1

Agrar-Invest-Tatschl GmbH (ďalej len „Agrar-Invest-Tatschl“) svojím odvolaním žiada zrušenie rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 8. októbra 2008, Agrar-Invest-Tatschl/Komisia (T-51/07, Zb. s. II-2825, ďalej len „napadnutý rozsudok“), zamietajúceho jej žalobu smerujúcu k zrušeniu rozhodnutia Komisie K(2006) 5789 v konečnom znení zo , ktorým Komisia Európskych spoločenstiev rozhodla, že upustenie od dodatočného vybratia dovozného cla a odpustenie dovozného cla nebolo v jednotlivom prípade odôvodnené (ďalej len „sporné rozhodnutie“).

2

Rozhodnutím 2001/868/ES z 29. októbra 2001 (Ú. v. ES L 330, s. 1; Mim. vyd. 11/039, s. 127) Rada Európskej únie schválila podpísanie menom Spoločenstva a predbežné uplatňovanie dočasnej dohody o obchodovaní a otázkach súvisiacich s obchodovaním medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a Chorvátskou republikou na strane druhej (ďalej len „dočasná dohoda“).

3

Podľa článku 4 ods. 1 dočasnej dohody sa clá na dovoz výrobkov s pôvodom v Chorvátsku do Spoločenstva rušia v deň nadobudnutia platnosti tejto dohody.

4

Článok 220 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307), zmeneného a doplneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2700/2000 zo (Ú. v. ES L 311, s. 17; Mim. vyd. 02/010, s. 239, ďalej len „colný kódex“) stanovuje:

„…dodatočné zapísanie do účtovnej evidencie [sa] nevykoná, pokiaľ:

…

Ak sa stanoví preferenčné postavenie tovaru na základe systému spolupráce medzi správami zahŕňajúcimi orgány alebo orgány tretej krajiny, vydanie osvedčenia týmito orgánmi alebo orgánmi, ak by sa ukázalo ako nesprávne, znamená chybu, ktorá sa nemohla celkom zistiť v zmysle prvého pododseku.

Vydanie nesprávneho osvedčenia neznamená chybu, ak sa toto osvedčenie zakladá na nesprávnom zaúčtovaní faktov poskytnutých vývozcom, okrem prípadov, keď je zrejmé, že vydávajúce orgány alebo orgány si uvedomovali alebo si mali uvedomiť, že tovar nespĺňa podmienky uvedené na oprávnenie preferenčného zaobchádzania.

Zodpovedná osoba môže prehlásiť dobrú vieru, ak dokáže preukázať, že počas obdobia, keď sa konali príslušné obchodné operácie, venovala náležitú starostlivosť na zabezpečenie splnenia všetkých podmienok na preferenčné zaobchádzanie.

Zodpovedná osoba nesmie prehlasovať dobrú vieru, ak Európska komisia vydala varovanie v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev, v ktorom sa uvádzalo, že existujú dôvody na pochybnosti týkajúce sa správneho používania preferenčného systému prijímateľskou krajinou.“

5

Odôvodnenie č. 11 nariadenia č. 2700/2000 odôvodňuje zavedenie druhého až piateho pododseku článku 220 ods. 2, písm. b) tohto kódexu takto:

„Pre určité prípady preferenčného zaobchádzania je potrebné definovať pojem chyby urobenej zo strany colných orgánov a dobrej viery osoby zodpovednej za platbu. Osoba zodpovedná za platbu by sa nemala brať na zodpovednosť za chybu systému vďaka chybe, ktorú urobili orgány tretej strany. Vydanie nesprávneho osvedčenia vydaného týmito orgánmi by sa nemalo považovať za chybu, ak sa osvedčenie zakladá na žiadosti, ktorá obsahuje nepresné informácie. Nesprávnosť informácií, ktoré poskytol vývozca vo svojej žiadosti, sa musí posúdiť na základe všetkých faktov, ktoré sa nachádzajú v žiadosti. Osoba zodpovedná za platbu môže prehlásiť svoju dobrú vieru, ak môže preukázať, že venovala náležitú starostlivosť, okrem prípadov, keď sa v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev uverejnilo upozornenie uvádzajúce, že sú dôvody na pochybnosti“.

