1

Poľská republika sa svojím odvolaním domáha zrušenia uznesenia Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 10. júna 2009, Poľsko/Komisia (T-258/04, ďalej len „napadnuté uznesenie“), ktorým Súd prvého stupňa odmietol jej žalobu o neplatnosť článku 5, článku 6 ods. 1 až 3, článku 7 ods. 1 a článku 8 ods. 2 písm. a) nariadenia Komisie (ES) č. 60/2004 zo 14. januára 2004, ktorým sa ustanovujú prechodné opatrenia v sektore cukru z dôvodu pristúpenia Českej republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Slovinska a Slovenska (Ú. v. EÚ L 9, s. 8; Mim. vyd. 03/042, s. 125).

2

Článok 2 ods. 3 Zmluvy medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Írskom, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Fínskou republikou, Švédskym kráľovstvom, Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska (členskými štátmi Európskej únie) a Českou republikou, Estónskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Maďarskou republikou, Maltskou republikou, Poľskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou o pristúpení Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Európskej únii (Ú. v. EÚ L 236, s. 17, ďalej len „Zmluva o pristúpení“) podpísanej v Aténach 16. apríla 2003 a ratifikovanej Poľskou republikou 23. júla 2003 stanovuje:

„Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 2, sú orgány únie oprávnené prijať pred pristúpením opatrenia uvedené [v článku 41 Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. EÚ L 236, 2003, s. 33, ďalej len ‚akt o pristúpení z roku 2003‘), ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o pristúpení]. Tieto opatrenia nadobudnú platnosť a účinnosť iba za podmienky a ku dňu nadobudnutia platnosti [Zmluvy o pristúpení].“

3

Podľa článku 41 aktu o pristúpení z roku 2003:

„Ak sú v nových členských štátoch na uľahčenie prechodu zo súčasného režimu na režim vyplývajúci z uplatňovania spoločnej poľnohospodárskej politiky podľa podmienok uvedených v [akte o pristúpení z roku 2003] potrebné prechodné opatrenia, prijme Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 42 odseku 2 nariadenia Rady (ES) č. 1260/2001 [z 19. júna 2001] o spoločnej organizácii trhu v sektore cukru [(Ú. v. ES L 178, s. 1; Mim. vyd. 03/033, s. 17)] alebo v zodpovedajúcich článkoch ostatných nariadení o spoločnej organizácii poľnohospodárskych trhov alebo v súlade s postupmi výboru, ako sú ustanovené v príslušných právnych predpisoch. Prechodné opatrenia uvedené v tomto článku môžu byť prijaté počas obdobia troch rokov nasledujúcich po dni pristúpenia a ich uplatňovanie bude obmedzené na toto obdobie. Rada môže na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom jednomyseľne rozhodnúť o predĺžení tohto obdobia.

…“

4

Kapitola 4 prílohy aktu o pristúpení nazvaná „Poľnohospodárstvo“, ktorá sa týka zoznamu uvedeného v článku 22 tohto aktu, v bodoch 1 a 2 stanovuje:

„1.   Verejné zásoby, ktoré udržujú nové členské štáty ku dňu pristúpenia a ktoré sú výsledkom ich politiky na podporu trhu, budú prevzaté spoločenstvom v hodnote vyplývajúcej z uplatnenia článku 8 nariadenia Rady (EHS) č. 1883/78 [z 2. augusta 1978], ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá pre financovanie intervencií oddelením záruk Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu [(Ú. v. ES L 216, s. 1; Mim. vyd. 03/003, s. 266)]. Uvedené zásoby budú prevzaté iba za podmienky, že verejné intervenčné opatrenia vo vzťahu k dotknutým výrobkom sú ustanovené v právnych predpisoch spoločenstva a tieto zásoby spĺňajú požiadavky spoločenstva na intervencie.

2.   Všetky zásoby, verejné aj súkromné, ktoré sú ku dňu pristúpenia vo voľnom obehu na území nového členského štátu a ktoré presahujú množstvo, ktoré možno považovať za obvyklý prenos zásob, musia byť odstránené na náklady nových členských štátov.“

5

Kapitola 5 nazvaná „Colná únia“ uvedenej prílohy stanovuje:

„…

Nariadenie [Rady] (EHS) č. 2913/92 [z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307)] a nariadenie [Komisie] (EHS) č. 2454/93 [z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 (Ú. v. ES L 253, s. 1; Mim. vyd. 02/006, s. 3)] sa vzťahuj[ú] na nové členské štáty pri súčasnom uplatnení týchto osobitných ustanovení:

…“

6

Dňa 14. januára 2004 Komisia prijala nariadenie č. 60/2004, ktorým sa v zásade v sektore cukru zavádza, pokiaľ ide o prejednávaný spor, najmä systém poplatkov za niektoré poľnohospodárske výrobky prostredníctvom prechodných výnimiek z pravidiel Spoločenstva, ktoré by sa inak uplatňovali.

7

Článok 5 uvedeného nariadenia preto stanovuje:

„Dočasný režim

1.   Odlišne od kapitoly 5 prílohy IV k Aktu o pristúpení [z roku 2003] a od článkov 20 a 214 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92, podliehajú výrobky patriace pod číselné znaky KN 1701, 1702, 1704, 1904, 1905, 2006, 2007, 2009, 21011292, 21012092, 2105 a 2202, okrem tých, ktoré sú vymenované v článku 4 ods. 5 nariadenia Komisie (ES) č. 1972/2003 [z 10. novembra 2003 o prechodných opatrenia prijatých v súvislosti s pristúpením Českej republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Slovinska a Slovenska s ohľadom na obchod s poľnohospodárskymi výrobkami (Ú. v. EÚ L 293, s. 3; Mim. vyd. 03/40, s. 474)], dovoznej colnej sadzbe erga omnes vrátane akéhokoľvek dodatočného dovozného cla uplatniteľného v deň uvoľnenia do režimu voľného obehu, a to za predpokladu, že:

Prvý pododsek sa neuplatní na výrobky, s výnimkou rafinovaného cukru C z cukrovej repy, izoglukózového sirupu C a inulínového sirupu C, ktoré patria pod jednotlivé číselné znaky KN 17019910, 17019990, 17023010, 17024010, 17026010, 17029030, 17026080 a 17029080, vyvezené zo spoločenstva pätnástich krajín, ak dovozca preukáže, že v krajine vývozu sa nežiadali vývozné náhrady za tieto výrobky. Na žiadosť dovozcu vývozca zabezpečí, aby príslušný orgán na vývoznom vyhlásení potvrdil, že v krajine vývozu sa za výrobky nežiadala vývozná náhrada.

2.   Odlišne od kapitoly 5 prílohy IV k Aktu o pristúpení [z roku 2003] a od článkov 20 a 214 nariadenia Rady (ES) č. 2913/92 výrobky patriace pod číselné znaky KN 1701, 1702, 1704, 1904, 1905, 2006, 2007, 2009, 21011292, 21012092, 2105 a 2202 okrem tých, ktoré sú vymenované v článku 4 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1972/2003, ktoré prichádzajú z tretích krajín, podliehajú dovoznému clu vrátane akéhokoľvek dodatkového dovozného cla uplatniteľného v deň uvoľnenia do režimu voľného obehu, a to za predpokladu, že:

8

Podľa článku 6 nariadenia č. 60/2004:

„Nadmerné zásoby

1.   Komisia určí pre každý nový členský štát najneskôr do 31. októbra 2004, v súlade s postupom uvedeným v článku 42 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1260/2001, množstvo cukru v nezmenenom stave alebo vo forme spracovaných výrobkov, izoglukózy a fruktózy, ktoré presahuje množstvo považované dňa 1. mája 2004 za bežnú zásobu prenášanú do nasledujúceho obdobia a ktoré musí byť odstránené z trhu na náklady nových členských štátov.

Na stanovenie tohto nadbytočného množstva sa zoberie do úvahy najmä vývoj počas roku, ktorý predchádza pristúpeniu, v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, pokiaľ ide o:

2.   Príslušné nové členské štáty zabezpečia, aby sa najneskôr do 30. apríla 2005 bez intervencie spoločenstva stiahlo z trhu množstvo cukru alebo izoglukózy, ktoré sa rovná nadbytočnému množstvu uvedenému v odseku 1:

3.   Na uplatňovanie odseku 2 majú príslušné orgány nových členských štátov 1. mája 2004 k dispozícii systém na identifikáciu obchodovaných alebo vyrobených nadbytočných množstiev cukru v nezmenenom stave alebo vo forme spracovaných výrobkov, izoglukózy a fruktózy na úrovni príslušných hlavných prevádzkovateľov. …

Nové členské štáty uplatnia tento systém, aby prinútili príslušných prevádzkovateľov k tomu, že na vlastné náklady stiahnu z trhu ekvivalentné množstvo cukru alebo izoglukózy z ich zistených jednotlivých nadmerných množstiev. Príslušní prevádzkovatelia musia novým členským štátom poskytnúť uspokojivý dôkaz o tom, že výrobky sa stiahli z trhu najneskôr do 30. apríla 2005.

