Vec T‑199/08

Ziegler SA

proti

Európskej komisii

„Hospodárska súťaž – Kartely – Trh s medzinárodnými sťahovacími službami v Belgicku – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES – Určenie cien – Rozdelenie trhu – Manipulovanie verejných obchodných súťaží – Citeľné ovplyvnenie obchodu – Pokuty – Usmernenia k metóde stanovovania pokút z roku 2006“

Abstrakt rozsudku

1.      Hospodárska súťaž – Kartely – Vymedzenie trhu – Cieľ

(Článok 81 ES; oznámenie Komisie 2004/C 101/07)

2.      Akty inštitúcií – Usmernenia týkajúce sa pojmu ovplyvnenie obchodu – Záväzný akt

(Oznámenie Komisie 2004/C 101/07)

3.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah

(Článok 253 ES; oznámenie Komisie 2006/C 210/02)

4.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rešpektovanie práva na obhajobu – Prístup k spisu – Rozsah

5.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Posúdenie podľa povahy porušenia

(Oznámenie Komisie 2006/C 210/02, body 19 a 21 až 23)

6.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Poľahčujúce okolnosti – Ukončenie porušenia pred zásahom Komisie – Vylúčenie

(Oznámenie Komisie 2006/C 210/02, bod 29 prvá zarážka)

7.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Poľahčujúce okolnosti – Protisúťažné správanie povolené alebo podporované orgánmi verejnej moci

(Oznámenie Komisie 2006/C 210/02, bod 29 posledná zarážka)

8.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Zníženie z dôvodu ekonomických ťažkostí – Podmienky

(Oznámenie Komisie 2006/C 210/02, bod 35)

1.      Článok 81 ods. 1 ES nemožno uplatniť, ak vplyv kartelu na obchod v rámci Spoločenstva alebo na hospodársku súťaž nie je „citeľný“. Dohoda totiž nepatrí do pôsobnosti zákazu stanoveného článkom 81 ods. 1 ES, keď obmedzuje hospodársku súťaž alebo ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi iba v nepatrnej miere. V dôsledku toho má Komisia povinnosť vymedziť v rozhodnutí prijatom na základe článku 81 ES relevantný trh len vtedy, keď bez tohto vymedzenia nie je možné určiť, či sú predmetná dohoda alebo predmetný zosúladený postup spôsobilé ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ich cieľom alebo následkom je vylúčenie, obmedzenie alebo skreslenie hospodárskej súťaže.

Ak by každá cezhraničná transakcia bola automaticky spôsobilá citeľne ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, pojem citeľný charakter, ktorý je podmienkou uplatnenia článku 81 ods. 1 ES, by bol úplne zbavený obsahu. Aj v prípade porušenia na základe cieľa je potrebné, aby porušenie bolo spôsobilé citeľne ovplyvniť obchod v rámci Spoločenstva. Vyplýva to navyše aj z usmernení týkajúcich sa pojmu ovplyvnenie obchodu uvedeného v článkoch 81 a 82 Zmluvy, keďže pozitívna domnienka stanovená v bode 53 týchto usmernení sa vzťahuje len na dohody alebo postupy, ktoré sú už svojou povahou spôsobilé ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Skutočnosť, že podnik nespochybnil existenciu kartelu, nezahŕňa nevyhnutne uznanie citeľného ovplyvnenia obchodu týmto kartelom. Neexistencia takého ovplyvnenia, ktoré je podmienkou uplatnenia článku 81 ods. 1 ES, by mala za následok zrušenie rozhodnutia týkajúceho sa kartelu pre neexistenciu právomoci Komisie.

Pokiaľ však Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukáže, že druhá alternatívna podmienka obsiahnutá v domnienke uvedenej v bode 53 predmetných usmernení bola splnená, pričom uvedie najmä dostatočne podrobný opis predmetného odvetvia, vrátane ponuky, dopytu a geografického rozsahu, presne tým určí dotknuté služby, ako aj trh. Takýto opis odvetvia môže byť dostatočný, pokiaľ je dostatočne podrobný na to, aby Všeobecnému súdu umožnil overiť základné tvrdenia Komisie, a pokiaľ na základe toho celkový trhový podiel zjavne značne prekračuje prahovú hodnotu 5 %. Komisia teda výnimočne môže vychádzať z druhej alternatívnej podmienky uvedenej v bode 53 uvedených usmernení bez toho, aby výslovne vymedzila trh v zmysle bodu 55 týchto usmernení.

V rámci pozitívnej domnienky stanovenej v bode 53 uvedených usmernení totiž na preukázanie citeľného charakteru ovplyvnenia obchodu medzi členskými štátmi stačí, ak je splnená čo i len jedna z dvoch alternatívnych podmienok.

(pozri body 44, 45, 50, 53, 69, 70, 72, 73)

2.      Komisia prijatím pravidiel správania, ako sú usmernenia týkajúce sa pojmu ovplyvnenie obchodu uvedeného v článkoch 81 a 82 Zmluvy, a tým, že ich zverejnením oznámi, že ich v budúcnosti bude uplatňovať na príslušné prípady, sa sama obmedzuje pri vykonávaní svojej diskrečnej právomoci a nemôže sa od týchto pravidiel odchýliť bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porušenia všeobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery.

(pozri bod 67)

3.      Usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 viedli k zásadnej metodickej zmene výpočtu pokút. Konkrétne bolo zrušené členenie porušení na tri kategórie („málo závažné“, „závažné“ a „veľmi závažné“) a v záujme presnejšej diferenciácie bola zavedená stupnica od 0 do 30 %. Okrem toho základná výška pokuty v súčasnosti „súvis[í] s určitou časťou hodnoty predaja stanovenou v závislosti od stupňa závažnosti porušenia a vynásobenou počtom rokov, v ktorých porušenie trvalo“ (bod 19 týchto usmernení). Vo väčšine prípadov sa „zohľadňovaná časť hodnoty predaja stanoví na úrovni, ktorá môže dosiahnuť až 30 %“ (bod 21). Pokiaľ ide o horizontálne dohody o určení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie, ktoré „svojou povahou“ patria medzi „najzávažnejšie obmedzenia hospodárskej súťaže“, podiel predaja, ktorý sa berie do úvahy, sa musí spravidla stanoviť „v hornej časti stupnice“ (bod 23).

Za týchto podmienok Komisia v zásade už nemôže odôvodniť len posúdenie porušenia ako „veľmi závažné“ bez odôvodnenia zohľadneného podielu predaja. S voľnou úvahou, ktorou Komisia disponuje v oblasti pokút, je totiž spojená povinnosť odôvodnenia, ktorá umožňuje jednotlivcovi oboznámiť sa s dôvodmi prijatého opatrenia a Všeobecnému súdu vykonať svoje preskúmanie.

Pokiaľ Komisia stanovila túto sadzbu na úrovni, ktorá je len o niečo vyššia ako polovica tejto stupnice, konkrétne na 17 %, pričom svoje rozhodnutie odôvodnila len „veľmi závažnou“ povahou porušenia, ale podrobnejšie nevysvetlila, prečo na základe posúdenia porušenia ako „veľmi závažného“ stanovila sadzbu na 17 % a nie sadzbu, ktorá by sa nachádzala oveľa vyššie „v hornej časti stupnice“, toto odôvodnenie môže byť dostatočné iba v prípade, ak Komisia uplatní sadzbu, ktorá je veľmi blízko dolnej hranice rozpätia stanoveného pre najzávažnejšie obmedzenia a ktorá je navyše pre podnik veľmi priaznivá. V tomto prípade totiž doplňujúce odôvodnenie, ktoré prekračuje rámec odôvodnenia, ktoré je už obsiahnuté v usmerneniach, nie je potrebné. Ak však Komisia chcela uplatniť vyššiu sadzbu, mala poskytnúť podrobnejšie odôvodnenie.

(pozri body 91 – 93)

4.      Len na základe oznámenia o výhradách konkrétny má dotknutý podnik sotva možnosť overiť, či konsolidované obraty použité na preukázanie citeľného charakteru ovplyvnenia obchodu medzi členskými štátmi a trhové podiely všetkých účastníkov kartelu prevyšujú prahovú hodnotu 40 miliónov eur alebo prahovú hodnotu 5 %. Každý podnik môže s istotou spochybniť iba vlastné číselné údaje. Na spochybnenie veľkosti trhu a trhových podielov ostatných predmetných spoločností a na uplatnenie vlastných tvrdení týkajúcich sa týchto číselných údajov je teda nevyhnutné poznať rozdelenie obratu ostatných spoločností, pričom bez jeho poznania dotknutý podnik nie je schopný účinne vyjadriť svoje stanovisko k existencii a relevantnosti skutkových okolností, výhrad a okolností uvedených Komisiou.

(pozri bod 118)

5.      Závažnosť porušenia sa musí posudzovať najmä s prihliadnutím na povahu obmedzení hospodárskej súťaže. Závažnosť porušenia možno stanoviť na základe povahy a cieľa zneužívajúceho správania. Okolnosti týkajúce sa cieľa správania môžu mať pri stanovení výšky pokuty väčší význam ako okolnosti týkajúce sa jeho účinkov.

Porušenie, ktorého cieľom je určenie cien a rozdelenie trhov, je už svojou povahou mimoriadne závažné.

Okrem toho bod 20 usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 stanovuje, že „vyhodnotenie závažnosti sa vykoná... osobitne [pre] každý typ porušenia prihliadajúc na všetky relevantné okolnosti prípadu“. Uvedené usmernenia zaviedli v záujme presnejšej diferenciácie stupnicu od 0 do 30 %. Podľa bodu 19 týchto usmernení teda základná výška pokuty musí „súvisieť s určitou časťou hodnoty predaja stanovenou v závislosti od stupňa závažnosti porušenia“. Vo väčšine prípadov sa podľa bodu 21 uvedených usmernení „zohľadňovaná časť hodnoty predaja stanoví na úrovni, ktorá môže dosiahnuť až 30 %“.

Preto Komisia nemôže vykonať diskrečnú právomoc, ktorou disponuje v oblasti stanovenia pokút, a tak určiť presnú sadzbu od 0 do 30 % bez zohľadnenia osobitných okolností veci. Bod 22 uvedených usmernení stanovuje, že „pri rozhodovaní o tom, či časť hodnoty predaja, ktorá sa má vziať do úvahy pre daný prípad, by mala byť situovaná v hornej alebo v dolnej časti stupnice, Komisia zohľadní určitý počet ukazovateľov, napríklad povahu porušenia, kumulovaný podiel všetkých zúčastnených strán na trhu, geografický rozsah porušenia, uskutočnenie alebo neuskutočnenie porušenia“.

Tento problém spojený s určením presnej percentuálnej sadzby je do istej miery zmiernený v prípade tajných horizontálnych dohôd o určení cien a rozdelení trhu, v prípade ktorých sa podľa bodu 23 uvedených usmernení zohľadňovaný podiel predaja obvykle stanoví „v hornej časti stupnice“. Z tohto bodu vyplýva, že v prípade najzávažnejších obmedzení by sadzba mala byť prinajmenšom vyššia než 15 %.

Nie je teda potrebné zrušiť rozhodnutie Komisie stanovujúce sadzbu 17 % iba na základe samotnej závažnej povahy porušenia. Pokiaľ totiž Komisia uplatní iba sadzbu, ktorá sa úplne alebo takmer rovná minimálnej sadzbe pre najzávažnejšie obmedzenia, nie je potrebné vziať do úvahy doplňujúce skutočnosti alebo okolnosti. Bolo by to potrebné iba v prípade stanovenia vyššej sadzby.

(pozri body 136, 137, 139 – 142)

6.      Ukončenie protiprávneho konania nepredstavuje poľahčujúcu okolnosť, ktorá by odôvodňovala zníženie pokuty, pokiaľ dotknutá spoločnosť ukončila svoju účasť na porušení len niekoľko dní pred kontrolami uskutočnenými Komisiou.

Bod 29 prvá zarážka usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 stanovuje, že hoci základná výška pokuty sa môže znížiť, ak dotknutý podnik preukáže, že ukončil protiprávne konanie hneď po prvom zásahu Komisie, táto okolnosť „sa nepoužije v prípade dohôd alebo praktík tajnej povahy (najmä kartelov)“. Okrem toho túto poľahčujúcu okolnosť možno uplatniť iba v prípadoch, keď sa protiprávne konanie ukončí v nadväznosti na prvý zásah Komisie.

(pozri body 151, 152)

7.      Aj v prípade, ak by bolo možné pripísať Komisii ako inštitúcii skutočnosti, o ktorých vedela osoba, ktorá pre ňu pracovala, treba poznamenať, že samotná vedomosť o protisúťažnom správaní neznamená, že toto správanie bolo Komisiou implicitne „povolené alebo podporované“ v zmysle bodu 29 poslednej zarážky usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003. Údajnú nečinnosť totiž nemožno posudzovať rovnako ako konanie spočívajúce v povolení alebo podporovaní. Okrem toho, keďže porušenie pravidiel hospodárskej súťaže je natoľko zrejmé, obozretný hospodársky subjekt sa nemôže odvolávať na legitímne presvedčenie o tom, že toto konanie je dovolené.

(pozri body 157, 158)

8.      Na priznanie výnimočného zníženia pokuty z dôvodu ekonomických ťažkostí podľa bodu 35 usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 musia byť okrem žiadosti splnené dve kumulatívne podmienky, konkrétne po prvé neprekonateľná ťažkosť zaplatiť pokutu a po druhé existencia „osobitného sociálneho a ekonomického kontextu“.

Posúdenie prvej podmienky musí vychádzať zo zohľadnenia konkrétnej situácie dotknutého podniku. Samotný výpočet percentuálneho podielu pokuty na celosvetovom obrate podniku nemôže odôvodniť záver, že táto pokuta nie je spôsobilá nenapraviteľne ohroziť jeho ekonomickú životaschopnosť. Ak by to totiž bolo tak, bolo by možné stanoviť konkrétne prahové hodnoty na uplatnenie bodu 35 uvedených usmernení.

(pozri body 165, 167)

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora)

zo 16. júna 2011 (*)

„Hospodárska súťaž – Kartely – Trh s medzinárodnými sťahovacími službami v Belgicku – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES – Určenie cien – Rozdelenie trhu – Manipulovanie verejných obchodných súťaží – Citeľné ovplyvnenie obchodu – Pokuty – Usmernenia k metóde stanovovania pokút z roku 2006“

Vo veci T‑199/08,

Ziegler SA, so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: J.‑L. Lodomez a J. Lodomez, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne A. Bouquet a O. Beynet, neskôr A. Bouquet a N. von Lingen, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2008) 926 v konečnom znení z 11. marca 2008 týkajúceho sa konania podľa článku 81 [ES] a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.543 – Medzinárodné sťahovacie služby) a subsidiárne návrh na zrušenie alebo zníženie pokuty uloženej žalobkyni,

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),

v zložení: sudcovia S. Papasavvas, vykonávajúci funkciu predsedu komory, N. Wahl a A. Dittrich (spravodajca),

tajomník: T. Weiler, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 27. apríla 2010,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Skutkové okolnosti

A –  Predmet sporu

1        V zmysle rozhodnutia Komisie K(2008) 926 v konečnom znení z 11. marca 2008, týkajúceho sa konania podľa článku 81 [ES] a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.543 – Medzinárodné sťahovacie služby) (ďalej len „rozhodnutie“), ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 11. augusta 2009 (Ú. v. EÚ C 188, s. 16), bola žalobkyňa Ziegler SA účastníčkou kartelu na trhu s medzinárodnými sťahovacími službami v Belgicku, ktorý spočíval v priamom a nepriamom určovaní cien, rozdelení trhu a manipulovaní verejných obchodných súťaží. Komisia Európskych spoločenstiev uvádza, že kartel bol činný takmer 19 rokov (od októbra 1984 do septembra 2003). Jeho účastníci určovali ceny, zákazníkom predkladali falošné ponuky (takzvané predstierané ponuky, ďalej len „PP“) a navzájom sa odškodňovali za odmietnuté ponuky prostredníctvom systému peňažných náhrad (ďalej len „provízie“).

B –  Žalobkyňa

2        Žalobkyňa bola založená pod názvom Transports internationaux, Ziegler et Cie v roku 1908. Od roku 1981 pôsobí pod názvom Ziegler a v roku 1983 sa stala akciovou spoločnosťou. Až do decembra 2003 tvorila sťahovacia činnosť jedno z oddelení žalobkyne. Dňa 11. decembra 2003 bolo oddelenie pre sťahovanie spoločnosti Ziegler vložené do spoločnosti Euro Time, ktorá je súčasťou skupiny Ziegler a ktorej názov bol zmenený na Ziegler Relocation SA.

3        Ziegler je rodinný podnik, ktorý patrí fyzickým osobám, ktoré sú všetky dedičmi zakladateľov podniku, a dvom holdingovým spoločnostiam, ktoré sú tiež prepojené s rodinou Ziegler.

4        V priebehu účtovného roka, ktorý sa skončil 31. decembra 2006, Ziegler dosiahla vlastný obrat vo výške 124 miliónov eur a spolu so svojimi dcérskymi spoločnosťami konsolidovaný obrat vo výške 244 420 326 eur. Na svojej internetovej stránke sa táto spoločnosť prezentuje ako holdingová spoločnosť, ktorá riadi veľkú európsku logistickú sieť (označovaná ako „skupina“), ktorá dosahuje obrat vo výške takmer 1,5 miliardy eur a zamestnáva viac ako 4000 zamestnancov.

C –  Správne konanie

5        Podľa rozhodnutia Komisia začala konanie z vlastného podnetu, keďže disponovala informáciami, ktoré nasvedčovali tomu, že niektoré belgické spoločnosti pôsobiace v odvetví medzinárodného sťahovania sa podieľali na dohodách, ktoré mohli spadať do pôsobnosti zákazu stanoveného v článku 81 ES.

6        Na základe článku 14 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) č. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho články [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), sa v septembri 2003 uskutočnili neohlásené kontroly v spoločnostiach Allied Arthur Pierre NV, Interdean NV, Transworld International NV a Ziegler. Po týchto kontrolách požiadala Allied Arthur Pierre o oslobodenie od pokuty alebo jej zníženie v súlade s oznámením Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155; ďalej len „oznámenie o spolupráci z roku 2002“). Allied Arthur Pierre priznala svoju účasť na dohodách o províziách a o PP, oznámila zúčastnených konkurentov, najmä konkurenta, ktorý predtým nebol útvarom Komisie známy, a odovzdala dokumenty potvrdzujúce jej ústne vyhlásenia.

7        Na základe článku 18 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) boli viacerým podnikom zúčastňujúcim sa na protisúťažných dohodách, konkurentom a jednej odbornej organizácii zaslané písomné žiadosti o informácie. Dňa 18. októbra 2006 bolo prijaté a viacerým spoločnostiam zaslané oznámenie o výhradách. Všetci príjemcovia sa k nemu vyjadrili. Ich zástupcovia, s výnimkou zástupcov spoločností Amertranseuro International Holdings Ltd, Stichting Administratiekantoor Portielje, Team Relocations Ltd a Trans Euro Ltd, si uplatnili právo na prístup k dokumentom obsiahnutým v spise Komisie, ktoré boli prístupné len v jej sídle. Prístup im bol umožnený od 6. do 29. novembra 2006. Vypočutie sa uskutočnilo 22. marca 2007.

8        Dňa 6. júla 2007 Allied Arthur Pierre predložila doplňujúce dôkazy týkajúce sa dohôd o PP a o províziách, ktoré sa týkali spoločností Allied Arthur Pierre, Interdean a Ziegler od roku 1988. Dňa 23. augusta 2007 bol všetkým účastníkom konania zaslaný „opis skutkového stavu“, v ktorom bolo uvedené, že Komisia má v úmysle použiť tieto dôkazy proti spoločnostiam Allied Arthur Pierre, Interdean a Ziegler. V prílohe opisu skutkového stavu Komisia zaslala všetkým účastníkom konania kópiu týchto dôkazov. Účastníci konania mali možnosť vyjadriť svoje stanovisko.

9        Dňa 11. marca 2008 Komisia prijala rozhodnutie.

D –  Rozhodnutie

10      Komisia uvádza, že osoby, ktorým bolo rozhodnutie určené, medzi ktoré patrila aj žalobkyňa, boli účastníkmi kartelu v odvetví medzinárodných sťahovacích služieb v Belgicku alebo nesú zaň zodpovednosť. Účastníci kartelu údajne určovali ceny, rozdeľovali si zákazníkov a manipulovali predkladanie ponúk prinajmenšom od roku 1984 do roku 2003. Dopustili sa tým jediného a nepretržitého porušenia článku 81 ES.

11      Podľa Komisie bolo súčasťou dotknutých služieb tak sťahovanie majetku fyzických osôb, ktoré sú súkromnými osobami alebo zamestnancami podnikov či verejných inštitúcií, ako aj sťahovanie majetku podnikov alebo verejných inštitúcií. Toto sťahovanie sa vyznačovalo skutočnosťou, že Belgicko bolo jeho východiskovým alebo cieľovým bodom. Rovnako vzhľadom na skutočnosť, že všetky predmetné spoločnosti poskytujúce služby medzinárodného sťahovania mali sídlo v Belgicku a že činnosť, ktorej sa kartel týkal, sa odohrávala v Belgicku, Komisia usúdila, že geografickým centrom kartelu bolo Belgicko.

12      Celkový obrat účastníkov kartelu týkajúci sa medzinárodných sťahovacích služieb v Belgicku za rok 2002 odhadla Komisia na 41 miliónov eur. Keďže Komisia stanovila veľkosť odvetvia približne na 83 miliónov eur, celkový trhový podiel zúčastnených podnikov bol stanovený približne na 50 %.

13      Komisia uvádza, že cieľom kartelu bolo najmä určovať a udržiavať vysoké ceny a rozdeliť si trh súbežne alebo postupne viacerými formami: dohodami o cenách, dohodami o rozdelení trhu prostredníctvom systému falošných ponúk (PP) a dohodami o systéme peňažných náhrad za odmietnuté ponuky alebo za nepredloženie ponuky (provízie).

14      Komisia usudzuje, že od roku 1984 do začiatku 90. rokov bol kartel činný predovšetkým na základe písomných dohôd o určovaní cien. Súčasne boli zavedené provízie a PP. Provízia bola skrytým prvkom konečnej ceny, ktorý musel spotrebiteľ zaplatiť bez toho, aby dostal zodpovedajúce plnenie. Zodpovedala totiž peňažnej sume, ktorú sťahovacia spoločnosť, ktorá získala zmluvu na medzinárodné sťahovanie, dlhovala konkurentom, ktorí zmluvu nezískali, bez ohľadu na to, či predložili ponuku, alebo ju nepredložili. Išlo teda o určitý druh peňažnej náhrady pre sťahovacie spoločnosti, ktoré zmluvu nezískali. Účastníci kartelu si navzájom fakturovali provízie za odmietnuté ponuky alebo ponuky, ktoré nepredložili, pričom uvádzali fiktívne služby, a výška týchto provízií bola fakturovaná zákazníkom. Komisia tvrdí, že táto praktika sa musí považovať za nepriame určovanie cien za medzinárodné sťahovacie služby v Belgicku.

15      Účastníci tohto kartelu tiež spolupracovali pri predkladaní PP, na základe ktorých sa zákazníci, čiže zamestnávatelia, ktorí platili za sťahovanie, mylne domnievali, že si môžu vybrať podľa kritérií vychádzajúcich z hospodárskej súťaže. PP bola zdanlivá ponuka predložená zákazníkovi alebo osobe, ktorá sa sťahovala, sťahovacou spoločnosťou, ktorá nemala záujem vykonať sťahovanie. Predložením PP sa sťahovacia spoločnosť, ktorá chcela uzavrieť zmluvu (ďalej len „navrhujúca spoločnosť“), usilovala o to, aby inštitúcia alebo podnik získal viacero ponúk, či už priamo, alebo nepriamo prostredníctvom osoby, ktorá sa chcela sťahovať. Navrhujúca spoločnosť preto svojim konkurentom oznámila cenu, poistnú sadzbu a poplatok za skladovanie, ktoré mali fakturovať za službu. Táto cena, ktorá bola vyššia ako cena navrhnutá navrhujúcou spoločnosťou, bola následne uvedená v PP. Podľa Komisie vzhľadom na to, že zamestnávateľ zvyčajne vyberie sťahovaciu spoločnosť, ktorá ponúkne najnižšiu cenu, sťahovacie spoločnosti zúčastnené na tom istom medzinárodnom sťahovaní v zásade vopred vedeli, ktorá z nich môže uzavrieť zmluvu na toto sťahovanie.

16      Komisia okrem toho uvádza, že cena požadovaná navrhujúcou spoločnosťou mohla byť vyššia, ako by bola inak, lebo ostatné spoločnosti zúčastnené na tom istom sťahovaní predložili PP, v ktorých bola uvedená cena určená navrhujúcou spoločnosťou. Ako príklad cituje Komisia v odôvodnení č. 233 rozhodnutia internú e-mailovú správu spoločnosti Allied Arthur Pierre z 11. júla 1997, v ktorej sa uvádza: „Zákazník si vyžiadal dve [PP], môžeme teda žiadať vyššiu cenu.“ Komisia preto tvrdí, že predkladanie PP zákazníkom bolo manipulovaním verejných obchodných súťaží, v dôsledku čoho boli ceny uvedené vo všetkých ponukách zámerne vyššie ako cena navrhujúcej spoločnosti a v každom prípade vyššie ako ceny, ktoré by existovali v prostredí hospodárskej súťaže.

17      Komisia tvrdí, že tieto dohody existovali až do roku 2003. Podľa nej bolo spoločným cieľom týchto komplexných činností určovať ceny, rozdeliť si trh a narušiť tak hospodársku súťaž.

18      V dôsledku toho Komisia prijala výrokovú časť rozhodnutia, ktorej článok 1 znie takto:

„Nasledujúce spoločnosti porušili článok 81 ods. 1 [ES] tým, že priamo a nepriamo určovali ceny za medzinárodné sťahovacie služby v Belgicku, rozdelili si časť tohto trhu a manipulovali verejné obchodné súťaže počas uvedených období:

…

j)      [Ziegler] od 4. októbra 1984 do 8. septembra 2003.“

19      V dôsledku toho Komisia uložila žalobkyni v článku 2 písm. l) rozhodnutia pokutu vo výške 9,2 milióna eur.

20      Pri určovaní výšky pokút v rozhodnutí uplatnila Komisia metódu uvedenú vo svojich usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, ďalej len „usmernenia z roku 2006“).

21      Dňa 24. júla 2009 Komisia prijala rozhodnutie K(2009) 5810 v končenom znení, ktorým bolo rozhodnutie zmenené a doplnené, pokiaľ ide o hodnotu predaja dosiahnutého dvoma ďalšími spoločnosťami, ktorým bolo uvedené rozhodnutie určené.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

22      Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 3. júna 2008 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

23      Uznesením predsedu Súdu prvého stupňa z 15. januára 2009, Ziegler/Komisia (T‑199/08 R, neuverejnené v Zbierke) bol zamietnutý návrh žalobkyne na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala odkladu výkonu článku 2 písm. l) rozhodnutia. Uznesením predsedu Súdneho dvora z 30. apríla 2010, Ziegler/Komisia [C‑113/09 P(R), Zb. s. I‑50*], bolo odvolanie žalobkyne proti uvedenému uzneseniu zamietnuté.

24      Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupňa (ôsma komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania, položil Komisii určité otázky a vyzval ju, aby predložila určité dokumenty, čo Komisia v stanovenej lehote urobila. Okrem toho uznesením z 9. marca 2010 Všeobecný súd nariadil Komisii, aby predložila dôvernú verziu rozhodnutia. Tento dokument nebol žalobkyni oznámený. Vzhľadom na to, že Všeobecný súd po preskúmaní dôverných častí rozhodnutia dospel k záveru, že tento dokument neobsahuje informácie potrebné na rozhodnutie sporu, rozhodol, že tento dokument nebude založený do spisu, a vrátil ho Komisii.

25      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní, ktoré sa konalo 27. apríla 2010.

26      Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil rozhodnutie,

–        subsidiárne zrušil uloženú pokutu,

–        ďalej subsidiárne podstatne znížil výšku tejto pokuty,

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

27      Okrem toho žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd pred vydaním rozhodnutia vo veci samej nariadil, aby bol kancelárii Všeobecného súdu predložený úplný správny spis.

28      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

 Právny stav

29      Žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov smerujúcich k zrušeniu rozhodnutia a štyri subsidiárne žalobné dôvody smerujúce k zrušeniu alebo zníženiu pokuty.

A –  Žalobné dôvody smerujúce k zrušeniu rozhodnutia

1.     O prvom žalobnom dôvode, založenom na zjavne nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení pri posudzovaní podmienok potrebných na uplatnenie článku 81 ods. 1 ES

a)     Tvrdenia účastníkov konania

30      Po prvé žalobkyňa tvrdí, že vymedzenie trhu, ktoré stanovila Komisia, je príliš úzke. Uznáva, že „medzinárodné sťahovacie služby z a do Belgicka“ nie sú na strane dopytu zameniteľné s „medzinárodným sťahovaním“, avšak tvrdí, že existuje zameniteľnosť na strane ponuky. Komisia teda nemôže obmedziť trh iba na spoločnosti, ktoré ponúkajú služby „medzinárodného sťahovania z a do Belgicka“, ale mala zohľadniť všetky spoločnosti, ktoré ponúkajú „medzinárodné sťahovacie služby“, bez ohľadu na ich umiestnenie. Žalobkyňa uvádza, že veľký počet zahraničných spoločností pôsobiacich na belgickom trhu svedčí o tom, že geografický trh nemohol byť obmedzený iba na Belgicko.

31      Po druhé žalobkyňa vytýka Komisii, že nadhodnotila obrat spoločností pôsobiacich na trhu, a teda aj veľkosť trhu. Tvrdí, že správne posúdenie obratu dosiahnutého spoločnosťami pôsobiacimi v odvetví medzinárodného sťahovania si vyžaduje odlíšenie obratu dosiahnutého subdodávateľom v rámci medzinárodného sťahovania a obrat dosiahnutý spoločnosťou, ktorá vykonáva kontrolu nad medzinárodným sťahovaním. Podľa žalobkyne sa mal pri určovaní obratu dotknutých spoločností, celkového objemu trhu a trhových podielov týchto podnikov vziať do úvahy iba obrat z medzinárodného sťahovania, pri ktorom spoločnosť vystupovala ako „spoločnosť vykonávajúca kontrolu“. Žalobkyňa poukazuje na to, že Komisia vzala toto tvrdenie do úvahy a túto časť obratu pri výpočte pokuty odpočítala. Z týchto dôvodov sa žalobkyňa domnieva, že jej obrat v roku 2002 nebol 4 114 500 eur, ale 2 897 000 eur.

32      Po tretie žalobkyňa tvrdí, že Komisia v dôsledku toho nepreukázala citeľné ovplyvnenie obchodu medzi členskými štátmi, keďže nie je dosiahnutá prahová hodnota 40 miliónov eur uvedená v „oznámení de minimis“. Žalobkyňa tvrdí, že viaceré spoločnosti vyhlásili, že ich odhady sú približné a že na to, aby sa do odhadu nezahrnula dvakrát tá istá suma, bolo potrebné odpočítať od oznámeného obratu obrat, ktorý bol dosiahnutý zo subdodávok. Vo svojej replike žalobkyňa dodáva, že nebola dosiahnutá ani prahová hodnota 5 % pre súhrn trhových podielov dotknutých podnikov. V každom prípade domnienky obsiahnuté v tomto oznámení nepostačujú na preukázanie citeľného ovplyvnenia obchodu.

33      Komisia poukazuje na to, že cieľom kartelu bolo obmedziť hospodársku súťaž. V dôsledku toho vymedzenie relevantného trhu – ktoré nevykonala – nebolo potrebné a argumentácia žalobkyne v tomto smere je irelevantná. Okrem toho tvrdenie založené na vymedzení trhu je irelevantné vzhľadom na to, že aj v prípade, ak by vymedzenie trhu bolo potrebné a ak by bol trh vymedzený širšie, nemohlo by to viesť k zrušeniu rozhodnutia, keďže žalobkyňa nespochybňuje existenciu kartelu.

34      Komisia pre úplnosť uvádza, že argumentácia žalobkyne je nedôvodná. Skutočnosť, že zahraničné subjekty sa môžu nachádzať v konkurenčnom vzťahu s belgickými spoločnosťami v oblasti sťahovania, ktorého východiskovým alebo cieľovým bodom je Belgicko, a že na tomto trhu pôsobí veľký počet zahraničných spoločnosti, nespochybňuje skutkové zistenie Komisie, že geografickým centrom kartelu bolo Belgicko.

35      Pokiaľ ide o veľkosť trhu, Komisia tvrdí, že v prípade, ak sa tvrdenia žalobkyne vzťahujú na oznámenie Komisie o dohodách menšieho významu, ktoré neobmedzujú významne hospodársku súťaž podľa článku 81 ods. 1 [ES] (de minimis) (Ú. v. ES C 368, 2001, s. 13; Mim. vyd. 08/002, s. 125), tieto tvrdenia sú irelevantné, keďže kvalifikované obmedzenia, čiže najmä určovanie cien a rozdelenie trhov, sú vždy zakázané bez ohľadu na trhové podiely dotknutých podnikov.

36      V prípade, ak sa žalobkyňa odvoláva na usmernenia týkajúce sa pojmu ovplyvnenie obchodu uvedeného v článkoch 81 [ES] a 82 [ES] [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 81, ďalej len „usmernenia z roku 2004“), jej tvrdenia sú tiež nedôvodné, ak nie irelevantné. Komisia uvádza, že negatívna domnienka uvedená v bode 52 usmernení z roku 2004 odkazuje na dve kumulatívne podmienky, a to na obrat menší ako 40 miliónov eur a trhové podiely menšie ako 5 %. Komisia však konštatovala, že ani jedna z týchto dvoch podmienok nie je splnená. Okrem toho pozitívna domnienka uvedená v bode 53 usmernení z roku 2004, pokiaľ ide o dohodu, ktoré je už svojou povahou spôsobilá ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, stanovuje, že stačí, ak je splnená čo i len jedna z dvoch alternatívnych podmienok.

37      Vo fáze dupliky Komisia dodala, že ovplyvnenie obchodu medzi členskými štátmi založila aj na cezhraničnej povahe sťahovania, a spochybnila prípustnosť tvrdenia uvedeného v replike, že prahová hodnota 5 % v prejednávanej veci nebola dosiahnutá.

38      Komisia navyše tvrdí, že v odhadoch hospodárskej hodnoty odvetvia bol zahrnutý obrat dosiahnutý zo subdodávok. Zdôrazňuje, že pri odhade veľkosti predmetného odvetvia použila dve metódy, pričom z obidvoch vyplynula hodnota 83 miliónov eur, a teda celkový trhový podiel 50 %. Naproti tomu pri výpočte hodnoty predaja, ktorá sa má zohľadniť ako základ pre výpočet pokút, Komisia v prípade všetkých účastníkov súhlasila s vylúčením predaja dosiahnutého v rámci subdodávok.

b)     Posúdenie Všeobecným súdom

39      Prvý žalobný dôvod sa člení na tri časti, ktoré je potrebné posudzovať spoločne, keďže sú úzko prepojené. Prvá časť sa totiž týka vymedzenia trhu a druhá časť sa týka veľkosti relevantného trhu a trhových podielov dotknutých podnikov. Na základe toho žalobkyňa treťou časťou spochybňuje konštatovanie Komisie o citeľnom ovplyvnení obchodu medzi členskými štátmi.

40      Na úvod je potrebné preskúmať tvrdenie Komisie, že výhrady založené na nesprávnom vymedzení relevantného trhu, nesprávnom odhade jeho veľkosti a trhových podielov dotknutých podnikov sú irelevantné.

 Úvodné poznámky

41      Komisia tvrdí, že podľa judikatúry v prípade zjavných obmedzení hospodárskej súťaže vymedzenie relevantného trhu nie je potrebné. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci boli cieľom kartelu skutočne zjavné obmedzenia hospodárskej súťaže, Komisia dospieva k záveru, že vymedzenie relevantného trhu nebolo potrebné a že argumentácia žalobkyne je v dôsledku toho irelevantná.

42      Túto argumentáciu nemožno uznať.

43      Je pravda, že na účely uplatnenia článku 81 ods. 1 ES je Komisia oslobodená od povinnosti preukázať skutočné protisúťažné účinky dohôd alebo postupov, ktorých cieľom je vylúčiť, obmedziť alebo skresliť hospodársku súťaž (rozsudok Súdneho dvora z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia, 56/64 a 58/64, Zb. s. 429, 496, a rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. apríla 1995, Ferriere Nord/Komisia, T‑143/89, Zb. s. II‑917, bod 30, potvrdený rozsudkom Súdneho dvora zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, C‑219/95 P, Zb. s. I‑4411, body 12 až 15).

44      Podľa ustálenej judikatúry však článok 81 ods. 1 ES nemožno uplatniť, ak vplyv kartelu na obchod v rámci Spoločenstva alebo na hospodársku súťaž nie je „citeľný“. Dohoda totiž nepatrí do pôsobnosti zákazu stanoveného článkom 81 ods. 1 ES, keď obmedzuje hospodársku súťaž alebo ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi iba v nepatrnej miere (rozsudky Súdneho dvora z 30. júna 1966, LTM, 56/65, Zb. s. 337, 360; z 9. júla 1969, Völk, 5/69, Zb. s. 295, bod 7, a z 28. apríla 1998, Javico, C‑306/96, Zb. s. I‑1983, body 12 a 17; rozsudok Súdu prvého stupňa z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T‑213/00, Zb. s. II‑913, bod 207).

45      V dôsledku toho má Komisia povinnosť vymedziť v rozhodnutí prijatom na základe článku 81 ES relevantný trh len vtedy, keď bez tohto vymedzenia nie je možné určiť, či sú predmetná dohoda alebo predmetný zosúladený postup spôsobilé ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ich cieľom alebo následkom je vylúčenie, obmedzenie alebo skreslenie hospodárskej súťaže (rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, T‑62/98, Zb. s. II‑2707, bod 230).

46      Žalobkyňa v rámci prvého žalobného dôvodu napáda práve posúdenie Komisie týkajúce sa týchto podmienok uplatnenia článku 81 ES, keďže vymedzenie a veľkosť trhu, ako aj trhové podiely sú iba predbežnými otázkami (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 21. februára 1995, SPO a i./Komisia, T‑29/92, Zb. s. II‑289, bod 75).

47      Pokiaľ však ide o citeľný charakter obmedzenia hospodárskej súťaže, zo žaloby jednoznačne nevyplýva, že žalobkyňa chce uplatniť výhradu v tomto zmysle, keďže okrem samotného odkazu na rozsudok Völk, už citovaný v bode 44 vyššie, v rámci prvého subsidiárneho žalobného dôvodu zrejme nerozlišuje citeľný charakter obmedzenia hospodárskej súťaže a citeľný charakter ovplyvnenia obchodu medzi členskými štátmi. Preto by výhrada založená na porušení pravidla de minimis za predpokladu, že bola uplatnená, teda bola neprípustná na základe článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, podľa ktorého sa vyžaduje podrobné spochybnenie.

48      Pokiaľ ide o citeľné ovplyvnenie obchodu medzi členskými štátmi, žalobkyňa si zrejme niekedy zamieňa oznámenie de minimis s usmerneniami z roku 2004. Je však zrejmé, že v rámci svojho prvého žalobného dôvodu – hoci hovorí o „oznámení de minimis“ – v skutočnosti odkazuje na usmernenia z roku 2004. Žalobkyňa totiž výslovne spochybnila skutočnosť, že Komisia preukázala citeľné ovplyvnenie obchodu medzi členskými štátmi (bod 32 vyššie). Z tohto dôvodu je potrebné zamietnuť tvrdenie Komisie, že žalobkyňa v štádiu repliky uviedla nové tvrdenie, keďže spomenutie prahovej hodnoty 5 % v replike predstavuje iba rozšírenie existujúceho žalobného dôvodu, a nie nový žalobný dôvod.

49      V rozhodnutí Komisia na účely preukázania citeľného ovplyvnenia obchodu medzi členskými štátmi vychádzala zo svojich usmernení z roku 2004, v ktorých sú uvedené minimálne prahové hodnoty pre trhové podiely a konsolidované obraty dotknutých podnikov. Podľa bodu 55 týchto usmernení si však uplatnenie prahovej hodnoty 5 % trhových podielov stanovenej v bodoch 52 a 53 týchto usmernení vyžaduje predchádzajúce určenie relevantného trhu.

50      V dôsledku toho výhrady založené na nesprávnom vymedzení relevantného trhu, na nesprávnom odhade jeho veľkosti a trhových podielov dotknutých podnikov nie sú v rozsahu, v akom odkazujú na posúdenie citeľného ovplyvnenia obchodu medzi členskými štátmi a najmä na prahovú hodnotu 5 %, irelevantné. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že žalobkyňa nespochybnila existenciu kartelu, keďže uznanie existencie kartelu nezahŕňa uznanie citeľného ovplyvnenia obchodu týmto kartelom. Okrem toho na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, neexistencia takého ovplyvnenia, ktoré je podmienkou uplatnenia článku 81 ods. 1 ES, by mala za následok zrušenie rozhodnutia pre neexistenciu právomoci Komisie.

 O citeľnom ovplyvnení obchodu medzi členskými štátmi

51      V odôvodnení č. 373 rozhodnutia Komisia konštatovala, že podľa jej usmernení z roku 2004 možno predpokladať citeľný charakter účinkov dohôd, keďže súhrn trhových podielov predmetných sťahovacích spoločností prevyšuje 5 % trhu s medzinárodnými sťahovacími službami v Belgicku a obrat dosiahnutý účastníkmi z predmetných služieb prevyšuje 40 miliónov eur. V prejednávanej veci predmetné sťahovacie spoločnosti dosiahli v roku 2002 obrat vyše 41 miliónov eur a súhrn ich trhových podielov predstavuje približne 50 %. Okrem toho Komisia v duplike uviedla, že v odôvodnení č. 372 rozhodnutia vychádzala na účely preukázania ovplyvnenia obchodu aj z cezhraničnej povahy sťahovania. Je teda potrebné skúmať, či Komisia v rozhodnutí preukázala citeľné ovplyvnenie obchodu medzi členskými štátmi.

–       O cezhraničnej povahe

52      Pokiaľ ide v prvom rade o cezhraničný charakter predmetného sťahovania, je potrebné konštatovať, že tento charakter, ktorý nie je sporný, nie je totožný s otázkou „citeľného“ charakteru ovplyvnenia obchodu medzi členskými štátmi.

53      Ak by totiž každá cezhraničná transakcia bola automaticky spôsobilá citeľne ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, judikatúrou stanovený pojem citeľný charakter, ktorý je však podmienkou uplatnenia článku 81 ods. 1 ES, by bol úplne zbavený obsahu. V tejto súvislosti Komisia na pojednávaní navyše uznala, že aj v prípade porušenia na základe cieľa je potrebné, aby porušenie bolo spôsobilé citeľne ovplyvniť obchod v rámci Spoločenstva. Vyplýva to navyše aj z usmernení z roku 2004, keďže pozitívna domnienka stanovená v bode 53 týchto usmernení sa vzťahuje len na dohody alebo postupy, ktoré sú už svojou povahou spôsobilé ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

54      Na pojednávaní však Komisia poukázala na rozsudok Súdneho dvora z 1. októbra 1987, Vereniging van Vlaamse Reisbureaus (311/85, Zb. s. 3801) na podporu svojho tvrdenia, že samotná cezhraničná povaha sťahovania postačovala na založenie jej právomoci. Je však potrebné konštatovať, že uvedený rozsudok, a najmä bod 18 uvedeného rozsudku, sa netýka problematiky citeľného charakteru ovplyvnenia obchodu. Tento pojem totiž v uvedenom rozsudku nie je ani spomenutý.

55      V každom prípade rozhodnutie neobsahuje nijaké odôvodnenie založené výlučne na cezhraničnej povahe predmetného sťahovania. Osobitne zo znenia, ako aj z kontextu odôvodnenia č. 372 rozhodnutia, v ktorom nie je spomenutý rozsudok Vereniging van Vlaamse Reisbureaus, už citovaný v bode 54 vyššie, vyplýva, že toto odôvodnenie neslúži na preukázanie citeľného charakteru ovplyvnenia obchodu.

–       O prahovej hodnote 40 miliónov eur

56      Pokiaľ ide o prahovú hodnotu 40 miliónov eur, žalobkyňa vytýka Komisii, že nadhodnotila celkový obrat účastníkov kartelu.

57      Všeobecný súd vyhovel žiadosti žalobkyne a vyzval Komisiu, aby predložila určité dokumenty, aby nebola obmedzená možnosť žalobkyne spochybniť tento obrat. Komisia preto predložila nedôverné verzie odpovedí ostatných spoločností, ktorým bolo rozhodnutie určené, na oznámenie o výhradách, ako aj ich odpovede na jej žiadosti o informácie. Na pojednávaní však žalobkyňa uviedla, že svoju argumentáciu nezakladá na dokumentoch predložených Komisiou. Preto za predpokladu, že prístup Komisie týkajúci sa subdodávok je správny, celkový objem predaja by bol stále vyšší ako prahová hodnota 40 miliónov eur, a to aj pri zohľadnení rozhodnutia K(2009) 5810 (bod 21 vyššie), ktoré má za následok zníženie konsolidovaného obratu o viac ako 600 000 eur.

58      Je však potrebné konštatovať, že tvrdenia žalobkyne založené na potrebe rozlíšiť obrat dosiahnutý subdodávateľom a obrat dosiahnutý spoločnosťou, ktorá vykonáva kontrolu nad medzinárodným sťahovaním, sú dôvodné. Aby sa totiž do odhadu predmetného objemu predaja nezahrnula dvakrát tá istá suma, od obratu dosiahnutého z predmetných služieb treba odpočítať obrat dosiahnutý subdodávateľom. V opačnom prípade by sa za to isté sťahovanie táto posledná uvedená suma zahrnula najprv do obratu spoločnosti, ktorá vykonáva kontrolu nad poskytovaním služby, a opäť aj do obratu subdodávateľa. Okrem toho obraty subdodávateľa neboli dosiahnuté na trhu so sťahovacími službami určenými konečnému spotrebiteľovi.

59      Vysvetlenie, ktoré uviedla Komisia v odôvodnení č. 530 rozhodnutia na odôvodnenie svojho rozhodnutia vylúčiť objem tohto predaja pri výpočte pokuty, je inak presvedčivé. Nemôže však vysvetliť, prečo by sa do odhadu veľkosti trhu na účely určenia existencie citeľného ovplyvnenia obchodu mala zahrnúť dvakrát tá istá suma. Tento odhad a odhad celkového obratu účastníkov kartelu sú teda poznačené zjavne nesprávnym posúdením.

60      Tento záver potvrdzujú odpovede Komisie na písomné a ústne otázky Všeobecného súdu.

61      Komisia sa po prvé usilovala založiť svoju argumentáciu na bode 54 usmernení z roku 2004. Toto ustanovenie však iba vylučuje predaj medzi spoločnosťami tej istej skupiny, avšak vôbec sa netýka otázky subdodávok. Nemožno z neho najmä vyvodiť opačné tvrdenie, ktoré Komisia podľa všetkého uplatňuje.

62      Po druhé Komisia vo svojej písomnej odpovedi uviedla, že jej prístup nevedie „nevyhnutne“ k dvojnásobnému započítaniu toho istého sťahovania, keďže po prvé niektoré belgické sťahovacie spoločnosti neboli súčasťou kartelu a po druhé subdodávky sa v niektorých prípadoch vykonávali na účet zahraničných sťahovacích spoločností. Komisia teda implicitne uznáva, že v ostatných prípadoch tento prístup viedol k dvojnásobnému zahrnutiu obratu dosiahnutého subdodávateľmi. Komisia navyše na pojednávaní uznala, že došlo k dvojnásobnému započítaniu v prípade, ak sa subdodávky realizovali medzi dvoma účastníkmi kartelu. Okrem toho uznala, že v prípade opravy jej metodiky v tomto smere by prahová hodnota 40 miliónov eur už nebola dosiahnutá.

63      Z vyššie uvedeného vyplýva, že Komisia nepreukázala, že prahová hodnota 40 miliónov eur bola v prejednávanej veci dosiahnutá.

–       O prahovej hodnote 5 %

64      Pokiaľ ide o prahovú hodnotu 5 %, žalobkyňa tvrdí, že Komisia mala vymedziť trh a zahrnúť všetky „medzinárodné sťahovacie služby“.

65      Pokiaľ ide o túto druhú výhradu, je potrebné zamietnuť tvrdenie, že Komisia vychádzala z príliš úzko vymedzeného trhu. Komisia správne poukázala na to, že cieľom kartelu bolo obmedziť hospodársku súťaž v odvetví medzinárodného sťahovania do alebo z Belgicka. Predmetné sťahovanie sa totiž vyznačovalo tým, že jeho východiskovým alebo cieľovým bodom bolo Belgicko a že činnosť kartelu prebiehala v Belgicku. Okrem toho Komisia pri svojom odhade veľkosti trhu vzala do úvahy obraty zahraničných spoločností na tomto trhu. V dôsledku toho Komisia bola oprávnená konštatovať, že dotknutými službami boli medzinárodné sťahovacie služby v Belgicku.

66      Pokiaľ ide o výhradu založenú na neexistencii vymedzenia trhu, je potrebné konštatovať, že logickým predpokladom výpočtu trhového podielu je vymedzenie tohto trhu. Ako totiž Všeobecný súd už uviedol v bode 49 vyššie, v bode 55 usmernení z roku 2004 sa výslovne uvádza, že „na uplatnenie prahovej hodnoty trhového podielu je potrebné vymedziť relevantný trh, ktorý zahŕňa relevantný trh výrobkov a relevantný geografický trh“. Táto povinnosť ešte jasnejšie vyplýva z iných jazykových verzií tohto bodu (napríklad v angličtine „it is necessary“ a v nemčine „muss“).

67      Okrem toho, pokiaľ ide o záväznosť usmernení prijatých Komisiou, Súdny dvor už konštatoval, že prijatím takýchto pravidiel správania a tým, že ich zverejnením oznámi, že ich v budúcnosti bude uplatňovať na príslušné prípady, sa dotknutá inštitúcia sama obmedzuje pri vykonávaní svojej diskrečnej právomoci a nemôže sa od týchto pravidiel odchýliť bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porušenia všeobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia, C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P, Zb. s. I‑5425, bod 211).

68      Je pritom nesporné, že Komisia nedodržala povinnosť stanovenú v bode 55 usmernení z roku 2004. Vo svojich písomných podaniach a na pojednávaní zdôraznila nielen to, že nebola povinná vymedziť relevantný trh, ale tiež to, že ho nevymedzila. V dôsledku toho by sa konštatovanie Komisie, že prahová hodnota 5 % bola dosiahnutá, malo v zásade odmietnuť.

69      Za okolností prejednávanej veci sa však Všeobecný súd domnieva, že Komisia napriek tomu z právneho hľadiska dostatočne preukázala, že druhá alternatívna podmienka obsiahnutá v domnienke uvedenej v bode 53 usmernení z roku 2004 bola splnená.

70      Komisia totiž v odôvodneniach č. 88 až 94 rozhodnutia uviedla dostatočne podrobný opis predmetného odvetvia, vrátane ponuky, dopytu a geografického rozsahu. Komisia teda presne určila dotknuté služby, ako aj trh. Všeobecný súd sa domnieva, že takýto opis odvetvia môže byť dostatočný, keďže je dostatočne podrobný na to, aby Všeobecnému súdu umožnil overiť základné tvrdenia Komisie, a keďže na základe toho celkový trhový podiel zjavne značne prekračuje prahovú hodnotu 5 %.

71      V tejto súvislosti je potrebné poukázať po prvé na to, že Komisia bola oprávnená konštatovať, že predmetnými službami sú medzinárodné sťahovacie služby v Belgicku (bod 65 vyššie). Po druhé Komisia na základe toho odhadla veľkosť trhu na 83 miliónov eur a celkový trhový podiel účastníkov kartelu približne na 50 %. Tieto údaje je potrebné upraviť s cieľom zohľadniť opravy vyplývajúce z rozhodnutia K(2009) 5810 (bod 21 vyššie) a z vylúčenia objemu predaja dosiahnutého zo subdodávok (bod 59 vyššie), čo podľa Komisie vedie k celkovému obratu vyše 20 miliónov eur a k celkovému trhovému podielu takmer 30 %. Tento trhový podiel je však stále oveľa väčší ako prahová hodnota 5 %. Po tretie v reakcii na otázky Všeobecného súdu na pojednávaní žalobkyňa sama konštatovala, že na to, aby prahová hodnota 5 % nebola dosiahnutá, by veľkosť trhu musela byť aspoň 435 miliónov eur. Takúto veľkosť relevantného trhu by však bolo možné dosiahnuť jedine v prípade, ak by sa vychádzalo z oveľa širšie vymedzeného trhu, ako je trh s medzinárodnými sťahovacími službami v Belgicku, ktorý však Komisia správne identifikovala ako relevantný trh.

72      Za týchto podmienok sa Všeobecný súd domnieva, že Komisia výnimočne mohla vychádzať z druhej alternatívnej podmienky uvedenej v bode 53 usmernení z roku 2004 bez toho, aby výslovne vymedzila trh v zmysle bodu 55 týchto usmernení.

