—

Comisión del Mercado de las Telecomunicaciones, v zastúpení: F. Ramos Cea, procurador, a M. Sánchez Blanco, abogado,

—

španielska vláda, v zastúpení: M. Muñoz Pérez, splnomocnený zástupca,

—

belgická vláda, v zastúpení: pôvodne A. Hubert, neskôr C. Pochet, splnomocnené zástupkyne,

—

grécka vláda, v zastúpení: S. Spyropoulos, ako aj I. Pouli a S. Trekli, splnomocnení zástupcovia,

—

talianska vláda, v zastúpení: I. M. Braguglia, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci P. Gentili, avvocato dello Stato,

—

holandská vláda, v zastúpení: C. Wissels a M. de Grave, splnomocnení zástupcovia,

—

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: R. Vidal Puig, splnomocnený zástupca,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 3 ods. 2 a článku 10 ods. 1 v spojení s odôvodnením č. 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (Ú. v. ES L 108, s. 33; Mim. vyd. 13/029, s. 349, ďalej len „rámcová smernica“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci žaloby, ktorou sa Comisión del Mercado de las Telecomunicaciones (ďalej len „CMT“) domáha úplného alebo čiastočného zrušenia kráľovského dekrétu 2296/2004 z 10. decembra 2004, ktorým sa schvaľuje nariadenie o trhoch s elektronickými komunikáciami, prístupe k sieťam a číslovaniu (Real Decreto 2296/2004 por el que se aprueba el Reglamento sobre mercados de comunicaciones electrónicas, acceso a las redes y numeración) (BOE č. 314 z 30. decembra 2004, s. 42372), ako aj niektorých bodov národného telefonického číslovacieho plánu obsiahnutého v prílohe uvedeného kráľovského dekrétu z dôvodu, že sú v rozpore so všeobecným zákonom 32/2003 z 3. novembra 2003 o telekomunikáciách (Ley General 32/2003 de Telecomunicaciones) (BOE č. 264 zo 4. novembra 2003, s. 38890, ďalej len „LGT“), ktorým bola do národného práva prebratá rámcová smernica.

3

Odôvodnenie č. 11 rámcovej smernice znie:

„V súlade s princípom oddelenia regulačných a prevádzkových funkcií by mali členské štáty zaručovať nezávislosť národného regulačného orgánu alebo orgánov s ohľadom na zabezpečenie nestrannosti ich rozhodnutí. Táto požiadavka nezávislosti nemá vplyv na inštitucionálnu nezávislosť a ústavné záväzky členských štátov, alebo na princíp neutrality pokiaľ ide o pravidlá členských štátov týkajúce sa systému vlastníctva majetku stanoveného v článku 295 zmluvy. Národné regulačné orgány by mali vlastniť všetky potrebné prostriedky z hľadiska personálu, odbornosti a finančných prostriedkov na vykonávanie svojich úloh.“

4

Odôvodnenie č. 20 tejto smernice stanovuje:

„Prístup k číslovacím zdrojom na základe transparentného, objektívneho a nediskriminačného kritéria je predpokladom pre podniky, aby sa mohli zúčastniť na hospodárskej súťaži v sektore elektronických komunikácií. Všetky prvky národného číslovacieho plánu by mali byť spravované národnými regulačnými orgánmi, vrátane kódov-bodov (point-codes) používaných pri adresovaní v sieti…“

5

Článok 2 písm. g) rámcovej smernice definuje „národný regulačný orgán“ ako „orgán alebo orgány, ktoré členský štát poveril regulačnými úlohami stanovenými touto smernicou a špecifickými smernicami“.

6

Podľa článku 2 písm. m) tejto smernice je „prevádzkovanie elektronickej komunikačnej siete“ definované ako zriadenie, prevádzka, riadenie alebo sprístupňovanie takejto siete.

7

Článok 3 rámcovej smernice nazvaný „Národné regulačné orgány“ stanovuje:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby každú úlohu uloženú národným regulačným orgánom v tejto smernici alebo špecifických smerniciach vykonával príslušný orgán.

2.   Členské štáty zaručia nezávislosť národných regulačných orgánov tým, že zabezpečia ich právne oddelenie a nezávislé fungovanie od všetkých organizácií poskytujúcich elektronické komunikačné siete, zariadenia alebo služby. Členské štáty, ktoré si ponechajú vlastnícke práva alebo kontrolu nad podnikmi poskytujúcimi elektronické komunikačné siete a/alebo služby, zabezpečia účinné štrukturálne oddelenie regulačnej funkcie od činností súvisiacich s vlastníctvom alebo riadením.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány vykonávali svoje právomoci nestranne a transparentne.

