Vec C‑538/09

Európska komisia

proti

Belgickému kráľovstvu

„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Životné prostredie – Smernica 92/43/EHS – Článok 6 ods. 3 – Osobitné chránené územia – Primerané posudzovanie vplyvov plánov alebo projektov, ktoré pravdepodobne majú podstatný vplyv na chránenú lokalitu – Vyňatie plánov alebo projektov podliehajúcich ohlasovaciemu režimu z posudzovania – Nesprávne prebratie“

Abstrakt rozsudku

1.        Životné prostredie – Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín – Smernica 92/43 – Osobitné chránené územia – Povinnosti členských štátov

(Smernica Rady 92/43, článok 6 ods. 3)

2.        Životné prostredie – Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín – Smernica 92/43 – Osobitné chránené územia – Povinnosti členských štátov

(Smernica Rady 92/43, článok 6 ods. 3)

3.        Životné prostredie – Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín – Smernica 92/43 – Osobitné chránené územia – Povinnosti členských štátov

(Smernica Rady 92/43, článok 6 ods. 3)

1.        Článok 6 ods. 3 smernice o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín podriaďuje požiadavku primeraného posudzovania vplyvov plánu alebo projektu podmienke, že existuje pravdepodobnosť alebo nebezpečenstvo, že tento plán alebo projekt značným spôsobom ovplyvní predmetnú lokalitu. Osobitne vzhľadom na zásadu predchádzania škodám takéto nebezpečenstvo existuje, pokiaľ nemožno na základe objektívnych skutočností vylúčiť, že tento plán alebo projekt značným spôsobom ovplyvňuje dotknutú lokalitu.

Posúdenie uvedeného nebezpečenstva sa musí uskutočniť najmä s prihliadnutím na osobitné environmentálne vlastnosti a podmienky lokality dotknutej týmto plánom alebo projektom.

(pozri body 39, 40)

2.        Podmienka, ktorej podlieha posudzovanie vplyvov plánu alebo projektu na určitú lokalitu, ktorá predpokladá, že v prípade pochybností o neexistencii podstatných účinkov je potrebné uskutočniť takéto posúdenie, neumožňuje určitým kategóriám projektov vyhnúť sa takémuto posudzovaniu na základe kritérií nevhodných na zabezpečenie toho, že tieto projekty nemôžu podstatným spôsobom ovplyvniť chránené lokality.

Možnosť v súlade s účinnou právnou úpravou členského štátu všeobecne vylúčiť určité činnosti z potreby posudzovania vplyvov na predmetné územie totiž nezabezpečuje, že tieto činnosti nepoškodzujú integritu chránenej lokality.

Článok 6 ods. 3 smernice 92/43 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín teda neoprávňuje členský štát prijať vnútroštátne predpisy, ktoré by všeobecným spôsobom vylučovali povinnosť posudzovania vplyvov projektov plánovania na lokalitu z dôvodu buď nízkej sumy predpokladaných nákladov, alebo dotknutých špecifických oblastí danej činnosti. Rovnako systematickým vylučovaním z konania o posudzovaní vplyvov na lokalitu pri programoch a projektoch prác, diel alebo plánovaní, ktoré podliehajú ohlasovaciemu režimu, si členský štát neplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 6 ods. 3 smernice 92/43.

(pozri body 41 – 44)

3.        Pokiaľ členský štát zavedie ohlasovací režim, ktorý nestanovuje posudzovanie nebezpečenstva najmä podľa špecifických environmentálnych vlastností a podmienok dotknutej lokality, prináleží mu preukázať, že ustanovenia, ktoré prijal, dovoľujú na základe objektívnych skutočností vylúčiť, že akýkoľvek plán alebo projekt podliehajúci ohlasovaciemu režimu, podstatne ovplyvňuje lokalitu Natura 2000, či už samostatne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi.

Z článku 6 ods. 3 smernice o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín totiž možno vyvodiť, že príslušné vnútroštátne orgány sa môžu zbaviť povinnosti posudzovania vplyvov plánu alebo projektu, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality Natura 2000, alebo pre ňu nie je potrebný, len ak nemožno na základe objektívnych skutočností vylúčiť, že túto lokalitu podstatne ovplyvňuje, či už samostatne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi.

(pozri body 52, 53)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

z 26. mája 2011 (*)

„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Životné prostredie – Smernica 92/43/EHS – Článok 6 ods. 3 – Osobitné chránené územia – Primerané posudzovanie vplyvov plánov alebo projektov, ktoré pravdepodobne majú podstatný vplyv na chránenú lokalitu – Vyňatie plánov alebo projektov podliehajúcich ohlasovaciemu režimu z posudzovania – Nesprávne prebratie“

Vo veci C‑538/09,

ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ, podaná 21. decembra 2009,

Európska komisia, v zastúpení: D. Recchia a A. Marghelis, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalobkyňa,

proti

Belgickému kráľovstvu, v zastúpení: T. Materne, splnomocnený zástupca,

žalovanému,

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory A. Tizzano, sudcovia M. Ilešič, E. Levits, M. Safjan (spravodajca) a M. Berger,

generálna advokátka: J. Kokott,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Európska komisia sa svojou žalobou domáha, aby Súdny dvor určil, že Belgické kráľovstvo si tým, že v súvislosti s niektorými činnosťami nezaviedlo primerané posudzovanie vplyvov na životné prostredie, keďže tieto činnosti by mohli pravdepodobne ovplyvniť lokalitu Natura 2000, a niektoré činnosti podriadilo ohlasovaciemu režimu, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 6 ods. 3 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. L 206, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102, ďalej len „smernica o biotopoch“).

 Právny rámec

 Právna úprava Únie

2        Cieľom smernice o biotopoch je podľa jej článku 2 ods. 1 prispievať k zabezpečeniu biologickej rôznorodosti prostredníctvom ochrany prirodzených biotopov divokej fauny a flóry na európskom území členských štátov, ktoré sú stranami ZEÚ.

3        Článok 3 ods. 1 tejto smernice stanovuje:

„Vytvorí sa súvislá európska ekologická sústava osobitných chránených území pod názvom ‚Natura 2000‘. Táto sústava, pozostávajúca z lokalít, v ktorých sa vyskytujú typy prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a prirodzené biotopy druhov uvedené v prílohe II, umožní udržanie typov prirodzených biotopov a biotopov druhov a v prípade potreby obnovenie priaznivého stavu ochrany v ich prirodzenom rozsahu.

…“

4        Článok 4 tejto smernice o biotopoch upravuje postup vytvorenia sústavy Natura 2000, ako aj označenie osobitne chránených území členskými štátmi.

5        Článok 6 smernice o biotopoch, ktorý upravuje opatrenia na účely ochrany uvedených lokalít, v odsekoch 2 a 3 stanovuje:

„2.      Členské štáty podniknú primerané kroky, aby sa na osobitne chránených územiach predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, pre ktoré boli územia označené za chránené, pokiaľ by takéto rušenie bolo podstatné vo vzťahu k cieľom tejto smernice.

3.      Akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov [primeranému posúdeniu jeho vplyvov – neoficiálny preklad] na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov [vplyvov – neoficiálny preklad] na lokalitu a podľa ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti.“

 Vnútroštátna právna úprava

6        Zákon z 12. júla 1973 o ochrane prírody (Moniteur belge z 11. septembra 1973, s. 10306), zmenený a doplnený dekrétom Valónskeho regiónu z 22. mája 2008 (Moniteur belge zo 17. júna 2008, s. 31074, ďalej len „zákon o ochrane prírody“), obsahuje článok 28 ods. 2, ktorý znie:

„Vláda prijme všeobecné zákazy uplatňujúce sa v rámci alebo mimo lokalít Natura 2000, ako aj všetky ostatné všeobecné ochranné opatrenia, ktoré je potrebné prijať v rámci alebo mimo lokalít na účely predchádzania poškodzovaniu prirodzených biotopov a značnému rušeniu živočíšnych druhov, pre ktoré bola lokalita určená.“

7        Zákon o ochrane prírody v článku 29 ods. 2 stanovuje:

„Akýkoľvek plán alebo projekt podliehajúci povoleniu, ktorý podľa normatívnych právnych predpisov nariadenia o vyhlásení lokality Natura 2000, priamo nesúvisí so správou lokality, alebo nie je pre ňu potrebný, pričom ju môže podstatne ovplyvniť, či už samostatne alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha posudzovaniu vplyvov stanovenému právnou úpravou o organizácii posudzovania vplyvov na životné prostredie vo Valónskom regióne so zreteľom na ciele ochrany lokality a podľa postupov stanovených vládou.

…“

8        Dekrét Valónskeho regiónu z 11. marca 1999 o environmentálnom povolení (Moniteur belge z 8. júna 1999, s. 21114), v znení uplatniteľnom na tento spor (ďalej len „nariadenie z 11. marca 1999“), v článku 3 stanovuje:

„Zariadenia a činnosti sú uvedené v položkách a zaradené do troch tried (trieda 1, trieda 2 a trieda 3) podľa klesajúceho významu vplyvov na človeka a životné prostredie, ako aj ich schopnosti spĺňať všeobecné, odvetvové a súhrnné podmienky.

Tretia trieda zahŕňa zariadenia a činnosti, ktoré majú menej podstatný vplyv na človeka a životné prostredie, pre ktoré vláda prijala súhrnné podmienky.

...

Vláda môže prijať kritériá, ktoré umožnia ohlasovateľovi zistiť, či plánované zariadenie tretej triedy je schopné spĺňať súhrnné podmienky. V opačnom prípade bude plánované zariadenie zaradené do druhej triedy a ohlasovateľ podá žiadosť o environmentálne povolenie v rámci druhej triedy. V tomto prípade vláda spresní, ktoré informácie treba doložiť ku žiadosti o environmentálne povolenie.“

9        Článok 10 ods. 1 dekrétu z 11. marca 1999 stanovuje:

„Nikto nesmie prevádzkovať zariadenie zaradené do triedy 1 alebo triedy 2 bez environmentálneho povolenia.

...“

10      Článok 11 ods. 1 tohto dekrétu stanovuje:

„Nikto nesmie prevádzkovať zariadenie zaradené do tretej triedy bez toho, aby toto zariadenie vopred ohlásil.

...“

11      Článok 13 uvedeného dekrétu znie:

„Obecné zastupiteľstvo obce, na území ktorej sa nachádza plánované zariadenie, je príslušné na schvaľovanie ohlásení a žiadostí o environmentálne povolenie.

...“

12      Valónske vládne nariadenie zo 4. júla 2002, ktorým bol prijatý zoznam projektov podliehajúcich posudzovaniu vplyvov a zaradených zariadení a činností (Moniteur belge z 21. septembra 2002, s. 42502), v znení uplatniteľnom na tento spor (ďalej len „nariadenie zo 4. júla 2002“), v článku 2 ods. 1 uvádza:

„Projekty podliehajúce posudzovaniu vplyvov a zaradené zariadenia a činnosti sú uvedené v zozname, ktorý sa nachádza v prílohe I tohto nariadenia.“

13      Príloha I nariadenia zo 4. júla 2002 taxatívne vymedzuje určitý počet projektov, zariadení alebo činností, ktoré nepodliehajú posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, z ktorých Komisia vo svojej žalobe osobitne poukazuje na tieto projekty, zariadenia alebo činnosti:

–        akákoľvek budova alebo akákoľvek iná obytná infraštruktúra neuvedená v položke 01.20.01.01 s kapacitou od 4 do 500 zvierat, určená na chovateľskú činnosť alebo výkrm, patriaca do poľnohospodárskeho odvetvia chovu dobytka vo veku od 6 mesiacov a viac a uvedená v položke 01.20.01.02.01,

–        sklady pre voľné uloženie alebo silá určené na skladovanie obilnín, zrna a iných výrobkov určených na kŕmenie zvierat s výnimkou slamy alebo sena, s kapacitou presahujúcou 50 m³, ktoré sú uvedené v položke 01.49.01.01,

–        zariadenia určené na distribúciu uhľovodíkových tekutých látok, ktorých bod vzplanutia je vyšší než 55 °C a nižší alebo sa rovná 100 °C, pre motorové vozidla, ktoré slúžia na iné obchodné účely, než je predaj verejnosti, ako napríklad distribúcia uhľovodíkových látok určená na zásobovanie vozového parku, ktorý je vo vlastnej správe alebo sa prevádzkuje na vlastný účet, ktoré majú najviac dve pištole na tankovanie, pokiaľ je skladovacia kapacita zásobníka uhľovodíkových látok vyššia alebo sa rovná 3 000 litrom a je nižšia alebo sa rovná 25 000 litrom, ktoré sú uvedené v položke 50.50.01, a

–        individuálna jednotka na čistenie odpadovej vody s kapacitou nižšou alebo zodpovedajúcou ekvivalentu 20 obyvateľov, ktorá je uvedená v položke 90.11.

 Okolnosti predchádzajúce sporu a konanie pred podaním žaloby

14      V roku 2006 bola Komisii doručená sťažnosť týkajúca sa nelegálnej prevádzky kravína slúžiaceho na s technologickým zariadením, ktorý sa nachádza na území obce Philippeville vo Valónskom regióne (Belgicko) na okraji lokality Natura 2000 nazvanej „Bassin de Fagnard de l’Eau blanche en aval de Mariembourg“, ktorá je označená ako osobitné chránené územie.

15      Sťažovateľ vo svojom podaní poukázal na podstatné zhoršovanie prostredia tejto lokality Natura 2000 z dôvodu únikov odpadu z dotknutého kravína, čo podľa neho ohrozuje viacero živočíšnych druhov uvedených v prílohe smernice Rady 79/409/ES z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. ES L 103, s. 1; Mim. vyd. 15/001, s. 98) a v prílohe smernice o biotopoch.

16      Listom z 23. augusta 2006 Komisia vyzvala Belgické kráľovstvo, aby jej predložilo svoje pripomienky v súvislosti s dodržiavaním požiadaviek stanovených v článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch.

17      Vzhľadom na odpoveď, ktorú poskytlo Belgické kráľovstvo, Komisia konštatovala, že belgická právna úprava v skutočnosti nie je v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch, pretože nestanovuje posudzovanie vplyvov na životné prostredie, a že pre niektoré činnosti, ktoré môžu ovplyvniť sústavu Natura 2000, stanovuje ohlasovací režim.

18      Komisia po tom, ako 23. marca 2007 vyzvala Belgické kráľovstvo na predloženie svojich pripomienok, vydala 6. mája 2008 odôvodnené stanovisko, v ktorom tento členský štát vyzvala, aby prijal opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmto stanoviskom v lehote do dvoch mesiacov od jeho doručenia.

19      Dňa 11. júla 2008 Belgické kráľovstvo odpovedalo na toto odôvodnené stanovisko a uviedlo, že pôvodne napadnutá poľnohospodárska prevádzka je už vybavená čističkou a k žiadnemu úniku odpadu do dotknutej lokality Natura 2000 už nedochádza. Tento členský štát dodal, že zákon o ochrane prírody obsahuje článok 28 ods. 2, ktorého znenie je uvedené v bode 6 tohto rozsudku, a že nariadenie, ktorého cieľom je uplatnenie tohto ustanovenia, sa nachádza v konečnom štádiu prijatia.

20      V nadväznosti na „spoločnú schôdzu“ Belgického kráľovstva a Komisie zo 17. marca 2009 doplnil tento členský štát 5. mája 2009 svoju odpoveď na odôvodnené stanovisko, pričom poskytol informácie o zákonoch a iných právnych predpisoch prijatých Valónskym regiónom na účely zabránenia akémukoľvek nebezpečenstvu poškodzovania životného prostredia.

21      Keďže Komisia konštatovala, že tieto právne predpisy neumožňujú zabezpečiť systematické posudzovanie vplyvov na chránenú lokalitu požadované v článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch, podala túto žalobu.

 O žalobe

 Argumentácia účastníkov konania

22      Komisia zdôrazňuje, že v súlade s článkom 6 ods. 3 smernice o biotopoch vnútroštátne orgány môžu povoliť realizáciu plánu alebo projektu len po posúdení vplyvov na životné prostredie, ktoré musí objasniť skutočný alebo možný vplyv plánu alebo projektu na chránenú lokalitu.

23      Pokiaľ kritériá na vylúčenie určitej kategórie plánov alebo projektov nepostačujú na spoľahlivé zaručenie toho, že dotknuté plány alebo projekty nevyvolávajú podstatne škodlivé účinky v súvislosti s integritou dotknutej lokality, posudzovanie sa podľa Komisie musí uskutočňovať systematicky.

24      V tomto prípade z článku 29 ods. 1 zákona o ochrane prírody vyplýva, že plány alebo projekty, ktoré nepodliehajú environmentálnemu povoleniu, ku ktorým patria kategórie plánov a projektov podliehajúcich jednoduchému ohláseniu na obecnom úrade, si nevyžadujú posudzovanie vplyvov na životné prostredie.

25      Táto výnimka z povinnosti uskutočniť uvedené posudzovanie v súvislosti s plánmi a projektmi podliehajúcimi ohlasovaciemu režimu sa pritom nezakladá na objektívnom kritériu. Nemožno totiž vylúčiť, že by činnosti nachádzajúce sa pod prahovými hodnotami stanovenými nariadením zo 4. júla 2002 mali podstatný vplyv na dotknutú lokalitu.

26      V tejto súvislosti Komisia poukazuje na činnosti a zariadenia uvedené v bode 13 tohto rozsudku a uvádza, že chov 500 kusov dobytka môže mať z dôvodu úniku odpadu, ku ktorému dochádza, dôsledky pre danú lokalitu, hoci tento únik nemusí mať vplyv na inú lokalitu.

27      Komisia vo svojej replike dodáva, že pokiaľ ide o tvrdenie založené na možnosti preradenia zariadení z tretej do druhej triedy, článok 3 piaty odsek dekrétu z 11. marca 1999 touto zodpovednosťou poveruje ohlasovateľa, hoci v súlade s článkom 6 ods. 3 smernice o biotopoch príslušným vnútroštátnym orgánom prináleží, aby na základe primeraného posúdenia preskúmali, či plány a projekty nepôsobia nepriaznivo na integritu dotknutej lokality. Z uvedeného článku 3 piateho odseku navyše vyplýva, že preradenie z tretej do druhej triedy súvisí s nemožnosťou plnenia všetkých podmienok, a nie s nebezpečenstvom hroziacim lokalite Natura 2000.

28      Okrem toho všeobecné zákazy uvedené v článku 28 ods. 2 zákona o ochrane prírody vyplývajú z článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch, ktorý sa netýka povinnosti uskutočňovať posudzovanie vplyvov na lokalitu pri novom projekte. Uvedený článok 28 ods. 2 preto nepostačuje na zabezpečenie prebratia článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch.

29      Belgické kráľovstvo tvrdí, že kontroly uskutočnené jeho úradmi nezistili nijaký negatívny vplyv kravína uvedeného v sťažnosti na lokalitu Natura 2000 nazývanú „Bassin de Fagnard de l’Eau blanche en aval de Mariembourg“.

30      Z článku 3 uvedeného dekrétu z 11. marca 1999 všeobecne vyplýva, že tretia trieda zariadení, ktorá podlieha ohlasovaciemu režimu, svojím vymedzením zahŕňa zariadenia a činnosti, ktoré majú menej podstatný vplyv na človeka a životné prostredie.

31      Ďalej prevádzkovanie zariadenia alebo činnosti tretej triedy si vyžaduje dodržiavanie ustanovení Zákonníka o životnom prostredí, ako aj všetkých súhrnných podmienok prijatých v tomto odvetví. Cieľom týchto súhrnných podmienok je zmenšiť vplyv na životné prostredie a zabrániť poškodeniu lokalít Natura 2000.

32      Keď Valónsky región zostavoval zoznam zaradených činností alebo zariadení, posudzoval okrem toho činnosti, ktoré môžu mať vplyv na životné prostredie so zreteľom na kritériá stanovené v prílohe III smernice Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. ES L 175, s. 40; Mim. vyd. 15/001, s. 248).

33      Dekrét z 11. marca 1999 na účely predchádzania nebezpečenstvu poškodzovania životného prostredia vyplývajúcemu z nepredvídateľných udalostí stanovuje pre zariadenie tretej triedy takisto možnosť zmeniť triedy, pokiaľ toto zariadenie nie je schopné spĺňať súhrnné podmienky, ktoré sa naň uplatňujú. Ohlasovateľ musí podať žiadosť o environmentálne povolenie pre druhú triedu. V takom prípade príslušný orgán musí na základe informácií poskytnutých v žiadosti o povolenie nariadiť posudzovanie vplyvov zariadenia na dotknutú lokalitu Natura 2000.

34      Článok 28 zákona o ochrane prírody predstavuje poslednú časť tejto ochrany. V odseku 1 tohto článku 28 totiž stanovuje, že prevádzkovateľom je všeobecne zakázané zhoršovať stav prirodzených biotopov a rušiť živočíšne druhy, pre ktoré bola sústava Natura 2000 určená. Pokiaľ ide o odsek 2 uvedeného článku 28, vláde dovoľuje pokryť na základe všeobecných opatrení všetky činnosti, ktoré by mohli mať vplyv na lokality sústavy Natura 2000. Toto ustanovenie bolo prijaté na základe valónskeho vládneho nariadenia z 23. októbra 2008 o všeobecných ochranných opatreniach uplatňujúcich sa na lokality Natura 2000 (Moniteur belge z 27. novembra 2008, s. 62636), ako aj valónskym vládnym nariadením z 23. októbra 2008 o stanovení niektorých postupov ochranného režimu uplatňujúceho sa na lokality Natura 2000 (Moniteur belge z 27. novembra 2008, s. 62644).

35      Pokiaľ by sa tieto navzájom prekrývajúce ustanovenia, ktoré zabezpečujú účinnú ochranu lokalít Natura 2000, ukázali ako nedostatočné, valónska vláda vždy môže prijať všeobecné ochranné opatrenia uplatniteľné mimo lokalít Natura 2000, ktoré by doplnili ustanovenia týkajúce sa samotných lokalít.

36      Belgické kráľovstvo vo svojej duplike zdôrazňuje, že jediným obmedzením uplatniteľnosti článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch je prípadná neexistencia značných vplyvov na osobitné chránené územia. Belgické orgány teda dosiahli súlad s týmto prístupom prostredníctvom článku 3 dekrétu z 11. marca 1999.

37      Pokiaľ ide o možnosť preradenia zariadení z tretej do druhej triedy, výklad Komisie je nesprávny, pretože ohlasovateľ musí vychádzať z kritérií stanovených valónskou vládou, aby zistil, či predmetné zariadenie podlieha environmentálnemu povoleniu alebo ohláseniu. Čo sa týka tvrdenia, podľa ktorého uvedené preradenie závisí od dodržania súhrnných podmienok, Belgické kráľovstvo spresňuje, že vzhľadom na belgickú právnu úpravu zariadenie tretej triedy, ktoré spĺňa súhrnné podmienky, ktoré sa naň uplatňujú, nemá vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie, alebo má na ne len veľmi malý vplyv.

38      Belgické kráľovstvo teda správne prebralo článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch, keďže zaviedlo primeraný režim posudzovania vplyvov všetkých činností, ktoré môžu mať negatívny vplyv na chránenú lokalitu.

 Posúdenie Súdnym dvorom

39      Podľa ustálenej judikatúry článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch podriaďuje požiadavku primeraného posudzovania vplyvov plánu alebo projektu podmienke, že existuje pravdepodobnosť alebo nebezpečenstvo, že tento plán alebo projekt značným spôsobom ovplyvní predmetnú lokalitu. Osobitne vzhľadom na zásadu predchádzania škodám takéto nebezpečenstvo existuje, pokiaľ nemožno na základe objektívnych skutočností vylúčiť, že tento plán alebo projekt značným spôsobom ovplyvňuje dotknutú lokalitu (pozri rozsudky zo 7. septembra 2004, Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging, C‑127/02, Zb. s. I‑7405, body 43 a 44; z 20. októbra 2005, Komisia/Spojené kráľovstvo, C‑6/04, Zb. s. I‑9017, bod 54, ako aj z 13. decembra 2007, Komisia/Írsko, C‑418/04, Zb. s. I‑10947, bod 226).

40      Posúdenie uvedeného nebezpečenstva sa musí uskutočniť najmä s prihliadnutím na osobitné environmentálne vlastnosti a podmienky lokality dotknutej týmto plánom alebo projektom (pozri rozsudky Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging, už citovaný, bod 49, ako aj zo 4. októbra 2007, Komisia/Taliansko, C‑179/06, Zb. s. I‑8131, bod 35).

41      Okrem toho podmienka, ktorej podlieha posudzovanie vplyvov plánu alebo projektu na určitú lokalitu, ktorá predpokladá, že v prípade pochybností o neexistencii podstatných účinkov je potrebné uskutočniť takéto posúdenie, neumožňuje určitým kategóriám projektov vyhnúť sa takémuto posudzovaniu na základe kritérií nevhodných na zabezpečenie toho, že tieto projekty nemôžu ovplyvniť chránené lokality podstatným spôsobom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. januára 2006, Komisia/Nemecko, C‑98/03, Zb. s. I‑53, bod 41).

42      Možnosť v súlade s účinnou právnou úpravou všeobecne vylúčiť určité činnosti z potreby posudzovania vplyvov na predmetné územie totiž nezabezpečuje, že tieto činnosti nepoškodzujú integritu chránenej lokality (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Nemecko, už citovaný, body 43 a 44, a zo 4. marca 2010, Komisia/Francúzsko, C‑241/08, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 31).

43      Článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch teda neoprávňuje členský štát prijať vnútroštátne predpisy, ktoré by všeobecným spôsobom vylučovali povinnosť posudzovania vplyvov projektov plánovania na lokalitu z dôvodu buď nízkej sumy predpokladaných nákladov, alebo dotknutých špecifických oblastí danej činnosti (pozri rozsudok zo 6. apríla 2000, Komisia/Francúzsko, C‑256/98, Zb. s. I‑2487, bod 39).

44      Rovnako systematickým vylučovaním z konania o posudzovaní vplyvov na lokalitu pri programoch a projektoch prác, diel alebo plánovaní, ktoré podliehajú ohlasovaciemu režimu, si členský štát nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. marca 2010, Komisia/Francúzsko, už citovaný, bod 62).

45      Z judikatúry Súdneho dvora preto vyplýva, že členský štát v zásade nemôže podľa článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch systematicky a všeobecne vylučovať niektoré kategórie plánov alebo projektov z povinnosti posudzovania ich vplyvov na lokality Natura 2000 v závislosti od oblasti činnosti alebo zavedením ohlasovacieho režimu.

46      S prihliadnutím na tieto úvahy treba v tomto prípade preskúmať, či ustanovenia prijaté Belgickým kráľovstvom sú v súlade s článkom 6 ods. 3 smernice o biotopoch.

47      V tejto súvislosti treba uviesť, že článok 29 ods. 2 zákona o ochrane prírody stanovuje, že akýkoľvek plán alebo projekt podliehajúci povoleniu, ktorý môže značne ovplyvniť lokalitu Natura 2000, či už samostatne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha posudzovaniu vplyvov stanovenému právnou úpravou o organizácii posudzovania vplyvov na životné prostredie vo Valónskom regióne.

48      Zároveň dekrét z 11. marca 1999 stanovuje, že činnosti a zariadenia tretej triedy podliehajú len predbežnému ohláseniu obecnému zastupiteľstvu obce, na území ktorej sa nachádza plánované zariadenie.

49      Komisia zo spojenia týchto ustanovení dospela k záveru, že činnosti a zariadenia tretej triedy nepodliehajú povoleniu, a preto nemôžu byť predmetom posudzovania ich vplyvov na lokalitu Natura 2000, čo Belgické kráľovstvo nespochybňuje.

50      Komisia v tejto súvislosti odkazuje na prílohu I nariadenia zo 4. júla 2002, ktorá spresňuje projekty, zariadenia alebo činnosti, ktoré nepodliehajú posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, medzi ktorými sa nachádzajú projekty, zariadenia alebo činnosti taxatívne vymedzené v bode 13 tohto rozsudku, ktoré sú zaradené do tretej triedy.

51      Belgické kráľovstvo preto zaviedlo ohlasovací režim, ktorý všeobecným spôsobom vylučuje niektoré činnosti a zariadenia z povinnosti posudzovania ich vplyvov na lokalitu Natura 2000. Tento členský štát sa teda domnieva, že plány alebo projekty podliehajúce tomuto režimu nemôžu podstatne ovplyvniť chránenú lokalitu.

52      Za týchto okolností, pokiaľ členský štát zavedie ohlasovací režim, ktorý nestanovuje posudzovanie nebezpečenstva najmä podľa špecifických environmentálnych vlastností a podmienok dotknutej lokality, prináleží mu preukázať, že ustanovenia, ktoré prijal, dovoľujú na základe objektívnych skutočností vylúčiť, že akýkoľvek plán alebo projekt podliehajúci ohlasovaciemu režimu, podstatne ovplyvňuje lokalitu Natura 2000, či už samostatne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi (pozri v tomto zmysle, analogicky rozsudok zo 4. marca 2010, Komisia/Francúzsko, už citovaný, bod 32).

53      Z článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch možno vyvodiť, že príslušné vnútroštátne orgány sa môžu zbaviť povinnosti posudzovania vplyvov plánu alebo projektu, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality Natura 2000, alebo pre ňu nie je potrebný, len ak nemožno na základe objektívnych skutočností vylúčiť, že túto lokalitu podstatne ovplyvňuje, či už samostatne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi (pozri v tomto zmysle rozsudok Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging, už citovaný, bod 45, a Komisia/Írsko, bod 238).

54      V tejto súvislosti Belgické kráľovstvo po prvé odkazuje na článok 3 dekrétu z 11. marca 1999, podľa ktorého sa ohlasovací režim týka len zariadení a činností, ktoré majú menší vplyv na človeka a životné prostredie, pre ktoré vláda prijala súhrnné podmienky.

55      Je však potrebné pripomenúť, že projekt, hoci menšieho rozsahu, môže mať vážne dôsledky na životné prostredie, pokiaľ sa nachádza na území, kde faktory životného prostredia, ako sú živočíchy, rastliny, pôda, voda, podnebie alebo kultúrne dedičstvo, sú citlivé na najmenšiu zmenu (pozri v tomto zmysle, pokiaľ ide o smernicu 85/337, rozsudok z 21. septembra 1999, Komisia/Írsko, C‑392/96, Zb. s. I‑5901, bod 66).

56      Členský štát sa preto nemôže domnievať, že kategórie plánov a projektov, ktoré sú definované podľa oblastí činností a špecifických zariadení, môžu mať svojím vymedzením menej podstatný vplyv na človeka a životné prostredie.

57      Po druhé belgické kráľovstvo uvádza, že pri zostavovaní zoznamu zaradených činností alebo zariadení Valónsky región posudzoval činnosti, ktoré môžu mať vplyv na životné prostredie so zreteľom na kritériá stanovené v prílohe III smernice 85/337.

58      Treba však konštatovať, že belgické kráľovstvo toto posúdenie nepredložilo. V každom prípade, ako uvádza Komisia, takéto predbežné posúdenie predovšetkým nedovoľuje v zásade zistiť prípadné účinky plánu alebo projektu, či už samostatne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, na určitú lokalitu, čo naopak požaduje článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch.

59      Po tretie Belgické kráľovstvo tvrdí, že podľa dekrétu z 11. marca 1999, pokiaľ plánované zariadenie tretej triedy nie je schopné spĺňať súhrnné podmienky, ktoré sa naň uplatňujú, je preradené do druhej triedy. Príslušný orgán na základe informácií, ktoré mu poskytol ohlasovateľ vo svojej žiadosti o environmentálne povolenie pre druhú triedu, môže teda nariadiť posudzovanie vplyvov plánovaného zariadenia na dotknutú lokalitu Natura 2000 so zreteľom na ciele ochrany tejto lokality.

60      Belgické kráľovstvo však nepredložilo ani ustanovenia o súhrnných podmienkach týkajúcich sa zariadení a činností, na ktoré poukazuje Komisia, ani kritériá, ktoré by ohlasovateľovi umožnili zistiť, či plánované zariadenie tretej triedy môže spĺňať tieto súhrnné podmienky. Tento členský štát tiež nevysvetľuje, akým konkrétnym spôsobom tieto ustanovenia konkrétne umožňujú obhájiť neuskutočnenie primeraného posudzovania vplyvov plánov alebo projektov, ktoré môžu podstatne ovplyvniť chránenú lokalitu.

61      Po štvrté Belgické kráľovstvo poukazuje na vykonávacie ustanovenia k článku 28 ods. 2 zákona o ochrane prírody, ktoré v každom prípade zabezpečujú účinnú ochranu lokalít Natura 2000 vo Valónskom regióne.

62      Tento členský štát poukazuje na dve valónske vládne nariadenia z 23. októbra 2008 uvedené v bode 34 tohto rozsudku, pričom však nepreskúmal ich obsah ani nevysvetlil dôvody, pre ktoré sa domnieva, že tieto nariadenia postačujú na zabezpečenie prebratia článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch.

63      Po piate Belgické kráľovstvo poukazuje tiež na povinnosť dodržiavať Zákonník o životnom prostredí, ale konkrétne nespresnilo, v čom ustanovenia tohto zákonníka v spojení so všeobecnými podmienkami môžu zabezpečiť ochranu životného prostredia.

64      Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že Belgické kráľovstvo nepredložilo dôkazy, ktoré by Súdnemu dvoru dovolili preskúmať, či ustanovenia, ktoré prijalo, môžu na základe objektívnych skutočností vylúčiť, že akýkoľvek plán alebo projekt podliehajúci ohlasovaciemu režimu podstatne nenarúša lokalitu Natura 2000, či už samostatne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi.

65      Za týchto podmienok treba konštatovať, že žaloba Komisie je dôvodná.

66      Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba konštatovať, že Belgické kráľovstvo si tým, že pri niektorých činnostiach podliehajúcich ohlasovaciemu režimu nezaviedlo primerané posudzovanie vplyvov na životné prostredie, pokiaľ tieto činnosti mohli pravdepodobne ovplyvniť lokalitu Natura 2000, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch.

 O trovách

67      Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Belgické kráľovstvo na náhradu trov konania a Belgické kráľovstvo nemalo úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil:

1.      Belgické kráľovstvo si tým, že pri niektorých činnostiach podliehajúcich ohlasovaciemu režimu nezaviedlo primerané posudzovanie vplyvov na životné prostredie, pokiaľ tieto činnosti mohli pravdepodobne ovplyvniť lokalitu Natura 2000, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 6 ods. 3 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín.

2.      Belgické kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.

Podpisy

---

* Jazyk konania: francúzština.