73      Napokon, ako Komisia správne poznamenala, v rámci pozitívnej domnienky stanovenej v bode 53 usmernení z roku 2004 na preukázanie citeľného charakteru ovplyvnenia obchodu medzi členskými štátmi stačí, ak je splnená čo i len jedna z dvoch alternatívnych podmienok.

74      Z toho vyplýva, že prvý žalobný dôvod žalobkyne sa musí zamietnuť.

2.     O druhom žalobnom dôvode, založenom na zjavne nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení pri vykonávaní článku 81 ods. 1 ES

75      Tento žalobný dôvod sa delí na tri časti. Prvé dve časti smerujú k zníženiu pokuty z dôvodu poľahčujúcich okolností. Treťou časťou sa žalobkyňa domáha zníženia pokuty z dôvodu svojich ekonomických a finančných ťažkostí.

a)     Tvrdenia účastníkov konania

76      Po prvé žalobkyňa tvrdí, že Komisia vedela o existencii systému PP a že ho celé roky tolerovala. Táto prax bola známa zamestnancom Komisie a v rámci jej útvarov bola natoľko rozšírená, že je nepredstaviteľné, že by o nej Komisia nikdy nevedela. Vyše 30 % porušení zistených v oblasti PP sa týkalo zamestnancov Komisie. Pokiaľ ide o tvrdenie, že Komisia ako inštitúcia o tomto systéme nevedela, žalobkyňa tvrdí, že ide o „čistú fikciu“. Okrem toho táto prax bola známa generálnym riaditeľom, riaditeľom, vedúcim oddelení a komisárom. Komisia však tento systém tolerovala tým, že svojim zamestnancom naďalej umožňovala, aby z neho mali prospech.

77      Žalobkyňa sa domnieva, že toto správanie Komisie, ktorá za celé roky neprijala nijaké opatrenie na ukončenie praktiky PP, mohlo vyvolať určité nejasnosti, pokiaľ ide o to, či táto praktika predstavovala porušenie. Táto skutočnosť a oneskorenosť zásahu Komisie odôvodňujú zníženie pokuty.

78      Po druhé žalobkyňa tvrdí, že systém PP nevyplýval z kartelu alebo zo zosúladeného postupu, ale že zodpovedal trhovému dopytu, keďže PP si žiadali samotní zákazníci. V dôsledku toho bolo pre dotknuté podniky mimoriadne zložité odmietnuť poskytnúť tieto PP bez rizika, že si pohnevajú svojich zákazníkov a že o nich prídu.

79      Po tretie žalobkyňa poukazuje na ekonomické a finančné ťažkosti, ktorým už viacero rokov čelí. V tejto súvislosti Komisia nesprávne posúdila okolnosti uvedené žalobkyňou, hoci podľa bodu 35 usmernení z roku 2006 Komisia môže v osobitnom sociálnom a ekonomickom kontexte prihliadnuť na platobnú neschopnosť podniku. Žalobkyňa poukazuje na to, že samotný odkaz na skutočnosť, že pokuta predstavuje len 3,76 % jej celosvetového obratu v roku 2006, nestačí na určenie jej platobnej schopnosti. V skutočnosti sa nachádza na pokraji úpadku.

80      Komisia spochybňuje tieto tvrdenia a poznamenáva, že ide skôr o žalobný dôvod týkajúci sa výšky pokuty.

b)     Posúdenie Všeobecným súdom

81      Druhý žalobný dôvod, ktorý je uvedený v časti žaloby nazvanej „Žalobné dôvody smerujúce k zrušeniu rozhodnutia“, je údajne založený na „zjavne nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení pri vykonávaní článku 81 ods. 1 ES“. Tento žalobný dôvod však smeruje len k zníženiu pokuty z dôvodu poľahčujúcich okolností a ekonomických a finančných ťažkostí, a nie k zrušeniu rozhodnutia. Hoci žalobkyňa na pojednávaní nesúhlasila s prekvalifikovaním žalobného dôvodu, je potrebné konštatovať, že v žalobe uviedla len to, že uvedené okolnosti odôvodňujú „zníženie pokuty“. V dôsledku toho tieto tvrdenia budú posúdené v rámci skúmania žalobných dôvodov týkajúcich sa výšky pokuty Všeobecným súdom (bod 150 a nasl. nižšie).

3.     O treťom žalobnom dôvode, založenom na porušení povinnosti odôvodnenia

82      V rámci tohto žalobného dôvodu žalobkyňa namieta neexistenciu odôvodnenia, pokiaľ ide o výpočet základnej výšky pokuty (prvá časť) a pokiaľ ide o zamietnutie jej tvrdenia založeného na jej ekonomických a finančných ťažkostiach (druhá časť).

a)     Tvrdenia účastníkov konania

83      Žalobkyňa tvrdí, že pokiaľ ide o závažnosť porušenia, Komisia bez bližšieho vysvetlenia jednoducho stanovila podiel hodnoty predaja, ktorý sa má vziať do úvahy, na 17 %. Pokiaľ ide o dodatočnú sumu uplatnenú na účely odstrašenia, Komisia rovnako bez bližšieho vysvetlenia stanovila najnižšie rozpätie, konkrétne 17 %. Odôvodnenie týkajúce sa výšky pokuty je teda čisto formálne a žalobkyňa nie je schopná pochopiť metodiku, na základe ktorej Komisia dospela k týmto výsledkom. Komisia zaradila zistené porušenia „medzi najzávažnejšie porušenia“. Podľa bodu 23 usmernení z roku 2006 sa teda mal stanoviť podiel „v hornej časti stupnice“. Komisia však stanovila tento podiel na úrovni, ktorá bola len o niečo vyššia ako polovica tejto stupnice, pričom nevysvetlila dôvody tohto rozhodnutia a neuviedla okolnosti a faktory, na základe ktorých k tomuto výsledku dospela.

84      Pokiaľ ide o jej ekonomické a finančné ťažkosti, žalobkyňa poukazuje na to, že Komisia jednoducho zamietla túto argumentáciu tvrdením, že pokuta vypočítaná pre spoločnosť Ziegler predstavovala len 3,76 % celosvetového obratu tejto spoločnosti v roku 2006. Žalobkyňa však zastáva názor, že hoci Komisia nie je povinná zaujať stanovisko ku všetkým tvrdeniam uvedeným žalobkyňou, nemôže ignorovať celú jej argumentáciu. Komisia tým tiež porušila právo žalobkyne byť vypočutá.

85      Komisia spochybňuje tieto tvrdenia a poznamenáva, že prípadné nedostatky v odôvodnení stanovenia pokuty týkajúce sa najmä závažnosti porušenia alebo platobnej schopnosti by nemali za následok zrušenie rozhodnutia.

b)     Posúdenie Všeobecným súdom

86      Na úvod je potrebné konštatovať, že výhrady uvedené v rámci tohto žalobného dôvodu sa tiež týkajú iba uloženej pokuty, a nie konštatovania porušenia. Ako Komisia správne uviedla, porušenie povinnosti odôvodnenia v súvislosti so stanovením pokuty by nemalo za následok zrušenie rozhodnutia v celom rozsahu. Takéto porušenie podstatných formálnych náležitostí by totiž malo vplyv len na článok 2 rozhodnutia, ktorým boli pokuty uložené.

87      Podľa ustálenej judikatúry odôvodnenie, ktoré požaduje článok 253 ES, ktorý stanovuje podstatnú formálnu náležitosť v zmysle článku 230 ES, musí byť prispôsobené povahe predmetného aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá tento akt prijala, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámiť s dôvodmi prijatého opatrenia a aby príslušný súd mohol vykonať svoje preskúmanie. Nevyžaduje sa, aby sa v odôvodnení presne uviedli všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 253 ES, sa má posudzovať nielen s ohľadom na jeho znenie, ale tiež s ohľadom na jeho kontext, ako aj na všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť [rozsudky Súdneho dvora zo 6. júla 1993, CT Control (Rotterdam) a JCT Benelux/Komisia, C‑121/91 a C‑122/91, Zb. s. I‑3873, bod 31, a z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P, Zb. s. I‑1719, bod 63; rozsudok Súdu prvého stupňa z 5. apríla 2001, Bic a i./Rada, T‑82/00, Zb. s. II‑1241, bod 24].

88      Pokiaľ ide o prvú časť žalobného dôvodu, je potrebné konštatovať, že odôvodnenie týkajúce sa stanovenia základnej výšky pokuty, vrátane dodatočnej sumy uplatnenej na účely odstrašenia, skutočne nie je veľmi podrobné. Súdny dvor však rozhodol, že Komisia si splní svoju povinnosť odôvodnenia, keď vo svojom rozhodnutí uvedie kritériá posúdenia, ktoré jej umožnili zmerať závažnosť porušenia, pričom v ňom nemusí uviesť podrobnejšie vysvetlenie alebo číselné údaje týkajúce sa spôsobu výpočtu pokuty (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T‑236/01, T‑239/01, T‑244/01 až T‑246/01, T‑251/01 a T‑252/01, Zb. s. II‑1181, bod 252 a tam citovanú judikatúru).

89      V prejednávanej veci Komisia v odôvodnení č. 542 rozhodnutia uviedla dôvody, ktoré ju viedli k záveru o veľmi závažnej povahe porušenia, pričom konkrétne išlo o samotnú povahu zjavných obmedzení hospodárskej súťaže, ktoré boli zistené. Okrem toho Komisia v tom istom odôvodnení vysvetlila, prečo neskúmala geografický rozsah a dopad porušenia, pričom poukázala na judikatúru, podľa ktorej v prípade zjavných obmedzení možno považovať porušenie za veľmi závažné bez toho, aby sa takéto správanie muselo vyznačovať osobitným geografickým rozsahom alebo osobitným dopadom (rozsudky Súdu prvého stupňa z 18. júla 2005, Scandinavian Airlines System/Komisia, T‑241/01, Zb. s. II‑2917, body 84 a 85, a z 27. júla 2005, Brasserie nationale a i./Komisia, T‑49/02 až T‑51/02, Zb. s. II‑3033, body 178 a 179). Z toho vyplýva, že vzhľadom na túto judikatúru Komisia dostatočne odôvodnila posúdenie porušenia ako „veľmi závažného“.

90      Po prvé sa však javí byť vhodné, aby Komisia rozšírila odôvodnenie týkajúce sa výpočtu pokút, aby podniky boli schopné podrobne sa oboznámiť so spôsobom výpočtu pokuty, ktorá im bola uložená. Vo všeobecnosti to môže zvýšiť transparentnosť konania orgánu verejnej moci a uľahčiť Všeobecnému súdu výkon jeho neobmedzenej právomoci, v rámci ktorej musí mať možnosť posúdiť okrem zákonnosti napadnutého rozhodnutia aj primeranosť uloženej pokuty (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, KNP BT/Komisia, C‑248/98 P, Zb. s. I‑9641, bod 46).

91      Po druhé je potrebné poukázať na to, že judikatúra citovaná Komisiou sa týka usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 [ESUO] (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171) a že pochádza z obdobia pred prijatím usmernení. Usmernenia z roku 2006 však viedli k zásadnej metodickej zmene výpočtu pokút. Konkrétne bolo zrušené členenie porušení na tri kategórie („málo závažné“, „závažné“ a „veľmi závažné“) a v záujme presnejšej diferenciácie bola zavedená stupnica od 0 do 30 %. Okrem toho základná výška pokuty v súčasnosti „súvis[í] s určitou časťou hodnoty predaja stanovenou v závislosti od stupňa závažnosti porušenia a vynásobenou počtom rokov, v ktorých porušenie trvalo“ (bod 19 usmernení z roku 2006). Vo väčšine prípadov sa „zohľadňovaná časť hodnoty predaja stanoví na úrovni, ktorá môže dosiahnuť až 30 %“ (bod 21). Pokiaľ ide o horizontálne dohody o určení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie, ktoré „svojou povahou“ patria medzi „najzávažnejšie obmedzenia hospodárskej súťaže“, podiel predaja, ktorý sa berie do úvahy, sa musí spravidla stanoviť „v hornej časti stupnice“ (bod 23).

92      Za týchto podmienok Komisia v zásade už nemôže odôvodniť len posúdenie porušenia ako „veľmi závažné“ bez odôvodnenia zohľadneného podielu predaja. Ako totiž bolo uvedené vyššie, s voľnou úvahou, ktorou Komisia disponuje v oblasti pokút, je spojená povinnosť odôvodnenia, ktorá umožňuje jednotlivcovi oboznámiť sa s dôvodmi prijatého opatrenia a Všeobecnému súdu vykonať svoje preskúmanie.

93      V prejednávanej veci je potrebné konštatovať, že v odôvodnení č. 543 rozhodnutia Komisia stanovila túto sadzbu na úrovni, ktorá je len o niečo vyššia ako polovica tejto stupnice, konkrétne na 17 %, pričom svoje rozhodnutie odôvodnila len „veľmi závažnou“ povahou porušenia. Komisia však podrobnejšie nevysvetlila, prečo na základe posúdenia porušenia ako „veľmi závažného“ stanovila sadzbu na 17 % a nie sadzbu, ktorá by sa nachádzala oveľa vyššie „v hornej časti stupnice“. Toto odôvodnenie môže byť dostatočné iba v prípade, ak Komisia uplatní sadzbu, ktorá je veľmi blízko dolnej hranice rozpätia stanoveného pre najzávažnejšie obmedzenia a ktorá je navyše pre žalobkyňu veľmi priaznivá. V tomto prípade totiž doplňujúce odôvodnenie, ktoré prekračuje rámec odôvodnenia, ktoré je už obsiahnuté v usmerneniach, nie je potrebné. Ak však Komisia chcela uplatniť vyššiu sadzbu, mala poskytnúť podrobnejšie odôvodnenie.

94      Vzhľadom na to, že pokiaľ ide dodatočnú sumu uplatnenú na účely odstrašenia, odôvodnenie č. 556 rozhodnutia odkazuje na odôvodnenie č. 542 a že dolná hranica rozpätia je rovnaká, vyššie uvedené úvahy sa vzťahujú aj na výhrady týkajúce sa odôvodnenia uvedeného v súvislosti so stanovením tejto sumy. Prvá časť žalobného dôvodu sa preto musí zamietnuť.

95      Pokiaľ ide o druhú časť žalobného dôvodu týkajúcu sa ekonomických a finančných ťažkostí žalobkyne, podľa ustálenej judikatúry je potrebné rozlíšiť výhradu založenú na neexistencii alebo nedostatku odôvodnenia a výhradu založenú na nesprávnosti odôvodnenia rozhodnutia z dôvodu nesprávneho skutkového alebo právneho posúdenia. Posledný uvedený aspekt patrí do preskúmavania vecnej zákonnosti rozhodnutia, a nie do preskúmavania porušenia podstatných formálnych náležitostí, a preto nemôže predstavovať porušenie článku 253 ES (rozsudok Komisia/Sytraval a Brink’s France, už citovaný v bode 87 vyššie, body 67 a 72, a rozsudok Súdu prvého stupňa zo 7. novembra 1997, Cipeke/Komisia, T‑84/96, Zb. s. II‑2081, bod 47).

96      V prejednávanej veci Komisia odpovedala na argumentáciu žalobkyne v odôvodnení č. 632 rozhodnutia, kde konštatovala, že pokuta predstavuje iba 3,76 % jej celosvetového obratu v roku 2006, čo možno považovať za splnenie povinnosti odôvodnenia. Ak by sa uznalo, že tento samotný výpočet nestačí na určenie platobnej schopnosti žalobkyne, táto okolnosť by patrila do vecnej zákonnosti rozhodnutia, a nie do neexistencie odôvodnenia (pozri bod 165 a nasl. nižšie). Preto je potrebné druhú časť žalobného dôvodu zamietnuť.

97      Z toho vyplýva, že tretí žalobný dôvod sa musí zamietnuť.

4.     O štvrtom žalobnom dôvode, založenom na porušení práva na obhajobu

98      Štvrtý žalobný dôvod a piaty žalobný dôvod sa týkajú údajných porušení práva na obhajobu. V rámci štvrtého žalobného dôvodu založeného na porušení práva na spravodlivý proces a všeobecnej zásady riadnej správy vecí verejných žalobkyňa spochybňuje nestrannosť Komisie.

a)     Tvrdenia účastníkov konania

99      Žalobkyňa tvrdí, že vzhľadom na to, že veľkú časť predmetných PP si vyžiadali zamestnanci Komisie, Komisia mala postúpiť vec belgickým orgánom ochrany hospodárskej súťaže. Komisia, ktorá sama uviedla, že sa stala obeťou sporných praktík, bola totiž v tejto veci sudcom a zároveň účastníkom konania. V dôsledku toho existuje objektívne riziko zaujatosti.

100    Podľa žalobkyne dôkaz o tejto zaujatosti vyplýva najmä zo skutočnosti, že Komisia viackrát použila ten istý prípad, čo jej umožnilo umelo zvýšiť počet zistených porušení. Okrem toho riziko zaujatosti sa prejavilo v tom, že v rozhodnutí ako celku je situácia posúdená mimoriadne vážne, zatiaľ čo predmetné praktiky boli v skutočnosti veľmi okrajové.

101    Napokon v dokumente nazvanom „Pripomienky k správe pre pojednávanie“ a na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že po prijatí rozhodnutia zamestnanci Komisie všetkých stupňov a dokonca aj jeden odchádzajúci člen Komisie od dotknutých sťahovacích spoločností naďalej požadovali PP.

102    Komisia tvrdí, že pokiaľ ide o údajné objektívne riziko zaujatosti, toto tvrdenie je ako žalobný dôvod smerujúci k zrušeniu neúčinné a nedôvodné.

b)     Posúdenie Všeobecným súdom

103    Žalobkyňa tvrdí, že správanie Komisie malo za následok závažné obmedzenie výkonu jej práva na obhajobu a že rozhodnutie by sa preto malo zrušiť. Takéto tvrdenie je však nedôvodné.

104    Žalobkyňa totiž nespochybnila právomoc Komisie na prijatie rozhodnutia týkajúceho sa konania podľa článku 81 ES v prejednávanej veci. Okrem toho z judikatúry vyplýva, že údajný nedostatok objektivity Komisie nepredstavuje porušenie práva na obhajobu, ktoré by mohlo mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia, ale patrí do skúmania vykonávaného v rámci preskúmavania posúdenia dôkazných prostriedkov alebo odôvodnenia rozhodnutia (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, T‑191/98, T‑212/98 až T‑214/98, Zb. s. II‑3275, bod 464 a tam citovanú judikatúru).

105    V dôsledku toho je tento žalobný dôvod ako žalobný dôvod smerujúci k zrušeniu neúčinný.

106    Pre úplnosť je potrebné poukázať na to, že tento žalobný dôvod je tiež nedôvodný. Okolnosti, na ktoré poukazuje žalobkyňa, totiž nepreukazujú, že v rozhodnutí sa prejavila údajná predpojatosť Komisie alebo jedného z jej zamestnancov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 20. marca 2002, ABB Asea Brown Boveri/Komisia, T‑31/99, Zb. s. II‑1881, bod 105). Tvrdenie, že Komisia „umelo zvýšila počet zistených porušení“, je nedôvodné. Ak sú v prípade toho istého sťahovania, pre ktoré bola vystavená PP alebo za ktoré bola zaplatená provízia, v tabuľke pripojenej k rozhodnutiu uvedené viaceré dokumenty, neznamená to zvýšenie počtu porušení, ale svedčí to iba o tom, že viaceré dokumenty sa týkajú toho istého porušenia. Pokiaľ ide o tvrdenie, že predmetné praktiky neboli rozšírené, ale „veľmi okrajové“, stačí uviesť, že kartel sa uplatňoval približne 20 rokov a ovplyvňoval približne 30 % trhu (pozri bod 71 vyššie), a odkázať na tvrdenia žalobkyne, podľa ktorých táto prax zodpovedala trhovému dopytu a bola natoľko rozšírená, že by bolo „mimoriadne zložité odmietnuť poskytnúť tieto PP bez rizika, že si pohnev[á] svojich zákazníkov a že o nich príd[e]“. Napokon, pokiaľ ide o tvrdenia, ktoré žalobkyňa uviedla v pripomienkach k správe pre pojednávanie a na pojednávaní, je potrebné konštatovať, že tieto tvrdenia tiež nepotvrdzujú tvrdenie žalobkyne o zaujatosti Komisie pri vyšetrovaní veci. V tejto súvislosti žalobkyňa nepreukázala, ako mohlo byť správaním vytýkaným niektorým zamestnancom, pokiaľ by sa toto správanie preukázalo, dotknuté právo na spravodlivý proces.

107    Z toho vyplýva, že štvrtý žalobný dôvod sa musí zamietnuť.

5.     O piatom žalobnom dôvode, založenom na porušení práva na obhajobu

108    Piaty žalobný dôvod je založený na porušení práva na prístup k spisu a zásady riadnej správy vecí verejných.

a)     Tvrdenia účastníkov konania

109    Žalobkyňa vytýka Komisii, že jej odoprela prístup k odpovediam na oznámenie o výhradách, ktoré predložili ostatné spoločnosti, ktorým bolo toto oznámenie adresované, a k odpovediam na žiadosti Komisie o informácie. Do vyšetrovacieho spisu boli v podstatnej miere založené písomné podania, dokumenty a vyjadrenia pochádzajúce od jedného z účastníkov údajného kartelu. Komisia vymedzila trhový podiel desiatich predmetných spoločnosti iba na základe celkového obratu, ktorý tieto spoločnosti oznámili v nadväznosti na žiadosť o informácie z roku 2005. Preto je z hľadiska spochybnenia veľkosti trhu a trhových podielov každej z predmetných spoločností, ktoré stanovila Komisia, dôležité poznať rozdelenie obratu ostatných spoločností. V každom prípade neprináleží Komisii, aby sama rozhodovala o tom, ktoré dokumenty a informácie sú pre obhajobu žalobkyne užitočné.

110    Žalobkyňa sa domnieva, že vzhľadom na to, že Komisia neposkytla prístup k odpovediam účastníkov konania, mala prijať aspoň užitočné opatrenia na uľahčenie porovnania číselných údajov, ktoré jej boli oznámené. Keďže žalobkyni bol odopretý prístup, nebolo jej umožnené účinne overiť číselné údaje, z ktorých Komisia vychádzala. Ak by žalobkyňa poznala tieto číselné údaje, mohla by účinne spochybniť domnienku Komisie týkajúcu sa citeľného ovplyvnenia obchodu medzi členskými štátmi.

111    Komisia tvrdí, že číselné údaje o veľkosti trhu nie sú dôkazmi, ktoré by boli v prospech alebo v neprospech žalobkyne. Na postavenie žalobkyne mala vplyv iba jej vlastná odpoveď, keďže pri stanovení pokút bola zohľadnená iba hodnota predaja bez zohľadnenia zmlúv o subdodávkach. Preto číselné údaje, ktoré poskytli ostatní účastníci kartelu, nemajú pre žalobkyňu význam.

b)     Posúdenie Všeobecným súdom

112    Žalobkyňa v podstate tvrdí, že Komisia tým, že nevyhovela jej žiadosti o sprístupnenie odpovedí ostatných spoločností, ktorým bolo určené oznámenie o výhradách, ako aj odpovedí na žiadosti o informácie, porušila právo žalobkyne na obhajobu, keďže Komisia neprijala účinné opatrenia na uľahčenie porovnania číselných údajov, ktoré jej boli oznámené.

113    V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, že rešpektovanie práva na obhajobu, ktoré predstavuje základnú zásadu práva Spoločenstva a musí sa dodržiavať za každých okolností, najmä v každom konaní, ktoré môže viesť k uloženiu sankcií, a to aj v prípade, ak ide o správne konanie, vyžaduje, aby dotknutý podnik mohol účinne vyjadriť svoje stanovisko k existencii a relevantnosti skutkových okolností, výhrad a okolností, ktoré uvádza Komisia (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia, T‑109/02, T‑118/02, T‑122/02, T‑125/02, T‑126/02, T‑128/02, T‑129/02, T‑132/02 a T‑136/02, Zb. s. II‑947, bod 66 a tam citovanú judikatúru).

114    Pokiaľ ide konkrétne o odpovede na oznámenie o výhradách, Všeobecný súd rozhodol, že ak sa Komisia zamýšľa oprieť o pasáž odpovede na oznámenie o výhradách alebo o dokument pripojený k takej odpovedi, aby preukázala existenciu porušenia v konaní, ktorého predmetom je uplatnenie článku 81 ods. 1 ES, musia mať ďalšie strany zúčastnené na tomto konaní možnosť vyjadriť sa k takému dôkazu (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, T‑43/02, Zb. s. II‑3435, bod 343 a tam citovanú judikatúru).

115    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že okrem dôkazov obsiahnutých v „opise skutkového stavu“, ktorý bol poskytnutý žalobkyni 23. augusta 2007, rozhodnutie nie je založené na nijakej skutočnosti, výhrade alebo okolnosti, ktorá nebola uvedená už v oznámení o výhradách. Pokiaľ ide o „opis skutkového stavu“, žalobkyňa nespochybňuje tvrdenia Komisie, podľa ktorých týmto dokumentom nebola doplnená nijaká výhrada, ale boli v ňom uvedené len doplňujúce dôkazy, ku ktorým sa žalobkyňa mohla vyjadriť.

116    Pokiaľ ide o obraty a trhové podiely, ktorých rozdelenie je podľa žalobkyne potrebné poznať na účely spochybnenia veľkosti trhu a trhových podielov každej z predmetných spoločností, je potrebné konštatovať, že číselné údaje použité v odôvodneniach č. 89 a 373 rozhodnutia na preukázanie citeľného charakteru ovplyvnenia obchodu medzi členskými štátmi boli uvedené už v oznámení o výhradách.

117    V dôsledku toho Komisia nepoužila odpovede na oznámenie o výhradách na preukázanie existencie porušenia, ale vychádzala z číselných údajov, ktoré už boli žalobkyni známe.

118    Je však potrebné konštatovať, že iba na základe oznámenia o výhradách žalobkyňa nebola schopná spochybniť číselné údaje, ktoré Komisia použila na preukázanie citeľného ovplyvnenia obchodu. Konkrétny dotknutý podnik má totiž sotva možnosť overiť, či konsolidované obraty a trhové podiely všetkých účastníkov kartelu prevyšujú prahovú hodnotu 40 miliónov eur alebo prahovú hodnotu 5 %. Každý podnik môže s istotou spochybniť iba vlastné číselné údaje. Na spochybnenie veľkosti trhu a trhových podielov ostatných predmetných spoločností a na uplatnenie vlastných tvrdení týkajúcich sa týchto číselných údajov je teda nevyhnutné poznať rozdelenie obratu ostatných spoločností, pričom bez jeho poznania žalobkyňa nebola schopná účinne vyjadriť svoje stanovisko k existencii a relevantnosti skutkových okolností, výhrad a okolností uvedených Komisiou.

119    V rámci opatrenia na zabezpečenie priebehu konania preto Všeobecný súd požiadal Komisiu, aby mu poskytla relevantné časti nedôverných verzií odpovedí ostatných spoločností, ktorým bolo rozhodnutie určené, na oznámenie o výhradách, ako aj odpovedí na žiadosti o informácie v rozsahu, v akom sa tieto odpovede týkali číselných údajov, ktoré Komisia použila v oznámení o výhradách. Tieto dokumenty boli založené do spisu, takže žalobkyňa bola schopná oboznámiť sa s nimi. V bode 57 vyššie však bolo uvedené, že na pojednávaní žalobkyňa potvrdila, že svoju argumentáciu neopiera o dokumenty predložené Komisiou.

120    Za týchto podmienok je potrebné konštatovať, že právo žalobkyne na obhajobu nebolo porušené.

121    Je totiž pravda, že z judikatúry vyplýva, že každé porušenie práva na obhajobu, ku ktorému došlo v štádiu správneho konania, nemožno napraviť iba tým, že prístup k predmetným informáciám bol umožnený v neskoršom štádiu, a najmä v priebehu súdneho konania týkajúceho sa prípadnej žaloby o zrušenie napadnutého rozhodnutia (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, Zb. s. I‑123, bod 104).

122    Na posúdenie toho, či neposkytnutie písomnosti mohlo obmedziť obhajobu dotknutého podniku v priebehu správneho konania, je však potrebné rozlišovať medzi prístupom k dokumentom, ktoré môžu podnik zbaviť zodpovednosti, a prístupom k dokumentom, ktoré preukazujú existenciu vytýkaného porušenia (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, už citovaný v bode 121 vyššie, bod 130).

123    Pokiaľ ide o tieto posledné uvedené dokumenty, Súdny dvor poukázal na to, že dotknutému podniku prináleží preukázať, že výsledok, ku ktorému Komisia dospela vo svojom rozhodnutí, by bol iný, ak by ako dôkazný prostriedok v jeho neprospech musel byť vylúčený dokument, ktorý mu nebol oznámený a na základe ktorého Komisia tento podnik sankcionovala (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, už citovaný v bode 121 vyššie, bod 73). To platí tým skôr v prípade, ak nejde o dokumenty, ktoré Komisia použila na preukázanie existencie vytýkaného porušenia, ale o dokumenty, ktoré by mohli spochybniť existenciu porušenia článku 81 ods. 1 ES pre neexistenciu citeľného charakteru ovplyvnenia obchodu. Žalobkyňa sa však ani neusilovala predložiť tento dôkaz (pozri bod 119 vyššie).

124    V dôsledku toho je potrebné tento žalobný dôvod zamietnuť.

125    Pokiaľ ide o návrh žalobkyne na uloženie povinnosti predložiť úplný správny spis kancelárii Všeobecného súdu, je potrebné konštatovať, že v rozsahu, v akom sa tento návrh týkal relevantných častí odpovedí ostatných spoločností, ktorým bolo rozhodnutie určené, na oznámenie o výhradách, ako aj odpovedí na žiadosti Komisie o informácie, Všeobecný súd jej vyhovel. Vo zvyšnej časti žalobkyňa nevysvetlila relevantnosť požadovaných dokumentov a jej návrh sa musí z tohto dôvodu zamietnuť.

B –  Žalobné dôvody smerujúce k zrušeniu alebo zníženiu pokuty

126    Žalobkyňa uvádza štyri subsidiárne žalobné dôvody, pričom prvý z nich smeruje k zrušeniu pokuty a nasledujúce, ďalej subsidiárne žalobné dôvody smerujú k podstatnému zníženiu pokuty.

1.     O citeľnom ovplyvnení obchodu a hospodárskej súťaže

a)     Tvrdenia účastníkov konania

127    Žalobkyňa pripomína, že na to, aby kartel patril do pôsobnosti zákazu stanoveného v článku 81 ES, musí byť porušenie hospodárskej súťaže a ovplyvnenie obchodu medzi členskými štátmi citeľné.

128    Komisia odkazuje na svoje tvrdenia týkajúce sa prvého žalobného dôvodu.

b)     Posúdenie Všeobecným súdom

129    Je potrebné konštatovať, že tento žalobný dôvod sa v skutočnosti týka dvoch podmienok uplatnenia článku 81 ods. 1 ES. Je teda potrebné odkázať na úvahy uvedené v rámci posúdenia prvého žalobného dôvodu (bod 47 a nasl. vyššie), kde boli výhrady žalobkyne preskúmané a zamietnuté.

2.     O závažnosti

a)     Tvrdenia účastníkov konania

130    Žalobkyňa tvrdí, že závažnosť porušení sa musí zistiť na základe veľkého počtu okolností, najmä na základe osobitných okolností veci a jej kontextu. Komisia však tieto zásady nevzala do úvahy a zaoberala sa len jedným kritériom, konkrétne samotnou povahou porušenia.

131    Pokiaľ ide o dohody o priamom určení cien, žalobkyňa tvrdí, že minimálne ceny, ktoré chcela stanoviť Allied Arthur Pierre, nedodržiaval ani jeden z účastníkov. Okrem toho sankcionované praktiky nemali za následok skutočné zvýšenie predajných cien. V dôsledku toho je pokuta úplne neprimeraná vo vzťahu k skutočnému rozsahu vytýkaných praktík, k ich skutočnému vplyvu na trh a na hospodársku súťaž, ako aj k počtu zistených porušení. Komisia tiež porušila zásadu rovnosti zaobchádzania, keďže iba v prípade žalobkyne zahrnula do výpočtu pokuty obrat dosiahnutý z činností, ktorých sa porušenie netýkalo, a zvýhodnila iné subjekty, najmä spoločnosti Allied Arthur Pierre a Interdean, ktoré zohrávali v karteli významnejšiu úlohu. Napokon Komisia nepreukázala konkrétny dopad kartelu na trh napriek tomu, že ho možno zmerať.

132    Komisia tvrdí, že všetky tieto tvrdenia sú irelevantné, keďže ide o porušenia ako určovanie cien a rozdelenie trhov, ktoré sú už svojou povahou závažné.

133    Komisia tiež poukazuje na to, že judikatúra vždy zdôrazňovala širokú mieru voľnej úvahy, ktorou Komisia disponuje v oblasti stanovovania pokút. V prejednávanej veci Komisia na základe tejto judikatúry pri stanovení percentuálneho podielu predaja, ktorý určuje výšku pokuty (17 %), vychádzala len z „veľmi závažného“ charakteru porušenia z dôvodu povahy predmetných obmedzení. Zohľadnenie iných faktorov by navyše malo za následok stanovenie vyššej percentuálnej sadzby. Naproti tomu dopad porušenia pri tomto posúdení nebol zohľadnený. Okrem toho trhové podiely sú pre stanovenie pokuty irelevantné.

b)     Posúdenie Všeobecným súdom

134    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia nesprávne určila závažnosť porušenia len na základe samotnej povahy porušenia.

135    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že v odôvodnení č. 542 rozhodnutia Komisia uviedla, že dohody alebo zosúladené postupy, ktoré majú za následok také obmedzenie, aké bolo zistené v prejednávanej veci, možno už na základe ich samotnej povahy považovať za „veľmi závažné“ bez toho, aby sa takéto správanie muselo vyznačovať osobitným geografickým rozsahom alebo osobitným dopadom. Na podporu tohto tvrdenia Komisia tak v rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení k žalobe poukázala na rozsudok Scandinavian Airlines System/Komisia, už citovaný v bode 89 vyššie.

136    V uvedenom rozsudku Súd prvého stupňa konštatoval, že závažnosť sa musí posudzovať najmä s prihliadnutím na povahu obmedzení hospodárskej súťaže, že závažnosť porušenia možno stanoviť na základe povahy a cieľa zneužívajúceho správania a že z ustálenej judikatúry vyplýva, že okolnosti týkajúce sa cieľa správania môžu mať pri stanovení výšky pokuty väčší význam ako okolnosti týkajúce sa jeho účinkov (pozri bod 83 rozsudku a tam citovanú judikatúru).

137    V prejednávanej veci bolo cieľom porušenia určenie cien a rozdelenie trhov. Takéto zjavné porušenie práva hospodárskej súťaže je už svojou povahou mimoriadne závažné.

138    Okrem toho na rozdiel od usmernení z roku 1998 v usmerneniach z roku 2006 už nie je uvedené, že na posúdenie závažnosti je potrebné vziať do úvahy „efektívnu ekonomickú kapacitu vinníkov, ktorou môžu spôsobiť značnú škodu iným prevádzkovateľom,“ ani „skutočný dosah [porušenia] na trh, tam, kde je ho možné merať“.

139    Usmernenia z roku 2006 však v bode 20 výslovne stanovujú, že „vyhodnotenie závažnosti sa vykoná... osobitne [pre] každý typ porušenia prihliadajúc na všetky relevantné okolnosti prípadu“. Okrem toho v bode 91 vyššie už bolo uvedené, že usmernenia z roku 2006 viedli k zásadnej metodickej zmene výpočtu pokút. Konkrétne bolo zrušené členenie porušení na tri kategórie („málo závažné“, „závažné“ a „veľmi závažné“) a v záujme presnejšej diferenciácie bola zavedená stupnica od 0 do 30 %. Podľa bodu 19 usmernení z roku 2006 základná výška pokuty musí „súvisieť s určitou časťou hodnoty predaja stanovenou v závislosti od stupňa závažnosti porušenia“. Vo väčšine prípadov sa „zohľadňovaná časť hodnoty predaja stanoví na úrovni, ktorá môže dosiahnuť až 30 %“ (bod 21 usmernení).

140    Preto Komisia nemôže vykonať diskrečnú právomoc, ktorou disponuje v oblasti stanovenia pokút, a tak určiť presnú sadzbu od 0 do 30 % bez zohľadnenia osobitných okolností veci. Bod 22 usmernení z roku 2006 stanovuje, že „pri rozhodovaní o tom, či časť hodnoty predaja, ktorá sa má vziať do úvahy pre daný prípad, by mala byť situovaná v hornej alebo v dolnej časti stupnice, Komisia zohľadní určitý počet ukazovateľov, napríklad povahu porušenia, kumulovaný podiel všetkých zúčastnených strán na trhu, geografický rozsah porušenia, uskutočnenie alebo neuskutočnenie porušenia“.

141    Tento problém spojený s určením presnej percentuálnej sadzby je do istej miery zmiernený v prípade tajných horizontálnych dohôd o určení cien a rozdelení trhu, v prípade ktorých sa podľa bodu 23 usmernení z roku 2006 zohľadňovaný podiel predaja obvykle stanoví „v hornej časti stupnice“. Z tohto bodu vyplýva, že v prípade najzávažnejších obmedzení by sadzba mala byť prinajmenšom vyššia než 15 %.

142    V prejednávanej veci nie je potrebné zrušiť rozhodnutie v tomto smere z dôvodu, že sadzba 17 % bola stanovená iba na základe samotnej závažnej povahy porušenia. Pokiaľ totiž Komisia uplatní iba sadzbu, ktorá sa úplne alebo takmer rovná minimálnej sadzbe pre najzávažnejšie obmedzenia, nie je potrebné vziať do úvahy doplňujúce skutočnosti alebo okolnosti. Bolo by to potrebné iba v prípade stanovenia vyššej sadzby. V tejto súvislosti žalobkyňa určite netvrdí, že Komisia mala stanoviť vyššiu sadzbu, a Komisia nenavrhla Všeobecnému súdu, aby zvýšil pokutu.

143    V dôsledku toho sa výhrada založená na abstraktnom určení závažnosti porušenia musí zamietnuť.

144    Pokiaľ ide o výhradu založenú na údajnom porušení zásady rovnosti, stačí uviesť, že spoločnosti Allied Arthur Pierre bolo priznané zníženie pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 z dôvodu jej spolupráce s Komisiou. Pokiaľ ide o spoločnosť Interdean, Všeobecný súd preskúma otázku, prečo tejto spoločnosti bolo priznané zníženie pokuty, a žalobkyni nebolo priznané, v rámci štvrtého subsidiárneho žalobného dôvodu (bod 170 a nasl. nižšie). Pokiaľ ide napokon o tvrdenie, že Komisia zahrnula do výpočtu pokuty obrat dosiahnutý z činností, ktorých sa porušenie netýkalo, iba v prípade žalobkyne, Komisia spochybňuje toto tvrdenie ako skutkovo nepodložené. V tomto smere z rozhodnutia vyplýva, že celkový obrat žalobkyne, a teda jej činnosť, ktorá nesúvisí s medzinárodným sťahovaním v Belgicku, bola zohľadnená iba pri výpočte maximálnej hranice 10 %. Túto výhradu teda treba rovnako zamietnuť.

3.     O poľahčujúcich okolnostiach

a)     Tvrdenia účastníkov konania

145    Žalobkyňa uvádza tri poľahčujúce okolnosti.

146    Po prvé žalobkyňa poukazuje na to, že skutočnosť, že bezodkladne prijala opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s pravidlami práva Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže, sa mohla považovať za poľahčujúcu okolnosť.

147    Po druhé Komisia nevzala do úvahy skutočnosť, že PP sa vystavovali preto, lebo zodpovedali trhovému dopytu. Komisia nemôže tvrdiť, že taký dlhý čas nevedela o praktike, ktorá bola v rámci jej útvarov natoľko rozšírená. Táto skutočnosť teda bola spôsobilá vyvolať a utvrdzovať presvedčenie, že nešlo o nedovolené konanie, keďže toto konanie sa uskutočňovalo na základe žiadostí predstaviteľov verejnej moci.

148    Po tretie žalobkyňa tvrdí, že nikdy nespochybnila existenciu porušení.

149    Komisia tieto tvrdenia spochybňuje.

b)     Posúdenie Všeobecným súdom

150    V rámci tohto žalobného dôvodu, ako aj v rámci prvej a druhej časti druhého hlavného žalobného dôvodu žalobkyňa uvádza tri poľahčujúce okolnosti.

 Ukončenie protiprávneho konania

151    Pokiaľ ide o ukončenie protiprávneho konania žalobkyňou, je potrebné konštatovať, že táto skutočnosť nepredstavuje poľahčujúcu okolnosť, ktorá by odôvodňovala zníženie pokuty.

152    Ako totiž Komisia správne poznamenala, bod 29 prvá zarážka usmernení z roku 2006 stanovuje, že hoci základná výška pokuty sa môže znížiť, ak dotknutý podnik preukáže, že ukončil protiprávne konanie hneď po prvom zásahu Komisie, táto okolnosť „sa nepoužije v prípade dohôd alebo praktík tajnej povahy (najmä kartelov)“. Okrem toho túto poľahčujúcu okolnosť možno uplatniť iba v prípadoch, keď sa protiprávne konanie ukončí v nadväznosti na prvý zásah Komisie. Žalobkyňa sa však podieľala na protiprávnom konaní do 8. septembra 2003, zatiaľ čo kontroly sa uskutočnili po tomto dni, konkrétne 16. septembra 2003.

 Presvedčenie o tom, že protiprávne konanie bolo dovolené

153    Podľa bodu 29 poslednej zarážky usmernení z roku 2006 „Komisia môže znížiť základnú výšku pokuty… ak protikonkurenčné správanie bolo povolené, alebo podporované verejnými orgánmi alebo predpismi“.

154    Žalobkyňa tvrdí, že v dôsledku toho, že Komisia vedela o protiprávnom konaní a že ho celé roky tolerovala, žalobkyňa nadobudla síce nesprávne, ale legitímne presvedčenie o tom, že toto konanie je dovolené. Navyše iba reagovala na trhový dopyt.

155    V tejto súvislosti Komisia správne zdôrazňuje, že osoba, ktorá je v kontakte s dodávateľom, napríklad zamestnanec Komisie, nie je skutočným zákazníkom sťahovacích spoločností. V odôvodnení č. 264 rozhodnutia Komisia poukázala na to, že prináleží podniku alebo verejnej inštitúcii, ktorá platí za sťahovanie, aby si vybrala sťahovaciu spoločnosť. Množstvo podnikov a verejných inštitúcií vyžaduje predloženie viacerých ponúk práve preto, aby mali možnosť výberu. V dôsledku toho treba zamietnuť tvrdenia, že PP sa vystavovali preto, lebo zodpovedali trhovému dopytu, alebo že sa predkladali až po tom, čo si zákazník vybral sťahovaciu spoločnosť.

156    Žalobkyňa sa teda nemôže odvolávať na skutočnosť, že zamestnanci inštitúcie si vyžiadali PP, keďže musela vedieť, že takéto žiadosti nemohli byť predložené v mene inštitúcií alebo na ich podnet, vzhľadom na to, že PP zjavne odporovali ich finančným záujmom. Požiadavka predložiť tri ponuky mala totiž zaručiť práve minimálny stupeň hospodárskej súťaže a zabrániť tomu, aby jediná sťahovacia spoločnosť mohla jednostranne určiť cenu sťahovania.

157    Okrem toho aj v prípade, ak by bolo možné pripísať Komisii ako inštitúcii skutočnosti, o ktorých vedela osoba, ktorá pre ňu pracovala, treba poznamenať, že samotná vedomosť o protisúťažnom správaní neznamená, že toto správanie bolo Komisiou implicitne „povolené alebo podporované“ v zmysle bodu 29 poslednej zarážky usmernení z roku 2006. Údajnú nečinnosť totiž nemožno posudzovať rovnako ako konanie spočívajúce v povolení alebo podporovaní.

158    Napokon žalobkyňa nepreukázala, že údajná nečinnosť Komisie u nej skutočne vyvolala presvedčenie o tom, že predmetné konanie je dovolené, alebo že v tomto smere vyvolala určité nejasnosti. Ekonomický zmysel povinnosti zamestnanca predložiť viaceré ponuky je totiž zrejmý. Nejde len o formalitu, ale o prostriedok na určenie najvýhodnejšej ponuky. Porušenie pravidiel hospodárskej súťaže je teda v prejednávanej veci, najmä pokiaľ ide o PP, natoľko zrejmé, že obozretný hospodársky subjekt sa nemôže odvolávať na legitímne presvedčenie o tom, že toto konanie je dovolené.

159    V každom prípade je potrebné poukázať na to, že tvrdenia žalobkyne sa týkajú iba PP. Prax týkajúca sa PP je však iba jednou z troch zložiek jediného a nepretržitého komplexného porušenia, ktoré zahŕňalo aj písomnú dohodu o cenách a dohodu o vyplácaní provízií.

 Nespochybnenie skutkového stavu

160    Oznámenie o spolupráci z roku 2002 na rozdiel od oznámenia Komisie z 18. júla 1996 o neuložení pokút alebo znížení ich výšky v prípadoch týkajúcich sa kartelov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, s. 4) nestanovuje zníženie pokuty z dôvodu nespochybnenia pravdivosti skutkového stavu. Vďaka spolupráci spoločnosti Allied Arthur Pierre Komisia už mala k dispozícii dôkazy, ktoré umožňovali preukázať porušenie, a nespochybnenie skutkového stavu žalobkyňou nemalo nijakú pridanú hodnotu. Za týchto okolností Komisia bola oprávnená dospieť k záveru, že nebolo opodstatnené priznať žalobkyni zníženie pokuty z dôvodu jej spolupráce.

161    V dôsledku toho je potrebné tento žalobný dôvod zamietnuť.

4.     O výnimočných okolnostiach

a)     Tvrdenia účastníkov konania

162    V rámci subsidiárnych žalobných dôvodov žalobkyňa rovnako ako v tretej časti druhého žalobného dôvodu a druhej časti tretieho žalobného dôvodu namieta svoju platobnú neschopnosť.

163    Komisia odkazuje na svoje pripomienky uvedené v rámci druhého a tretieho žalobného dôvodu.

b)     Posúdenie Všeobecným súdom

164    Je potrebné pripomenúť, že v rámci preskúmania tohto žalobného dôvodu Všeobecný súd zohľadní aj tvrdenia uvedené v tretej časti druhého žalobného dôvodu a v druhej časti tretieho žalobného dôvodu. Žalobkyňa teda v podstate namieta svoju neschopnosť zaplatiť pokutu a namieta, že sa s ňou nezaobchádzalo rovnako ako so spoločnosťou Interdean.

165    Po prvé, pokiaľ ide o údajnú platobnú neschopnosť žalobkyne, je potrebné poukázať na to, že na priznanie výnimočného zníženia pokuty z dôvodu ekonomických ťažkostí podľa bodu 35 usmernení z roku 2006 musia byť okrem žiadosti splnené dve kumulatívne podmienky, konkrétne po prvé neprekonateľná ťažkosť zaplatiť pokutu a po druhé existencia „osobitného sociálneho a ekonomického kontextu“.

166    Pokiaľ ide o prvú podmienku, Komisia v odôvodnení č. 632 rozhodnutia iba poznamenala, že „vzhľadom na to, že pokuta… predstavuje iba 3,76 % celosvetového obratu podniku v roku 2006, táto pokuta nie je spôsobilá nenapraviteľne ohroziť ekonomickú životaschopnosť [žalobkyne]“. Preto Komisia dospela k záveru, že prvá podmienka nie je splnená.

167    Je však potrebné konštatovať, že toto posúdenie je abstraktné a vôbec nezohľadňuje konkrétnu situáciu žalobkyne. Samotný výpočet percentuálneho podielu pokuty na celosvetovom obrate podniku nemôže odôvodniť záver, že táto pokuta nie je spôsobilá nenapraviteľne ohroziť jeho ekonomickú životaschopnosť. Ak by to totiž bolo tak, bolo by možné stanoviť konkrétne prahové hodnoty na uplatnenie bodu 35 usmernení z roku 2006. V dôsledku toho odôvodnenie č. 632 rozhodnutia nemôže odôvodňovať zamietnutie žiadosti spoločnosti Ziegler.

168    Pokiaľ ide o druhú podmienku, Komisia v odôvodneniach č. 651 a 655 rozhodnutia konštatovala, že v prejednávanej veci neexistuje osobitný sociálny a ekonomický kontext v zmysle bodu 35 usmernení z roku 2006 a že v dôsledku toho treba všetky žiadosti o zníženie pokuty z tohto dôvodu zamietnuť. Vzhľadom na to, že žalobkyňa nespochybnila konštatovanie, že táto druhá podmienka nebola splnená, Komisia bola oprávnená zamietnuť tvrdenia žalobkyne týkajúce sa zníženia pokuty z dôvodu jej ekonomických a finančných ťažkostí.

169    Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že toto odôvodnenie sa nachádza v časti venovanej posúdeniu situácie spoločnosti Interdean, a nie v časti týkajúcej sa spoločnosti Ziegler. Zo znenia odôvodnení č. 651 a 655 rozhodnutia totiž jednoznačne vyplýva, že tam uvedené konštatovanie platí aj pre žalobkyňu.

170    Po druhé, pokiaľ ide o údajné porušenie zásady rovnosti zaobchádzania vo vzťahu k spoločnosti Interdean, je potrebné konštatovať, že Komisia zamietla žiadosť spoločnosti Interdean podľa bodu 35 usmernení z roku 2006 z toho istého dôvodu ako v prípade žalobkyne, čiže pre neexistenciu „osobitného sociálneho a ekonomického kontextu“ (pozri odôvodnenie č. 655 rozhodnutia). V tomto smere teda nedošlo k nijakému rozdielu v zaobchádzaní.

171    Je pravda, že Komisia priznala zníženie pokuty spoločnosti Interdean na základe bodu 37 usmernení z roku 2006. Z rozhodnutia však vyplýva, že situácia spoločnosti Interdean a situácia žalobkyne nie sú porovnateľné. V tejto súvislosti stačí uviesť, že pokuta žalobkyne ani zďaleka nedosahuje maximálnu hranicu 10 % jej celkového obratu, zatiaľ čo pokuta spoločnosti Interdean by pred znížením túto maximálnu hranicu značne prekračovala.

172    Po tretie žalobkyňa tvrdí, že jej situácia sa od prijatia rozhodnutia zhoršila. Ako však žalobkyňa navyše výslovne uznala na pojednávaní, okolnosti, ktoré nastali po prijatí rozhodnutia, nemôžu mať vplyv na jeho zákonnosť. Preto sa tento žalobný dôvod musí zamietnuť.

173    Z toho vyplýva, že žaloba sa musí v celom rozsahu zamietnuť.

 O trovách

174    Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania, vrátane trov konania o nariadení predbežného opatrenia pred Všeobecným súdom, v súlade s návrhom Komisie.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Ziegler SA je povinná nahradiť trovy konania, vrátane trov konania o nariadení predbežného opatrenia pred Všeobecným súdom.

Papasavvas

Wahl

Dittrich

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. júna 2011.

Podpisy

Obsah

Skutkové okolnosti

A –  Predmet sporu

B –  Žalobkyňa

C –  Správne konanie

D –  Rozhodnutie

Konanie a návrhy účastníkov konania

Právny stav

A –  Žalobné dôvody smerujúce k zrušeniu rozhodnutia

1.  O prvom žalobnom dôvode, založenom na zjavne nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení pri posudzovaní podmienok potrebných na uplatnenie článku 81 ods. 1 ES

a)  Tvrdenia účastníkov konania

b)  Posúdenie Všeobecným súdom

Úvodné poznámky

O citeľnom ovplyvnení obchodu medzi členskými štátmi

–  O cezhraničnej povahe

–  O prahovej hodnote 40 miliónov eur

–  O prahovej hodnote 5 %

2.  O druhom žalobnom dôvode, založenom na zjavne nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení pri vykonávaní článku 81 ods. 1 ES

a)  Tvrdenia účastníkov konania

b)  Posúdenie Všeobecným súdom

3.  O treťom žalobnom dôvode, založenom na porušení povinnosti odôvodnenia

a)  Tvrdenia účastníkov konania

b)  Posúdenie Všeobecným súdom

4.  O štvrtom žalobnom dôvode, založenom na porušení práva na obhajobu

a)  Tvrdenia účastníkov konania

b)  Posúdenie Všeobecným súdom

5.  O piatom žalobnom dôvode, založenom na porušení práva na obhajobu

a)  Tvrdenia účastníkov konania

b)  Posúdenie Všeobecným súdom

B –  Žalobné dôvody smerujúce k zrušeniu alebo zníženiu pokuty

1.  O citeľnom ovplyvnení obchodu a hospodárskej súťaže

a)  Tvrdenia účastníkov konania

b)  Posúdenie Všeobecným súdom

2.  O závažnosti

a)  Tvrdenia účastníkov konania

b)  Posúdenie Všeobecným súdom

3.  O poľahčujúcich okolnostiach

a)  Tvrdenia účastníkov konania

b)  Posúdenie Všeobecným súdom

Ukončenie protiprávneho konania

Presvedčenie o tom, že protiprávne konanie bolo dovolené

Nespochybnenie skutkového stavu

4.  O výnimočných okolnostiach

a)  Tvrdenia účastníkov konania

b)  Posúdenie Všeobecným súdom

O trovách

---

* Jazyk konania: francúzština.