Vec C‑87/10

Electrosteel Europe SA

proti

Edil Centro SpA

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Tribunale ordinario di Vicenza)

„Súdna právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie (ES) č. 44/2001 – Osobitné právomoci – Článok 5 bod 1 písm. b) prvá zarážka – Súd príslušný podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby – Predaj tovaru – Miesto dodania – Zmluva obsahujúca doložku ‚Odovzdanie: zo závodu‘“

Abstrakt rozsudku

Súdna spolupráca v občianskych veciach – Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie č. 44/2011 – Osobitné právomoci – Právomoc vyplývajúca zo zmluvy v zmysle článku 5 bodu 1 písm. b) prvej zarážky

[Nariadenie Rady č. 44/2001, článok 5 bod 1 písm. b) prvá zarážka]

Článok 5 bod 1 písm. b) prvá zarážka nariadenia č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade zásielkového predaja sa má miesto, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať, určiť na základe ustanovení tejto zmluvy.

S cieľom overiť, či je miesto dodania určené „podľa zmluvy“, musí vnútroštátny súd rozhodujúci vo veci zohľadniť všetky relevantné ustanovenia a doložky tejto zmluvy, ktoré môžu toto miesto jasne určovať, vrátane ustanovení a doložiek všeobecne uznávaných a zakotvených zvyklosťami medzinárodného obchodu, ako sú Incoterms („international commercial terms“) vypracované Medzinárodnou obchodnou komorou v znení uverejnenom v roku 2000.

Ak na tomto základe nie je možné určiť miesto dodania bez odvolania sa na hmotné právo uplatniteľné na zmluvu, je týmto miestom miesto fyzického odovzdania tovaru, ktorým kupujúci získal alebo mal získať právo s týmto tovarom skutočne nakladať v konečnom mieste určenia predaja.

(pozri bod 26 a výrok)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

z 9. júna 2011 (*)

„Súdna právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie (ES) č. 44/2001 – Osobitné právomoci – Článok 5 bod 1 písm. b) prvá zarážka – Súd príslušný podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby – Predaj tovaru – Miesto dodania – Zmluva obsahujúca doložku ‚Odovzdanie: zo závodu‘“

Vo veci C‑87/10,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tribunale ordinario di Vicenza (Taliansko) z 30. januára 2010 a doručený Súdnemu dvoru 15. februára 2010, ktorý súvisí s konaním:

Electrosteel Europe SA

proti

Edil Centro SpA,

SÚDNY DVOR (tretia komora),

v zložení: predseda tretej komory K. Lenaerts, sudcovia D. Šváby, R. Silva de Lapuerta, E. Juhász (spravodajca) a T. von Danwitz,

generálna advokátka: J. Kokott,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        Edil Centro SpA, v zastúpení: R. Campese, avvocatessa,

–        Európska komisia, v zastúpení: N. Bambara a M. Wilderspin, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 3. marca 2011,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 5 bodu 1 písm. b) prvej zarážky nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42, ďalej len „nariadenie“).

2        Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Electrosteel Europe SA (ďalej len „Electrosteel“), so sídlom v Arles (Francúzsko), a Edil Centro SpA (ďalej len „Edil Centro“), so sídlom v Piovene Rocchette (Taliansko), ktorý sa týka plnenia zmluvy o predaji tovaru.

 Právny rámec

3        Článok 2 ods. 1 nariadenia, ktorý je súčasťou jeho kapitoly II oddielu 1 s nadpisom „Všeobecné ustanovenia“, uvádza:

„Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.“

4        Článok 3 ods. 1 nariadenia, ktorý je uvedený v tom istom oddiele 1, stanovuje:

„Osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.“

5        Podľa znenia článku 5 nariadenia, ktorý sa uvádza v jeho kapitole II oddiele 2 s nadpisom „Osobitná právomoc“:

„Osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte:

1.      a)      v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby;

b)      na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby:

–        pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať,

–        pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť,

c)      ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a);

…“

6        Článok 23 ods. 1 nariadenia, ktorý je súčasťou uvedenej kapitoly II oddielu 7 s nadpisom „Voľba právomoci“, je formulovaný takto:

„Ak sa účastníci zmluvy, z ktorých jeden alebo viacerí majú bydlisko v členskom štáte, dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy. Táto právomoc súdu je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak. Takáto dohoda o voľbe právomoci musí byť buď:

a)      písomná alebo písomne potvrdená, alebo

b)      vo forme, ktorá je v súlade s praxou, ktorú medzi sebou zaviedli účastníci zmluvy, alebo

c)      v medzinárodnom obchode vo forme, ktorá je v súlade so zvyklosťami, ktoré sú alebo majú byť účastníkom zmluvy známe, a ktorá je v takomto obchode dobre známa a pravidelne dodržiavaná účastníkmi, ktorí uzatvorili zmluvu typickú pre daný obchodný vzťah.“

7        Článok 60 ods. 1 nariadenia, ktorý je súčasťou kapitoly V s nadpisom „Všeobecné ustanovenia“, stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb má bydlisko v mieste, kde má:

a)      registrované sídlo alebo

b)      ústredie riadenia alebo

c)      hlavnú prevádzkareň.“

 Skutočnosti v konaní vo veci samej a prejudiciálna otázka

8        Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že spoločnosť Edil Centro, ktorá je predávajúcou, a spoločnosť Electrosteel, teda kupujúca, uzavreli zmluvu o predaji tovaru. V nadväznosti na spor týkajúci sa plnenia zmluvy predávajúca podala na Tribunale ordinario di Vicenza návrh smerujúci k tomu, aby bola kupujúca zaviazaná zaplatiť jej sumu 36 588,26 eura ako platbu za získaný tovar.

9        V odpore proti platobnému rozkazu kupujúca na úvod podľa ustanovení nariadenia namietala nepríslušnosť talianskeho súdu konajúceho vo veci. Na podporu tejto námietky kupujúca uviedla, že jej sídlo je vo Francúzsku, a preto mala byť žalovaná pred súdom tohto členského štátu.

10      Edil Centro naopak uvádza, že zmluva uzavretá v jej vlastnom sídle, ktoré sa nachádza v Taliansku, obsahuje doložku „Resa: Franco ns. [nostra] sede“ („Odovzdanie: z nášho sídla“) týkajúcu sa miesta dodania tovaru a že v dôsledku toho sú na rozhodovanie vo veci príslušné talianske súdy.

11      Edil Centro odkazuje na podmienky vypracované Medzinárodnou obchodnou komorou, ktorej sídlo je v Paríži, nazývané „Incoterms“ („international commercial terms“), v znení uverejnenom v roku 2000 (ďalej len „Incoterms“), vypracované v angličtine, ktorá predstavuje ich oficiálne znenie, a uvádza, že doložka „Resa: Franco nostra sede“ zodpovedá bodom A 4 a B 4 doložky Incoterm „EXW“ („Ex Works“), ktoré označujú miesto dodania tovaru.

12      Tieto body doložky Incoterm „Ex Works“ sú formulované takto:

„A4      Delivery

The seller must place the goods at the disposal of the buyer at the named place of delivery, not loaded on any collecting vehicle, on the date or within the period agreed or, if no such time is agreed, at the usual time for delivery of such goods. If no specific point has been agreed within the named place, and if there are several points available, the seller may select the point at the place of delivery which best suits his purpose.

B4      Taking delivery

The buyer must take delivery of the goods when they have been delivered in accordance with A4…“

13      Zo spisu vyplýva, že tovar, ktorý je predmetom spornej zmluvy, bol kupujúcej dodaný prostredníctvom dopravcu, ktorý tento tovar prevzal v Taliansku v sídle predávajúcej a doručil ho do Francúzska do sídla kupujúcej.

14      Vnútroštátny súd poznamenáva, že pojem „miesto dodania“ ako „miesto zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby“ podľa článku 5 bodu 1 písm. b) prvej zarážky nariadenia bolo v Taliansku predmetom rôzneho výkladu tak zo strany riadnych súdov, ako aj zo strany Corte suprema di cassazione.

15      Vzhľadom na tieto rôzne výklady rozhodol Tribunale ordinario di Vicenza prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 5 ods. 1 písm. b) nariadenia… a všeobecnejšie aj právo Spoločenstva, podľa ktorého je miestom plnenia záväzku pri predaji tovaru miesto, kde sa tovar podľa zmluvy dodal alebo mal dodať, vykladať v tom zmysle, že miestom dodania tovaru relevantným na účely určenia súdu, ktorý má v danej veci súdnu právomoc, je miesto konečného určenia tovaru tvoriaceho predmet zmluvy, alebo v tom zmysle, že relevantným je miesto, kde si predávajúci splní povinnosť dodať tovar na základe hmotnoprávnych ustanovení uplatniteľných v danom prípade, alebo sa má citované ustanovenie vykladať ešte v inom zmysle?“

 O prejudiciálnej otázke

16      Na úvod treba konštatovať, že Súdny dvor po podaní tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania zo strany vnútroštátneho súdu vyhlásil 25. februára 2010 rozsudok Car Trim (C‑381/08, Zb. s. I‑1255), v ktorom v bode 2 výroku tohto rozsudku rozhodol, že článok 5 bod 1 písm. b) prvá zarážka nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade zásielkového predaja sa má miesto, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať, určiť na základe ustanovení tejto zmluvy. Súdny dvor dodal, že ak na základe týchto ustanovení nemožno určiť miesto dodania bez odvolania sa na hmotné právo uplatniteľné na zmluvu, je týmto miestom miesto fyzického odovzdania tovaru, ktorým kupujúci získal alebo mal získať právo s týmto tovarom skutočne nakladať v konečnom mieste určenia predaja.

17      Výklad uvedeného ustanovenia, ktorý podal súdny dvor v už citovanom rozsudku Car Trim, možno prebrať na toto konanie a slúži ako takmer úplná odpoveď na otázku, ktorú predložil Tribunale ordinario di Vicenza.

18      Otázka, ktorú však zostáva objasniť, je, akým spôsobom treba vykladať výraz „podľa zmluvy“ uvedený v článku 5 bode 1 písm. b) prvej zarážke nariadenia, najmä v akom rozsahu je možné zohľadniť výrazy a doložky zmluvy, ktorá neobsahuje priame a výslovné určenie miesta dodania, ktoré by určovalo súd príslušný na rozhodovanie sporu medzi účastníkmi.

19      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 23 nariadenia môže byť dohoda o voľbe právomoci uzavretá nielen písomne alebo ústne s písomným potvrdením, ale aj vo forme, ktorá je v súlade s praxou, ktorú medzi sebou zaviedli účastníci zmluvy, alebo v medzinárodnom obchode vo forme, ktorá je v súlade so zvyklosťami, ktoré sú alebo majú byť účastníkom zmluvy známe, a ktorá je v takomto obchode dobre známa a pravidelne dodržiavaná účastníkmi, ktorí uzatvorili zmluvu typickú pre daný obchodný vzťah.

20      Nie je dôvod domnievať sa, že normotvorca Únie sa chcel vyhnúť zohľadneniu takýchto obchodných zvyklostí na účel výkladu iných ustanovení toho istého nariadenia a najmä na určenie súdu príslušného podľa článku 5 bodu 1 písm. b) prvej zarážky tohto nariadenia.

21      Zvyklosti, najmä ak boli zhrnuté, spresnené a uverejnené uznávanými profesijnými organizáciami a v praxi ich hospodárske subjekty široko uplatňujú, majú významnú úlohu v neštátnej úprave medzinárodného obchodu. Uľahčujú úlohy hospodárskych subjektov pri zostavovaní zmluvy, pretože použitím krátkych a jednoduchých pojmov môžu tieto subjekty určiť veľkú časť svojich obchodných vzťahov. Incoterms vypracované Medzinárodnou obchodnou komorou, ktoré definujú a kodifikujú obsah niektorých výrazov a doložiek bežne používaných v medzinárodnom obchode, sú mimoriadne široko uznávané a používané v praxi.

22      V rámci skúmania zmluvy s cieľom určiť miesto dodania v zmysle článku 5 bodu 1 písm. b) prvej zarážky nariadenia teda musí vnútroštátny súd zohľadniť všetky relevantné ustanovenia a doložky tejto zmluvy, prípadne vrátane ustanovení a doložiek všeobecne uznávaných a zakotvených zvyklosťami medzinárodného obchodu, ako sú Incoterms, v rozsahu, v akom môžu toto miesto jasne identifikovať.

23      Ak predmetná zmluva takéto ustanovenia alebo doložky obsahuje, môže sa ukázať potrebným skúmanie, či sú tieto ustanovenia a doložky ustanoveniami, ktoré určujú iba podmienky týkajúce sa rozdelenia rizík spojených s dopravou tovaru alebo rozdelenia nákladov medzi účastníkmi zmluvy, alebo či stanovujú aj miesto dodania tovaru. Pokiaľ ide o doložku Incoterm „Ex Works“, ktorá sa uvádza v rámci konania vo veci samej, treba konštatovať, ako poznamenala generálna advokátka v bode 40 svojich návrhov, že táto doložka nezahŕňa iba ustanovenia bodov A 5 a B 5, nazvané „Transfer of risks“, ktoré sa týkajú prechodu nebezpečenstva škody, ako aj ustanovenia bodov A 6 a B 6, nazvané „Division of costs“, ktoré upravujú rozdelenie nákladov, ale jasne aj ustanovenia bodov A 4 a B 4, nazvané „Delivery“ a „Taking delivery“, ktoré odkazujú na to isté miesto a umožňujú tak určiť miesto dodania tovaru.

24      Naopak, ak tovar, ktorý je predmetom zmluvy, iba prechádza územím členského štátu, ktorý je vo vzťahu k sídlu účastníkov zmluvy, ako aj vo vzťahu k miestu odoslania alebo určenia tovarov tretím štátom, treba najmä overiť, či miesto uvádzané v zmluve, nachádzajúce sa na území takého členského štátu, neslúži iba na rozdelenie nákladov a rizík spojených s dopravou tovaru alebo či predstavuje aj miesto jeho dodania.

25      Vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či doložka „Resa: Franco [nostra] sede“, uvedená v zmluve spornej v konaní vo veci samej, zodpovedá bodom A 4 a B 4 Incoterm „Ex Works“ alebo inej doložke, prípadne inej zvyklosti obvykle používanej v obchode, ktorá je spôsobilá jasne určiť miesto dodania tovaru v súlade so zmluvou bez toho, aby bolo potrebné odvolať sa na hmotné právo uplatniteľné na túto zmluvu.

26      Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na položenú otázku odpovedať, že článok 5 bod 1 písm. b) prvá zarážka nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade zásielkového predaja sa má miesto, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať, určiť na základe ustanovení tejto zmluvy. S cieľom overiť, či je miesto dodania určené „podľa zmluvy“, musí vnútroštátny súd rozhodujúci vo veci zohľadniť všetky relevantné ustanovenia a doložky tejto zmluvy, ktoré môžu jasne určovať toto miesto, vrátane ustanovení a doložiek všeobecne uznávaných a zakotvených zvyklosťami medzinárodného obchodu, ako sú Incoterms vypracované Medzinárodnou obchodnou komorou v znení uverejnenom v roku 2000. Ak na tomto základe nie je možné určiť miesto dodania bez odvolania sa na hmotné právo uplatniteľné na zmluvu, je týmto miestom miesto fyzického odovzdania tovaru, ktorým kupujúci získal alebo mal získať právo s týmto tovarom skutočne nakladať v konečnom mieste určenia predaja.

 O trovách

27      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Článok 5 bod 1 písm. b) prvá zarážka nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade zásielkového predaja sa má miesto, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať, určiť na základe ustanovení tejto zmluvy.

S cieľom overiť, či je miesto dodania určené „podľa zmluvy“, musí vnútroštátny súd rozhodujúci vo veci zohľadniť všetky relevantné ustanovenia a doložky tejto zmluvy, ktoré môžu toto miesto jasne určovať, vrátane ustanovení a doložiek všeobecne uznávaných a zakotvených zvyklosťami medzinárodného obchodu, ako sú Incoterms („international commercial terms“) vypracované Medzinárodnou obchodnou komorou v znení uverejnenom v roku 2000.

Ak na tomto základe nie je možné určiť miesto dodania bez odvolania sa na hmotné právo uplatniteľné na zmluvu, je týmto miestom miesto fyzického odovzdania tovaru, ktorým kupujúci získal alebo mal získať právo s týmto tovarom skutočne nakladať v konečnom mieste určenia predaja.

Podpisy

---

* Jazyk konania: taliančina.