1

Dňa 4. marca 2005 podala žalobkyňa Ella Valley Vineyards (Adulam) Ltd prihlášku ochrannej známky Spoločenstva na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) podľa nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení [nahradené nariadením Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1)].

2

Prihlasovanou ochrannou známkou je nasledujúce obrazové označenie:

3

Výrobky, pre ktoré sa požadoval zápis, sú zaradené do triedy 33 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú tomuto opisu: „vína“.

4

Prihláška ochrannej známky Spoločenstva bola zverejnená 12. septembra 2005 vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 37/2005.

5

Dňa 12. decembra 2005 podal vedľajší účastník konania Hachette Filipacchi Presse (HFP) námietku podľa článku 42 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 41 nariadenia č. 207/2009) proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky pre výrobky uvedené v bode 3 vyššie.

6

Námietka sa zakladala na existencii dvoch skorších ochranných známok, ktoré zodpovedajú tomuto obrazovému označeniu:

7

Išlo jednak o obrazovú ochrannú známku Spoločenstva prihlásenú 30. októbra 2003 a zapísanú 11. októbra 2005 pod číslom 3475365, označujúcu najmä výrobky zaradené do triedy 16 a zodpovedajúcu predovšetkým opisu „periodiká“ a „knihy“, a jednak o francúzsku obrazovú ochrannú známku prihlásenú 27. júna 1989 a zapísanú 27. júna 1999 pod číslom 1538354, označujúcu najmä výrobky zaradené do triedy 16 a zodpovedajúcu predovšetkým opisu „periodiká“ a „knihy“.

8

Na podporu námietky boli uplatnené dôvody stanovené v článku 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009).

9

Dňa 8. júla 2008 námietkové oddelenie zamietlo námietku s odôvodnením, že kolidujúce označenia si neboli natoľko podobné, aby existovala pravdepodobnosť, že si verejnosť bude ochranné známky asociovať alebo si medzi nimi vytvorí súvislosť, čo vylučuje uplatnenie článku 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94.

10

Vedľajší účastník konania podal 8. februára 2008 proti rozhodnutiu námietkového oddelenia odvolanie na ÚHVT podľa článkov 57 až 62 nariadenia č. 40/94 (teraz články 58 až 64 nariadenia č. 207/2009).

11

Rozhodnutím z 11. novembra 2009 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvý odvolací senát ÚHVT vyhovel odvolaniu na základe článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 a zrušil rozhodnutie námietkového oddelenia.

12

Odvolací senát v prvom rade usúdil, že so zreteľom na podobnosť sporných označení by si príslušná skupina verejnosti mohla medzi uvedenými označeniami vytvoriť súvislosť. Podľa odvolacieho senátu prihlasovanú ochrannú známku tvorí dominantný slovný prvok „ella“, ktorý je z vizuálneho hľadiska podobný skorším označeniam, najmä pokiaľ ide o osobitný typ písma. Ostatné prvky prihlasovanej ochrannej známky nemajú rozlišovaciu spôsobilosť, pretože sa obvykle používajú vo vinárskom odvetví. Okrem toho prvky „ella“ a „valley“ prihlasovanej ochrannej známky z koncepčného hľadiska nemajú rovnakú váhu. Príslušná skupina verejnosti by slovo „ella“ nevnímala ako zemepisné označenie spojené so slovom „valley“, ale ako ženské krstné meno alebo zámeno. Odvolací senát tiež konštatoval, že dobré meno skorších ochranných známok vzniklo na území Európskej únie v prípade časopisov.

13

Napokon odvolací senát dospel k záveru, že časopis Elle, ktorý sa medzi verejnosťou teší veľkej prestíži, sa spája s osobitným obrazom elegancie spojenej s francúzskym umením žiť, ktoré sa neobmedzuje iba na módu, ale zahŕňa aj gastronómiu. Medzi publikáciami týkajúcimi sa gastronómie a publikáciami o vínach však existuje určitá súvislosť. Okrem toho sa časopis Elle člení na tematické časopisy týkajúce sa gastronómie a vín, akým je časopis Elle À TABLE a prílohy kuchárskych receptov. Navyše sa časopis Elle jednak priamo spája so sponzorovaním vín (Cuvée ELLE), a jednak svojim čitateľom pravidelne ponúka na predaj vína vybrané na základe ich kvality. Za týchto podmienok by ponúkanie vín verejnosti pod ochrannou známkou, ktorej dominantný prvok tvorí slovo veľmi podobné slovu „elle“, ktoré je napísané rovnakým typom písma, mohlo predstavovať vážne nebezpečenstvo, že by žalobkyňa v rozpore s dobrými mravmi neprávom využívala dobré meno skorších ochranných známok. Spotrebiteľ vín Únie by mohol poznať časopis Elle a vytvoriť si tak súvislosť medzi týmto časopisom a vínami žalobkyne.

14

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

15

ÚHVT navrhuje, aby Všeobecný súd:

16

Vedľajší účastník konania navrhuje, aby Všeobecný súd zamietol žalobu.

17

Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009. Žalobkyňa tvrdí, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky stanovené judikatúrou, aby si príslušná skupina verejnosti mohla vytvoriť súvislosť medzi skoršími ochrannými známkami a prihlasovanou ochrannou známkou. Po prvé dotknuté označenia nevykazujú nijakú osobitnú podobnosť, po druhé dotknuté výrobky nie sú podobné a po tretie skoršie ochranné známky majú len obmedzené dobré meno. Subsidiárne žalobkyňa tvrdí, že prihlasovaná ochranná známka v každom prípade nevyužíva neoprávnene dobré meno skorších ochranných známok v rozpore s dobrými mravmi.

18

Zo znenia článku 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94 teda vyplýva, že jeho uplatňovanie sa viaže na tieto tri podmienky: po prvé na zhodnosť alebo podobnosť kolidujúcich ochranných známok, po druhé na existenciu dobrého mena skoršej ochrannej známky uvádzanej na podporu námietky a po tretie na existenciu nebezpečenstva, že neodôvodneným používaním prihlasovanej ochrannej známky môže dôjsť k neoprávnenému prospechu vyplývajúcemu z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena skoršej ochrannej známky alebo jej môže byť spôsobená ujma. Tieto tri podmienky sú kumulatívne a nesplnenie jednej z nich postačuje na to, aby sa toto ustanovenie nepoužilo [pozri rozsudok Všeobecného súdu z 8. decembra 2011, Aktieselskabet af 21. november 2001/ÚHVT – Parfums Givenchy (only givenchy), T-586/10, neuverejnený v Zbierke, bod 57 a tam citovanú judikatúru].

19

V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, že ak dôjde k zásahom uvedeným v článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, sú tieto zásahy dôsledkom určitého stupňa podobnosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami, na základe ktorého si príslušná skupina verejnosti tieto ochranné známky asociuje, čiže vytvorí si medzi nimi určitú súvislosť, ale nezamieňa si ich [rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. novembra 2009, Spa Monopole/ÚHVT – De Francesco Import (SpagO), T-438/07, Zb. s. II-4115, bod 15; pozri tiež analogicky rozsudok Súdneho dvora z 27. novembra 2008, Intel Corporation, C-252/07, Zb. s. I-8823, bod 30 a tam citovanú judikatúru].

20

Existencia súvislosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami vo vnímaní dotknutej skupiny verejnosti sa má posudzovať z celkového hľadiska, so zreteľom na všetky rozhodujúce okolnosti prejednávanej veci (pozri analogicky rozsudok Intel Corporation, už citovaný v bode 19 vyššie, bod 41 a tam citovanú judikatúru).

21

Súdny dvor spresnil, ktoré okolnosti môžu byť relevantné pri celkovom posúdení stanovenia existencie predmetnej súvislosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami. Medzi týmito okolnosťami Súdny dvor uviedol po prvé stupeň podobnosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami, po druhé povahu výrobkov alebo služieb, pre ktoré sú jednotlivé ochranné známky zapísané, vrátane miery príbuznosti alebo rozdielnosti týchto výrobkov alebo služieb, ako aj dotknutej skupiny verejnosti, po tretie rozsah dobrého mena skoršej ochrannej známky, po štvrté stupeň rozlišovacej spôsobilosti skoršej ochrannej známky, či už jej samotný alebo nadobudnutý používaním, a po piate existenciu pravdepodobnosti zámeny vo vnímaní verejnosti (rozsudok Intel Corporation, už citovaný v bode 19 vyššie, bod 42).

22

Zákonnosť napadnutého rozhodnutia teda treba v prejednávanej veci preskúmať s prihliadnutím na tieto zásady.

