Účastníci konania
Odôvodnenie
Výrok

Účastníci konania

Vo veci T-96/10,

Rütgers Germany GmbH, so sídlom v Castrope-Rauxeli (Nemecko),

Rütgers Belgium NV, so sídlom v Zelzate (Belgicko),

Deza, a.s., so sídlom vo Valašskom Meziříčí (Česká republika),

Koppers Denmark A/S, so sídlom v Nyborgu (Dánsko),

Koppers UK Ltd, so sídlom v Scunthorpe (Spojené kráľovstvo),

žalobkyne,

v zastúpení: pôvodne K. Van Maldegem, R. Cana, advokáti, a P. Sellar, solicitor, neskôr K. Van Maldegem a R. Cana,

proti

Európskej chemickej agentúre (ECHA), v zastúpení: M. Heikkilä a W. Broere, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci J. Stuyck, advokát,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh na čiastočné zrušenie rozhodnutia ECHA uverejneného 13. januára 2010, ktorým bol antracénový olej (antracénová pasta) (ES č. 292-603-2) v súlade s článkom 59 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, s. 1) identifikovaný ako látka spĺňajúca kritériá uvedené v článku 57 tohto nariadenia,

VŠEOBECNÝ SÚD (siedma rozšírená komora),

v zložení: predseda komory A. Dittrich (spravodajca), sudcovia F. Dehousse, I. Wiszniewska-Białecka, M. Prek a J. Schwarcz,

tajomník: N. Rosner, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 13. septembra 2012,

vyhlásil tento

Rozsudok

Odôvodnenie

Okolnosti predchádzajúce sporom

1. Žalobkyne Rütgers Germany GmbH, Rütgers Belgium NV, Deza, a.s., Koppers Denmark A/S a Koppers UK Ltd sú výrobcami a dodávateľmi antracénového oleja (antracénovej pasty) [ďalej len „antracénový olej (pasta)“] (ES č. 292-603-2) v Európskej únii.

2. Podľa opisu v tabuľkách 3.1 a 3.2 uvedených v prílohe VI nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, s. 1) je látka, o ktorú ide v tejto veci, a to antracénový olej (pasta), tuhou hmotou bohatou na antracén získanou kryštalizáciou a odstreďovaním antracénového oleja, ktorá pozostáva predovšetkým z antracénu, karbazolu a fenantrénu. Patrí medzi látky neznámeho alebo variabilného zloženia, produkty komplexných reakcií alebo biologické materiály (ďalej len „látky UVCB“), lebo nemôže byť úplne identifikovaná na základe svojho chemického zloženia. Antracénový olej (pasta) sa používa najmä ako medziprodukt na výrobu čistého antracénu a karbazolu. Ako medziprodukt sa používa aj na výrobu sadzí.

3. Antracénový olej (pasta) bol do prílohy I smernice Rady 67/548/EHS z 27. júna 1967 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných látok (Ú. v. ES 196, s. 1; Mim. vyd. 13/001, s. 27) zahrnutý smernicou Komisie 94/69/ES z 19. decembra 1994, po dvadsiaty prvýkrát prispôsobujúcou technickému pokroku smernicu 67/548 (Ú. v. ES L 381, s. 1; Mim. vyd. 13/014, s. 3). V dôsledku tohto zahrnutia bol antracénový olej (pasta) kvalifikovaný ako karcinogénna látka kategórie 2. Táto klasifikácia bola prevzatá nariadením č. 1272/2008.

4. Smernicou Komisie 2008/58/ES z 21. augusta 2008, ktorou sa po tridsiaty raz prispôsobuje technickému pokroku smernica Rady 67/548/EHS (Ú. v. EÚ L 246, s. 1), bol antracénový olej (pasta) tiež klasifikovaný ako mutagénna látka kategórie 2. Táto klasifikácia bola zahrnutá do časti 3 v prílohe VI nariadenia č. 1272/2008 nariadením Komisie (ES) č. 790/2009 z 10. augusta 2009, ktorým sa na účely prispôsobenia technickému a vedeckému pokroku mení a dopĺňa nariadenie č. 1272/2008 (Ú. v. EÚ L 235, s. 1).

5. Spolková republika Nemecko zaslala 28. augusta 2009 Európskej chemickej agentúre (ECHA) dokumentáciu, ktorú vypracovala, týkajúcu sa identifikácie antracénového oleja (pasty) ako látky spĺňajúcej kritériá uvedené v článku 57 písm. d) a e) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, s. 1), ktoré bolo následne zmenené a doplnené nariadením č. 1272/2008, a to z dôvodu jej perzistentných, bioakumulatívnych a toxických vlastností (ďalej len „PBT vlastnosti“), ako aj veľmi perzistentných a veľmi bioakumulatívnych vlastností (ďalej len „vPvB vlastnosti“).

6. ECHA uverejnila 31. augusta 2009 na svojej internetovej stránke oznámenie, v ktorom vyzvala dotknuté osoby, aby predložili svoje pripomienky k dokumentácii vypracovanej v súvislosti s antracénovým olejom (pastou), a zároveň vyzvala príslušné orgány členských štátov, aby v tomto ohľade predložili svoje pripomienky.

7. V rámci tohto postupu vzniesli svoje pripomienky odvetvová skupina pre chemické látky pochádzajúce z uhlia, ktorej členmi boli aj žalobkyne, a ECHA. V tejto súvislosti ECHA uviedla, že antracénový olej (pasta) bol klasifikovaný ako karcinogénna látka, a teda spĺňa kritériá uvedené v článku 57 písm. a) nariadenia č. 1907/2006.

8. Po tom, ako bola ECHA doručená odpoveď od Spolkovej republiky Nemecko, ECHA zaslala 16. novembra 2009 túto dokumentáciu svojmu výboru členských štátov uvedenému v článku 76 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 1907/2006. Tento výbor dosiahol 4. decembra 2009 jednomyseľnú dohodu, že antracénový olej (pasta) sa má identifikovať ako látka vzbudzujúca veľmi veľké obavy, ktorá spĺňa kritériá uvedené v článku 57 písm. a), b), d) a e) nariadenia č. 1907/2006.

9. ECHA uverejnila 7. decembra 2009 tlačové komuniké, v ktorom oznámila jednak, že výbor členských štátov dosiahol jednomyseľnú dohodu, že pätnásť látok, medzi nimi aj antracénový olej (pasta), treba identifikovať ako látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy, lebo tieto látky spĺňajú kritériá uvedené v článku 57 nariadenia č. 1907/2006, a ďalej, že zoznam látok identifikovaných na účely ich prípadného zahrnutia do prílohy XIV nariadenia č. 1907/2006 (ďalej len „zoznam látok navrhovaných na zahrnutie“) bude formálne aktualizovaný v januári 2010. Dňa 22. decembra 2009 prijal výkonný riaditeľ ECHA rozhodnutie ED/68/2009 s cieľom 13. januára 2010 uverejniť a aktualizovať zoznam látok navrhovaných na zahrnutie s ohľadom na týchto pätnásť látok.

10. Dňa 13. januára 2010 bol zoznam látok navrhovaných na zahrnutie, obsahujúci okrem iného antracénový olej (pastu), uverejnený na internetovej stránke ECHA.

Konanie a návrhy účastníkov konania

11. Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu zo 17. februára 2010 žalobkyne podali túto žalobu, ktorou sa domáhajú čiastočného zrušenia rozhodnutia ECHA uverejneného 13. januára 2010, ktorým sa antracénový olej (pasta) v súlade s článkom 59 nariadenia č. 1907/2006 identifikuje ako látka spĺňajúca kritériá uvedené v článku 57 predmetného nariadenia (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

12. Listom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 8. apríla 2010 ECHA na základe článku 50 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu požiadala o spojenie tejto veci s vecami T-93/10, Bilbaína de Alquitranes a i./ECHA, T-94/10, Rütgers Germany a i./ECHA, a T-95/10, Cindu Chemicals a i./ECHA. Po vypočutí žalobkýň v súvislosti s týmto bodom predseda ôsmej komory Všeobecného súdu 10. mája 2010 rozhodol, že tieto veci na účely písomnej časti konania nespojí a že o žiadosti o spojenie veci na účely ústnej časti konania a rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, rozhodne neskôr.

13. Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 23. júna 2010 ECHA vzniesla námietku neprípustnosti na základe článku 114 ods. 1 rokovacieho poriadku.

14. Listom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 3. júna 2010 Dánske kráľovstvo podalo návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov ECHA. Predseda ôsmej komory Všeobecného súdu po vypočutí hlavných účastníkov konania tomuto návrhu vyhovel uznesením zo 6. júla 2010. Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 23. augusta 2010 Dánske kráľovstvo vzalo späť svoj návrh na vstup do tohto konania ako vedľajší účastník.

15. Žalobkyne predložili svoje pripomienky k námietke neprípustnosti 23. augusta 2010.

16. Po zmene zloženia komôr Všeobecného súdu bol sudca spravodajca pridelený do siedmej komory, v dôsledku čoho jej bola pridelená táto vec.

17. Rozhodnutím z 30. marca 2011 postúpil Všeobecný súd v súlade s článkom 51 ods. 1 rokovacieho poriadku túto vec siedmej rozšírenej komore.

18. Uznesením Všeobecného súdu (siedma rozšírená komora) z 3. mája 2011 bolo konanie o námietke neprípustnosti spojené s konaním vo veci samej s tým, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.

19. Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd (siedma rozšírená komora) rozhodol o začatí ústnej časti konania.

20. Uznesením predsedu siedmej rozšírenej komory Všeobecného súdu z 20. júna 2012 bolo v súlade s článkom 50 rokovacieho poriadku nariadené spojenie tejto veci a vecí T-93/10, Bilbaína de Alquitranes a i./ECHA, T-94/10, Rütgers Germany a i./ECHA, a T-95/10, Cindu Chemicals a i./ECHA, na účely ústnej časti konania.

21. Listom z 30. augusta 2012 žalobkyne predložili svoje pripomienky k správe pre pojednávanie.

22. Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im položil Všeobecný súd, boli vypočuté na pojednávaní 13. septembra 2012. Účastníci konania boli vypočutí najmä v súvislosti s prípustnosťou druhého žalobného dôvodu, ktorý je založený na porušení článku 59 ods. 5 a 7 nariadenia č. 1907/2006.

23. Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

– vyhlásil žalobu za prípustnú a dôvodnú,

– zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka antracénového oleja (pasty),

– zaviazal ECHA na náhradu trov konania.

24. ECHA navrhuje, aby Všeobecný súd:

– vyhlásil žalobu za neprípustnú alebo prinajmenšom nedôvodnú,

– zaviazal žalobkyne na náhradu trov konania.

Právny stav

25. Pred preskúmaním veci samej treba odpovedať na otázky, ktoré v rámci námietky neprípustnosti položila ECHA.

O námietke neprípustnosti žaloby

26. Námietky neprípustnosti, ktoré vzniesla ECHA, sú založené na povahe napadnutého rozhodnutia, neexistencii priamej dotknutosti žalobkýň a na skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie, ktoré nie je regulačným aktom v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, sa žalobkýň osobne netýka.

O povahe napadnutého rozhodnutia

27. ECHA v podstate tvrdí, že žalobkyne s odkazom na jednomyseľnú dohodu výboru členských štátov ECHA zo 4. decembra 2009 napadli prípravný akt, ktorý nemal vyvolať právne účinky voči tretím stranám v zmysle článku 263 prvého odseku druhej vety ZFEÚ. Podľa ECHA je uverejnenie zoznamu látok navrhovaných na zahrnutie, ktorý bol aktualizovaný na internetovej stránke ECHA v súlade s článkom 59 ods. 10 nariadenia č. 1907/2006, aktom, ktorý má potenciálny právny účinok.

28. Podľa článku 263 prvého odseku druhej vety ZFEÚ môžu byť predmetom žaloby akty prijaté orgánmi, úradmi alebo agentúrami Únie, ktoré vyvolávajú právne účinky voči tretím stranám.

29. Podľa ustálenej judikatúry možno žalobu o neplatnosť podať proti akýmkoľvek aktom prijatým inštitúciami, orgánmi, úradmi alebo agentúrami Únie akejkoľvek povahy alebo formy, ktoré vyvolávajú právne účinky (rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1971, Komisia/Rada, 22/70, Zb. s. 263, bod 42; pozri tiež rozsudok Súdneho dvora z 24. novembra 2005, Taliansko/Komisia, C-138/03, C-324/03 a C-431/03, Zb. s. I-10043, bod 32, a uznesenie Súdu prvého stupňa zo 14. júla 2008, Espinosa Labella a i./Komisia, T-322/06, neuverejnené v Zbierke, bod 25 a tam citovanú judikatúru).

30. Pokiaľ ide o akty alebo rozhodnutia, ktoré sa vyhotovujú vo viacerých fázach, najmä na konci interného konania, napadnuteľnými aktmi sú v zásade len opatrenia, ktoré vyjadrujú konečné stanovisko predmetnej inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie na konci tohto konania. Z toho vyplýva, že predbežné opatrenia alebo opatrenia čisto prípravnej povahy nemôžu byť predmetom žaloby o neplatnosť (rozsudok Súdneho dvora z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81, Zb. s. 2639, bod 10; pozri tiež rozsudok Všeobecného súdu z 19. januára 2010, Co-Frutta/Komisia, T-355/04 a T-446/04, Zb. s. II-1, bod 33 a tam citovanú judikatúru).

31. Treba pripomenúť, že postup stanovený v článku 59 nariadenia č. 1907/2006, ktorý spočíva v identifikácii látok uveden ých v článku 57 uvedeného nariadenia, sa uskutočňuje vo viacerých fázach.

32. Až po tom, ako bol začatý postup identifikácie a ECHA členským štátom sprístupnila dokumentáciu týkajúcu sa určitej látky a na svojej internetovej stránke uverejnila oznámenie, ktorým vyzvala všetky dotknuté osoby, aby jej predložili svoje pripomienky (článok 59 ods. 2 až 4 nariadenia č. 1907/2006), môžu členské štáty, ECHA a všetky ostatné dotknuté osoby predložiť pripomienky k identifikácii látky navrhovanej v dokumentácii (článok 59 ods. 4 a 5 uvedeného nariadenia). Ak sú, ako v prejednávanej veci, takéto pripomienky predložené, ECHA postúpi dokumentáciu svojmu výboru členských štátov a v prípade, že tento výbor dosiahne jednomyseľnú dohodu o identifikácii, zahrnie túto látku do zoznamu látok navrhovaných na zahrnutie (článok 59 ods. 7 a 8 tohto nariadenia). Napokon po prijatí rozhodnutia o zahrnutí určitej látky ECHA na svojej internetovej stránke uverejní a aktualizuje zoznam látok navrhovaných na zahrnutie (článok 59 ods. 10 toho istého nariadenia).

33. V prejednávanej veci treba konštatovať, že žalobkyne odkázali nielen na dohodu výboru členských štátov ECHA zo 4. decembra 2009, ktorou sa antracénový olej (pasta) identifikuje ako látka spĺňajúca kritériá uvedené v článku 57 nariadenia č. 1907/2006, ale aj na oznámenie ECHA na internetovej stránke z 13. januára 2010 a na kód ED/68/2009, ktorý bol kódom rozhodnutia výkonného riaditeľa ECHA o tom, že uvedená látka bude zahrnutá do zoznamu látok navrhovaných na zahrnutie, ktorý bol uverejnený na internetovej stránke 13. januára 2010, a to napriek tomu, že žalobkyne o tejto poslednej skutočnosti nevedeli. Žalobkyne teda bez akýkoľvek pochybností napadli rozhodnutie ECHA, ktorým sa antracénový olej (pasta) identifikuje ako látka spĺňajúca kritériá uvedené v článku 57 nariadenia č. 1907/2006, ktorého obsah bol určený jednomyseľnou dohodou výboru členských štátov ECHA zo 4. decembra 2009, a toto rozhodnutie bolo vykonané jej výkonným riaditeľom, ktorý nariadil zahrnutie tejto látky do zoznamu látok navrhovaných na zahrnutie, ktorý bol v súlade s článkom 59 uvedeného nariadenia uverejnený na internetovej stránke 13. januára 2010 v celom rozsahu. Žalobkyne tým, že odkázali na znenie zoznamu uverejnené na internetovej stránke ECHA 13. januára 2010, na jednomyseľnú dohodu jej výboru členských štátov z roku 2009 a na kód ED/68/2009, nesporne vymedzili predmet sporu. Námietka založená na údajne prípravnej povahe samotnej dohody výboru členských štátov ECHA je teda neopodstatnená.

34. Akt o identifikácii určitej látky, ktorý bol prijatý v rámci postupu stanoveného v článku 59 nariadenia č. 1907/2006, má vyvolávať záväzné právne účinky voči tretím stranám v zmysle článku 263 prvého odseku druhej vety ZFEÚ. Tento akt má totiž predovšetkým za následok vznik informačných povinností, ktoré sú stanovené v článku 7 ods. 2, článku 31 ods. 1 písm. c) a článku 31 ods. 3 písm. b), ako aj v článku 33 ods. 1 a 2 uvedeného nariadenia. Tieto ustanovenia odkazujú na látky identifikované v súlade s článkom 59 ods. 1 tohto nariadenia alebo na látky, ktoré boli zahrnuté do zoznamu vypracovaného v súlade s článkom 59 ods. 1 tohto nariadenia alebo sa v ňom nachádzajú. Uvedené ustanovenia tak vymedzujú právne povinnosti vyplývajúce z aktu, ktorý bol prijatý v rámci postupu stanoveného v článku 59 nariadenia č. 1907/2006.

35. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy sa námietka neprípustnosti, ktorá je založená na povahe napadnutého rozhodnutia, musí zamietnuť.

O priamej dotknutosti žalobkýň

36. ECHA tvrdí, že žaloba je neprípustná, lebo napadnuté rozhodnutie sa žalobkýň priamo netýka.

37. Podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ môže akákoľvek fyzická alebo právnická osoba za podmienok stanovených v prvom a druhom odseku podať žalobu proti aktom, ktoré sú jej určené alebo ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, ako aj voči regulačným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyžadujú vykonávacie opatrenia.

38. V prejednávanej veci je nesporné, že napadnuté rozhodnutie nebolo určené žalobkyniam, ktoré teda nie sú adresátmi tohto aktu. V tejto situácii môžu žalobkyne podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ podať žalobu o neplatnosť proti uvedenému aktu len pod podmienkou, že sa ich toto rozhodnutie predovšetkým priamo týka.

39. Pokiaľ ide o priamu dotknutosť, z ustálenej judikatúry vyplýva, že táto podmienka vyžaduje po prvé, aby predmetné opatrenie priamo ovplyvňovalo právne postavenie jednotlivca, a po druhé, aby neponechávalo nijaký priestor na voľnú úvahu osobám, ktorým je určené a ktoré sú poverené jeho uplatňovaním, keďže má úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Únie, a to bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení (rozsudky Súdneho dvora z 5. mája 1998, Dreyfus/Komisia, C-386/96 P, Zb. s. I-2309, bod 43; z 29. júna 2004, Front national/Parlament, C-486/01 P, Zb. s. I-6289, bod 34, a z 10. septembra 2009, Komisia/Ente per le Ville vesuviane a Ente per le Ville vesuviane/Komisia, C-445/07 P a C-455/07 P, Zb. s. I-7993, bod 45).

40. Pokiaľ ide po prvé o argumentáciu žalobkýň, že sa ich napadnuté rozhodnutie priamo týka, lebo ich právne postavenie je dotknuté článkom 31 ods. 9 písm. a) nariadenia č. 1907/2006, treba uviesť, že toto ustanovenie sa týka aktualizácie karty bezpečnostných údajov, ktorej vypracovanie je upravené v odseku 1 uvedeného článku. Podľa článku 31 ods. 1 písm. a) až c) nariadenia č. 1907/2006, ak látka spĺňa kritériá klasifikácie ako nebezpečná látka v súlade so smernicou 67/548, ak má látka PBT alebo vPvB vlastnosti v súlade s kritériami uvedenými v prílohe XIII uvedeného nariadenia, alebo ak je látka zahrnutá do zoznamu vypracovaného podľa článku 59 ods. 1 nariadenia č. 1907/2006 z iných dôvodov, ako sú dôvody uvedené vyššie, dodávatelia látky musia poskytnúť jej príjemcovi kartu bezpečnostných údajov. Článok 31 ods. 9 písm. a) tohto nariadenia v tejto súvislosti stanovuje, že dodávatelia kartu bezpečnostných údajov bezodkladne aktualizujú, len čo sú k dispozícií nové informácie, ktoré môžu ovplyvniť opatrenia na manažment rizík, alebo nové informácie o nebezpečenstve.

41. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobkyne, ktoré sú dodávateľmi takej látky, ako sú látky definované v článku 3 bode 32 nariadenia č. 1907/2006, mali na základe článku 31 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia povinnosť poskytnúť príjemcovi predmetnej látky kartu bezpečnostných údajov, lebo táto látka spĺňala kritériá klasifikácie ako nebezpečná látka v súlade so smernicou 67/548. Antracénový olej (pasta) bol totiž na základe smernice 94/69 klasifikovaný ako karcinogénna látka kategórie 2 a na základe smernice 2008/58 ako mutagénna látka kategórie 2 (pozri body 3 a 4 vyššie).

42. Naopak je sporné to, čo tvrdia žalobkyne, že identifikácia antracénového oleja (pasty) ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy, ktorá vyplýva z postupu stanoveného v článku 59 nariadenia č. 1907/2006, z dôvodu, že táto látka má PBT alebo vPvB vlastnosti, predstavuje novú informáciu v zmysle článku 31 ods. 9 písm. a) uvedeného nariadenia, ktorá má za následok vznik povinnosti stanovenej v tomto ustanovení, a to aktualizovať kartu bezpečnostných údajov, takže napadnuté rozhodnutie má priame účinky na právne postavenie žalobkýň.

43. Pokiaľ ide o kartu bezpečnostných údajov, článok 31 ods. 1 nariadenia č. 1907/2006 stanovuje, že musí byť zostavená v súlade s prílohou II uvedeného nariadenia. Podľa tejto prílohy, ktorá obsahuje pokyny na zostavenie kariet bezpečnostných údajov, musia tieto karty poskytovať mechanizmus na prenos vhodných bezpečnostných informácií o klasifikovaných látkach bezprostredným následným užívateľom v smere dodávateľského reťazca. Účelom tejto prílohy je zaručiť jednotnosť a presnosť obsahu každej z povinných položiek uvedených v článku 31 ods. 6 nariadenia č. 1907/2006 tak, aby výsledné karty bezpečnostných údajov umožnili užívateľom prijať potrebné opatrenia na ochranu zdravia ľudí, bezpečnosti na pracovisku a na ochranu životného prostredia.

44. Podľa žalobkýň predstavuje identifikácia antracénového oleja (pasty) ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy vyplývajúca z postupu uvedeného v článku 59 nariadenia č. 1907/2006 z dôvodu, že táto látka má PBT alebo vPvB vlastnosti, novú informáciu týkajúcu sa článku 31 ods. 6 bodu 2 (identifikácia nebezpečenstiev), bodu 3 (zloženie/informácie o zložkách) a bodu 15 (regulačné informácie) nariadenia č. 1907/2006.

45. Čo sa týka článku 31 ods. 6 bodu 2 nariadenia č. 1907/2006 (identifikácia nebezpečenstiev), podľa bodu 2 prílohy II nariadenia č. 1907/2006 je v ňom potrebné uviesť klasifikáciu látky, ktorá vyplýva z uplatňovania klasifikačných pravidiel uvedených v smernici 67/548. Hlavné nebezpečenstvá látky pre človeka a životné prostredie treba uviesť jasne a stručne.

46. Je nesporné, že látka, ktorá má PBT alebo vPvB vlastnosti, predstavuje riziko pre životné prostredie. Podľa ECHA však takéto riziko nemá pôvod v napadnutom rozhodnutí, ale vo vlastnostiach charakteristických pre túto látku, ktoré mali žalobkyne posúdiť, a teda o ktorých museli pred prijatím napadnutého rozhodnutia vedieť.

47. V tejto súvislosti treba uviesť, že bod 2 prílohy II nariadenia č. 1907/2006 odkazuje, pokiaľ ide o identifikáciu nebezpečenstiev zodpovedajúcich klasifikácii látky na základe smernice 67/548, na uplatnenie klasifikačných pravidiel uvedených v tejto smernici, a to na uplatnenie pravidiel práva Únie. Pokiaľ teda ide o karcinogénne alebo mutagénne vlastnosti určitej látky, ktoré sú uvedené v článku 57 písm. a) a b) nariadenia č. 1907/2006, tieto vlastnosti a hlavné nebezpečenstvá vyplývajúce z týchto vlastností sa musia uviesť v karte bezpečnostných údajov, pokiaľ bola látka v súlade s klasifikačnými pravidlami uvedenými v smernici 67/548 klasifikovaná ako karcinogénna alebo mutagénna látka. V prejednávanej veci žalobkyne nenamietajú voči tomu, že karcinogénne a mutagénne vlastnosti antracénového oleja (pasty) a hlavné nebezpečenstvá vyplývajúce z týchto vlastností sa musia uviesť v karte bezpečnostných údajov a že predstavujú dôvod, pre ktorý musia žalobkyne takúto kartu poskytnúť.

48. Pokiaľ ide o PBT a vPvB vlastnosti určitej látky, ktoré sú uvedené v článku 57 písm. e) a d) nariadenia č. 1907/2006, ich identifikačné kritériá boli definované v prílohe XIII nariadenia č. 1907/2006. Na účely identifikácie látky ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy z dôvodu jej PBT a vPvB vlastností v súlade s článkom 59 uvedeného nariadenia sa teda musia uplatniť kritériá uvedené v prílohe XIII tohto nariadenia. Z toho vyplýva, že v rámci postupu identifikácie sa zisťujú PBT a vPvB vlastnosti látky, čo bolo tiež vysvetlené v zápisnici zo stretnutia ECHA, ktoré sa konalo 21. a 22. januára 2009 v súvislosti so zoznamom látok navrhovaných na zahrnutie a s autorizáciou ako nástrojmi na manažment rizík, podľa ktorej je zahrnutie do zoznamu látok navrhovaných na zahrnutie hlavným mechanizmom na identifikáciu látok s PBT a vPvB vlastnosťami. Východiskom na identifikáciu PBT a vPvB vlastností látky je teda uplatnenie pravidiel práva Únie, a to v prejednávanej veci uplatnenie kritérií uvedených v prílohe XIII nariadenia č. 1907/2006. Vzhľadom na to, že napadnutým rozhodnutím boli na základe týchto kritérií zistené PBT a vPvB vlastnosti antracénového oleja (pasty), je toto rozhodnutie dôvodom, pre ktorý sa tieto vlastnosti a hlavné nebezpečenstvá vyplývajúce z týchto vlastností musia uviesť v karte bezpečnostných údajov. V prejednávanej veci ide o prípad porovnateľný s klasifikáciou látky v súlade s pravidlami uvedenými v smernici 67/548, v ktorom povinnosť zahrnúť túto klasifikáciu a hlavné nebezpečenstvá vyplývajúce z vlastností klasifikovaných v karte bezpečnostných údajov jasne vyplýva z bodu 2 prílohy II nariadenia č. 1907/2006.

49. Pokiaľ ide o argumentáciu ECHA, že nebezpečná povaha predmetnej látky vyplýva z jej charakteristických vlastností, ktoré mali žalobkyne posúdiť, a teda o ktorých museli pred prijatím napadnutého rozhodnutia vedieť, treba uviesť, že ECHA odkazuje na diskusie vedené v rámci podskupiny Európskeho úradu pre chemické látky (ECB) týkajúce sa otázky, či predmetná látka spĺňa kritériá PBT a vPvB. Aj keď je pravda, že nebezpečenstvá súvisiace s určitou látkou vyplývajú z jej charakteristických vlastností, tieto nebezpečenstvá sa musia posúdiť a zistiť na základe definovaných právnych pravidiel. ECHA vo svojich úvahách týkajúcich sa diskusií vedených v rámci uvedenej podskupiny neuvádza právne pravidlá, ktoré tejto podskupine umožnili určiť PBT a vPvB vlastnosti. ECHA okrem toho netvrdí, že závery tejto podskupiny mali pre žalobkyne záväznú povahu. Žalobkyne naopak tvrdia, že PBT a vPvB vlastnosti antracénového oleja (pasty) neboli predmetom nijakej debaty. ECHA ďalej tvrdí, že žalobkyne mali posúdiť charakteristické vlastnosti antracénového oleja (pasty) a že z tohto dôvodu mali vedieť o PBT a vPvB vlastnostiach tejto látky. Ako pritom vyplýva zo spisu a ako potvrdili žalobkyne na pojednávaní, spochybňujú práve PBT a vPvB vlastnosti antracénového oleja (pasty). V rámci svojho hodnotenia týkajúceho sa antracénového oleja (pasty) teda nedospeli k záveru, že táto látka má PBT a vPvB vlastnosti.

50. Vzhľadom na položku 2 (Identifikácia nebezpečenstiev) v karte bezpečnostných údajov preto identifikácia antracénového oleja (pasty) ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy vyplývajúca z postupu stanoveného v článku 59 nariadenia č. 1907/2006 z dôvodu, že táto látka má PBT alebo vPvB vlastnosti, predstavovala novú informáciu, ktorá mohla užívateľom umožniť prijať opatrenia na ochranu ľudského zdravia a bezpečnosti na pracovisku a na ochranu životného prostredia. Táto identifikácia teda predstavovala novú informáciu, ktorá mohla ovplyvniť opatrenia na manažment rizík alebo ktorá sa týkala nebezpečenstiev v zmysle článku 31 ods. 9 písm. a) nariadenia č. 1907/2006, takže žalobkyne boli povinné dotknuté karty bezpečnostných údajov aktualizovať. Z toho vyplýva, že napadnuté rozhodnutie má priame účinky na právne postavenie žalobkýň z dôvodu povinnosti, ktorú stanovuje, a to bez toho, aby bolo potrebné preskúmať položky 3 (Zloženie/informácie o zložkách) a 15 (Regulačné informácie) v karte bezpečnostných údajov (pokiaľ ide o položku 15, pozri uznesenia Všeobecného súdu z 21. septembra 2011, Etimine a Etiproducts/ECHA, T-343/10, Zb. s. II-6611, body 33 až 36, a Borax Europe/ECHA, T-346/10, Zb. s. II-6629, body 34 až 37).

51. Pokiaľ ide po druhé o argumentáciu žalobkýň, že napadnuté rozhodnutie sa ich priamo týka, lebo ich právne postavenie je dotknuté článkom 34 písm. a) nariadenia č. 1907/2006, treba uviesť, že podľa tohto článku každý účastník dodávateľského reťazca látky musí bez ohľadu na predmetné použitia oznámiť nové informácie o nebezpečných vlastnostiach bezprostredne predchádzajúcemu účastníkovi alebo distribútorovi dodávateľského reťazca.

52. Keďže identifikácia antracénového oleja (pasty) ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy, ktorá bola vykonaná v napadnutom rozhodnutí, a to z dôvodu, že táto látka má PBT alebo vPvB vlastnosti, obsahovala nové informácie týkajúce sa nebezpečných vlastností antracénového oleja (pasty) (pozri body 48 až 50 vyššie), má za následok vznik informačnej povinnosti uvedenej v článku 34 písm. a) nariadenia č. 1907/2006. Z toho vyplýva, že napadnuté rozhodnutie má z dôvodu povinnosti stanovenej v tomto ustanovení takisto priame účinky na právne postavenie žalobkýň.

53. V dôsledku toho sú žalobkyne napadnutým rozhodnutím priamo dotknuté. Predmetnú námietku neprípustnosti treba preto zamietnuť.

O pojme „regulačný akt, ktorý nevyžaduje vykonávacie opatrenia“ a o osobnej dotknutosti žalobkýň

54. ECHA tvrdí, že žaloba je neprípustná, lebo napadnuté rozhodnutie nie je regulačným aktom v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, a teda že by žalobkyne museli byť osobne dotknuté, čo je podmienka, ktorá nebola splnená.

55. Na základe článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ je táto žaloba o neplatnosť prípustná len vtedy, ak je napadnuté rozhodnutie regulačným aktom, ktorý nevyžaduje vykonávacie opatrenia, alebo ak sa napadnuté rozhodnutie žalobkýň osobne týka.

56. Pokiaľ ide o otázku, či napadnuté rozhodnutie je regulačným aktom v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, ECHA v podstate tvrdí, že akty, ktoré prijala, nie sú regulačnými aktmi. Výkon regulačnej právomoci na základe nariadenia č. 1907/2006 bol vyhradený Komisii. Okrem toho identifikácia určitej látky je len prípravným aktom vyhotoveným na účely prípadného budúceho rozhodnutia Komisie zahrnúť túto látku do prílohy XIV tohto nariadenia.

57. Pokiaľ ide po prvé o otázku, či napadnuté rozhodnutie je regulačným aktom v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, treba pripomenúť, že slovné spojenie „regulačný akt“ v zmysle tohto ustanovenia sa má chápať tak, že sa vzťahuje na každý všeobecne záväzný akt s výnimkou legislatívnych aktov [rozsudok Všeobecného súdu z 25. októbra 2011, Microban International a Microban (Europe)/Komisia, T-262/10, Zb. s. II-7697, bod 21].

58. V prejednávanej veci treba uviesť, že napadnuté rozhodnutie má všeobecnú pôsobnosť, keďže sa uplatňuje na objektívne určené situácie a vyvoláva právne účinky voči kategórii osôb vymedzených všeobecným a abstraktným spôsobom, teda najmä voči každej fyzickej alebo právnickej osobe spadajúcej do pôsobnosti článku 31 ods. 9 písm. a) a článku 34 písm. a) nariadenia č. 1907/2006.

59. Okrem toho napadnuté rozhodnutie nie je legislatívnym aktom, lebo nebolo prijaté na základe riadneho legislatívneho postupu ani mimoriadneho legislatívneho postupu v zmysle článku 289 ods. 1 až 3 ZFEÚ. Napadnuté rozhodnutie je totiž aktom ECHA, ktorý bol prijatý na základe článku 59 nariadenia č. 1907/2006 (pozri v tomto zmysle uznesenie Všeobecného súdu zo 4. júna 2012, Eurofer/Komisia, T-381/11, bod 44).

60. Napadnuté rozhodnutie je teda regulačným aktom v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.

61. V rozpore s tým, čo tvrdí ECHA, v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ sa neuvádza, že regulačnú právomoc, ktorá je potrebná na prijatie takéhoto aktu, má len Komisia. Argumentácia, ktorú v tejto súvislosti uvádza ECHA, nemá nijakú oporu v Zmluve o FEÚ. Článok 263 prvý odsek ZFEÚ totiž výslovne uvádza preskúmanie zákonnosti aktov orgánov alebo úradov či agentúr Únie, ktoré vyvolávajú právne účinky voči tretím stranám. Zámerom autorov Zmluvy o FEÚ teda bolo v zásade podrobiť súdnemu preskúmaniu súdom Únie aj akty ECHA ako agentúry Únie.

62. Navyše na rozdiel od toho, čo tvrdí ECHA, jej úloha na základe článku 75 ods. 1 nariadenia č. 1907/2006, teda riadenie a v niektorých prípadoch vykonávanie technických, vedeckých a administratívnych aspektov nariadenia č. 1907/2006 a zabezpečenie súladu týchto aspektov na úrovni Únie, nevylučuje právomoc prijať regulačný akt. V tejto súvislosti treba uviesť, že ECHA pripúšťa, že akty, ktoré prijala, môžu mať za následok, hoci len v obmedzenej miere, vznik právnych povinností voči tretím osobám.

63. V rámci postupu identifikácie stanoveného v článku 59 nariadenia č. 1907/2006 sú okrem toho upravené dva postupy pre prípad, že sú predložené pripomienky k navrhovanej identifikácii určitej látky ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy. V rámci prvého postupu ECHA postúpi dokumentáciu svojmu výboru členských štátov a tento výbor dospeje k jednomyseľnej dohode o identifikácii (článok 59 ods. 7 a 8 uvedeného nariadenia). V rámci druhého postupu, v prípade, že tento výbor členských štátov nedosiahne jednomyseľnú dohodu, rozhodnutie o identifikácii dotknutej látky prijme Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 133 ods. 3 nariadenia č. 1907/2006, ktorý odkazuje na regulačný postup upravený v článku 5 rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (Ú. v. ES L 184, s. 23; Mim. vyd. 01/003, s. 124) (článok 59 ods. 9 tohto nariadenia). Z porovnania oboch týchto postupov vyplýva, že v rámci prvého postupu zodpovedá dohoda výboru členských štátov rozhodnutiu Komisie o identifikácii určitej látky, ktoré bolo prijaté v rámci druhého postupu. Nemožno však tvrdiť, že rozhodnutie, na ktorom sa podieľa Komisia, je regulačným aktom, zatiaľ čo rozhodnutie bez jej účasti, ktoré má rovnaký obsah a účinok, takýmto aktom nie je.

64. Je pravda, že rozhodnutie Komisie prijaté na základe článku 58 nariadenia č. 1907/2006, ktorým je určitá látka zahrnutá do jeho prílohy XIV, vyvoláva vážnejšie právne následky voči užívateľom látky, konkrétne zákaz uviesť ju na trh bez autorizácie, než sú následky, ktoré vyplývajú z n apadnutého rozhodnutia, a to predovšetkým informačné povinnosti. Toto konštatovanie však nemôže znamenať, že z napadnutého rozhodnutia nevyplývajú nijaké právne následky. Naopak, informačné povinnosti vyplývajúce z napadnutého rozhodnutia sú jedným z následkov zodpovednosti za manažment rizík súvisiacich s látkami, ktorá sa musí vzťahovať na celý dodávateľský reťazec, ako sa uvádza v odôvodnení 56 nariadenia č. 1907/2006. Z toho vyplýva, že argumentácia, ktorú v tejto súvislosti uviedla ECHA, sa musí zamietnuť.

65. Pokiaľ ide po druhé o otázku, či napadnuté rozhodnutie vyžaduje vykonávacie opatrenia, treba uviesť, že identifikácia predmetnej látky ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy, ktorá vyplýva z postupu uvedeného v článku 59 nariadenia č. 1907/2006, má pre žalobkyne za následok vznik informačných povinností bez toho, aby boli nevyhnutné ešte ďalšie opatrenia (pozri bod 34 vyššie). Napadnuté rozhodnutie teda nevyžaduje nijaké vykonávacie opatrenie.

66. Konkrétne nasledujúca fáza postupu autorizácie, ktorá spočíva v zahrnutí látok navrhovaných na zahrnutie do prílohy XIV nariadenia č. 1907/2006 v prioritnom poradí, teda na zoznam látok podliehajúcich autorizácii, nie je opatrením na vykonanie napadnutého rozhodnutia. Ukončenie postupu identifikácie má totiž za následok vznik samotných informačných povinností, ktoré nezávisia od nasledujúcich fáz postupu autorizácie.

67. Z toho vyplýva, že napadnuté rozhodnutie je regulačným aktom, ktorý nevyžaduje vykonávacie opatrenia, takže táto námietka neprípustnosti sa musí zamietnuť bez toho, aby bolo potrebné preskúmať prípadnú osobnú dotknutosť žalobkýň.

68. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je námietka neprípustnosti nedôvodná. Táto žaloba je teda prípustná.

O veci samej

69. Na podporu tejto žaloby je uvedených päť žalobných dôvodov. Prvé dva žalobné dôvody sa týkajú údajného porušenia procesných požiadaviek v súvislosti s článkom 59 ods. 3, 5 a 7 a prílohou XV nariadenia č. 1907/2006. Ďalšie tri žalobné dôvody sú založené na porušení zásady rovnosti zaobchádzania, na údajne nesprávnom posúdení alebo na údajne nesprávnom právnom posúdení pri identifikácii látky ako látky s PBT alebo vPvB vlastnosťami na základe jej zložiek a na porušení zásady proporcionality.

O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 59 ods. 3 a prílohy XV nariadenia č. 1907/2006

70. Žalobkyne tvrdia, že na rozdiel od toho, čo je stanovené v článku 59 ods. 2 a v bode II.2 prílohy XV nariadenia č. 1907/2006, Spolková republika Nemecko vo svojej dokumentácii týkajúcej sa antracénového oleja (pasty) neuviedla informácie o alternatívnych látkach, aj keď ju žalobkyne o existencii takýchto látok, a to o zmesiach na báze ropy, informovali. ECHA túto dokumentáciu prijala bez toho, aby boli identifikované alternatívne látky. Podľa žalobkýň nemožno vylúčiť, že v prípade, ak by k tomuto pochybeniu nedošlo, a pokiaľ by bola známa skutočnosť, že aj alternatívne látky obsahujú PBT zložky, by napadnuté rozhodnutie nebolo prijaté a bol by začatý iný postup.

71. V tejto súvislosti treba uviesť, že na základe článku 59 ods. 3 nariadenia č. 1907/2006 možno postup identifikácie začať na podnet členského štátu, ktorý môže pripraviť dokumentáciu podľa prílohy XV uvedeného nariadenia pre látky, ktoré podľa jeho názoru spĺňajú kritériá stanovené v článku 57 tohto nariadenia, a zaslať ju ECHA. Pokiaľ ide o dokumentáciu týkajúcu sa identifikácie látky s PBT alebo vPvB vlastnosťami, bod II.2 prílohy XV toho istého nariadenia v časti s nadpisom „Informácie o expozícii, alternatívnych látkach a rizikách“ predovšetkým stanovuje: „poskytnú sa dostupné informácie o použití a expozícii a informácie o alternatívnych látkach a technikách“.

72. Pokiaľ ide o dokumentáciu týkajúcu sa antracénového oleja (pasty), je nesporné, že Spolková republika Nemecko v oddiele tejto dokumentácie týkajúcom sa alternatívnych látok uviedla poznámku „žiadne dostupné informácie“.

73. Je pravda, že znenie bodu II.2 prílohy XV nariadenia č. 1907/2006 rozlišuje medzi povinnosťou poskytnúť jednak „dostupné informácie o použití a expozícii“ a jednak „informácie o alternatívnych látkach a technikách“. Členský štát pritom môže uviesť len informácie, ktoré má k dispozícii. Poznámka Spolkovej republiky Nemecko, že nie sú k dispozícii nijaké informácie, sa týka existencie alternatívnych látok a umožňuje tomto členskému štátu splniť si formálnu povinnosť vyjadriť sa k alternatívnym látkam.

74. V každom prípade v liste, ktorý odvetvová skupina pre chemické látky pochádzajúce z uhlia, ktorej členmi sú žalobkyne, zaslala 17. júla 2009 príslušným nemeckým orgánom, alternatívne látky neboli uvedené. Táto skupina, ktorá vyzvala nemecké orgány, aby prijali „vyváženejší prístup, ktorý nesankcionuje jediné priemyselné odvetvie“, zastávala názor, „že je všeobecne známe, že mnohé ropné látky obsahujú aj antracén“. V tomto liste sa teda odkazuje na látky, ktoré podľa uvedenej skupiny predstavujú približne rovnakú úroveň nebezpečenstva ako antracénový olej (pasta), a nie na látky, ktoré možno používať ako alternatívne látky, lebo ich možno používať namiesto antracénového oleja (pasty), aby plnili tú istú funkciu. Napokon treba uviesť, že vzhľadom na článok 60 ods. 5 nariadenia č. 1907/2006 sa má bod II.2 prílohy XV uvedeného nariadenia vykladať tak, že odkazuje na vhodné alternatívne látky, čo je podmienka, ktorú zmesi na báze ropy nespĺňajú, pretože obsahujú antracén.

75. Z toho vyplýva, že procesné požiadavky uvedené v článku 59 ods. 3 uvedeného nariadenia boli splnené.

76. Aj keby sa v prejednávanej veci vychádzalo z toho, že došlo k pochybeniu z dôvodu nedodržania článku 59 ods. 3 nariadenia č. 1907/2006, toto pochybenie môže viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia len vtedy, ak by sa preukázalo, že pokiaľ by k tomuto pochybeniu nedošlo, rozhodnutie by malo odlišný obsah (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 15. decembra 2005, Grécko/Komisia, C-86/03, Zb. s. I-10979, bod 42).

77. Žalobkyne v tejto súvislosti tvrdia, že nemožno vylúčiť, že ak by k tomuto pochybeniu nedošlo a bola by známa skutočnosť, že aj alternatívne látky obsahujú PBT zložky, napadnuté rozhodnutie by nebolo prijaté a bol by začatý iný postup.

78. V prejednávanej veci to tak však nie je. Obsahom napadnutého rozhodnutia je identifikácia antracénového oleja (pasty) ako látky spĺňajúcej kritériá uvedené v článku 57 písm. a), b), d) a e) nariadenia č. 1907/2006. Z postupu identifikácie stanoveného v článku 59 uvedeného nariadenia nevyplýva, že by boli informácie o alternatívnych látkach relevantné pre výsledok tohto konania. Kritériá uvedené v článku 57 písm. a), b), d) a e) tohto nariadenia vôbec neodkazujú na existenciu alebo neexistenciu alternatívnych látok. Naopak na to, aby bola látka identifikovaná ako látka spĺňajúca kritériá uvedené v článku 57 písm. d) a e) tohto nariadenia, postačuje, že zodpovedá kritériám relevantným na identifikáciu látok s PBT a vPvB vlastnosťami, ktoré sú uvedené v prílohe XIII nariadenia č. 1907/2006. Hoci však táto príloha obsahuje značný počet kritérií, ktoré sa musia splniť, žiadne z nich sa netýka alternatívnych látok. Nie je teda preukázané, že existencia informácií o alternatívnych látkach mohla zmeniť obsah napadnutého rozhodnutia o identifikácii antracénového oleja (pasty) ako látky spĺňajúcej kritériá uvedené v článku 57 písm. d) a e) predmetného nariadenia. Platí to aj v prípade identifikácie tejto látky ako látky spĺňajúcej kritériá uvedené v článku 57 písm. a) a b) tohto nariadenia. Kritériá na klasifikáciu látky ako karcinogénnej alebo mutagénnej látky sú totiž uvedené v smernici 67/548. Klasifikácia antracénového oleja (pasty) ako karcinogénnej a mutagénnej látky už bola vykonaná smernicami 94/69 a 2008/58 (pozri body 3 a 4 vyššie).

79. Okrem toho treba uviesť, že informácie o alternatívnych látkach sú relevantné najmä na pokračovanie postupu autorizácie, v rámci ktorého predstavuje identifikácia látky v súlade s článkom 59 nariadenia č. 1907/2006 len prvú fázu. Na základe článku 60 ods. 4 písm. c) a článku 60 ods. 5 písm. b) uvedeného nariadenia sú totiž takéto informácie relevantné na prijatie rozhodnutia o žiadosti o povolenie týkajúcej sa látky zahrnutej do zoznamu látok podliehajúcich autorizácii.

80. Prvý žalobný dôvod sa preto musí zamietnuť.

O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 59 ods. 5 a 7 nariadenia č. 1907/2006

81. Žalobkyne poznamenávajú, že ECHA nemala právomoc meniť návrh Spolkovej republiky Nemecko na zahrnutie antracénového oleja (pasty) do zoznamu látok navrhovaných na zahrnutie, ktorý vychádzal len z toho, že táto látka má PBT a vPvB vlastnosti. V nadväznosti na túto zmenu bol antracénový olej (pasta) identifikovaný ako látka vzbudzujúca veľmi veľké obavy nielen na základe jeho údajných PBT alebo vPvB vlastností, ale aj z dôvodu jeho karcinogénnych a mutagénnych vlastností. Keďže táto látka nemohla byť identifikovaná ako látka vzbudzujúca veľmi veľké obavy z dôvodu svojich PBT a vPvB vlastností, poukázanie na karcinogénne a mutagénne vlastnosti zostalo jediným dôvodom na jej zahrnutie do zoznamu látok navrhovaných na zahrnutie.

82. V prejednávanej veci dokumentácia vypracovaná Spolkovou republikou Nemecko v súlade s prílohou XV nariadenia č. 1907/2006 skutočne obsahovala len návrh identifikovať antracénový olej (pastu) ako látku spĺňajúcu kritériá uvedené v článku 57 písm. d) a e) uvedeného nariadenia, teda ako látku s PBT a vPvB vlastnosťami, a nie ako spĺňajúcu kritériá uvedené v článku 57 písm. a) a b) tohto nariadenia, teda ako karcinogénnu a mutagénnu látku, hoci sa v tejto dokumentácii uvádzalo, že táto látka bola klasifikovaná ako karcinogénna látka.

83. Z dokumentácie vyplýva, že v rámci postupu stanoveného v článku 59 ods. 5 nariadenia č. 1907/2006 ECHA predložila pripomienky, v ktorých sa uvádzalo, že antracénový olej (pasta) bol klasifikovaný ako karcinogénna látka, ktorá tak spĺňa kritériá uvedené v článku 57 písm. a) uvedeného nariadenia. Pokiaľ ide o klasifikáciu antracénového oleja (pasty) ako mutagénnej látky, výbor členských štátov z vlastnej iniciatívy uviedol, že táto látka spĺňa podmienky stanovené v článku 57 písm. b) toho istého nariadenia. Antracénový olej (pasta) bol teda identifikovaný ako látka vzbudzujúca veľmi veľké obavy, ktorá spĺňa identifikačné kritériá uvedené v článku 57 písm. a), b), d) a e) uvedeného nariadenia.

84. Z toho vyplýva, že žalobkyne tvrdením, že ECHA nemala právomoc zmeniť návrh Spolkovej republiky Nemecko na zahrnutie antracénového oleja (pasty) do zoznamu látok navrhovaných na zahrnutie, v podstate spochybňujú identifikáciu tejto látky ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy na základe jej karcinogénnych a mutagénnych vlastností.

85. Nemožno však argumentovať, že ECHA tým, že látku identifikovala nielen na základe dôvodov navrhovaných v dokumentácii, ktorá bola pre túto látku pôvodne vypracovaná, ale aj na základe dôvodu neuvedeného v tejto dokumentácii, prekročila svoje právomoci, ktoré sú upravené v článku 59 nariadenia č. 1907/2006.

86. Po prvé treba totiž uviesť, že na základe článku 59 ods. 1 nariadenia č. 1907/206 sa postup stanovený v odsekoch 2 až 10 tohto článku uplatní na účely identifikácie látok spĺňajúcich kritériá uvedené v článku 57 nariadenia č. 1907/2006. Napadnuté rozhodnutie identifikujúce antracénový olej (pastu) z dôvodu, že spĺňa kritériá uvedené v článku 57 uvedeného nariadenia, je s týmto cieľom v súlade. Argumentácia žalobkýň týkajúca sa identifikácie látky na základe dôvodu neuvedeného v dokumentácii, ktorá bola pre túto látku pôvodne vypracovaná, sa teda netýka právomoci ECHA.

87. Po druhé znenie článku 59 nariadenia č. 1907/2006 nestanovuje, že dôvody uvedené v článku 57 predmetného nariadenia, na základe ktorých je látka identifikovaná, musia zodpovedať dôvodom uvedeným v pôvodne vypracovanej dokumentácii. Navyše, ako vyplýva z článku 59 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1907/2006, členské štáty nemajú výlučné právo iniciatívy na začatie postupu identifikácie. Komisia totiž môže požiadať aj ECHA, aby vypracovala dokumentáciu v súlade s prílohou XV uvedeného nariadenia.

88. Po tretie z cieľa postupu autorizácie uvedeného v článku 55 nariadenia č. 1907/2006, ktorým je zabezpečiť dobré fungovanie vnútorného trhu a zároveň zaistiť, aby boli riziká vyplývajúce z látok vzbudzujúcich veľké obavy riadne kontrolované a aby boli tieto látky postupne nahradené vhodnými alternatívnymi látkami alebo technológiami, ak sú ekonomicky a technicky uskutočniteľné, vyplýva, že identifikácia látky, ktorá je prvou fázou postupu autorizácie, sa má opierať o čo najúplnejšie dôvody.

89. Po štvrté, pokiaľ ide o identifikáciu predmetnej látky na základe jej karcinogénnych vlastností, treba pripomenúť, že na základe článku 59 ods. 5 nariadenia č. 1907/2006 môže ECHA vzniesť pripomienky k identifikácii látky podľa kritérií uvedených v článku 57 uvedeného nariadenia v dokumentácii, ktorá jej bola predložená. Tým sa má pre ECHA zabezpečiť možnosť užitočne predstaviť svoje stanovisko. Z toho vyplýva, že pripomienky, ktoré vzniesla ECHA, musí byť možné prevziať do napadnutého rozhodnutia.

90. Druhý žalobný dôvod treba preto zamietnuť.

O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady rovnosti zaobchádzania

91. Žalobkyne tvrdia, že identifikácia antracénového oleja (pasty) ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy porušuje zásadu rovnosti zaobchádzania. Táto látka je z dôvodu svojho chemického zloženia a hospodárskej súťaže na trhu porovnateľná s ďalšími látkami UVCB obsahujúcimi antracén. ECHA však bez objektívneho dôvodu identifikovala ako látku vzbudzujúcu veľké obavy len antracénový olej (pastu), a nie tieto ostatné látky.

92. Treba uviesť, že normotvorca nariadením č. 1907/2006 zaviedol režim týkajúci sa registrácie, hodnotenia a autorizácie chemických látok, ako aj obmedzenia uplatniteľné na tieto látky, ktorého cieľom je podľa odôvodnenia 1 uvedeného nariadenia najmä zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia, ako aj voľný pohyb látok na vnútornom trhu a zároveň zlepšovať konkurencieschopnosť a inovácie. Konkrétne nariadenie č. 1907/2006 vo svojej hlave VII upravuje postup autorizácie. Cieľom tohto postupu je podľa článku 55 uvedeného nariadenia zabezpečiť dobré fungovanie vnútorného trhu a zároveň zaistiť, aby boli riziká vyplývajúce z látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy riadne kontrolované a aby boli tieto látky postupne nahradené vhodnými alternatívnymi látkami alebo technológiami, ak sú ekonomicky a technicky uskutočniteľné.

93. Postup autorizácie sa uplatňuje na všetky látky, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v článku 57 nariadenia č. 1907/2006. Prvá fáza postupu autorizácie spočíva v identifikácii látok uvedených v danom článku, pre ktorú je v článku 59 nariadenia č. 1907/2006 stanovený postup pozostávajúci z viacerých etáp. Podľa odôvodnenia 77 uvedeného nariadenia by sa z hľadiska funkčnosti a z praktického hľadiska pre fyzické a právnické osoby, ktoré musia pripraviť súbory so žiadosťami a prijať vhodné opatrenia na manažment rizík, ako aj pre orgány, ktoré musia spracovať žiadosti o autorizáciu, mal postupu autorizácie súbežne podriadiť iba obmedzený počet látok. Pokiaľ ide o výber týchto látok, článok 59 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1907/2006 stanovuje, že Komisii alebo dotknutému členskému štátu prináleží posúdiť, ktoré látky spĺňajú kritériá uvedené v článku 57 uvedeného nariadenia. Normotvorca teda ponechal Komisii a členským štátom širokú mieru voľnej úvahy umožňujúcu postupné zavádzanie pravidiel týkajúcich sa látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy, ktoré sú uvedené v hlave VII nariadenia č. 1907/2006.

94. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy teda postup identifikácie stanovený v článku 59 nariadenia č. 1907/2006 nepriznáva ECHA nijakú právomoc v súvislosti s výberom látky, ktorá sa má identifikovať. Naopak, ak dokumentáciu pre určitú látku vypracuje členský štát alebo ECHA na žiadosť Komisie, ECHA musí v súlade s podmienkami stanovenými v uvedenom článku vykonať identifikáciu tejto látky.

95. V prejednávanej veci bol postup identifikácie stanovený v článku 59 nariadenia č. 1907/2006 dodržaný, pokiaľ ide o výber látky, ktorá sa má identifikovať. Z dokumentácie totiž vyplýva, že Spolková republika Nemecko si vybrala antracénový olej (pastu), lebo sa domnievala, že táto látka spĺňa kritériá uvedené v článku 57 tohto nariadenia. Navyše, keďže neboli predložené dokumentácie, ktoré by členský štát vypracoval v súvislosti s ostatnými látkami obsahujúcimi antracén, a Komisia nepožiadala ECHA, aby takúto dokumentáciu vypracovala, ECHA nemohla bez toho, aby prekročila svoje právomoci, vykonať identifikáciu týchto ďalších látok v súlade s postupom uvedeným v článku 59 nariadenia č. 1907/2006. Z toho vyplýva, že ECHA tým, že ako látku vzbudzujúcu veľmi veľké obavy identifikovala antracénový olej (pastu) a nie údajne porovnateľné látky, neporušila zásadu rovnosti zaobchádzania.

96. Vzhľadom na prechádzajúce úvahy a na to, že zákonnosť postupu uvedeného v článku 59 nariadenia č. 1907/2006 žalobkyne nenapadli a ECHA tento postup dodržala, sa tretí žalobný dôvod musí zamietnuť.

O štvrtom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom posúdení alebo na nesprávnom právnom posúdení pri identifikácii látky ako látky s PBT alebo vPvB vlastnosťami na základe jej zložiek

97. Tento žalobný dôvod obsahuje tri výhrady. Po prvé žalobkyne poznamenávajú, že dokumentácia, ktorú pre predmetnú látku vypracovala Spolková republika Nemecko, nespĺňala požiadavky uvedené v článku 59 ods. 2 a 3 a v prílohách XIII a XV nariadenia č. 1907/2006, lebo nebola založená na hodnotení samotnej látky, ale na hodnotení vlastností jej zložiek. Po druhé pravidlo, že látku možno identifikovať ako látku s PBT alebo vPvB vlastnosťami, pokiaľ táto látka obsahuje zložku, ktorá má PBT alebo vPvB vlastnosti, v koncentrácii rovnajúcej sa 0,1 % alebo vyššej, nie je v prílohe XIII nariadenia č. 1907/2006 stanovené. Po tretie hodnotenie zložiek predmetnej látky neposkytlo postačujúci základ na jej identifikáciu ako látky s PBT alebo vPvB vlastnosťami, lebo tieto zložky neboli jednotlivo identifikované ako látky s PBT alebo vPvB vlastnosťami.

98. Keďže prvá a druhá výhrada sa týkajú identifikácie antracénového oleja (pasty) ako látky s PBT a vPvB vlastnosťami na základe jej zložiek v koncentrácii aspoň 0,1 %, zdá sa vhodné, aby sa preskúmali spoločne.

99. Na úvod treba zdôrazniť, že keďže orgány Únie majú podľa ustálenej judikatúry širokú mieru voľnej úvahy, najmä pokiaľ ide o posúdenie veľmi zložitých skutkových okolností vedeckej a technickej povahy na účely určenia povahy a rozsahu opatrení, ktoré prijímajú, preskúmanie súdom Únie sa musí obmedziť na to, či pri výkone takejto právomoci nedošlo k zjavnému porušeniu alebo zneužitiu právomoci alebo či tieto orgány tiež zjavne neprekročili hranice svojej voľnej úvahy. V takomto kontexte súd Únie nemôže svojím posúdením skutkových okolností vedeckej a technickej povahy nahradiť posúdenie inštitúcií Únie, ktorým výlučne zverila túto úlohu Zmluva o ES (rozsudok Súdneho dvora z 21. júla 2011, Etimine, C-15/10, Zb. s. I-6681, bod 60).

100. Je však potrebné spresniť, že široká miera voľnej úvahy orgánov Únie, ktorá implikuje obmedzené súdne preskúmanie ich výkonu, sa nevzťahuje len na povahu a dosah ustanovení, ktoré treba prijať, ale v určitej miere aj na určenie východiskových údajov. Aj keď má takéto súdne preskúmanie obmedzenú pôsobnosť, je potrebné, aby boli orgány Únie, autori predmetného aktu, schopné súdu Únie preukázať, že akt bol prijatý na základe skutočného výkonu ich voľnej úvahy, čo predpokladá zohľadnenie všetkých relevantných skutočností a okolností situácie, ktoré mal tento akt upravovať (rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 2010, Afton Chemical, C-343/09, Zb. s. I-7023, body 33 a 34).

– O prvej a druhej výhrade, ktoré sa týkajú identifikácie antracénového oleja (pasty) ako látky s PBT a vPvB vlastnosťami na základe jeho zložiek v koncentrácii aspoň 0,1 %

101. Žalobkyne zdôrazňujú, že dokumentácia, ktorú pre antracénový olej (pastu) vypracovala Spolková republika Nemecko, nespĺňala požiadavky uvedené v článku 59 ods. 2 a 3 a v prílohách XIII a XV nariadenia č. 1907/2006, lebo nebola založená na hodnotení samotnej látky, ale na hodnotení vlastností jej zložiek. Okrem toho pravidlo, že látku možno identifikovať ako látku s PBT alebo vPvB vlastnosťami, pokiaľ obsahuje zložku, ktorá má PBT alebo vPvB vlastnosti, v koncentrácii rovnajúcej sa 0,1 % alebo vyššej, nie je stanovené v prílohe XIII nariadenia č. 1907/2006, a teda nemá právny základ. Toto nestanovenie prahovej hodnoty koncentrácie normotvorca zamýšľal, lebo prahové hodnoty koncentrácie boli v nariadení č. 1907/2006 uvedené v inej časti, a to najmä na účely hodnotenia chemickej bezpečnosti na základe článku 14 uvedeného nariadenia. V napadnutom rozhodnutí došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu v rozsahu, v akom sa zakladá na hodnotení vlastností zložiek antracénového oleja (pasty) v koncentrácii aspoň 0,1 %.

102. Z dokumentácie týkajúcej sa identifikácie antracénového oleja (pasty) ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy, v súvislosti s ktorou výbor členských štátov dosiahol jednomyseľnú dohodu 4. decembra 2009, vyplýva, že táto látka bola identifikovaná ako látka vzbudzujúca veľmi veľké obavy, ktorá spĺňa kritériá nevyhnuté na to, aby sa považovala za látku s PBT a vPvB vlastnosťami podľa článku 57 písm. d) a e) nariadenia č. 1907/2006 z dôvodu, že zložky, ktoré sú v uvedenej látke prítomné v koncentrácii aspoň 0,1 %, majú PBT a vPvB vlastnosti.

103. Z oddielu 6 dokumentácie týkajúcej sa identifikácie antracénového oleja (pasty) totiž vyplýva, že tento výbor dospel k záveru, že táto látka sa musí považovať za látku s PBT a vPvB vlastnosťami, lebo jednak obsahuje dve zložky polycyklických aromatických uhľovodíkov (ďalej len „PAU“) v koncentrácii aspoň 0,1 %, z ktorých jedna sa musí považovať za zložku, ktorá má PBT vlastnosti, a to antracén v koncentrácii 15 až 50 %, a druhá sa musí považovať za zložku, ktorá má vPvB vlastnosti, konkrétne fenantrén v koncentrácii 5 až 30 %. Tento výbor tak dospel k záveru, že antracénový olej (pasta) je látkou obsahujúcou aspoň 20 % zložiek PAU, ktoré majú PBT a vPvB vlastnosti.

104. Pokiaľ ide v prvom rade o údajné porušenie postupu stanoveného v článku 59 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1907/2006 v spojení s prílohou XV uvedeného nariadenia, stačí konštatovať, že tieto ustanovenia upravujú vypracovanie dokumentácie pre látku, v súvislosti s ktorou sa zastáva názor, že spĺňa kritériá stanovené v článku 57 tohto nariadenia. Predmetom dokumentácie, ktorú pripravila Spolková republika Nemecko, ako aj napadnutého rozhodnutia však bola látka v zmysle článku 3 bodu 1 toho istého nariadenia, v súvislosti s ktorou sa zastával názor, že spĺňa kritériá uvedené v článku 57 nariadenia č. 1907/2006. ECHA tieto ustanovenia teda neporušila.

105. Následne na účely preskúmania, či je prístup ECHA týkajúci sa identifikácie antracénového oleja (pasty) ako látky s PBT a vPvB vlastnosťami poznačený zjavne nesprávnym posúdením, treba uviesť, že kritériá na identifikáciu látky ako látky s PBT a vPvB vlastnosťami sú definované v prílohe XIII nariadenia č. 1907/2006. V dôsledku toho, ako zdôrazňujú žalobkyne, musí podľa uplatniteľného znenia tejto prílohy, pokiaľ ide o identifikáciu látky ako látky s PBT a vPvB vlastnosťami, práve táto látka spĺňať kritériá nevyhnutné na to, aby sa považovala za látku s PBT a vPvB vlastnosťami, ktoré sú uvedené v oddieloch 1 a 2 danej prílohy.

106. Vzhľadom na to, že zložky látky sú jej neoddeliteľnou súčasťou, však nemožno jednoducho usúdiť, že ECHA sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že zastávala názor, že predmetná látka má PBT a vPvB vlastnosti z toho dôvodu, že takéto vlastnosti majú jej zložky. Takýto záver totiž dostatočne nezohľadňuje cieľ sledovaný nariadením č. 1907/2006, ktorý je uvedený v jeho článku 1 ods. 1, a to zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia, vrátane podpory rozvoja alternatívnych metód hodnotenia nebezpečnosti látok, ako aj voľný pohyb látok na vnútornom trhu a zároveň zlepšovať konkurencieschopnosť a inovácie. Hoci príloha XIII nariadenia č. 1907/2006 v znení uplatniteľnom v prejednávanej veci výslovne nestanovuje, že identifikácia látok s PBT a vPvB vlastnosťami musí zohľadniť aj PBT alebo vPvB vlastnosti relevantných zložiek látky, takýto prístup nevylučuje. Nemožno však zastávať názor, že len z dôvodu, že určitá zložka látky má niektoré vlastnosti, má tieto vlastnosti aj táto látka, ale treba vziať do úvahy percentuálny podiel a chemické účinky prítomnosti takejto zložky (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 26. septembra 1985, Caldana, 187/84, Zb. s. 3013, bod 17).

107. Na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, článok 14 ods. 2 písm. f) nariadenia č. 1907/2006 nesvedčí o zámere normotvorcu minimalizovať riziká spojené so zložkami látky, ktoré majú PBT alebo vPvB vlastnosti, len v rámci hodnotenia chemickej bezpečnosti, ktoré je stanovené v tomto článku. Takýto zámer totiž nevyplýva ani zo znenia tohto ustanovenia, ani z odôvodnení nariadenia č. 1907/2006 týkajúcich sa uvedeného ustanovenia. Navyše článok 14 ods. 2 písm. f) uvedeného nariadenia je súčasťou postupu registrácie látok uvedeného v hlave II tohto nariadenia, ktorý sa v zásade uplatňuje na všetky látky samy osebe alebo obsiahnuté v zmesiach či vo výrobkoch uvedených v článkoch 6 a 7 toho istého nariadenia. Ako vyplýva z odôvodnenia 69 nariadenia č. 1907/2006, normotvorca chcel venovať osobitnú pozornosť látkam vzbudzujúcim veľmi veľké obavy, na ktoré sa vzťahuje postup identifikácie stanovený v článku 59 uvedeného nariadenia.

108. V prejednávanej veci treba pripomenúť, že antracénový olej (pasta) patrí medzi látky UVCB, ktorých zloženie je neznáme alebo variabilné. Látky UVCB patria medzi viaczložkové látky, teda látky, ktoré obsahujú viacero rôznych zložiek. Príloha XIII nariadenia č. 1907/2006 nestanovuje osobitné pravidlá týkajúce sa identifikácie látok UVCB ako látok s PBT a vPvB vlastnosťami.

109. Podľa názoru ECHA prístup, podľa ktorého možno látku UVCB identifikovať ako látku s PBT a vPvB vlastnosťami z dôvodu, že jej zložky sú identifikované ako zložky, ktoré majú PBT a vPvB vlastnosti, je založený jednak na ustálenej praxi vychádzajúcej zo zásady uznanej v právnych predpisoch Únie a jednak na dôvodoch vedeckej povahy. Pokiaľ ide o uplatnenie prahovej hodnoty 0,1 % ako faktora vedúceho k identifikácii predmetnej látky na základe jej zložiek, opiera sa o právne predpisy Únie.

110. Pokiaľ ide v prvom rade o argumentáciu týkajúcu sa ustálenej praxe vychádzajúcej zo zásady uznanej v právnych predpisoch Únie, treba uviesť, že hoci je pravda, že z odôvodnenia 75 a z článku 53 ods. 2 nariadenia č. 1272/2008 vyplýva, že toto nariadenie sa neuplatňuje na klasifikáciu a označovanie látok s PBT a vPvB vlastnosťami, ale najmä na klasifikáciu a označovanie karcinogénnych, mutagénnych a toxických látok, nič to nemení na tom, že z článku 10 ods. 1 uvedeného nariadenia vyplýva, že normotvorca uznal zásadu, že látka s určitými vlastnosťami prítomná v inej látke môže viesť ku kvalifikácii tejto látky ako látky, ktorá má tieto vlastnosti. Článok 10 ods. 1 prvý pododsek nariadenia č. 1272/2008 totiž stanovuje, že špecifické koncentračné limity a generické koncentračné limity priradené k určitej látke označujú prahovú hodnotu, pri ktorej alebo pri ktorej prekročení vedie prítomnosť danej látky v inej látke alebo v zmesi v podobe identifikovanej nečistoty, prísady alebo jednotlivej zložky ku klasifikácii danej látky alebo zmesi ako nebezpečnej.

111. Uplatnenie tejto zásady na postup identifikácie látky ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy potvrdzujú viaceré skutočnosti. Článok 57 nariadenia č. 1907/2006 stavia v rámci preskúmania látok, ktoré sa majú zahrnúť do zoznamu látok navrhovaných na zahrnutie, látky s PBT a vPvB vlastnosťami na rovnakú úroveň ako karcinogénne, mutagénne a toxické látky. Ďalej uplatnenie uvedenej zásady potvrdzuje článok 56 ods. 6 písm. a) nariadenia č. 1907/2006. Podľa tohto článku sa zákaz uviesť látku podliehajúcu autorizácii na trh v podstate neuplatní na použitie látok uvedených v článku 57 písm. d) až f) uvedeného nariadenia s koncentračným limitom menším ako 0,1 % hmotnostného (w/w), pokiaľ sú prítomné v zmesiach. Toto ustanovenie sa nepochybne uplatňuje na zmesi a nie na takú látku, akou je dotknutá látka. Kvalifikácia látky na základe vlastností jej zložiek je však zrejme porovnateľná s kvalifikáciou zmesi na základe vlastností jej látok. V tejto súvislosti treba uviesť, že žalobkyne na podporu svojho tvrdenia, že normotvorca mal v úmysle minimalizovať riziká spojené so zložkami látky, ktoré majú PBT alebo vPvB vlastnosti, len v rámci hodnotenia chemickej bezpečnosti, odkazujú tiež na ustanovenie, ktoré sa neuplatňuje na zložky látky, ale na látky obsiahnuté v zmesi, a to na článok 14 ods. 2 písm. f) nariadenia č. 1907/2006 (pozri bod 107 vyššie).

112. V druhom rade ECHA zakladá svoj prístup na dôvodoch vedeckej povahy.

113. Na jednej strane je dôležité hodnotiť látku UVCB na základe jej zložiek, pretože individuálne zložky takejto látky sa po uvoľnení do životného prostredia správajú ako samostatné látky. Predmetné látky uvoľňujú viacero rôznych PAU, ktoré majú PBT alebo vPvB vlastnosti, pri ich používaní, napríklad ohrevom pri úprave alebo lúhovaním pri kontakte s vodou.

114. Na druhej strane, hoci by v určitých špecifických prípadoch bola možná analýza látky UVCB ako celku, takýto prístup neprináša podstatné výsledky pri prevažnej väčšine týchto látok, medzi ktoré patrí aj antracénový olej (pasta). V tejto väčšine prípadov možno vlastnosti určitej látky zistiť len na základe hodnotenia vlastností jej relevantných zložiek. Väčšina dostupných pokusných metód na určenie charakteristických vlastností týchto látok je vhodná len na analýzu látok tvorených iba jednou hlavnou zložkou. Pokiaľ ide totiž o perzistenciu látok UVCB, vo všeobecnosti ju nemožno hodnotiť pomocou pokusných metód na zistenie biologickej rozložiteľnosti, ktorými sa merajú súhrnné ukazovatele, pretože týmito pokusmi sa merajú vlastnosti látky ako celku, avšak neposkytujú informácie o jej zložkách. Preto aj keby z takéhoto pokusu vyplynulo, že látka je ako celok ľahko biologicky rozložiteľná, prípadnú prítomnosť biologicky nerozložiteľných zložiek v látke nemožno vylúčiť. Podľa ECHA obdobné problémy vznikajú pri pokusoch na zistenie bioakumulácie a toxicity niektorých látok UVCB. Fyzikálna štruktúra takejto látky môže do značnej miery zabrániť uvoľneniu týchto zložiek, ak sa pokus týka látky samej osebe. V dôsledku toho, pokiaľ ide o pokusy na zistenie bioakumulácie a toxicity, akumulácia v skúmaných organizmoch a toxicita nemôžu byť v rámci pokusov odhalené, aj keď v skutočnosti po určitom čase dochádza k uvoľňovaniu zložiek PAU do životného prostredia.

115. Námietky, ktoré žalobkyne uviedli v súvislosti s týmito vedeckými úvahami, nemôžu preukázať, že dôvody vedeckej povahy predložené ECHA sú poznačené zjavne nesprávnym posúdením.

116. Pokiaľ ide po prvé o argumentáciu žalobkýň, podľa ktorej sa skutočnosť, že určitá látka sa môže rozložiť na zložky, skúma pri hodnotení chemickej bezpečnosti, ktoré sa musí vykonať v rámci registrácie látky v súlade s článkom 14 nariadenia č. 1907/2006, totiž nie je v rozpore s posúdením ECHA, ale len uvádza, že rozloženie sa prípadne musí zohľadniť aj pri inom postupe uvedenom v nariadení č. 1907/2006 (v tejto súvislosti pozri tiež bod 107 vyššie).

117. Pokiaľ ide po druhé o argumentáciu žalobkýň, že na rozdiel od toho, čo tvrdí ECHA, v prípade UVCB možno použiť väčšinu pokusných metód, alebo ak existujúce metódy nie sú vhodné, možno použiť prístup založený na dôkaznej sile, táto argumentácia nie je vôbec podložená vedeckými údajmi, a teda nie je postačujúca na to, aby sa prístup ECHA zamietol ako prístup poznačený zjavne nesprávnym posúdením.

118. Pokiaľ ide po tretie o uplatnenie prahovej hodnoty 0,1 % ako faktora vedúceho k identifikácii predmetnej látky na základe jej zložiek, žalobkyne tvrdia, že hoci nespochybňujú všeobecné uplatnenie takejto prahovej hodnoty, kritérium týkajúce sa prahovej hodnoty 0,1 % sa v prílohe XIII nariadenia č. 1907/2006 nenachádza. Okrem toho tvrdia, že hoci je pravda, že existujú akty obsahujúce odkazy na percentuálny podiel 0,1 % predstavujúci v určitých prípadoch prahovú hodnotu, pri ktorej prekročení sa uplatní klasifikácia nebezpečenstva, táto prahová hodnota sa môže podľa miery nebezpečenstva pohybovať v rozmedzí 0,1 až 1 %.

119. Hoci je pravda, že v prílohe XIII nariadenia č. 1907/2006 nie je stanovená nijaká prahová hodnota koncentrácie, treba uviesť, že uplatnenie takejto prahovej hodnoty ako faktora vedúceho k identifikácii predmetnej látky na základe jej zložiek nevyžaduje, aby táto prahová hodnota bola v tejto prílohe spresnená.

120. Z nariadenia č. 1907/2006 ďalej vyplýva, že prahová hodnota 0,1 % bola právnymi predpismi Únie opakovane uplatnená na účely kvalifikácie zmesi na základe jej látok. Článok 31 ods. 3 písm. b) nariadenia č. 1907/2006 totiž dodávateľom zmesi stanovuje informačnú povinnosť, ak táto zmes obsahuje látku s PBT a vPvB vlastnosťami v súlade s kritériami uvedenými v prílohe XIII uvedeného nariadenia v koncentrácii rovnajúcej sa 0,1 % alebo vyššej. Okrem toho článok 14 ods. 2 písm. f) tohto nariadenia ukladá podniku povinnosť predložiť hodnotenie chemickej bezpečnosti zmesi, ak sa koncentračný limit látky obsiahnutej v zmesi a spĺňajúcej kritériá uvedené v prílohe XIII toho istého nariadenia rovná 0,1 % alebo je vyšší. Navyše článok 56 ods. 6 nariadenia č. 1907/2006 stanovuje, že požiadavka autorizácie sa neuplatňuje predovšetkým na použitie látok spĺňajúcich kritériá uvedené v článku 57 písm. d) a e) uvedeného nariadenia, pokiaľ sú obsiahnuté v zmesiach s koncentračným limitom nižším ako 0,1 %.

121. Keďže kvalifikácia látky na základe vlastností jej zložiek sa zdá porovnateľná s kvalifikáciou zmesi na základe vlastností jej látok (pozri bod 111 vyššie) a žalobkyne nespochybňujú všeobecné uplatnenie prahovej hodnoty 0,1 %, nemožno vyvodiť záver, že v napadnutom rozhodnutí došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu tým, že sa uplatnila prahová hodnota 0,1 % ako faktor vedúci k identifikácii predmetnej látky na základe jej zložiek.

122. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba vyvodiť záver, že antracénový olej (pasta) nebol identifikovaný ako látka s PBT a vPvB vlastnosťami len z dôvodu, že zložka tejto látky má niektoré PBT a vPvB vlastnosti, ale že sa zohľadnil aj percentuálny podiel a chemické účinky prítomnosti takejto zložky (pozri bod 106 vyššie). Argumentácia žalobkýň týkajúca sa identifikácie antracénového oleja (pasty) ako látky s PBT a vPvB vlastnosťami na základe jej zložiek v koncentrácii aspoň 0,1 % nepreukazuje, že napadnuté rozhodnutie obsahuje zjavne nesprávne posúdenie.

123. Prvá a druhá výhrada sa preto musia zamietnuť.

– O tretej výhrade, týkajúcej sa identifikácie zložiek predmetnej látky ako zložiek, ktoré majú PBT alebo vPvB vlastnosti

124. Žalobkyne v podstate poznamenávajú, že hodnotenie zložiek predmetnej látky nepredstavovalo dostatočný základ na jej identifikáciu ako látky s PBT alebo vPvB vlastnosťami, lebo tieto zložky neboli jednotlivo identifikované ako látky s PBT alebo vPvB vlastnosťami v samostatnom rozhodnutí ECHA na základe podrobného hodnotenia vykonaného na tento účel.

125. Treba pripomenúť, že antracénový olej (pasta) bol identifikovaný ako látka s PBT a vPvB vlastnosťami, lebo obsahuje antracén, ktorý treba považovať za zložku, ktorá má PBT vlastnosti, a fenantrén, ktorý treba považovať za zložku, ktorá má vPvB vlastnosti (pozri bod 103 vyššie).

126. Po prvé vzniká otázka, či identifikácia predmetnej látky ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy z dôvodu jej PBT a vPvB vlastností na základe PBT a vPvB vlastností jej zložiek vyžaduje, aby samotné tieto zložky museli byť predtým samostatným rozhodnutím ECHA predmetnom identifikácie ako látky s PBT a vPvB vlastnosťami. V tejto súvislosti treba uviesť, že článok 57 písm. d) a e) a článok 59 nariadenia č. 1907/2006 stanovujú len to, že sa musia splniť kritériá uvedené v prílohe XIII predmetného nariadenia. Navyše použitie postupu uvedeného v článku 59 nariadenia č. 1907/2006 na účely samostatnej identifikácie dotknutých zložiek antracénového oleja (pasty) ako látok s PBT a vPvB vlastnosťami neprináša nijakú pridanú hodnotu k identifikácii predmetnej látky ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy z dôvodu jej PBT a vPvB vlastností na základe PBT a vPvB vlastností jej zložiek. V rámci dokumentácie vypracovanej v súlade s prílohou XV uvedeného nariadenia, ktorá sa týka predmetnej látky, bolo tiež potrebné vykonať porovnanie dostupných informácií s kritériami uvedenými v prílohe XIII toho istého nariadenia. Argumentácia žalobkýň uvedená v tejto súvislosti sa preto musí zamietnuť.

127. Po druhé žalobkyne spochybňujú, že identifikácia iných predmetných zložiek než antracénu ako zložiek, ktoré majú PBT a vPvB vlastnosti, vychádza z podrobného hodnotenia. Pokiaľ ide o antracén, je nesporné, že bol identifikovaný ako látka vzbudzujúca veľmi veľké obavy na základe svojich PBT vlastností. Na základe judikatúry uvedenej v bodoch 99 a 100 vyššie treba preto preskúmať, či napadnuté rozhodnutie obsahuje v tejto súvislosti zjavne nesprávne posúdenie.

128. Žalobkyne na podporu svojej argumentácie odkazujú na pripomienky uvedené skupinou veľkých ropných spoločností, ktorá vykonáva výskum v súvislosti s otázkami životného prostredia týkajúcimi sa ropného priemyslu počas obdobia vypracovávania dokumentácie pre dotknutú látku, ktorá bola vypracovaná v súlade s prílohou XV nariadenia č. 1907/2006. K týmto pripomienkam bola pripojená správa, v ktorej sa analyzujú vlastnosti súvisiace s bioakumuláciou pätnástich PAU. Uvádza sa v nich, že keďže príslušná podskupina ECB sa nedohodla na PBT alebo vPvB vlastnostiach týchto zložiek, bolo by predčasné a nevhodné vyvodzovať v dokumentácii vyhotovenej v súlade s prílohou XV uvedeného nariadenia konečné závery pre tieto zložky. Podľa uvedenej správy dostupné dôkazy nepodporujú úvodné všeobecné závery obsiahnuté v tejto dokumentácii, podľa ktorých tieto zložky spĺňajú kritériá bioakumulácie alebo vysokej bioakumulácie, lebo hodnoverné laboratórne údaje preukazujú len nízky bioakumulačný potenciál týchto zložiek.

129. V tejto súvislosti treba uviesť, že argumentácia žalobkýň sa v podstate obmedzuje na odkaz na predloženie pripomienok a správy vypracovaných v rámci postupu stanoveného v článku 59 ods. 4 nariadenia č. 1907/2006. Antracénový olej (pasta) bol identifikovaný ako látka vzbudzujúca veľmi veľké obavy, a to na základe analýzy obsiahnutej v dokumentácii vypracovanej Spolkovou republikou Nemecko a schválenej výborom členských štátov 4. decembra 2009 v súlade s článkom 59 ods. 8 uvedeného nariadenia, pričom tieto pripomienky a uvedená správa boli známe. Oddiel 6 tejto dokumentácie podrobne hodnotí PBT a vPvB vlastnosti relevantných zložiek predmetnej látky. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy všeobecný odkaz na skutočnosť, že príslušná podskupina ECB, ktorá už okrem iného v režime nariadenia č. 1907/2006 neexistuje, sa nedohodla na PBT a vPvB vlastnostiach predmetných zložiek, a ďalej odkaz na údajne nedostatočné dôkazy bez preukázania, ktorý bod analýzy obsiahnutý v uvedenej dokumentácii je nesprávny, nie je dostatočný na vyvodenie záveru, že napadnuté rozhodnutie obsahuje zjavne nesprávne posúdenie.

130. Z toho vyplýva, že tretia výhrada sa musí zamietnuť.

131. Štvrtý žalobný dôvod sa preto musí zamietnuť v celom rozsahu.

O piatom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady proporcionality

132. Žalobkyne tvrdia, že napadnuté rozhodnutie nerešpektuje zásadu proporcionality. Toto rozhodnutie je zjavne neprimerané na dosiahnutie cieľov nariadenia č. 1907/2006, ktorými je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia. Podľa žalobkýň mohla ECHA prijať iné vhodné a menej obmedzujúce opatrenia, konkrétne uplatniť opatrenia na manažment rizík na základe hodnotenia chemickej bezpečnosti obsiahnutého v registračnej dokumentácii, ktorú žalobkyne pripravili na základe článku 14 nariadenia č. 1907/2006, alebo predložiť dokumentáciu na obmedzenia týkajúce sa predmetnej látky na základe hlavy VIII tohto nariadenia.

133. Podľa ustálenej judikatúry zásada proporcionality, ktorá je súčasťou všeobecných zásad práva Únie, vyžaduje, aby akty Únie neprekračovali hranice toho, čo je primerané a potrebné na uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pričom pokiaľ sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné prikloniť sa k najmenej obmedzujúcemu a spôsobené zásahy nesmú byť neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom (pozri rozsudok Etimine, už citovaný v bode 99 vyššie, bod 124 a tam citovanú judikatúru).

134. Pokiaľ ide o súdne preskúmanie podmienok uvedených v predchádzajúcom bode, ECHA treba priznať širokú mieru voľnej úvahy v oblasti, v ktorej sa predpokladá prijatie politických, hospodárskych a sociálnych rozhodnutí z jej strany a v rámci ktorej sa od nej vyžaduje vykonanie komplexného posúdenia. Zákonnosť takéhoto opatrenia môže ovplyvniť iba zjavne neprimeraná povaha opatrenia prijatého v tejto oblasti vo vzťahu k cieľu, ktorý normotvorca sleduje (pozri v tomto zmysle rozsudok Etimine, už citovaný v bode 99 vyššie, bod 125 a tam citovanú judikatúru).

135. V prejednávanej veci z článku 1 ods. 1 nariadenia č. 1907/2006 vyplýva, že jeho cieľom je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia, vrátane podpory rozvoja alternatívnych metód hodnotenia nebezpečnosti látok, ako aj voľný pohyb látok na vnútornom trhu a zároveň zlepšovať konkurencieschopnosť a inovácie. Vzhľadom na odôvodnenie 16 tohto nariadenia treba konštatovať, že normotvorca stanovil ako hlavný cieľ prvý z týchto troch cieľov, a to zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 7. júla 2009, S.P.C.M. a i., C-558/07, Zb. s. I-5783, bod 45). Pokiaľ ide konkrétnejšie o účel postupu autorizácie, článok 55 uvedeného nariadenia stanovuje, že jeho cieľom je zabezpečiť dobré fungovanie vnútorného trhu a zároveň zaistiť, aby boli riziká vyplývajúce z látok vzbudzujúcich veľké obavy riadne kontrolované a aby boli tieto látky postupne nahradené vhodnými alternatívnymi látkami alebo technológiami, ak sú ekonomicky a technicky uskutočniteľné.

136. Pokiaľ ide v prvom rade o argumentáciu žalobkýň, že napadnuté rozhodnutie je na uskutočnenie cieľov sledovaných nariadením č. 1907/2006 neprimerané, treba pripomenúť, že napadnuté rozhodnutie spočíva v identifikácii antracénového oleja (pasty) ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy vyplývajúcej z postupu uvedeného v článku 59 uvedeného nariadenia. Ak je látka identifikovaná ako látka vzbudzujúca veľmi veľké obavy, dotknuté hospodárske subjekty podliehajú informačným povinnostiam (pozri bod 34 vyššie).

137. Čo sa týka cieľa ochrany ľudského zdravia a životného prostredia, treba najskôr uviesť, že identifikácia látky ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy slúži na zvýšenie informovanosti verejnosti a odborníkov o rizikách a hroziacich nebezpečenstvách a že v dôsledku toho sa má táto identifikácia považovať za nástroj zlepšenia takejto ochrany (pozri v tomto zmysle rozsudok S.P.C.M. a i., už citovaný v bode 135 vyššie, bod 49).

138. Pokiaľ ide konkrétnejšie o argumentáciu žalobkýň, že identifikácia antracénového oleja (pasty) ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy nie je primeraná na dosiahnutie cieľov sledovaných nariadením č. 1907/2006, lebo riziká spojené s expozíciou tejto látky sú nízke, keďže antracénový olej (pasta) sa používa predovšetkým ako medziprodukt na výrobu sadzí, túto argumentáciu treba zamietnuť. Vzhľadom na to, že antracénový olej (pasta) je medziproduktom, táto látka je vylúčená z hlavy VII nariadenia č. 1907/2006 v súlade s článkom 2 ods. 8 uvedeného nariadenia a nevzťahujú sa na ňu informačné povinnosti vyplývajúce z jej identifikácie ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy na základe článku 59 tohto nariadenia. Navyše treba konštatovať, že argumentácia žalobkýň je neopodstatnená, lebo z nej vyplýva, že predmetná látka sa nepoužíva výlučne ako medziprodukt.

139. Argumentácia žalobkýň týkajúca sa údajnej nevhodnosti napadnutého rozhodnutia sa preto musí zamietnuť.

140. Žalobkyne v druhom rade tvrdia, že napadnuté rozhodnutie ide nad rámec toho, čo je nevyhnuté na uskutočnenie sledovaných cieľov, lebo uplatnenie opatrení na manažment rizík alebo predloženie dokumentácie v súlade s prílohou XV nariadenia č. 1907/2006 na obmedzenia týkajúce sa predmetnej látky by tiež zabezpečili vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia, ale boli by menej obmedzujúce.

141. Pokiaľ ide po prvé o opatrenia na manažment rizík, žalobkyne odkazujú na povinnosti uvedené v článku 14 nariadenia č. 1907/2006. Na základe odseku 1 uvedeného ustanovenia by sa v súvislosti s predmetnou látkou malo vykonať hodnotenie chemickej bezpečnosti a mala by sa vyhotoviť správa o tejto chemickej bezpečnosti. Podľa odseku 3 písm. d) tohto článku hodnotenie chemickej bezpečnosti zahŕňa aj hodnotenie PBT a vPvB vlastností predmetnej látky. Ak by takéto hodnotenie viedlo k záveru, že látka má PBT alebo vPvB vlastnosti, žalobkyne by museli vykonať hodnotenie a odhad expozície, ako aj charakteristiku rizík spojených s identifikovanými spôsobmi použitiami v súlade s odsekom 4 toho istého článku. Okrem toho na základe článku 14 ods. 6 nariadenia č. 1907/2006 by žalobkyne boli povinné určiť a uplatniť vhodné opatrenia na primeranú kontrolu rizík. Keďže toto hodnotenie v okamihu identifikácie predmetnej látky napadnutým rozhodnutím ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy ešte nie je k dispozícii, ECHA mohla namiesto identifikovania predmetnej látky ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy rozhodnúť, že počká na jeho predloženie, aby mohla preskúmať správu o chemickej bezpečnosti a navrhované opatrenia na manažment rizík.

142. Z nariadenia č. 1907/2006 však vôbec nevyplýva, že normotvorca mal v úmysle podrobiť postup identifikácie uskutočňovaný v súlade s článkom 59 uvedeného nariadenia, ktorý je súčasťou postupu autorizácie látky stanoveného v hlave VII tohto nariadenia, postupu registrácie stanovenému v hlave II toho istého nariadenia, do ktorého spadajú povinnosti uvedené v článku 14 tohto nariadenia. Je pravda, že tieto povinnosti slúžia aj na zvýšenie informovanosti verejnosti a odborníkov o nebezpečenstvách a rizikách látky. Vzhľadom na to, že registrovaným látkam by sa mal umožniť pohyb na vnútornom trhu, ako vyplýva z odôvodnenia 19 nariadenia č. 1907/2006, však cieľom postupu autorizácie, ktorého súčasťou je postup identifikácie stanovený v článku 59 uvedeného nariadenia, je najmä postupne nahradiť látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy vhodnými alternatívnymi látkami alebo technológiami, ak sú ekonomicky a technicky uskutočniteľné (pozri bod 134 vyššie). Navyše, ako vyplýva z odôvodnenia 69 nariadenia č. 1907/2006, normotvorca chcel venovať osobitnú pozornosť látkam vzbudzujúcim veľmi veľké obavy.

143. Preto na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, opatrenia na kontrolu rizík navrhované na základe článku 14 ods. 6 nariadenia č. 1907/2006 nepredstavujú opatrenia vhodné na uskutočnenie cieľov sledovaných uvedeným nariadením v súvislosti so zaobchádzaním s látkami vzbudzujúcimi veľmi veľké obavy, a teda v prejednávanej veci nie sú menej obmedzujúcimi opatreniami.

144. Pokiaľ ide napokon o tvrdenie žalobkýň, že ECHA mohla pred identifikáciou antracénového oleja (pasty) ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy počkať na predloženie dokumentácie o registrácii predmetnej látky obsahujúcej hodnotenie jej chemickej bezpečnosti, lebo takáto dokumentácia je lepším zdrojom informácií, postačuje konštatovať, že táto identifikácia bola vykonaná na základe informácií obsiahnutých v dokumentácii týkajúcej sa dotknutej látky, ktorá bola jednomyseľne schválená výborom členských štátov (pozri bod 102 vyššie). Tento výbor nekonštatoval nedostatok informácií týkajúcich sa platnosti a relevantnosti údajov. Navyše registrácia predmetnej látky sa mala na základe článku 23 ods. 1 nariadenia č. 1907/2006 povinne vykonať až 1. decembra 2010, teda dva a pol roka odo dňa, keď sa začal uplatňovať postup autorizácie uplatniteľný v súlade s článkom 141 ods. 2 tohto nariadenia, teda od 1. júna 2008, takže údajná povinnosť počkať na predloženie predmetnej dokumentácie o registrácii by narušila účinnosť nariadenia č. 1907/2006.

145. Pokiaľ ide po druhé o obmedzujúce opatrenia, žalobkyne tvrdia, že dokumentácia týkajúca sa návrhu takéhoto opatrenia v súlade s prílohou XV nariadenia č. 1907/2006 musí obsahovať dostupné informácie o alternatívnych látkach, vrátane informácií o rizikách pre ľudské zdravie a životné prostredie spojených s výrobou a používaním týchto alternatívnych látok, o ich dostupnosti a technickej a ekonomickej uskutočniteľnosti. Takýto návrh, ktorý by bol teda založený na podobných ukazovateľoch, ako sú tie, ktoré sa použili v prípade dokumentácie o identifikácii určitej látky ako látky vzbudzujúcej veľmi veľké obavy, by zabránil negatívnym následkom spojeným s uvedenou identifikáciou a viedol by k tomu istému výsledku, pokiaľ ide o ciele nariadenia č. 1907/2006.

146. V tejto súvislosti je vhodné uviesť, že samotná skutočnosť, že sa určitá látka nachádza v zozname látok navrhovaných na zahrnutie, nebráni tomu, aby táto látka podliehala skôr obmedzeniam než autorizácii. Ako totiž vyplýva z článku 58 ods. 5 a z článku 69 nariadenia č. 1907/2006, Komisia alebo členský štát môžu vždy navrhnúť, aby boli výroba, uvedenie na trh alebo používanie určitej látky kontrolované na základe obmedzení a nepodliehali autorizácii.

147. Ako navyše vyplýva z prílohy XVII nariadenia č. 1907/2006, obmedzenia prijaté v súlade s postupom stanoveným v hlave VIII uvedeného nariadenia, ktoré sa uplatňujú na výrobu, uvedenie na trh a používanie niektorých nebezpečných látok a niektorých nebezpečných zmesí a predmetov, môžu siahať od osobitných podmienok uložených na výrobu alebo uvedenie látky na trh až po úplný zákaz používania látky. Aj keby boli tieto obmedzujúce opatrenia tiež vhodné na uskutočnenie cieľov sledovaných týmto nariadením, samy osebe nepredstavujú menej obmedzujúce opatrenia v porovnaní s identifikáciou látky, ktorá vedie len k informačným povinnostiam.

148. Okrem toho, pokiaľ žalobkyne tvrdia, že informácie obsiahnuté v dokumentácii týkajúcej sa návrhu na obmedzujúce opatrenie v súlade s prílohou XV nariadenia č. 1907/2006 by preukazovali, že identifikácia predmetnej látky nebola nevyhnutná, postačuje uviesť, že táto identifikácia bola vykonaná v súlade s postupom uvedeným v článku 59 nariadenia č. 1907/2006, ktorý sa odlišuje od postupu uvedeného v hlave VIII toho istého nariadenia (pozri bod 146 vyššie).

149. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy nemožno vyvodiť záver, že napadnuté rozhodnutie porušuje zásadu proporcionality.

150. V dôsledku toho treba zamietnuť piaty žalobný dôvod, a teda aj žalobu v celom rozsahu.

O trovách

151. Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

152. Keďže žalobkyne nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ich na náhradu trov konania v súlade s návrhmi ECHA.

Výrok

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (siedma rozšírená komora)

rozhodol a vyhlásil:

1. Žaloba sa zamieta.

2. Rütgers Germany GmbH, Rütgers Belgium NV, Deza, a.s., Koppers Denmark A/S a Koppers UK Ltd sú povinné nahradiť trovy konania.