This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 62011CN0387
Case C-387/11: Action brought on 19 July 2011 — European Commission v Kingdom of Belgium
Vec C-387/11: Žaloba podaná 19. júla 2011 — Európska komisia/Belgické kráľovstvo
Vec C-387/11: Žaloba podaná 19. júla 2011 — Európska komisia/Belgické kráľovstvo
Ú. v. EÚ C 305, 15.10.2011, p. 4–4
(BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
15.10.2011 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 305/4 |
Žaloba podaná 19. júla 2011 — Európska komisia/Belgické kráľovstvo
(Vec C-387/11)
2011/C 305/04
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: W. Mölls a C. Soulay, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaný: Belgické kráľovstvo
Návrhy žalobkyne
— |
určiť, že Belgické kráľovstvo si tým, že zachovalo v platnosti rozdielne pravidlá týkajúce sa zdanenia príjmov z kapitálového a hnuteľného majetku belgických investičných spoločností a zdanenia takých príjmov zahraničných investičných spoločností, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 49 a 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článkov 31 a 40 Dohody o Európskom hospodárskom priestore, |
— |
zaviazať Belgické kráľovstvo na náhradu trov konania. |
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Touto žalobou Komisia napáda rozdielne zaobchádzanie s investičnými spoločnosťami rezidentmi a investičnými spoločnosťami nerezidentmi v oblasti zdanenia príjmov z kapitálového a hnuteľného majetku. Na rozdiel od investičných spoločností rezidentov, spoločnosti nerezidenti, ktorých stála prevádzkareň sa nenachádza na belgickom štátnom území, totiž nemajú možnosť dosiahnuť vrátenie súm zaplatených ako zrážkovú daň z príjmov z kapitálového a hnuteľného majetku. Táto diskriminácia je nezlučiteľná s ustanoveniami Zmluvy o slobode usadiť sa, pretože spôsobuje, že zakladanie investičných spoločností, ktoré nie sú rezidentmi, je menej príťažlivé, ako aj je nezlučiteľná s ustanoveniami Zmluvy o voľnom pohybe kapitálu, pretože financovanie belgickej spoločnosti zahraničnou investičnou spoločnosťou je nákladnejšie, než financovanie prostredníctvom belgickej investičnej spoločnosti.
Okrem toho Komisia nesúhlasí s odôvodnením, ktoré v tejto súvislosti poskytli belgické orgány. Predovšetkým nepredložili objektívne dôkazy, na ktorých základe by bolo možné dospieť k záveru, že investičné spoločnosti rezidenti sa z pohľadu ich daňového postavenia nachádzajú v inej situácií ako investičné spoločnosti nerezidneti. Sporný daňový systém navyše nemá nič spoločné s vyváženým rozdelenie daňovej právomoci medzi dotknutými členskými štátmi. V každom prípade sa členský štát členský štát nemôže odvolávať na dvojstrannú dohodu s cieľom vyhnúť sa povinnostiam, ktoré mu vyplývajú zo Zmluvy. Napokon, čo sa týka údajného rizika daňových podvodov zo strany spoločností nerezidentov, belgické orgány sa nemôžu odvolávať na prekážky vyplývajúce z ustanovení prijatých samotným Belgickom, ktoré bránia výkonu daňových kontrol, aby tak odôvodnili neuplatnenie slobôd zaručených Zmluvou.