4.   Členské štáty zverejnia úlohy, ktoré majú vykonávať národné regulačné orgány v ľahko dostupnej forme, najmä ak sú takéto úlohy uložené viac ako jednému orgánu. Členské štáty zabezpečia v prípade potreby porady a spoluprácu medzi týmito orgánmi, a v záležitostiach spoločného záujmu medzi týmito orgánmi a národnými orgánmi poverenými vykonávaním práva hospodárskej súťaže a národnými orgánmi poverenými vykonávaním spotrebiteľského práva. Ak je viac ako jeden orgán príslušný riešiť tieto záležitosti, členské štáty zabezpečia, aby boli príslušné úlohy každého orgánu uverejnené v ľahko dostupnej forme.

…

6.   Členské štáty oznámia Komisii všetky národné regulačné orgány poverené úlohami podľa tejto smernice a špecifických smerníc a ich príslušné povinnosti.“

8

Čo sa týka článku 10 rámcovej smernice nazvaného „Číslovanie, mená a adresy“, odsek 1 tohto článku stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány riadili prídel všetkých národných číslovacích zdrojov a spravovali národné číslovacie plány. Členské štáty zabezpečia poskytnutie zodpovedajúcich čísel a rozsahov číslovania pre všetky verejne dostupné elektronické komunikačné služby. Národné regulačné orgány ustanovia objektívne, transparentné a nediskriminačné postupy prideľovania národných zdrojov číslovania.“

9

Dňa 9. decembra 2005 podal CMT na Tribunal Supremo žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia a neúčinnosti článku 27 ods. 1 a 3, článku 28 ods. 2, článkov 34, 36, 38, článku 40 ods. 1 a 3 a článkov 49 a 55 kráľovského dekrétu 2296/2004, ako aj bodov 5.4 a 10.1 národného telefonického číslovacieho plánu uvedeného v prílohe k tomuto dekrétu, pretože sú v rozpore s ustanoveniami LGT.

10

CMT uviedol, že tieto ustanovenia nerešpektujú rozdelenie kompetencií v oblasti správy číslovacích zdrojov, ako je upravené v článkoch 16 a 48 LGT. Subsidiárna právomoc ministerstva priemyslu, cestovného ruchu a obchodu bola podľa predchádzajúcej právnej úpravy a LGT v tejto oblasti natoľko spresnená ustanoveniami kráľovského dekrétu 2296/2004, že funkcie CMT boli obmedzené len na jednoduché vykonávanie rozhodnutí prijatých uvedeným ministerstvom. Navyše CMT tvrdí, že tento kráľovský dekrét ide nad rámec LGT porušovaním zásady zákonnosti, hierarchie právnych noriem a právnej istoty a že porušuje ustanovenia článku 10 ods. 1 rámcovej smernice.

11

Rozhodnutím z 23. januára 2007 Tribunal Supremo rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

12

Na úvod treba uviesť, že podľa odôvodnenia č. 1 rámcovej smernice bol súčasný regulačný rámec pre telekomunikácie, konkrétne rámcová smernica, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (smernica o povolení) (Ú. v. ES L 108, s. 21; Mim. vyd. 13/029, s. 337), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby) (Ú. v. ES L 108, s. 51; Mim. vyd. 13/029, s. 367) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení (prístupová smernica) (Ú. v. ES L 108, s. 7; Mim. vyd. 13/029, s. 323), prijatý, aj keď predchádzajúci regulačný rámec zaznamenal úspech pri vytváraní podmienok pre účinnú hospodársku súťaž v telekomunikačnom sektore počas prechodu od monopolu k úplnej hospodárskej súťaži.

13

V tomto kontexte treba posúdiť odôvodnenie č. 11 rámcovej smernice, podľa ktorého v súlade s princípom oddelenia regulačných a prevádzkových funkcií majú členské štáty zaručiť nezávislosť národného regulačného orgánu alebo orgánov (ďalej len „regulačných orgánov“) s cieľom zabezpečiť nestrannosť ich rozhodnutí.

14

Článok 3 ods. 2 rámcovej smernice spresňuje spôsoby, akými má byť zaručená nezávislosť regulačných orgánov stanovením, že musí byť zabezpečené ich právne oddelenie a nezávislé fungovanie od všetkých organizácií poskytujúcich elektronické komunikačné siete, zariadenia alebo služby. Ak si členské štáty ponechajú vlastnícke práva alebo kontrolu nad podnikmi poskytujúcimi elektronické komunikačné siete a/alebo služby, musia osobitne dbať na to, že bude zabezpečené účinné štrukturálne oddelenie regulačnej funkcie od činností súvisiacich s vlastníctvom alebo riadením.

15

Pokiaľ ide o funkcie prideľovania národných číslovacích zdrojov a správy národných číslovacích plánov, už na úvod je potrebné spresniť, že nie sú súčasťou funkcií orgánov, ktoré zabezpečujú prevádzkovanie služieb a/alebo sietí, ako je definované v článku 2 písm. m) rámcovej smernice. Z tohto dôvodu sa tieto funkcie nemajú považovať za „prevádzkové funkcie“ v zmysle odôvodnenia č. 11 tejto smernice, ale za „regulačné funkcie“.

16

Okrem toho sa zdá, že sa vnútroštátny súd pýta, či rámcová smernica umožňuje členským štátom priznať rôznym regulačným orgánom jednak regulačné funkcie a jednak funkcie správy, pokiaľ ide o prideľovanie národných číslovacích zdrojov a správu národných číslovacích plánov.

17

V tejto súvislosti z článku 10 ods. 1 v spojení s článkom 3 ods. 2 rámcovej smernice vyplýva, že členské štáty musia priznať jednému alebo viacerým regulačným orgánom riadenie prideľovania všetkých národných číslovacích zdrojov, ako aj správu národných číslovacích plánov, že tieto regulačné orgány musia byť právne oddelené a fungovať nezávisle od všetkých organizácií poskytujúcich elektronické komunikačné siete, zariadenia a služby a že členské štáty, ktoré si ponechajú vlastnícke práva a/alebo kontrolu nad podnikmi poskytujúcimi elektronické komunikačné siete a/alebo služby, zabezpečia účinné štrukturálne oddelenie činností súvisiacich na jednej strane s vlastníctvom a riadením týchto spoločností, na druhej strane od regulačných funkcií, medzi ktoré patrí aj prideľovanie národných číslovacích zdrojov a správa národných číslovacích plánov.

18

Toto konštatovanie je podporené tak odôvodnením č. 11 rámcovej smernice, ktoré zaväzuje členské štáty zaručovať nezávislosť národného regulačného orgánu alebo orgánov, ako aj článkom 3 ods. 4 tej istej smernice, podľa ktorého musia členské štáty zverejniť úlohy, ktoré majú vykonávať tieto národné regulačné orgány, najmä ak sú takéto úlohy uložené viac ako jednému orgánu.

19

Navyše táto možnosť existencie viacerých regulačných orgánov vyplýva aj z definície „národného regulačného orgánu“ uvedenej v článku 2 písm. g) tejto smernice.

20

Naopak, treba konštatovať, že žiadne ustanovenie tejto rámcovej smernice nestanovuje, že regulačný orgán, ktorému sú priznané funkcie prideľovania národných číslovacích zdrojov a správy národných číslovacích plánov, musí byť rozdielny alebo nezávislý od iných regulačných orgánov, najmä od orgánu povereného prijímaním národného číslovacieho plánu alebo kontrolných a správnych postupov tohto plánu.

21

Vzhľadom na uvedené úvahy treba na prvú otázku odpovedať, že článok 3 ods. 2 a 4, ako aj článok 10 ods. 1 rámcovej smernice sa majú v spojení s jej odôvodnením č. 11 vykladať v tom zmysle, že funkcie prideľovania národných číslovacích zdrojov a správy národných číslovacích plánov sa majú považovať za regulačné funkcie. Členské štáty nie sú povinné priznať tieto rôzne funkcie rozdielnym regulačným orgánom.

22

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či členský štát môže priznať regulačné funkcie uvedené v článku 10 ods. 1 rámcovej smernice viacerým regulačným orgánom.

23

Z ustanovení článku 2 písm. g) a článku 10 ods. 1 rámcovej smernice jasne vyplýva, že viaceré regulačné orgány môžu riadiť prideľovanie národných číslovacích zdrojov, ako aj spravovať národné číslovacie plány.

24

Ak majú členské štáty v tejto oblasti inštitucionálnu autonómiu v organizácii a štrukturalizácii svojich regulačných orgánov v zmysle článku 2 písm. g) rámcovej smernice, túto autonómiu môžu však vykonávať len v úplnom súlade s povinnosťami stanovenými v tejto smernici.

25

Podľa článku 3 ods. 2, 4 a 6 tejto smernice musia členské štáty zabezpečiť nielen nezávislé fungovanie regulačných orgánov od všetkých organizácií poskytujúcich elektronické komunikačné siete, zariadenia alebo služby, ale aj zverejniť v ľahko dostupnej forme úlohy, ktoré majú tieto regulačné orgány vykonávať, a oznámiť Komisii názvy regulačných orgánov poverených vykonávaním týchto funkcií, ako aj ich príslušné povinnosti.

26

Preto, ak tieto oprávnenia, čo i len čiastočne, prináležia ministerským orgánom, každý členský štát musí zabezpečiť, že tieto orgány nebudú priamo alebo nepriamo zapojené do „prevádzkových funkcií“ v zmysle rámcovej smernice.

27

Z toho vyplýva, že na druhú otázku je potrebné odpovedať, že článok 10 ods. 1, ako aj článok 3 ods. 2, 4 a 6 rámcovej smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby funkcie prideľovania národných číslovacích zdrojov, ako aj funkcie správy národných číslovacích plánov boli rozdelené medzi viaceré nezávislé regulačné orgány pod podmienkou, že rozdelenie ich úloh bude zverejnené, ľahko prístupné a oznámené Komisii.

28

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: