Vec C‑526/08

Európska komisia

proti

Luxemburskému veľkovojvodstvu

„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Prípustnosť – Ne bis in idem – Právna sila rozhodnutej veci – Články 226 ES a 228 ES – Článok 29 rokovacieho poriadku – Jazyk konania – Smernica 91/676/EHS – Ochrana vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov – Nesúlad vnútroštátnych opatrení s pravidlami upravujúcimi obdobie, podmienky a spôsoby používania hnojív – Minimálna skladovacia kapacita zásobníkov na skladovanie maštaľného hnoja – Zákaz používania hnojív na pôdu nachádzajúcu sa na strmých svahoch – Techniky umožňujúce zabezpečiť jednotné a účinné používanie hnojív na pôdu“

Abstrakt rozsudku

1.        Konanie – Jazykový režim – Predloženie písomností alebo dokumentov v jazyku odlišnom od jazyka konania – Podmienky prípustnosti

[Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 29 ods. 2 písm. a) a článok 29 ods. 3]

2.        Konanie – Právna sila rozhodnutej veci – Rozsah

3.        Životné prostredie – Ochrana vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov – Smernica 91/676

(Smernica Rady 91/676, články 4 a 5, príloha II A body 1, 2, 5 a 6 a príloha III ods. 1 body 1 a 2)

1.        V súlade s článkom 29 ods. 2 písm. a) a článkom 29 ods. 3 prvým a druhým pododsekom Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, majú byť vyjadrenia a ich prílohy podané v jazyku konania. Preto k dokumentom spísaným v inom jazyku musí byť priložený preklad v jazyku konania.

Podľa článku 29 ods. 3 tretieho pododseku rokovacieho poriadku však v prípade, ak sú dokumenty a písomnosti rozsiahle, možno preklad obmedziť na výňatky z nich. Súdny dvor okrem toho môže kedykoľvek z vlastného podnetu alebo na žiadosť účastníka konania požadovať podrobnejší alebo úplný preklad.

Preto zo spisového materiálu netreba vyňať dve prílohy, ktoré sú vypracované v jazyku odlišnom od jazyka konania pri podaní žaloby, ktorých príslušné časti boli preložené a doložené do spisu a ktorých preklad do jazyka konania bol urobený v neskoršom štádiu konania v súlade so žiadosťou tajomníka Súdneho dvora.

(pozri body 16, 17, 19, 20)

2.        Zásada právnej sily rozhodnutej veci je uplatniteľná aj na konania o nesplnení povinnosti. Právna sila rozhodnutej veci sa však spája len so skutkovými a právnymi bodmi, ktoré boli skutočne alebo nutne rozhodnuté predmetným súdnym rozhodnutím. V rámci žaloby o nesplnenie povinnosti podanej proti členskému štátu môže byť právna sila rozhodnutej veci vzhľadom na skorší rozsudok právoplatne napadnutá týmto štátom, iba ak medzi týmito dvoma vecami v podstate neexistuje skutková a právna zhoda, a to so zreteľom na dôvody, ktoré uviedla Komisia.

(pozri body 27, 34)

3.        Členský štát, ktorý tým, že vo svojej vnútroštátnej právnej úprave nestanovil obdobia zákazu používania všetkých druhov hnojív vrátane chemických hnojív, stanovil, že obdobia, počas ktorých je používanie určitých druhov hnojív zakázané, sa neuplatňujú na lúky, priznal príslušným ministrom diskrečnú právomoc rozhodnúť o výnimkách z období zákazu používania hnojív v prípade mimoriadnej klimatickej situácie alebo v prípade mimoriadnych udalostí postihujúcich poľnohospodársky podnik, nestanovil v súvislosti s existujúcimi zariadeniami slúžiacimi na skladovanie maštaľného hnoja, ktoré nie sú modernizované, pravidlá týkajúce sa kapacity zásobníkov na skladovanie maštaľného hnoja, ani že tá musí byť väčšia ako kapacita požadovaná na skladovanie počas najdlhšieho obdobia, v ktorom je používanie na pôdu v ochranných pásmach zakázané, s výnimkou prípadov, keď sa dá preukázať, že akékoľvek množstvo hnoja prevyšujúce skutočnú skladovaciu kapacitu sa bude likvidovať spôsobom, ktorý nepoškodí životné prostredie, zakázal iba používanie organických hnojív na pôdu nachádzajúcu sa na strmých svahoch bez toho, aby do tohto zákazu zahrnul aj používanie chemických hnojív, a tým, že nestanovil pravidlá upravujúce spôsoby používania chemických hnojív a maštaľného hnoja, najmä jeho úrovne a rovnomernosti, aby sa mohla zachovať prijateľná úroveň unikania výživnej hodnoty do vôd, si nesplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 4 a 5 smernice 91/676 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov v spojení s prílohou II A bodmi 1, 2, 5 a 6, ako aj prílohou III ods. 1 bodmi 1 a 2 tejto smernice.

(pozri body 54, 55, 58, 60, 62 – 66, 68, 70, 71 a výrok)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)

z 29. júna 2010 (*)

„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Prípustnosť – Ne bis in idem – Právna sila rozhodnutej veci – Články 226 ES a 228 ES – Článok 29 rokovacieho poriadku – Jazyk konania – Smernica 91/676/EHS – Ochrana vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov – Nesúlad vnútroštátnych opatrení s pravidlami upravujúcimi obdobie, podmienky a spôsoby používania hnojív – Minimálna skladovacia kapacita zásobníkov na skladovanie maštaľného hnoja – Zákaz používania hnojív na pôdu nachádzajúcu sa na strmých svahoch – Techniky umožňujúce zabezpečiť jednotné a účinné používanie hnojív na pôdu“

Vo veci C‑526/08,

ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES, podaná 2. decembra 2008,

Európska komisia, v zastúpení: S. Pardo Quintillán, N. von Lingen a B. Smulders, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalobkyňa,

proti

Luxemburskému veľkovojvodstvu, v zastúpení: C. Schiltz, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci P. Kinsch, advokát,

žalovanému,

SÚDNY DVOR (veľká komora),

v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr J. N. Cunha Rodrigues, K. Lenaerts, J.‑C. Bonichot a E. Levits, sudcovia A. Rosas, E. Juhász (spravodajca), J. Malenovský, U. Lõhmus, A. Ó Caoimh a M. Berger,

generálna advokátka: J. Kokott,

tajomník: R. Şereş, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 2. decembra 2009,

so zreteľom na ústne pripomienky, ktoré predložili:

–        Dánske kráľovstvo, v zastúpení: B. Weis Fogh, splnomocnená zástupkyňa,

–        Spolková republika Nemecko, v zastúpení: N. Wunderlich, splnomocnená zástupkyňa,

–        Helénska republika, v zastúpení: A. Samoni‑Rantou a S. Chala, splnomocnené zástupkyne,

–        Francúzska republika, v zastúpení: G. de Bergues a A. Adam, splnomocnení zástupcovia,

–        Talianska republika, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci G. Aiello, avvocato dello Stato,

–        Holandské kráľovstvo, v zastúpení: C. Wissels, splnomocnená zástupkyňa,

–        Rakúska republika, v zastúpení: E. Riedl, splnomocnený zástupca,

–        Poľská republika, v zastúpení: M. Jarosz a K. Zawisza, splnomocnení zástupcovia,

–        Fínska republika, v zastúpení: A. Guimaraes‑Purokoski, splnomocnená zástupkyňa,

–        Švédske kráľovstvo, v zastúpení: A. Falk, K. Petkovska a S. Johannesson, splnomocnené zástupkyne,

–        Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, v zastúpení: S. Behzadi‑Spencer, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci S. Lee, barrister,

–        Európsky parlament, v zastúpení: K. Bradley a A. Auersperger Matić, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 28. januára 2010,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Európska komisia svojou žalobou navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Luxemburské veľkovojvodstvo si tým, že neprijalo všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na správne a úplné prebratie článkov 4 a 5 smernice Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, s. 1; Mim. vyd. 15/002, s. 68), v spojení s prílohou II A bodmi 1, 2, 5 a 6, ako aj prílohou III ods. 1 bodmi 1 a 2 tejto smernice, nesplnilo povinnosti, ktoré mu z tejto smernice vyplývajú.

 Právny rámec

 Právo Únie

2        Podľa článku 1 smernice 91/676:

„Cieľom tejto smernice je

–        zníženie znečistenia vôd zapríčinené alebo vyvolané dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov a

–        zabránenie ďalšiemu znečisťovaniu tohto druhu.“

3        Článok 4 tejto smernice stanovuje:

„1.      S cieľom poskytnutia všeobecnej úrovne ochrany všetkých vôd pred znečistením uskutočnia členské štáty v priebehu dvoch rokov od oznámenia tejto smernice nasledujúce kroky:

a)      vypracujú kódex alebo kódexy vhodných postupov v poľnohospodárstve, ktoré budú poľnohospodári uplatňovať na princípe dobrovoľnosti a v ktorých by mali byť obsiahnuté ustanovenia dotýkajúce sa prinajmenšom položiek uvedených v prílohe II A;

b)      podľa potreby vypracujú program vrátane poskytovania školení a informácií poľnohospodárom, podporujúci uplatňovanie kódexu (kódexov) vhodných postupov v poľnohospodárstve.

2.      Členské štáty predložia Komisii podrobnosti týkajúce sa svojich kódexov vhodných postupov v poľnohospodárstve a Komisia tieto informácie zahrnie do správy uvedenej v článku 11. Na základe poskytnutých informácií môže Komisia podľa svojho uváženia predložiť príslušné návrhy Rade.“

4        Článok 5 uvedenej smernice stanovuje:

„1.      V priebehu dvoch rokov od zostavenia počiatočného zoznamu označených ohrozených pásem, uvedeného v článku 3 ods. 2, alebo v priebehu jedného roka od každého ďalšieho označovania, uvedeného v článku 3 ods. 4, vypracujú členské štáty s cieľom realizácie cieľov špecifikovaných v článku 1 akčné programy vo vzťahu k označeným ohrozeným pásmam.

2.      Akčný program sa môže vzťahovať na všetky ohrozené pásma na území daného členského štátu, ak to však členský štát považuje za vhodné, môžu byť pre rôzne ohrozené pásma alebo časti pásem vypracované osobitné programy.

3.      V akčných programoch sa zohľadnia:

a)      dostupné vedecké a technické údaje, predovšetkým so zreteľom na príslušné hodnoty dusičnanov pochádzajúcich z poľnohospodárskych a iných zdrojov;

b)      podmienky životného prostredia v príslušných oblastiach daných členských štátov.

4.      Akčné programy sa realizujú v priebehu štyroch rokov od ich vypracovania a pozostávajú z nasledujúcich záväzných opatrení:

a)      opatrenia uvedené v prílohe III;

b)      opatrenia, ktoré členské štáty stanovili v kódexoch vhodných poľnohospodárskych postupov vypracovaných v súlade s článkom 4, s výnimkou opatrení, ktoré boli nahradené opatreniami uvedenými v prílohe III.

5.      Okrem toho v prípadoch, ak sa na začiatku alebo na základe skúseností z realizácie akčných programov zistí, že opatrenia uvedené v odseku 4 nebudú postačujúce na dosiahnutie cieľov špecifikovaných v článku 1, prijmú členské štáty v rámci akčných programov podľa potreby doplňujúce opatrenia alebo účinnejšie postupy. Pri výbere týchto opatrení a postupov zohľadnia členské štáty ich účinnosť a výšku nákladov v porovnaní s inými možnými preventívnymi opatreniami.

6.      Členské štáty zostavia a budú realizovať vhodné monitorovacie programy na vyhodnotenie účinnosti akčných programov vypracovaných podľa tohto článku.

Členské štáty, ktoré na svojom území uplatňujú článok 5, budú na vybraných meracích bodoch monitorovať obsah dusičnanov vo vodách (povrchové vody a podzemné vody), čo umožní určiť rozsah znečistenia vôd dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov.

7.      Najmenej každé štyri roky členské štáty preskúmajú a podľa potreby upravia svoje akčné programy vrátane dodatočných opatrení prijatých podľa odseku 5. Členské štáty budú o zmenách v akčných programoch informovať Komisiu.“

5        Podľa prílohy II smernice 91/676 nazvanej „Kódex (kódexy) vhodných postupov v poľnohospodárstve“:

„A.      Kódex alebo kódexy vhodných postupov v poľnohospodárstve, ktorých cieľom je zníženie znečistenia dusičnanmi a ktoré by mali zohľadňovať podmienky v rôznych regiónoch spoločenstva, by mali podľa potreby obsahovať určité ustanovenia upravujúce:

1.      obdobia, keď nie je vhodná aplikácia [vhodné používanie – neoficiálny preklad] hnojív na pôdu;

2.      aplikáciu [používanie – neoficiálny preklad] hnojív na pôdu nachádzajúcu sa na strmých svahoch;

…

5.      kapacitu a konštrukciu zásobníkov na skladovanie maštaľného hnoja vrátane opatrení zabraňujúcich znečisteniu podzemných a povrchových vôd spôsobenému vytekaním a presakovaním tekutej zložky maštaľného hnoja a odpadu zo skladovaného rastlinného materiálu, napríklad siláže;

6.      postupy pri aplikácii [používaní – neoficiálny preklad] chemických hnojív a maštaľného hnoja na pôdu vrátane frekvencie a jednotnosti aplikovania [používania – neoficiálny preklad], pri ktorých sa udržiavajú straty výživnej hodnoty vôd na prijateľnej úrovni.

…“

6        Príloha III tejto smernice s názvom „Opatrenia, ktoré majú byť súčasťou akčných programov uvedených v článku 5 ods. 4. písm. a)“ znie:

„1.      Súčasťou týchto opatrení sú pravidlá týkajúce sa:

(1)      období, keď je zakázaná aplikácia [zakázané používanie – neoficiálny preklad] určitých typov hnojív na pôdu,

(2)      kapacity zásobníkov na skladovanie maštaľného hnoja; táto kapacita musí byť väčšia ako kapacita požadovaná na skladovanie počas najdlhšieho obdobia, v ktorom je aplikácia [používanie – neoficiálny preklad] na pôdu v ochranných pásmach zakázan[é], s výnimkou prípadov, keď sa dá príslušnému orgánu preukázať, že akékoľvek množstvo hnoja prevyšujúce skutočnú skladovaciu kapacitu sa bude likvidovať spôsobom, ktorý nepoškodí životné prostredie,

…

2.      Cieľom týchto opatrení je zabezpečiť vo vzťahu ku každému poľnohospodárskemu podniku alebo k určitému množstvu dobytka, aby množstvo maštaľného hnojiva aplikovaného [použitého – neoficiálny preklad] každoročne na pôdu, vrátane toho, ktoré sa na ňu dostane priamo od zvierat, neprekročilo množstvo stanovené na hektár.

Množstvom stanoveným na hektár je množstvo hnoja obsahujúce 170 kg dusíka. …

...“

 Vnútroštátne právo

7        Článok 6 veľkovojvodskej vyhlášky z 24. novembra 2000 o používaní dusíkatých hnojív v poľnohospodárstve (Mémorial A 2000, s. 2856, ďalej len „veľkovojvodská vyhláška“) s názvom „Zákazy a obmedzenia“ znie:

„A.      Zákazy a obmedzenia uplatniteľné na celom území

1.      Zakazuje sa používanie dusíkatých hnojív

–        na čiernych úhoroch,

–        na viacročných úhoroch,

–        na spontánnych úhoroch,

–        na pôde, ktorá je zamrznutá do hĺbky a ktorá môže pred odmäkom spôsobiť povrchové odtekanie mimo zón hnojenia,

–        na zamokrenej, zaplavenej alebo zasneženej pôde, najmä vtedy, keď je jej absorbčná kapacita prekročená,

–        v prípade organických hnojív vo vzdialenosti menšej ako 50 metrov od studní, zariadení zachytávajúcich pitnú vodu a nádrží pitnej vody a v prípade anorganických dusíkatých hnojív menej ako 10 metrov od studní a zariadení zachytávajúcich pitnú vodu,

–        v prípade organických hnojív vo vzdialenosti menšej ako 10 metrov od vodných tokov a vodných plôch.

V prípade anorganických dusíkatých hnojív sa ich použitie musí uskutočniť tak, aby sa hnojilo proti prúdu vodného toku. Zakazuje sa akékoľvek vypúšťanie dusíkatých hnojív do vodných tokov.

2.      Zakazuje sa používanie maštaľného hnoja, močovky a tekutého splaškového kalu v období od 15. októbra do 1. marca na nepokrytej pôde.

3.      Zakazuje sa používanie maštaľného hnoja, močovky a tekutého splaškového kalu v období od 15. októbra do 15. februára na pokrytej pôde inej ako lúky a pastviny. Lúky a pastviny, na ktorých sa použili organické hnojivá v období od 15. októbra do 15. februára, nemôžu byť obhospodarované pred 15. februárom daného roka.

4.      Celkové množstvo maštaľného hnoja, močovky a tekutého splaškového kalu použitého počas obdobia od 1. septembra do 1. marca nesmie byť viac ako 80 kg dusíka na hektár.

5.      Použitie maštaľného hnoja, močovky a tekutého splaškového kalu na pôde nachádzajúcej sa na strmých svahoch sa musí uskutočniť tak, že nedôjde k stekaniu mimo hnojeného poľa so zreteľom najmä na:

–        charakter pôdy a obrábanie pôdy,

–        smer rastu rastlinnej pokrývky,

–        klimatické podmienky, ktoré zodpovedajú možným obdobiam hnojenia,

–        charakter hnojív.

Na pozemkoch s priemerným sklonom väčším ako 8 %, ktoré nepokrýva vegetácia, sa zakazuje používať maštaľný hnoj, močovku a tekutý splaškový kal, okrem prípadu, ak sa vstrebú do 48 hodín po ich použití.

6.      Používanie dusíkatých hnojív je povolené len na pokrytie fyziologických potrieb rastlín, pričom sa dbá na obmedzenie strát nutričných prvkov a berie sa zreteľ na prítomnosť dusíka v pôde.

Množstvo organických hnojív použitých za rok nesmie presahovať 170 kg dusíka na 1 ha, s výnimkou bielkovinových plodín a strukovín, pre ktoré sa stanovuje hranica 85 kg dusíka.

Množstvo anorganických dusíkatých hnojív použitých za rok na 1 ha nesmie prekročiť maximálne množstvá dusíkatého hnojiva uvádzané v tabuľke uvedenej v prílohe I, v závislosti od charakteru a výnosnosti a so zreteľom na miestne osobitné podmienky a ročné agroklimatické podmienky.

V prípade kombinácie organických a anorganických hnojív sa maximálna úroveň anorganického dusíkatého hnojiva musí znížiť v závislosti od množstva použitých organických hnojív so zreteľom na charakter organického hnojiva, spôsob hnojenia, druh kultúry a obdobie hnojenia, tak ako je opísané v kódexe vhodných postupov v poľnohospodárstve.

Ak poľnohospodár nemá k dispozícii dostatočné pozemky, na ktorých je povolené používanie organických hnojív, musí sa uistiť o tom že sú disponibilné polia, ktoré patria iným poľnohospodárom, pod podmienkou, že tieto polia budú vhodné na používanie hnojiva.

B.      Osobitné zákazy a obmedzenia uplatniteľné v oblastiach ochrany vôd určených na ľudskú spotrebu

1.      V oblastiach bezprostrednej ochrany sa zakazuje používanie dusíkatých hnojív.

2.      V oblastiach blízkej a vzdialenejšej ochrany sa zakazuje používať

–        hnoj, kompost a dehydratovaný splaškový kal v období od 1. augusta do 1. februára. Na pokrytú pôdu platí zákaz od 1. októbra do 1. februára.

–        akékoľvek iné organické hnojivo v období od 1. augusta do 1. marca. Na pokrytú pôdu, s výnimkou kultúr zimnej pšenice, zimného tritikale a zimnej raže, tento zákaz platí od 1. októbra do 1. marca.

3.      Zakazuje sa používanie organických hnojív pri zmene poľnohospodárskeho využívania trvalých alebo dočasných pasienkov a lúk alebo pri návrate k strukovinám.

4.      Celkové množstvo maštaľného hnoja, močovky a tekutého splaškového kalu použitého od 1. augusta do 1. októbra nesmie prekročiť 80 kg dusíka na 1 ha.

5.      Pokrytú pôdu, na ktorú už boli použité organické hnojivá od 1. augusta do 1. októbra, nemožno obrábať pred 1. decembrom daného roka.

6.      Množstvo organických hnojív použitých za rok nesmie presahovať 130 kg dusíka na 1 ha, s výnimkou bielkovinových plodín a strukovín, pre ktoré sa zakazuje používanie organických hnojív.

Množstvo anorganických dusíkatých hnojív použitých na 1 ha za rok nesmie prekročiť maximálne množstvá dusíkatého hnojiva stanovené v tabuľke uvedenej v prílohe II, a to v závislosti od charakteru a výnosnosti kultúr a so zreteľom na miestne osobitné podmienky a ročné agroklimatické podmienky.

V prípade kombinácie organických a anorganických hnojív sa maximálna úroveň anorganického dusíkatého hnojiva musí znížiť v závislosti od množstva použitých organických hnojív, a to so zreteľom na charakter organického hnojiva, spôsob hnojenia, druh kultúry a obdobie hnojenia, tak ako sú opísané v kódexe vhodného postupu v poľnohospodárstve.“

8        Článok 7 veľkovojvodskej vyhlášky nazvaný „Výnimky“ stanovuje:

„1.      V prípade mimoriadnej klimatickej situácie môžu ministri pre oblasť poľnohospodárstva a životného prostredia povoliť výnimky pre obdobia zákazu hnojenia, ktoré sú uvedené v článku 6, a stanoviť primerané podmienky hnojenia.

2.      V prípade mimoriadnych udalostí postihujúcich poľnohospodársky podnik môžu ministri pre oblasť poľnohospodárstva a životného prostredia alebo ich zástupcovia na základe osobitnej žiadosti dotknutého poľnohospodára povoliť výnimky pre obdobia zákazu hnojenia, ktoré sú uvedené v článku 6, a stanoviť primerané podmienky hnojenia.“

9        Článok 8 veľkovojvodskej vyhlášky s názvom „Uskladnenie“ uvádza:

„Samotní poľnohospodári musia mať alebo si musia zabezpečiť primerané zariadenie na uskladnenie a používanie maštaľného hnoja.

Nové zariadenie alebo zariadenie, ktoré sa má modernizovať, musí zaručiť uskladnenie maštaľného hnoja na obdobie minimálne 6 po sebe nasledujúcich mesiacov.“

 Konanie pred podaním žaloby

10      Keďže sa Komisia domnievala, že Luxemburské veľkovojvodstvo prebralo články 4 a 5 smernice 91/676, ako aj prílohu II A body 1, 2, 5 a 6 a prílohu III ods. 1 body 1 a 2 tejto smernice nesprávne, začala konanie o nesplnení povinnosti podľa článku 226 ES.

11      Komisia potom tento členský štát vyzvala, aby predložil svoje pripomienky, a keďže sa domnievala, že tieto pripomienky neboli uspokojujúce vo vzťahu ku všetkým vytýkaným skutočnostiam, vydala 27. júna 2007 odôvodnené stanovisko, v ktorom Luxemburské veľkovojvodstvo vyzvala na prijatie opatrení potrebných na dosiahnutie súladu s týmto stanoviskom v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia.

12      Luxemburské veľkovojvodstvo listom z 29. mája 2008 zotrvalo na svojom stanovisku.

13      Za týchto podmienok sa Komisia rozhodla podať túto žalobu.

 O žalobe

 O prípustnosti žaloby

 O porušení pravidiel upravujúcich jazyk konania

14      Luxemburské veľkovojvodstvo navrhuje, aby bola žaloba podaná Komisiou vyhlásená za neplatnú alebo neprípustnú z dôvodu porušenia článku 29 ods. 2 písm. a) a článku 29 ods. 3 druhého pododseku Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, keďže Komisia nedodržala pravidlá upravujúce určenie jazyka konania. Zdôrazňuje, že žaloba bola podaná vo francúzskom jazyku ako v jazyku konania. Prílohy V a VII žaloby však boli spísané v anglickom jazyku.

15      V tejto súvislosti Komisia tvrdí, že článok 29 ods. 3 tretí pododsek rokovacieho poriadku obsahuje výnimku, na základe ktorej sa mohla domnievať, že z dôvodu rozsiahleho obsahu prílohy V žaloby, keďže sa na predmetné dva roky v žalobe odkazuje iba jedenkrát a keďže táto žaloba obsahuje úplný preklad významných častí uvedených príloh, nebolo nutné poskytnúť úplný preklad uvedených príloh. Komisia pripomína, že v každom prípade konala úplne v súlade s ustanoveniami článku 29 rokovacieho poriadku, keď podala do kancelárie súdu na výzvu francúzske jazykové znenie predmetných príloh.

16      V tejto súvislosti treba konštatovať, že v súlade s článkom 29 ods. 2 písm. a) a článkom 29 ods. 3 prvým a druhým pododsekom rokovacieho poriadku je jazykom tohto konania francúzsky jazyk a keďže vyjadrenia a ich prílohy majú byť podané v tomto jazyku, k dokumentom spísaným v inom jazyku musí byť priložený francúzsky preklad.

17      V prejednávanej veci je však žaloba spísaná v celom rozsahu vo francúzskom jazyku. Okrem toho, ak aj oba dokumenty priložené k tejto žalobe boli vypracované v inom jazyku, relevantné časti uvedených dokumentov boli preložené a uvedené v žalobe.

18      Za týchto okolnosti nemožno považovať žalobu za neprípustnú a jediná otázka, ktorá vyvstáva, je tá, či sa obe predmetné prílohy musia vylúčiť zo spisového materiálu.

19      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 29 ods. 3 tretieho pododseku rokovacieho poriadku, ak sú dokumenty a písomnosti rozsiahle, možno preklad obmedziť na výňatky z nich. Súdny dvor však môže kedykoľvek z vlastného podnetu alebo na žiadosť účastníka konania požadovať podrobnejší alebo úplný preklad. V prejednávanej veci však preklady oboch predmetných príloh do francúzskeho jazyka Komisia predložila v súlade s výzvou tajomníka Súdneho dvora.

20      Preto zo spisového materiálu netreba vyňať dve predmetné prílohy, ktoré sú vypracované v jazyku odlišnom od jazyka konania pri podaní tejto žaloby a ktorých preklad do jazyka konania bol urobený v neskoršom štádiu konania v súlade s článkom 29 ods. 3 tretím pododsekom rokovacieho poriadku.

 O porušení zásady právnej sily rozhodnutej veci a zásady non bis in idem

21      Luxemburské veľkovojvodstvo tvrdí, že žaloba je neprípustná, pretože porušuje článok 226 ES, keďže sa ňou porušuje zásada právnej sily rozhodnutej veci a zásada non bis in idem, pokiaľ ide o prvú časť prvého žalobného dôvodu a tretí žalobný dôvod. Tvrdí, že prvá časť prvého žalobného dôvodu, ktorá sa týka neexistencie zákazu používania v prípade chemických hnojív, zodpovedá prvému žalobnému dôvodu uvedenému vo veci, o ktorej sa rozhodlo rozsudkom z 8. marca 2001, Komisia/Luxembursko (C‑266/00, Zb. s. I‑2073), a že tretí žalobný dôvod, ktorý sa týka podmienok používania hnojív na pôdu na strmých svahoch, bol tiež uvedený v rámci tejto právnej veci, v ktorej predstavoval druhý žalobný dôvod. Luxemburské veľkovojvodstvo zastáva názor, že ak sa Komisia domnieva, že neprijalo opatrenia potrebné na vykonanie uvedeného rozsudku, potom by mala konať v súlade s článkom 228 ods. 2 ES, a nie začať nové konanie na základe článku 226 ES.

22      Komisia tvrdí, že hoci sa toto konanie inšpiruje tým, čo vyplýva z už citovaného rozsudku Komisia/Luxembursko, vzťahuje sa na novú vnútroštátnu právnu úpravu a na odlišné žalobné dôvody. Pokiaľ ide o zásadu ne bis in idem, Komisia tvrdí, že sa v tejto právnej veci neuplatní, pretože nejde o represívne konanie správnej alebo trestnej povahy. Podľa jej názoru aj za predpokladu, že sa táto zásada môže uplatniť na žaloby o nesplnení povinnosti, podmienky jej použitia v prejednávanej veci nie sú splnené, keďže táto zásada podlieha trojitej podmienke, to znamená totožnosti skutkových okolností, jednoty porušovateľa a jednoty chráneného právneho záujmu.

23      Na úvod treba poznamenať, že Komisia začala toto konanie na základe článku 226 ES. Otázka uplatniteľnosti článku 228 ES vzniká len vtedy, ak by sa preukázalo, že žalobné dôvody uvedené v rámci konania sú zo skutkového a z právneho hľadiska zhodné so žalobnými dôvodmi vo veci, o ktorej sa rozhodlo už citovaným rozsudkom Komisia/Luxembursko.

24      Pokiaľ ide o zásadu právnej sily rozhodnutej veci, účastníci konania, ako aj členské štáty, ktoré predložili pripomienky, a Európsky parlament tvrdia, že táto zásada sa môže použiť na konania o nesplnení povinnosti.

25      V rámci tejto právnej veci vzniká otázka, či zásada právnej sily rozhodnutej veci bráni tomu, aby Komisia podala túto žalobu v súlade s článkom 226 ES z dôvodu existencie už citovaného rozsudku Komisia/Luxembursko, vyhláseného v súvislosti so žalobou, ktorú podala na základe tohto článku.

26      Súdny dvor už viackrát pripomenul dôležitosť zásady právnej sily rozhodnutej veci tak v právnom poriadku Únie, ako aj vo vnútroštátnych právnych poriadkoch. (rozsudky z 30. septembra 2003, Köbler, C‑224/01, Zb. s. I‑10239, bod 38; zo 16. marca 2006, Kapferer, C‑234/04, Zb. s. I‑2585, bod 20, a z 3. septembra 2009, Fallimento Olimpiclub, C‑2/08, Zb. s. I‑7501, bod 22).

27      Z judikatúry vyplýva, že táto zásada je uplatniteľná aj na konania o nesplnení povinnosti a že právna sila rozhodnutej veci sa vzťahuje len na skutkové a právne body, o ktorých skutočne a nevyhnutne rozhodlo predmetné súdne rozhodnutie (rozsudok z 12. júna 2008, Komisia/Portugalsko, C‑462/05, Zb. s. I‑4183, bod 23 a citovaná judikatúra).

28      Keďže konanie vo veci, o ktorej sa rozhodlo už citovaným rozsudkom Komisia/Luxembursko, ako aj toto konanie sa začalo na návrh Komisie na základe článku 226 ES, treba skúmať skutkový a právny rámec týchto dvoch konaní, aby sa zistilo, či v podstate existuje skutková a právna zhoda medzi nimi.

29      Skúmanie žalobných dôvodov uvedených Komisiou vo veci, o ktorej sa rozhodlo rozsudkom, prináša rozbor jeho odôvodnenia so zreteľom na zistenia a dôvody, o ktoré sa opiera.

30      Pokiaľ ide o prvý žalobný dôvod vo veci, o ktorej sa rozhodlo už citovaným rozsudkom Komisia/Luxembursko, odôvodnenie tohto rozsudku sa musí analyzovať so zreteľom na body 22 a 29 až 31 tohto rozsudku. Z uvedených bodov vyplýva, že v uvedenej veci povinnosti, ktoré vyplývajú z prílohy II A bodu 4 a z prílohy III ods. 1 bodu 3 smernice 91/676, boli sporné. Tieto povinnosti sa týkali jednak podmienok používania chemických hnojív blízko vodných tokov a jednak vytvorenia rovnováhy medzi predvídateľnými potrebami dusíka poľnohospodárskych kultúr a dodaným dusíkom najmä prostredníctvom dodávok dusíkatých zmesí, ktoré majú pôvod v chemických hnojivách.

31      Naopak prvá časť prvého žalobného dôvodu v tomto konaní sa týka prílohy II A bodu 1 smernice 91/676. Toto ustanovenie zakotvuje povinnosť zahrnúť do kódexu vhodných postupov v poľnohospodárstve obdobia, počas ktorých je nevhodné používať hnojivá.

32      Pokiaľ ide o druhý žalobný dôvod vo veci, o ktorej sa rozhodlo už citovaným rozsudkom Komisia/Luxembursko, z odôvodnenia tohto rozsudku, ako aj z jeho bodov 23 a 33 vyplýva, že Komisia na základe tohto žalobného dôvodu Luxemburskému veľkovojvodstvu vytýkala, že upravilo podmienky používania hnojív na strmých svahoch len v prípadoch, keď sú pozemky zamokrené, zasnežené počas viac ako 24 hodín alebo zamrznuté, hoci bolo treba prijať nezávislú právnu úpravu klimatických podmienok.

33      Tretím žalobným dôvodom uvedeným v tejto právnej veci Komisia kritizovala skutočnosť, že ustanovenia veľkovojvodskej vyhlášky týkajúce sa strmých svahov sa týkajú výlučne tekutých organických hnojív, a skutočnosť, že neexituje právna úprava, ktorá sa týka používania chemického hnojiva na takúto zem.

34      Preto treba zdôrazniť, že so zreteľom na jednej strane na obsah prvého a druhého žalobného dôvodu uvedeného vo veci, o ktorej sa rozhodlo už citovaným rozsudkom Komisia/Luxembursko, a na druhej strane na prvú časť prvého žalobného dôvodu a tretieho žalobného dôvodu, ktoré uviedla Komisia v tejto právnej veci, medzi týmito dvoma právnymi vecami v podstate neexistuje skutková a právna zhoda.

35      Za týchto okolností Komisia tým, že podala túto žalobu, neporušila zásadu právnej sily rozhodnutej veci.

36      Pokiaľ ide o zásadu non bis in idem, aj za predpokladu, že na túto zásadu sa možno odvolať v prejednávanej veci, jej uplatnenie je v každom prípade v tejto právnej veci vylúčené z dôvodu neexistencie zhody zo skutkového a z právneho hľadiska medzi touto vecou a vecou, o ktorej sa rozhodlo už citovaným rozsudkom Komisia/Luxembursko.

37      Okrem toho v prípade neexistencie takejto zhody medzi týmito dvoma vecami nevzniká otázka uplatniteľnosti článku 228 ES.

38      Z uvedeného vyplýva, že žaloba Komisie je prípustná.

 O veci samej

 Argumentácia účastníkov konania

39      Na podporu svojej žaloby Komisia uvádza štyri žalobné dôvody.

40      Svojím prvým žalobným dôvodom, ktorý sa skladá z troch častí, Komisia Luxemburskému veľkovojvodstvu vytýka, že veľkovojvodská vyhláška, ktorá stanovuje obdobia, počas ktorých nemožno používať hnojivá na poľnohospodárskych pozemkoch, sa nezameriava na chemické hnojivá, nestanovuje obdobie úplného zákazu pre lúky a nedostatočne vymedzuje výnimky.

41      V rámci prvej časti tohto žalobného dôvodu Komisia pripomína, že na základe prílohy II A bodu 1 smernice 91/676 vnútroštátna právna úprava musí obsahovať pravidlá, ktoré počas konkrétnych období zakazujú používať „hnojivá“ bez toho, žeby rozlišovala medzi organickými a chemickými hnojivami. Podľa jej názoru sa však obdobia zákazu hnojenia, ktoré stanovuje článok 6 veľkovojvodskej vyhlášky, týkajú len organických, nie chemických hnojív, a žiadne ustanovenie smernice 91/676 vylúčenie chemických hnojív nestanovuje. Komisia preto tvrdí, že luxemburská právna úprava je nezlučiteľná s tým, ako článok 2 písm. e) tejto smernice vymedzuje pojem „hnojivo“.

42      V druhej časti svojho prvého žalobného dôvodu Komisia namieta, že veľkovojvodská vyhláška neobsahuje normy upravujúce obdobia, počas ktorých sa zakazuje používanie hnojív na lúkach, zatiaľ čo článok 5 a príloha III ods. 1 bod 1 smernice 91/676 neumožňujú vynechať žiadnu poľnohospodársku plochu. Dodáva, že vychádzajúc z vedeckých štúdií, na jednej strane riziká vymývania dusičnanov v pôde na jeseň a v zime sú mimoriadne vysoké nielen v prípade poľnohospodárskej pôdy, ale aj v prípade lúk, a na druhej strane priemerné luxemburské teploty na konci jesene a zimy nie sú vhodné na dostatočnú absorpciu a zabránenie veľkým rizikám vymývania. Okrem toho podľa Komisie obmedzenie, ktoré stanovuje článok 6 A bod 4 veľkovojvodskej vyhlášky, nie je dostatočné na predchádzanie rizikám znečistenia, pretože toto nariadenie sa nevzťahuje na chemické hnojivá, neexistuje žiadne obdobie prísneho zákazu a obmedzenie 80 kilogramov dusíka na hektár predstavuje približne polovicu ročnej hraničnej hodnoty, ktorú povoľuje príloha III ods. 2 smernice 91/676.

43      Pokiaľ ide o tretiu časť prvého žalobného dôvodu, Komisia sa domnieva, že luxemburská právna úprava musí vymedziť presnejšie prípady, ktoré môžu viesť k výnimke zo zákazu používania hnojív počas konkrétnych ročných období. Komisia zastáva názor, že článok 7 veľkovojvodskej vyhlášky je nepresný, pretože stanovuje, že v prípade „mimoriadnej klimatickej situácie“ alebo „mimoriadnych udalostí postihujúcich poľnohospodársky podnik“ môže príslušný minister povoliť hnojenie počas zakázaných období, ale táto vyhláška tieto pojmy nevymedzuje. Komisia dodáva, že zákaz používania hnojív počas konkrétnych období v roku je zásadným ustanovením smernice 91/676, že uvedená smernica takúto výnimku nezakotvuje a že jasné a presné prebratie tejto smernice je nevyhnutné na to, aby sa splnila požiadavka právnej istoty a zaručilo sa úplné uplatňovanie uvedenej smernice.

44      Vo svojom druhom žalobnom dôvode Komisia tvrdí, že veľkovojvodská vyhláška stanovuje povinnosť šesťmesačnej minimálnej skladovacej kapacity zásobníkov na skladovanie maštaľného hnoja len pre nové zariadenia, ale nie pre existujúce zariadenia. Uvádza tiež, že hoci smernica 91/676 nerobí rozdiel medzi novými a existujúcimi zariadeniami, veľkovojvodská vyhláška v článku 8 stanovuje, že nové zariadenie alebo zariadenie, ktoré sa má modernizovať, musí zaručiť uskladnenie maštaľného hnoja na obdobie minimálne šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov.

45      Svojím tretím žalobným dôvodom Komisia pripomína, že na základe prílohy II A bodu 2 smernice 91/676 vnútroštátna právna úprava musí obsahovať pravidlá upravujúce „aplikáciu [používanie – neoficiálny preklad] hnojív na pôdu nachádzajúcu sa na strmých svahoch“ a že Súdny dvor rozhodol, že príloha II A tejto smernice sa zameriava na všetky hnojivá, nielen na také, ako je maštaľný hnoj, ktoré sú organického pôvodu (rozsudok z 2. októbra 2003, Komisia/Holandsko, C‑322/00, Zb. s. I‑11267, bod 134). Veľkovojvodská vyhláška však v článku 6 A bode 5 stanovuje, že „na pozemkoch s priemerným sklonom väčším ako 8 %, ktoré nepokrýva vegetácia, sa zakazuje používať maštaľný hnoj, močovku a tekutý splaškový kal“ bez toho, žeby rozšírila vecnú pôsobnosť tohto zákazu na chemické hnojivá.

46      Vo svojom štvrtom žalobnom dôvode sa Komisia domnieva, že opatrenia, ktoré prijalo Luxemburské veľkovojvodstvo, sú nedostatočné, keďže na základe prílohy II A bodu 6 smernice 91/676 vnútroštátne právne úpravy musia obsahovať pravidlá upravujúce „postupy pri aplikácii [používanií – neoficiálny preklad] chemických hnojív a maštaľného hnoja na pôdu vrátane frekvencie a jednotnosti aplikovania [používania – neoficiálny preklad], pri ktorých sa udržiavajú straty výživnej hodnoty vôd na prijateľnej úrovni“. Podľa jej názoru však luxemburská právna úprava nezahŕňa prvky postupov pri hnojení, najmä pokiaľ ide o techniky, ktoré zabezpečujú jednotné a účinné používanie hnojív. Komisia sa domnieva, že moderný charakter luxemburského poľnohospodárstva a výkonnosť poľnohospodárskych strojov nestačia na preukázanie toho, že nie je dôležité prijatie pravidiel, ktoré sa týkajú spôsobov používania chemických hnojív a maštaľného hnoja. Smernica 91/676 nezbavuje členské štáty povinnosti stanoviť postupy pri používaní hnojív, aj keď je ich poľnohospodárstvo rozvinuté.

47      Luxemburské veľkovojvodstvo spochybňuje samotný predmet žaloby Komisie len vo svojej duplike.

 Posúdenie Súdnym dvorom

48      Pokiaľ ide o dôvody obrany, ktoré uviedlo vo veci samej Luxemburské veľkovojvodstvo, treba zdôrazniť, že na základe článku 42 ods. 2 rokovacieho poriadku je uvedenie nových dôvodov prípustné počas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania.

49      Je však nepochybné, že v prejednávanej veci dôvody obrany vo veci samej, ktoré boli prvýkrát uvedené v duplike, Luxemburské veľkovojvodstvo v podstate uviedlo v odpovedi na odôvodnené stanovisko. Po tejto odpovedi Komisia podala žalobu, pričom upustila od štyroch z ôsmich žalobných dôvodov uvedených v odôvodnenom stanovisku a zotrvala na štyroch ďalších. Vo svojom vyjadrení k žalobe Luxemburské veľkovojvodstvo ani nezaujalo stanovisko k dôvodnosti žaloby Komisie, ani nenavrhlo jej zamietnutie ako nedôvodnej, pričom svoju obranu obmedzilo na neprípustnosť uvedenej žaloby.

50      Za týchto podmienok sa treba domnievať, že návrhy, ktoré smerujú k zamietnutiu žaloby, ako aj dôvody, ktoré stoja v pozadí a ktoré boli prvýkrát uvedené v duplike, boli uvedené oneskorene, a preto sú neprípustné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. novembra 2002, Komisia/Belgicko, C‑471/98, Zb. s. I‑9681, body 41 až 43).

51      Preto stačí skúmať, či je nesplnenie povinnosti založené iba na základe žalobných dôvodov Komisie.

52      Pokiaľ ide o prvú časť žalobného dôvodu, treba pripomenúť, že príloha II A bod 1 smernice 91/676 zakotvuje povinnosť zahrnúť do kódexov vhodných postupov v poľnohospodárstve obdobia, počas ktorých je nevhodné používať hnojivá.

53      Takisto treba pripomenúť, že na jednej strane článok 2 písm. e) tejto smernice vymedzuje „hnojivo“ ako akúkoľvek látku obsahujúcu zlúčeninu dusíka alebo zlúčeniny dusíka používanú na pôdu s cieľom podporiť rast vegetácie vrátane maštaľného hnoja. Na druhej strane článok 2 písm. f) tejto smernice vymedzuje „chemické hnojivo“ ako akékoľvek priemyselne vyrobené hnojivo. Z toho vyplýva, že pojem „hnojivo“ v zmysle smernice 91/676 zahŕňa aj chemické hnojivá.

54      Za týchto podmienok, keďže smernica 91/676 zaväzuje členské štáty vymedziť obdobia zákazu používania všetkých druhov hnojív bez toho, aby zakotvovala výnimku, teba konštatovať, že Luxemburské veľkovojvodstvo si nesplnilo túto povinnosť v súvislosti s chemickými hnojivami.

55      Pokiaľ ide o druhú časť prvého žalobného dôvodu, treba na úvod konštatovať, že luxemburské predpisy upravujúce obdobia, počas ktorých je používanie určitých druhov hnojív zakázané, sa neuplatňujú na lúky, a to napriek skutočnosti, že smernica 91/676 výslovne nestanovuje žiadnu výnimku pre tento typ povrchu.

56      V každom prípade aj za predpokladu, že lúky absorbujú významné množstvo dusíka, táto okolnosť nemôže odôvodniť povolenie používania celkového množstva maštaľného hnoja, močovky a tekutého splaškového kalu do 80 kilogramov dusíka na hektár počas obdobia od 1. septembra do 1. marca, tak ako to stanovuje článok 6 A bod 4 veľkovojvodskej vyhlášky. Ako zdôraznila generálna advokátka v bode 93 návrhov, toto množstvo je nadmerné, keďže príloha III bod 2 smernice o dusičnanoch umožňuje, aby sa počas celého roka použilo 170 kilogramov Ak by bolo však možné použiť približne polovicu uvedeného množstva v zimných mesiacoch, znamenalo by to, že vegetácia počas zimných mesiacov absorbuje a spracuje takmer toľko dusíka ako počas leta. Navyše zatiaľ čo medzná hodnota uvedená v prílohe III ods. 2 tejto smernice sa použije na množstvo dusíka vyplývajúce z použitia maštaľného hnoja celkom, medzná hodnota, ktorú stanovuje článok 6 A bod 4 veľkovojvodskej vyhlášky sa týka len množstva dusíka, ktorý pochádza výlučne z použitia maštaľného hnoja, močovky a tekutého splaškového kalu.

57      Pokiaľ ide o tretiu časť prvého žalobného dôvodu, Komisia v súlade s právom tvrdí, že zákaz hnojenia počas určitých období roka je zásadným ustanovením smernice 91/676 a že uvedená smernica nezakotvuje výnimky.

58      Článok 7 veľkovojvodskej vyhlášky však príslušným ministrom umožňuje v prípade mimoriadnej klimatickej situácie alebo v prípade mimoriadnych udalostí postihujúcich poľnohospodársky podnik odchýliť sa od období zákazu používania hnojív.

59      Aj za predpokladu, že členský štát má právo vo svojom vnútroštátnom práve stanoviť výnimky z období zákazu používania hnojív v prípade mimoriadnej klimatickej situácie alebo v prípade mimoriadnych udalostí postihujúcich poľnohospodársky podnik, tieto odchýlky musia byť v každom prípade dostatočne vymedzené v právnej úprave, ktorou sa preberá smernica 91/676.

60      Vnútroštátna právna úprava, ktorá príslušným ministrom priznáva diskrečnú právomoc rozhodnúť o individuálnych žiadostiach o takéto výnimky, však nespĺňala uvedenú požiadavku.

61      Pokiaľ ide o kapacitu zásobníkov uvedenú v druhom žalobnom dôvode Komisie, treba konštatovať, že jediné relevantné ustanovenie v tejto súvislosti je uvedené v prílohe III ods. 1 bode 2 smernice 91/676.

62      Podľa tohto ustanovenia obsahujú akčné programy pravidlá upravujúce kapacitu zásobníkov na uskladnenie maštaľného hnoja a táto kapacita musí byť väčšia ako kapacita požadovaná na skladovanie počas najdlhšieho obdobia, v ktorom je hnojenie pôdy v ochranných pásmach zakázané.

63      Jediná výnimka, ktorú toto ustanovenie zakotvuje, sa týka situácie, keď možno preukázať, že objem maštaľného hnoja, ktorý presahuje skutočnú skladovaciu kapacitu, bude odstránený spôsobom, ktorý nie je škodlivý pre životné prostredie.

64      Článok 8 veľkovojvodskej vyhlášky však takúto podmienku neobsahuje.

65      Za týchto podmienok treba konštatovať, že veľkovojvodská vyhláška tým, že v súvislosti s existujúcimi zariadeniami, ktoré nie sú modernizované, nezakotvuje povinnosť uvedenú v prílohe III ods. 1 bode 2 smernice 91/676, nie je v súlade s touto smernicou.

66      Pokiaľ ide o tretí žalobný dôvod Komisie, treba poznamenať, že podľa prílohy II A bodu 2 smernice 91/676 musia kódexy vhodných postupov v poľnohospodárstve obsahovať pravidlá upravujúce používanie hnojív na pôdu nachádzajúcu sa na strmých svahoch, pokiaľ je tento prvok významný.

67      Súdny dvor už rozhodol, že predmetom prílohy II A smernice 91/676 sú všetky hnojivá, nielen tie, ktoré majú organický pôvod (rozsudok Komisia/Holandsko, už citovaný, bod 134).

68      Článok 6 A bod 5 veľkovojvodskej vyhlášky však zakazuje iba používanie maštaľného hnoja, močovky a tekutého splaškového kalu, ktoré sú organickými hnojivami, ale neobsahuje ustanovenie upravujúce používanie chemických hnojív.

69      Preto treba konštatovať, že Luxemburské veľkovojvodstvo v tejto súvislosti neprebralo správne smernicu 91/676.

70      Pokiaľ ide o štvrtý žalobný dôvod Komisie, treba zdôrazniť, že príloha II A bod 6 smernice 91/676 stanovuje, že kódexy vhodných postupov v poľnohospodárstve musia obsahovať pravidlá upravujúce spôsoby používania chemických hnojív a maštaľného hnoja, najmä jeho úrovne a rovnomernosti, aby sa mohla zachovať prijateľná úroveň unikania výživnej hodnoty do vôd, pokiaľ je tento prvok významný.

71      Keďže takéto ustanovenia v Luxemburskom veľkovojvodstve chýbajú, treba konštatovať porušenie tohto právneho predpisu.

72      Preto sa treba domnievať, že nesplnenie povinnosti je preukázané už na základe žalobných dôvodov Komisie.

73      Za týchto podmienok treba určiť, že Luxemburské veľkovojvodstvo si tým, že neprijalo všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na správne a úplné prebratie článkov 4 a 5 smernice 91/676 v spojení s jej prílohou II A bodmi 1, 2, 5 a 6, ako aj prílohou III ods. 1 bodmi 1 a 2 tejto smernice, nesplnilo povinnosti, ktoré mu z tejto smernice vyplývajú.

 O trovách

74      V zmysle článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Luxemburské veľkovojvodstvo na náhradu trov konania a Luxemburské veľkovojvodstvo nemalo úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol a vyhlásil:

1.      Luxemburské veľkovojvodstvo si tým, že neprijalo všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na správne a úplné prebratie článkov 4 a 5 smernice Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov v spojení s jej prílohou II A bodmi 1, 2, 5 a 6, ako aj prílohou III ods. 1 bodmi 1 a 2 tejto smernice nesplnilo povinnosti, ktoré mu z tejto smernice vyplývajú.

2.      Luxemburské veľkovojvodstvo je povinné nahradiť trovy konania.

Podpisy

---

* Jazyk konania: francúzština.