Spojené veci C‑42/10, C‑45/10 a C‑57/10

Vlaamse Dierenartsenvereniging VZW

a

Marc Janssens

proti

Belgickému kráľovstvu

[návrhy na začatie prejudiciálneho konania podané Raad van State (Belgicko)]

„Zootechnický a veterinárny sektor – Nariadenie (ES) č. 998/2003 – Veterinárne požiadavky uplatniteľné na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat – Rozhodnutie 2003/803/ES – Vzor pasu pre pohyb psov, mačiek a fretiek vnútri Spoločenstva“

Abstrakt rozsudku

1.        Aproximácia právnych predpisov – Aproximačné opatrenia – Veterinárne požiadavky uplatniteľné na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat – Vzor pasu pre pohyb psov, mačiek a fretiek vnútri Spoločenstva – Vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje číslovanie pasov pre spoločenské zviera individuálnym číslom pozostávajúcim z dvoch znakov ISO kódu dotknutého členského štátu, za ktorým nasleduje dvojciferné číslo oprávnenia vydavateľa pasu a deväťciferné poradové číslo – Číslovanie, ktoré zaručuje individuálny charakter tohto identifikačného čísla – Prípustnosť

[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 998/2003, článok 3 písm. b), článok 4 ods. 2, článok 5 a článok 17 druhý odsek; rozhodnutie Komisie 2003/803]

2.        Aproximácia právnych predpisov – Aproximačné opatrenia – Veterinárne požiadavky uplatniteľné na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat – Vzor pasu pre pohyb psov, mačiek a fretiek vnútri Spoločenstva – Vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej sa pas pre spoločenské zviera používa nielen ako cestovný doklad, ale aj ako dôkaz na preukázanie identifikácie a registrácie psov na vnútroštátnej úrovni – Prípustnosť

[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 998/2003, článok 3 písm. b), článok 4 ods. 2, článok 5 a článok 17 druhý odsek; rozhodnutie Komisie 2003/803]

3.        Aproximácia právnych predpisov – Aproximačné opatrenia – Veterinárne požiadavky uplatniteľné na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat – Vzor pasu pre pohyb psov, mačiek a fretiek vnútri Spoločenstva – Vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje jedinú kolónku v pase pre spoločenské zviera určenú na uvedenie identifikačných údajov a adresy majiteľa zvieraťa – Neskoršie zmeny tejto kolónky, ktoré sa uskutočňujú nalepením samolepiacich štítkov – Neprípustnosť

[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 998/2003, článok 3 písm. b), článok 4 ods. 2, článok 5 a článok 17 druhý odsek; rozhodnutie Komisie 2003/803]

4.        Aproximácia právnych predpisov – Aproximačné opatrenia – Veterinárne požiadavky uplatniteľné na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat – Vzor pasu pre pohyb psov, mačiek a fretiek vnútri Spoločenstva – Vnútroštátne ustanovenia, ktoré sa týkajú pasu pre spoločenské zviera, upravujúce jeho používanie ako dôkazu na preukázanie identifikácie a registrácie psov, ako aj používanie samolepiacich štítkov na vykonanie zmien identifikačných údajov majiteľa a zvieraťa – Vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa určenia individuálneho čísla pre mačky a fretky – Kvalifikácia technických predpisov v zmysle smernice 98/34 – Vylúčenie

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 98/34, zmenená a doplnená smernicou 98/48, články 1 a 8)

1.        Článok 3 písm. b), článok 4 ods. 2, článok 5 a článok 17 druhý odsek nariadenia č. 998/2003 o veterinárnych požiadavkách uplatniteľných na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat a ktorým sa mení a dopĺňa smernica 92/65, ako aj články a prílohy rozhodnutia Komisie 2003/803, ktorým sa stanovuje vzor pasu pre pohyb psov, mačiek a fretiek vo vnútri spoločenstva, sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje číslovanie pasov pre spoločenské zviera individuálnym číslom pozostávajúcim z dvoch znakov ISO kódu dotknutého členského štátu, za ktorým nasleduje dvojciferné číslo oprávnenia vydavateľa pasu a deväťciferné poradové číslo, pokiaľ zaručuje individuálny charakter tohto identifikačného čísla.

(pozri bod 52, bod 1 výroku)

2.        Článok 3 písm. b), článok 4 ods. 2, článok 5 a článok 17 druhý odsek nariadenia č. 998/2003 o veterinárnych požiadavkách uplatniteľných na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat a ktorým sa mení a dopĺňa smernica 92/65, ako aj články a prílohy rozhodnutia Komisie 2003/803, ktorým sa stanovuje vzor pasu pre pohyb psov, mačiek a fretiek vo vnútri spoločenstva, sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej sa pas pre spoločenské zviera používa nielen ako cestovný doklad v súlade s právnou úpravou Únie, ale aj ako dôkaz na preukázanie identifikácie a registrácie psov na vnútroštátnej úrovni.

Ani znenie, ani duch uvedeného nariadenia a rozhodnutia totiž neumožňujú dospieť k záveru, že pas pre spoločenské zviera má plniť jedine a výlučne ciele stanovené právnou úpravou Únie a že z tohto dôvodu je zakázané požívanie pasov na vnútroštátnej úrovni na iné účely. Naopak, z odôvodnení č. 3 a 4 rozhodnutia 2003/803 a zo vzoru pasu v prílohe tohto rozhodnutia vyplýva, že pas obsahuje stránky, ktoré umožňujú zápis údajov bez súvislosti s právnou úpravou Únie. Používanie tohto pasu na iné účely, ako sú účely stanovené nariadením Únie, teda nie je zakázané, pokiaľ toto používanie nespochybní účinné uplatňovanie nariadenia č. 998/2003 a rozhodnutia 2003/803 a ani nimi sledované ciele.

(pozri body 55 – 57, 65, bod 2 výroku)

3.        Článok 3 písm. b), článok 4 ods. 2, článok 5 a článok 17 druhý odsek nariadenia č. 998/2003 o veterinárnych požiadavkách uplatniteľných na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat a ktorým sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/65, ako aj články a prílohy rozhodnutia 2003/803, ktorým sa stanovuje vzor pasu pre pohyb psov, mačiek a fretiek vo vnútri spoločenstva, sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje jedinú kolónku v pase pre spoločenské zviera určenú na uvedenie identifikačných údajov a adresy majiteľa zvieraťa, ktorých neskoršie zmeny sa uskutočňujú nalepením samolepiacich štítkov.

Takáto právna úprava totiž nespĺňa požiadavku na jednotnú úpravu stanovenú vzorom pasu podľa prílohy I uvedeného rozhodnutia, ktorá predovšetkým vyžaduje, aby prvá strana pasu pre spoločenské zviera obsahovala kolónky a mala úpravu umožňujúcu zápis identifikačných údajov a adresy troch postupných majiteľov zvieraťa.

Okrem toho nalepenie samolepiacich štítkov znemožňuje identifikáciu postupných majiteľov zvieraťa, pričom táto identifikácia je v oblasti veterinárstva dôležitá a nariadenie č. 998/2003 a rozhodnutie 2003/803 boli vydané práve v tejto oblasti. Zároveň to sťažuje premiestňovanie spoločenských zvierat mimo členského štátu pôvodu tým, že v takom prípade sa vyžaduje vydanie nového pasu v členskom štáte určenia.

(pozri body 62 – 65, bod 2 výroku)

4.        Vnútroštátne ustanovenia, ktoré sa týkajú pasu pre spoločenské zviera, upravujúce jeho používanie ako dôkazu na preukázanie identifikácie a registrácie psov, ako aj používanie samolepiacich štítkov na vykonanie zmien identifikačných údajov majiteľa a zvieraťa, a ustanovenia týkajúce sa určenia individuálneho čísla pre mačky a fretky nepredstavujú technické predpisy v zmysle článku 1 smernice 98/34, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti, zmenenej a doplnenej smernicou 98/48, ktoré sa v súlade s článkom 8 tejto smernice majú Komisii vopred oznámiť.

Pasy pre spoločenské zvieratá, pokiaľ sú označené individuálnym číslom a identifikujú konkrétne zviera, totiž samy osebe nemôžu byť predmetom obchodných operácií. Je teda vylúčené, aby sa uvedené pasy mohli považovať za „tovar“ v zmysle judikatúry Súdneho dvora a aby sa na ne uplatňovala smernica 98/34.

(pozri body 69 – 71, bod 3 výroku)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

zo 14. apríla 2011 (*)

„Zootechnický a veterinárny sektor – Nariadenie (ES) č. 998/2003 – Veterinárne požiadavky uplatniteľné na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat – Rozhodnutie 2003/803/ES – Vzor pasu pre pohyb psov, mačiek a fretiek vnútri Spoločenstva“

V spojených veciach C‑42/10, C‑45/10 a C‑57/10,

ktorých predmetom sú návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ podané rozhodnutiami Raad van State (Belgicko) zo 14. januára 2010 a doručené Súdnemu dvoru 25. a 28. januára 2010, ktoré súvisia s konaniami:

Vlaamse Dierenartsenvereniging VZW (C‑42/10, C‑45/10 a C‑57/10),

Marc Janssens (C‑42/10 a C‑45/10)

proti

Belgickému kráľovstvu,

za účasti:

Luk Vangheluwe (C‑42/10),

SÚDNY DVOR (tretia komora),

v zložení: predseda tretej komory K. Lenaerts, sudcovia D. Šváby (spravodajca), G. Arestis, J. Malenovský a T. von Danwitz,

generálny advokát: Y. Bot,

tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 3. februára 2011,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        Vlaamse Dierenartsenvereniging VZW, v zastúpení: R. Gielen, advocaat,

–        belgická vláda, v zastúpení: J.‑C. Halleux, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci J.‑F. De Bock, avocat,

–        Európska komisia, v zastúpení: A. Marcoulli a B. Burggraaf, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu článku 3 písm. b), článku 4 ods. 2, článku 5 a článku 17 druhého odseku nariadenia (ES) č. 998/2003 Európskeho parlamentu a Rady z 26. mája 2003 o veterinárnych požiadavkách uplatniteľných na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat a ktorým sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/65/EHS (Ú. v. EÚ L 146, s. 1; Mim. vyd. 03/039, s. 75), rozhodnutia Komisie 2003/803/ES z 26. novembra 2003, ktorým sa stanovuje vzor pasu pre pohyb psov, mačiek a fretiek vo vnútri spoločenstva (Ú. v. EÚ L 312, s. 1; Mim. vyd. 03/041, s. 198), a článku 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 204, s. 37; Mim. vyd. 13/020, s. 337), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/48/ES z 20. júla 1998 (Ú. v. ES L 217, s. 18; Mim. vyd. 13/021, s. 8, ďalej len „smernica 98/34“).

2        Tieto návrhy boli podané v rámci troch konaní na základe žalôb, ktoré podali Vlaamse Dierenartsenvereniging VZW (flámska asociácia veterinárnych lekárov, ďalej len „Vlaamse Dierenartsenvereniging“) a M. Janssens (veci C‑42/10 a C‑45/10), ako aj Vlaamse Dierenartsenvereniging (vec C‑57/10), proti Belgickému kráľovstvu, ktoré smerujú k zrušeniu kráľovského nariadenia z 21. septembra 2004, ktoré mení a dopĺňa kráľovské nariadenie z 10. februára 1967 stanovujúce veterinárne požiadavky v súvislosti s besnotou (Moniteur belge z 24. septembra 2004, s. 69208, ďalej len „kráľovské nariadenie z 21. septembra 2004“) (vec C‑42/10), kráľovského nariadenia z 28. mája 2004 o identifikácii a registrácii psov (Moniteur belge zo 7. júna 2004, s. 43185, ďalej len „kráľovské nariadenie z 28. mája 2004“) (vec C‑45/10), ako aj kráľovského nariadenia z 5. mája 2004 o vzore a spôsoboch vydávania pasu pre pohyb mačiek a fretiek vnútri Spoločenstva (Moniteur belge z 24. mája 2004, s. 40130, ďalej len „kráľovské nariadenie z 5. mája 2004“) (vec C‑57/10).

3        Uznesením predsedu Súdneho dvora z 2. marca 2010 boli veci C‑42/10, C‑45/10 a C‑57/10 podľa článku 43 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora spojené na spoločné konanie na účely písomnej časti konania, ústnej časti konania a rozsudku, keďže tieto veci spolu súvisia.

 Právny rámec

 Právna úprava Únie

 Nariadenie č. 998/2003

4        Článok 3 nariadenia č. 998/2003 stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia:

…

b)      ‚pas‘ je každý dokument umožňujúci jasnú identifikáciu spoločenského zvieraťa a obsahujúci body, ktoré umožňujú overiť jeho štatút s ohľadom na toto nariadenie, ktorý bude vystavený v súlade s druhým odsekom článku 17;

…“

5        Článok 4 ods. 2 tohto nariadenia znie:

„Bez ohľadu na formu identifikačného systému, podľa ktorého je zviera identifikovateľné, malo by sa prijať ustanovenie, aby sa uvádzali aj podrobnosti identifikujúce meno a adresu vlastníka zvieraťa.“

6        Článok 5 uvedeného nariadenia uvádza:

„1.      Druhy spoločenských zvierat uvedené v častiach A a B prílohy I, [bez toho, aby boli dotknuté požiadavky stanovené v článku 6 – neoficiálny preklad], musia byť pri premiestňovaní:

a)      označené v súlade s článkom 4, a

b)      sprevádzané pasom, ktorý vydal veterinárny lekár oprávnený príslušným orgánom potvrdzujúcim platnú vakcináciu proti besnote alebo revakcináciu, ak je potrebné, v súlade s odporúčaniami výrobného laboratória, vykonanú na danom zvierati pomocou inaktivovanej vakcíny obsahujúcej aspoň jednu antigénnu jednotku na dávku (norma WHO).

2.      Členské štáty môžu povoliť premiestnenie zvierat uvedených v častiach A a B prílohy I, ktoré sú mladšie ako tri mesiace a nevakcinované, ak sú sprevádzané pasom a žili na mieste, kde sa narodili, od svojho narodenia bez toho, aby prišli do kontaktu s divými zvieratami, ktoré mohli byť vystavené infekcii alebo sú sprevádzané svojimi matkami, na ktorých sú ešte závislé.“

7        Článok 17 druhý odsek nariadenia č. 998/2003 stanovuje:

„Vzorové pasy, ktoré musia sprevádzať premiestňované zvieratá druhov uvedených v častiach A a B prílohy I, budú vypracované v súlade s postupom ustanoveným v článku 24 ods. 2.“

8        Príloha I časti A a B tohto nariadenia uvádza psov, mačky a fretky.

 Rozhodnutie 2003/803

9        Podľa článku 1 rozhodnutie 2003/803 stanovuje vzor pasu pre pohyb psov, mačiek a fretiek medzi členskými štátmi.

10      Na základe článku 2 uvedeného rozhodnutia príloha I stanovuje vzor pasu, ktorého obal a prvá až tretia strana majú takúto úpravu:

11      Článok 3 rozhodnutia 2003/803 stanovuje, že vzor pasu musí byť v súlade s dodatočnými požiadavkami uvedenými v prílohe II.

12      V tejto súvislosti príloha II časť A bod 1 stanovuje:

„Formát vzoru pasu bude jednotný.“

13      Príloha II časť B bod 2 písmeno c) uvádza:

„Číslo vzoru pasu, ISO kód členského štátu vydania spolu s jedinečným číslom, sú vytlačené na povrchu vzoru pasu.“

14      Tá istá príloha II časť C bod 4 stanovuje, že veľkosť a tvar kolóniek vzoru pasu uvedeného v prílohe I je indikatívna a nie je povinná.

 Smernica 98/34

15      Článok 1 smernice 98/34 stanovuje:

„Na účely tejto smernice platia nasledujúce vymedzenia pojmov:

1.      ‚výrobok‘ je každý priemyselne vyrábaný výrobok a každý poľnohospodársky výrobok, vrátane rybích výrobkov;

2.      ‚služba‘ je každá služba poskytovaná informačnou spoločnosťou, to jest každá služba, ktorá sa bežne poskytuje za odmenu, na diaľku, elektronickým spôsobom a na základe individuálnej žiadosti príjemcu služieb.

…

3.      ‚technická špecifikácia‘ je špecifikácia obsiahnutá v dokumente upravujúcom charakteristiky, ktoré sa od výrobku vyžadujú, ako je napríklad stupeň kvality, funkčnosť, bezpečnosť a rozmery, vrátane požiadaviek vzťahujúcich sa na výrobok z hľadiska názvu, pod ktorým sa predáva, a tiež terminológie, symbolov, skúšania a skúšobných metód, balenia, označovania alebo štítkovania a postupov posudzovania zhody.

…

4.      ‚iné požiadavky‘ sú požiadavky iné ako technická špecifikácia; sú kladené na výrobok s cieľom ochrany najmä spotrebiteľov alebo životného prostredia a ovplyvňujú životnosť výrobku po jeho uvedení na trh. Ide o požiadavky, ako sú podmienky používania, opätovného používania a spotreby alebo zneškodňovania v prípadoch, v ktorých môžu mať takéto podmienky významný vplyv na zloženie alebo povahu výrobku alebo na jeho odbyt;

…

11.      ‚technický predpis‘ sú technické špecifikácie a ďalšie požiadavky alebo pravidlá o službách vrátane príslušných správnych opatrení, dodržiavanie ktorých je v prípade predaja, poskytovania služieb, zriadenia poskytovateľa alebo používania služby v členskom štáte alebo na väčšej časti jeho územia de facto alebo de jure povinné, ako aj zákony, predpisy alebo administratívne opatrenia, okrem tých, ktoré sú uvedené v článku 10, ktoré zakazujú výrobu, dovoz, predaj alebo používanie výrobku alebo zakazujúce poskytovanie alebo používanie služby alebo usadenie sa subjektu v členskom štáte ako poskytovateľa služby.

…“

16      Článok 8 smernice 98/34 znie:

„1.      Členské štáty okamžite oznámia Komisii, s výhradou článku 10, všetky návrhy technických predpisov; okrem tých prípadov, keď návrh technického predpisu obsahuje iba prenos medzinárodnej alebo európskej normy a keď postačí informácia o príslušnej norme, členské štáty oznámia Komisii aj dôvody, pre ktoré je uzákonenie takéhoto technického predpisu potrebné, keď to nebude zjavné už z návrhu technického predpisu.

Ak to bude potrebné a ak sa tak neurobilo už pri predbežnom oznámení, členské štáty budú súčasne oznamovať aj znenie základných zákonných alebo právnych ustanovení, ktoré sa predmetnej veci priamym a zásadným spôsobom týkajú, a ich znalosť bude potrebná na posúdenie dopadu návrhu technického predpisu.

Členské štáty budú oznamovať opätovne znenie návrhov za horeuvedených podmienok v prípadoch, keď v nich vykonajú také zásahy, ktoré budú mať za následok významnú zmenu ich pôsobnosti, skrátenie časového plánu, pôvodne predpokladaného pre ich implementáciu, a pridanie nových alebo sprísnenie už existujúcich špecifikácií alebo požiadaviek.

…

Komisia bezodkladne informuje o návrhu a ďalších dokumentoch, ktoré jej boli odoslané, ostatné členské štáty; môže v súvislosti s takýmto návrhom požiadať o názor aj výbor uvedený v článku 5 a keď to bude žiaduce, aj iný výbor zodpovedný za danú oblasť.

…

3.      Členské štáty oznámia bezodkladne Komisii definitívne znenie technického predpisu.

…“

 Vnútroštátna právna úprava

17      Článok 3 ods. 2 kráľovského nariadenia z 5. mája 2004 stanovuje:

„Každý pas je označený individuálnym číslom. Toto číslo pozostáva z trinástich znakov, a to z ISO kódu Belgicka ‚BE‘, za ktorým nasleduje dvojciferné číslo oprávnenia vydavateľa pasu a deväťciferné poradové číslo.“

18      Článok 2 ods. 2 druhý pododsek kráľovského nariadenia z 28. mája 2004 znie:

„Na preukázanie identifikácie a registrácie psov identifikovaných a zaregistrovaných po nadobudnutí účinnosti tohto kráľovského nariadenia slúži ako dôkaz pas, ktorého vzor je stanovený v prílohe II tohto kráľovského nariadenia, označený konečným certifikátom identifikácie a registrácie stanoveným v článku 19. Vzor konečného certifikátu identifikácie a registrácie je uvedený v prílohe III tohto kráľovského nariadenia.“

19      Na základe článku 2 je v prílohe II tohto kráľovského nariadenia zobrazený vzor pasu pre spoločenské zvieratá, ktorý má 32 strán. Druhá a tretia strana má takúto úpravu:

20      Článok 20 kráľovského nariadenia z 28. mája 2004 upravuje:

„Konečný certifikát identifikácie a registrácie tvoria dva samolepiace štítky, ktoré treba nalepiť na druhú a tretiu stranu pasu.“

21      Článok 21 kráľovského nariadenia stanovuje:

„Po prijatí žltej kópie predbežného certifikátu identifikácie správca centrálneho registra zaeviduje údaje o psovi a o osobe za neho zodpovednej do centrálneho registra a zašle zodpovednej osobe konečný certifikát identifikácie a registrácie, ako aj tlačivo s názvom ‚Zmena zodpovednej osoby/Zmena údajov/Úmrtie‘, ktorého vzor je stanovený v prílohe IV tohto kráľovského nariadenia. Bezodkladne po prijatí konečného certifikátu identifikácie a registrácie ho zodpovedná osoba nalepí do pasu.“

22      Článok 22 uvedeného kráľovského nariadenia znie:

„V prípade postúpenia psa inej osobe, postupca vyplní tlačivo ‚Zmena zodpovednej osoby/Zmena údajov/Úmrtie‘ a zašle ho do ôsmich dní správcovi centrálneho registra. Pas bezodkladne odovzdá novej zodpovednej osobe. Správca centrálneho registra zašle novej zodpovednej osobe potvrdenie o zmene, ako aj tlačivo ‚Zmena zodpovednej osoby/Zmena údajov/Úmrtie‘. Bezodkladne po prijatí nového konečného certifikátu identifikácie a registrácie ho zodpovedná osoba nalepí do pasu.“

23      Podľa článku 23 tohto kráľovského nariadenia:

„V prípade článku 6 alebo 7 identifikujúca osoba zašle čo najskôr, avšak v každom prípade do ôsmich dní, tlačivo ‚Zmena zodpovednej osoby/Zmena údajov/Úmrtie‘ s uvedením novej identifikačnej značky správcovi centrálneho registra. Ako dôkaz registrácie pod touto novou identifikačnou značkou správca vydá zodpovednej osobe nový konečný certifikát identifikácie a registrácie, ako aj tlačivo ‚Zmena zodpovednej osoby/Zmena údajov/Úmrtie‘.“

24      Článok 1 kráľovského nariadenia z 21. septembra 2004 zmenil a doplnil článok 14 kráľovského nariadenia z 10. februára 1967 stanovujúceho veterinárne požiadavky v súvislosti s besnotou (Moniteur belge z 25. februára 1967, s. 1966, ďalej len „kráľovské nariadenie z 10. februára 1967“), ktorý odvtedy znie takto:

„§ 1.      Oprávnený veterinárny lekár, ktorý vykonal vakcináciu, vydá pre každú vakcináciu certifikát podľa vzoru uvedeného v tomto nariadení.

§ 2.      Pre psa, mačku alebo fretku označených čitateľným tetovaním alebo mikročipom, alebo ktoré boli identifikované pri vakcinácii, oprávnený veterinárny lekár vystaví pas, ktorý vydáva oprávnená právnická osoba podľa ustanovení [kráľovského nariadenia z 5. mája 2004] alebo správca centrálneho registra pre identifikáciu psov určený podľa článku 27 [kráľovského nariadenia z 28. mája 2004]. Po identifikácii alebo po overení identifikácie oprávnený veterinárny lekár zaznamená vakcináciu, ktorú vykonal, do uvedeného pasu.

V prípade, že pes, mačka alebo fretka už majú pas, aký je stanovený v prvom odseku, oprávnený veterinárny lekár, ktorý vykonal vakcináciu, doplní do pasu potrebné informácie týkajúce sa vykonanej vakcinácie a to po skontrolovaní identifikačných údajov.

§ 3.      Majitelia a držitelia zvierat, ktoré majú byť očkované, sú povinní kedykoľvek predložiť certifikát o vakcinácii alebo vyššie uvedený pas na požiadanie orgánov uvedených v článku 27.“

 Spory vo veciach samých a prejudiciálne otázky

 Vec C‑42/10

25      Žaloba vo veci samej, ktorú podala Vlaamse Dierenartsenvereniging a M. Janssens 5. novembra 2004 vo veci C‑42/10, smeruje k zrušeniu kráľovského nariadenia z 21. septembra 2004 v rozsahu, v akom mení a dopĺňa článok 14 kráľovského nariadenia z 10. februára 1967, tým, že stanovuje uvádzanie vakcinácie proti besnote v pase pre spoločenské zviera podľa požiadaviek stanovených v kráľovskom nariadení z 5. mája 2004 alebo v kráľovskom nariadení z 28. mája 2004.

26      V tejto súvislosti žalobcovia vo veci samej tvrdia, že kráľovské nariadenie z 21. septembra 2004 porušuje zásady voľného pohybu tovarov, služieb a osôb a zásady hospodárskej súťaže tým, že vyhradzuje monopol pre jedinú Belgische Vereniging voor Identificatie en Registratie van Honden (Belgická asociácia pre identifikáciu a registráciu psov, ďalej len „BVIRH“), ako aj nariadenie č. 998/2003 a rozhodnutie 2003/803.

27      V tomto poslednom bode žalobcovia uvádzajú, že kráľovské nariadenie z 21. septembra 2004 bráni zápisu vakcinácie do zahraničného pasu pre spoločenské zviera alebo do pasu pre spoločenské zviera, ktorý vydáva Vlaamse Dierenartsenvereniging. Takisto tvrdia, že odkaz na kráľovské nariadenia z 5. a 28. mája 2004 nie je správny, pretože tieto nariadenia obsahujú dodatočné požiadavky vo vzťahu k požiadavkám pre pas spoločenských zvierat, ako je definovaný nariadením č. 998/2003. Uvedené kráľovské nariadenia spájajú s týmto pasom povinnosť registrácie a povinnosť zabezpečiť vysledovateľnosť zvieraťa. Pas stanovený nariadením č. 998/2003 plní však čisto zdravotnú funkciu. Také doplnenie nebolo nikdy zámerom normotvorcu Únie, keďže identifikácia zvieraťa je potrebná len na potvrdenie týkajúce sa jeho zdravotného stavu. Okrem toho nie je prípustné, aby tretia osoba mohla do zdravotného dokumentu nalepovať štítky, ako to stanovuje kráľovské nariadenie z 28. mája 2004. Čo sa týka kráľovského nariadenia z 5. mája 2004, určením, že pasy vydávané v Belgicku musia mať individuálne trinásťciferné číslo, zavádza podmienku, aká sa na úrovni Únie nevyžaduje.

28      Žalovaný vo veci samej oponuje, že pas, o ktorý ide v nariadení č. 998/2003, je predovšetkým identifikačným dokladom a je úplne logické, že prijal opatrenia na zabezpečenie koherentnej a jednotnej politiky určením povinne jediného dokumentu, ktorý platí v Belgicku ako dokument identifikácie a registrácie a v rámci pohybu medzi členskými štátmi slúži ako dokument na zdravotné a identifikačné účely. Pokiaľ ide o údajné monopolné postavenie BVIRH, žalovaný uvádza, že táto asociácia nie je jediným štátom uznaným subjektom.

29      Za týchto okolností Raad van State rozhodol prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na začatie prejudiciálneho konania o týchto otázkach:

„1.      Odporuje článku 3 písm. b), článku 4 ods. 2, článku 5 a článku 17 druhému odseku nariadenia [č. 998/2003], ako aj článkom a prílohám rozhodnutia [2003/803] vnútroštátna právna úprava, ktorá vo veci pasu pre mačky a fretky… odkazuje na vzor a dodatočné požiadavky stanovené rozhodnutím [2003/803], ale… okrem toho určuje, že každý pas musí byť označený individuálnym číslom pozostávajúcim z 13 znakov, a to z ISO kódu Belgicka ‚BE‘, za ktorým nasleduje dvojciferné číslo oprávnenia vydavateľa pasu a deväťciferné poradové číslo?

2.      Odporuje článku 3 písm. b), článku 4 ods. 2, článku 5 a článku 17 druhému odseku nariadenia [č. 998/2003], ako aj článkom a prílohám rozhodnutia [2003/803] vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej sa ako dôkaz na preukázanie identifikácie a registrácie psov používa vzor európskeho pasu pre spoločenské zviera, pričom stanovuje, že tretie osoby môžu pomocou samolepiacich štítkov identifikácie vykonávať zmeny identifikačných údajov majiteľa a zvieraťa v častiach I až III európskeho pasu pre spoločenské zviera potvrdeného oprávneným veterinárnym lekárom tým, že prelepia predchádzajúce identifikačné údaje?“

 Vec C‑45/10

30      Žaloba, ktorú podali 30. júla 2004 Vlaamse Dierenartsenvereniging a M. Janssens vo veci C‑45/10, smeruje k zrušeniu kráľovského nariadenia z 28. mája 2004.

31      V tejto súvislosti žalobcovia vo veci samej predovšetkým tvrdia, že napadnuté kráľovské nariadenie vytvára vo veci vydávania pasov pre psov monopolné postavenie BVIRH, dôsledkom čoho veterinárni lekári nemôžu vystaviť svoje pasy pre spoločenské zviera v inom členskom štáte ako Belgické kráľovstvo. Uvedené kráľovské nariadenie tiež umožňuje podvody a vytvára diskrimináciu spájaním identifikácie psov obsiahnutej v pasoch, o ktoré ide vo veci samej, s povinnosťou registrácie a vysledovateľnosti psa, zatiaľ čo pre mačky a fretky uvedená povinnosť neplatí, hoci podľa nariadenia Únie treba k týmto živočíšnym druhom pristupovať rovnako. Okrem toho priamy účinok tohto posledného uvedeného nariadenia ukladá asociácii Vlaamse Dierenartsenvereiniging, aby urobila všetko preto, aby jej členovia mohli dodržiavať toto nariadenie, okrem toho jeho dôsledkom je aj neuplatniteľnosť kráľovského nariadenia z 28. mája 2004. Títo žalobcovia ďalej tvrdia, že používanie samolepiacich štítkov je v rozpore s cieľom sledovaným rozhodnutím 2003/803, ktoré umožňuje príslušným orgánom vykonať jednoduchú kontrolu. Napokon dotknutý členský štát sa nemôže odvolávať na zásadu subsidiarity.

32      Okrem toho žalobcovia vo veci samej tvrdia, že ustanovenia kráľovského nariadenia z 28. mája 2004, podľa ktorých sa na preukázanie identifikácie a registrácie psov používa ako dôkaz vzor pasu pre spoločenské zviera stanovený rozhodnutím 2003/803/ES, a ktoré stanovujú umiestňovanie samolepiacich štítkov do pasov na účely identifikácie majiteľa a zvieraťa a ktoré sa odlišujú od vzoru pasu, pokiaľ ide o kolónku na uvedenie údajov týkajúcich sa nového majiteľa, predstavujú technické predpisy v zmysle smernice 98/34, ktoré treba v súlade s článkom 8 tejto smernice oznámiť pred ich prijatím Komisii. V tomto zmysle uvedení žalobcovia tvrdia, že psy spolu s ich pasmi treba považovať za tovar.

33      Vnútroštátny súd vo svojom rozsudku z 9. januára 2006 (č. 153 336), ktorým zamietol návrh na odklad výkonu napadnutého kráľovského nariadenia, zastával názor, že samotná skutočnosť, že určitá otázka je upravená priamo záväznými ustanoveniami na úrovni Únie, nebráni príslušným vnútroštátnym orgánom v tom, aby v dotknutej oblasti v záujme ochrany vnútroštátneho verejného záujmu prijali doplňujúco aj ďalšie vlastné ustanovenia, pokiaľ sa týkajú aspektov neupravených na úrovni Únie alebo pokiaľ táto doplňujúca vnútroštátnu právna úprava neodporuje úprave Únie. Podľa vnútroštátneho súdu môže žalovaný vo veci samej z tohto dôvodu prijať vnútroštátnu právnu úpravu len potiaľ, pokiaľ to neobmedzuje účinky právnej úpravy Únie. Keďže ani nariadeniu č. 998/2003, ani rozhodnutiu 2003/803 neodporujú ustanovenia týkajúce sa výroby a vydávania pasov pre psov veterinárnym lekárom, kráľovské nariadenie z 28. mája 2004 nepresahuje rámec stanovený týmto rozhodnutím. Pokiaľ ide o otázku umiestňovania samolepiacich štítkov do týchto pasov, vnútroštátny súd sa rovnako domnieva, že ani nariadenie č. 998/2003 ani rozhodnutie 2003/803 nezakazujú umiestňovanie identifikačných údajov pomocou samolepiacich štítkov, ak takouto praxou nevznikajú rozdiely so vzorom pasu stanoveného rozhodnutím 2003/803.

34      So zreteľom na to, že žalobcovia vo veci samej tvrdili nesúlad kráľovského nariadenia z 28. mája 2004 s právnou úpravou Únie, Raad van State rozhodol prerušiť konanie a podať na Súdny dvor návrh na začatie prejudiciálneho konania o týchto otázkach:

„1.      Odporuje článku 3 písm. b), článku 4 ods. 2, článku 5 a článku 17 druhému odseku nariadenia [č. 998/2003], ako aj článkom a prílohám rozhodnutia [2003/803] vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej sa európsky pas pre spoločenské zviera používa aj ako dôkaz na preukázanie identifikácie a registrácie psov, pričom stanovuje, že tretie osoby môžu pomocou samolepiacich štítkov identifikácie vykonávať zmeny identifikačných údajov majiteľa a zvieraťa v častiach I až III európskeho pasu pre spoločenské zviera potvrdeného oprávneným veterinárnym lekárom tým, že prelepia predchádzajúce identifikačné údaje?

2.      Sú vnútroštátne ustanovenia, podľa ktorých sa vzor európskeho pasu pre spoločenské zviera uvedený v rozhodnutí [2003/803] používa ako dôkaz na preukázanie identifikácie a registrácie psov, pričom stanovujú, že tretie osoby môžu pomocou samolepiacich štítkov identifikácie vykonávať zmeny identifikačných údajov majiteľa a zvieraťa v častiach I až III európskeho pasu, technickými predpismi v zmysle článku 1 smernice [98/34], ktoré treba podľa článku 8 tejto smernice oznámiť pred ich prijatím Komisii?“

 Vec C‑57/10

35      Žaloba, ktorú vo veci C‑57/10 podala Vlaamse Dierenartsenvereniging 7. júna 2004, smeruje k zrušeniu kráľovského nariadenia z 5. mája 2004.

36      V tejto súvislosti žalobkyňa vo veci samej tvrdí, že uvedené kráľovské nariadenie porušuje článok 3 písm. g) ES, články 30 ES, 81 ES a 82 ES, zásady voľného pohybu tovarov, služieb, osôb a kapitálu a nariadenie č. 998/2003, rozhodnutie 2003/803, ako aj smernicu 98/34.

37      Kráľovské nariadenie z 5. mája 2004 podľa žalobkyne stanovením spôsobu určenia individuálneho čísla pasu pre spoločenské zviera detailnejším spôsobom, ako upravuje právo Únie, jednak nezohľadnilo priamy účinok, ktorý priznáva článok 249 ES nariadeniam a rozhodnutiam Únie, a jednak toto kráľovské nariadenie predstavujúce technickú normu nebolo oznámené Komisii, čo je v rozpore so smernicou 98/34.

38      Žalovaný vo veci samej tvrdí, že vnútroštátne orgány majú pri určovaní individuálneho čísla v súlade s nariadením č. 998/2003 mieru voľnej úvahy, ktorá ich oprávňuje prijať doplňujúce rozhodnutia určené na vypracovanie správneho identifikačného postupu. Tiež sa domnieva, že kráľovské nariadenie z 5. mája 2004 nespadá do pôsobnosti smernice 98/34.

39      Vnútroštátny súd vo svojom rozsudku z 9. januára 2006 (č. 136 163), ktorým zamietol návrh na odklad výkonu napadnutého kráľovského nariadenia, zastával názor, že samotná skutočnosť, že určitá otázka je upravená priamo záväznými ustanoveniami na úrovni Únie, nebráni príslušným vnútroštátnym orgánom v tom, aby v dotknutej oblasti v záujme ochrany vnútroštátneho verejného záujmu doplňujúco prijali aj ďalšie vlastné ustanovenia, pokiaľ sa týkajú aspektov neupravených na úrovni Únie alebo pokiaľ táto doplňujúca vnútroštátnu právna úprava neodporuje úprave Únie. Podľa vnútroštátneho súdu môže žalovaný vo veci samej z tohto dôvodu prijať vnútroštátnu právnu úpravu len potiaľ, pokiaľ to neobmedzuje účinky právnej úpravy Únie. Keďže ani nariadeniu č. 998/2003, ani rozhodnutiu 2003/803 neodporujú ustanovenia týkajúce sa výroby a vydávania pasov pre mačky a fretky veterinárnym lekárom, napadnuté kráľovské nariadenie nepresahuje rámec stanovený týmto rozhodnutím.

40      So zreteľom na to, že žalobkyňa vo veci samej tvrdila nesúlad kráľovského nariadenia z 5. mája 2004 s právnou úpravou Únie, Raad van State rozhodol prerušiť konanie a podať na Súdny dvor návrh na začatie prejudiciálneho konania o týchto otázkach:

„1.      Odporuje článku 3 písm. b), článku 4 ods. 2, článku 5 a článku 17 druhému odseku nariadenia [č. 998/2003], ako aj článkom a prílohám rozhodnutia [2003/803] vnútroštátna právna úprava, ktorá vo veci pasu pre mačky a fretky odkazuje na vzor a dodatočné požiadavky stanovené rozhodnutím [2003/803], ale okrem toho určuje, že každý pas musí byť označený individuálnym číslom pozostávajúcim z 13 znakov, a to z ISO kódu Belgicka ‚BE‘, za ktorým nasleduje dvojciferné číslo oprávnenia vydavateľa pasu a deväťciferné poradové číslo?

2.      Je vnútroštátna právna úprava, ktorá vo veci pasu pre mačky a fretky odkazuje na vzor a dodatočné požiadavky stanovené rozhodnutím [2003/803], ale okrem toho určuje, že každý pas musí byť označený individuálnym číslom pozostávajúcim z 13 znakov, a to z ISO kódu Belgicka ‚BE‘, za ktorým nasleduje dvojciferné číslo oprávnenia vydavateľa pasu a deväťciferné poradové číslo, technickým predpisom v zmysle článku 1 smernice [98/34], ktorý treba podľa článku 8 tejto smernice oznámiť… pred jeho prijatím Komisii?“

 O prejudiciálnych otázkach

 Úvodné pripomienky

41      Vo svojich pripomienkach položila Vlaamse Dierenartsenvereniging, žalobkyňa v troch veciach samých, dve doplňujúce otázky a žiada Súdny dvor, aby sa so zreteľom na ich význam k nim vyjadril.

42      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi, upravenej v článku 267 ZFEÚ, prislúcha výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a ktorý nesie zodpovednosť za súdne rozhodnutie, ktoré má byť vydané, posúdiť so zreteľom na osobitosti prípadu tak nevyhnutnosť podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania pre vydanie rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. októbra 2009, Hochtief a Linde‑Kca‑Dresden, C‑138/08, Zb. s. I‑9889, bod 20 a citovanú judikatúru).

43      Možnosť určiť otázky, ktoré sa majú položiť Súdnemu dvoru, je teda vyhradená iba vnútroštátnemu súdu a účastníci konania nemôžu meniť ich obsah (rozsudok Hochtief a Linde‑Kca‑Dresden, už citovaný, bod 21 a citovaná judikatúra).

44      Okrem toho zmena podstaty prejudiciálnych otázok alebo odpoveď na doplňujúce otázky uvedené žalobkyňou vo veci samej v jej pripomienkach by bola nezlučiteľná s úlohou zverenou Súdnemu dvoru článkom 267 ZFEÚ, ako aj s povinnosťou Súdneho dvora zabezpečiť vládam členských štátov a subjektom oprávneným predložiť pripomienky v súlade s článkom 23 Štatútu Súdneho dvora vzhľadom na to, že podľa tohto ustanovenia sa oprávneným subjektom doručujú iba vnútroštátne rozhodnutia o návrhu na začatie prejudiciálneho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok Hochtief a Linde-Kca-Dresden, už citovaný, bod 22 a citovanú judikatúru).

45      Z uvedeného vyplýva, že Súdny dvor nemôže poskytnúť analýzu doplňujúcich otázok, ktoré položila Vlaamse Dierenartsenvereniging.

 O prvých otázkach vo veciach C‑42/10 a C‑57/10

46      Svojimi prvými otázkami vo veciach C‑42/10 a C‑57/10 sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 3 písm. b), článok 4 ods. 2, článok 5 a článok 17 druhý odsek nariadenia č. 998/2003, ako aj články a prílohy rozhodnutia 2003/803 sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, ktorá stanovuje číslovanie pasov pre spoločenské zviera individuálnym číslom pozostávajúcim z 13 znakov, a to z ISO kódu Belgicka ‚BE‘, za ktorým nasleduje dvojciferné číslo oprávnenia vydavateľa pasu a deväťciferné poradové číslo.

47      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ustanovenia nariadenia majú vo vnútroštátnych právnych poriadkoch na základe svojej právnej povahy a funkcie v systéme prameňov práva Únie vo všeobecnosti bezprostredný účinok, bez toho, aby vnútroštátne orgány museli prijať vykonávacie predpisy, alebo aby musel normotvorca Únie prijať dodatočnú právnu úpravu (rozsudok z 28. októbra 2010, SGS Belgium a i., C‑367/09, Zb. s. I‑10761, bod 32 a citovaná judikatúra).

48      Niektoré ustanovenia nariadenia však môžu, napriek doplneniu vykonávacím rozhodnutím, vyžadovať na svoje uplatnenie prijatie vykonávacích opatrení (pozri analogicky rozsudok z 11. januára 2001, Monte Arcosu, C‑403/98, Zb. s. I‑103, bod 26).

49      To je zjavné v prípade článku 5 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 998/2003 v spojení s prílohou II časťou B bodom 2 písm. c) rozhodnutia 2003/803.

50      S výnimkou povinnosti uvádzať ISO kód členského štátu vydania ako prvý v postupnosti znakov tvoriacich individuálne číslo, ktoré musí byť uvedené v pase pre spoločenské zviera, tieto ustanovenia nariadenia č. 998/2003 a rozhodnutia 2003/803 nestanovujú nijaký osobitný spôsob určenia tohto čísla. Oprávňujú teda členské štáty, aby stanovili spôsob jeho určenia.

51      Treba konštatovať, že vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, spĺňa požiadavky týkajúce sa číslovania pasov stanovené v článku 5 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 998/2003 v spojení s prílohou II časťou B bodom 2 písm. c) rozhodnutia 2003/803. Uvedená vnútroštátna právna úprava totiž stanovuje, že každý pas musí byť označený individuálnym číslom a že prvé dva znaky tohto čísla označujú ISO kód Belgického kráľovstva „BE“. Predmetná vnútroštátna právna úprava vykonávajúca uvedené ustanovenia práva Únie a okrem toho spresňujúca spôsob uvádzania ďalších znakov, z ktorých sa skladá číslo pasu, zaručuje plný účinok týchto ustanovení.

52      Z uvedeného vyplýva, že na prvé otázky vo veciach C‑42/10 a C‑57/10 treba odpovedať, že článok 3 písm. b), článok 4 ods. 2, článok 5 a článok 17 druhý odsek nariadenia č. 998/2003, ako aj články a prílohy rozhodnutia 2003/803 sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje číslovanie pasov pre spoločenské zviera individuálnym číslom pozostávajúcim z dvoch znakov ISO kódu dotknutého členského štátu, za ktorým nasleduje dvojciferné číslo oprávnenia vydavateľa pasu a deväťciferné poradové číslo, pokiaľ zaručuje individuálny charakter tohto identifikačného čísla.

 O druhej otázke vo veci C‑42/10 a prvej otázke vo veci C‑45/10

53      Druhou otázkou vo veci C‑42/10 a prvou otázkou vo veci C‑45/10 vnútroštátny súd chce v podstate vedieť, či článku 3 písm. b), článku 4 ods. 2, článku 5 a článku 17 druhému odseku nariadenia č. 998/2003, ako aj článkom a prílohám rozhodnutia 2003/803 odporuje právna úprava, o akú ide vo veci samej, podľa ktorej sa jednak európsky pas pre spoločenské zviera používa nielen ako cestovný doklad podľa právnej úpravy Únie, ale aj ako dôkaz na preukázanie identifikácie a registrácie psov na vnútroštátnej úrovni a jednak sa uvádzanie identifikačných údajov majiteľa a zvieraťa v pase odlišuje od toho, ktoré stanovuje rozhodnutie 2003/803 a ďalej zmena údajov sa uskutočňuje nalepením nových údajov na predchádzajúce pomocou samolepiacich štítkov.

54      Čo sa týka, po prvé, používania pasu pre spoločenské zviera ako dôkazu na preukázanie identifikácie a registrácie psov na vnútroštátnej úrovni, treba zdôrazniť, že sporné je súčasné používanie uvedeného pasu na odlišné účely, ako sú účely upravené právnou úpravou Únie, teda zosúladenie veterinárnych požiadaviek uplatniteľných na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat medzi členskými štátmi.

55      V tejto súvislosti treba uviesť, že ani znenie, ani duch nariadenia č. 998/2003 a rozhodnutia 2003/803 neumožňujú dospieť k záveru, že pas pre spoločenské zviera má plniť jedine a výlučne ciele stanovené právnou úpravou Únie a že z tohto dôvodu je zakázané požívanie pasov na vnútroštátnej úrovni na iné účely. Naopak, z odôvodnení č. 3 a 4 rozhodnutia 2003/803 a zo vzoru pasu v prílohe tohto rozhodnutia vyplýva, že pas obsahuje stránky, ktoré umožňujú zápis údajov bez súvislosti s právnou úpravou Únie. Taktiež predpokladá uvádzanie certifikátov vakcinácií, ktoré sa nevyžadujú podľa nariadenia (ES) č. 998/2003, ako aj obsahuje kolónky pre uvedenie „výsledkov klinického vyšetrenia“ a „legalizáciu“ s cieľom, aby sa pas pre spoločenské zviera mohol tiež použiť aj pre premiestňovanie zvierat mimo Únie.

56      Používanie tohto pasu na iné účely, ako sú účely stanovené nariadením Únie, teda nie je zakázané.

57      Je však predsa len dôležité, aby toto používanie nespochybnilo účinné uplatňovanie nariadenia č. 998/2003 a rozhodnutia 2003/803 a ani nimi sledované ciele. Účastníci konania vo veci samej alebo oprávnené subjekty podľa článku 23 Štatútu Súdneho dvora, ktoré predložili svoje pripomienky, nepreukázali ani netvrdili, že by používanie uvedeného pasu na účely identifikácie a registrácie psov na vnútroštátnej úrovni malo takýto účinok.

58      Pokiaľ ide, po druhé, o uvedenie identifikačných údajov týkajúcich sa majiteľa a zvieraťa, ktoré možno zmeniť nalepením nových údajov na predchádzajúce údaje pomocou samolepiacich štítkov, treba konštatovať, že účinkom právnej úpravy, o akú ide vo veci samej, je vytvorenie pasu pre spoločenské zviera, ktorého forma sa líši od vzoru pasu stanoveného rozhodnutím 2003/803.

59      Pokiaľ príloha I rozhodnutia 2003/803 stanovuje, že prvá strana vzoru pasu pre spoločenské zviera obsahuje tri kolónky na zapísanie identifikačných údajov a adresy troch postupných majiteľov zvieraťa, právna úprava vo veci samej stanovuje, že prvá strana pasu obsahuje len jedinú kolónku, do ktorej sa postupne nalepujú samolepiace štítky pri zmene adresy alebo identifikačných údajov majiteľa zvieraťa.

60      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 288 štvrtého odseku ZFEÚ sú rozhodnutia Komisie adresované členským štátom záväzné v celom rozsahu.

61      Navyše zo samotného cieľa rozhodnutia 2003/803, zo vzoru pasu uvedenom v príloha I a z prílohy II časti A bodu 1 tohto rozhodnutia, podľa ktorého „formát vzoru pasu bude jednotný“, vyplýva, že cieľom uvedeného rozhodnutia je zaviesť jednotný dokument bez ohľadu na členský štát jeho vydania, ktorého forma a obsah sú pre členské štáty záväzné, s výhradou menších prispôsobení vymedzených v prílohe II časti C bode 4 uvedeného rozhodnutia.

62      Právna úprava, o akú ide vo veci samej, podľa ktorej sa na prvej strane pasu pre spoločenské zviera nachádza len jedna kolónka určená na uvádzanie identifikačných údajov a adresy prvého majiteľa zvieraťa a jeho neskoršie zmeny sa uskutočňujú nalepením samolepiacich štítkov, nespĺňa požiadavku na jednotnú úpravu stanovenú vzorom pasu, ktorá predovšetkým vyžaduje, aby prvá strana pasu pre spoločenské zviera obsahovala kolónky a mala úpravu umožňujúcu zápis identifikačných údajov a adresy troch postupných majiteľov zvieraťa.

63      Okrem toho, ako uviedla aj Komisia na pojednávaní, nalepenie samolepiacich štítkov znemožňuje identifikáciu postupných majiteľov zvieraťa, pričom táto identifikácia je v oblasti veterinárstva dôležitá a nariadenie č. 998/2003 a rozhodnutie 2003/803 boli vydané práve v tejto oblasti.

64      Rovnako používanie samolepiacich štítkov, ako sú štítky stanovené v právnej úprave dotknutej vo veci samej, ktoré menia úpravu stanovenú vzorom pasu, sťažuje premiestňovanie spoločenských zvierat mimo členského štátu pôvodu tým, že v takom prípade sa vyžaduje vydanie nového pasu v členskom štáte určenia.

65      So zreteľom na predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku vo veci C‑42/10 a prvú otázku vo veci C‑45/10 odpovedať, že článok 3 písm. b), článok 4 ods. 2, článok 5 a článok 17 druhý odsek nariadenia č. 998/2003, ako aj články a prílohy rozhodnutia 2003/803 sa majú vykladať v tom zmysle, že:

–        im neodporuje právna úprava, akou je právna úprava vo veci samej, podľa ktorej pas pre spoločenské zviera sa používa nielen ako cestovný doklad v súlade s právnou úpravou Únie, ale aj ako dôkaz na preukázanie identifikácie a registrácie psov na vnútroštátnej úrovni, a

–        im odporuje vnútroštátna právna úprava, akou je právna úprava vo veci samej, ktorá stanovuje jedinú kolónku v pase pre spoločenské zviera určenú na uvedenie identifikačných údajov a adresy majiteľa zvieraťa, ktorých neskoršie zmeny sa uskutočňujú nalepením samolepiacich štítkov.

 O druhých otázkach vo veciach C‑45/10 a C‑57/10

66      Svojimi druhými otázkami vo veciach C‑45/10 a C‑57/10 sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa vnútroštátne ustanovenia, aké sú uvedené v belgickej právnej úprave o pase pre spoločenské zviera, ktoré sa týkajú jeho používania ako dôkazu na preukázanie identifikácie a registrácie psov, ako aj používania samolepiacich štítkov na vykonanie zmeny identifikačných údajov majiteľa a zvieraťa, ako aj ustanovenia týkajúce sa určenia individuálneho čísla pre mačky a fretky, majú považovať za technické predpisy v zmysle smernice 98/34.

67      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že z právneho základu smernice 98/34, t. j. z článku 100a Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 95 ES), ako aj z odôvodnení č. 2 a 4 tejto smernice vyplýva, že právna úprava Únie o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti noriem a technických predpisov a pravidiel týkajúcich sa informačnej spoločnosti prispieva k dobrému fungovaniu vnútorného trhu a zaručuje najmä voľný pohyb tovaru.

68      Okrem toho Súdny dvor mal príležitosť spresniť, že voľný pohyb tovaru sa vzťahuje iba na výrobky, ktoré sú oceniteľné peniazmi a ktoré ako také môžu byť predmetom obchodných operácií (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 10. decembra 1968, Komisia/Taliansko, 7/68, Zb. s. 617, 626, a z 26. októbra 2006, Komisia/Grécko, C‑65/05, Zb. s. I‑10341, body 23 až 25).

69      Je nesporné, že pasy pre spoločenské zvieratá, pokiaľ sú označené individuálnym číslom a identifikujú konkrétne zviera, nemôžu byť samy osebe predmetom obchodných operácií.

70      Je teda vylúčené, aby sa uvedené pasy mohli považovať za „tovar“ v zmysle judikatúry Súdneho dvora a aby sa na ne uplatňovala smernica 98/34. V dôsledku toho špecifikácia, akou je špecifikácia stanovená v belgickej právnej úprave vo veci samej, sa nemôže kvalifikovať ako technická špecifikácia, ktorá sa v súlade s článkom 8 tejto smernice má vopred Komisii oznámiť a v prípade nedodržania povinnosti oznámenia ju vnútroštátny súd neuplatní (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. novembra 2007, Schwibbert, C‑20/05, Zb. s. I‑9447, body 33 a 44, ako aj citovanú judikatúru).

71      Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že na druhé otázky vo veciach C‑45/10 a C‑57/10 treba odpovedať, že vnútroštátne ustanovenia, aké sú uvedené v právnej úprave vo veci samej, ktoré sa týkajú pasu pre spoločenské zviera, upravujúce jeho používanie ako dôkazu na preukázanie identifikácie a registrácie psov, ako aj používanie samolepiacich štítkov na vykonanie zmien identifikačných údajov majiteľa a zvieraťa, a ustanovenia týkajúce sa určenia individuálneho čísla pre mačky a fretky nepredstavujú technické predpisy v zmysle článku 1 smernice 98/34, ktoré sa v súlade s článkom 8 tejto smernice majú Komisii vopred oznámiť.

 O trovách

72      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

1.      Článok 3 písm. b), článok 4 ods. 2, článok 5 a článok 17 druhý odsek nariadenia (ES) č. 998/2003 Európskeho parlamentu a Rady z 26. mája 2003 o veterinárnych požiadavkách uplatniteľných na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat a ktorým sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/65/EHS, ako aj články a prílohy rozhodnutia Komisie 2003/803/ES z 26. novembra 2003, ktorým sa stanovuje vzor pasu pre pohyb psov, mačiek a fretiek vo vnútri spoločenstva, sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje číslovanie pasov pre spoločenské zviera individuálnym číslom pozostávajúcim z dvoch znakov ISO kódu dotknutého členského štátu, za ktorým nasleduje dvojciferné číslo oprávnenia vydavateľa pasu a deväťciferné poradové číslo, pokiaľ zaručuje individuálny charakter tohto identifikačného čísla.

2.      Článok 3 písm. b), článok 4 ods. 2, článok 5 a článok 17 druhý odsek nariadenia č. 998/2003, ako aj články a prílohy rozhodnutia 2003/803 sa majú vykladať v tom zmysle, že:

–        im neodporuje právna úprava, akou je právna úprava vo veci samej, podľa ktorej sa pas pre spoločenské zviera používa nielen ako cestovný doklad v súlade s právnou úpravou Únie, ale aj ako dôkaz na preukázanie identifikácie a registrácie psov na vnútroštátnej úrovni, a

–        im odporuje vnútroštátna právna úprava, akou je právna úprava vo veci samej, ktorá stanovuje jedinú kolónku v pase pre spoločenské zviera určenú na uvedenie identifikačných údajov a adresy majiteľa zvieraťa, ktorých neskoršie zmeny sa uskutočňujú nalepením samolepiacich štítkov.

3.      Vnútroštátne ustanovenia, aké sú uvedené v právnej úprave vo veci samej, ktoré sa týkajú pasu pre spoločenské zviera, upravujúce jeho používanie ako dôkazu na preukázanie identifikácie a registrácie psov, ako aj používanie samolepiacich štítkov na vykonanie zmien identifikačných údajov majiteľa a zvieraťa, a ustanovenia týkajúce sa určenia individuálneho čísla pre mačky a fretky nepredstavujú technické predpisy v zmysle článku 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/48/ES z 20. júla 1998, ktoré sa v súlade s článkom 8 tejto smernice majú Komisii vopred oznámiť.

Podpisy

---

* Jazyk konania: holandčina.