23

Pokiaľ ide o príslušnú skupinu verejnosti, treba poznamenať, že podľa judikatúry existencia súvislosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami, od ktorej závisí, či ide o zneužívajúce správanie vyžadované článkom 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, predpokladá, aby boli skupiny verejnosti dotknuté tovarmi alebo službami, pre ktoré sú tieto ochranné známky zapísané, zhodné alebo sa v určitom rozsahu „prekrývali“ (rozsudok Intel Corporation, už citovaný v bode 19 vyššie, body 46 až 49).

24

V prejednávanej veci teda na jednej strane cieľovú skupinu verejnosti pre výrobky označené skoršími ochrannými známkami, pre ktoré sa uplatňuje ich dobré meno, teda „periodiká“ a „knihy“, tvorí široká verejnosť [pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 19. novembra 2009, Agencja Wydawnicza Technopol/ÚHVT (100 a 300), T-425/07 a T-426/07, Zb. s. II-4275, bod 24, a Agencja Wydawnicza Technopol/ÚHVT, (222, 333 a 555), T-200/07 až T-202/07, neuverejnený v Zbierke, bod 26]. V tejto súvislosti, keďže jedna z dvoch skorších ochranných známok, na ktorých vedľajší účastník konania založil svoju námietku, je ochrannou známkou Spoločenstva, príslušnú skupinu verejnosti tvorí široká verejnosť Únie.

25

Na druhej strane treba poznamenať, že výrobky označené prihlasovanou ochrannou známkou, konkrétne „vína“, sú tiež určené širokej verejnosti Únie. Pritom podľa judikatúry, keďže vína sú obvykle predmetom všeobecnej distribúcie zahŕňajúcej tak oddelenia s potravinami vo veľkých obchodných domoch, ako aj reštaurácie a kaviarne, ide o výrobky bežnej spotreby, pre ktoré je príslušnou skupinou verejnosti priemerný európsky spotrebiteľ výrobkov hromadnej spotreby, ktorý sa považuje za riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného [pozri rozsudky Súdu prvého stupňa zo 16. septembra 2009, Dominio de la Vega/ÚHVT – Ambrosio Velasco (DOMINIO DE LA VEGA), T-458/07, neuverejnený v Zbierke, bod 27, a z 23. septembra 2009, Viñedos y Bodegas Príncipe Alfonso de Hohenlohe/ÚHVT – Byass (ALFONSO), T-291/07, neuverejnený v Zbierke, bod 29 a tam citovanú judikatúru].

26

Za týchto podmienok, keďže spotrebiteľov dotknutých výrobkami, ktoré označujú kolidujúce označenia, predstavuje široká verejnosť Únie, treba vysloviť záver, že v prejednávanej veci sa dotknuté skupiny verejnosti „prekrývajú“ v zmysle judikatúry uvedenej v bode 23 vyššie.

27

Čo sa týka tvrdenia žalobkyne, podľa ktorého cieľová skupina výrobkov označených prihlasovanou ochrannou známkou je dôkazom vyššieho než priemerného stupňa pozornosti, pretože táto skupina verejnosti je osobitne náročná, keďže tieto výrobky predstavujú špecifickú odrodu vín druhu „kašírované“, toto tvrdenie nemožno prijať.

28

Z ustálenej judikatúry citovanej v bode 25 vyššie teda predovšetkým vyplýva, že spotrebiteľ vín má vo všeobecnosti priemerný stupeň pozornosti. Na to, aby bolo možné spochybniť posúdenie odvolacieho senátu, však nepostačuje len tvrdenie žalobkyne, že v určitom odvetví je spotrebiteľ mimoriadne pozorný vo vzťahu k ochranným známkam, ale toto tvrdenie musí aj podložiť [pozri rozsudok Všeobecného súdu z 5. októbra 2011, La Sonrisa de Carmen a i./ÚHVT – Harald Heldmann (BLOOMCLOTHES), T-118/09, Zb. s. II-345*, body 21 a 22 a tam citovanú judikatúru], čo žalobkyňa v prejednávanej veci z právneho hľadiska dostatočne neurobila.

29

Napokon treba poznamenať, že prihlasovaná ochranná známka neoznačuje osobitné druhy vína, ale vína vo všeobecnosti. Ani skutočnosť, že žalobkyňa zamýšľa prihlasovanú ochrannú známku používať pri predaji druhu vína „kašírované“, čo možno považovať za osobitné podmienky uvedenia výrobkov označených uvedenou ochrannou známkou na trh, ktoré sa môžu postupom času a podľa vôle ich majiteľov meniť, nič nemení na tom, čo pripustila aj sama žalobkyňa na pojednávaní, že ochrana prihlasovanej ochrannej známky, ak má byť zapísaná, sa vzťahuje na všetky vína, a teda príslušnú skupinu verejnosti treba vymedziť pre všetky „vínne“ výrobky [pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok Súdu prvého stupňa zo 16. septembra 2009, Zero Industry/ÚHVT – zero Germany (zerorh+), T-400/06, neuverejnený v Zbierke, bod 38 a tam citovanú judikatúru].

30

Pokiaľ ide o dobré meno skorších ochranných známok, žalobkyňa sa domnieva, že dobré meno nepostačuje na to, aby si dotknutá skupina verejnosti vytvorila súvislosť medzi ním a prihlasovanou ochrannou známkou v odvetví vína. Skutočnosť, že časopis Elle môže venovať články alebo rubriky vínam, nezabezpečuje skorším ochranným známkam v tomto odvetví všeobecnú známosť.

31

V tejto súvislosti musí byť na splnenie podmienky týkajúcej sa dobrého mena skoršia národná ochranná známka známa značnej časti príslušnej skupiny verejnosti prostredníctvom výrobkov alebo služieb, ktoré označuje. V rámci posudzovania tejto podmienky je vhodné zohľadniť všetky relevantné okolnosti v predmetnej veci, a to najmä podiel na trhu, ktorý má skoršia ochranná známka, rozsah, geografický rozsah a trvanie jej používania, ako aj výšku investícií vynaložených podnikom na jej propagáciu bez toho, aby bolo potrebné, aby bola táto ochranná známka takto určenému percentu skupiny verejnosti známa alebo aby sa jej dobré meno vzťahovalo na celé dotknuté územie, pokiaľ dobré meno existuje na jeho podstatnej časti [pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora zo 14. septembra 1999, General Motors, C-375/97, Zb. s. I-5421, body 24, 25 a 27 až 29, a pokiaľ ide o článok 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94, rozsudok Súdu prvého stupňa z 19. júna 2008, Mülhens/ÚHVT – Spa Monopole (MINERAL SPA), T-93/06, neuverejnený v Zbierke, bod 33].

32

V prejednávanej veci treba konštatovať, že žalobkyňa pripúšťa, že na základe úspechu časopisu Elle majú skoršie ochranné známky v odvetví periodík a kníh na území Únie alebo prinajmenšom na podstatnej časti tohto územia dobré meno.

33

Z judikatúry však vôbec nevyplýva, že s cieľom preukázať, že by si príslušná skupina verejnosti mohla kolidujúce ochranné známky asociovať, čiže si medzi nimi vytvoriť súvislosť, je potrebné dokázať, že skoršie ochranné známky nadobudli dobré meno pre výrobky alebo služby, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka. Podľa článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 teda odvolací senát nebol povinný preukázať, že skoršie ochranné známky majú v odvetví vína dobré meno.

34

V tejto súvislosti treba ešte poznamenať, že podľa judikatúry iba v prípade, že sa skupiny verejnosti dotknuté výrobkami označenými skoršou ochrannou známkou a skupiny verejnosti dotknuté výrobkami označenými prihlasovanou ochrannou známkou líšia, môže byť potrebné zohľadniť rozsah dobrého mena skoršej ochrannej známky, aby bolo možné určiť, či toto dobré meno ide nad rámec predmetnej skupiny verejnosti, ktorej je táto ochranná známka určená (rozsudok Intel Corporation, už citovaný v bode 19 vyššie, body 51 až 53). V prejednávanej veci, ako bolo uvedené v bode 26 vyššie, výrobky označené skoršími ochrannými známkami a výrobky označené prihlasovanou ochrannou známkou sa, prinajmenšom sčasti, dotýkajú rovnakej skupiny verejnosti.

35

Za týchto podmienok možno dospieť k záveru, že žalobkyňa nepreukázala, že odvolací senát sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď rozhodol, že dobré meno skorších ochranných známok stačilo na to, aby si dotknutá skupina verejnosti mohla vytvoriť súvislosť medzi týmito známkami a prihlasovanou ochrannou známkou.

36

Pokiaľ ide o podmienku založenú na existencii zhodnosti alebo podobnosti kolidujúcich označení, treba porovnať skoršie ochranné známky s prihlasovanou ochrannou známkou.

37

V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenúť, že na splnenie podmienky týkajúcej sa podobnosti ochranných známok stanovenej v článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 netreba preukázať, že vo vnímaní verejnosti existuje pravdepodobnosť zámeny medzi skoršou ochrannou známkou, ktorá má dobré meno, a prihlasovanou ochrannou známkou. Stačí, že v dôsledku stupňa podobnosti medzi týmito dvomi ochrannými známkami si príslušná skupina verejnosti medzi nimi vytvorí súvislosť [pozri analogicky rozsudky Súdneho dvora z 23. októbra 2003, Adidas-Salomon a Adidas Benelux, C-408/01, Zb. s. I-12537, body 27 a 31, a z 18. júna 2009, L’Oréal a i./Bellure a i., C-487/07, Zb. s. I-5185, bod 36; rozsudok Súdu prvého stupňa zo 16. apríla 2008, Citigroup a Citibank/ÚHVT – Citi (CITI), T-181/05, Zb. s. II-669, body 64 a 65]. V tejto súvislosti čím sú si kolidujúce ochranné známky podobnejšie, tým je pravdepodobnejšie, že na základe prihlasovanej ochrannej známky sa vo vnímaní príslušnej skupiny verejnosti vybaví skoršia ochranná známka, ktorá má dobré meno (rozsudok Intel Corporation, už citovaný v bode 19 vyššie, bod 44).

38

Celkové posúdenie stanovenia existencie súvislosti medzi dotknutými ochrannými známkami sa má vo vzťahu k vizuálnej, fonetickej alebo ku koncepčnej podobnosti kolidujúcich označení zakladať na celkovom dojme, ktorý tieto označenia vytvárajú, s osobitným zohľadnením ich rozlišovacích a dominantných prvkov [rozsudky Súdu prvého stupňa zo 16. mája 2007, La Perla/ÚHVT – Worldgem Brands (NIMEI LA PERLA MODERN CLASSIC), T-137/05, neuverejnený v Zbierke, bod 35, a z 25. marca 2009, L’Oréal/ÚHVT – Spa Monopole (SPALINE), T-21/07, neuverejnený v Zbierke, bod 18].

39

Okrem toho sa posúdenie podobnosti medzi dvomi ochrannými známkami nemôže obmedziť na zohľadnenie len jednej zložky kombinovanej ochrannej známky a jej porovnanie s inou ochrannou známkou. Naopak, porovnanie sa musí uskutočniť preskúmaním každej z predmetných ochranných známok ako celku, čo nevylučuje, že celkovému dojmu, ktorý kombinovaná ochranná známka vyvolá v pamäti príslušnej skupiny verejnosti, by mohla za určitých okolností dominovať jedna alebo viac jej zložiek [pozri analogicky rozsudok Všeobecného súdu z 15. decembra 2009, Trubion Pharmaceuticals/ÚHVT – Merck (TRUBION), T-412/08, neuverejnený v Zbierke, bod 35 a tam citovanú judikatúru].

40

S ohľadom na tieto zásady treba preskúmať, či sa odvolací senát dopustil nesprávneho posúdenia, keď rozhodol, že sporné označenia si boli dostatočne podobné na to, aby si príslušná skupina verejnosti mohla medzi spornými ochrannými známkami vytvoriť súvislosť.

41

V napadnutom rozhodnutí odvolací senát predovšetkým usúdil, že slovo „ella“ bolo dominantným prvkom prihlasovanej ochrannej známky, pretože bolo napísané hrubými veľkými písmenami, a tiež preto, že ostatné slovné a obrazové prvky mali nízku rozlišovaciu spôsobilosť. S prihliadnutím na tento predpoklad teda odvolací senát rozhodol, že dotknutá skupina verejnosti by si mohla vytvoriť súvislosť medzi spornými ochrannými známkami na základe príbuznosti medzi dominantným prvkom prihlasovanej ochrannej známky „ella“ a samotným označením ELLE, ktoré tvorí skoršie ochranné známky.

42

V prejednávanej veci, ako vyplýva aj z bodu 2 vyššie, ochrannú známku tvorí obdĺžnik čiernej farby s tenkým bielym lemovaním, ktoré napodobňuje etiketu na fľaši vína. Slová „ella“ a „valley“ sú napísané veľkými bielymi písmenami vnútri obdĺžnika. Slovo „vineyards“ je napísané veľkými čiernymi písmenami pod obdĺžnikom.

43

Napriek tomu, ako uviedol aj odvolací senát, že slovo „ella“ je v ochrannej známke väčšie ako slovo „valley“ a je umiestnené nad týmto slovom, možno vysloviť záver, že štruktúra prihlasovanej ochrannej známky je taká, že tieto dve slová nemožno vnímať oddelene. Je preto potrebné konštatovať, že obdĺžnik čiernej farby obsahuje obidve slová „ella“ a „valley“ a tie sú napísané rovnakým typom a farbou písma. Taktiež na základe príbuznosti týchto dvoch slov v obdĺžniku čiernej farby, ako aj na základe ich farby a totožného typu písma a napriek ich rozdielnej veľkosti bude príslušná skupina verejnosti vnímať slovné spojenie „ella valley“ ako neoddeliteľný celok. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry spotrebiteľ bežne vníma ochrannú známku ako celok a neanalyzuje jej jednotlivé detaily (pozri uznesenie Súdneho dvora z 29. júna 2011, adp Gauselmann/ÚHVT, C-532/10 P, Zb. s. I-94*, bod 24 a tam citovanú judikatúru).

44

Tieto závery sú ešte relevantnejšie v kontexte odvetvia vinárstva. Za týchto okolností je totiž bežné, že spotrebiteľ pri nákupe výrobku prichádza do styku s etiketami obsahujúcimi názvy vytvorené zo slovného spojenia obsahujúce jedno slovo, po ktorom nasleduje slovo „valley“ označujúce údolie. Okrem toho treba uviesť, že táto skutočnosť bola potvrdená aj samotným odvolacím senátom, keď jednak v bode 16, jednak v bode 19 napadnutého rozhodnutia uviedol zoznam označení pôvodu vín, akými sú najmä „Napa Valley“, „Sonoma Valley“ alebo „Barrosa Valley“, ktoré boli takto vytvorené. Tieto početné označenia pôvodu teda preukazujú, že takého označenia sú v odvetví vinárstva bežné.

45

Z týchto úvah vyplýva, že pri prečítaní slovného spojenia „ella valley“ ako celku bude mať príslušný spotrebiteľ sklon chápať toto slovné spojenie ako odkaz na zemepisný názov, ktorý označuje pôvod vína. V tejto súvislosti treba tiež uviesť, že napriek tomu, že sa spotrebiteľ vína vyznačuje priemerným stupňom pozornosti, ako bolo uvedené v bodoch 25 a 28 vyššie, pri kúpe výrobku preňho len zriedkavo nie je podstatný pôvod vína. Z tohto dôvodu uvedený spotrebiteľ venuje určitú pozornosť údaju o pôvode vína, ktoré kupuje.

46

Navyše treba dodať, že žalobkyňa pred Všeobecným súdom uviedla, že slovné spojenie „ella valley“ v anglickom jazyku odkazuje na údolie Elah, spomínané v Biblii ako miesto, kde Dávid porazil Goliáša a kde žalobkyňa vyrába a uvádza víno na trh pod prihlasovanou ochrannou známkou. Bez ohľadu na otázku, či takáto okolnosť môže mať za následok, že prihlasovanú ochrannú známku budú tvoriť výlučne označenia opisného charakteru, hoci táto otázka nie je predmetom tejto veci, treba konštatovať, že skutočnosť, že slovné spojenie „ella valley“ odkazuje na údolie, ktoré skutočne existuje, svedčí v prospech konštatovania, že toto slovné spojenie je zemepisným názvom. V tejto súvislosti, ako uznali aj účastníci konania na pojednávaní, sú slová „ella“ aj „elah“ len približným prepisom slova v hebrejčine, čo umožňuje vysvetliť rozdiely v písaní týchto dvoch slov.

47

S prihliadnutím na vyššie uvedené úvahy možno dospieť k záveru, že v prejednávanej veci, na rozdiel od názoru odvolacieho senátu, bude príslušná skupina verejnosti vnímať slovné spojenie „ella valley“ ako celok bez oddelenia slovných prvkov, ktoré ho tvoria, a preto bude príslušná skupina verejnosti toto slovné spojenie chápať ako odkaz na zemepisný názov označujúci pôvod vína.

48

Čo sa týka slova „vineyards“, nebolo spochybnené, že toto slovo, keďže odkazuje na súvislosť s „vinicami“, predstavuje prinajmenšom pre anglicky hovoriacu verejnosť Únie odkaz na pôvod výrobku označeného prihlasovanou ochrannou známkou, a teda má nízku rozlišovaciu spôsobilosť. Takisto s ohľadom na jeho menšie rozmery a umiestnenie v prihlasovanom označení spotrebiteľ toto slovo nemôže vnímať ako údaj označujúci obchodný pôvod dotknutých výrobkov, čo však nutne neznamená, že tento výraz sa má v rámci celkového dojmu, ktorý vyvoláva prihlasovaná ochranná známka, považovať za zanedbateľný.

49

Za týchto podmienok treba preto konštatovať, že dominantný prvok prihlasovanej ochrannej známky predstavuje slovné spojenie „ella valley“ ako celok – a nie ako samostatný prvok „ella“, ako sa domnieval odvolací senát. Z uvedeného vyplýva, že celkové posúdenie týkajúce sa stanovenia existencie súvislosti medzi dotknutými ochrannými známkami v tejto veci, pokiaľ ide o vizuálnu, fonetickú alebo koncepčnú podobnosť kolidujúcich označení, sa má vykonať medzi skoršími ochrannými známkami a prihlasovanou ochrannou známkou, keďže dominantný prvok tvorí slovné spojenie „ella valley“, bez toho, aby sa ostatné prvky považovali za zanedbateľné.

50

V tejto súvislosti však treba poznamenať, že z vizuálneho hľadiska sporné označenia vykazujú len nízky stupeň podobnosti. Hoci je pravda, že tri prvé písmená prihlasovanej ochrannej známky sú totožné s písmenami skoršej ochrannej známky, táto okolnosť nepostačuje na to, aby vyvážila viaceré rozdiely, ktoré existujú medzi spornými označeniami. Zatiaľ čo skoršie ochranné známky tvorí slovo, ktoré pozostáva zo štyroch písmen, dominantný prvok prihlasovanej ochrannej známky tvoria dve slová, ktoré sú vyobrazené v dvoch riadkoch a pozostávajú celkovo z desiatich písmen. Okrem toho treba poznamenať, že prvé slovo v slovnom spojení „ella valley“ nie je totožné so slovom „elle“ použitým v skorších ochranných známkach a že sa odlišuje posledným písmenom. Slovný prvok „vineyards“ a obrazové prvky prihlasovanej ochrannej známky, hoci sú nepatrné, z vizuálneho hľadiska dopĺňajú rozlišovacie prvky medzi dotknutými označeniami.

51

V tejto súvislosti, hoci je pravda, ako uviedol aj odvolací senát a ako sa domnievajú ÚHVT a vedľajší účastník konania, že typ písma, ktorý bol použitý v skorších ochranných známkach a prihlasovanej ochrannej známke, je totožný, treba konštatovať, že tento typ písma je skôr obvyklý a často sa používa. Typ písma použitý pre slovné prvky kolidujúcich označení preto v prejednávanej veci nemôže predstavovať prvok, ktorý svojou povahou vyvažuje viaceré rozlišujúce prvky existujúce medzi dotknutými ochrannými známkami.

52

Z fonetického hľadiska dotknuté ochranné známky takisto vykazujú rozdiely, ktoré prevažujú nad prvkami podobnosti. Treba preto konštatovať, že rozdiel v dĺžke medzi skoršími ochrannými známkami, ktoré tvorí jedno slovo zložené zo štyroch písmen, a prihlasovanou ochrannou známkou, ktorú tvorí jeden dominantný slovný prvok z dvoch slov zložených spolu z desiatich písmen a jedno slovo zložené z deviatich písmen, vytvára odlišný zvuk a frekvenciu, ktoré nemožno vyvážiť zhodnosťou troch prvých písmen slovného prvku tvoriaceho skoršie ochranné známky a prvého slova tvoriaceho dominantný prvok prihlasovanej ochrannej známky.

