Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62010CA0040

    Vec C-40/10: Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z  24. novembra 2010 — Európska komisia/Rada Európskej únie [Žaloba o neplatnosť — Nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1296/2009 — Ročná úprava odmien a dôchodkov úradníkov a ostatných zamestnancov Európskej únie — Metóda úpravy — Článok 65 Služobného poriadku úradníkov — Články 1 a 3 až 7 prílohy XI služobného poriadku — Ustanovenie o výnimke — Článok 10 prílohy XI služobného poriadku — Voľná úvahy Rady — Odlišná úprava od Komisiou navrhnutej úpravy — Ustanovenie o preskúmaní umožňujúce priebežnú úpravu odmien]

    Ú. v. EÚ C 30, 29.1.2011, p. 10–10 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    29.1.2011   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 30/10


    Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 24. novembra 2010 — Európska komisia/Rada Európskej únie

    (Vec C-40/10) (1)

    (Žaloba o neplatnosť - Nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1296/2009 - Ročná úprava odmien a dôchodkov úradníkov a ostatných zamestnancov Európskej únie - Metóda úpravy - Článok 65 Služobného poriadku úradníkov - Články 1 a 3 až 7 prílohy XI služobného poriadku - Ustanovenie o výnimke - Článok 10 prílohy XI služobného poriadku - Voľná úvahy Rady - Odlišná úprava od Komisiou navrhnutej úpravy - Ustanovenie o preskúmaní umožňujúce priebežnú úpravu odmien)

    2011/C 30/15

    Jazyk konania: francúzština

    Účastníci konania

    Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: J. Currall, G. Berscheid a J.-P. Keppenne, splnomocnení zástupcovia)

    Žalovaná: Rada Európskej únie (v zastúpení: M. Bauer a D. Waelbroeck, splnomocnení zástupcovia)

    Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalobkyňu: Európsky parlament (v zastúpení: S. Seyr a M. A. Neergaard, splnomocnení zástupcovia)

    Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú žalovanú: Dánske kráľovstvo (v zastúpení: B. Weis Fogh, splnomocnená zástupkyňa), Spolková republika Nemecko (v zastúpení: J. Möller a B. Klein, splnomocnení zástupcovia), Helénska republika (v zastúpení: A. Samoni-Rantou a S. Chala, splnomocnení zástupcovia), Litovská republika (v zastúpení: D. Kriaučiūnas a R. Krasuckaitė, splnomocnení zástupcovia), Rakúska republika (v zastúpení: E. Riedl, splnomocnený zástupca), Poľská republika (v zastúpení: M. Szpunar, splnomocnený zástupca), Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (v zastúpení: S. Behzadi-Spencer a L. Seeboruth, splnomocnení zástupcovia)

    Predmet veci

    Žaloba o neplatnosť — Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1296/2009 z 23. decembra 2009, ktorým sa s účinnosťou od 1. júla 2009 upravujú odmeny a dôchodky úradníkov a ostatných zamestnancov Európskej únie, ako aj opravné koeficienty, ktoré sa vzťahujú na tieto odmeny a dôchodky (Ú. v. EÚ L 348, s. 10) — Nerešpektovanie metódy každoročnej úpravy odmien a dôchodkov za referenčné obdobie — Porušenie článku 65 Služobného poriadku úradníkov, ako aj článku 1 a článkov 3 až 7 prílohy XI služobného poriadku — Voľná úvaha Rady — Ochrana legitímnej dôvery a zásady „patere legem quam ipse fecisti“ — Ustanovenie o preskúmaní umožňujúce priebežnú úpravu odmien

    Výrok rozsudku

    1.

    Články 2 a 4 až 18 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1296/2009 z 23. decembra 2009, ktorým sa s účinnosťou od 1. júla 2009 upravujú odmeny a dôchodky úradníkov a ostatných zamestnancov Európskej únie, ako aj opravné koeficienty, ktoré sa vzťahujú na tieto odmeny a dôchodky, sa zrušujú.

    2.

    Účinky článkov 2 a 4 až 17 nariadenia č. 1296/2009 zostávajú zachované až do nadobudnutia účinnosti nového nariadenia, ktoré vydá Rada Európskej únie na zabezpečenie výkonu tohto rozsudku.

    3.

    Rada Európskej únie je povinná nahradiť trovy konania.

    4.

    Dánske kráľovstvo, Spolková republika Nemecko, Helénska republika, Litovská republika, Rakúska republika, Poľská republika, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska a Európsky parlament znášajú svoje vlastné trovy konania.


    (1)  Ú. v. EÚ C 51, 27.2.2010.


    Top