Ak sa takýto dôkaz neposkytne, vyúčtuje nový členský štát čiastku, ktorá sa rovná príslušnému množstvu vynásobenému najvyššími dovoznými poplatkami uplatniteľnými na príslušný výrobok počas obdobia od 1. mája 2004 do 30. apríla 2005 zvýšenú o 1,21 EUR/100 kg ekvivalentu bieleho cukru alebo sušiny.

Čiastka uvedená v treťom pododseku sa pripíše k dobru k národnému rozpočtu nového členského štátu.

…“

9

Podľa článku 9 nariadenia č. 60/2004:

„Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. mája 2004 s podmienkou nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení…“

10

Návrhom doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 28. júna 2004 Poľská republika na základe článku 230 ES podala žalobu o neplatnosť článku 5, článku 6 ods. 1 až 3, článku 7 ods. 1 a článku 8 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 60/2004.

11

Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe tvrdí, že táto žaloba bola podaná po uplynutí lehoty.

12

Súd prvého stupňa, ktorý rozhodoval v rozšírenom rozhodovacom zložení, napadnutým uznesením vyhlásil uvedenú žalobu za neprípustnú.

13

Súd prvého stupňa po tom, ako konštatoval, že dvojmesačnú lehotu na podanie žaloby stanovenú v článku 230 piatom odseku ES treba počítať odo dňa uverejnenia nariadenia č. 60/2004 v Úradnom vestníku Európskej únie, a to od 15. januára 2004, po zohľadnení rôznych procesných lehôt rozhodol, že celková lehota na podanie žaloby o neplatnosť proti nariadeniu č. 60/2004 uplynula 8. apríla 2004 o polnoci.

14

Vzhľadom na to, že žaloba Poľskej republiky bola podaná 28. júna 2004, Súd prvého stupňa ju vyhlásil za oneskorenú.

15

Táto žaloba bola preto zamietnutá.

16

Poľská republika svojím odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor zrušil napadnuté uznesenie.

17

Európska komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a zaviazal Poľskú republiku na náhradu trov konania.

18

Poľská republika na podporu svojho odvolania proti napadnutému uzneseniu uvádza päť odvolacích dôvodov. Tieto odvolacie dôvody sa zakladajú po prvé na neúplnom uverejnení nariadenia č. 60/2004, po druhé na nesprávnom výklade článku 230 štvrtého odseku ES, po tretie na porušení základných zásad spoločenstva práva a zásady účinnej súdnej ochrany, po štvrté na porušení zásad solidarity a dobrej viery, ako aj pravidiel konania a po piate na nedostatku odôvodnenia.

19

V prvom rade treba preskúmať tretí odvolací dôvod založený na porušení základných zásad spoločenstva práva a zásady účinnej súdnej ochrany.

20

Poľská republika tvrdí, že Súd prvého stupňa tým, že vyhlásil jej žalobu o neplatnosť za neprípustnú, pozbavil nové členské štáty práva predložiť ustanovenia nariadenia č. 60/2004 na súdne preskúmanie na základe článku 230 druhého odseku ES napriek tomu, že toto nariadenie im bolo adresované ako členským štátom.

21

Poľská republika s poukázaním na skutočnosť, že striktné uplatnenie právnej úpravy Spoločenstva týkajúcej sa procesných lehôt zodpovedá požiadavke právnej istoty a potrebe vyhnúť sa akejkoľvek diskriminácii alebo akémukoľvek svojvoľnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti, sa však domnieva, že takéto uplatnenie nemôže odôvodniť nerovnosť v oblasti súdnej ochrany, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že nové členské štáty nemôžu napadnúť zákonnosť nariadenia č. 60/2004 na základe ich postavenia členských štátov, hoci sa ich toto nariadenie osobitne dotýka.

22

Na podporu svojho odvolacieho dôvodu sa Poľská republika na jednej strane opiera o rozsudok z 23. apríla 1986, Les Verts/Parlament (294/83, Zb. s. 1339, bod 23), z ktorého vyplýva, že Európske hospodárske spoločenstvo je spoločenstvom práva, pretože tak akty jeho členských štátov, ako aj jeho inštitúcií podliehajú preskúmaniu ich súladu so základnou ústavnou listinou, ktorou je Zmluva o ES. Na druhej strane Poľská republika na záver odkazuje na návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Poiares Maduro vo veci, v ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom z 23. októbra 2007, Poľsko/Komisia (C-273/04, Zb. s. I-8925, bod 50), s tvrdením, že Súd prvého stupňa zjavne porušil základné zásady spoločnosti práva a zásadu účinnej súdnej ochrany.

23

Komisia tvrdí, že Súd prvého stupňa tým, že zamietol žalobu podanú po uplynutí lehoty ako neprípustnú, neporušil ani zásadu účinnej súdnej ochrany, ani základné zásady spoločenstva práva. Navyše, na rozdiel od tvrdení Poľskej republiky, skutočnosť, že tento štát nadobudnutím platnosti Zmluvy o pristúpení, ako aj aktu o pristúpení z roku 2003 po štatúte žalobcu nadobudol postavenie privilegovaného žalobcu, neumožňuje odchýliť sa od zásady, podľa ktorej sa procesné lehoty musia uplatňovať striktne.

24

Poľská republika týmto odvolacím dôvodom Súdu prvého stupňa vytýka, že odmietol jej tvrdenie, podľa ktorého nariadenie č. 60/2004 bolo adresované všetkým členským štátom, vrátane Poľskej republiky, takže ho mohla napadnúť aj v postavení žalobcu na základe článku 230 druhého odseku ES.

25

V tejto súvislosti Súd prvého stupňa v bode 54 napadnutého uznesenia v prvom rade uviedol, že hoci akt o pristúpení z roku 2003 osobitne pre inštitúcie Spoločenstva upravuje možnosť prijať určité opatrenia medzi dňom podpísania tohto aktu a dňom pristúpenia nových členských štátov, uvedený akt nestanovuje nijakú výnimku zo systému preskúmania zákonnosti aktov Spoločenstva.

26

Súd prvého stupňa ďalej v bode 55 tohto uznesenia s odvolaním sa na rozsudok z 15. januára 1987, Misset/Rada (152/85, Zb. s. 223, bod 11), pripomenul, že právna úprava Spoločenstva týkajúca sa procesných lehôt sa uplatňuje striktne.

27

Súd prvého stupňa napokon v bode 56 uvedeného uznesenia konštatoval, že „ak treba tvrdenie Poľskej republiky chápať v tom zmysle, že považovala za potrebné vyčkať na postavenie členského štátu, aby mohla podať svoju žalobu, je potrebné zdôrazniť, že lehota na podanie žaloby stanovená v článku 230 ES je všeobecne uplatniteľná“, a že „nevyžadovala, pokiaľ ide o Poľskú republiku, aby mala postavenie členského štátu“. Súd prvého stupňa dodal, že „táto lehota na podanie žaloby sa na ňu v každom prípade uplatň[ovala], pretože je právnickou osobou“.

28

Na to, aby bolo možné zodpovedať otázku, či Poľská republika mohla právoplatným spôsobom napadnúť nariadenie č. 60/2004 ako žalobca na základe článku 230 druhého odseku ES, treba pripomenúť, že článok 2 ods. 3 Zmluvy o pristúpení výslovne priznáva inštitúciám Únie možnosť prijať niektoré opatrenia ešte pred pristúpením.

29

Medzi týmito opatreniami sa nachádza najmä článok 41 aktu o pristúpení z roku 2003, podľa ktorého je Komisia oprávnená prijať akékoľvek prechodné ustanovenia potrebné na uľahčenie prechodu zo súčasného režimu nových členských štátov na režim vyplývajúci z uplatňovania spoločnej poľnohospodárskej politiky.

30

Nariadenie č. 60/2004 bolo prijaté na základe tohto článku a, ako uviedol generálny advokát v bode 27 svojich návrhov, je súčasťou aktov, ktorých prijatie je podmienené pristúpením.

31

Keďže bolo nariadenie č. 60/2004 prijaté medzi dňom podpísania Zmluvy o pristúpení, ako aj aktu o pristúpení z roku 2003 a ich dňom nadobudnutia platnosti, odlišuje sa od ostatných právnych predpisov vyplývajúcich z acquis communautaire, ktoré už boli v čase podpísania uvedenej Zmluvy o pristúpení a uvedeného aktu o pristúpení v platnosti.

32

Navyše napriek skutočnosti, že nariadenie č. 60/2004 bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie pred pristúpením nových členských štátov, je nepopierateľné, že opatrenia prijaté týmto nariadením sa predovšetkým vzťahovali na tieto nové členské štáty od okamihu ich pristúpenia k Únii. Uvedené nariadenie v súlade s článkom 9 tak nadobudlo účinnosť len dňom nadobudnutia platnosti a pod podmienkou nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení.

33

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ako to uviedol aj generálny advokát v bodoch 39 a 40 svojich návrhov, že ustanovenia nariadenia č. 60/2004 sa na nové členské štáty vzťahovali len od okamihu ich pristúpenia, keď nadobudli postavenie členských štátov, a že na základe tohto postavenia boli uvedené štáty oprávnené napadnúť tieto ustanovenia.

34

V prejednávanej veci je zrejmé, že vzhľadom na deň uverejnenia nariadenia č. 60/2004 v Úradnom vestníku Európskej únie, ktorým je 15. január 2004, dvojmesačná lehota na podanie žaloby stanovená v článku 230 ES uplynula predtým, než Poľská republika nadobudla v deň svojho pristúpenia k Únii, a to 1. mája 2004, postavenie členského štátu.

35

Nové členské štáty teda nemali možnosť v postavení žalobcov podľa článku 230 druhého odseku ES podať v stanovenej lehote žaloby proti aktom prijatým na základe článku 2 ods. 3 Zmluvy o pristúpení.

36

Treba pritom pripomenúť, že Únia je úniou práva, v ktorej jej inštitúcie podliehajú preskúmaniu súladu ich aktov najmä so Zmluvou a všeobecnými zásadami práva (pozri rozsudky z 3. septembra 2008, Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia, C-402/05 P a C-415/05 P, Zb. s. I-6351, bod 281, a z 29. júna 2010, E a F, C-550/09, Zb. s. I-6213, bod 44).

37

Tieto zásady predstavujú samotný základ tejto únie a ich dodržiavanie vyžaduje, ako to navyše výslovne stanovuje článok 4 ods. 2 ZEÚ, aby sa s novými členskými štátmi zaobchádzalo rovnakým spôsobom ako so starými členskými štátmi.

38

Nové členské štáty musia teda mať právo na podanie žaloby ako žalobcovia na základe článku 230 druhého odseku ES voči všetkým aktom, ktoré boli tak ako akt napadnutý vo veci samej prijaté na základe článku 2 ods. 3 Zmluvy o pristúpení a ktoré sa ich dotýkajú vzhľadom na ich postavenie členského štátu.

39

Keďže toto postavenie nové členské štáty nadobudli iba v deň nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení, ako aj aktu o pristúpení z roku 2003, treba uviesť, že pokiaľ ide o tieto členské štáty, lehota na podanie žaloby uvedená v článku 230 piateho odseku ES v súvislosti s aktmi, akým je aj dotknutý akt vo veci samej, začala plynúť až od tohto dňa, a síce, v tejto veci, od 1. mája 2004.

40

Súd prvého stupňa teda aj napriek osobitnému kontextu tejto veci nesprávne rozhodol, že podanie žaloby podľa článku 230 ES si v prípade Poľskej republiky nevyžadovalo, aby mala postavenie členského štátu, na základe čoho dospel k záveru, že žaloba podaná týmto členským štátom 28. júna 2004 proti nariadeniu č. 60/2004 bola oneskorená, a preto neprípustná.

41

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že tretí odvolací dôvod treba považovať za dôvodný.

42

Napadnuté uznesenie sa musí preto zrušiť, pričom nie je potrebné rozhodnúť o štyroch odvolacích dôvodoch uvedených Poľskou republikou.

43

Keďže Súdny dvor v tomto štádiu konania nemôže vecne rozhodnúť o žalobe podanej Poľskou republikou, je opodstatnené vrátiť vec Všeobecnému súdu v súlade s článkom 61 Štatútu Súdneho dvora a nariadiť, že o trovách konania sa rozhodne v konaní o veci samej.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol: