Vec C‑503/10

Evroetil AD

proti

Direktor na Agencija „Mitnici“

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Varhoven administrativen săd)

„Smernica 2003/30/ES – Článok 2 ods. 2 písm. a) – Pojem bioetanol – Výrobok získaný z biomasy, ktorý obsahuje viac než 98,5 % etylalkoholu a je nedenaturovaný – Relevantnosť skutočného používania ako biopaliva – Nariadenie (EHS) č. 2658/87 – Kombinovaná nomenklatúra – Colné zaradenie bioetanolu na účely vyberania spotrebných daní – Smernica 2003/96/ES – Energetické výrobky – Smernica 92/83/EHS – Článok 20 prvá zarážka a článok 27 ods. 1 písm. a) a b) – Pojem etylalkohol – Oslobodenie od zosúladenej spotrebnej dane – Denaturácia“

Abstrakt rozsudku

1.        Životné prostredie – Podpora používania biopalív alebo iných obnoviteľných palív v doprave – Smernica 2003/30 – Bioetanol – Pojem

[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/30, článok 2 ods. 2 písm. a)]

2.        Daňové ustanovenia – Harmonizácia právnych predpisov – Spotrebné dane – Smernica 92/83 – Alkohol a alkoholické nápoje – Etanol – Pojem

[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/30, článok 2 ods. 2 písm. a); smernica Rady 92/83, článok 19 ods. 1]

1.        Definícia bioetanolu uvedená v článku 2 ods. 2 písm. a) smernice 2003/30 o podpore používania biopalív alebo iných obnoviteľných palív v doprave sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje aj na výrobok, ktorý sa vyrába najmä z biomasy a obsahuje viac než 98,5 % etylalkoholu, pokiaľ je uvádzaný na trh ako biopalivo pre dopravu.

(pozri bod 47, bod 1 výroku)

2.        Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že na výrobok, ktorý má obsah etylalkoholu vyšší než 98,5 % a nebol denaturovaný podľa výslovne stanoveného postupu denaturácie, sa musí uplatniť spotrebná daň stanovená v článku 19 ods. 1 smernice 92/83 o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje, aj keď je vyrobený z biomasy podľa technológie odlišnej od technológie používanej na výrobu etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu, obsahuje látky, ktoré ho robia nevhodným na ľudskú spotrebu, spĺňa požiadavky návrhu európskej normy pr EN 15376 pre bioetanol používaný ako palivo a prípadne zodpovedá definícii bioetanolu uvedenej v článku 2 ods. 2 písm. a) smernice 2003/30 o podpore používania biopalív alebo iných obnoviteľných palív v doprave.

(pozri bod 66, bod 2 výroku)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)

z 21. decembra 2011 (*)

„Smernica 2003/30/ES – Článok 2 ods. 2 písm. a) – Pojem bioetanol – Výrobok získaný z biomasy, ktorý obsahuje viac než 98,5 % etylalkoholu a je nedenaturovaný – Relevantnosť skutočného používania ako biopaliva – Nariadenie (EHS) č. 2658/87 – Kombinovaná nomenklatúra – Colné zaradenie bioetanolu na účely vyberania spotrebných daní – Smernica 2003/96/ES – Energetické výrobky – Smernica 92/83/EHS – Článok 20 prvá zarážka a článok 27 ods. 1 písm. a) a b) – Pojem etylalkohol – Oslobodenie od zosúladenej spotrebnej dane – Denaturácia“

Vo veci C‑503/10,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Varchoven administrativen săd (Bulharsko) z 24. septembra 2010 a doručený Súdnemu dvoru 20. októbra 2010, ktorý súvisí s konaním:

Evroetil AD

proti

Direktor na Agencija „Mitnici“,

SÚDNY DVOR (ôsma komora),

v zložení: sudcovia K. Schiemann, vykonávajúci funkciu predsedu ôsmej komory, L. Bay Larsen a E. Jarašiūnas (spravodajca),

generálny advokát: J. Mazák,

tajomník: R. Şereş, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 14. septembra 2011,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        Evroetil AD, v zastúpení: I. Rajčinova, advokátka,

–        Direktor na Agencija „Mitnici“, v zastúpení: V. Tanov, S. Vălkova, N. Jocova a S. Jordanova, splnomocnení zástupcovia,

–        bulharská vláda, v zastúpení: T. Ivanov a E. Petranova, splnomocnení zástupcovia,

–        grécka vláda, v zastúpení: K. Paraskevopoulou a Z. Chatzipavlou, splnomocnené zástupkyne,

–        Európska komisia, v zastúpení: W. Mölls, K. Herrmann a S. Petrova, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 ods. 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/30/ES z 8. mája 2003 o podpore používania biopalív alebo iných obnoviteľných palív v doprave (Ú. v. EÚ L 123, s. 42; Mim. vyd. 13/031, s. 188), kombinovanej nomenklatúry Spoločného colného sadzobníka (ďalej len „KN“) uvedenej v prílohe I nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 382), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (EHS) č. 2587/91 z 26. júla 1991 (Ú. v. ES L 259, s. 1), článku 2 ods. 1 smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Ú. v. EÚ L 283, s. 51; Mim. vyd. 09/001, s. 405) a článku 20 prvej zarážky smernice Rady 92/83/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje (Ú. v. ES L 316, s. 21; Mim. vyd. 09/001, s. 206).

2        Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi Evroetil AD (ďalej len „Evroetil“) a Direktor na Agencija „Mitnici“ (riaditeľ colného úradu, ďalej len „Direktor“) v súvislosti so zákonnosťou rozhodnutia o vybratí spotrebnej dane za november a december 2006, ako aj január, marec a máj 2007.

 Právny rámec

 Právo Únie

 Smernica 92/83 a nariadenie (ES) č. 3199/93

3        Článok 19 ods. 1 smernice 92/83 stanovuje:

„Členské štáty musia uplatňovať spotrebnú daň na etanol v súlade s touto smernicou.“

4        Podľa článku 20 prvej zarážky smernice 92/83:

„Na účely tejto smernice platí, že pojem ,etanol‘ predstavujú:

–        všetky produkty so skutočným obsahom etanolu vyšším ako 1,2 % objemových percent etanolu, ktoré spadajú pod KN kódy 2207 a 2208, aj keď sú tieto produkty čiastočne produktmi spadajúcimi pod iné KN kódy“.

5        Článok 26 smernice 92/83 odkazuje na číselné znaky KN týkajúce sa verzie KN platnej v čase prijatia tejto smernice, teda verzie, ktorá vyplýva z nariadenia č. 2587/91.

6        Článok 27 ods. 1 smernice 92/83 stanovuje:

„Členské štáty oslobodia produkty podliehajúce tejto smernici od zosúladenej spotrebnej dane za podmienok, ktoré stanovia na účely zabezpečenia správnej a čestnej [priamej – neoficiálny preklad] aplikácie týchto oslobodení od daní a na účely ochrany pred daňovými únikmi, pred vyhýbaním sa plateniu daní a pred ich zneužívaním:

a)      ak je produkt distribuovaný vo forme etanolu, ktorý bol kompletne denaturovaný v súlade s požiadavkami členského štátu, pričom tieto požiadavky boli riadne nahlásené a prijaté [oznámené a schválené – neoficiálny preklad]…;

b)      ak je produkt denaturovaný v súlade s požiadavkami členského štátu a zároveň sa používa na výrobu akéhokoľvek produktu neurčeného na ľudskú spotrebu;

…“

7        Nariadenie Komisie (ES) č. 3199/93 z 22. novembra 1993 o vzájomnom uznávaní postupov úplného denaturovania etanolu na účely výnimky zo spotrebnej dane (Ú. v. ES L 288, s. 12; Mim. vyd. 09/001, s. 249) uvádza denaturačné prostriedky, ktoré sa používajú v každom členskom štáte na účely úplnej denaturácie liehu v súlade s článkom 27 ods. 1 písm. a) smernice 92/83. Zoznam denaturačných prostriedkov povolených v Bulharskej republike bol do nariadenia č. 3199/93 vložený nariadením Komisie (ES) č. 67/2008 z 25. januára 2008 (Ú. v. EÚ L 23, s. 13), ktoré nadobudlo účinnosť 29. januára 2008.

 KN

8        KN, zavedená nariadením č. 2658/87, je založená na celosvetovom harmonizovanom systéme opisu a číselného označovania tovaru (ďalej len „HS“), ktorý vypracovala Rada pre colnú spoluprácu, teraz Svetová colná organizácia, a bol zavedený medzinárodným dohovorom prijatým 14. júna 1983 v Bruseli a schválený Európskym spoločenstvom rozhodnutím Rady 87/369/EHS zo 7. apríla 1987, ktoré sa týka uzavretia Medzinárodného dohovoru o harmonizovanom systéme opisu a číselného označovania tovaru a protokolu o jeho zmene a doplnkoch (Ú. v. ES L 198, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 288). KN v znení vyplývajúcom z nariadenia č. 2587/91 obsahuje v druhej časti oddiele IV kapitolu 22 nazvanú „Nápoje, liehoviny a ocot“. V tejto kapitole je znenie položky 2207 takéto:

„2207      Etylalkohol nedenaturovaný, s alkoholometrickým titrom (obsahom alkoholu) 80 % objemu alebo vyšším; etylalkohol a ostatné destiláty, denaturované, s akýmkoľvek alkoholometrickým titrom:

2207 10 00       – Etylalkohol nedenaturovaný s alkoholometrickým titrom 80 % objemu alebo vyšším

2207 20 00       – Etylalkohol a ostatné destiláty, denaturované, s akýmkoľvek alkoholometrickým titrom“.

 Smernica 2003/30

9        Podľa odôvodnení č. 4 až 7, 10, 14 a 23 smernice 2003/30:

„(4)      Na sektor dopravy pripadá viac než 30 % spotreby energie v spoločenstve, ktorý sa stále zvyšuje a táto tendencia je spätá so zvyšovaním emisií oxidu uhličitého; táto expanzia sa v percentuálnom vyjadrení zvýši po vstupe kandidátskych štáto[v] do Európskej únie.

(5)      … Z ekologického hľadiska Biela kniha [Komisie ‚Európska dopravná politika do roku 2010: čas rozhodnutia‘] preto vyzýva na zníženie závislosti na rope (v súčasnosti 98 %) v dopravnom sektore používaním alternatívnych palív, ako sú biopalivá.

(6)      Väčšie používanie biopalív v doprave tvorí časť balíka opatrení potrebných na splnenie záväzkov Kjótskeho protokolu a každého balíka opatrení potrebných na splnenie ďalších záväzkov v tomto ohľade.

(7)      Zvýšené používanie biopalív [v doprave – neoficiálny preklad]... je jedným z nástrojov, ktorými môže spoločenstvo znížiť závislosť dopravy na importovanej energii a vplyv priemyslu palív na dopravu…

…

(10)      Podporovanie používania biopalív v doprave predstavuje krok smerom k širšiemu využívaniu biomasy, čo umožní rozsiahlejšie zdokonalenie biopalív v budúcnosti…

…

(14)      Bioetanol a bionafta použité vo vozidlách v čistej forme alebo ako zmes by mali zodpovedať normám kvality stanoveným s cieľom zabezpečiť optimálny výkon motora…

(23)      Pretože cieľ navrhovaného opatrenia, t. j. zavedenie všeobecných princípov zabezpečujúcich minimálne percento biopalív na trhu a v distribúcii, nemôžu dostatočne dosiahnuť členské štáty…“

10      Článok 1 smernice 2003/30 stanovuje:

„Táto smernica je zameraná na podporu používania biopalív alebo iných obnoviteľných palív ako náhrady nafty alebo benzínu na dopravné účely v každom členskom štáte, tým sa má prispieť k tomu, aby sa dosiahli ciele ako je splnenie záväzkov vo vzťahu na klimatické zmeny, ekologicky priaznivá bezpečnosť zásobovania palivami a podpora obnoviteľných zdrojov energie [štáte s cieľom prispieť k dosiahnutiu najmä cieľov spočívajúcich v dodržiavaní záväzkov týkajúcich sa klimatických zmien, ekologicky priaznivej bezpečnosti zásobovania palivami a podpory obnoviteľných zdrojov energie – neoficiálny preklad].“

11      Uvedená smernica v článku 2 stanovuje:

„Na účely tejto smernice:

a)      ‚biopalivá‘ znamenajú kvapalné alebo plynné palivá pre dopravu, vyrobené z biomasy;

…

2.      Za biopalivá sa považujú minimálne tieto výrobky:

a)      ‚bioetanol‘: etanol vyrobený z biomasy a/alebo z biologicky odbúrateľného podielu odpadu, používaný ako biopalivo;

…“

12      Podľa článku 3 ods. 1 tej istej smernice:

„a)      členské štáty by mali zabezpečiť, aby bol na ich trh uvedený minimálny podiel biopalív a iných obnoviteľných palív a na tento účel stanovia národné indikatívne ciele.

…“

 Smernica 2003/96

13      Odôvodnenie č. 27 smernice 2003/96 uvádza:

„Táto smernica sa nedotýka uplatňovania príslušných ustanovení smernice Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecných úpravách pre výrobky, ktoré podliehajú spotrebnej dani a o držbe, pohybe a kontrole takýchto výrobkov [(Ú. v. ES L 76, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 179)] a smernice 92/83/EHS…, pokiaľ výrobkom určeným na používanie, ponúkaným na predaj alebo používaným ako motorové palivo alebo prísada paliva je etylalkohol vymedzený v smernici 92/83/EHS.“

14      Podľa článku 1 smernice 2003/96 „členské štáty zdaňujú energetické výrobky a elektrinu v súlade s touto smernicou“. V jej článku 2 ods. 1 sa nachádza zoznam výrobkov považovaných za „energetické výrobky“ v zmysle tejto smernice. Tieto výrobky sú určené číselnými znakmi KN, ktoré sa na ne vzťahujú a pod ktorými sa podľa článku 2 ods. 5 tej istej smernice musia rozumieť odkazy na číselné znaky v nariadení Komisie (ES) č. 2031/2001 zo 6. augusta 2001, ktoré mení a dopĺňa prílohu nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 (Ú. v. ES L 279, s. 1), v ktorej je znenie položky 2207 rovnaké ako znenie nachádzajúce sa v nariadení č. 2587/91.

15      V zozname stanovenom v článku 2 ods. 1 smernice 2003/96 nie je uvedený žiadny z číselných znakov KN 2007, KN 2207 10 00 alebo KN 2207 20 00.

16      Podľa článku 2 ods. 3 tejto smernice:

„Energetické výrobky určené na používanie, ponúkané na predaj alebo používané ako motorové palivo iné ako tie, pre ktoré je úroveň zdaňovania určená v tejto smernici, sa zdaňujú podľa používania pri sadzbe pre ekvivalentné vykurovacie palivo alebo motorové palivo.

Okrem zdaniteľných výrobkov vymenovaných v odseku 1 sa aj akýkoľvek výrobok určený na používanie, ponúkaný na predaj alebo používaný ako prísada alebo extender v motorových palivách, zdaňuje pri sadzbe pre ekvivalentné motorové palivo.

…“

17      Článok 16 ods. 1 tretia a štvrtá zarážka uvedenej smernice stanovuje:

„Členské štáty môžu… uplatňovať oslobodenia od daní alebo úľavy na daniach pod daňovým dohľadom na zdaniteľné výrobky uvedené v článku 2, pokiaľ takéto výrobky sú zložené alebo obsahujú jeden alebo viac nasledovných výrobkov:

…

–        výrobky, na ktoré sa vzťahujú číselné znaky KN 22072000 a 29051100, ktoré nie sú syntetického pôvodu;

–        výrobky vyrábané z biomasy, vrátane výrobkov, na ktoré sa vzťahujú číselné znaky KN 4401 a 4402.“

 Vnútroštátne právo

18      Zákon o spotrebných daniach a daňových skladoch (Zakon za akcizite i danăčnite skladove, DV č. 91, z 15. novembra 2005) v znení uplatniteľnom v predmetných zdaňovacích obdobiach (DV č. 81 zo 6. októbra 2006 a č. 105 z 22. decembra 2006, ďalej len „zákon o spotrebných daniach“) v článku 2 stanovuje, že spotrebnej dani podliehajú:

„1.      alkohol a alkoholické nápoje;

…

3.      energetické výrobky a elektrina;

…“

19      Článok 4 zákona o spotrebných daniach stanovuje:

„1.      ‚tovar podliehajúci spotrebnej dani‘ je tovar uvedený v článku 2;

…

5.      ‚položky KN‘ sú číselné znaky [KN] podľa prílohy I [nariadenia č. 2658/87]. Alkohol a alkoholické nápoje patria pod číselné znaky KN používanej 31. decembra 1992 a energetické výrobky a elektrina patria pod číselné znaky KN používanej 1. januára 2002;

…

12.      ‚denaturácia‘ je postup, pri ktorom sa do etylalkoholu pridávajú jedovaté alebo pre chuťové či čuchové zmysly nepríjemné látky (prídavky), ktoré ho urobia škodlivým zdraviu alebo nevhodným na konzumáciu;

…

23.      ‚bioetanol‘ je etanol vyrobený z biomasy a/alebo z biologicky odbúrateľného podielu odpadu a určený na používanie ako biopalivo.

…“

20      Podľa článku 9 zákona o spotrebných daniach:

„‚Etanol (alkohol)‘ predstavujú všetky výrobky:

1.      spadajúce pod číselné znaky KN 2207 a 2208, ktoré majú skutočný alkoholometrický titer vyšší ako 1,2 % objemu, aj keď sú tieto výrobky súčasťou produktu spadajúceho pod iné kapitoly [KN] Bulharskej republiky;

…“

21      V článku 13 zákona o spotrebných daniach je uvedený zoznam výrobkov, ktoré sa považujú za „energetické výrobky“ v zmysle uvedeného zákona. Tento zoznam je v podstate rovnaký ako zoznam uvedený v článku 2 ods. 1 smernice 2003/96.

22      Článok 31 bod 5 zákona o spotrebných daniach stanovuje sadzbu spotrebnej dane pri etylalkohole na 1 100 BGN za hektoliter čistého alkoholu. Článok 32 ods. 1 bod 7 tohto zákona stanovuje sadzbu spotrebnej dane z motorového paliva pri bioetanole, na ktorý sa vzťahuje číselný znak KN 2207 20 00, 0 BGN za 1 000 litrov.

23      Článok 35 ods. 1 a 2 zákona o spotrebných daniach stanovuje:

„1.      Energetické výrobky vymenované v článku 13, ktoré sú určené na používanie, ponúkané na predaj alebo používané ako motorové palivá a pre ktoré nie je v článku 32 ods. 1 a článku 33 ods. 1 stanovená sadzba spotrebnej dane, sa zdaňujú sadzbou pre ekvivalentné vykurovacie palivo alebo motorové palivo.

2.      Okrem energetických výrobkov vymenovaných v článku 13 a bioetanolu sa akékoľvek výrobky určené na používanie, ponúkané na predaj alebo používané ako prísada alebo extender v motorových palivách zdaňujú sadzbou pre ekvivalentné motorové palivo uvedenou v článku 32 ods. 1.“

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

24      Spoločnosť Evroetil, oprávnená prevádzkovateľka daňového skladu, je oprávnená vyrábať alkohol a bioetanol. V zdaňovacom období od 1. júla 2006 do 10. mája 2007 bola v tejto spoločnosti vykonaná daňová kontrola; počas neho uvoľnila na spotrebu určité množstvo výrobku deklarovaného ako bioetanol, na ktorý sa vzťahuje číselný znak KN 2207 20 00. Tento výrobok teda podliehal nulovej spotrebnej dani. Následne bolo 111 425 litrov tohto výrobku spoločnosti Evroetil vrátených a počas kontroly sa nachádzali v tomto sklade. Kupujúci zaúčtoval 10 555,55 litra ako bioetanol a predal ho ako palivo primiešané do benzínu.

25      Počas kontroly odobrali colné orgány niekoľko vzoriek výrobku, o ktorý ide vo veci samej. Analýza určila, že ide o výrobok s alkoholometrickým titrom 98,5 % objemu alebo vyšším, ktorý obsahuje estery, konkrétne etylacetát, vyššie alkoholy, aldehydy, ako aj metylalkohol, a nebol denaturovaný. Táto posledná skutočnosť sa nespochybňuje. Colné orgány z toho vyvodili záver, že tento výrobok mal byť zaradený pod číselný znak KN 2207 10 00 ako nedenaturovaný etylalkohol, a teda by sa naň mala uplatňovať spotrebná daň vo výške 1 100 BGN za hektoliter čistého alkoholu. Colné orgány preto vydali daňový výmer na nezaplatenú spotrebnú daň vo výške 1 397 973,17 BGN zvýšenú o úroky, ktoré k 5. novembru 2007 dosahovali 148 897,89 BGN.

26      Na základe žaloby podanej na Administrativen săd Ruse (Správny súd v Ruse) tento súd dlžnú spotrebnú daň a úroky za november a december 2006, ako aj za január, marec a máj 2007, teda spotrebnú daň vo výške 1 372 000,41 BGN a úroky vo výške 144 292,54 BGN potvrdil, pričom Evroetil podala kasačný opravný prostriedok na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

27      Vnútroštátny súd uvádza, že v rámci žaloby podanej na Administrativen săd Ruse dospel znalec v podstate k záveru, že výrobok, o ktorý ide vo veci samej, nie je vhodný na ľudskú spotrebu, lebo je karcinogénny, že ho možno používať ako biopalivo, lebo jeho zloženie zodpovedá podmienkam stanoveným v technických špecifikáciách vytvorených spoločnosťou Evroetil pre bioetanol určený na používanie ako biopalivo, že spĺňa požiadavky návrhu európskej normy pr EN 15376 týkajúcej sa bioetanolu používaného ako palivo a že bol vyrobený podľa inej technológie, než sa používa na výrobu etylalkoholu. Vnútroštátny súd uvádza, že s týmito závermi súhlasí.

28      Evroetil pred vnútroštátnym súdom uvádza, že na predmetný výrobok sa má uplatňovať nulová spotrebná daň. V tejto súvislosti najmä zdôrazňuje, že jeho denaturácia by spôsobila, že by už nebol vhodný na použitie ako palivo. Dodáva, že by mala byť oslobodená od spotrebnej dane, pokiaľ ide o časť výrobku vráteného kupujúcimi.

29      Direktor tvrdí, že výrobok, o ktorý ide vo veci samej, je etylalkohol, ktorý nie je denaturovaný v súlade s nariadením č. 3199/93, a preto sa naň vzťahuje číselný znak KN 2207 10 00 a musí sa naň uplatňovať spotrebná daň. Podľa Direktora skutočnosť, že výrobok nie je určený na ľudskú spotrebu, v tejto súvislosti nie je relevantná. Okrem toho sa domnieva, že vrátenie časti výrobku do daňového skladu Evroetil túto spoločnosť nezbavuje povinnosti zaplatiť spotrebnú daň.

30      Vnútroštátny súd uvádza, že zdanenie výrobku, o ktorý ide vo veci samej, spotrebnou daňou a suma, ktorú na základe toho prípadne treba zaplatiť, priamo závisia od jeho zaradenia v KN, a teda od povahy výrobku. V tejto súvislosti uvádza, že sa stretol s ťažkosťami pri určovaní po prvé, či je uvedený výrobok bioetanol v zmysle smernice 2003/30, najmä keďže táto smernica odkazuje na používanie výrobku ako biopaliva a časť výrobku, o ktorý šlo vo veci samej, bola vrátená do skladu Evroetil, a po druhé, či možno bioetanol považovať za energetický výrobok, keďže takáto kvalifikácia by mala vplyv na daňové zaobchádzanie s ním na základe vnútroštátneho práva. Vnútroštátny súd tiež pochybuje o tom, či možno bioetanol považovať za alkohol, keďže bioetanol nie je uvedený v KN.

31      Za týchto podmienok Varchoven administrativen săd rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky, pričom spresnil, že sa týkajú len dlžnej spotrebnej dane za daňové obdobia po pristúpení Bulharskej republiky k Únii, čiže za január, marec a máj 2007:

„1.      Má sa článok 2 ods. 2 písm. a) [smernice 2003/30] vykladať tak, že definícia bioetanolu zahŕňa aj taký výrobok, ako je predmetný výrobok, ktorý má tieto znaky a objektívne vlastnosti:

–        vyrába sa z biomasy,

–        vyrába sa pomocou zvláštnej technológie, ktorú opisuje technická špecifikácia výroby bioetanolu vypracovaná [spoločnosťou Evroetil], a odlišuje sa od technológie výroby etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu podľa technickej špecifikácie vypracovanej tým istým výrobcom,

–        obsahuje viac ako 98,5 % alkoholu a tieto látky, ktoré ho robia nevhodným na konzumáciu: vyššie alkoholy – 714,49 až 8 311 mg/dm³; aldehydy – 238,16 až 411 mg/dm³; ester (etylacetát) – 1 014 až 8 929 mg/dm³,

–        spĺňa požiadavky [návrhu] európskej normy pr EN 15376 pre bioetanol používaný ako motorové palivo,

–        je určený na používanie ako motorové palivo a ako biopalivo sa aj skutočne používa ako prídavok do benzínu A 95 a predáva sa na čerpacej stanici,

–        nedenaturuje sa výslovne stanoveným osobitným denaturačným postupom[?]

2.      Má sa článok 2 ods. 2 písm. a) [smernice 2003/30] vykladať tak, že sporný výrobok možno zatriediť ako bioetanol len vtedy, keď sa skutočne používa ako biopalivo, alebo stačí, že je určený na používanie ako biopalivo a/alebo je skutočne vhodný na používanie ako biopalivo?

3.      Ak sa má na základe odpovedí na [prvú a druhú] otázku vychádzať z toho, že pri spornom výrobku alebo pri jeho časti ide o bioetanol, pod ktorý číselný znak [KN] sa má potom zatriediť?

a)      Majú sa ustanovenia kapitoly 22 KN, a najmä číselný znak 2207, vykladať tak, že zahŕňajú bioetanol?

b)      Má sa v prípade kladnej odpovede na [tretiu] otázku [písm. a)] pri zatriedení bioetanolu, a najmä predmetného výrobku, zohľadniť, či bol výrobok denaturovaný (podľa postupov uvedených v [nariadení č. 3199/93] alebo pomocou iného prípustného postupu)?

c)      Majú sa v prípade kladnej odpovede na [tretiu] otázku [písm. b)] ustanovenia KN týkajúce sa číselného znaku 2207 vykladať tak, že pod číselný znak KN 2207 20 [00] sa má zatriediť len denaturovaný bioetanol?

d)      Majú sa v prípade kladnej odpovede na [tretiu] otázku [písm. c)] ustanovenia KN týkajúce sa číselného znaku 2207 vykladať tak, že nedenaturovaný bioetanol sa má zatriediť pod číselný znak KN 2207 10 [00]?

e)      V prípade kladnej odpovede na [tretiu] otázku [písm. a)] a zápornej odpovede na [tretiu] otázku [písm. b)], pod ktorú z oboch položiek – 2207 10 [00] alebo 2207 20 [00] – sa potom má sporný výrobok zatriediť?

f)      Má sa v prípade zápornej odpovede na [tretiu] otázku [písm. a)] bioetanol zatriediť pod niektorý číselný znak KN uvedený v definícii, ktorá sa nachádza v článku 2 ods. 1 [smernice 2003/96]?

4.      Ak sa má na základe odpovedí na [prvú a druhú] otázku vychádzať z toho, že pri spornom výrobku alebo pri jeho časti nejde o bioetanol, má sa potom sporný výrobok, ktorý má znaky a objektívne vlastnosti uvedené v [prvej] otázke…, zatriediť ako etylalkohol v zmysle článku 20 [prvej zarážky] [smernice 92/83]?“

 O prejudiciálnych otázkach

 O prípustnosti

32      Evroetil spochybňuje prípustnosť všetkých položených otázok, ktoré sú podľa nej skutkovými otázkami a majú konzultatívny charakter. Okrem toho ustanovenia, ktorých výklad sa požaduje v prvej, druhej a štvrtej otázke, sú jasné a odpoveď, ktorú možno poskytnúť na tretiu otázku, nie je potrebná na vyriešenie sporu vo veci samej.

33      Po prvé treba pripomenúť, že v rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi zakotvenej v článku 267 ZFEÚ prináleží výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a ktorý nesie zodpovednosť za súdne rozhodnutie, ktoré má byť vydané, posúdiť so zreteľom na osobitosti prípadu tak nevyhnutnosť podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania na vydanie rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru (rozsudok zo 14. decembra 2006, Confederación Española de Empresarios de Estaciones de Servicio, C‑217/05, Zb. s. I‑11987, bod 16 a citovaná judikatúra).

34      Preto ak sa prejudiciálne otázky položené vnútroštátnym súdom týkajú výkladu ustanovenia práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť, pokiaľ nie je zjavné, že návrh na začatie prejudiciálneho konania v skutočnosti smeruje k rozhodovaniu o vykonštruovanom spore alebo k formulovaniu konzultatívnych názorov o všeobecných alebo hypotetických otázkach, ak požadovaný výklad práva Únie nemá žiadny vzťah k realite alebo k predmetu sporu alebo keď Súdny dvor nemá dostatok skutkových a právnych informácií potrebných na to, aby odpovedal užitočným spôsobom na otázky, ktoré sú mu položené (rozsudok Confederación Española de Empresarios de Estaciones de Servicio, už citovaný, bod 17 a citovaná judikatúra).

35      V prípade tohto prejudiciálneho konania to tak však nie je. Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu jasne vyplýva, že vnútroštátny súd sa domnieva, že odpovede na položené otázky, ktoré sa týkajú výkladu viacerých ustanovení práva Únie, potrebuje na to, aby určil, aké daňové zaobchádzanie treba podľa práva Únie priznať výrobku, akým je výrobok opísaný v prvej otázke, a teda aby rozhodol spor, ktorý mu bol predložený.

36      Po druhé, vnútroštátnemu súdu nie je zakázané, aby položil Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky, na ktoré možno poskytnúť údajne jasnú odpoveď, a takáto okolnosť nemá za účinok to, že by Súdny dvor nebol príslušný na rozhodovanie o takýchto otázkach (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. septembra 2008, UGT‑Rioja a i., C‑428/06 až C‑434/06, Zb. s. I‑6747, body 42 a 43, ako aj citovanú judikatúru).

37      Z toho vyplýva, že na položené otázky je potrebné odpovedať.

 O prvej a druhej otázke

38      Svojou prvou a druhou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či definíciu bioetanolu uvedenú v článku 2 ods. 2 písm. a) smernice 2003/30 treba vykladať v tom zmysle, že jednak zahŕňa taký výrobok, o aký ide vo veci samej, ktorý je získaný z biomasy a vyrába sa pomocou technológie odlišnej od technológie výroby etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu, ktorý obsahuje viac ako 98,5 % etylalkoholu a látky, ktoré ho robia nevhodným na ľudskú spotrebu, ktorý spĺňa požiadavky návrhu európskej normy pr EN 15376 pre bioetanol používaný ako motorové palivo, a nedenaturuje sa výslovne stanoveným postupom denaturácie, a jednak vyžaduje skutočné využívanie tohto výrobku ako biopaliva.

39      Direktor, bulharská a grécka vláda, ako aj Európska komisia sa domnievajú, že definícia uvedená v uvedenom ustanovení takýto výrobok zahŕňa. Direktor a bulharská vláda sa okrem toho domnievajú, že tento výrobok sa musí skutočne používať ako palivo, a grécka vláda zastáva názor, že pojem „bioetanol“ v zmysle smernice 2003/30 nemožno vykladať nezávisle od určenia tohto výrobku. Pokiaľ ide o tento posledný bod, Komisia na pojednávaní uviedla, že rozhodujúcim kritériom na označenie výrobku ako „bioetanol“ v zmysle tohto ustanovenia je skutočné používanie tohto výrobku ako biopaliva, pričom keď jej bola položená otázka v súvislosti s touto skutočnosťou, uviedla, že smernica 2003/30 kladie dôraz na spôsobilosť uvedeného výrobku byť ako taký použitý.

40      Článok 2 ods. 2 písm. a) smernice 2003/30 stanovuje, že bioetanol je etanol, teda inými slovami etylalkohol, ktorý sa vyrába najmä z biomasy a používa sa ako biopalivo. Podľa odseku 1 písm. a) tohto článku je biopalivo kvapalné alebo plynné palivo používané v doprave vyrobené z biomasy. Z toho vyplýva, že na výrobok, ktorý obsahuje viac ako 98,5 % etylalkoholu a je získaný z biomasy, sa vzťahuje definícia bioetanolu uvedená v článku 2 ods. 2 písm. a) tejto smernice, ak je „používaný ako biopalivo“.

41      Pokiaľ ide o túto poslednú podmienku, a ako uviedla bulharská vláda, z porovnania rôznych jazykových verzií uvedeného ustanovenia vyplýva, že určité verzie, ako verzie v českom a vo francúzskom jazyku, svedčia o tom, že sa požaduje skutočné používanie ako biopalivo. Zdá sa však, že ďalšie jazykové verzie, ako talianska a litovská verzia, uvádzajú, že stačí samotná skutočnosť, že výrobok je určený na používanie ako biopalivo. V prípade ďalších jazykových verzií, ako verzia v španielskom a poľskom jazyku, možno dospieť k záveru, že umožňujú jeden aj druhý z týchto výkladov.

42      Podľa ustálenej judikatúry nevyhnutnosť jednotného uplatnenia a z tohto dôvodu jednotného výkladu jednotlivých jazykových verzii ustanovenia práva Únie vyžaduje, aby v prípade rozdielov medzi nimi bolo sporné ustanovenie vykladané na základe všeobecného zmyslu a účelu právnej úpravy, do ktorej patrí (rozsudky z 24. októbra 1996, Kraaijeveld a i., C‑72/95, Zb. s. I‑5403, bod 28, ako aj z 19. apríla 2007, Profisa, C‑63/06, Zb. s. I‑3239, bod 14).

43      V tejto súvislosti z článku 2 ods. 2 smernice 2003/30 vyplýva, že bioetanol, ktorý je opísaný v tomto odseku 2 písm. a), predstavuje len jeden príklad výrobku, ktorý možno považovať za biopalivo v zmysle uvedenej smernice. Ako už bolo uvedené v bode 40 tohto rozsudku, tento posledný pojem sa týka konkrétne paliva vyrobeného z biomasy a používaného v doprave. Okrem toho z odôvodnení č. 4 až 7, 10 a 14 smernice 2003/30, ako aj z jej názvu a článku 1 vyplýva, že cieľom tejto smernice je podpora používania biopalív alebo iných obnoviteľných palív v doprave s cieľom nahradiť naftu a benzín, ktoré sa používajú v súčasnosti.

44      Vykladať pojem „bioetanol“ v zmysle článku 2 ods. 2 písm. a) smernice 2003/30 tak, že v prípade daného výrobku stačí samotná možnosť používať ho ako biopalivo, by pritom bolo v rozpore s týmto cieľom. Avšak domnievať sa, že určitý výrobok tomuto pojmu zodpovedá, len ak sa ako biopalivo skutočne používa, znamená urobiť túto kvalifikáciu závislou od neskorších skutkových overení, čo by viedlo k tomu, že by sa stala ťažko realizovateľnou. Tiež treba uviesť, že podľa odôvodnenia č. 23 a článku 3 ods. 1 písm. a) smernice 2003/30 podpora používania biopalív a iných obnoviteľných palív ako alternatívnych palív pre dopravu by sa mala uskutočňovať pomocou ich uvádzania na trh.

45      Z toho vyplýva, že etanol vyrobený z biomasy je bioetanol v zmysle článku 2 ods. 2 písm. a) smernice 2003/30, len ak je uvádzaný na trh ako biopalivo pre dopravu.

46      Keďže toto ustanovenie nestanovuje ďalšie podmienky týkajúce sa použitej výrobnej technológie, látok, ktoré tento výrobok obsahuje, noriem, ktorým zodpovedá, alebo jeho prípadnej denaturácie, tieto skutočnosti nemajú vplyv na možnosť považovať určitý výrobok za bioetanol v zmysle uvedeného ustanovenia.

47      Z uvedeného vyplýva, že na prvú a druhú otázku treba odpovedať, že definícia bioetanolu uvedená v článku 2 ods. 2 písm. a) smernice 2003/30 sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje aj na výrobok, o aký ide vo veci samej, ktorý sa vyrába najmä z biomasy a obsahuje viac ako 98,5 % etylalkoholu, pokiaľ je uvádzaný na trh ako biopalivo pre dopravu.

 O tretej a štvrtej otázke

48      Podľa ustálenej judikatúry v rámci konania na základe spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom zakotveného v článku 267 ZFEÚ prislúcha Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu odpoveď potrebnú na rozhodnutie vo veci, ktorú začal súd prejednávať. Z tohto pohľadu Súdnemu dvoru prislúcha prípadne preformulovať otázky, ktoré sú mu predložené (rozsudky zo 17. júla 1997, Krüger, C‑334/95, Zb. s. I‑4517, body 22 a 23, ako aj z 11. marca 2008, Jager, C‑420/06, Zb. s. I‑1315, bod 46).

49      V predmetnej veci z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že svojou treťou a štvrtou otázkou sa v skutočnosti pýta na daňový systém, ktorý sa vzťahuje na výrobok, o aký ide vo veci samej, ktorý prípadne zodpovedá definícii bioetanolu uvedenej v článku 2 ods. 2 písm. a) smernice 2003/30. Zo smerníc 92/83 a 2003/96 totiž vyplýva, že daňové zaobchádzanie s takým výrobkom závisí najmä od jeho zaradenia v KN.

50      S cieľom poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď treba tretiu a štvrtú otázku chápať tak, že ich cieľom je zistiť, či sa má právo Únie vykladať v tom zmysle, že výrobok, o aký ide vo veci samej, ktorý prípadne zodpovedá definícii bioetanolu uvedenej v článku 2 ods. 2 písm. a) smernice 2003/30, je vyrobený z biomasy pomocou technológie odlišnej od technológie výroby etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu, obsahuje viac ako 98,5 % alkoholu a látky, ktoré ho robia nevhodným na ľudskú spotrebu, spĺňa požiadavky návrhu európskej normy pr EN 15376 pre bioetanol používaný ako motorové palivo a nebol denaturovaný pomocou osobitného procesu denaturácie, podlieha, pokiaľ ide o uplatniteľnú spotrebnú daň, ustanoveniam smernice 92/83 alebo ustanoveniam smernice 2003/96.

51      Evroetil sa domnieva, že takýto výrobok patrí do pôsobnosti smernice 2003/96 najmä preto, že keďže je nevhodný na ľudskú spotrebu, nemožno ho zdaniť ako potravinový alkohol. Naopak Direktor, bulharská a grécka vláda, ako aj Komisia sa domnievajú, že na takýto výrobok sa, pokiaľ ide o jeho daňové zaobchádzanie, vzťahuje smernica 92/83. Komisia najmä upozorňuje, že uplatnenie smernice 92/83 má prednosť pred uplatnením smernice 2003/96.

52      V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenúť, že ustanovenia smernice 2003/30 neukladajú členským štátom povinnosť zaviesť alebo zachovať v účinnosti režim daňového oslobodenia v prospech biopalív. Preto z ustanovení uvedenej smernice nemožno odvodiť žiadne právo na daňové oslobodenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. septembra 2009, Plantanol, C‑201/08, Zb. s. I‑8343, body 33 až 38). Preto na rozdiel od toho, čo tvrdia Evroetil a vnútroštátny súd, kvalifikácia „bioetanolu“ v zmysle smernice 2003/30 nemá vplyv na daňové zaobchádzanie, ktoré má byť poskytnuté podľa práva Únie takému výrobku, akým je výrobok vo veci samej.

53      Po druhé treba uviesť, že podľa odôvodnenia č. 27 smernice 2003/96 táto smernica nemá vplyv na uplatňovanie príslušných ustanovení smernice 92/12, pokiaľ výrobkom určeným na používanie, ponúkaným na predaj alebo používaným ako motorové palivo alebo prísada paliva je etylalkohol vymedzený v smernici 92/83. Preto, ako správne uviedla Komisia, uplatnenie ustanovení smernice 2003/96, pokiaľ ide o etylalkohol v zmysle smernice 92/83, je subsidiárne vo vzťahu k uplatneniu ustanovení smernice 92/83. Ustanovenia smernice 2003/96 sa môžu prípadne uplatňovať na výrobok kvalifikovaný ako „etylalkohol“ v zmysle tejto poslednej smernice, len ak je oslobodený na základe tej istej smernice od spotrebnej dane.

54      Podľa článku 20 prvej zarážky smernice 92/83 pojem „etylalkohol“ predstavuje najmä „všetky produkty so skutočným alkoholometrickým titrom vyšším ako 1,2 % objemu a ktoré spadajú pod KN číselné znaky 2207 a 2208“. Číselný znak KN 2207 sa týka najmä nedenaturovaného etylalkoholu s alkoholometrickým titrom 80 % objemu alebo vyšším, ako aj denaturovaného etylalkoholu s akýmkoľvek alkoholometrickým titrom.

55      Na výrobok, o aký ide vo veci samej, ktorý je etylalkohol s alkoholovým titrom 80 % objemu alebo vyšším, sa teda vzťahuje číselný znak KN 2207.

56      To, že pojem „bioetanol“ v znení tejto položky KN nie je uvedený, v tejto súvislosti nepredstavuje relevantnú skutočnosť. V záujme právnej istoty a zjednodušenia kontroly treba rozhodujúce kritérium na colné zaradenie tovarov hľadať všeobecným spôsobom v ich objektívnych znakoch a vlastnostiach, ako sú definované v znení položky kombinovanej nomenklatúry a v poznámkach k triede alebo ku kapitole (pozri najmä rozsudok z 18. júla 2007, Olicom, C‑142/06, Zb. s. I‑6675, bod 16 a citovanú judikatúru). Preto výrobok, o aký ide vo veci samej, hoci vykazuje určité zvláštnosti súvisiace s jeho spôsobom výroby, vzhľadom na svoje objektívne znaky a vlastnosti stále zostáva etylalkoholom s alkoholometrickým titrom vyšším než 80 % objemu.

57      Ani skutočnosť, že takýto výrobok nie je vhodný na ľudskú spotrebu, nie je relevantná, pokiaľ ide o jeho zaradenie pod položku KN 2207. Ako vyplýva zo samotného názvu smernice 92/83, cieľom tejto smernice je vo všeobecnosti zosúladiť štruktúry spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje (rozsudok z 9. decembra 2010, Repertoire Culinaire, C‑163/09, Zb. s. I‑12717, body 27 a 29).

58      Z uvedeného vyplýva, že na výrobok, o aký ide vo veci samej, ktorý patrí pod číselný znak KN 2207 a jeho alkoholometrický titer je vyšší ako 1,2 % objemu, sa vzťahuje definícia etylalkoholu uvedená v článku 20 prvej zarážke smernice 92/83. Z tohto dôvodu sa naň podľa článku 19 ods. 1 tejto smernice musí vzťahovať zosúladená spotrebná daň stanovená v uvedenej smernici, ale s výhradou oslobodení stanovených v článku 27 ods. 1 písm. a) a b) tej istej smernice.

59      Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že poskytnutie alebo odmietnutie oslobodenia od spotrebnej dane závisí od spôsobu denaturácie. Ak bola táto denaturácia schválená v rámci Únie, na alkohol sa nevzťahuje spotrebná daň podľa uvedeného ustanovenia písm. a). Ak bol naopak alkohol obsiahnutý vo výrobku, ktorý nie je určený na ľudskú spotrebu, denaturovaný v súlade s požiadavkami členského štátu, treba uplatniť oslobodenie stanovené v písm. b) toho istého ustanovenia. Ak spôsob denaturácie nezodpovedná ani denaturácii schválenej pravidlami Únie, ani denaturácii schválenej vnútroštátnymi právnymi systémami, výrobok nemožno oslobodiť (rozsudok zo 7. decembra 2000, Taliansko/Komisia, C‑482/98, Zb. s. I‑10861, body 40 a 41).

60      V tejto súvislosti treba tiež pripomenúť, že denaturácia alkoholu je postup, pri ktorom sa úmyselným pridaním určitých látok alkohol stáva toxickým, aby sa nedal konzumovať alebo premeniť na požívateľnú potravinu [pozri v tomto zmysle rozsudok Taliansko/Komisia, už citovaný, body 21 a 22; na informatívne účely pozri tiež vysvetlivky k HS týkajúce sa položky HS 2207 prijaté Svetovou colnou organizáciou, na ktoré odkazujú vysvetlivky KN týkajúce sa číselného znaku KN 2207 prijaté Komisiou podľa článku 9 ods. 1 písm. a) druhej zarážky a článku 10 nariadenia č. 2658/87, zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 254/2000 z 31. januára 2000 (Ú. v. ES L 28, s. 16; Mim. vyd. 02/009, s. 357), v znení účinnom k 1. januáru 2007 (Ú. v. EÚ C 50, s. 1)].

61      V predmetnej veci z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že do výrobku, o ktorý ide vo veci samej, nebola úmyselne pridaná žiadna denaturačná látka, aby sa nezvratným spôsobom stal nevhodným na ľudskú spotrebu. Stačí teda konštatovať, že nebol denaturovaný v zmysle článku 27 ods. 1 písm. a) a b) smernice 92/83, pričom nie je potrebné zaoberať sa otázkou, či použitá metóda denaturácie zodpovedá jednej z metód schválených pravidlami Únie alebo bulharským právnym systémom.

62      Z tohto dôvodu teda nie je relevantná skutočnosť, že v prípade Bulharskej republiky bol opis denaturačných látok, ktoré sa majú použiť na úplnú denaturáciu alkoholu podľa ustanovenia článku 27 ods. 1 písm. a) smernice 92/83, vložený do nariadenia č. 3199/93 až nariadením č. 67/2008, ani skutočnosť, ktorú uviedla Evroetil na pojednávaní – a to ani za predpokladu, že by bola preukázaná –, že ustanovenia, ktoré sa konkrétne týkajú denaturácie bioetanolu, boli do bulharských právnych predpisov vložené až v priebehu roka 2011. Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu napokon vyplýva, že v čase rozhodnom z hľadiska skutočností, ktorých sa týkajú otázky položené Súdnemu dvoru, článok 4 zákona o spotrebných daniach už v bode 12 uvádzal, že „‚denaturácia‘ je postup, pri ktorom sa do etylalkoholu pridávajú jedovaté alebo pre chuťové či čuchové zmysly nepríjemné látky (prídavky), ktoré ho urobia škodlivým zdraviu alebo nevhodným na konzumáciu“.

63      Okrem toho okolnosť, že výrobok, o aký ide vo veci samej, je sám osebe nevhodný na ľudskú spotrebu, nestačí na to, aby bolo možné domnievať sa, že bol denaturovaný v zmysle článku 27 ods. 1 písm. a) alebo b) smernice 92/83. Ako totiž vyplýva z bodu 60 tohto rozsudku, denaturácia spočíva v zámernom pridaní určitých látok do alkoholu, aby sa nezvratným spôsobom stal nevhodným na ľudskú spotrebu. Samotná skutočnosť, že tento alkohol je sám osebe toxický, pritom nevylučuje, že môže byť neskôr upravený tak, že bude zbavený toxicity. Keďže cieľom požiadavky nezvratnej povahy denaturácie je predchádzanie prípadným daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam alebo zneužitiu daňového systému v oblasti oslobodenia od spotrebných daní, samotné náklady na tento proces, aj keby boli veľmi vysoké, nemôžu byť v rozpore s tvrdením Evroetil dostatočné na vylúčenie takejto možnosti.

64      Napokon, ako Komisia správne uviedla na pojednávaní, návrh európskej normy pr EN 15376, ktorá bola nahradená normou EN 15376:2011 nazvanou „Automobilové palivá. Etanol ako prímes do benzínov. Požiadavky a skúšobné metódy“ a schválenou Európskym výborom pre normalizáciu 24. decembra 2010, v bode 4.3 uvádza zoznam odporučených denaturačných látok, ktoré nemajú škodlivé účinky na vozidlá. Tvrdenie Evroetil, že denaturáciu výrobku, o ktorý ide vo veci samej, nemožno vyžadovať, lebo by sa stal nevhodným na použitie ako biopalivo, teda treba odmietnuť.

65      Z uvedeného vyplýva, že výrobok, o aký ide vo veci samej, ktorý zodpovedá definícii etylalkoholu uvedenej v článku 20 prvej zarážke smernice 92/83 a nebol denaturovaný v súlade s článkom 27 ods. 1 písm. a) a b) tejto smernice, nemôže byť oslobodený od zosúladenej spotrebnej dane stanovenej danou smernicou. Ako vyplýva z bodu 53 tohto rozsudku, takýto záver vylučuje, že by mohol patriť do pôsobnosti smernice 2003/96.

66      Vzhľadom na úvahy uvedené vyššie treba na tretiu a štvrtú otázku odpovedať, že právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že na výrobok, o aký ide vo veci samej, ktorý má obsah etylalkoholu vyšší než 98,5 % a nebol denaturovaný podľa výslovne stanoveného postupu denaturácie, sa musí uplatniť spotrebná daň stanovená v článku 19 ods. 1 smernice 92/83, aj keď je vyrobený z biomasy podľa technológie odlišnej od technológie používanej na výrobu etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu, obsahuje látky, ktoré ho robia nevhodným na ľudskú spotrebu, spĺňa požiadavky návrhu európskej normy pr EN 15376 pre bioetanol používaný ako palivo a prípadne zodpovedá definícii bioetanolu uvedenej v článku 2 ods. 2 písm. a) smernice 2003/30.

 O trovách

67      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:

1.      Definícia bioetanolu uvedená v článku 2 ods. 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/30/ES z 8. mája 2003 o podpore používania biopalív alebo iných obnoviteľných palív v doprave sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje aj na výrobok, o aký ide vo veci samej, ktorý sa vyrába najmä z biomasy a obsahuje viac než 98,5 % etylalkoholu, pokiaľ je uvádzaný na trh ako biopalivo pre dopravu.

2.      Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že na výrobok, o aký ide vo veci samej, ktorý má obsah etylalkoholu vyšší než 98,5 % a nebol denaturovaný podľa výslovne stanoveného postupu denaturácie, sa musí uplatniť spotrebná daň stanovená v článku 19 ods. 1 smernice Rady 92/83/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje, aj keď je vyrobený z biomasy podľa technológie odlišnej od technológie používanej na výrobu etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu, obsahuje látky, ktoré ho robia nevhodným na ľudskú spotrebu, spĺňa požiadavky návrhu európskej normy pr EN 15376 pre bioetanol používaný ako palivo a prípadne zodpovedá definícii bioetanolu uvedenej v článku 2 ods. 2 písm. a) smernice 2003/30.

Podpisy

---

* Jazyk konania: bulharčina.