6

Článok 239 colného kódexu stanovuje:

„1.   Dovozné clo alebo vývozné clo môže byť vrátené alebo odpustené aj v iných prípadoch, než sú uvedené v článkoch 236, 237 a 238:

2.   Clo môže byť vrátené alebo odpustené z dôvodov uvedených v odseku 1 na základe žiadosti podanej príslušnému colnému úradu…

…“

7

Komisia 26. júna 2002 uverejnila v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev oznámenie dovozcom týkajúce sa dovozov cukru pochádzajúceho z krajín západného Balkánu do Spoločenstva [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 152, s. 14, ďalej len „oznámenie dovozcom“). Toto oznámenie znie takto:

„Komisia oznamuje podnikateľským subjektom Spoločenstva, že existujú dôvodné pochybnosti o správnom uplatňovaní preferenčných režimov udelených pre cukor patriaci do položiek KN 1701 a KN 1702, ktorý je pri dovoze deklarovaný ako cukor pochádzajúci z Albánska, Bosny a Hercegoviny, Chorvátska, Federatívnej republiky Juhoslávie vrátane Kosova podľa definície rezolúcie Rady bezpečnosti OSN č. 1244 z 10. júna 1999, a z Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, s cieľom využiť preferenčné zaobchádzanie.

Od začiatku roka 2001 bol v Spoločenstve zaznamenaný rýchly a významný nárast preferenčných dovozov cukru pochádzajúceho z určitých krajín západného Balkánu, hoci tieto krajiny ešte donedávna vykazovali schodok jeho produkcie. Zároveň s tým sa v zhruba rovnakom pomere zvýšili vývozy cukru zo Spoločenstva do krajín tohto regiónu. Toto zvýšenie obchodných tokov v oboch smeroch sa zdá byť značne umelé a určité náznaky nasvedčujú možnosti podvodu.

Podnikateľské subjekty Spoločenstva, ktoré predložia dokumenty o pôvode tovaru s cieľom získať pre cukor patriaci do položiek KN 1701 a KN 1702 preferenčné zaobchádzanie, sú preto vyzývané na prijatie všetkých potrebných bezpečnostných opatrení, keďže uvoľnenie predmetných tovarov do voľného obehu môže viesť k vzniku colného dlhu a stať sa zdrojom podvodu poškodzujúceho finančné záujmy Spoločenstva.“ [neoficiálny preklad]

8

Agrar-Invest-Tatschl je rakúska spoločnosť, ktorá sa špecializuje na obchodovanie s poľnohospodárskymi výrobkami. Medzi 20. septembrom 2001 a 8. augustom 2002 vykonala 76 dovozných operácií týkajúcich sa dovozu cukru pochádzajúceho z Chorvátska. Medzi nimi bolo od 1. júla do vykonaných deväť operácií (ďalej len „sporné dovozy“).

9

Tieto dovozy boli vykonané na základe dočasnej dohody, a teda vzťahovalo sa na ne preferenčné zaobchádzanie, udeľované po predložení sprievodných osvedčení pre tovar EUR.1 (ďalej len „osvedčenie EUR.1“), vystavených chorvátskymi colnými orgánmi, colným orgánom krajiny dovozu.

10

Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) informoval 2. apríla 2002 Komisiu, že preferenčných dovozov cukru pochádzajúceho z niektorých krajín západného Balkánu sa týkajú podozrenia o používaní falošných sprievodných osvedčení.

11

Komisia teda uverejnila oznámenie dovozcom. Ku sporným dovozom došlo po uverejnení tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

12

Na žiadosť rakúskych colných orgánov vykonali chorvátske colné orgány medzi 23. júlom 2002 a následné overovanie osvedčení EUR.1, ktoré Agrar-Invest-Tatschl predložila pre sporné dovozy.

13

Po výsledku tohto overovania chorvátska colná správa 18. februára 2003 a potvrdila pôvodnosť a presnosť osvedčení EUR.1 vydaných pre sporné dovozy.

14

Po uverejnení oznámenia dovozcom analyzoval OLAF v Grécku cukor s údajne chorvátskym pôvodom. Zistil, že sa skladal zo zmesi cukru z cukrovej repy a cukru z cukrovej trstiny, čo vylučovalo akýkoľvek chorvátsky pôvod. OLAF o tomto 28. októbra 2002 informoval členské štáty.

15

V júni 2003 viedol OLAF vyšetrovanie u chorvátskeho výrobcu cukru IPK Tvornica Šećera Osijek d.o.o. a konštatoval, že tento podnik, od ktorého Agrar-Invest-Tatschl nakúpila cukor, na svoju výrobu používal takisto dovezený cukor z cukrovej trstiny bez toho, aby bolo možné rozlíšiť rozličné masy cukru jednu od druhej.

16

Chorvátske colné orgány teda zrušili všetky osvedčenia EUR.1 vystavené medzi 14. septembrom 2001 a . Rakúske colné orgány informovali dotknutých dovozcov o zrušení uvedených osvedčení .

17

V nadväznosti na toto zrušenie uvedené rakúske orgány 9. augusta 2004 zaslali Agrar-Invest-Tatschl oznámenie o dodatočnom vymáhaní cla týkajúce sa sumy 916807,21 eura.

18

Táto spoločnosť podala proti tomuto rozhodnutiu na príslušnom rakúskom súde odvolanie a žiadala podľa článku 220 ods. 2 písm. b) colného kódexu nevykonanie dodatočného zapísania sumy cla, ktorej sa týkalo oznámenie o vymáhaní, do účtovnej evidencie a subsidiárne jeho odpustenie na základe článku 239 tohto kódexu.

19

Listom z 1. júna 2005 Rakúska republika podľa uvedených článkov colného kódexu žiadala Komisiu o rozhodnutie, či v prípade Agrar-Invest-Tatschl bolo dôvodné upustiť od vykonania dodatočného zapísania sumy dovozného cla do účtovnej evidencie a subsidiárne rozhodnúť, či odpustenie cla bolo dôvodné.

20

V napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla, že je potrebné upustiť od dodatočného zapísania do účtovnej evidencie v prípade cla dlžného za dovozy, ku ktorým došlo pred uverejnením oznámenia dovozcom. Naopak, pokiaľ ide o sporné dovozy, odmietla toto nezapísanie, ako aj priznanie oslobodenia, ktoré sa týkalo celkovej sumy 110937,60 eura.

21

Komisia v podstate uviedla, že príslušné chorvátske orgány vedeli alebo prinajmenšom mali vedieť, že tovary nespĺňajú podmienky požadované na to, aby sa na ne vzťahoval preferenčný režim stanovený dočasnou dohodou, a že sa teda dopustili chyby v zmysle článku 220 ods. 2 písm. b) colného kódexu. Po uverejnení oznámenia dovozcom sa však už Agrar-Invest-Tatschl nemohla dovolávať svojej dobrej viery, pokiaľ ide o dovozy vykonané po dátume tohto oznámenia. Skutočnosť, že chorvátske orgány potvrdili platnosť niektorých osvedčení EUR.1 po uverejnení tohto oznámenia, nie je v tejto súvislosti relevantná, pretože k dátumu, keď vykonávala sporné dovozy, uvedená spoločnosť podľa Komisie vedela o nebezpečenstvách, ktorým sa vystavovala, a potvrdenie platnosti predmetných osvedčení jej nemohlo dodatočne poskytnúť legitímnu dôveru, lebo inak by hrozilo popretie akéhokoľvek zmyslu článku 220 ods. 2 písm. b) piateho pododseku colného kódexu.

22

Agrar-Invest-Tatschl návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 22. februára 2007 podala žalobu smerujúcu k zrušeniu napadnutého rozhodnutia najmä v rozsahu, v akom obsahuje zamietnutie jej žiadostí týkajúcich sa nevykonania dodatočného zapísania do účtovnej evidencie cla týkajúceho sa sporných dovozov a jeho odpustenia.

23

Na podporu svojej žaloby táto spoločnosť v podstate uviedla, že uverejnenie oznámenia dovozcom nebránilo tomu, aby bola považovaná za konajúcu v dobrej viere v zmysle článku 220 ods. 2 písm. b) colného kódexu, keďže potvrdenie pravosti osvedčení EUR.1 chorvátskymi colnými orgánmi, ku ktorému došlo po sporných dovozoch, bolo získané na žiadosť rakúskych orgánov, ktorá nasledovala práve po tomto uverejnení.

24

Agrar-Invest-Tatschl zastávala názor, že hoci by uvedené ustanovenie colného kódexu vylučovalo jej dobrú vieru týkajúcu sa pravosti a správnosti pôvodných dôkazov predložených pri sporných dovozoch, toto ustanovenie v žiadnom prípade nevylučovalo, aby došlo k „znovunastoleniu“ jej dobrej viery následnou kontrolou vykonanou spoločne orgánmi štátu dovozu i štátu vývozu.

25

Napadnutým rozsudkom Súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorú podala Agrar--Invest-Tatschl, a zaviazal ju na náhradu trov konania.

26

Pokiaľ ide o posúdenie podmienky týkajúcej sa dobrej viery dovozcu, tak ako sa vyžaduje v článku 220 ods. 2 písm. b) colného kódexu na účel nevykonania dodatočného zápisu cla do účtovnej evidencie, Súd prvého stupňa v bode 42 napadnutého rozsudku konštatoval, že znenie piateho pododseku tohto ustanovenia je jasné a jednoznačné. Na jednej strane sa dovozca nemôže dovolávať dobrej viery, ak Komisia uverejnila v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev oznámenie dovozcom signalizujúce dôvodné pochybnosti, a na druhej strane mu neumožňuje preukázať svoju dobrú vieru prijatím dodatočných opatrení s cieľom ubezpečiť sa o pôvodnosti a presnosti osvedčení vyžadovaných na účely preferenčného zaobchádzania.

27

Súd prvého stupňa v bode 43 napadnutého rozsudku konštatoval, že toto absolútne vylúčenie dobrej viery po uverejnení takého oznámenia zabezpečuje vysokú mieru právnej istoty. V tejto súvislosti však v bode 44 uvedeného rozsudku uviedol, že v prejednávanej veci oznámenie uverejnené Komisiou, ktoré neobsahuje odkaz na článok 220 ods. 2 písm. b) piaty pododsek colného kódexu, nebolo veľmi explicitné, pokiaľ ide o jeho právne dôsledky.

28

V bode 45 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa zdôraznil, že Komisia na pojednávaní pripustila, že nemôže byť vylúčené, aby za mimoriadnych okolností mohla zmierniť svoje stanovisko týkajúce sa absolútneho účinku oznámenia dovozcom v prípade, ak by podnikateľský subjekt uplatňoval, že v nadväznosti na uverejnenie takéhoto oznámenia, ale pred dovozom, pristúpil k dodatočným opatreniam na potvrdenie pôvodu tovaru.

29

Súd prvého stupňa v bode 48 napadnutého rozsudku poznamenal, že Agrar-Invest-Tatschl nepredložila nijaké vysvetlenie týkajúce sa prípadných krokov, ktoré podnikla pred dátumom každého sporného dovozu alebo aspoň k tomuto dátumu, a v bode 46 uvedeného rozsudku konštatoval, že v žiadnom prípade nie je potrebné skúmať takúto prípadnú výnimku, pretože v prejednávanej veci uvedená spoločnosť v každom prípade nekonala v dobrej viere.

30

Súd prvého stupňa poznamenal, že keďže Agrar-Invest-Tatschl uvádza, že potvrdenie chorvátskych colných orgánov „znovunastolilo“ jej dobrú vieru, implicitne priznala, že v čase sporných dovozov nekonala v dobrej viere. Podľa Súdu prvého stupňa rozhodujúcim dátumom na zohľadnenie dobrej viery osoby zodpovednej za zaplatenie cla je dátum dovozu tovaru a okrem toho článok 220 ods. 2 písm. b) colného kódexu v žiadnom prípade nestanovuje možnosť, že by následné kontroly potvrdzujúce pravosť osvedčení mohli pôsobiť retroaktívne pri posúdení dobrej viery dovozcu v čase, keď vykonáva dovozy.

31

Pokiaľ ide o tvrdenie Agrar-Invest-Tatschl smerujúce k napadnutiu sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom jej ním bolo odmietnuté odpustenie cla v zmysle článku 239 colného kódexu, Súd prvého stupňa v bode 56 napadnutého rozsudku vyslovil záver, že uvedená spoločnosť sa vo svojich písomnostiach nemohla obmedziť na odkaz na vysvetlenia, ktoré podala v časti svojej žaloby týkajúcej sa odmietnutia požiadavky, aby nebolo vykonané dodatočné zapísanie cla.

32

V bode 58 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa v tejto súvislosti najmä poznamenal, že hoci je pravda, že článok 220 ods. 2 písm. b) colného kódexu sleduje rovnaký cieľ ako článok 239 tohto kódexu, tieto dve ustanovenia sa nezhodujú. Prvý uvedený článok má totiž užší cieľ než druhý, keďže smeruje iba k ochrane legitímnej dôvery osoby zodpovednej za zaplatenie cla, pokiaľ ide o opodstatnenosť súhrnu údajov relevantných pri rozhodnutí, či je potrebné vykonať dodatočné zapísanie cla do účtovnej evidencie, alebo nie. Naopak článok 239 toho istého kódexu predstavuje všeobecné ustanovenie o spravodlivom zaobchádzaní.

33

Keďže Súd prvého stupňa zastával názor, že článok 220 ods. 2 písm. b) a článok 239 colného kódexu sú dvomi ustanoveniami, ktorých kritériá uplatnenia sú odlišné, v bode 59 napadnutého rozsudku z toho vyvodil, že podľa článku 44 ods. 1 písm. c) jeho rokovacieho poriadku sa Agrar-Invest-Tatschl nemôže obmedziť na odkaz na vyjadrenia týkajúce sa článku 220 ods. 2 písm. b) colného kódexu s cieľom odôvodniť svoje návrhy týkajúce sa článku 239 toho istého kódexu.

34

Za týchto okolností Súd prvého stupňa v bode 60 napadnutého rozsudku rozhodol, že návrh na zrušenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka odmietnutia odpustenia cla v zmysle článku 239 colného kódexu, musí byť zamietnutý ako neprípustný, a preto v bode 61 toho istého rozsudku zamietol žalobu, ktorá mu bola predložená, v celom rozsahu.

35

Agrar-Invest-Tatschl žiada Súdny dvor zrušiť napadnutý rozsudok, vyhovieť jej návrhom predloženým v prvostupňovom konaní a zaviazať Komisiu na náhradu trov konania, zatiaľ čo Komisia navrhuje zamietnuť odvolanie a zaviazať odvolateľku na náhradu trov konania.

36

V zmysle článku 119 rokovacieho poriadku, ak je odvolanie zjavne neprípustné alebo zjavne nedôvodné, Súdny dvor ho môže odôvodneným uznesením kedykoľvek na základe správy sudcu spravodajcu a po vypočutí generálneho advokáta odmietnuť alebo zamietnuť.

37

Na podporu svojho odvolania Agrar-Invest-Tatschl uvádza v prvom rade to, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade článku 220 ods. 2 písm. b) piateho pododseku colného kódexu, keď rozhodol, že uverejnenie oznámenia dovozcom v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev má za dôsledok vylúčenie možnosti, aby sa podnikateľský subjekt mohol dovolávať svojej dobrej viery na účel nevykonania dodatočného zapísania dovozného cla, a to aj v prípade, keď osvedčenia o pôvode predložené pri sporných dovozoch boli predmetom následnej kontroly vykonanej colnými orgánmi tretieho štátu vývozu na žiadosť colných orgánov členského štátu dovozu, ktorá potvrdila pravosť uvedených osvedčení.

38

Podľa Agrar-Invest-Tatschl nie je pochýb o tom, že nedbanlivý dovozca, ktorý nepodnikne žiadne kroky na to, aby sa ubezpečil o riadnom uplatnení preferenčného režimu, sa nemôže odvolávať na svoju dobrú vieru. Je to však inak, pokiaľ colné orgány členského štátu dovozu, ako v prejednávanej veci, po uverejnení oznámenia dovozcom požiadajú colné orgány tretieho štátu vývozu o následnú kontrolu pravosti a správnosti osvedčení pôvodu. Pokiaľ je totiž po uvedených kontrolách táto pravosť potvrdená colnými orgánmi tretieho štátu vývozu, obnoví sa ochrana legitímnej dôvery dovozcu v tom zmyslu, že sa môže oprávnene domnievať, že výsledok takýchto následných kontrol rozptýlil pochybnosti a podozrenia, ktoré si vyžiadali uverejnenie tohto oznámenia dovozcom.

39

Agrar-Invest-Tatschl zastáva názor, že za takých okolností, ako sú okolnosti prejednávanej veci, článok 220 ods. 2 písm. b) colného kódexu smeruje k ochrane dobrej viery dovozcu, pokiaľ ide o následnú kontrolu osvedčení pôvodu, a nie k ochrane jeho dobrej viery, pokiaľ ide o ich správnosť pri vykonaní sporných dovozov, to znamená v čase predloženia požadovaných dokladov colným orgánom. Uverejnenie oznámenia dovozcom v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev tak má za dôsledok vznik domnienky, že podnikateľské subjekty nekonajú v dobrej viere, ktorú je však možné vyvrátiť dôkazom, že po uvedených operáciách boli prijaté také opatrenia, ako je následná kontrola vykonaná colnými orgánmi tretieho štátu vývozu.

40

Okrem toho Súd prvého stupňa nesprávne opomenul význam krokov, ktoré Agrar--Invest-Tatschl podnikla po uverejnení oznámenia dovozcom s cieľom ubezpečiť sa, že dovozy spĺňajú podmienky požadované na udelenie preferenčného zaobchádzania, keď zastával názor, že na účel posúdenia dobrej viery dovozcu v zmysle článku 220 ods. 2 písm. b) colného kódexu je rozhodujúcim momentom obdobie, ktoré sporným dovozom predchádzalo alebo v ktorom boli sporné dovozy vykonané. V tejto súvislosti uvedená spoločnosť zdôrazňuje, že zrušenie osvedčení EUR.1 chorvátskymi colnými orgánmi, ku ktorému došlo po tom, ako tieto orgány potvrdili ich pravosť, sa vysvetľuje skutočnosťou, že tieto orgány mali podozrenie, že dovezený cukor bol cukrom z cukrovej trstiny pochádzajúcim z Latinskej Ameriky. Agrar-Invest-Tatschl však uvádza, že sporné dovozy sa týkali cukru z cukrovej repy.

41

Nakoniec sa zdá, že Agrar-Invest-Tatschl Súdu prvého stupňa vytýka, že v napadnutom rozsudku dostatočne nezohľadnil skutočnosť, že oznámenie dovozcom nemôže mať retroaktívny účinok na operácie dovozu vykonané pred uverejnením tohto oznámenia.

42

Komisia navrhuje, aby bolo odvolanie zamietnuté, poznamenávajúc zároveň, že Agrar--Invest-Tatschl spochybňuje napadnutý rozsudok, iba pokiaľ ide o nevykonanie dodatočného zapísania cla, čím ustupuje od svojich ostatných návrhov v prvostupňovom konaní, najmä tých, ktoré sa týkajú odmietnutia žiadosti o odpustenie cla podľa článku 239 colného kódexu.

43

Komisia zastáva názor, že Agrar-Invest-Tatschl sa svojou argumentáciou usiluje obísť jednoznačné znenie článku 220 ods. 2 písm. b) piateho pododseku colného kódexu tým, že sa usiluje oprieť o údajnú dobrú vieru, ktorú táto spoločnosť mala nadobudnúť, pokiaľ ide o kontroly vykonané chorvátskymi orgánmi po sporných dovozoch. Úmysel normotvorcu Spoločenstva však bol dostatočne jasný v rozsahu, v akom rozhodol, že uverejnenie oznámenia dovozcom bráni možnosti, aby sa podnikateľské subjekty dovolávali svojej dobrej viery v čase operácií dovozu, ktorých sa týkalo uvedené oznámenie. Navyše svojím tvrdením, že potvrdenie pravosti osvedčení týmito orgánmi retroaktívne „znovunastolilo“ jej legitímnu dôveru k času sporných dovozov, táto spoločnosť implicitne uznala, že na posúdenie dobrej viery v zmysle uvedeného ustanovenia je určujúcim dátumom dátum sporných dovozov.

44

Okrem toho cieľom určitých tvrdení, ktorých sa dovoláva Agrar-Invest-Tatschl, je podľa Komisie spochybniť posúdenie skutkového stavu vykonané Súdom prvého stupňa, a preto sú neprípustné.

45

Nakoniec, pokiaľ ide o diskusiu iniciovanú touto spoločnosťou, týkajúcu sa retroaktívneho účinku oznámenia dovozcom na dovozy vykonané pred jeho uverejnením v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev, Komisia uvádza, že táto otázka nebola pred Súdom prvého stupňa prejednávaná a že v danej veci bolo sporným rozhodnutím nevykonaniu dodatočného zapísania cla vyhovené, iba pokiaľ ide o operácie vykonané pred uvedeným uverejnením, a toto bolo odmietnuté, pokiaľ ide o sporné dovozy, ku ktorým došlo po tomto oznámení. V prejednávanej veci teda nevznikla žiadna otázka retroaktívneho účinku takého oznámenia na operácie dovozu, ktoré mu predchádzali, takže Komisia vyjadruje pochybnosti týkajúce sa prijateľnosti takejto argumentácie v rámci tohto odvolania.

46

Na úvod je potrebné pripomenúť, že z článku 225 ES a článku 58 Štatútu Súdneho dvora vyplýva, že odvolanie sa obmedzuje na právne otázky. Na základe ustálenej judikatúry má Súd prvého stupňa v dôsledku toho jediný právomoc na jednej strane zistiť skutkové okolnosti, s výnimkou prípadu, že hmotnoprávna nepresnosť jeho zistení by vyplývala zo spisového materiálu, ktorý mu bol predložený, a na strane druhej posúdiť tieto skutkové okolnosti. Posúdenie týchto skutkových okolností teda nepredstavuje, s výnimkou prípadu skreslenia dôkazov, ktoré sú mu predložené, právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdneho dvora v rámci odvolacieho konania (rozsudok z 3. marca 2005, Biegi Nahrungsmittel a Commonfood/Komisia, C-499/03 P, Zb. s. I-1751, bod 40 a citovaná judikatúra).

47

Preto treba zamietnuť ako zjavne neprípustnú argumentáciu Agrar-Invest-Tatschl smerujúcu k preukázaniu, že v rozpore s tým, čo konštatoval Súd prvého stupňa v bode 12 napadnutého rozsudku a ako rozhodol v jeho bodoch 56 a 57, po tom, ako odmietol návrhy na dokazovanie tejto spoločnosti, uvedená spoločnosť dovážala iba cukor z cukrovej repy, a nie cukor z cukrovej trstiny.

48

Pokiaľ ide o otázku právnych dôsledkov uverejnenia oznámenia dovozcom v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev pre operácie dovozu vykonané pred týmto uverejnením, treba konštatovať, že táto otázka nebola v konaní pred Súdom prvého stupňa prejednávaná, že Súd prvého stupňa sa k tejto otázke nijako nevyjadril a že Komisia navyše v spornom rozhodnutí zamietla žiadosť o nevykonanie dodatočného zapísania cla z dôvodu uvedeného uverejnenia, iba pokiaľ ide o sporné dovozy, to znamená dovozy, ku ktorým došlo po tomto uverejnení.

49

Podľa článku 113 ods. 2 rokovacieho poriadku odvolaním nemožno meniť predmet sporu pred Súdom prvého stupňa. Právomoc Súdneho dvora je v rámci odvolania obmedzená na posúdenie právneho riešenia žalobných dôvodov prejednávaných pred Súdom prvého stupňa (pozri rozsudok z 11. decembra 2008, Komisia/Département du Loiret, C-295/07 P, Zb. s. I-9363, body 94 a 95, ako aj uznesenie z , Indorata-Serviços e Gestão/ÚHVT, C-212/07 P, bod 49).

50

Za týchto okolností musí byť argumentácia Agrar-Invest-Tatschl, spočívajúca v tom, že Súdu prvého stupňa sa vytýka, že dostatočne nezohľadnil skutočnosť, že uverejnenie oznámenia dovozcom v úradnom vestníku nemohlo mať retroaktívny účinok na operácie dovozu vykonané pred týmto uverejnením, tiež odmietnutá ako zjavne neprípustná.

51

Pokiaľ ide nakoniec o nesprávne právne posúdenia, ktorých sa dovoláva Agrar-Invest-Tatschl, týkajúce sa dobrej viery v zmysle článku 220 ods. 2 písm. b) colného kódexu, je potrebné pripomenúť, že podľa prvého pododseku tohto ustanovenia sa dodatočné zapísanie do účtovnej evidencie nevykoná, pokiaľ sa zákonne dlhovaná výška cla nezapísala do účtov ako výsledok chyby na strane colných orgánov, ktorú nemohla celkom zistiť osoba zodpovedná za zaplatenie, pričom táto osoba konala v dobrej viere a rešpektovala všetky ustanovenia uvedené v platných právnych predpisoch v súvislosti s colnými deklaráciami.

52

Konania upravené v článkoch 220 a 239 colného kódexu sledujú rovnaký cieľ, a to obmedziť dodatočné zaplatenie dovozného alebo vývozného cla len na tie prípady, v ktorých je zaplatenie cla odôvodnené a je v súlade s takou základnou zásadou, akou je zásada ochrany legitímnej dôvery (pozri rozsudky z 1. apríla 1993, Hewlett Packard France, C-250/91, Zb. s. I-1819, bod 46, a z , Heuschen & Schrouff Oriëntal Foods Trading, C-375/07, Zb. s. I-8691, bod 57).

53

Vrátenie alebo odpustenie dovozného alebo vývozného cla, ktoré možno poskytnúť iba za určitých podmienok a vo vopred stanovených špecifických prípadoch, predstavuje výnimku z obvyklého režimu dovozov a vývozov a v dôsledku toho sa ustanovenia upravujúce takéto vrátenie alebo odpustenie vykladajú striktne. „Dobrá viera“ je podmienkou sine qua non pre možnosť žiadať vrátenie alebo odpustenie dovozného cla alebo vývozného cla a z toho vyplýva, že tento pojem sa musí vykladať takým spôsobom, aby počet prípadov vrátenia alebo odpustenia zostal limitovaný (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. novembra 1999, Söhl & Söhlke, C-48/98, Zb. s. I-7877, bod 52, a z , Heuschen & Schrouff Oriëntal Foods Trading/Komisia, C-38/07 P, Zb. s. I-8599, bod 60).

54

Takéto úvahy sa uplatnia o to viac, ak, ako v prejednávanej veci, Komisia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev uverejnila oznámenie dovozcom.

55

Podľa článku 220 ods. 2 písm. b) štvrtého pododseku colného kódexu zodpovedná osoba môže prehlásiť dobrú vieru, ak dokáže preukázať, že počas obdobia, keď sa konali príslušné obchodné operácie, venovala náležitú starostlivosť na zabezpečenie splnenia všetkých podmienok na preferenčné zaobchádzanie.

56

Ako to však Súd prvého stupňa správne konštatoval v bode 42 napadnutého rozsudku, z jasného a jednoznačného znenia článku 220 ods. 2 písm. b) piateho pododseku colného kódexu výslovne vyplýva, že osoba zodpovedná za zaplatenie cla sa nemôže dovolávať dobrej viery, ak Komisia v úradnom vestníku uverejnila oznámenie signalizujúce dôvodné pochybnosti týkajúce sa správneho používania preferenčného systému prijímateľskou krajinou.

57

Takémuto výkladu nasvedčuje okrem iného odôvodnenie č. 11 nariadenia č. 2700/2000, ktoré do colného kódexu zaviedlo piaty pododsek článku 220 ods. 2 písm. b) tohto kódexu. Z uvedeného odôvodnenia vyplýva, že normotvorca Spoločenstva s cieľom definovať pojem „dobrá viera“ v určitých prípadoch preferenčného zaobchádzania zamýšľal dať osobe zodpovednej za platbu možnosť prehlásiť svoju dobrú vieru, ak môže preukázať, že venovala náležitú starostlivosť, „okrem prípadov, keď sa v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev uverejnilo upozornenie uvádzajúce, že sú dôvody na pochybnosti“.

58

Súd prvého stupňa teda v bode 42 napadnutého rozsudku správne rozhodol, že osoba zodpovedná za zaplatenie cla sa nemôže dovolávať dobrej viery, ak Komisia v úradnom vestníku uverejnila oznámenie dovozcom, na základe čoho musí byť argumentácia Agrar-Invest-Tatschl v tejto súvislosti zamietnutá ako zjavne nedôvodná.

59

Z toho tiež vyplýva, že z rovnakých dôvodov nemôže uspieť argumentácia uvedenej spoločnosti spočívajúca v tvrdení, že potvrdenie pravosti osvedčení EUR.1 chorvátskymi colnými orgánmi, ktoré bolo následne zrušené tými istými orgánmi, retroaktívne „znovunastolilo“ jej dobrú vieru v čase sporných dovozov.

60

Pokiaľ ide o tvrdenie Agrar-Invest-Tatschl smerujúce k spochybneniu výkladu, ktorý Súd prvého stupňa uviedol v bode 47 napadnutého rozsudku, podľa ktorého musí byť v kontexte článku 220 ods. 2 písm. b) colného kódexu dobrá viera podnikateľského subjektu posúdená vzhľadom na obdobie predchádzajúce operáciám dovozu alebo obdobie, v ktorom k nim došlo, je potrebné konštatovať, že zo štvrtého pododseku tohto ustanovenia výslovne vyplýva, že preukázanie dobrej viery podnikateľským subjektom, pokiaľ je takéto preukázanie prípustné, sa týka jeho konania počas „obdobia, keď sa konali príslušné obchodné operácie“.

61

Súdny dvor môže teda iba konštatovať, že Súd prvého stupňa sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 47 napadnutého rozsudku rozhodol, že dátumom rozhodujúcim pre zohľadnenie dobrej viery osoby zodpovednej za zaplatenie cla je dátum, keď boli vykonané operácie dovozu.

62

Z toho vyplýva, že tvrdenia Agrar-Invest-Tatschl v tejto súvislosti musia byť takisto zamietnuté ako zjavne nedôvodné.

63

Pokiaľ ide nakoniec o argumentáciu tejto spoločnosti týkajúcu sa možnosti pripúšťanej Komisiou na pojednávaní pred Súdom prvého stupňa, podľa ktorej prijatie dodatočných opatrení dovozcom po uverejnení oznámenia dovozcom, ale pred vykonaním sporných operácií dovozu alebo súčasne s nimi, by mohlo tento orgán za výnimočných okolností viesť k uznaniu dobrej viery tohoto podnikateľského subjektu, je potrebné poznamenať, že Súd prvého stupňa v bode 46 napadnutého rozsudku výslovne uviedol, že nezamýšľal vysloviť sa k tejto otázke, pretože v prejednávanej veci žalobkyňa v každom prípade nekonala v dobrej viere.

64

V dôsledku toho, keďže Súd prvého stupňa sa k tejto otázke vôbec nevyjadril, je potrebné v súlade s tým, čo bolo pripomenuté v bode 49 tohto uznesenia, odmietnuť argumentáciu Agrar-Invest-Tatschl v tomto bode ako zjavne neprípustnú.

65

Navyše je v tejto súvislosti potrebné zdôrazniť, že ako vyplýva z bodu 48 napadnutého rozsudku, Agrar-Invest-Tatschl v žiadnom prípade pred Súdom prvého stupňa nijako nepreukázala, že pri sporných dovozoch prijala v nadväznosti na uverejnenie oznámenia dovozcom takéto dodatočné opatrenia. Údajné dodatočné opatrenia, ktorých sa táto spoločnosť dovoláva vo svojom odvolaní, v skutočnosti zodpovedajú opatreniam prijatým príslušnými orgánmi členského štátu dovozu a tretieho štátu vývozu, ku ktorým navyše došlo po vykonaní sporných dovozov.

66

Vzhľadom na uvedené úvahy je potrebné zamietnuť odvolanie ako sčasti zjavne neprípustné a sčasti nedôvodné.

67

Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe článku 118 toho istého rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Agrar-Invest-Tatschl na náhradu trov konania a táto spoločnosť nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) nariadil: