Vec C‑276/09

Everything Everywhere Ltd, predtým T‑Mobile (UK) Ltd,

proti

Commissioners for Her Majesty’s Revenue and Customs

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division]

„Šiesta smernica o DPH – Oslobodenie – Článok 13 B písm. d) body 1 a 3 – Sprostredkovanie úverov – Plnenia týkajúce sa platieb a prevodov – Existencia dvoch odlišných poskytovaných služieb alebo jedinej poskytovanej služby – Dodatočné poplatky účtované pri využití niektorých spôsobov platby za mobilné telefónne služby“

Abstrakt rozsudku

Daňové ustanovenia – Harmonizácia právnych predpisov – Dane z obratu – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Poskytovanie služieb – Plnenia skladajúce sa z viacerých prvkov

[Smernica Rady 77/388, článok 2 bod 1 a článok 13 B písm. d) body 1 a 3]

Dodatočné poplatky, ktoré poskytovateľ telekomunikačných služieb účtuje svojim zákazníkom v prípade, že za uvedené služby neplatia systémom „Direct Debit“ alebo prevodom prostredníctvom Bankers’ Automated Clearing System (BACS), ale kreditnou kartou, platobnou kartou, šekom alebo v hotovosti pri bankovej priehradke, alebo pri priehradke zástupcu povereného prijímaním platieb pre poskytovateľa služieb, nepredstavujú na účely výberu dane z pridanej hodnoty protihodnotu za poskytovanie služieb, ktoré sú odlišné a nezávislé od hlavných služieb, čiže telekomunikačných služieb.

Taká činnosť, ktorú by zákazníci bez používania telekomunikačných služieb nemohli využiť, totiž z pohľadu zákazníkov neposkytuje nič, čo by bolo nezávislé od dotknutých telekomunikačných služieb.

Plnenie však musí byť považované za vedľajšie vo vzťahu k hlavnému plneniu, ak samo osebe nie je pre zákazníkov cieľom, ale je iba prostriedkom lepšieho využitia hlavného plnenia poskytovateľa služby.

(pozri body 25, 27, 32 a výrok)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

z 2. decembra 2010 (*)

„Šiesta smernica o DPH – Oslobodenie – Článok 13 B písm. d) body 1 a 3 – Sprostredkovanie úverov – Plnenia týkajúce sa platieb a prevodov – Existencia dvoch odlišných poskytovaných služieb alebo jedinej poskytovanej služby – Dodatočné poplatky účtované pri využití niektorých spôsobov platby za mobilné telefónne služby“

Vo veci C‑276/09,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division (Spojené kráľovstvo) z 8. apríla 2009 a doručený Súdnemu dvoru 20. júla 2009, ktorý súvisí s konaním:

Everything Everywhere Ltd, predtým T‑Mobile (UK) Ltd,

proti

Commissioners for Her Majesty’s Revenue and Customs,

SÚDNY DVOR (tretia komora),

v zložení: predseda tretej komory K. Lenaerts, sudcovia R. Silva de Lapuerta, G. Arestis, J. Malenovský a T. von Danwitz (spravodajca),

generálny advokát: P. Cruz Villalón,

tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 30. septembra 2010,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        Everything Everywhere Ltd, predtým T‑Mobile (UK) Ltd, v zastúpení: J. Peacock, QC, a M. Angiolini, barrister,

–        vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: H. Walker, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci R. Hill, barrister,

–        helénska vláda, v zastúpení: S. Spyropoulos, M. Germani, V. Karra, splnomocnení zástupcovia,

–        Írsko, v zastúpení: D. O’Hagan, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci B. Doherty, barrister,

–        Európska komisia, v zastúpení: R. Lyal a M. Afonso, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 13 B písm. d) bodov 1 a 3 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23, ďalej len „šiesta smernica“), ktorý stanovuje, že od dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) je oslobodené najmä sprostredkovanie úverov, ako aj plnenia týkajúce sa platieb a prevodov.

2        Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi spoločnosťou Everything Everywhere Ltd, predtým T‑Mobile (UK) Ltd (ďalej len „Everything Everywhere“) a Commissioners for Her Majesty’s Revenue and Customs (ďalej len „Commissioners“) v súvislosti s režimom DPH vzťahujúcim sa na poplatky, ktoré Everything Everywhere účtovala svojim zákazníkom, ak si zvolili istý spôsob uhrádzania svojich mesačných faktúr.

 Právny rámec

 Právna úprava Únie

3        Podľa článku 2 bodu 1 šiestej smernice podlieha DPH „dodávka tovaru alebo služieb za úhradu [za protihodnotu – neoficiálny preklad] v rámci územia štátu osobou podliehajúcou dani [zdaniteľnou osobou – neoficiálny preklad]“.

4        Článok 13 B šiestej smernice nazvaný „Iné oslobodenia od dane“ stanovuje:

„Bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia spoločenstva, platí, že členské štáty oslobodia od dane nasledujúce položky za podmienok, ktoré stanovia na účely zabezpečenia správnej a jednoznačnej aplikácie oslobodení od dane a na účely ochrany pred možnými daňovými únikmi, pred neplatením daní a pred ich zneužívaním:

…

d)      nasledujúce plnenia:

1.      poskytovanie a sprostredkovanie úverov a správa úverov osobou, ktorá ich poskytla;

…

3.      plnenia vrátane sprostredkovania týkajúce sa vkladov a bežných účtov, platieb, prevodov, dlhov, šekov a iných prevoditeľných dokumentov, ale nie inkasovania a skupovania dlhov,

…“

 Vnútroštátna právna úprava

5        Oslobodenie od dane upravené v článku 13 B písm. d) bodoch 1 a 3 šiestej smernice bolo v Spojenom kráľovstve prebraté do položky 1 a 5 skupiny 5 prílohy 9 zákona o dani z pridanej hodnoty z roku 1994 (Value Added Tax Act 1994), v zmysle ktorého sa od DPH oslobodzuje:

„1.      vydanie, prevod alebo prijatie peňazí, akéhokoľvek cenného papieru predstavujúceho peniaze alebo akejkoľvek poukážky alebo príkazu na platbu, ako aj akákoľvek transakcia týkajúca sa peňazí alebo podobných prostriedkov;

…

5.      poskytnutie služieb sprostredkovania týkajúcich sa transakcií uvedených v položkách 1, 2, 3, 4 alebo 6 (bez ohľadu na to, či je nakoniec takáto transakcia uzavretá) osobou vystupujúcou v postavení sprostredkovateľa.“

6        Poznámky 5 až 5B skupiny 5 prílohy 9 zákona z roku 1994 o DPH stanovujú:

„5.      Na účely položky 5 spočívajú ‚služby sprostredkovania‘ v tom, že s cieľom poskytnúť finančné služby sa zabezpečí nadviazanie kontaktu medzi:

a)      osobami, ktoré vyhľadávajú alebo by mohli vyhľadávať finančné služby, a

b)      osobami, ktoré poskytujú finančné služby,

spolu (v prípade finančných služieb, ktoré patria pod položky 1, 2, 3 alebo 4) s vykonaním prípravných prác k uzavretiu zmlúv o poskytnutí týchto finančných služieb, ale nezahŕňajú poskytnutie akéhokoľvek prieskumu trhu, návrh výrobku, reklamné činnosti, propagačné alebo podobné služby, alebo zber, overovanie a poskytovanie informácií týkajúcich sa takýchto činností.

5A      Na účely položky 5 osoba ‚vystupuje v postavení sprostredkovateľa‘, kedykoľvek, keď koná ako sprostredkovateľ alebo jeden zo sprostredkovateľov medzi

a)      osobou, ktorá poskytuje finančné služby, a

b)      osobou, ktorá vyhľadáva alebo by mohla vyhľadávať finančné služby,

…

5B      Na účely poznámok 5 a 5A znamenajú ‚finančné služby‘ vykonávanie akejkoľvek transakcie, ktorá patrí pod položky 1, 2, 3, 4 alebo 6.“

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

7        Everything Everywhere je spoločnosť, ktorá vyvíja činnosť v sektore telekomunikácií a poskytuje mobilné telefónne služby. Zákazníci môžu za tieto služby zaplatiť vopred, a to pripísaním finančných prostriedkov na svoj zákaznícky účet, alebo na konci fakturačného obdobia. V druhom z uvedených prípadov zasiela Everything Everywhere svojim zákazníkom každý mesiac faktúru, ktorú môžu uhradiť rôznymi spôsobmi. Môžu si vybrať z týchto možností:

–        inkaso na základe systému „Direct Debit“,

–        bankový prevod prostredníctvom Bankers’ Automated Clearing System [automatický medzibankový systém spracovania platieb (BACS)] (ďalej len „prevod BACS“)

–        platba platobnou alebo kreditnou kartou, prostredníctvom telefónu alebo internetu,

–        platba prostredníctvom tretej strany v postavení zástupcu povereného prijímaním platieb, napr. pri poštovej priehradke („Post Office“),

–        platba šekom zaslaným poštou alebo

–        platba pri priehradke na pobočke banky Everything Everywhere, teda banky HSBC Bank Plc, alebo inej banky, v prospech bankového účtu Everything Everywhere.

8        Ak sa zákazník rozhodne zaplatiť faktúru systémom „Direct Debit“ alebo prevodom BACS, Everything Everywhere mu za to neúčtuje nijaké dodatočné poplatky.

9        Inkaso na základe systému „Direct Debit“ predpokladá poskytnutie „Direct debit mandate“ čiže trvalého príkazu zákazníka svojej banke, aby vykonávala platby na požiadanie Everything Everywhere. Na tomto základe sa uvedená spoločnosť v prípade každej splatnej platby snaží od uvedenej banky získať prostredníctvom BACS prevod sumy, ktorú jej zákazník dlží. Prevod BACS sa uskutoční vždy na základe iniciatívy zákazníka, ktorý dá svojej banke príkaz previesť určitú sumu zo svojho účtu na účet Everything Everywhere.

10      Naopak v prípade niektorej z iných metód platby uvedených v bode 7 tohto rozsudku sa účtuje v nasledujúcom mesiaci dodatočný poplatok 3 GBP, ktorý Everything Everywhere označuje ako „separate payment handling charge“ (osobitný poplatok za spracovanie platby, ďalej len „SPHC“).

11      SPHC je teda účtovaný zákazníkovi, ktorý platí platobnou alebo kreditnou kartou a spúšťa tak telefonicky alebo internetom informatický proces vedúci k prevodu splatnej sumy z banky, ktorá vystavila kartu, na účet Everything Everywhere. To isté platí v prípade platby v hotovosti buď pri priehradke v banke, alebo pri priehradke zástupcu povereného prijímaním platieb, najmä pošty, s ktorým Everything Everywhere uzavrela dohodu o prijímaní takýchto platieb v jej mene. Everything Everywhere účtuje SPHC aj zákazníkom, ktorí za mobilné telefonické služby platia šekom, a to buď tak, že šek predložia pri priehradke v banke podľa vlastného výberu, alebo tak, že ho zašlú do banky spoločnosti Everything Everywhere prostredníctvom obálky s predtlačenou adresou tejto banky.

12      SPHC je upravený v obchodných podmienkach spoločnosti Everything Everywhere. Je uvedené v brožúrke Everything Everywhere, v ktorej táto spoločnosť uvádza svoje tarify, a tiež na jej webovej stránke. Približne 28 % zákazníkov spoločnosti Everything Everywhere platí inak ako systémom „Direct Debit“ alebo prevodom BACS, a preto musí platiť SPHC.

13      SPHC sa neuplatňuje na zákazníkov, ktorí platia vopred za všetky mobilné telefónne služby, ani na zákazníkov, ktorí sú podnikateľmi.

14      Everything Everywhere sa domnieva, že SPHC sa má považovať za protiplnenie za službu spracovania platieb uskutočnenú za protihodnotu, a preto má byť oslobodený od DPH podľa článku 13 B písm. d) šiestej smernice. V auguste 2005 Everything Everywhere podala žiadosť týkajúcu sa sumy 4 063 228,08 GBP, ktorá predstavuje preplatok dane na výstupe za obdobie od augusta 2003 do júla 2005, týkajúcej sa SPHC. Commissioners túto žiadosť zamietli. Everything Everywhere proti tomuto zamietnutiu podala žalobu na VAT and Duties Tribunal, ktorý potvrdil rozhodnutie Commissioners a dospel k záveru, že SPHC je podriadený DPH.

15      Everything Everywhere sa proti rozhodnutiu VAT and Duties Tribunal odvolala na vnútroštátny súd. Podľa tohto súdu sa spor v podstate týka otázky, či SPHC predstavuje protihodnotu za poskytnutie služby, ktorá sa odlišuje od poskytnutia telekomunikačných služieb a spadá do pôsobnosti oslobodení uvedených v článku 13 B písm. d) bodoch 1 alebo 3 šiestej smernice.

16      Vnútroštátny súd poukazuje najmä na to, že účastníci konania vo veci samej uznali, že Súdny dvor už článok 13 B písm. d) bod 3 šiestej smernice vykladal v rozsudku z 5. júna 1997, SDC (C‑2/95, Zb. s. I‑3017), a to najmä v jeho bodoch 53 a 66, pričom konštatoval, že v prípade „plnenia týkajúceho sa prevodov“ musia poskytnuté služby viesť k prevodu finančných prostriedkov a vyvolávať zmeny právnej a finančnej situácie. Účastníci konania sa však rozchádzajú v otázke výkladu tohto konštatovania.

17      High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division, dospel k záveru, že rozhodnutie v tomto spore závisí od výkladu práva Únie, a rozhodol sa prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

„1.      Aká je povaha oslobodenej služby, ktorá môže ‚viesť k prevodu finančných prostriedkov a vyvolávať zmeny právnej a finančnej situácie‘? Osobitne:

a)      Vzťahuje sa oslobodenie od dane na služby, ktoré by za iných okolností nemuseli byť poskytnuté peňažnými ústavmi uskutočňujúcimi i) odpísanie prostriedkov z jedného účtu; ii) pripísanie týchto prostriedkov na iný účet, alebo iii) sprostredkovanie medzi úkonmi i) a ii)?

b)      Vzťahuje sa oslobodenie od dane na služby, ktoré nezahŕňajú plnenie úloh spočívajúcich v odpísaní prostriedkov z jedného účtu a pripísaní týchto prostriedkov na iný účet, ale ak dôjde k prevodu finančných prostriedkov, je možné domnievať sa, že boli príčinou tohto prevodu?

2.      Vzťahuje sa oslobodenie od dane podľa článku 13 B písm. d) bodu 3 šiestej smernice pre ,plnenia… týkajúce sa… platieb [alebo] prevodov‘ na služby získania a spracovania platieb kreditnými a platobnými kartami, ako sú služby vykonávané zdaniteľnou osobou v tomto prípade? Patria tieto služby do pôsobnosti článku 13 B písm. d) bodu 3 [šiestej smernice], najmä ak zaslanie súborov o úhradách na konci každého dňa zdaniteľnou osobou spôsobuje automatické odpísanie z účtu zákazníka a pripísanie na účet zdaniteľnej osoby?

3.      Závisí odpoveď na otázku 2 od toho, či zdaniteľná osoba získava autorizačné kódy na vykonávaný prevod sama, alebo tieto kódy získava prostredníctvom svojej banky?

4.      Vzťahuje sa oslobodenie od dane podľa článku 13 B písm. d) bodu 1 šiestej smernice pre ,sprostredkovanie úverov‘ na služby, ako sú služby poskytované v prejednávanej veci zdaniteľnou osobou vo vzťahu k platbám kreditnou kartou, pričom v dôsledku týchto služieb je z účtu kreditnej karty zákazníka odpísaná ďalšia suma?

5.      Vzťahuje sa oslobodenie od dane pre ,plnenia… týkajúce sa… platieb [alebo] prevodov‘ na služby prijatia a spracovania platieb vykonaných prostredníctvom zástupcov, ktorí sú tretími stranami, ako sú služby, ktoré v prejednávanej veci ponúka zdaniteľná osoba (prostredníctvom Post Office a PayPoint)?

6.      Vzťahuje sa oslobodenie od dane pre ,plnenia… týkajúce sa… platieb [alebo] prevodov‘ na služby získania a spracovania platieb vykonaných šekom zaslaným zdaniteľnej osobe alebo jej zástupcovi, pričom tieto platby musia byť spracované zdaniteľnou osobou a jej bankou?

7.      Vzťahuje sa oslobodenie od dane pre ,plnenia… týkajúce… sa platieb [alebo] prevodov‘ na služby, ako sú služby poskytované v prejednávanej veci zdaniteľnou osobou a spočívajúce v získaní a spracovaní platieb vykonaných pri bankovej prepážke prostredníctvom bankového systému v prospech bankového účtu zdaniteľnej osoby?

8.      Ktoré osobitné faktory je potrebné zohľadniť pri rozhodovaní, či poplatok (ako je poplatok za spracovanie platby v prejednávanej veci), ktorý zdaniteľná osoba účtuje svojmu zákazníkovi vzhľadom na jeho rozhodnutie vykonať platbu osobitnou platobnou metódou a ktorý je individuálne identifikovaný v zmluvnom dokumente a oddelene uvedený pod samostatnou položkou vo faktúrach vystavených pre zákazníkov, je na účely DPH samostatným plnením?“

 O prejudiciálnych otázkach

18      Svojimi otázkami sa vnútroštátny súd v podstate pýta, po prvé, či SPHC predstavuje protihodnotu za poskytovanie služieb poskytnutých spoločnosťou Everything Everywhere svojim zákazníkom, ktorá spadá do pôsobnosti oslobodení od DPH uvedených v článku 13 B písm. d) bode 1 šiestej smernice (štvrtá otázka) alebo v článku 13 B písm. d) bode 3 (prvá až tretia a piata až siedma otázka) a po druhé, či je uvedené poskytovanie služieb odlišné od poskytovanie mobilných telefónnych služieb.

19      Vzhľadom na to, že v prípade, že by neexistovalo poskytovanie služieb, ktoré je odlišné od poskytovania mobilných telefónnych služieb, SPHC by bol predmetom rovnakého daňového zaobchádzania ako platby za tieto služby (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. februára 1999, CPP, C‑349/96, Zb. s. I‑973, bod 32, a z 21. júna 2007, Ludwig, C‑453/05, Zb. s. I‑5083, bod 20), je potrebné najprv preskúmať ôsmu otázku.

 O ôsmej otázke

20      Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta či dodatočné poplatky, ktoré poskytovateľ telekomunikačných služieb účtuje svojim zákazníkom v prípade, že používajú určitý spôsob platby, predstavujú na účely výberu DPH a najmä na účely ustanovení o oslobodeniach upravených v šiestej smernici, protihodnotu za poskytovanie služby spracovania platieb, ktorú uvedený poskytovateľ poskytuje svojim zákazníkom a ktorá sa má považovať za službu odlišnú od poskytovania telekomunikačných služieb.

21      Z článku 2 šiestej smernice vyplýva, že každé plnenie má byť za normálnych okolností považované za odlišné a nezávislé (pozri najmä rozsudky CPP, už citovaný, bod 29; z 29. marca 2007, Aktiebolaget NN, C‑111/05, Zb. s. I‑2697, bod 22, a z 19. novembra 2009, Don Bosco Onroerend Goed, C‑461/08, Zb. s. I‑11079, bod 35).

22      Operácia pozostávajúca z hospodárskeho hľadiska z jediného plnenia však nesmie byť umelo členená, aby sa nezmenila funkčnosť systému DPH (pozri najmä rozsudky CPP, už citovaný, bod 29; Aktiebolaget NN, už citovaný, bod 22, a z 22. októbra 2009, Swiss Re Germany Holding, C‑242/08, Zb. s. I‑10099, bod 51).

23      Okrem toho za určitých okolností viaceré formálne odlišné plnenia, ktoré môžu byť poskytnuté oddelene, a tak osobitne viesť buď k zdaneniu, alebo k oslobodeniu od dane, sa musia, ak nie sú nezávislé, považovať za jedno plnenie (pozri rozsudky z 21. februára 2008, Part Service, C‑425/06, Zb. s. I‑897, bod 51; z 11. júna 2009, RLRE Tellmer Property, C‑572/07, Zb. s. I‑4983, bod 18, a Don Bosco Onroerend Goed, už citovaný, bod 36).

24      Tak je to napríklad vtedy, keď jedno alebo viaceré prvky tvoria hlavné plnenie, kým ostatné prvky predstavujú jedno alebo viacero vedľajších plnení, ktoré podliehajú rovnakému daňovému režimu ako hlavné plnenie (pozri najmä rozsudky CPP, už citovaný, bod 30; z 15. mája 2001, Primback, C‑34/99, Zb. s. I‑3833, bod 45, a RLRE Tellmer Property, už citovaný, bod 18, ako aj uznesenie zo 14. mája 2008, Tiercé Ladbroke a Derby, C‑231/07 a C‑232/07, bod 21).

25      Konkrétne musí byť plnenie považované za vedľajšie vo vzťahu k hlavnému plneniu, ak samo osebe nie je pre zákazníkov cieľom, ale je iba prostriedkom lepšieho využitia hlavného plnenia poskytovateľa služby (pozri najmä rozsudky CPP, už citovaný bod 30; Primback, už citovaný, bod 45, a RLRE Tellmer Property, už citovaný, bod 18, ako aj uznesenie Tiercé Ladbroke a Derby, už citované, bod 21).

26      Aby bolo možné určiť, či zdaniteľná osoba poskytuje spotrebiteľovi, ktorý je vnímaný ako priemerný spotrebiteľ, viaceré hlavné odlišné plnenia alebo jediné plnenie, je potrebné zistiť charakteristické vlastnosti dotknutej operácie a zohľadniť všetky okolnosti, za ktorých sa uskutočnila (pozri v tomto zmysle rozsudky CPP, už citovaný, body 28 a 29; Aktiebolaget NN, už citovaný, body 21 a 22, a Ludwig, už citovaný, bod 17, ako aj uznesenie Tiercé Ladbroke a Derby, už citované, body 19 a 20).

27      Pokiaľ ide o spor vo veci samej, je potrebné konštatovať, že hlavná služba, ktorú svojim zákazníkom poskytuje poskytovateľ služieb, akým je Everything Everywhere, je mobilné telefonovanie. Činnosť, ktorú táto spoločnosť vykonáva pri účtovaní uvedenej služby, teda poskytnutie infraštruktúry zákazníkom, ktorá im dovoľuje uhrádzať faktúry nie len pomocou systému „Direct Debit“ alebo prevodom BACS, ale tiež kreditnou kartou, šekom alebo v hotovosti, nie je sama osebe cieľom zákazníkov. Údajná služba, ktorú by zákazníci bez používania mobilných telefónnych služieb nemohli využiť, neposkytuje z ich pohľadu nič, čo by bolo nezávislé od uvedených telefónnych služieb. Táto služba im ponúka iba možnosť uhradiť faktúry za mobilné telefonovanie pre nich najvhodnejším spôsobom a poskytovateľovi služieb umožňuje zvýšiť objem služby, ktorú poskytuje ako hlavnú službu (pozri v tomto zmysle rozsudok Primback, už citovaný, bod 47).

28      Okrem toho prijatie platby, ako aj jej spracovanie sú neoddeliteľne spojené s každým poskytovaním služieb za protihodnotu. Pri takýchto službách je nevyhnutným predpokladom, že ich poskytovateľ požaduje platbu a vyvíja všetko potrebné úsilie na to, aby zákazník mohol účinne vykonať platbu ako protihodnotu za poskytnuté služby. Z akéhokoľvek spôsobu platby za poskytnutie služieb v zásade vyplýva, že poskytovateľ služby prijme isté opatrenia na spracovanie platby, hoci ich rozsah sa môže v závislosti na spôsobe platby líšiť. Podľa opisu jednotlivých spôsobov platby uvedeného v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, aj platba prostredníctvom systému „Direct Debit“ vyžaduje s cieľom zabezpečiť jej účinnosť aktivitu veriteľa, ktorá spočíva v tom, že použije mandát, ktorý mu bol udelený, a požiada banku dotknutého zákazníka, aby uskutočnila prevod dlžnej sumy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. októbra 2010, AXA UK, C‑175/09, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, body 9, 10 a 33).

29      Okolnosť, zdôraznená v ôsmej položenej otázke, že osobitná cena za údajnú finančnú službu je ako taká identifikovaná v zmluvnom dokumente a oddelene uvedená pod samostatnou položkou vo faktúrach vystavených pre zákazníkov, nie je sama osebe určujúca. Podľa judikatúry Súdneho dvora totiž skutočnosť, že bola účtovaná jediná cena, alebo, že sa v zmluve predpokladajú rôzne ceny, nemá na účely určenia, či ide o dve, alebo viaceré odlišné a nezávislé operácie, alebo o jedinú hospodársku operáciu, rozhodujúci význam (pozri v tomto zmysle rozsudky CPP, už citovaný, bod 31, ako aj z 27. októbra 2005, Levob Verzekeringen a OV Bank, C‑41/04, Zb. s. I‑9433, bod 25).

30      Z toho vyplýva, že zákazníci spoločnosti Everything Everywhere, ktorí svoje faktúry za mobilné telefónne služby platia spôsobom, z ktorého vyplýva povinnosť platby SPHC, nemajú záujem o kúpu dvoch odlišných služieb, teda mobilných telefónnych služieb a služby zabezpečenia spracovania ich platby. Z pohľadu zákazníka sa poskytovanie služby spracovania platieb, ktorú údajne poskytuje poskytovateľ telekomunikačných služieb svojim zákazníkom pri úhrade platieb za tieto služby určitými spôsobmi, musí za okolností, ako sú tie vo veci samej, považovať na účely DPH za vedľajšie plnenie vo vzťahu k hlavnému plneniu, ktorým je poskytovanie telekomunikačných služieb (pozri analogicky rozsudok z 22. októbra 1998, Madgett a Baldwin, C‑308/96 a C‑94/97, Zb. s. I‑6229, body 24 a 25).

31      Tento záver nemôže oslabiť zásada daňovej neutrality, ktorá je neoddeliteľne spätá so spoločným systémom DPH a ktorá bráni tomu, aby sa s podobnými službami, ktoré si preto navzájom konkurujú, zaobchádzalo odlišne z hľadiska DPH (pozri najmä rozsudky zo 6. mája 2010, Komisia/Francúzsko, C‑94/09, Zb. s. I‑4261, bod 40, a z 10. júna 2010, Leo-Libera, C‑58/09, Zb. s. I‑5189, bod 34), keďže situácia spoločnosti Everything Everywhere je úplne iná ako situácia hospodárskeho subjektu, ktorý svojim zákazníkom poskytuje ako hlavné plnenie finančné služby.

32      Na ôsmu otázku je preto potrebné odpovedať v tom zmysle, že dodatočné poplatky, ktoré poskytovateľ telekomunikačných služieb účtuje svojim zákazníkom v prípade, že za uvedené služby neplatia systémom „Direct Debit“ alebo prevodom BACS, ale kreditnou kartou, platobnou kartou, šekom alebo v hotovosti pri bankovej priehradke, alebo pri priehradke zástupcu povereného prijímaním platieb pre poskytovateľa služieb, nepredstavujú na účely výberu DPH protihodnotu za poskytovanie služieb, ktoré sú odlišné a nezávislé od hlavných služieb, čiže telekomunikačných služieb.

 O prvej až siedmej otázke

33      Vzhľadom na odpoveď na ôsmu otázku nie je potrebné odpovedať na prvú až siedmu otázku.

 O trovách

34      Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Dodatočné poplatky, ktoré poskytovateľ telekomunikačných služieb účtuje svojim zákazníkom v prípade, že za uvedené služby neplatia systémom „Direct Debit“ alebo prevodom prostredníctvom Bankers’ Automated Clearing System, ale kreditnou kartou, platobnou kartou, šekom alebo v hotovosti pri bankovej priehradke, alebo pri priehradke zástupcu povereného prijímaním platieb pre poskytovateľa služieb, nepredstavujú na účely výberu dane z pridanej hodnoty protihodnotu za poskytovanie služieb, ktoré sú odlišné a nezávislé od hlavných služieb, čiže telekomunikačných služieb.

Podpisy

---

* Jazyk konania: angličtina.