Odvolanie podané 20. mája 2008: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) proti rozsudku Súdu prvého stupňa (piata komora) z 28. februára 2008 vo veci T-215/06, American Clothing Associates SA/ÚHVT

(Vec C-208/08 P)

(2008/C 209/32)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľ: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: M. A. Folliard-Monguiral, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania: American Clothing Associates SA

Návrhy odvolateľa

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľ na podporu svojho odvolania uvádza jediný odvolací dôvod založený na porušení článku 7 ods. 1 písm. h) nariadenia o ochrannej známke spoločenstva v spojení s článkom 6ter Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva z 20. marca 1883 (2) v znení zmien a doplnení. Tento posledný uvedený článok, na ktorý odkazuje článok 7 ods. 1 písm. h) nariadenia o ochrannej známke spoločenstva, sa totiž v rozpore s tým, ako rozhodol Súd prvého stupňa, uplatní bez rozdielu na ochranné známky pre výrobky a na ochranné známky pre služby.

V tejto súvislosti odvolateľ po prvé uvádza, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď vyložil článok 6ter Parížskeho dohovoru doslovným spôsobom a mimo kontextu, pričom nezohľadnil duch tohto ustanovenia a všeobecnejšie duch dohovoru, ktorý od svojej revízie vykonanej Lisabonským aktom z 31. októbra 1958 nariaďuje rozšírenie pôsobnosti všetkých ustanovení týkajúcich sa továrenských alebo obchodných ochranných známok na ochranné známky pre služby, s výnimkou niektorých ustanovení, ktoré sa v prejednávanej veci neuplatnia.

Odvolateľ po druhé poukazuje na to, že samotný normotvorca Spoločenstva spochybňuje, že by bolo potrebné rozlišovať ochranné známky pre výrobky a ochranné známky pre služby, pretože článok 29 nariadenia o ochrannej známke Spoločenstva, ktorý vykonáva článok 4A Parížskeho dohovoru týkajúci sa práva prednosti, výslovne uvádza služby, na ktoré sa vzťahuje prihláška ochrannej známky.

Po tretie uvádza, že na rozdiel od toho, ako rozhodol Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, musí byť článok 16 Zmluvy o známkovom práve prijatej v Ženeve 27. októbra 1994 vykladaný v tom zmysle, že objasňuje pôsobnosť Parížskeho dohovoru bez toho, aby došlo k rozšíreniu jeho pôsobnosti na situácie, ktoré Parížsky dohovor vo svojom súčasnom znení vylučuje.

Napokon odvolateľ zdôrazňuje, že v skoršom rozsudku samotný Súdny dvor pripustil, a to prinajmenšom implicitne, že Parížsky dohovor stanovuje rovnaké zaobchádzanie s ochrannými známkami pre výrobky a s ochrannými známkami pre služby.

(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146).

(2)  Zbierka zmlúv Spojených národov, zväzok 828, č. 11847, s. 108.