ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (tretia komora)

z 21. októbra 2009

Vec F‑74/08

Dominique Ramaekers‑Jørgensen

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Úradníci – Daň Spoločenstva – Výpočet – Kumulácia osobnej odmeny a pozostalostného dôchodku – Spôsoby vyberania dane – Okamih zrážky“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou D. Ramaekers‑Jørgensen navrhuje, v prvom rade, zrušenie rozhodnutia menovacieho orgánu z 20. mája 2008, ktorým bola zamietnutá jej sťažnosť proti spôsobu výpočtu a výberu dane Spoločenstva z jej pozostalostného dôchodku, ako aj v prípade potreby, zrušenie rozhodnutia Komisie zo 16. októbra 2007, ktorým jej bol priznaný tento dôchodok, v rozsahu, v toto rozhodnutie stanovuje uvedené spôsoby; v druhom rade, určenie, že články 3 a 4 nariadenia Rady (EHS, Euratom ESUO) č. 260/68 z 29. februára 1968, ktorým sa určujú podmienky a postup uplatňovania dane v prospech Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 56, s. 8; Mim. vyd. 01/001, s. 33) zmeneného a doplneného poslednýkrát nariadením Rady (ES, Euratom) č. 420/2008 zo 14. mája 2008, ktorým sa s účinnosťou od 1. júla 2007 upravujú odmeny a dôchodky úradníkov a ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 127, s. 1), v rozsahu, v akom uvedené ustanovenia stanovujú kumuláciu pozostalostného dôchodku priznaného úradníkovi s jeho odmenou na účely výpočtu dane Spoločenstva

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Žalobkyňa znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii. Rada Európskej únie, vedľajší účastník konania na podporu návrhov Komisie, znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Žaloba o neplatnosť – Právomoc súdu Spoločenstva – Návrh na zrušenie individuálneho aktu spôsobujúceho ujmu – Nedostatok právomoci súdu Spoločenstva určiť protiprávnosť ustanovenia so všeobecnou pôsobnosťou vo výroku svojich rozsudkov

(Článok 230 ES)

2.      Úradníci – Dôchodky – Pozostalostný dôchodok

(Služobný poriadok úradníkov, článok 79; príloha VIII článok 17; nariadenie Rady č. 260/68, článok 2, článok 3 ods. 1, články 4 a 8)

3.      Úradníci – Daň zo mzdy – Uplatnenie rôznych sadzieb na rôzne rozpätia príjmov

(Nariadenie Rady č. 260/68, článok 4)

4.      Úradníci – Dôchodky – Pozostalostný dôchodok

(Protokol o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev, článok 13; nariadenie Rady č. 260/68, články 3 a 4)

1.      Aj keď je v rámci návrhu na zrušenie individuálneho aktu spôsobujúceho ujmu súd Spoločenstva skutočne oprávnený v incidenčnom konaní určiť protiprávnosť ustanovenia so všeobecnou pôsobnosťou, na ktorom je napadnutý akt založený, nie je napriek tomu oprávnený na takéto určenie vo výroku svojich rozsudkov.

(pozri bod 37)

2.      Daňový systém Spoločenstva stanovuje progresívne zdanenie, ktoré pri výpočte základu dane zohľadňuje všetky príjmy každej osoby. Článok 4 nariadenia č. 260/68, upravujúci podmienky a postup pre uplatňovanie dane v prospech Európskych spoločenstiev stanovuje, že daň sa vypočíta zo zdaniteľnej čiastky získanej uplatnením článku 3, ktorý v odseku 1 stanovuje, že „[d]aň je splatná každý mesiac z platu, zo mzdy a z požitkov vyplatených spoločenstvom každej osobe podliehajúcej dani“. Zdaniteľný základ dane Spoločenstva teda tvorí súčet platov, miezd a služobných požitkov pochádzajúcich zo Spoločenstva vyplácaných každej osobe podliehajúcej dani.

Článok 79 služobného poriadku a článok 17 jeho prílohy VIII týkajúcej sa pozostalostného dôchodku neobsahujú nijakú výnimku zo všeobecného pravidla kumulácie príjmov na výpočet dane Spoločenstva. Aj keď tieto ustanovenia určujú výšku pozostalostného dôchodku pred zdanením na základe služobného postupu zosnulého manžela, tento dôchodok predstavuje náhradný príjem pozostalého manžela určený na vyrovnanie straty príjmu zosnulého manžela. Predstavuje aj príjem vyplácaný Spoločenstvami v zmysle článku 3 ods. 1 nariadenia č. 260/68, ktorého priamym príjemcom je podľa článku 2 tohto nariadenia pozostalý manžel. Pokiaľ je uvedený manžel tiež úradníkom, podlieha jeho mzda podľa rovnakých ustanovení tiež dani Spoločenstva. V dôsledku toho je povinný odviesť daň vypočítanú podľa článku 3 ods. 1 a článku 4 nariadenia č. 260/68, keď základom dane je súčet uvedenej mzdy a uvedených ďalších príjmov vyplácaných každý mesiac.

Pri neexistencii odchylného ustanovenia týkajúceho sa pozostalostných dôchodkov sa pravidlo kumulácie musí uplatniť na súbežne vyplácané mzdy a taký dôchodok. Tento záver nemožno spochybniť tým, že k výplate mzdy k 15. dňu každého mesiaca a splatného pozostalostného dôchodku nedochádza súčasne, pretože nariadenie č. 260/68 na uplatnenie pravidla kumulácie nestanovuje, že všetky príjmy sa majú vyplácať naraz. Najmä jeho článok 3 ods. 1 stanovuje, že „[d]aň je splatná každý mesiac z platu, zo mzdy a z požitkov“, takže daň sa vypočíta zo všetkých súm vyplatených v priebehu tohto obdobia. Napokon článok 8 nariadenia č. 260/68, podľa ktorého „[d]aň sa vyberá prostredníctvom zrážky pri zdroji “ určuje iba spôsob výberu dane.

(pozri body 48, 49 a 52 – 56)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 1. decembra 1994, Coen‑Porisini/Komisia, T‑502/93, Zb. VS s. I‑A‑303, II‑949, body 22, 28 a 29

3.      Uplatnenie rôznych sadzieb na rôzne rozpätia príjmov stanovených v článku 4 nariadenia č. 260/68, ktorým sa určujú podmienky a postup uplatňovania dane v prospech Európskych spoločenstiev, nebráni tomu, aby sa vyberala iba jediná suma dane uplatnenej bez rozdielu na celkový príjem a zvýšil sa percentuálny podiel tejto sumy, keď celkové príjmy osoby podliehajúcej dani dosiahnu vyššie rozpätie.

(pozri bod 64)

4.      Tým, že Rada je poverená stanoviť podmienky, za ktorých európski úradníci podliehajú daňovej povinnosti v prospech Spoločenstiev všetkými platmi, mzdami a služobnými požitkami vyplácanými Spoločenstvami, keď súčasne sú tieto platy, mzdy a požitky oslobodené od všetkých vnútroštátnych daní, článkom 13 protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev bol zavedený daňový systém týkajúci sa konkrétne zamestnancov Spoločenstiev. Tento systém má vďaka svojej jednotnej a autonómnej povahe zabezpečiť rovnosť zaobchádzania s úradníkmi Spoločenstva. Postavenie európskeho úradníka predstavuje teda relevantné kritérium na odlíšenie daňového postavenia tohto úradníka od postavenia osôb, ktoré nedostávajú odmenu za prácu od Spoločenstiev.

(pozri body 73 a 74)

Odkaz:

Súdny dvor: 16. decembra 1960, Humblet/Belgicko, 6/60, Zb. s. 1125; 3. júla 1974, Brouerius van Nidek, 7/74, Zb. s. 757, bod 11; 3. marca 1988, Komisia/EIB, 85/86, Zb. s. 1281, bod 23; 22. marca 2007, Komisia/Belgicko, C‑437/04, Zb. s. I‑2513, bod 61