Vec C‑440/09

Zakład Ubezpieczeń Społecznych Oddział w Nowym Sączu

proti

Stanisławe Tomaszewskej

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Sąd Najwyższy)

„Sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov – Článok 45 ods. 1 nariadenia (EHS) č. 1408/71 – Minimálna doba požadovaná vnútroštátnym právom na nadobudnutie nároku na starobný dôchodok – Zohľadnenie doby prispievania dosiahnutej v inom členskom štáte – Úhrn – Spôsoby výpočtu“

Abstrakt rozsudku

Sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov – Starobné poistenie a poistenie pre prípad úmrtia – Doby, ktoré sa majú zohľadniť

(Nariadenie Rady č. 1408/71, článok 45 ods. 1)

Článok 45 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením č. 118/97, zmeneným a doplneným nariadením č. 1992/2006, sa má vykladať v tom zmysle, že pri určení minimálnej doby poistenia požadovanej vnútroštátnym právom na účely nadobudnutia nároku migrujúceho pracovníka na starobný dôchodok musí príslušná inštitúcia dotknutého členského štátu pre potreby stanovenia hranice, ktorú nepríspevkové doby nemôžu v porovnaní s dobami prispievania presiahnuť, ako ju určujú právne predpisy tohto členského štátu, zohľadniť všetky doby poistenia dosiahnuté počas výkonu zárobkovej činnosti migrujúceho pracovníka vrátane dôb dosiahnutých v iných členských štátoch.

(pozri bod 39 a výrok)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (piata komora)

z 3. marca 2011 (*)

„Sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov – Článok 45 ods. 1 nariadenia (EHS) č. 1408/71 – Minimálna doba požadovaná vnútroštátnym právom na nadobudnutie nároku na starobný dôchodok – Zohľadnenie doby prispievania dosiahnutej v inom členskom štáte – Úhrn – Spôsoby výpočtu“

Vo veci C‑440/09,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Sąd Najwyższy (Poľsko) z 18. augusta 2009 a doručený Súdnemu dvoru 11. novembra 2009, ktorý súvisí s konaním:

Zakład Ubezpieczeń Społecznych Oddział w Nowym Sączu

proti

Stanisławe Tomaszewskej,

SÚDNY DVOR (piata komora)

v zložení: predseda piatej komory J.‑J. Kasel (spravodajca), sudcovia A. Borg Barthet a E. Levits,

generálna advokátka: J. Kokott,

tajomník: B. Fülöp, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 17. novembra 2010,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        Zakład Ubezpieczeń Społecznych Oddział w Nowym Sączu, v zastúpení: D. Karwala‑Szot a B. Rębilas, splnomocnené zástupkyne,

–        poľská vláda, v zastúpení: J. Faldyga a A. Siwek, splnomocnené zástupkyne,

–        Európska komisia, v zastúpení: V. Kreuschitz a M. Owsiany‑Hornung, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 45 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996 (Ú. v. ES L 28, 1997, s. 1; Mim. vyd. 05/003, s. 3), zmeneným a doplneným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1992/2006 z 18. decembra 2006 (Ú. v. EÚ L 392, s. 1, ďalej len „nariadenie č. 1408/71“).

2        Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Zakład Ubezpieczeń Społecznych Oddział w Nowym Sączu (úrad sociálneho zabezpečenia – pobočka Nowy Sącz, ďalej len „Zakład Ubezpieczeń Społecznych“) a Stanisławou Tomaszewskou vo veci zohľadnenia doby prispievania dosiahnutej dotknutou osobou v inom členskom štáte, ako aj spôsobov určenia minimálnej doby požadovanej poľským právom na nadobudnutie nároku na starobný dôchodok.

 Právny rámec

 Právna úprava Únie

3        Podľa článku 1 písm. r) nariadenia č. 1408/71 „doby poistenia“ znamenajú doby prispievania alebo doby zamestnania, alebo samostatnej zárobkovej činnosti, ako ich definujú alebo uznávajú za doby poistenia právne predpisy, podľa ktorých sa dosiahli alebo považovali za dosiahnuté, a všetky doby, ktoré sa za také považujú, ak ich uvedené právne predpisy považujú za rovnocenné dobám poistenia.

4        Článok 45 uvedeného nariadenia nazvaný „Započítavanie období poistenia alebo bydliska, ktoré uplynuli podľa právnych predpisov, ktor[‑ým] zamestnaná alebo samostatne zárobkovo činná osoba podliehala, ohľadom nadobudnutia, zachovania alebo znovunadobudnutia práva na dávky“ v odseku 1 stanovuje:

„Príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie alebo znovunadobudnutie nároku na dávky podľa systému, ktorý nie je osobitným systémom v zmysle odsekov 2 alebo 3, dosiahnutím dôb poistenia alebo dôb bydliska, zohľadní tam, kde je to nevyhnutné, doby poistenia alebo doby bydliska dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek iného členského štátu podľa všeobecného systému alebo podľa osobitného systému buď zamestnanca, alebo samostatne zárobkovo činnej osoby. Na tento účel zohľadní tieto doby akoby boli dosiahnuté podľa jej vlastných právnych predpisov.“

 Vnútroštátna právna úprava

5        V Poľsku starobný dôchodok a ostatné dôchodky upravuje zákon o starobnom dôchodku a iných dôchodkoch vyplácaných sociálnymi poisťovňami (ustawa o emeryturach i rentach z Funduszu Ubezpieczeń Społecznych) zo 17. decembra 1998, v úplnom znení (Dz. U. z roku 2004, č. 39, položka 353, ďalej len „zákon o starobnom dôchodku“).

6        Článok 5 zákona o starobnom dôchodku stanovuje:

„1.      Pri stanovovaní nároku na starobný alebo iný dôchodok a pri výpočte jeho výšky sa s výhradou toho, čo je uvedené v odsekoch 2 až 5, zohľadnia tieto doby:

(1)      doby prispievania uvedené v článku 6;

(2)      nepríspevkové doby uvedené v článku 7.

2.      Pri stanovovaní nároku na starobný alebo iný dôchodok a pri výpočte jeho výšky sa nepríspevkové doby zohľadnia najviac v rozsahu jednej tretiny preukázanej doby prispievania.

…“

7        Článok 10 ods. 1 uvedeného zákona uvádza:

„Pri stanovovaní nároku na starobný alebo iný dôchodok a pri výpočte jeho výšky sa s výhradou toho, čo je uvedené v článku 56, zohľadnia ako doby prispievania tieto doby:

…

(3)      doby zamestnania v poľnohospodárstve, ktoré boli dosiahnuté pred 1. januárom 1983 po dovŕšení 16. roku veku osoby, ak sú doby prispievania a nepríspevkové doby stanovené podľa zásad uvedených v odsekoch 5 až 7 kratšie, než je obdobie požadované pre priznanie dôchodku v rozsahu, v akom je to potrebné na doplnenie tohto obdobia.“

8        Článok 29 ods. 1 bod 1 zákona o starobnom dôchodku znie:

„Poistenci narodení pred 1. januárom 1949, ktorí nedosiahli dôchodkový vek uvedený v článku 27 bode 1, môžu odísť do dôchodku:

1.      ženy – po dovŕšení 55. roku veku, keď dosiahli buď minimálne 30 rokov doby prispievania a nepríspevkových dôb, alebo minimálne 20 rokov doby prispievania a nepríspevkových dôb a boli uznané za úplne práceneschopné.“

9        Podľa článku 46 tohto zákona:

„1.      Nárok na dôchodok podľa podmienok uvedených v článkoch 29, 32, 33 a 39 majú aj poistenci narodení po 31. decembri 1948 a pred 1. januárom 1969, ak spĺňajú všetky tieto podmienky:

(1)      nie sú sporiteľmi nijakého otvoreného dôchodkového fondu alebo podali žiadosť o prevod prostriedkov zhromaždených na účte otvoreného dôchodkového fondu do štátneho rozpočtu prostredníctvom úradu sociálneho zabezpečenia;

(2)      spĺňajú podmienky na poberanie dôchodku uvedené v týchto ustanoveniach do 31. decembra 2008.“

 Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

10      Keď Stanisława Tomaszewska, narodená 1. marca 1952, dovŕšila 55 rokov, požiadala o priznanie predčasného dôchodku.

11      Nebola sporiteľom otvoreného dôchodkového fondu a v Poľsku na základe prispievania dosiahla 181 mesiacov doby prispievania, 77 mesiacov a 11 dní nepríspevkovej doby, ako aj 56 mesiacov a 25 dní doby zamestnania na poľnohospodárstve jej rodičov. Navyše na území bývalej Československej socialistickej republiky dosiahla 49 mesiacov doby prispievania.

12      Rozhodnutím z 2. augusta 2007 Zakład Ubezpieczeń Społecznych zamietol žiadosť Stanisławy Tomaszewskej o priznanie starobného dôchodku z dôvodu, že nepreukázala dosiahnutie minimálnej požadovanej doby poistenia v trvaní 30 rokov stanovenej v článku 29 ods. 1 bode 1 zákona o starobnom dôchodku. Vzhľadom na to, že na základe článku 5 ods. 2 uvedeného zákona nemôžu nepríspevkové doby presiahnuť jednu tretinu doby prispievania dosiahnutej v Poľsku, jej Zakład Ubezpieczeń Społecznych započítal len 181 mesiacov doby prispievania a 60 mesiacov a 10 dní nepríspevkovej doby. Keďže Stanislawa Tomaszewska takisto nemala potvrdenie o úplnej práceneschopnosti, Zakład Ubezpieczeń Społecznych konštatoval, že nespĺňala podmienky stanovené na odchod žien do predčasného dôchodku.

13      Stanislawa Tomaszewska podala proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Sąd Okręgowy w Nowym Sączu (Krajský súd v Nowom Sącze). Rozhodnutím zo 7. decembra 2007 tento súd sčasti vyhovel žalobe Stanislawy Tomaszewskej a rozhodol, že od 14. mája 2007 má nárok na čiastočný starobný dôchodok.

14      Rozsudkom z 5. augusta 2008 Sąd Apelacyjny w Krakowie (Odvolací súd v Krakove) zamietol odvolanie, ktoré podal Zakład Ubezpieczeń Społecznych, a potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu.

15      Podľa Sąd Apelacyjny w Krakowie započítanie dôb poistenia dosiahnutých v Poľsku a zahraničí dovoľuje úplné zohľadnenie dôb prispievania v Poľsku a v zahraničí v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania s migrujúcimi pracovníkmi. Domnievať sa, že nepríspevkové doby nemôžu presiahnuť jednu tretinu doby prispievania dosiahnutej v Poľsku, by mohlo totiž viesť k situácii, v ktorej by bolo započítavanie nepríspevkovej doby nevýhodnejšie v prípade migrujúcich pracovníkov než v prípade osôb, ktoré preukážu relatívne dlhú dobu prispievania v Poľsku.

16      Zakład Ubezpieczeń Społecznych podal kasačný opravný prostriedok s poukázaním na nesprávny výklad článku 45 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 a článku 15 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia č. 1408/71 (Ú. v. ES L 74, s. 1; Mim. vyd. 05/001, s. 83), v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením č. 118/97 (ďalej len „nariadenie č. 574/72“), ako aj článku 5 ods. 2 zákona o starobnom dôchodku. Sąd Apelacyjny w Krakowie totiž nesprávne rozhodol, že sa majú zohľadniť nepríspevkové doby dosiahnuté v Poľsku, pokiaľ nepresahujú jednu tretinu preukázanej doby prispievania dosiahnutej v Poľsku a zahraničí.

17      Zakład Ubezpieczeń Społecznych sa domnieva, že treba postupovať podľa článku 45 ods. 1 nariadenia č. 1408/71, aby bolo možné zohľadniť viaceré doby poistenia. Na posúdenie toho, či doba poistenia dosiahnutá v členskom štáte je dostatočná na priznanie nároku na starobný dôchodok, príslušná inštitúcia tohto členského štátu by mala najprv uplatniť samotnú právnu úpravu uvedeného členského štátu a stanoviť, či v ňom dosiahnutá doba poistenia je dostatočná na vznik nároku na starobný dôchodok vyplácaný touto inštitúciou. Pokiaľ sa zistí, že doby sú nedostatočné, potom treba zohľadniť doby poistenia dosiahnuté v iných členských štátoch.

18      Tento prístup údajne potvrdzuje znenie článku 15 nariadenia č. 574/72. Okrem toho dovoľuje zohľadniť všetky doby poistenia dosiahnuté v zahraničí vrátane dôb prispievania, ako aj nepríspevkových dôb, pretože prípadné obmedzenie zohľadnenia niektorých dôb prispievania sa nevzťahuje na doby dosiahnuté v zahraničí, čo má dôležitý význam najmä v prípade, keď bola doba dosiahnutá na základe právnej úpravy členského štátu, ktorá ju pri určení nároku na priznanie dávky zohľadňuje.

19      Podľa Sąd Apelacyjny w Krakowie má naopak každý členský štát na účely určenia nároku na dávky vyplácané úradom sociálneho zabezpečenia v súlade s článkom 45 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 považovať doby poistenia dosiahnuté na území ktoréhokoľvek iného členského štátu Európskej únie za rovnocenné s dobami poistenia dosiahnutými na jeho vlastnom území.

20      Keďže vnútroštátny súd konštatuje, že článok 46 ods. 2 písm. a) prvá veta nariadenia č. 1408/71 potvrdzuje stanovisko Sąd Apelacyjny w Krakowie týkajúce sa teoretického výpočtu dávok, dospel k záveru, že je sporné, či hranica, ktorú nesmú nepríspevkové doby presiahnuť, sa rovná jednej tretine dĺžky trvania preukázaných dôb prispievania dosiahnutých v Poľsku alebo jednej tretine všetkých dôb poistenia dosiahnutých počas výkonu zárobkovej činnosti poistenca vrátane dôb dosiahnutých v inom členskom štáte.

21      Za týchto okolností Sąd Najwyższy rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 45 ods. 1 nariadenia [č. 1408/71] v spojení s článkom 15 ods. 1 písm. a) nariadenia [č. 574/72] vykladať v tom zmysle, že ak príslušná inštitúcia členského štátu zistí, že pracovník nespĺňa podmienku dostatočne dlhej doby poistenia dosiahnutej v tomto štáte stanovenej na nadobudnutie nároku na dôchodok právnymi predpismi tohto štátu, musí zohľadniť doby poistenia dosiahnuté v inom členskom štáte tak, že dobu poistenia, od ktorej závisí nadobudnutie nároku, vypočíta znovu podľa pravidiel vyplývajúcich z vnútroštátneho práva a doba poistenia dosiahnutá v inom členskom štáte sa započíta rovnako ako doba poistenia dosiahnutá v tomto štáte, alebo spôsobom, že sa doba dosiahnutá v inom členskom štáte pripočíta k dobe poistenia v tuzemsku, ktorá je vopred určená podľa dotknutej právnej úpravy?“

 O prejudiciálnej otázke

22      V prvom rade treba spresniť, že spor medzi Zakład Ubezpieczeń Społecznych a Stanislawou Tomaszewskou sa týka otázky nadobudnutia nároku na starobný dôchodok, ktorá vyplýva z článku 45 ods. 1 nariadenia č. 1408/71, zatiaľ čo pravidlá výpočtu výšky dávky sú stanovené v článku 46 a nasl. uvedeného nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. decembra 1993, Lepore a Scamuffa, C‑45/92 a C‑46/92, Zb. s. I‑6497, bod 13, ako aj z 12. septembra 1996, Lafuente Nieto, C‑251/94, Zb. s. I‑4187, bod 49).

23      Vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta, či sa má článok 45 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 vykladať v tom zmysle, že pri určení minimálnej doby poistenia požadovanej vnútroštátnym právom na účely nadobudnutia nároku migrujúceho pracovníka na starobný dôchodok musí príslušná inštitúcia dotknutého členského štátu pre potreby stanovenia hranice, ktorú nepríspevkové doby nemôžu v porovnaní s dobami prispievania presiahnuť, ako ju určujú právne predpisy tohto členského štátu, zohľadniť len doby prispievania dosiahnuté v tomto členskom štáte alebo všetky doby poistenia dosiahnuté počas výkonu zárobkovej činnosti migrujúceho pracovníka vrátane dôb dosiahnutých v iných členských štátoch.

24      V súlade s ustálenou judikatúrou si členské štáty zachovávajú právomoc na stanovenie podmienok, ktoré sa vyžadujú na priznanie dávok sociálneho zabezpečenia, dokonca aj v prípade, že ich sprísnia, avšak za predpokladu, že určené podmienky nespôsobia žiadnu zjavnú alebo skrytú diskrimináciu medzi pracovníkmi Únie (rozsudky z 20. septembra 1994, Drake, C‑12/93, Zb. s. I‑4337, bod 27; z 20. februára 1997, Martínez Losada a i., C‑88/95, C‑102/95 a C‑103/95, Zb. s. I‑869, bod 43, ako aj z 20. januára 2005, Salgado Alonso, C‑306/03, Zb. s. I‑705, bod 27).

25      Mechanizmus zavedený nariadením č. 1408/71 je totiž iba mechanizmom koordinácie, ktorá sa týka najmä určenia právnych predpisov uplatniteľných na zamestnancov alebo na samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré za rôznych okolností využili svoje právo na voľný pohyb (rozsudky z 9. marca 2006, Piatkowski, C‑493/04, Zb. s. I‑2369, bod 20; z 18. júla 2006, Nikula, C‑50/05, Zb. s. I‑7029, bod 20, a z 3. apríla 2008, Derouin, C‑103/06, Zb. s. I‑1853, bod 20).

26      Takýto mechanizmus je charakteristický tým, že podmienky, ktorým podlieha stanovenie dôb zamestnania alebo poistenia, sú v každom členskom štáte, v ktorom daný pracovník vykonával svoju činnosť, rozdielne. Tieto podmienky v súlade s článkom 1 písm. r) nariadenia č. 1408/71 stanovujú výhradne právne predpisy členského štátu, podľa ktorých boli tieto doby dosiahnuté.

27      Stanovením uvedených podmienok sú pritom členské štáty povinné dodržiavať právo Únie a najmä cieľ sledovaný nariadením č. 1408/71, ako aj zásady, z ktorých toto nariadenie vychádza.

28      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že cieľom nariadenia č. 1408/71, ako to uvádza jeho druhé a štvrté odôvodnenie, je zabezpečiť voľný pohyb zamestnancov, ako aj samostatne zárobkovo činných osôb v Únii, a pritom rešpektovať v plnej miere osobitosti vnútroštátnych právnych predpisov upravujúcich sociálne zabezpečenie. Ako totiž vyplýva z jeho piateho, šiesteho a desiateho odôvodnenia, nariadenie na tieto účely vychádza vo vzťahu k rôznym vnútroštátnym právnym predpisom zo zásady rovnosti zaobchádzania s pracovníkmi a jeho cieľom je čo najlepšie zaručiť rovnosť zaobchádzania so všetkými pracujúcimi na území ktoréhokoľvek členského štátu, ako aj neznevýhodňovať pracovníkov, ktorí využívajú svoje právo na voľný pohyb (rozsudky Piatkowski, už citovaný, bod 19; Nikula, už citovaný, bod 20, a Derouin, už citovaný, bod 20).

29      Čo sa presnejšie týka dôchodkového poistenia, článok 45 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 vyžaduje, že príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie nároku na dávky dosiahnutím mininálnej doby poistenia, zohľadní tam, kde je to nevyhnutné, aby daný pracovník nadobudol nárok na dávky, doby poistenia dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek iného členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje.

30      Článok 45 nariadenia č. 1408/71 uvádza zásadu započítavania dôb poistenia, bydliska alebo zamestnania, akú upravuje článok 42 písm. a) ES. Ide o jednu zo základných zásad koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia členských štátov na úrovni Únie, ktorej cieľom je zaručiť, že výkon práva voľného pohybu priznaného Zmluvou ES nebude mať za následok, že pracovník stratí výhody sociálneho zabezpečenia, o ktoré by mohol žiadať, pokiaľ by celú svoju zárobkovú činnosť vykonával v jednom členskom štáte. Takýto následok by totiž mohol odradiť pracovníka Únie od výkonu jeho práva voľného pohybu a predstavoval by zásah do tejto slobody (rozsudky z 26. októbra 1995, Moscato, C‑481/93, Zb. s. I‑3525, bod 28, a Salgado Alonso, už citovaný, bod 29).

31      Členský štát má preto nielen právo stanoviť na účely vzniku nároku na dôchodok upravený vnútroštátnymi právnymi predpismi minimálnu dobu prispievania a určiť povahu a hranicu dôb poistenia, ktoré môžu byť na tento účel zohľadnené za predpokladu, že v súlade s článkom 45 nariadenia č. 1408/71 sa zohľadnia aj doby dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek iného členského štátu za rovnakých podmienok, ako keby boli dosiahnuté podľa vnútroštátnych právnych predpisov (pozri v tomto zmysle rozsudok Salgado Alonso, už citovaný, bod 31).

32      V tejto veci zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že Zakład Ubezpieczeń Społecznych zohľadňuje doby prispievania dosiahnuté v inom členskom štáte v prípade určenia doby požadovanej na nadobudnutie nároku na starobný dôchodok a pripočítava ich k všetkým dobám prispievania dosiahnutým v Poľsku. Tieto isté doby prispievania dosiahnuté v inom členskom štáte však nie sú zohľadnené v prípade určenia hranice výšky jednej tretiny, ktorú nepríspevkové doby nemôžu v porovnaní s dobami prispievania presiahnuť.

33      Nemožno pritom namietať, že pracovník, o akého ide vo veci samej, ktorý dosiahol dobu prispievania v Poľsku, ako aj v inom členskom štáte, sa na základe tejto skutočnosti nachádza v nevýhodnejšej situácii ako pracovník, ktorý dosiahol všetky doby prispievania v Poľsku.

34      Ako totiž vyplýva z výpočtu, ktorý urobil Zakład Ubezpieczeń Społecznych, Stanislawa Tomaszewska si môže uplatňovať nárok len na nepríspevkovú dobu v trvaní 60 mesiacov a dosiahnuť tak celkovú dobu poistenia v trvaní 346 mesiacov, čo jej nepostačuje na to, aby si mohla uplatniť nárok na starobný dôchodok. Pokiaľ by však Stanislawa Tomaszewska všetky svoje doby poistenia nadobudla v Poľsku namiesto toho, aby využívala svoje právo na voľný pohyb a získavala doby prispievania v inom členskom štáte, mohla si uplatniť nárok na nepríspevkové doby v trvaní 76 mesiacov a získala by celkovo 362 mesiacov, počas ktorých prispievala, čo zodpovedá minimálnej dobe 30 rokov potrebných na nadobudnutie nároku na dôchodok.

35      Za týchto podmienok môže uplatnenie vnútroštátneho práva spôsobom, ako to vo veci samej urobil Zakład Ubezpieczeń Społecznych, ktoré v prípade, že ide o určenie hranice vo výške jednej tretiny, ktorú nepríspevkové doby nemôžu v porovnaní s dobami prispievania presiahnuť, predstavuje pre pracovníkov Únie, ktorí využili svoje právo na voľný pohyb, nevýhodnejšie postavenie, než majú pracovníci, ktorí uvedené právo nevyužili, narušiť voľný pohyb pracovníkov a znemožniť uplatnenie pravidiel započítavania uvedených v článku 45 nariadenia č. 1408/71.

36      Z judikatúry citovanej v bode 31 tohto rozsudku totiž vyplýva, že poľské právo môže skutočne na účely vzniku nároku na starobný dôchodok stanoviť dobu prispievania a určiť povahu a hranicu dôb prispievania, ktoré môžu byť na tento účel zohľadnené, ale môže tak urobiť len pod podmienkou, že v súlade s článkom 45 nariadenia č. 1408/71 sa zohľadnia aj doby dosiahnuté v inom členskom štáte za rovnakých podmienok, ako keby boli dosiahnuté v Poľsku.

37      Doby prispievania, ktoré Stanislawa Tomaszewska dosiahla v ktoromkoľvek inom členskom štáte, sa musia považovať za rovnocenné dobám prispievania dosiahnutým v Poľsku, a teda musia byť započítané na účely určenia hranice vo výške jednej tretiny, ktorú nepríspevkové doby nemôžu v porovnaní s dobami prispievania presiahnuť.

38      Čo sa týka tvrdenia poľskej vlády spočívajúceho v tom, že skutočnosť, že sa nezohľadňujú doby prispievania dosiahnuté v iných členských štátoch na účely určenia hranice vo výške jednej tretiny, ktorú nepríspevkové doby nemôžu v porovnaní s dobami prispievania presiahnuť, je odôvodnené ťažkosťami administratívnej povahy a inými problémami v súvislosti s praxou, stačí konštatovať, že článok 39 ods. 3 ES pripúšťa na výkon práva voľného pohybu pracovníkov len obmedzenia, ktoré možno odôvodniť dôvodmi verejného záujmu, verejnej bezpečnosti a verejného zdravia. Okrem týchto prípadov, ktoré sú výslovne stanovené v Zmluve, preto nemožno prekážku voľného pohybu pracovníkov odôvodniť ničím iným (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. marca 1991, Masgio, C‑10/90, Zb. s. I‑1119, bod 24, a zo 16. septembra 2004, Merida, C‑400/02, Zb. s. I‑8471, bod 30).

39      Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať, že článok 45 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 sa má vykladať v tom zmysle, že pri určení minimálnej doby poistenia požadovanej vnútroštátnym právom na účely nadobudnutia nároku migrujúceho pracovníka na starobný dôchodok musí príslušná inštitúcia dotknutého členského štátu pre potreby stanovenia hranice, ktorú nepríspevkové doby nemôžu v porovnaní s dobami prispievania presiahnuť, ako ju určujú právne predpisy tohto členského štátu, zohľadniť všetky doby poistenia dosiahnuté počas výkonu zárobkovej činnosti migrujúceho pracovníka vrátane dôb dosiahnutých v iných členských štátoch.

 O trovách

40      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

Článok 45 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996, zmeneným a doplneným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1992/2006 z 18. decembra 2006, sa má vykladať v tom zmysle, že pri určení minimálnej doby poistenia požadovanej vnútroštátnym právom na účely nadobudnutia nároku migrujúceho pracovníka na starobný dôchodok musí príslušná inštitúcia dotknutého členského štátu pre potreby stanovenia hranice, ktorú nepríspevkové doby nemôžu v porovnaní s dobami prispievania presiahnuť, ako ju určujú právne predpisy tohto členského štátu, zohľadniť všetky doby poistenia dosiahnuté počas výkonu zárobkovej činnosti migrujúceho pracovníka vrátane dôb dosiahnutých v iných členských štátoch.

Podpisy

---

* Jazyk konania: poľština.