom zmenený nariadením č. 1324/2008.

94      Komisia bola za týchto podmienok v rámci vykonania článku 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku a najmä na účely aktualizácie konverzných koeficientov v prípade prevodu „in“ vzhľadom na novú sadzbu 3,1 % stanovenú v článku 8 prílohy VIII služobného poriadku po nadobudnutí účinnosti nariadenia č. 1324/2008 povinná v súlade s uvedeným článkom 11 ods. 2, ktorý na účely svojho vykonania odkazuje na všeobecné vykonávacie ustanovenia, a tiež v súlade so zásadou právnej istoty zmeniť VVU 2004 a vypracovať novú tabuľku poistno‑matematických hodnôt. Presne to napokon Komisia urobila, keď prijala VVU 2011, ktorých príloha obsahovala nové poistno‑matematické hodnoty, v týchto nových všeobecných vykonávacích ustanoveniach nazvané „konverzné koeficienty“ na účely výpočtu započítateľných odpracovaných rokov.

95      Je potrebné dodať, že článok 8 prílohy VIII služobného poriadku, zmenený a doplnený po nadobudnutí účinnosti nariadenia č. 1324/2008, sa mohol uplatniť na prevody „in“ iba na základe všeobecných vykonávacích ustanovení, ktoré sú inštitúcie povinné prijať v súlade s článkom 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku. Uplatniteľnosť uvedeného článku 8 vyplýva v tomto prípade z odkazu na „parametre stanovené v prílohe XII služobného poriadku“, ktoré sú uvedené v názve prílohy 2 VVU 2004, a to vzhľadom na to, že uvedená príloha XII sama odkazuje v článku 1 ods. 2, článku 10 ods. 2 a článku 12 na sadzbu uvedenú v článku 8 prílohy VIII služobného poriadku. Názov prílohy 2 VVU 2004 má však objasňujúci význam, pokiaľ ide o metódu výpočtu, ktorú zohľadnila Komisia na základe svojich vykonávacích právomocí zverených v článku 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku, ktorý môže slúžiť iba na účely výkladu normatívnej časti pozostávajúcej z tabuľky poistno‑matematických hodnôt (ohľadom normatívnej sily nadpisu článku smernice pozri rozsudok Súdneho dvora z 3. apríla 2003, Hoffmann, C‑144/00, body 37 až 40). Okrem toho také sériové odkazy, ktoré sú navyše veľmi nezrozumiteľné, nemôžu mať prednosť pred explicitnými údajmi uvedenými v predmetnej tabuľke poistno‑matematických hodnôt bez toho, aby bola porušená zásada právnej istoty.

96      V konečnom dôsledku je tvrdenie Komisie týkajúce sa konštatovania, že metóda výpočtu poistno‑matematického ekvivalentu stanovená v článku 8 prílohy VIII služobného poriadku sa musí nevyhnutne použiť aj pri stanovení aktualizovaného kapitálu, dokonca pri stanovení počtu započítateľných odpracovaných rokov uvedeného v článku 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku, v rozpore so znením tohto posledného uvedeného ustanovenia, ako aj s vôľou normotvorcu Únie, ktorý chcel totiž v služobnom poriadku zachovať jasné rozlišovanie medzi dvomi prípadmi prevodu práv na dôchodok „in“ a „out“ a v dôsledku toho aj medzi pojmami aktualizovaného kapitálu a poistno‑matematického ekvivalentu.

97      Vzhľadom na to, čo bolo uvedené vyššie, je tvrdenie Komisie, že nariadenie č. 1324/2008 spôsobilo, že VVU 2004 prestali platiť a automaticky stratili právny základ, pokiaľ ide o spôsob stanovenia počtu odpracovaných rokov na účely započítania, z právneho hľadiska nesprávne, pričom odôvodnenie takého tvrdenia je v rozpore s dosahom uvedeného nariadenia, ako aj s článkom 11 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku.

98      Treba preto preskúmať, či Komisia oprávnene uplatnila nové konverzné koeficienty uvedené v prílohe 1 VVU 2011 na žiadosti o prevod podané pred nadobudnutím účinnosti VVU 2011 dňa 1. apríla 2011.

–       O uplatnení konverzných koeficientov uvedených v prílohe 1 VVU 2011 so spätnou účinnosťou

99      Na úvod je potrebné pripomenúť, že podľa všeobecne uznávanej zásady, ak nie je stanovené inak, nové pravidlo sa uplatňuje okamžite na situácie, ktoré vzniknú, ako aj na budúce účinky situácií, ktoré vznikli počas účinnosti starého pravidla, avšak neboli úplne dokonané (rozsudok Súdu pre verejnú službu z 13. júna 2012, Guittet/Komisia, F‑31/10, bod 47 a tam citovaná judikatúra).

100    V dôsledku toho je potrebné overiť, či sa žalobcovia v čase, keď sa stali účinnými nové konverzné koeficienty stanovené vo VVU 2011, teda 1. apríla 2011, nachádzali v situácii, ktorá vznikla a bola úplne dokonaná za účinnosti VVU 2004. Iba v takom prípade možno skutočne uznať, že konverzné koeficienty stanovené vo VVU 2011 boli na žalobcov uplatnené so spätnou účinnosťou. V tomto prípade by bolo potrebné preskúmať námietku nezákonnosti vznesenú žalobcami a konkrétnejšie zákonnosť uplatnenia konverzných koeficientov stanovených vo VVU 2011 s prihliadnutím na zásady právnej istoty a rešpektovania legitímnej dôvery so spätnou účinnosťou (pozri v tomto zmysle rozsudok Guittet/Komisia, už citovaný, bod 48).

101    Aby v prejednávanej veci bola situácia úradníka alebo zamestnanca, ktorý podal žiadosť o prevod „in“, úplne dokonaná za účinnosti poistno‑matematických hodnôt V2 pripojených k VVU 2004, treba preukázať, že najneskôr koncom dňa predchádzajúceho dňu nadobudnutia účinnosti nových konverzných koeficientov stanovených vo VVU 2011, teda 31. marca 2011, žiadateľ akceptoval návrh na započítanie odpracovaných rokov, ktorý mu bol predložený na základe VVU 2004.

102    V prejednávanom prípade žalobcovia – v rozsahu, v akom sa to každého z nich týka – akceptovali prvý návrh na započítanie odpracovaných rokov. Ich situácia týkajúca sa ich práva na prevod „in“, ktorá vznikla za účinnosti VVU 2004, bola teda úplne dokonaná v čase nadobudnutia účinnosti VVU 2011, a preto sa na nich vzťahovali VVU 2004.

103    Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je zrejmé, že pokiaľ článok 9 VVU 2011 v prvej vete štvrtého odseku stanovuje, že konverzné koeficienty stanovené v prílohe 1 VVU 2011 sa uplatňujú od 1. januára 2009, týka sa – pokiaľ ide o úradníkov alebo zamestnancov, ktorí akceptovali návrh na započítanie odpracovaných rokov pred 31. marcom 2011 – situácií úplne dokonaných za účinnosti VVU 2004. Článok 9 VVU 2011 priznáva teda uplatneniu uvedených koeficientov spätný účinok.

104    Ako však bolo uvedené v článkoch 99 a 100 tohto rozsudku, zásada istoty právnych situácií bráni tomu, aby bol začiatok časovej pôsobnosti aktu Únie stanovený na dátum, ktorý predchádza nadobudnutiu jeho účinnosti. Výnimočne to môže byť inak, ak to vyžaduje cieľ, ktorý sa má dosiahnuť, a ak je riadne rešpektovaná legitímna dôvera dotknutých osôb (rozsudok Guittet/Komisia, už citovaný, body 63 a 64 a tam citovaná judikatúra).

105    Komisia v prejednávanej veci nepreukázala, že cieľ, ktorý sa mal dosiahnuť, vyžadoval uplatnenie VVU 2011 so spätnou účinnosťou. Aj keď Komisia totiž tvrdila, že nadobudnutie účinnosti konverzných koeficientov 1. januára 2009 bolo stanovené na základe nariadenia č. 1324/2008, z bodov 91 až 97 tohto rozsudku naproti tomu vyplýva, že nariadenie č. 1324/2008 nespôsobilo, že VVU 2004 prestali platiť ani že automaticky stratili právny základ, pokiaľ ide o spôsob stanovenia počtu odpracovaných rokov na účely započítania.

106    Okrem toho treba konštatovať, že Komisia nepreukázala, že vyšší a podstatný záujem ju prinútil uplatňovať VVU 2011 odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 1324/2008. Treba totiž pripomenúť, že zodpovednosť za zachovanie rovnováhy systému dôchodkového zabezpečenia Únie patrí v súlade s článkom 83a služobného poriadku do právomoci Rady, ktorá na základe poistno‑matematického hodnotenia, ktoré jej každý rok predkladá Komisia, a na návrh Komisie prijme kvalifikovanou väčšinou zodpovedajúce nariadenie, ktoré sa vzťahuje na všetky inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry Únie, ako to bolo okrem iného v prípade nariadenia č. 1324/2008. Komisia preto nie je oprávnená sama zabezpečovať zachovanie rovnováhy systému dôchodkového zabezpečenia Únie a tým menej to robiť prostredníctvom svojich vlastných všeobecných vykonávacích ustanovení.

107    Napokon uplatnenie konverzných koeficientov stanovených v prílohe VVU 2011 pred nadobudnutím účinnosti uvedených všeobecných vykonávacích ustanovení 1. apríla 2011 na úradníkov alebo na zamestnancov, ktorí akceptovali návrh na započítanie odpracovaných rokov pred 1. aprílom 2011, nevyhnutne poškodilo legitímnu dôveru týchto úradníkov alebo zamestnancov (pozri v tomto zmysle rozsudok Guittet/Komisia, už citovaný, bod 66).

108    Z vyššie uvedeného vyplýva, že článok 9 tretí odsek poslednú vetu a článok 9 štvrtý odsek prvú vetu VVU 2011 treba vyhlásiť za protiprávne v rozsahu, v akom stanovujú uplatňovanie konverzných koeficientov uvedených v prílohe 1 VVU 2011 na úradníkov a zamestnancov, ktorí akceptovali návrh na započítanie odpracovaných rokov pred nadobudnutím účinnosti VVU 2011.

109    Prvé návrhy na započítanie odpracovaných rokov, v ktorých boli uplatnené VVU 2004, neboli v tomto smere postihnuté žiadnou protiprávnosťou a nemohli byť teda vzaté späť (pozri v tomto zmysle rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 12. mája 2010, Bui Van/Komisia, T‑491/08 P, bod 37 a tam citovanú judikatúru).

110    V každom prípade všeobecnými vykonávacími ustanoveniami uplatniteľnými v čase zaregistrovania žiadostí žalobcov o prevod „in“ 17. novembra a 1. júla 2009 boli VVU 2004, a nie VVU 2011. Keďže v sporných rozhodnutiach boli uplatnené konverzné koeficienty stanovené v prílohe 1 VVU 2011, je potrebné vyhovieť prvému a druhému žalobnému dôvodu skúmaným spoločne a bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o treťom žalobnom dôvode, zrušiť napadnuté rozhodnutia.

 O trovách

111    V súlade s článkom 87 ods. 1 rokovacieho poriadku, pokiaľ ďalšie ustanovenia ôsmej kapitoly druhej hlavy uvedeného rokovacieho poriadku neustanovujú inak, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podľa odseku 2 tohto istého článku môže Súd pre verejnú službu rozhodnúť, ak to vyžaduje spravodlivé zaobchádzanie, že účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť iba časť trov konania, prípadne ho vôbec nemusí zaviazať na náhradu trov konania.

112    Z odôvodnenia uvedeného v tomto rozsudku vyplýva, že Komisia je účastníkom konania, ktorý nemal vo veci úspech. Okrem toho žalobcovia vo svojich návrhoch výslovne navrhli, aby bola Komisia zaviazaná na náhradu trov konania. Keďže okolnosti prejednávanej veci neodôvodňujú uplatnenie ustanovení článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku, musí Komisia znášať svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalobcom.

Z týchto dôvodov

SÚD PRE VEREJNÚ SLUŽBU (plénum)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Rozhodnutia Európskej komisie z 20. mája 2011 určené pánovi Verile a z 19. mája 2011 určené pani Gjergji sa zrušujú.

2.      Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli pánovi Verile a pani Gjergji.

Van Raepenbusch

Rofes i Pujol

Perillo

Barents

Bradley

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 11. decembra 2013.

Tajomníčka

Predseda

W. Hakenberg

S. Van Raepenbusch

---

* Jazyk konania: francúzština.