53

Ani z koncepčného hľadiska dotknuté označenia nevykazujú dostatočný stupeň podobnosti na to, aby si príslušná skupina verejnosti mohla medzi dotknutými ochrannými známkami vytvoriť súvislosť. Ako totiž vyplýva z úvah uvedených v bodoch 43 až 47 vyššie, prihlasovaná ochranná známka môže vo vnímaní príslušnej skupiny verejnosti vyvolať zemepisný názov, ktorý súvisí s pôvodom vína uvádzaného na trh pod touto ochrannou známkou, čo však zjavne nie je prípad skorších ochranných známok. Nie je síce vylúčené, že so zreteľom na dobré meno skorších ochranných známok by slovo „elle“ mohlo určitej skupine verejnosti Únie pripomínať časopis Elle, ale táto skutočnosť nič nemení na konštatovaní, že dotknuté označenia z koncepčného hľadiska nie sú podobné.

54

Pokiaľ ide o podobnosť kolidujúcich označení, treba tiež uviesť, že pokiaľ ide o rozhodnutia vnútroštátnych súdov predložených vedľajším účastníkom konania na podporu svojho tvrdenia o podobnosti, ktorá existuje medzi slovami „elle“ a „ella“, z ustálenej judikatúry vyplýva, že ani účastníkom konania, ani Všeobecnému súdu sa nesmie brániť v tom, aby sa pri výklade práva Únie inšpirovali skutočnosťami, ktoré vyplývajú z vnútroštátnej judikatúry [pozri rozsudok Všeobecného súdu z 13. júla 2011, Evonik Industries/ÚHVT (Vyobrazenie tvaru obdĺžnika purpurovej farby so zaoblenou stranou), T-499/09, neuverejnený v Zbierke, bod 42 a tam citovaná judikatúra], ktorá však pre súd Únie nie je záväzná, pretože systém ochrannej známky Spoločenstva je samostatným systémom, ktorého uplatnenie je nezávislé od akéhokoľvek vnútroštátneho systému [rozsudky Súdu prvého stupňa z 5. decembra 2000, Messe München/ÚHVT (electronica), T-32/00, Zb. s. II-3829, bod 47, a z 12. júla 2006, Rossi/ÚHVT – Marcorossi (MARCOROSSI), T-97/05, neuverejnený v Zbierke, bod 53].

55

Zo všetkých úvah vyplýva, že na rozdiel od rozhodnutia odvolacieho senátu dotknuté označenia v tejto veci nie sú dostatočne podobné na to, aby si príslušná skupina verejnosti mohla spájať prihlasovanú ochrannú známku so skoršími ochrannými známkami.

56

Celkové posúdenie na účely stanovenia existencie súvislosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami teda v povedomí dotknutej skupiny verejnosti, tak ako to vyžaduje judikatúra uvedená v bodoch 19 až 21 vyššie, musí viesť k záveru, že so zreteľom na existujúce rozdiely medzi dotknutými označeniami a napriek dobrému menu skorších ochranných známok v prejednávanej veci neexistuje nebezpečenstvo, že by si uvedená skupina verejnosti mohla vytvoriť takúto súvislosť.

57

Z tohto dôvodu treba vysloviť záver, že v prejednávanej veci nie je splnená podmienka uplatnenia článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, teda podobnosť kolidujúcich ochranných známok, ktorá má za následok, že dotknutá skupina verejnosti si vytvorí súvislosť medzi uvedenými ochrannými známkami.

58

Za týchto okolností, keďže podmienky na uplatnenie článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 sú kumulatívne a nesplnenie jednej z nich postačuje na to, aby sa toto ustanovenie nepoužilo (pozri bod 18 vyššie), sa musí žalobe vyhovieť a napadnuté rozhodnutie zrušiť bez toho, aby bolo potrebné preskúmať podmienku založenú na existencii nebezpečenstva, že neodôvodneným používaním prihlasovanej ochrannej známky môže dôjsť k neoprávnenému prospechu vyplývajúcemu z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena skoršej ochrannej známky alebo jej môže byť spôsobená ujma.

59

Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

60

Keďže ÚHVT vo veci nemal úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom, ktorý v tomto zmysle podala žalobkyňa. Keďže vedľajší účastník konania nemal úspech vo svojich návrhoch, znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora)

rozhodol a vyhlásil: