1

Spoločnosť Centrotherm Systemtechnik GmbH (ďalej len „Centrotherm Systemtechnik“) svojím odvolaním navrhuje zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 15. septembra 2011, centrotherm Clean Solutions/ÚHVT – Centrotherm Systemtechnik (CENTROTHERM) (T-427/09, Zb. s. II-6207, ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým Všeobecný súd vyhovel žalobe spoločnosti centrotherm Clean Solutions GmbH & Co. KG (ďalej len „centrotherm Clean Solutions“) požadujúcej čiastočné zrušenie rozhodnutia štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) z 25. augusta 2009 (vec R 6/2008‑4) (ďalej len „sporné rozhodnutie“) týkajúceho sa konania vo veci zrušenia, začatého spoločnosťou centrotherm Clean Solutions voči slovnej ochrannej známke Spoločenstva CENTROTHERM, ktorej majiteľkou je Centrotherm Systemtechnik.

2

Ďalej treba uviesť, že Všeobecný súd okrem toho 25. septembra 2011 vydal v paralelnom spore vedenom medzi tými istými účastníkmi, v ktorom bolo takisto spochybnené sporné rozhodnutie, rozsudok Centrotherm Systemtechnik/ÚHVT – centrotherm Clean Solutions (CENTROTHERM) (T-434/09, Zb. s. II-6227), ktorým tento súd zamietol žalobu Centrotherm Systemtechnik požadujúcu čiastočné zrušenie uvedeného rozhodnutia.

3

Uvedený rozsudok bol napadnutý odvolaním podaným spoločnosťou Centrotherm Systemtechnik (vec C‑610/11 P).

4

Podľa článku 134 ods. 1 až 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu:

„1.   Účastníci konania pred odvolacím senátom sa okrem žalobcu môžu zúčastniť konania pred Všeobecným súdom ako vedľajší účastníci konania, ak sa vyjadria k žalobe v predpísanej forme a lehote.

2.   Vedľajší účastníci konania uvedení v odseku 1 majú rovnaké procesné práva ako účastníci konania.

Môžu podporovať návrhy účastníka konania na rozhodnutie a môžu uvádzať návrhy a dôvody nezávisle na tých, ktoré uviedli účastníci konania.

3.   Vedľajší účastník konania uvedený v odseku 1 môže vo svojom vyjadrení k žalobe podanom v súlade s článkom 135 ods. 1 navrhnúť zrušenie alebo zmenu rozhodnutia odvolacieho senátu v časti, ktorá nie je uvedená v žalobe, a uvádzať dôvody, ktoré nie sú uvedené v žalobe.

…“

5

Nariadením Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1) bolo kodifikované a zrušené nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. EÚ L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146).

6

Článok 15 nariadenia č. 207/2009 nazvaný „Používanie ochranných známok Spoločenstva“ stanovuje:

„1.   Ak počas obdobia piatich rokov po zápise majiteľ nepoužíval riadne ochrannú známku Spoločenstva v Spoločenstve v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré bola zapísaná, alebo ak takéto používanie bolo pozastavené nepretržite päť rokov, ochranná známka Spoločenstva je predmetom sankcií uvedených v tomto nariadení, pokiaľ neexistujú oprávnené dôvody jej nepoužívania.

…“

7

Článok 51 tohto nariadenia stanovuje:

„1.   Práva majiteľa ochrannej známky Spoločenstva sa vyhlásia za zrušené na základe návrhu podaného [ÚHVT] alebo na základe vzájomného návrhu v konaní o porušení:

…

2.   Ak dôvody na zrušenie práv existujú iba pre niektoré tovary alebo služby, pre ktoré je ochranná známka Spoločenstva zapísaná, práva majiteľa sa vyhlásia za zrušené iba pre tieto tovary alebo služby.“

8

Článok 57 uvedeného nariadenia, ktorý sa nachádza v oddiele 5 hlavy VI nariadenia č. 207/2009 nazvanom „Konanie pred [ÚHVT] vo veci zrušenia alebo vyhlásenia neplatnosti“, stanovuje:

„1.   Pri preskúmavaní návrhu na zrušenie alebo vyhlásenie neplatnosti [ÚHVT] vyzve účastníkov konania tak často, ako to bude potrebné, aby predložili pripomienky v lehote stanovenej [ÚHVT] k oznámeniam ostatných účastníkov konania alebo k tým, ktoré vydá samotný [ÚHVT].

2.   Ak to požaduje majiteľ ochrannej známky Spoločenstva, majiteľ skoršej ochrannej známky Spoločenstva, ktorý je účastníkom konania o neplatnosti, predloží dôkaz o tom, že počas obdobia piatich rokov predchádzajúcich deň návrhu na vyhlásenie o neplatnosti bola skoršia ochranná známka Spoločenstva uvedená do riadneho používania v Spoločenstve v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré bola zapísaná a ktoré uvádza ako opodstatnenie svojho návrhu, alebo že existujú náležité dôvody nepoužívania, za predpokladu, že skoršia ochranná známka Spoločenstva bola k tomuto dňu zapísaná najmenej počas piatich rokov. … Ak v tomto smere neexistuje dôkaz, návrh na vyhlásenie neplatnosti sa zamietne. …

…“

9

Článok 65 nariadenia č. 207/2009 stanovuje:

„1.   Proti rozhodnutiam odvolacích senátov o odvolaní možno podať žalobu na Súdnom dvore.

…

3.   Súdny dvor má právomoc napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť.

4.   Žalobu môže podať každý účastník konania pred odvolacím senátom, ak mu jeho rozhodnutím nebolo vyhovené.

…“

10

Článok 76 nariadenia č. 207/2009 nazvaný „Preskúmanie skutočností ex offo“, ktorý sa nachádza v oddiele 1 nazvanom „Všeobecné ustanovenia“ hlavy IX nazvanej „Konanie“ tohto nariadenia, uvádza:

„1.   V konaniach pred [ÚHVT] úrad preskúma skutočnosti ex offo; v konaniach týkajúcich sa relatívnych dôvodov zamietnutia zápisu sa však [ÚHVT] pri svojom skúmaní obmedzí na dôvody, dôkazy a návrhy predložené účastníkmi konania.

2.   [ÚHVT] nemusí zobrať do úvahy skutočnosti ani dôkazy, ktoré účastníci konania nepredložili včas.“

11

Podľa článku 78 ods. 1 nariadenia č. 207/2009:

„V rámci každého konania pred [ÚHVT] je súčasťou spôsobu poskytovania alebo získavania dôkazov:

…

12

Pravidlo 22 nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 303, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 1041/2005 z 29. júna 2005 (Ú. v. EÚ L 172, s. 4, ďalej len „nariadenie č. 2868/95“), v odsekoch 2 až 4 uvádza:

13

Podľa pravidla 40 ods. 5 nariadenia č. 2868/95:

„V prípade návrhu na zrušenie, ktorý sa zakladá na článku [51] ods. 1 písm. a) [nariadenia č. 207/2009], [ÚHVT] vyzve majiteľa ochrannej známky Spoločenstva, aby poskytol dôkaz o [riadnom] používaní známky v lehote, ktorú určí. Ak sa v určenej lehote neposkytne dôkaz, ochranná známka Spoločenstva sa vymaže. Pravidlo 22 ods. 2, 3 a 4 platí mutatis mutandis.“

14

Okolnosti predchádzajúce sporu vymedzil Všeobecný súd v bodoch 1 až 12 napadnutého rozsudku takto:

15

Tieto okolnosti predchádzajúce sporu vymedzené Všeobecným súdom je potrebné doplniť o nasledujúce informácie.

16

Jednak, ako vyplýva najmä z bodu 13 už citovaného rozsudku Centrotherm Systemtechnik/ÚHVT – centrotherm Clean Solutions (CENTROTHERM), ktorý Všeobecný súd vydal v paralelnej veci T‑434/09, odvolací senát usúdil, že vo vzťahu k ostatným tovarom a službám, pre ktoré bola ochranná známka CENTROTHERM zapísaná, Centrotherm Systemtechnik predložila ako dôkaz iba vyhlásenie svojho konateľa, čo podľa odvolacieho senátu nepostačuje na preukázanie riadneho používania uvedenej ochrannej známky. V tomto ohľade odvolací senát poznamenal, že zrušovacie oddelenie ani nebolo povinné si vyžiadať ďalšie dokumenty, ani zohľadniť spis v inej veci, ktorá takisto prebiehala pred ÚHVT.

17

Okrem toho z bodu 36 sporného rozhodnutia vyplýva, že pokiaľ ide o doplňujúce dôkazy, ktoré Centrotherm Systemtechnik predložila odvolaciemu senátu, tento senát usúdil, že takýto „doplňujúci dôkaz bol predložený neskoro a nebude zohľadnený“, keďže „lehota uvedená v pravidle 40 ods. 5 druhej vete [nariadenia č. 2868/95] je prekluzívnou lehotou, ktorej nedodržanie má za následok zrušenie ochrannej známky v súlade s pravidlom 40 ods. 5 treťou vetou [uvedeného nariadenia]“. V bode 37 tohto rozhodnutia odvolací senát v tejto súvislosti navyše uviedol, že aj keby sa pripustilo, že odvolací senát sa v súlade s článkom 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 môže slobodne rozhodnúť, či zoberie do úvahy dôkazy nepredložené včas, nie je v prejedávanej veci zjavný dôvod, pre ktorý by túto právomoc mal uplatniť v prospech odvolateľky. Uvedený senát spresnil, že odvolateľka v tejto súvislosti uviedla iba všeobecné tvrdenia o úlohe a význame práva ochrannej známky a nepoukázala na nemožnosť predložiť dôkaz o používaní už na prvom stupni.

18

centrotherm Clean Solutions návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 22. októbra 2009 podala žalobu o neplatnosť sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom toto rozhodnutie zamietlo návrh na zrušenie ochrannej známky CENTROTHERM.

19

Na podporu tejto žaloby centrotherm Clean Solutions uviedla jediný žalobný dôvod založený na nesprávnom posúdení dôkazov. Podľa jej názoru odvolací senát tým, že usúdil, že dôkazy predložené Centrotherm Systemtechnik zrušovaciemu senátu dostatočne preukázali riadne používanie spornej ochrannej známky, porušil článok 51 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009, ako aj pravidlo 22 ods. 2 a 3 a pravidlo 40 ods. 5 nariadenia č. 2868/95.

20

Všeobecný súd napadnutým rozsudkom vyhovel uvedenej žalobe a zrušil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom čiastočne zrušilo rozhodnutie zrušovacieho oddelenia z 30. októbra 2007.

21

V bodoch 21 až 24 napadnutého rozsudku Všeobecný súd najprv poukázal na cieľ sankcie zrušenia, ako aj na procesné pravidlá a zásady vykonávania dôkazov, tak ako vyplývajú najmä z článku 51 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 a z pravidla 40 ods. 5 nariadenia č. 2868/95.

22

Všeobecný súd ďalej v bodoch 25 až 30 napadnutého rozsudku uviedol nasledujúce úvahy:

23

Po tom, čo Všeobecný súd v bode 31 napadnutého rozsudku uviedol, že s prihliadnutím na všetky úvahy uvedené v bodoch 21 až 30 uvedeného rozsudku je potrebné posúdiť, či sa odvolací senát v spornom rozhodnutí oprávnene domnieval, že dôkazy predložené spoločnosťou Centrotherm Systemtechnik zrušujúcemu oddeleniu nepreukazujú riadne používanie spornej ochrannej známky pre tovary uvedené v bode 11 uvedeného rozsudku, v bodoch 32 až 37 uvedeného rozsudku konštatoval, že:

24

V bodoch 38 až 42 napadnutého rozsudku Všeobecný súd ďalej posúdil dôkaznú hodnotu fotografií, ktoré predložila Centrotherm Systemtechnik.

25

Svoje skúmanie ukončil a žalobe vyhovel takto:

26

Centrotherm Systemtechnik vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok, zamietol žalobu, ktorú podala centrotherm Clean Solutions v prvostupňovom konaní a zaviazal ju na náhradu trov konania.

27

ÚHVT navrhuje, aby Súdny dvor vyhovel odvolaniu a zaviazal centrotherm Clean Solutions na náhradu trov konania.

28

centrotherm Clean Solutions navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a Centrotherm Systemtechnik zaviazal na náhradu trov konania.

29

Centrotherm Systemtechnik uvádza na podporu svojho odvolania štyri odvolacie dôvody.

30

V prejednávanej veci z okolností predchádzajúcich sporu pripomenutých v bode 14 tohto rozsudku vyplýva, že hoci dotknuté konanie vo veci zrušenia bolo začaté na základe nariadenia č. 40/94, sporné rozhodnutie bolo odvolacím senátom ÚHVT vydané po nadobudnutí účinnosti nariadenia č. 207/2009.

31

Keďže však nariadenie č. 207/2009 kodifikovalo nariadenie č. 40/94 a relevantné ustanovenia tohto nariadenia neboli touto kodifikáciou zmenené, v ďalšej časti tohto rozsudku sa bude odkazovať výlučne na ustanovenia nariadenia č. 207/2009.

32

Vo svojom prvom odvolacom dôvode Centrotherm Systemtechnik tvrdí, že vydaný napadnutý rozsudok porušuje jej právo, ktoré jej prislúcha ako vedľajšiemu účastníkovi konania v súlade s článkom 65 nariadenia č. 207/2009 a článkom 134 ods. 2 a 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, a to právo uvádzať samostatné návrhy a dôvody smerujúce najmä k zmene rozhodnutia odvolacieho senátu ÚHVT.

33

Centrotherm Systemtechnik uvádza, že z bodov 33 a 34 napadnutého rozsudku v skutočnosti vyplýva, že Všeobecný súd sa na účely rozhodovania o žalobe, ktorou sa zaoberal, obmedzil iba na skúmanie, či fotografie a faktúry predložené spoločnosťou Centrotherm Systemtechnik zrušujúcemu oddeleniu umožňovali dôjsť k záveru, že riadne používanie dotknutej ochrannej známky bolo preukázané, ku ktorému dospelo aj zrušovacie oddelenie v napadnutom rozhodnutí.

34

Z vyjadrenia spoločnosti Centrotherm Systemtechnik k žalobe predloženej Všeobecnému súdu, však vyplýva, že Centrotherm Systemtechnik navrhla nielen to, aby tento súd zamietol žalobu spoločnosti centrotherm Clean Solutions, ale v uvedenom vyjadrení navyše rozvinula argumentáciu, ktorou vytýka, že odvolací senát nezohľadnil čestné vyhlásenie konateľa, doplňujúce dôkazy, ktoré predložila uvedenému senátu, ako ani ďalšie dokumenty nachádzajúce sa v spise ochrannej známky, a ktorou chce dosiahnuť, aby Všeobecný súd s ohľadom na tieto rozličné dôkazy konštatoval, že riadne používanie spornej ochrannej známky bolo preukázané. S ohľadom na túto argumentáciu bol Všeobecný súd povinný vykladať návrh spoločnosti Centrotherm Systemtechnik ako návrh smerujúci rovnako k tomu, aby Všeobecný súd prostredníctvom nahradenia dôvodov ponechal v platnosti napadnutú časť sporného rozhodnutia.

35

ÚHVT uvádza, že Centrotherm Systemtechnik iba navrhla zamietnuť žalobu spoločnosti centrotherm Clean Solutions a že nepodala návrh na zrušenie alebo zmenu sporného rozhodnutia.

36

Podľa spoločnosti centrotherm Clean Solutions z bodov 32 a 37 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd zohľadnil dôkazy, ktoré predložila Centrotherm Systemtechnik a že rozhodol o jej tvrdení týkajúcom sa nevyhnutnosti zohľadniť čestné vyhlásenie, keď konštatoval, že obsah čestného vyhlásenia nie je doložený dokumentmi zo spisu. Okrem toho nie je nevyhnutné, aby Všeobecný súd výslovne rozhodoval o každom jednotlivom bode argumentácie účastníka konania.

37

Na úvod je potrebné pripomenúť, že z článku 65 ods. 1 a 3 nariadenia č. 207/2009 vyplýva, že proti rozhodnutiam odvolacích senátov ÚHVT možno podať žalobu na súde Únie a že súd Únie má právomoc takéto rozhodnutia zrušiť alebo zmeniť.

38

Ďalej, článok 134 ods. 1 a 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu stanovuje, že účastníci konania pred odvolacím senátom sa okrem žalobcu môžu zúčastniť konania pred Všeobecným súdom ako vedľajší účastníci konania a môžu uvádzať návrhy a dôvody nezávisle na tých, ktoré uviedli účastníci konania. Článok 134 ods. 3 uvedeného rokovacieho poriadku v tejto súvislosti spresňuje, že takýto vedľajší účastník konania môže vo svojom vyjadrení k žalobe navrhnúť zrušenie alebo zmenu rozhodnutia odvolacieho senátu v časti, ktorá nie je uvedená v žalobe, a uvádzať dôvody, ktoré nie sú uvedené v žalobe.

39

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Centrotherm Systemtechnik ako vedľajší účastník v konaní smerujúcom k čiastočnému zrušeniu sporného rozhodnutia a začatom na základe žaloby, ktorú podala centrotherm Clean Solutions na Všeobecný súd, bola oprávnená podať prípadný návrh na zrušenie alebo zmenu tohto rozhodnutia.

40

V prejednávanej veci je najprv potrebné zdôrazniť, že Centrotherm Systemtechnik v tomto odvolacom dôvode netvrdí, že navrhla, aby Všeobecný súd zrušil sporné rozhodnutie.

41

Naopak uvádza, že návrhy v jej vyjadrení k žalobe predloženom Všeobecnému súdu mal tento súd s ohľadom na dôvody uvedené v tomto vyjadrení chápať v tom zmysle, že požadujú, aby tento súd zamietol žalobu spoločnosti centrotherm Clean Solutions po tom, čo v rámci svoje opravnej právomoci v prípade potreby nahradí posúdenie odvolacieho senátu svojím vlastným posúdením.

42

V tejto súvislosti treba v prvom rade konštatovať, že v návrhoch, ktoré Centrotherm Systemtechnik formulovala vo svojom vyjadrení k žalobe predloženom Všeobecnému súdu, iba požiadala, aby tento súd „zamietol žalobu“, bez toho, aby sa akokoľvek, čo i len subsidiárne, zmienila o návrhu zrušiť alebo zmeniť sporného rozhodnutie.

43

Zo samotného znenia článku 134 ods. 2 a 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu pritom vyplýva, že toto ustanovenie oprávňuje vedľajšieho účastníka konania vo svojom vyjadrení k žalobe „navrhnúť“ zrušenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia. Z toho vyplýva, že prípadné požiadavky vedľajšieho účastníka konania na základe tohto ustanovenia musia v zásade vyplývať z návrhov v jeho vyjadrení k žalobe (pozri v tomto zmysle, pokiaľ ide o žalobu, uznesenie z 28. júna 2011, Verein Deutsche Sprache/Rada, C‑93/11 P, bod 18).

44

Ďalej je potrebné konštatovať, že ani návrhy vo vyjadrení spoločnosti Centrotherm Systemtechnik k žalobe, ani dôvody, ktoré v ňom uvádza, nepožadujú jednoznačne a výslovne zmenu sporného rozhodnutia.

45

Napokon treba zdôrazniť, že aj za predpokladu, že by tvrdenia, nachádzajúce sa v bodoch 49 až 56 uvedeného vyjadrenia k žalobe, týkajúce sa čestného vyhlásenia, a v bodoch 23 a 57 tohto vyjadrenia, týkajúce sa dôkazov v spise spornej ochrannej zámky a dôkazov predložených spoločnosťou Centrotherm Systemtechnik pred odvolacím senátom, mohli, ako táto spoločnosť tvrdí, byť vykladané v tom zmysle, že Všeobecný súd vyzývajú, aby zohľadnil uvedené dôkazy v rámci svojej právomoci zmeniť rozhodnutie, nič to nemení na skutočnosti, že dôvod založený na tom, že Všeobecný súd neoprávnene nevyužil takúto právomoc, nemôže byť v prejednávanej veci úspešný.

46

Na jednej strane treba konštatovať, že v rozsahu, v akom uvedený dôvod v podstate vytýka Všeobecnému súdu nezohľadnenie čestného vyhlásenia, nie je opodstatnený. V bode 37 napadnutého rozsudku totiž Všeobecný súd usúdil, že aj za predpokladu, že by odvolací senát uvedené vyhlásenie zohľadnil, bolo by potrebné konštatovať, že v spise sa nenachádzajú dostatočné dôkazy, ktoré by potvrdzovali jeho obsah, pokiaľ ide o hodnotu predajov.

47

V dôsledku toho celkové posúdenie dôkazov uvedených v bodoch 35 až 42 napadnutého rozsudku, v rámci ktorého sa Všeobecný súd v bode 43 uvedeného rozsudku domnieval, že tieto dôkazy neumožňujú dospieť k záveru, že sporná ochranná známka bola riadne používaná, vychádza najmä zo zohľadnenia uvedeného čestného vyhlásenia a z posúdenia dôkaznej sily tak tohto vyhlásenia, ako aj iných skúmaných dôkazov.

48

Na druhej strane, pokiaľ predmetný dôvod v podstate vytýka Všeobecnému súdu, že v rámci výkonu svojej opravnej právomoci nezohľadnil dôkazy nachádzajúce sa v spise spornej ochrannej známky a dôkazy predložené v štádiu konania pred odvolacím senátom, treba pripomenúť, že opravná právomoc nepriznáva Všeobecnému súdu právo vykonať posúdenie otázky, ku ktorej sa odvolací senát predtým nevyjadril. Výkon opravnej právomoci musí byť preto v zásade obmedzený na situácie, v ktorých Všeobecný súd po preskúmaní posúdenia vykonaného odvolacím senátom môže na základe preukázaných skutkových a právnych okolností stanoviť, aké rozhodnutie bol odvolací senát povinný prijať (pozri rozsudok z 5. júla 2011, Edwin/ÚHVT, C-263/09 P, Zb. s. I-5853, bod 72).

49

V prejednávanej veci z bodov 32 až 37 sporného rozhodnutia vyplýva, že odvolací senát práve odmietol zohľadniť dotknuté dôkazy, a teda nevykonal nijaké posúdenie ich dôkaznej hodnoty.

50

Za týchto okolností je potrebné konštatovať, že Centrotherm Systemtechnik sa nemohla úspešne domáhať, aby Všeobecný súd na účely prípadnej zmeny sporného rozhodnutia preskúmal dôkaznú hodnotu dôkazov, ktoré odvolacím senátom v tomto rozhodnutí neboli preskúmané.

51

Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že prvý odvolací dôvod musí byť zamietnutý.

52

V druhom odvolacom dôvode Centrotherm Systemtechnik uvádza, že Všeobecný súd tým, že jej, ako nepriamo vyplýva z napadnutého rozsudku a najmä z jeho bodu 46, uložil dôkazné bremeno preukázania riadneho používania spornej ochrannej známky, sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

53

Na jednej strane pravidlo, podľa ktorého ÚHVT preskúmava skutočnosti ex offo, ktoré stanovuje článok 76 ods. 1 nariadenia č. 207/2009, sa uplatňuje v rámci konania vo veci zrušenia.

54

Na druhej strane, kým článok 42 ods. 2 a článok 57 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 stanovujú, že majiteľ skoršej ochrannej známky musí predložiť dôkaz o tom, že sa riadne používala, a v opačnom prípade sa musí jeho námietka alebo návrh na zrušenie zamietnuť, článok 51 tohto nariadenia neobsahuje podobné spresnenia týkajúce sa konania vo veci zrušenia.

55

Za týchto okolností úprava dôkazného bremena obsiahnutá v pravidle 40 ods. 5 nariadenia č. 2868/95 je v rozpore s nariadením č. 207/2009 a musí sa ignorovať. Z toho vyplýva, že Všeobecný súd bol povinný zohľadniť všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícii.

56

Podľa ÚHVT vzhľadom na inter partes a sui generis konania vo veci zrušenia nie je zásada preskúmania skutočností ex offo uplatniteľná a majiteľ ochrannej známky, ktorý má k dispozícii dôkazy v tomto smere, musí preukázať, že riadne používal ochrannú známku.

57

centrotherm Clean Solutions takisto uvádza, že článok 76 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 sa neuplatňuje na konania vo veci zrušenia. Naproti tomu pravidlo 40 ods. 5 nariadenia č. 2868/95 určuje procesné podmienky uplatňovania konania o výmaze alebo vyhlásení o neplatnosti a výslovne stanovuje, že majiteľ ochrannej známky musí poskytnúť dôkaz o náležitom používaní známky. Navyše Všeobecný súd v napadnutom rozsudku nijako netvrdil, že dôkazné bremeno nesie majiteľ ochrannej známky.

58

Po prvé je potrebné zdôrazniť, že Všeobecný súd na žiadnom mieste napadnutého rozsudku netvrdil, že dôkazné bremeno preukázania riadneho používania nesie majiteľ skoršej ochrannej známky.

59

Po druhé je potrebné poznamenať, že bod 46 uvedeného rozsudku, v ktorom sa žalobkyňa pokúša objaviť takýto postoj Všeobecného súdu, nie je dostatočne jednoznačný, aby mohol odôvodňovať takýto záver.

60

Po tretie a hlavne treba konštatovať, že Centrotherm Systemtechnik nevysvetľuje, v čom by takéto implicitné posúdenie a právne pochybenie, ktoré toto posúdenie údajne predstavuje, mali – v prípade, že sa potvrdia – viesť k zrušeniu napadnutého rozsudku.

61

Najprv je v tejto súvislosti potrebné uviesť, ako už bolo zdôraznené v bodoch 40 a 42 tohto rozsudku, že Centrotherm Systemtechnik vo svojom vyjadrení pred Všeobecným súdom nijako nenavrhovala zrušenie sporného rozhodnutia. Nemôže preto v predmetnom odvolaní Všeobecnému súdu vytýkať, že nezrušil toto rozhodnutie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa údajne dopustil odvolací senát, keď sa domnieval, že dôkazné bremeno nesie majiteľ ochrannej známky.

62

Následne Centrotherm Systemtechnik už nemôže Všeobecnému súdu vytýkať, že nezohľadnil dôkazy nachádzajúce sa v spise ochrannej známky a dôkazy predložené odvolaciemu senátu s cieľom, aby sa v napadnutom rozsudku konštatovalo, že sa nemalo nariadiť zrušenie spornej ochrannej známky, keďže z bodov 48 až 50 tohto rozsudku vyplýva, že Všeobecnému súdu nebol podaný návrh na zmenu sporného rozhodnutia, ktorú by v každom prípade s ohľadom na uvedené dôkazy nebol oprávnený vykonať.

63

Napokon treba pripomenúť, že centrotherm Clean Solutions svojou žalobou iba poukazoval na to, že odvolací senát sa nesprávne domnieval, že dôkazy predložené zrušujúcemu oddeleniu umožňovali preukázanie riadneho používania spornej ochrannej známky.

64

Z vyššie uvedeného vyplýva, že na účely rozhodnutia o žalobe a o žalobných dôvodoch, ktoré Všeobecný súd skúmal, nebol Všeobecný súd nijako povinný rozhodnúť o otázke, kto nesie dôkazné bremeno preukázania riadneho používania uvedenej ochrannej známky.

65

Z toho rovnako vyplýva, že aj keby sa potvrdilo implicitné nesprávne právne posúdenie, ktoré sa Centrotherm Systemtechnik pokúša odhaliť v napadnutom rozsudku, nemôže to viesť k jeho zrušeniu.

66

Z vyššie uvedených úvah teda vyplýva, že druhý odvolací dôvod sa musí zamietnuť.

67

Tretím odvolacím dôvodom Centrotherm Systemtechnik uvádza, že z bodu 26 napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd sa opieral o domnienku, podľa ktorej pojem riadne používanie vylučuje akékoľvek minimálne a nedostatočné používanie. Tým uvedený súd rozhodol v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora, podľa ktorej požiadavka riadneho používania vylučuje iba symbolické formy používania, ktorých účelom je zachovanie práv zo zapísanej ochrannej známky.

68

Centrotherm Systemtechnik sa domnieva, že toto právne pochybenie vychádzalo z nesprávneho posúdenia, ktoré uskutočnil Všeobecný súd v bodoch 36 a 37 napadnutého rozsudku a podľa ktorého boli predložené pomerne slabé dôkazy o predaji, ktorého celkový objem dosahoval iba 0,03 % priznaného obratu.

69

ÚHVT a centrotherm Clean Solutions uvádzajú, že jednak bod 26 napadnutého rozsudku, ktorý odkazuje na minimálne a nedostatočné používanie, ktoré sa považuje, za „skutočné a efektívne používanie ochrannej známky na určenom trhu“, je úplne v súlade s judikatúrou Súdneho dvora. Okrem toho posúdenie Všeobecným súdom, podľa ktorého predložené dôkazy o predaji sú nedostatočné pre záver o riadnom používaní ochrannej známky, nemôže byť preskúmané v odvolacom konaní.

70

Je potrebné po prvé konštatovať, že tento tretí odvolací dôvod je založený na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku. Centrotherm Systemtechnik totiž vytrhla časť vety obsiahnutej v bode 26 uvedeného rozsudku z jeho celkového kontextu, čím skreslila zmysel toho bodu.

71

Na jednej strane posúdenie v uvedenom bode 26 nemožno vidieť abstraktne v spojení s bodom 25 napadnutého rozsudku, v ktorom Všeobecný súd najmä pripomína, že ochranná známka je riadne používaná, ak sa používa v súlade s jej základnou funkciou zaručiť totožnosť pôvodu tovarov alebo služieb, pre ktoré je zapísaná, aby vytvárala alebo zachovávala odbyt pre tieto tovary a služby, pričom je vylúčené symbolické používanie, ktorého účelom je len zachovanie práv z ochrannej známky.

72

S ohľadom na uvedené zásady Všeobecný súd v bode 26 napadnutého rozsudku zdôraznil, že pojem riadne používanie „teda“ bráni tomu, aby sa akékoľvek minimálne a nedostatočné používanie „považovalo za skutočné a efektívne používanie ochrannej známky na určenom trhu“, a následne v tom istom bode okrem toho pripomenul judikatúru, podľa ktorej požiadavka riadneho používania nesmeruje ani k hodnoteniu obchodnej úspešnosti, ani ku kontrolovaniu hospodárskej stratégie podniku, ani k vyhradeniu ochrany ochranných známok iba pre ich kvantitatívne významné obchodné využitie.

73

Na druhej strane nemožno ignorovať skutočnosť, že body 25 a 26 napadnutého rozsudku sú zasadené do rámca širšie vymedzenej judikatúry k pojmu riadne používanie ochrannej známky, ktorá, ako vyplýva z bodov 27 až 29 uvedeného rozsudku, zahŕňa rozličné doplňujúce informácie týkajúce sa rozsahu používania a najmä objemu obchodov, na ktoré sa toto používanie vzťahuje.

74

Z toho vyplýva, že konštatovanie obsiahnuté v bode 26 napadnutého rozsudku, ktorým Všeobecný súd iba pripomína požiadavky ustálenej judikatúry, nepredstavuje žiadne nesprávne právne posúdenie.

75

Po druhé, pokiaľ ide o body 36 a 37 napadnutého rozsudku, je potrebné poukázať na to, že tieto body sú zasadené do komplexného procesu analýzy, ktorého sú iba článkom, a sú zamerané, ako sa uvádza v bode 34 tohto rozsudku, na preskúmanie, či celkové posúdenie fotografií a štyroch faktúr umožňovalo dospieť k záveru, že sporná ochranná známka bola riadne používaná v súlade so zásadami stanovenými v judikatúre spomenutej v bodoch 25 až 29 uvedeného rozsudku.

76

V tomto kontexte konštatovania a posúdenia, ktoré uskutočnil Všeobecný súd najmä v uvedených bodoch 36 a 37 v súvislosti s frekventovanosťou uvedených obchodných úkonov a s obdobím, v ktorom sa uskutočnili, a s objemom obchodov, ktoré preukazovali, nemožno oddeliť od všetkých ostatných úvah, na základe ktorých Všeobecný súd došiel k záveru, že riadne používanie dotknutej ochrannej známky v prejednávanej veci nebolo preukázané, a to najmä od úvah o skúmaní fotografií nachádzajúcich sa v bodoch 38 až 42 napadnutého rozsudku.

77

Napokon takéto konštatovania a posúdenia patria do rozsahu posúdenia skutkového stavu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. septembra 2007, Il Ponte Finanziaria/ÚHVT, C-234/06 P, Zb. s. I-73333, bod 75), a s výnimkou prípadu ich skreslenia nepredstavujú teda právnu otázku, ktorá by ako taká podliehala preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolacieho konania.

78

Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že tretí odvolací dôvod sa musí zamietnuť.

79

Svojím štvrtým odvolacím dôvodom Centrotherm Systemtechnik poukazuje na to, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nevyvrátil názor odvolacieho senátu, podľa ktorého čestné vyhlásenie nepredstavuje dôkaz v zmysle pravidla 22 ods. 4 nariadenia č. 2968/95 v spojení s článkom 78 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 207/2009.

80

Odvolateľka uvádza, že ak by Všeobecný súd tento názor vyvrátil a ak by zohľadnil skutočnosť, že nemožno požadovať, aby akákoľvek informácia obsiahnutá v čestnom vyhlásení bola podopretá dôkazmi, potom by došiel k odlišnému záveru, pokiaľ ide o riadne používanie dotknutej ochrannej známky.

81

Podľa ÚHVT z bodu 37 napadnutého rozsudku, ako aj z bodu 34 už citovaného rozsudku Centrotherm Systemtechnik/ÚHVT – centrotherm Clean Solutions (CENTROTHERM), ktorý bol vydaný v paralelnej veci T‑434/09, vyplýva, že Všeobecný súd in abstracto neodňal čestným vyhláseniam akúkoľvek dôkaznú hodnotu, ale naopak, posudzoval ju a na záver posúdenia, ktoré nemožno preskúmať v rámci odvolacieho konania, konštatoval, že v prejednávanej veci sú nevyhnutné doplňujúce dôkazy, pokiaľ ide o vzťahy medzi autorom dotknutého vyhlásenia a spoločnosťou Centrotherm Systemtechnik.

82

centrotherm Clean Solutions uvádza, že vzhľadom na to, že napadnuté konštatovanie odvolacieho senátu nebolo v žalobe spochybnené, Všeobecný súd ho nebol povinný vyvrátiť. Všeobecný súd uvedené konštatovanie ani nepotvrdil, ale v bode 37 napadnutého rozsudku iba uviedol, že aj za predpokladu, že by odvolací senát dotknuté vyhlásenie zohľadnil, bolo by potrebné konštatovať, že v spise sa nenachádzajú dostatočné dôkazy, ktoré by potvrdzovali jeho obsah, pokiaľ ide o hodnotu predajov.

83

Po prvé treba zdôrazniť, že tento štvrtý odvolací dôvod sa čiastočne prekrýva s prvým odvolacím dôvodom, pokiaľ sa v ňom vytýka Všeobecnému súdu, že rovnako ako ani predtým odvolací senát nezohľadnil čestné vyhlásenie ako dôkaz používania ochrannej známky, hoci by mu takéto zohľadnenie umožnilo v rámci výkonu svojej opravnej právomoci konštatovať, že uvedené riadne používanie bolo preukázané.

84

V tejto súvislosti stačí zdôrazniť, že už úvahy venované skúmaniu prvého odvolacieho dôvodu v bodoch 46 a 47 tohto rozsudku naznačujú, že z bodov 37, 43 a 46 napadnutého rozsudku vyplýva, že celkové posúdenie dôkazov, na základe ktorých sa Všeobecný súd domnieval, že riadne používanie spornej ochrannej známky nebolo preukázané, zahŕňalo tak sporné vyhlásenie, ako aj ďalšie dôkazy predložené zrušovaciemu oddeleniu ÚHVT, pričom Všeobecný súd sa tým nijako nedomnieval, že takéto vyhlásenie nie je prípustným dôkazom.

85

Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Centrotherm Systemtechnik, že Všeobecný súd sa nesprávne domnieval, že akákoľvek informácia obsiahnutá v čestnom vyhlásení mala byť podopretá dôkazmi, a odňal tak tomuto druhu vyhlásenia akúkoľvek samostatnú dôkaznú hodnotu, stačí konštatovať, že posúdenie Všeobecným súdom v bode 37 napadnutého rozsudku v nijakom prípade nemalo takýto dôsledok. V tomto bode totiž Všeobecný súd iba zdôraznil extrémny rozdiel medzi údajmi o ročných obratoch, ktoré Centrotherm Systemtechnik údajne dosiahla v rokoch 2002 až 2006, ktoré obsahuje čestné vyhlásenie konateľa spoločnosti Centrotherm Systemtechnik, a údajmi o objemoch predajov, ktoré sú pomerne nízke a obmedzené na veľmi krátke obdobie, dokonca len na konkrétne dátumy, ktoré potvrdzujú faktúry, ktoré Centrotherm Systemtechnik skutočne predložila.

86

Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že štvrtý odvolací dôvod sa musí zamietnuť.

87

Keďže teda žiadny z odvolacích dôvodov, ktoré Centrotherm Systemtechnik uviedla, nebol úspešný, musí byť odvolanie zamietnuté.

88

Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe článku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže centrotherm Clean Solutions navrhla zaviazať spoločnosť Centrotherm Systemtechnik na náhradu trov konania a táto spoločnosť nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené, aby okrem toho, že bude znášať vlastné trovy konania, bola zaviazaná na náhradu trov konania, ktoré vznikli spoločnosti centrotherm Clean Solutions. ÚHVT znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol a vyhlásil: